D + D PLUS, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3Er/635/2005
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6105211882
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6105211882.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného PLASTIX, s.r.o., so sídlom Hviezdoslavova
2, 927 01 Šaľa, IČO: 34 126 945, právne zast. JUDr. Pavlom Kolenčíkom, advokátom, so sídlom
AK Hlavná 56, 927 01 Šaľa, proti povinnému t.č. neexistujúcemu subjektu D + D PLUS, s.r.o., so
sídlom Horná 85/3828, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 755 (predtým Námestie slobody 3,
Banská Bystrica), na vymoženie pohľadávky vo výške 1.036,80 Eur (31.234,70,- Sk) s príslušenstvom,
vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Anettou Demešovou, so sídlom Exekútorského úradu Vráble,
1. mája 1053, 952 01 Vráble, pod spis. zn. EX 1542/05, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e.

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 65,99 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal prostredníctvom právneho zástupcu návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému
na vymoženie pohľadávky vo výške 1.036,80 Eur (31.234,70 Sk) s príslušenstvom, a to na základe
vykonateľného rozhodnutia - platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 61Rob 30/2005
zo dňa 16. 02. 2005.

Poverením č. 5601 014462 * zo dňa 22. 06. 2005 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Milana Striešku, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, Levická
1288/16, 952 01 Vráble, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 1542/05. Dňom 14. 03. 2012 bol za súdneho
exekútora JUDr. Milana Striešku Slovenskou komorou exekútorov ustanovený nástupca JUDr. Anetta
Demešová, so sídlom Exekútorského úradu Vráble, 1. mája 1053, 952 01 Vráble, ktorý v súčasnosti
exekúciu vedie pod rovnakou sp. zn. EX 1542/05.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 13. 11. 2009, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie v súlade s ust. § 57 ods. 1 písm. h) v spojení s písm. h) Exekučného poriadku
z dôvodu, že povinná spoločnosť bola zrušená uznesením Okresného súdu Banská Bystrica bez
likvidácie.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 27Cbr 12/2006-114 zo dňa 15. 06. 2009, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 13. 08. 2009, bola
obchodná spoločnosť D + D PLUS, s.r.o., so sídlom Horná 85/3828, Banská Bystrica, IČO: 36 019 755
zrušená bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 15. 10. 2009 ex offo
vymazaná.

Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu
z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 27Cbr



12/2006-114 zo dňa 15. 06. 2009 súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie, nakoľko
pri lustrovaní majetkových pomerov spoločnosti nebol zistený žiadny obchodný majetok. Príslušný
dopravný inšpektorát súdu oznámil, že spoločnosť nie je držiteľom motorového vozidla. Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny súdu oznámil, že voči spoločnosti neevidujú žiadne pohľadávky. Daňový úrad
oznámil, že voči spoločnosti eviduje nedoplatky na DPH vo výške 23.771,53 Eur, na dani zo závislej
činnosti vo výške 24.529,14 Eur, na cestnej dani vo výške 18,09 Eur a na dani z príjmov PO 45.529,18
Eur. V daňovom exekučnom konaní nebol zistení žiadny majetok. Posledné daňové priznanie spoločnosť
predložila za rok 2005, pričom už vtedy vykazovala záporné ukazovatele. Podľa oznámenia S. W., Y..X..
mala spoločnosť na svojom účte sumu XXX,XX B., pričom účet bol blokovaný v prospech exekúcií do
výšky 115.164,08 Eur. Z uvedeného mal súd za preukázané, že majetok povinného pred výmazom z
obchodného registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku uvedených skutočností nie
je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v ust. § 63 ods. 1 a § 65
Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.

V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /viď. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012/

Podľa § 58 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších
predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení, súd exekúciu zastavil, nakoľko z podania súdneho
exekútora a z obsahu predloženého exekútorského spisu mal preukázanú skutočnosť, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len "OSP") o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 89,12 Eur /z toho odmena 46,48 Eur (26,56
Eur za 220 min., t.j. 4 h. á 6,64 Eur + 19,92 Eur za 6 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov
27,79 Eur, + 20 % DPH z celých trov, t.j. 14,85 Eur/.

Súd mal preukázané, že exekučné konanie začalo dňom 09. 06. 2005, kedy bol súdnemu exekútorovi
doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 238 ods. 1 Exekučného poriadku konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa
práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.



Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení
neskorších predpisov (ďalej len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí
exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200,- Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý
úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100,- Sk). Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou
sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti, tak ako mu to ukladá vykonávací predpis. Nepostupoval však správne, keď si pri
úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou
3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj
podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť,
že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží
aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že
úkony vymenované v § 15 sú jednoduché úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové
spracovanie, pretože ide o úkony bežne sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. V danom prípade
sa jedná o úkony - žiadosť o udelenie poverenia ..... 15 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone
odmeňovanom podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky ako získanie poverenia na vykonanie exekúcie, -
upovedomenie o začatí exekúcie ..... 20 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa
§ 15 ods. 1 písm. c) vyhlášky ako doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, - žiadosť o poskytnutie
súčinnosti - dopravný inšpektorát ..... 5 min., ktorý je nevyhnutne zahrnutý v úkone odmeňovanom podľa
§ 15 ods. 1 písm. j) vyhlášky ako každé zisťovanie majetku povinného. Keďže za uvedené úkony bola
súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/, nebol
dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tieto úkony aj podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.

Pokiaľ ide o úkon vo vyúčtovaní označený ako vyúčtovanie trov ..... 20 min., tento úkon nie je možné
podľa názoru súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych
a iných rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov
súdnym exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa,
teda vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú
činnosť súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy
uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi.
Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na
začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má
postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré
znáša účastník konania. Súd taktiež nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - zapožičanie



spisu ..... 10 min., nakoľko sa jedná len o administratívny úkon a ten je už v zmysle ust. § 25 vyhlášky
zahrnutý v odmene súdneho exekútora.

Celkový počet začatých hodín sa po spočítaní minút znížil z pôvodných 220 min., na 130 min, t.j 3
hodiny, viď právny názor vyslovený Krajský súdom Banská Bystrica v uznesení č.k. 14 CoE 50/2008 -
pri zostávajúcich položkách je potrebné zrátať dokopy počet minút účelne vynaložených na exekúciu,
to prerátať na hodiny, vynásobiť sumou 6,64 Eur + 6,64 Eur za poslednú aj začatú hodinu, pri výpočte
odmeny sa má zohľadniť počet hodín účelne vynaložených na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov.

Súd ďalej neuznal súdnemu exekútorovi odmenu za úkon - každé zisťovanie sídla povinného (3,32 Eur).
Úkon podľa §15 písmena g) vyhlášky je každé zisťovanie bydliska povinného. Tento úkon nemožno
zamieňať a nie je totožný so zisťovaním sídla povinného. Sídlo povinného, ktorý je právnickou osobou, je
možné získať aj bezodplatne (napr. z www.orsr.sk) z príslušného registra. Súd taktiež nepriznal súdnemu
exekútorovi odmenu za úkon - každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného (3,32 Eur). V predmetnej
exekúcii totiž vystupuje na strane povinného právnická osoba, u ktorej nie je možné zisťovať platiteľa
mzdy.
Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie. Nepriznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky vyúčtované sumou 6,- Eur - predstavujúce náklady založenie spisu, archiváciu spisu. Exekútor v
tomto smere jednak nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku, pričom súd
zároveň poukazuje na to, že v praxi je nemysliteľné, aby súd pri každom jednom rozhodovaní o trovách
exekúcie pracne preskúmaval takéto, z pohľadu celkových trov exekúcie iba nepatrné položky, ktoré
sú vo väčšine prípadov v konečnom dôsledku aj tak objektívne nepreskúmateľné. Pokiaľ exekútorovi z
titulu takéhoto typu položiek nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že sú zahrnuté v jeho
odmene, nakoľko v súlade s ust. § 25 vyhlášky náhrada nákladov administratívnych prác, ktoré súdny
exekútor vykonáva v súvislosti s exekučnou činnosťou, je už zahrnutá v odmene súdneho exekútora.
Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Odmenu exekútora upravuje vyhláška /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ bez toho, že by tento
vykonávací predpis riešil otázku priznania dane z pridanej hodnoty súdnemu exekútorovi.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o dani z pridanej hodnoty zdaniteľnou osobou je každá osoba, ktorá vykonáva
nezávisle akúkoľvek ekonomickú činnosť podľa odseku 2 bez ohľadu na účel alebo výsledky tejto
činnosti, pričom cit. ustanovenie odkazuje v poznámke pod čiarou aj na Exekučný poriadok /popri odkaze
na zákon o znalcoch a tlmočníkoch a na Notársky poriadok/.

Článok 20 ústavy ustanovuje, že každý má právo vlastniť majetok, ale súčasne určuje, že vlastnícke
právo všetkých vlastníkov má rovnakú zákonnú ochranu. Podľa čl. 1 Dodatkového protokolu "Každá
fyzická osoba alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť
jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné
zásady medzinárodného práva."

Do pojmu majetok patria veci, práva a pohľadávky. Súd preto považuje náhradu trov konania, ktorá patrí
súdnemu exekútorovi po zastavení exekúcie, za majetok, ktorý sa nadobúda právoplatným výrokom
všeobecného súdu o jeho priznaní. Tento nárok požíva v celom rozsahu ochranu podľa čl. 20 ods. 1
ústavy a podľa čl. 1 Dodatkového protokolu, pretože náhrada trov je nesporne pohľadávka účastníka
konania voči inému účastníkovi konania, ktorá je dokonca nútene vymožiteľná ako každý peňažný nárok.

Pohľadávka na náhradu trov konania musí byť účastníkovi priznaná v celom zákonom
upravenom rozsahu vrátane dane z pridanej hodnoty, ak účastník zo sumy priznanej náhrady je povinný
podľa platného zákona o dani z pridanej hodnoty zaplatiť túto daň. /nález ÚS SR II.ÚS 31/04 - 30/.

Podľa § 27 ods. 1 zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty základná sadzba dane na tovary a
služby je 19 % zo základu dane s výnimkou základnej sadzby dane ustanovenej v § 85j ods. 1 na obdobie
podľa § 85j ods. 1. V spojitosti s § 85j horeuvedeného zákona v období od 1. januára 2011 do posledného
dňa kalendárneho roka, v ktorom Európska komisia (Eurostat) uverejní údaje o tom, že aktuálny schodok
verejnej správy Slovenskej republiky je menej ako 3 %, je základná sadzba dane na tovary a služby
20 % zo základu dane. Skončenie obdobia uplatňovania základnej sadzby dane 20 % podľa prvej vety
vyhlási Ministerstvo financií Slovenskej republiky všeobecne záväzným predpisom. Podľa § 27 ods. 3



zák. č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, ktorý bol do zákona vložený poslednou novelou (zákon
č. 490/2010 Z.z.), pri zmene sadzby dane sa použije pri každom vzniku daňovej povinnosti sadzba dane
platná v deň vzniku daňovej povinnosti.

V súvislosti s vyššie uvedeným súd priznal súdnemu exekútorovi uplatnenú DPH vo výške 20 % z celých
trov.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v
súlade s vyhláškou a Exekučným poriadkom sumu 65,99 Eur /z toho odmena 33,20 Eur (19,92 Eur za
130 min., t.j. 3 h. + 13,28 Eur za 4 úkony á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 21,79 Eur, DPH 20
% z celých trov, t.j. 11,- Eur/.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zák. č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého
peňažné sumy v slovenskej mene, ktoré sú uvedené vo všeobecne záväzných právnych predpisoch,
v rozhodnutiach, opatreniach, osvedčeniach a iných právnych, administratívnych alebo organizačných
aktoch súdov, iných štátnych orgánov, orgánov územnej samosprávy, rozhodcovských súdov alebo
iných orgánov verejnej moci, v zmluvách a dohodách, ako aj v registroch, evidenciách a iných
záznamoch, na účtoch, v ďalších právnych aktoch, návrhoch, oznámeniach a iných právnych úkonoch,
v ostatných právnych dokumentoch alebo v iných právnych prostriedkoch vyhotovených v akejkoľvek
forme alebo podobe, sa odo dňa zavedenia eura považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte
a so zaokrúhlením podľa konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro;
to sa nevzťahuje na ustanovenia právnych predpisov o nominálnej hodnote slovenských bankoviek
alebo slovenských mincí, na ustanovenia právnych predpisov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré
upravujú zmenu peňažných súm zo slovenskej meny na eurá, ani na ustanovenia právnych predpisov
alebo iných právnych prostriedkov, ktoré nie sú aplikovateľné po prechode na euro.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.
3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia, na tunajší
súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 202 ods. 2 OSP). Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu (§ 374 ods. 4 OSP).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,



d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.