Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 2Er/12/2004 zo dňa 08.04.2015

Druh
Uznesenie
Dátum
08.04.2015
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Exekúcia a výkon rozhodnutí
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
31631151
Odporca
36019755
Spisová značka
2Er/12/2004
Identifikačné číslo spisu
6104110400
ECLI
ECLI:SK:OSBB:2015:6104110400.3
Súd
Okresný súd Banská Bystrica
Sudca
Mgr. Adriána Magdolenová


Text


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 2Er/12/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6104110400
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Adriána Magdolenová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2015:6104110400.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: Robert Bosch, spol. s r. o., so sídlom
Ambrušova 4, 821 04 Bratislava, IČO: 31 355 579 (pôvodne DAKON-Slovakia s.r.o., so sídlom P.
Mudroňa 7, 010 01 Žilina, IČO: 31 631 151), proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt D +
D PLUS, s.r.o., so sídlom Horná 85/3828, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 755, na vymoženie
pohľadávky vo výške 1 048,89 Eur (31 598,90,- Sk) s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom
JUDr. Jaroslavom Kabáčom, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom Mládežnícka 325/23, 017
01 Považská Bystrica, pod sp. zn. EX 2/04, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu zastavuje.

Oprávnený je povinný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 68,36 Eur a to v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo
výške 1 048,89 Eur (31 598,90,- Sk) s príslušenstvom a to na základe právoplatného a vykonateľného
- rozhodnutia Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 64Cb/5/2001 zo dňa 30. 11. 2001.

Poverením č. 5601 008038 * zo dňa 16. 01. 2004 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Jaroslava Kabáča, Exekútorský úrad Považská Bystrica, so sídlom
Mládežnícka 325/23, 017 01 Považská Bystrica, ktorý ju viedol pod sp. zn. EX 2/04.

Pôvodný oprávnený obchodná spoločnosť DAKON-Slovakia s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 7, 010 01
Žilina, IČO: 31 631 151 bola dňa 01. 07. 2006 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a
rozhodnutím valného zhromaždenia sa zlúčila so spoločnosťou BUDERUS Vykurovacia technika spol.
s r.o., IČO: 31 404 758. Obchodná spoločnosť BUDERUS Vykurovacia technika spol. s r.o., IČO: 31
404 758 bola z obchodného registra dobrovoľne vymazaná dňa 01. 04. 2011. Rozhodnutím jediného
spoločníka bola predtým schválená zmluva o zlúčení vo forme notárskej zápisnice F. XX/XXXX, F. XXXX/
XXXX zo dňa 07. 03. 2011, na základe ktorej preberá spoločnosť Robert Bosch, spol. s r. o., so sídlom
Ambrušova 4, 821 04 Bratislava, IČO: 31 355 579, ako univerzálny nástupca celé imanie, všetky práva a
povinnosti, záväzky a pohľadávky zanikajúcej spoločnosti BUDERUS Vykurovacia technika spol. s r.o.,
IČO: 31 404 758.

Súdny exekútor podal tunajšiemu súdu dňa 13. 02. 2015 návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu výmazu
povinného z obchodného registra bez likvidácie. Zároveň si uplatnil a vyúčtoval trovy exekúcie a predložil
exekučný spis EX 2/04.

Podľa § 238 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len "Exekučný poriadok") konania začaté pred



1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje
inak.

Podľa § 238 ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3,
§ 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté
pred 1. septembrom 2005.

Podľa § 36 ods. 2 Exekučného poriadku exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi
doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže vykonať exekúciu až udelením poverenia
súdu na jej vykonanie (§ 44).

Súd považoval za preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňom 09. 01. 2004, kedy bol súdnemu
exekútorovi doručený návrh pôvodného oprávneného na vykonanie exekúcie proti povinnému.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Súd na základe aktuálneho výpisu z obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica, oddiel Sro,
vložka číslo 4398/S považoval za preukázané, že uznesením Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k.
27Cbr/12/2006-114 zo dňa 15. 06. 2009, právoplatným dňa 13. 08. 2009, bola obchodná spoločnosť
D + D PLUS, s.r.o., so sídlom Horná 85/3828, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 019 755 zrušená bez
likvidácie. Následne bol povinný z obchodného registra ex offo vymazaný bez právneho nástupcu ku
dňu 15. 10. 2009..

Skutočnosť, že povinný zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu a tým stratil
spôsobilosť byť účastníkom občianskoprávneho konania, je jedným z dôvodov neprípustnosti exekúcie.
Keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho
nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, je zánik povinného a strata jeho
právnej spôsobilosti prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej
súvislosti s jeho zánikom. (viď uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6M Cdo 13/2012 zo dňa 15. 08.
2012, sp. zn. 3M Cdo 10/2011 zo dňa 24. 11. 2011).

V zmysle právneho názoru vysloveného v rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
(rozhodnutia sp. zn. 3MCdo/13/2011 a sp. zn. 6MCdo/13/2012), ak však bol povinný zrušený bez
likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, prichádza
do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, teda zastavenie
exekúcie pre nemajetnosť povinného. Preto súd exekúciu zastavil v zmysle § 57 ods. 1 písm. h)
Exekučného poriadku.

Súd vzhľadom na uvedené exekúciu zastavil podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku, nakoľko z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že povinný zanikol v dôsledku
svojej nemajetnosti a teda jeho majetok by nestačil ani na úhradu trov exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie spolu vo výške 149,36 Eur, z toho odmena vo výške 109,56
Eur (86,32 za 13 začatých hodín á 6,64 Eur + 23,24 Eur za 7 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových
výdavkov 14,91 Eur a 20 % DPH z celých trov, t.j. 24,89 Eur.

Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len "OSP") na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú
ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však
vždy uznesením.

Podľa § 151 ods. 1 vety prvej OSP o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



Podľa § 196 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ za výkon exekučnej činnosti podľa
tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku /v znení účinnom do 31. 08. 2005/ trovami exekúcie sú
odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196).
Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku /v znení účinnom až do 30. 11. 2006/ ak sa exekúcia zastaví
z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich exekútor
uplatnil.

Podľa § 27a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa
doterajších predpisov.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ ak súdny exekútor je vylúčený z
vykonávania exekúcie, alebo ak súd exekúciu zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ základná hodinová sadzba podľa odseku
1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú
špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.

Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky /v znení účinnom do 30. 04. 2008/ paušálna suma za každý jednotlivý úkon
exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor postupoval správne, keď predložil súdu časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov
exekučnej činnosti. Nepostupoval však správne, keď si pri úkonoch exekučnej činnosti, ktoré sa podľa §
14 ods. 1 písm. b) vyhlášky odmeňujú paušálnou sumou 3,32 Eur za jednotlivý úkon, duplicitne vyhotovil
aj hodinovú špecifikáciu a tieto úkony si vyúčtoval aj podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky sumou 6,64 Eur
za každú aj začatú hodinu. Tu je potrebné upozorniť, že za úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou
3,32 Eur za úkon, už súdnemu exekútorovi neprináleží aj odmena podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky.
Takémuto záveru zodpovedá aj samotná skutočnosť, že úkony vymenované v § 15 sú jednoduché
úkony exekučnej činnosti, ktoré nevyžadujú náročné časové spracovanie, pretože ide o úkony bežne
sa opakujúce v každej jednotlivej exekúcii. Súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa § 14 ods.
1 písm. b) vyhlášky vo výške 23,24 Eur za 7 úkonov exekučnej činnosti. Časovú odmenu nemožno
priznať za takú exekučnú činnosť, ktorá je pokrytá paušálnou odmenou (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6EMCdo/1/2013 zo dňa 13. 03. 2014). V danom prípade sa jedná o úkony:
"Prevzatie veci, kontrola návrhu, založenie spisu" 60 min. a "Žiadosť o udelenie poverenia okresný
súd" 30 min, ktoré sú nevyhnutne zahrnuté pod úkon získanie poverenia na vykonanie exekúcie. Ďalej
sa jedná o úkony "Upovedomenie o začatí exekúcie" 60 min, ktorý je nevyhnutne zahrnutý pod úkon
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, "Príkaz na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu
v banke - Tatra banka, a.s." 60 min, ktorý je nevyhnutne zahrnutý pod úkon doručenie príkazu na začatie



exekúcie a "Exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke" 60 min.,
ktorý je zase nevyhnutne zahrnutý pod úkon doručenie exekučného príkazu. Keďže za uvedený úkon
bola súdnemu exekútorovi priznaná odmena paušálnou sumou /podľa § 14 ods. 1 písm. b) vyhlášky/,
nebol dôvod priznať súdnemu exekútorovi duplicitne odmenu za tento úkon aj podľa počtu hodín účelne
vynaložených na exekúciu /podľa § 14 ods. 1 písm. a)/.

Súd poukazuje na to, že počet vynaložených hodín je potrebné posudzovať z hľadiska ich účelnosti.
Prihliadnuc na charakter jednotlivých vykonaných úkonov, spôsob vykonávania exekúcie, rozsah
exekúcie, ako aj na poznatky súdu získané z vyúčtovania trov inými súdnymi exekútormi, súd priznal
súdnemu exekútorovi za úkon "Návrh na zastavenie exekúcie" namiesto 60 min. len 30 min.

Pokiaľ ide o úkon vyúčtovania exekučného konania 60 min., tento úkon nie je možné podľa názoru
súdu považovať za čas účelne vynaložený na exekúciu. Exekúcia je nútený výkon súdnych a iných
rozhodnutí jedným zo spôsobov uvedených v § 63 Exekučného poriadku. Vypočítavanie trov súdnym
exekútorom nie je vlastnou exekučnou činnosťou, ktorou by sa smerovalo k dosiahnutiu cieľa, teda
vykonávaniu núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí. V danom prípade ide iba o takú činnosť
súdneho exekútora, ktorú vykonáva vo svoj vlastný prospech aj to len v prípade, pokiaľ si trovy
uplatňuje a súd rozhoduje o zastavení exekúcie, a teda aj o trovách vzniknutých súdnemu exekútorovi.
Inak je vyčíslenie trov imanentnou súčasťou tak upovedomenia o začatí exekúcie ako aj príkazu na
začatie exekúcie a ďalších úkonov vykonávaných súdnym exekútorom. Pokiaľ teda súdny exekútor má
postavenie účastníka konania v časti rozhodovania o trovách exekučného konania, ide o náklady, ktoré
znáša účastník konania.

Súd považoval za čas účelne vynaložený na vykonávanie exekučnej činnosti 180 min. Celkový počet
začatých hodín sa po spočítaní minút znížil na 180 min, t.j. 3 hodiny účelne vynaložené na vykonávanie
exekučnej činnosti.

Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverným
dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekučného spisu náležite preukázaná tak, aby súd
mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekučného konania, a to v konkrétnej výške. Súdny
exekútor si vyúčtoval hotové výdavky spolu vo výške 14,91 Eur, konkrétne 11,59 Eur poštovné a 3,32
Eur kolky. Súd posudzoval aj účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie, a preto nepriznal súdnemu
exekútorovi už vyčíslené budúce náklady ako hotové výdavky - poštovné za vrátenie poverenia vo
výške 1,10 Eur. Súd má za to, že tieto trovy by mali byť už zahrnuté v režijných nákladoch v náhrade
za jednotlivé úkony podľa ust. § 15 vyhl. č. 288/1995 Z. z., preto priznal súdnemu exekútorovi len tie
trovy, ktoré reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových
výdavkov za poštovné spolu vo výške 10,49 Eur a za kolky 3,32 Eur (2 x 1,66 Eur).

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
vo výške 68,36 Eur, z toho odmena 43,16 Eur (19,92 Eur za 3 začaté hodiny á 6,64 Eur + 23,24 Eur za
7 úkonov á 3,32 Eur), náhrada hotových výdavkov 13,81 Eur, 20 % DPH z celých trov, t.j. 11,39 Eur.

Pri rozhodovaní súd aplikoval aj ustanovenie § 9 ods. 2 zákona č. 659/2007 Z.z., podľa ktorého peňažné
sumy v slovenskej mene uvedené v rozhodnutí (aj prevzaté do tohto rozhodnutia) sa odo dňa zavedenia
eura, t.j. od 01. 01. 2009, považujú za peňažné sumy v eurách, a to v prepočte a so zaokrúhlením podľa
konverzného kurzu, tohto zákona a ďalších pravidiel pre prechod na euro.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej OSP ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho
právoplatnosti (§ 171 ods. 3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť
rozhodnutia.

Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania už
neprebieha), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný
súd Banská Bystrica písomne v troch vyhotoveniach. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré
vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie
sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na
rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje
proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa
(§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. (§ 374 ods. 4 OSP)

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), musí byť podpísané a
datované. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie
na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.