R26 s.r.o.


Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 23S/248/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6019200714
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľupták, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:6019200714.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina
Ľuptáka, PhD. (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a JUDr. Silvie
Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: Silicate World, s.r.o., so sídlom Bazovského 4419/9, 984
01 Lučenec, IČO: 35 852 941, právne zastúpený: Kováč/Krpčiarová & Partners - advokátska kancelária,
s.r.o., so sídlom M. Bela 2, 984 03 Lučenec, IČO: 47 253 975, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 035 904, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102382848/2019 zo dňa 17.10.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj „správca dane“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“)
rozhodnutím č. 101150198/2019 zo dňa 16.05.2019 podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (Daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj
„zákon č. 563/2009“ alebo „Daňový poriadok“) vyrubil platitieľovi dane z pridanej hodnoty Silicate World,
s.r.o. so sídlom Maloveská 68, 984 01 Lučenec IČO: 35 852 941 (v procesnom postavení žalobca) (ďalej
aj „žalobca“ alebo „daňový subjekt“) za zdaňovacie obdobie december 2015 rozdiel dane v sume 1 800
000,- Eur na dani z pridanej hodnoty. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že daňový subjekt z
prijatej faktúry č. 2015003, (int. č. 450) zo dňa 15.12.2015 vystavenej dodávateľom SioTech Global s.r.o.
pre odberateľa Silicate World s.r.o., kde predmetom fakturácie bolo: „na základe zmluvy o dielo práca a
služby za dohodnutú cenu za krajinu Angola“, základ dane 7 500 000,- Eur, DPH 1 500 000,- Eur celkom
9 000 000,- Eur a z prijatej faktúry č. 2015004, (int. č. 449) zo dňa 15.12.2015 vystavenej dodávateľom
SioTech Global s.r.o. pre odberateľa Silicate World s.r.o. kde predmet fakturácie bol: „na základe Zmluvy
o dielo práce a služby za dohodnutú cenu za krajinu Namíbia“ základ dane 1 500 000,- Eur, DPH 300
000,- Eur, celkom 1 800 000,- Eur.

2. Ďalej bolo zistené, že predmetom Zmluvy o dielo (ďalej aj „zmluva“) zo dňa 15.02.2015 uzatvorenej
medzi objednávateľom SLOVAKWOOD s.r.o. a zhotoviteľom SioTech Global s.r.o. bol záväzok
zhotoviteľa zabezpečiť - vypracovať dodávku projektu jednoduchých stavieb a vývojovej štúdie
spracovanej v rámci posledného výskumu nových technológií zameraných na využitie ekologických
materiálov určených pre realizáciu montovaných domov s miestnych zdrojov pre krajiny Južnej Afriky,
konkrétne v štátoch Angola a Namíbia. Podľa článku 3 Zmluvy cena diela dohodnutá zmluvnými stranami
bola 9 000 000,- Eur a bola stanovená bez DPH dohodou s predpokladaného obratu a výnosov projektu
v prospech objednávateľa podľa Zmluvy o združení a spolupráci. Správca dane ďalej konštatoval,
že z faktúr predložených kontrolovaným daňovým subjektom nevyplývalo, a nebolo možné určiť, čo



konkrétne v akej kvalite a kvantite, za akú cenu (spôsob ocenenia) bolo poskytnuté dodávateľom
SioTech Global s.r.o. a prijaté odberateľom Silicate World s.r.o. Daňový subjekt, ani jeho dodávateľ
nepreukázal, že došlo k uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených
faktúr správcovi dane v rámci kontroly dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015.
Nebola preukázaná opodstatnenosť vyhotovených a vzájomne zaúčtovaných faktúr kontrolovanými
daňovými subjektmi Silicate World s.r.o., SioTech Global s.r.o. a ECOWA a.s. Žalobca bol účastníkom
združenia, ktoré bolo uzatvorené za účelom dosiahnutia spoločného cieľa. Všetci účastníci združenia t.
j. Silicate World s.r.o., ECOWA a.s. a SioTech Global s.r.o. sa mali podieľať, ako to vyplývalo z prílohy k
Doložke administrácie spoločného investičného zámeru, spoločne na dosiahnutí cieľa. Cieľ dosiahnutý
nebol, ako uviedol v zápisnici na ústnom pojednávaní č. 100148743/2018 zo dňa 17.01.2018 predseda
predstavenstva Daňového subjektu ECOWA a.s. - L.. F. G. a preto združenie zaniklo. Na fakturácie
celkových nákladov prípravy medzi jednotlivými účastníkmi združenia nebol žiaden dôvod, nakoľko sa
na príprave podieľali spoločne. Žiaden účastník nepreukázal žiadne náklady od tretích osôb. Ani sami
účastníci združenia nevedeli presne určiť, rozlíšiť a identifikovať čas z ich spoločného diela, ktorú mali
jeden druhému dodať v zmysle faktúr, ktoré si medzi sebou vystavili. Sami tvrdili, že to nie je možné
rozčleniť. Na druhej strane vystupovali ako združenie, konali a rozhodovali spoločne, na druhej strane pri
fakturácii spoločnej práce vystupovali medzi sebou ako nezávislé subjekty. Všetky strany zdôrazňovali,
že sa jednalo o spoločné práce, spoločný cieľ, spoločný zámer a dodanie prebiehali vo forme vzájomných
konzultácií, brífingov. Správca dane konštatoval ako motív vystavenia a do kruhu zaúčtovania faktúr
bez ekonomického posilnenia spoločnosťami reálnu snahu o zlepšenie bonity účtovných závierok roku
2015 a zabezpečenie lepšieho prístupu k bankovým úverom, štátnym dotáciám, tiež vyššej dôvery
obchodných partnerov a veriteľov.

3. Mal za to, že ak vyhotovená faktúra neodráža skutkový stav, uplatní sa ustanovenie § 69 ods. 5
zákona o DPH z dôvodu, že daň z pridanej hodnoty uvedená na faktúre nebola dovyrubená z dôvodu
dodávky, teda z dôvodu plnenia zodpovedajúceho dani z pridanej hodnoty, ale len z titulu jej uvedenia na
faktúre. Fiktívne plnenia faktúr uplatnených na vstupe nezakladajú právo na odpočítanie dane. Správca
dane poukázal, že daňový subjekt v procese správy daní zásadne preukazuje skutočnosti ktoré sám
tvrdí a deklaruje (§ 24 ods. 1 v spojení s § 45 ods. 2 písm. e) zákona č. 563/2009 Z. z), okrem iného,
že vykonával ekonomickú činnosť (§ 3 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.) najmä vo forme prevodu
vlastníckeho práva k tovaru alebo dodania služby za protihodnotu (§ 2 ods. 1 písm. a) a b) zákona č.
222/2004 Z. z.) a od dodávateľa zákonom stanoveným uvedeného na faktúre (§ 51 ods. 1 písm. a)
zákona č. 222/2004 Z. z.)

4. Správca dane ďalej konštatoval, že z predloženého dôkazu daňového subjektu - Dohody o zrušení
a odložení vzájomného zaúčtovania za mesiac december 2015 (Zmluva o združení a spolupráci článok
VIII., bod 6) vyplýva, že vzájomné vysporiadanie nákladov sa neuplatní, resp. ruší medzi zmluvnými
stranami v plnom rozsahu v prípade, ak by niektorá časť dodávky nemala byť uznaná zo strany
zmluvných partnerov alebo zo strany tretích subjektov. Tento dôkaz nemá vplyv na závery správcu
uvedené v protokole č. 102660010/2018 zo dňa 28.12.2018 a predložené dobropisy faktúr nemali vplyv
na závery správcu dane z dôvodu, že daňový subjekt predložil ku kontrole faktúry, na základe ktorých
mali byť dodané služby. Dobropisy vystavené 03.01.2019 a oprava dane môže byť uvedená, ak sú
splnené podmienky na opravu základu dane v zmysle § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. v daňovom priznaní
za zdaňovacie obdobie, v ktorom sa vyhotovil doklad o oprave základu dane. Účastníci združenia v
zastúpení účastníkom č. 2 t. j. Silicate World s.r.o. na základe predložených protokolov o vrátení služby
deklarovali, že v súlade so zmluvou o Združení a Spoločným investičným zámerom pristupujú k vráteniu
predmetnej služby, poskytnutého súboru informácii pre autorský kolektív. Daňovým subjektom Silicate
World s.r.o. nebolo preukázané, že došlo k dodaniu služby deklarovaným dodávateľom a zároveň, ak
by aj došlo k dodaniu služieb, bolo by zdaniteľné plnenie v danom prípade dodávka služby, nevratne
skonzumovaná (vo význame, že bola odberateľom služby akceptovaná na jej ďalšie využitie). Z ust. §
25 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. vyplýva, že je možné opraviť základ dane pri dodaní služby iba pri
úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky služby. Podľa vyjadrenia daňového subjektu podiel práce
jednotlivých členov združenia na tvorbe Spoločného investičného zámeru nie je možné exaktne rozčleniť
na jednotlivé kroky, či na jednotlivé položky, pretože sa jednalo o spoločnú prácu, spoločné činnosti
a spoločné výsledky. Ak existoval riešiteľský kolektív, ktorí úzko spolupracoval na riešení spoločného
dokumentu a výsledkom boli spoločné výsledky, nebolo možné exaktne určiť, čo ktorý konkrétny člen
riešiteľského kolektívu zabezpečoval.



5. Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom uviedol, že ho podáva z dôvodov, že
správca dane poukazuje na porušenie zákona č. 222/2004 Z. z., pričom tieto ustanovenia správcom dane
neboli porušené, správca dane pri zamietnutí práva na odpočítanie nerešpektoval príslušné ustanovenia
zákona č. 222/2004 Z. z. a najmä § 49 ods. 1 a 2. Poprel základný princíp dane z pridanej hodnoty -
daňovej neutrality, keď na jednej strane správca dane neuznal právo na odpočítanie dane u platiteľa,
ktorý prijal službu a na druhej strane správca dane trval na odvedení dane u platiteľa, ktorý službu
poskytol, čo je v rozpore so Smernicou Rady EU č. 2006/112/ES z 28.11.2006 a nejednoznačné
rozporné tvrdenia správcu dane o nesprávnom postupe daňového subjektu a nejednoznačné závery v
zhrnutí a vyhodnotení dôkazov. Zároveň poukázal na procesné pochybenia správcu dane, keď správca
dane v protokole uviedol kontrolné zistenia, ale vyhodnotenie dôkazov podľa § 47 písm. h) zákona
563/2009 Z. z. s poukázaním na porušenie konkrétnych ustanovení zákona o DPH neboli v súlade so
skutočnosťou. Správca dane vyhodnotil konanie daňového subjektu v rozpore s platnou legislatívou
veľmi nejednoznačne a všeobecne, nezaoberal sa dôsledkom nesprávneho postupu daňového subjektu
a neskúmal, či týmto konaním došlo k ukráteniu daňových príjmov, alebo k neoprávnenému zvýhodneniu
daňového subjektu. Vydal rozhodnutie bez prihliadnutia na požiadavky žalobcu ako daňového subjektu,
aby boli prerokované všetky pripomienky v rámci vyrubovacieho konania a rozhodnutie vydal v čase,
keď daňový subjekt podal námietku zaujatosti, pričom v čase vydania rozhodnutia nebolo o tejto
námietke zaujatosti rozhodnuté. Ďalej uviedol, že služby, ktoré ako žalobca dodal odberateľovi boli riadne
odovzdané a vyfakturované, uskutočnili sa zdaniteľné plnenia, ktoré sa riadne uviedli do daňového
priznania a daň z pridanej hodnoty sa priznala. Služby, ktoré sa nakupovali od dodávateľa boli riadne
prevzaté, o dodaní a prevzatí služieb boli vyhodnotené písomné zápisnice a protokoly. Nakupované
služby boli vyfakturované ich dodávateľmi, faktúry sa riadne zaúčtovali, uhradili, uviedli sa v daňovom
priznaní a daň z pridanej hodnoty sa odpočítala. Všetky dodania služieb a fakturácie boli uskutočnené
v súlade so zmluvami, deň odovzdania služby bol deň podpísania protokolu, t. j. deň prevzatia služby.
Dodávateľ vyhodnotil faktúru v období mesiaca dodania, kedy mu vznikla daňová povinnosť a žaloba
ako odberateľ si túto daň odpočítal v súlade s ust. § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z. z. v zdaňovacom
období december 2015. Tento postup bol plne v súlade so základnými princípmi dane z pridanej hodnoty
a v súlade so zákonom č. 222/2004 Z. z. Ďalej uviedol, že správca dane na viacerých miestach uvádzal
nepravdivé a rozporné tvrdenia, že ide o fiktívne plnenia, nakoľko ako to ďalej rozvádza - vystavená
faktúra neodráža skutkový stav a vtedy sa uplatní ust. § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. z dôvodu,
že daň z pridanej hodnoty nebola dlhovaná z dôvodu dodávky, teda z dôvodu plnenia zodpovedajúceho
dani z pridanej hodnoty, ale len z titulu jej uvedenia na faktúre. Správca dane uvádzal, že fiktívne plnenia
faktúr uplatnených na vstupe nezakladajú právo na odpočítanie dane. Na iných miestach protokolu a
rozhodnutia však správca dane tvrdí, že kontrolovaný daňový subjekt nepreukázal, čo konkrétne a v
akej kvalite a v akej kvantite, za akú cenu bolo poskytnuté deklarované zdaniteľné plnenie uvedené
na predložených faktúrach dodávateľom a prijaté odberateľom, pričom z toho podľa správcu dane
nevyplýva, že správca dane neuznal plnenie, ktoré je deklarované na predloženej faktúre, ale nepriznal
daňovému subjektu odpočítanie dane z predloženej faktúry na základe nepreukázania uskutočnených
zdaniteľných plnení.

6. O predmetnom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 102382848/2019 zo dňa 17.10.2019 tak,
že napadnuté prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy potvrdil. V odôvodnení predmetného
rozhodnutia uviedol, že námietky uvádzané daňovým subjektom považoval za nedôvodné, pretože pri
postupe správcu dane nezistil žiadny rozpor s právnymi predpismi. Vykonaným dokazovaním na základe
kontrolovaným subjektom predložených dôkazov v priamej súčinnosti s daňovým subjektom, vypočutím
svedka L.. arch. M. W., premietnutím kontrolných zistení z vykonaných daňovým kontrol obchodných
partnerov a vykonané ekonomické analýzy obchodných partnerov bol preukázaný opak toho, čo uvádzal
kontrolovaný daňový subjekt v odvolaní. Kontrolovaný daňový subjekt, ani jeho dodávateľ ani odberateľ
nepreukázali, že došlo k uskutočneniu deklarovaných zdaniteľných plnení na základe predložených
faktúr správcovi dane v rámci kontroly dane pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december 2015.
Žalovaný sa na základe preskúmania spisového materiálu stotožnil s názorom správcu dane, že
daňový subjekt predloženou zmluvou o združení, zmluvou o dielo, ktoré sa mali vzťahovať k predmetu
fakturácie nepreukázal, aké zdaniteľné plnenia boli vzájomne vystavenými faktúrami dodané, navyše
z vyjadrení daňového subjektu ako aj svedka L.. arch. M. W. vyplývalo, že medzi spoločnosťami
SioTech Global s.r.o., Silicate World s.r.o. a ECOWA a.s. nedochádzalo k vzájomným dodávkam a
poskytovaniam služieb, pretože všetci, ako účastníci združenia mali dodávať služby do jedného celku
Spoločného investičného zámeru. Vzájomná fakturácia mala predstavovať len vyúčtovanie nákladov
vynaložených jednotlivými účastníkmi združenia na dosiahnutie Spoločného investičného zámeru, ktoré



však rovnako nebolo preukázané. Daňový subjekt k preukázaniu oprávnenosti vystavených faktúr
okrem zmluvy o dielo a zmluvy o združení predložil spoločný investičný zámer, doložku administrácie
spoločného investičného zámeru vrátane prílohy k tejto doložke - štruktúra participácie účastníkov na
spracovaní spoločného investičného zámeru a projekty jednotlivých domov, ktoré správca dane hodnotil
jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach, pričom ani z týchto dôkazov nevyplývalo, aké zdaniteľné
plnenia predstavovali vzájomné fakturácie, ako aj stanovenie hodnoty týchto plnení, resp. aké náklady
predstavovali, ktoré mali byť vzájomne vysporiadané. V prípade predložených projektov jednotlivých
typov domov samotný daňový subjekt vo svojich vyjadreniach uvádzal, že cieľom nebolo spracovanie
projektovej dokumentácie na rodinné domy. Ani zo spoločného investičného zámeru, vrátane doložky
administrácie a štruktúry participácie účastníkov nevyplýva, čo a ktorý účastník združenia dodával, aké
náklady vynaložil, resp. obstaral tovary a služby a nepreukázalo sa aké zdaniteľné plnenia a v akej
hodnote teda predstavovala vzájomná fakturácia medzi účastníkmi združenia. Zo zistení vyplynulo, že
spoločnosť SioTech Global s.r.o. ani na základe opakovaných výziev nepredložila dôkazy, preukazujúce
oprávnenosť fakturácie, preukazujúce predmet fakturácie ako aj uskutočnenie zdaniteľných plnení. V
prípade daňového subjektu a spoločnosti SioTech Global s.r.o. a ECOWA a.s. bola analýzou účtovných
závierok zistené, že vzájomným vystavením faktúr a ich zaúčtovaním si spoločnosti zvýšili svoje výnosy,
náklady a obraty, čím deklarovali vyššiu výkonnosť pri posudzovaní v prípade žiadosti o finančnej
výpomoci od finančných inštitúcií, štátnych inštitúcií alebo pred inými obchodnými partnermi.

7. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa jednotlivých vyjadrení daňového subjektu a tiež svedeckej
výpovede L.. arch. M. W., ako vedúceho autorského kolektívu v rámci združenia, cieľom združenia bolo
spojeným úsilím vytvoriť spoločné dielo, na ktorom mal participovať každý člen. Malo ísť o vývoj, kreáciu,
inováciu doposiaľ známej patentovej technológie na výrobu domov, ktoré by boli vyrábané na Slovensku
v regióne Lučenca, pričom malo ísť o kolektívne riešenia problematiky, kde boli posudzované všetky
hľadiská, výstupom mal byť investičný zámer, ktorý bol ako úvodná, najdôležitejšia časť prípravnej fázy.
Na základe doložky administrácie spoločného investičného zámeru boli stanovené aj rozsahy, v akých sa
jednotliví účastníci mali podieľať na tvorbe kapitol investičného zámeru, ako prvej prípravnej fázy, pričom
každý účastník sa mal na celkovom diele podieľať rovnakým rozsahom. V svedeckej výpovedi L.. arch.
W., ktorej sa za daňový subjekt na základe plnej moci zo dňa 21.05.2018 zúčastnila O. N., svedok okrem
iného uviedol, že je hlavným autorom a toto právo mu vyplýva z chránenej autorskej značky, ktorou je
technológia výroby krížov rebrových stien. Tento priemyselný vzor má chránený zápisom a na základe
tejto ochrany môže garantovať výrobcom transport keramických domov na akékoľvek vzdialenosti, preto
začala aj celá spolupráca so Silicate World s.r.o. a jeho osobou z titulu takzvanej licenčnej zmluvy, ktorou
poskytol tieto práva na výrobu takýchto domov na základe určitých a veľmi konkrétnych podmienok s
ich zámerom etablovať takúto výrobu z regiónu Lučenec práve do najviac žiadaných - dopytovaných
regiónov, medzi ktoré patria práve krajiny Strednej Afriky. Nikto okrem daňového subjektu Silicate World
s.r.o. nedisponuje vydaným certifikátom EN 1520. Keď si tieto práva spoločnosť realizovala v procese
prípravy, tak to nikto cenovo nevyčíslil a robotu všetci urobili zdarma, preto v rámci prípravy zadania pred
uzatvorením zmlúv o združení a spolupráci pre ďalší postup a rozšírení práv dohodli určité vzájomné
ohodnotenie a to vzájomné zúčtovania nákladov.

8. Zároveň žalovaný uviedol, že oprávnenosť predmetných faktúr vystavených jednotlivými účastníkmi
združenia, vrátane daňového subjektu, spochybnili aj vystavené dobropisy, ktoré daňový subjekt
predložil ako dôkazy a ku ktorým uvádzal, že boli vystavené na základe uzatvorenej zmluvy o združení
z dôvodu neuznania týchto dodávok z tretej strany, ktorou bol správca dane. Podľa tvrdení daňového
subjektu sa mali účastníci dohodnúť na zrušení vzájomného zúčtovania a preverené faktúry tak mali byť
nulitné. Na základe týchto skutočností tak podľa daňového subjektu, ak v posudzovanom prípade ako
náhle vznikla pochybnosť a nebolo preukázané plnenie, tak dôjde k vystaveniu dobropisov a zrušeniu
vzájomného zaúčtovania a neplatnosti faktúr. Žalovaný uviedol, že správca dane sa k uvedenému
dôkazu predloženému daňovým subjektom vyjadril v napadnutom rozhodnutí a odvolací orgán sa s
ním v plnom rozsahu stotožňuje. Postup žalobcu, že v danom prípade neuznania faktúr správcom
dane, vystaví k preverovaným faktúram dobropisy a následne, ak sa plnenie uzná, tak spätne zruší
vystavené dobropisy a opäť budú v platnosti pôvodné faktúry, tak nie je v súlade so základnými
pravidlami vzťahujúcimi sa k oprave základu dane podľa zákona o dani z pridanej hodnoty. Podľa žalobcu
daňový subjekt mal v daňovom konaní dve základné povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje
tvrdenie dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené
daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré
je podľa právnych predpisov viesť (dôkazná povinnosť). Najčastejšie ide o účtovné doklady. Takto si



daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca
dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov, hoci aj v rámci daňovej kontroly preukázateľne
spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predloženým daňovým subjektom, potom
možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v danom prípade je opäť len
na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho
pôvodných dôkazov správcom dane. Teda k odpočítaniu môže dôjsť len v tom prípade, ak dôjde k
dodaniu zdaniteľného plnenia. K námietke daňového subjektu, že správca dane vydal rozhodnutie aj
napriek podanej námietke zaujatosti žalovaný uviedol, že námietku nepovažuje za dôvodnú. Odvolací
orgán so spisového materiálu zistil, že správca dane postupoval v súlade s daňovým poriadkom.
Napadnuté rozhodnutie č. 101150198/2019 bolo vydané dňa 16.05.2019, teda v čase, keď podanie
označené ako námietka zaujatosti bolo vybavené v zmysle ust. § 60 ods. 4 Daňového poriadku
Oznámením č. 271555/2019 zo dňa 14.05.2019, ktoré bolo odoslané dňa 14.05.2019.

9. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca na tunajšom súde žalobu, ktorou sa domáhal
preskúmania rozhodnutia žalovaného číslo 102382848/2019 zo dňa 17.10.2019. Žalobca svoju žalobcu
odôvodnil tým, že správca dane na základe vlastného subjektívneho úsudku neuznal odpočítanie
dane z dodaných tovarov a služieb, ktoré žalobca ako platiteľ dane prijal a použil na uskutočnenie
svojich zdaniteľných plnení. V rozpore so základným princípom správca dane spochybnil správnosť
fakturácie zo strany dodávateľa, teda platiteľa dane, ktorý uskutočnil zdaniteľné plnenie, ale postihoval
pritom odberateľa príjemcu tohto zdaniteľného plnenia, ktorému daň na vstupe - daň z prijatých služieb
neuznal. Spoločnosť žalobcu a účastník konania si vyúčtovali poskytnuté služby pre ďalšieho účastníka
združenia subjekt ECOWA a.s., pričom tento účastník združenia vyúčtoval poskytnuté služby pre
ďalšieho účastníka združenia subjekt SioTech Global s.r.o., ktorý vyúčtoval poskytnuté služby pre
ďalšieho účastníka združenia - žalobcu. Žalobca poukázal na to, že žiadnemu z účastníkov združenia
nevznikla z týchto transakcií žiadna daňová povinnosť, ale ani žiadny nadmerný odpočet. Mal za to,
že správca dane a následne aj žalovaný v týchto prípadoch nepochopili princíp mechanizmu dane
z pridanej hodnoty alebo jeho závery boli pripravené zámerne, riadene a koordinovane. K takémuto
predpokladu žalobca dospel na základe záverov všetkých správcov dane pri daňových kontrolách. Tieto
závery jednotlivých správcov dane však poškodzujú každého z účastníkov zmluvy o združení, nakoľko
žiadnemu z nich neuznávajú právo na odpočítanie dane z pridaných služieb a na druhej strane ukladajú
povinnosť odviesť daň z uskutočnených služieb pre iných účastníkov konania. Žalovaný pritom tvrdí, že
účastníci zmluvy o združení sú povinný odviesť daň z vystavených faktúr podľa § 69 ods. 5 zákona o
DPH a to aj napriek tomu, že žalovaný ako platiteľ dodal službu pre iného platiteľa a uskutočnil dodanie
služby podľa § 9 zákona o DPH. Daňová povinnosť mu vznikla podľa § 19 zákona o DPH, faktúru vystavil
podľa § 71 a nasl. zákona o DPH.

10. K predmetnej žalobe podal žalovaný vyjadrenie, v ktorom uviedol, že žalobné námietky nepovažuje
za dôvodné a opodstatnené vzhľadom k tomu, že tak žalovaný ako aj správca dane sa už vo svojich
rozhodnutiach s nimi dostatočne vysporiadali. Námietky žalobcu sú v podstate len nesúhlas so závermi
a so zdôvodnením správcu dane, ako aj žalovaného. Žalobca sa vo svojej argumentácii výhradne
odvoláva na skutočnosť, že konal v súlade so Spoločným investičným zámerom, ktorý sa stal spoločným
dokumentom, v ktorom je dohodnuté vyhotovovanie faktúr medzi sebou, čím je dohodnutá forma
vzájomného vysporiadania predmetu diela a že fakturácia zúčtovania bola teda v súlade so Zmluvou
o združení a spolupráci. Žalovaný konštatoval, že žalobca v predloženej žalobe skutočnosti zistené
správcom dane nerozporuje, resp. nenamieta. Námietku, že správca dane založil svoj záver na tom,
že mu nebolo jasné, čo presne a v akom rozsahu a v akej kvalite bolo dodávateľom pre odberateľa
dodané, resp. poukázaním na fiktívnosť faktúr nepovažoval za dôvodnú. Zo záveru správcu dane je
zrejmé, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázateľnosti splnenia zákonom o DPH stanovených
podmienok a uplatnenie odpočítania dane, na základe čoho nebolo možné uznať sporné odpočítanie
dane, ako aj povinnosť žalobcu platiť daň v prípade vystavenej faktúry. Záver logicky vyplýva z
vykonaného dokazovania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že správca dane vo svojom
rozhodnutí príkladmo uvádzal, že fiktívne plnenia faktúr uplatnených na vstupe nezakladajú právo na
odpočítanie dane, pretože správca svoje rozhodnutie postavil na takom právnom posúdení, podľa
ktorého nebolo preukázané, aké zdaniteľné plnenia boli predmetom faktúry od dodávateľa SioTech
Global s.r.o., čím došlo k porušeniu ustanovení zákona o dani z pridanej hodnoty a žalobca pri
preukazovaní ním tvrdených skutočností neuniesol dôkazné bremeno.



11. Žalovaný opakovane poukázal na vyjadrenie žalobcu, ako aj svedka L.. arch. M. W., z
ktorých vyplýva, že medzi spoločnosťami SioTech Global, s.r.o., Silicate World s.r.o. a ECOWA
a.s. nedochádzalo k vzájomným dodávkam a poskytovaniam služieb, pretože všetci ako účastníci
združenia mali dodávať služby do jedného celku - Spoločného investičného zámeru. Vzájomná
fakturácia mala predstavovať len vyúčtovanie nákladov vynaložených jednotlivými účastníkmi združenia
na dosiahnutie spoločného investičného zámeru, ktoré však rovnako nebolo preukázané. Žalobca k
preukázaniu oprávnenosti vystavených faktúr okrem zmluvy o dielo a zmluvy o združení predložil
spoločný investičný zámer, doložku administrácie spoločného investičného zámeru vrátane prílohy
k tejto doložke - štruktúra participácie účastníkov na spracovaní spoločného investičného zámeru a
projekty jednotlivých domov, ktoré správca dane hodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach. V
prípade predložených projektov jednotlivých typov domov samotný žalobca vo svojich vyjadreniach
uvádzal, že cieľom nebolo spracovanie projektovej dokumentácie na rodinné domy. Ani zo spoločného
investičného zámeru vrátane doložky administrácie a štruktúry participácie účastníkov nevyplývalo, čo a
ktorý účastník združenia dodával, aké náklady vynaložil, resp. obstaral tovary a služby a nepreukázalo
sa aké zdaniteľné plnenia a v akej hodnote teda predstavovala vzájomná fakturácia medzi účastníkmi
združenia. Žalovaný ďalej trval na tom, že v zmysle § 25 zákona o DPH sú stanovené pravidlá opravy
základu dane a to v prípadoch, keď dôjde k úplnému alebo čiastočnému zrušeniu dodávky alebo inému
alebo čiastočnému vráteniu dodávky tovaru, pri znížení ceny tovaru alebo služby po vzniku daňovej
povinnosti alebo pri zvýšení ceny tovaru alebo služby, kde ani jedna z uvedených skutočností nebola zo
strany žalobcu preukázaná, že nastala. Ako vyplývalo zo zistených skutočností, v danom prípade nebolo
preukázané, aké zdaniteľné plnenia boli žalobcovi zo strany dodávateľa SioTech Global s.r.o. dodané
a teda nebolo preukázané, že pri vystavenej faktúre od dodávateľa došlo k vzniku daňovej povinnosti
podľa § 19 zákona o DPH, čím žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane. Rovnako je tomu
aj v prípade odberateľskej faktúry vystavenej žalobcom pre odberateľa ECOWA a.s. v prípade ktorej
rovnako nebolo preukázané aké zdaniteľné plnenie bolo predmetom dodania a teda v tomto prípade bol
žalobca v súlade s ust. § 69 ods. 5 zákona o DPH povinný zaplatiť daň uvedenú v tejto faktúre.

12. Žalobca v uplatnenej replike zotrval na pôvodných tvrdeniach uvedených v žalobe, pričom uviedol,
že spoločný investičný zámer bol preukázaný a zástupcovia žalovaného ho mali viackrát k dispozícii k
nahliadnutiu, o čom je široká evidencia záznamov. Reálnosť investičného zámeru bola teda kľúčom a
základom k posúdeniu veci. Keďže z investičným zámerom môže disponovať iba autorský kolektív, z
dôvodu autorských práv a vedúcim autorského kolektívu za každý jeden subjekt predmetného združenia
bola tá istá osoba pán L.. arch. M. W., tak jeho výpoveď bola základom pre objasnenie kľúčovej otázky
či došlo alebo nedošlo k plneniu. Súčasne, keďže po uplynutí času došlo k takému posúdeniu správcu
dane, ktorý celý postup spochybnil a žiadal od každého účastníka zaplatenie dane z vystavenej faktúry
a zároveň správca dane neuznal daň z prijatej faktúry, účastníci združenia sa dohodli na aktivácii
príslušného článku Zmluvy o združení a o zrušení dodania služby a to tak, že technické informácie a
technická dokumentácia bola vrátená tomu účastníkovi združenia, ktorý túto službu dodal, čím sa zrušilo
dodanie služby. V neposlednom rade žalobca poukázal na skutočnosť, že v danom prípade bola daň z
prijatých plnení medzi subjektmi voči štátu neutrálna, štát na jednej strane daň prijal a na druhej strane ju
priznal v prospech iného daňového subjektu čo považuje za podstatu a princíp dane z pridanej hodnoty
nakoľko sa zdaňuje až konečná spotreba.

13. Právo dupliky žalovaný nevyužil.

14. Správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúcemu konaniu v
medziach správnej žaloby dospel k záveru, že rozhodnutie žalovaného je v súlade so zákonom a preto
žalobu ako nedôvodnú v súlade s § 190 SSP zamietol.

15. Podľa § 2 ods. 1 SSP; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 2 ods. 2 SSP; Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.



17. Podľa § 6 ods. 1 SSP; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

18. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; Dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním
tovaru podľa § 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo
inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

19. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.; Daňová povinnosť vzniká dňom dodania služby.

20. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

21. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona č. 222/2004 Z. z.; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je
povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou
podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň
a) voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi
dodané,

22. Podľa § 69 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z.; Platiteľ, ktorý dodáva tovar alebo službu v tuzemsku,
je povinný platiť daň, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z.; Každá osoba, ktorá uvedie vo faktúre alebo v inom
doklade o predaji daň, je povinná zaplatiť túto daň.

24. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; Pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

25. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej
súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a
povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá
je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie
prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

26. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z.; Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a
to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri
správe daní vyšlo najavo.

27. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z.; Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe
daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre
zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

28. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; Daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.



29. Podľa § 24 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z.; Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby
skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba
návrhmi daňových subjektov.

30. Podľa § 24 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z.; Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k
zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore
so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

31. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z.; Daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

32. Keďže žalobca a ani žalovaný nežiadali, aby správny súd na prejednanie veci nariadil ústne
pojednávanie, správny súd nariadil verejné vyhlásenie rozsudku, pričom oznámenie o mieste a čase
verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené spôsobom podľa § 137 ods. 4 SSP. Rozsudok bol
verejne vyhlásený dňa 10.02.2021.

33. Správny súd má za preukázané, a stotožňuje sa s názorom žalovaného, že daňový subjekt
predloženou Zmluvou o združení, Zmluvou o dielo, ktoré sa mali vzťahovať k predmetu fakturácie
nepreukázal, aké zdaniteľné plnenia boli vzájomne vystavenými faktúrami dodané. Navyše z vyjadrení
daňového subjektu, ako aj svedka L.. arch. M. W. vyplýva, že medzi spoločnosťami SioTech Global
s.r.o., Silicate World s.r.o. a ECOWA a.s. nedochádzalo k vzájomným dodávkam a poskytovaniam
služieb, pretože všetci ako účastníci združenia mali dodávať služby do jedného celku, t. j. do spoločného
investičného zámeru. Vzájomná fakturácia mala predstavovať len vyúčtovanie nákladov vynaložených
jednotlivými účastníkmi združenia na dosiahnutie spoločného investičného zámeru, ktorý však rovnako
nebol preukázaný. Správny súd má zároveň za to, že z dobropisov, ktoré boli vystavené dňa 30.01.2019
vyplýva, že faktúry dobropisy boli vystavené na základe Dohody o zrušení vzájomného zúčtovania, čo
nebolo v súlade s ust. § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. Nakoľko zmena základu dane pri dodaní služby je
možná iba pri úplnom alebo čiastočnom zrušení dodávky služby.

34. Správny súd má za to, že žalobca tak ako uviedol aj v samotnej replike po aktivácii príslušného článku
Zmluvy o združení o zrušení dodania služby, došlo zo strany účastníkov k vráteniu technických informácií
a technickej dokumentácie tomu účastníkovi, ktorý túto službu dodal. Vzhľadom k tejto skutočnosti
všeobecné tvrdenia žalobcu o tom, že došlo k dodaniu služby by mohli byť podložené aj ďalšími
dôkaznými prostriedkami, nakoľko v čase vystavenia dobropisu muselo byť zrejmé všetkým účastníkom
Zmluvy o združení aké technické informácie a aká technická dokumentácia bude predmetom vrátenia.
Ako vyplýva zo samotnej žaloby žalobca v žalobných námietkach zotrval len na všeobecnej konštatácii,
že Spoločný investičný zámer nie je oceniteľný nehmotný majetok, ide o prípravu účasti na budúcom
možnom, ale neistom kontrakte. Skutočnosti, ktoré tvrdí žalobca, že zámer, pre ktorý bola uzavretá
Zmluva o združení bol naplnený, z ničoho nevyplýva. Žalovaný správne vyhodnotil dôkaznú situáciu,
keď opakovane poukázal na tú skutočnosť a to tak v rozhodnutí ako aj vo vyjadrení k žalobe, že žalobca
v podstate len vyjadruje nesúhlas so závermi a zdôvodnením správcu dane, ako aj žalovaného, avšak
neuvádza žiadne konkrétne skutočnosti, ktorými by vyvracal resp. nabúraval dôkaznú situáciu zistenú
žalovaným.

35. Argumentáciu, že žalovaný a správca dane neposudzovali vzťahy medzi troma subjektmi tak, ako
to vyplýva zo Zmluvy o združení, ale vždy ako vzťahy medzi dvoma subjektmi, má správny súd zato,
že táto skutočnosť je v rozpore s právom a nemá oporu v zákone č. 563/2009 Z. z. ani v zákona č.
222/2004 Z. z.

36. Predmetom DPH je dodanie tovaru alebo služby v zmysle § 2 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z..
Základom pre uplatňovanie režimu DPH je preto vždy realizácia určitej transakcie, pri ktorej sa dodáva
tovar alebo služba. Správny súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na samotnú podstatu
DPH, ktorú dostatočným spôsobom vysvetlil tak správca dane vo svojom rozhodnutí ako aj žalovaný,
ktorý naň poukazuje. Správny súd konštatuje, že správca dane ako aj žalovaný odmietali v priebehu
administratívneho konania „uznať plnenia medzi jednotlivými subjektmi“, tak ako to tvrdí aj sám žalobca,



pričom tento opakovane uvádza, že dochádzalo k plneniam medzi subjektmi, ktoré boli účastníkmi
zmluvy o združení. Je nepochybné, že medzi žalobcom a ďalšími dvoma subjektmi bola uzavretá
Zmluva o združení v režime Obchodného zákonníka a ktorej výsledkom bolo združenie troch subjektov
bez právnej subjektivity. Táto zmluva spolu s ďalšími zmluvami a dokumentmi nepochybne vytvára
rámec záväzkovoprávnych vzťahov medzi žalobcom a ďalšími dvoma zúčastnenými subjektmi. Zároveň
je nepochybné, že uzatvorenie tohto typu zmlúv má viesť k dosiahnutiu spoločného cieľa (zámeru)
resp. výsledku. Zároveň je ale nesporné, keďže výsledkom zmluvného vzťahu je vytvorenie združenia
subjektov bez právnej subjektivity, že účastníci zmluvného vzťahu nemohli realizovať plnenia vo vzťahu
k nejakému novovytvorenému subjektu, ale pokiaľ v rámci vzťahov založených zmluvou o združení
realizovali plnenia, tieto mohli byť realizované len medzi nimi a to zrejme v záujme dosiahnutia spoločne
vytýčeného cieľa, prípadne voči iným tretím subjektom, ktorý tiež neboli účastníkmi zmluvného vzťahu.
Existencia spoločného investičného zámeru, ktorá vymedzuje účastníkom zmluvného vzťahu vytýčením
cieľa v rámci ich podnikateľskej činnosti, neumožňuje daňovým orgánom nazerať na realizované plnenia
inak, ako v prípade iných obchodných transakcií. Teda posudzovať deklarované obchodné transakcie
inak ako z hľadiska konkrétneho dodávateľa a odberateľa, vystavenej faktúry a predmetu fakturácie.
Predloženie samotného dokumentu Zmluvy o združení samo o sebe reálnosť deklarovaných transakcií
nepreukazuje a preto daňové orgány tento predložený dôkaz správne vyhodnotili nielen jednotlivo, ale
aj vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi.

37. Existencia dokumentu Zmluvy o združení, Zmluvy o dielo sama o sebe nepreukazuje, že došlo
na základe nich aj k reálnemu dodaniu služby. Tieto dôkazy, ale preukazujú len existenciu záväzkov
a právnych vzťahoch medzi dotknutými subjektmi. Správny súd má za to, že či už je výsledkom
konkrétneho tvorivého procesu vzájomná participácia jednotlivých subjektov, alebo je výsledkom
súborné dielo, ktoré pozostáva z viacerých samostatných diel je vždy možné preukázateľne preukázať
ich existenciu, resp. dodanie. V prípade jednotlivých samostatných diel, ktoré tvoria súborné dielo
je táto dôkazná situácia jednoduchšia, avšak aj v prípade spoločnej tvorby musí byť výsledkom
existencia spoločného diela, pričom spoločné dielo vzniká a práva k nemu sa nadobúdajú jeho prvotným
zhmotneným na hmotnom substráte v opakovateľnej forme. V danom prípade by existencia spoločného
diela mohla byť zo strany žalobcu preukázaná najmä v tom prípade, ak došlo k vráteniu jednotlivých
služieb a teda technickej dokumentácie jednotlivým subjektom. Zároveň je nutné konštatovať a správny
súd sa s tým stotožňuje, že zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by žalovaný subjektívne vyhodnotil
povinnosť odviesť daň podľa § 69 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. S týmto tvrdením sa správny súd
nestotožňuje, nakoľko v zmysle § 69 ods. 5 je zrejmá a nesporná povinnosť osoby, ktorá uvedie vo
faktúre alebo v inom doklade o predaji daň, že predmetnú daň je povinná zaplatiť.

38. Správny súd má za to, že dôkazom v reálnosti deklarovaných obchodných transakcií nie je odkaz
na spoločný investičný zámer, v ktorom bolo vymedzené, ako a kedy si účastníci zmluvy o združení
vzájomne vyfakturujú určité čiastky. Žalobca v správnej žalobe len poukázal na obsah tohto ustanovenia,
ale nepredložil dôkazy o tom, že takéto plnenia boli skutočne realizované. Ak by aj malo ísť o jednotlivé
súčasti realizácie projektov spoločného investičného zámeru, muselo by byť preukázané, aká konkrétna
činnosť bola zabezpečovaná, teda čo bolo predmetom plnenia. Argumentácia žalobcu je abstraktná a
nekonkrétna. V administratívnom konaní predložil na základe výzvy CD s projektmi domov, však žalobca
netvrdil, že táto projektová dokumentácia by mala byť výsledkom fakturovaného dodania služieb. Je
nutné uviesť, že v prípade ak by aj došlo k vytvoreniu autorského diela formou spolupráce, teda
vytvorenia spoločného diela aj samotné dielo vzniká až jeho zhmotnením tvorivostnej myšlienky na
hmotný substrát, t. j. v danom prípade by bolo možné, ak došlo k naplneniu predmetu zmluvy o spolupráci
preukázať jeho existenciu. K tomuto však zo strany žalobcu nedošlo a správny súd má za to, že jeho
námietky týkajúce sa existencie fakturovanej služby len všeobecné.

39. Daňové orgány sa správne vysporiadali aj s následnými úkonmi zo strany žalobcu a ostatných
subjektov Zmluvy o združení. Žalobca dôsledne nerozlišuje záväzkovo právnu oblasť svojich práv
a povinností, ktorá je regulovaná predpisom súkromného práva a oblasť DPH, ktorá je regulovaná
predpismi verejného práva. Základom pre uplatnenie režimu DPH je dodanie tovaru a služieb, ktoré
sa uskutočňuje väčšinou v záväzkovoprávnom vzťahu. Teda na určitý záväzkovo právny vzťah sa za
splnenia podmienok zákona č. 222/2004 Z. z. vzťahuje režim DPH, avšak zmena záväzkovo právneho
vzťahu, ktorá by však mohla mať dopad aj na daňovú povinnosť daňového subjektu by sa mohla odraziť
v zmene jeho daňovej povinnosti až po splnení podmienok regulovaných právnou úpravou. Žalovaný
vysvetlil prečo postup, ktorý zvolil žalobca nie je možný. Žalobca nepreukázal, žeby boli splnené



podmienky vymedzené v § 25 zákona č. 222/2004 Z. z. Zároveň nie je zrejmé, čo bolo predmetom
dodania a nie je jasné, čo bolo predmetom vrátenia služby, t. j. aký súbor poskytnutých informácií.
Argumentácia žalovaného je správna ak tvrdí, že postup, ktorý zvolil žalobca nemožno akceptovať. Nie
je to o tom, že daňové orgány neakceptovali jeho práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvného vzťahu,
ale o tom, že tieto práva a povinnosti nezakladajú právo na odpočet dane z pridanej hodnoty.

40. Správny súd, vzhľadom na tieto skutočnosti má za to, že žalobca nepreukázal čo bolo predmetom
zmluvného vzťahu a ani čo bolo predmetom fakturácie a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto rozhodnutia.

41. Nakoľko žalobca bol v konaní neúspešný, správny súd mu preto podľa § 167 ods. 1 a contrario
nepriznal právo na náhradu trov konania.

42. Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods.
4 SSP)
Tento rozsudok prijal senát správneho súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 SSP)

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a §
439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť
je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia
rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).

Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania
podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo
opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.