Mostáreň, a.s. "v likvidácii"


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 63Cbi/35/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115221434
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Holečková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2019:6115221434.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred samosudkyňou JUDr. Katarínou Holečkovou v právnej veci
žalobcu DSC, a. s., so sídlom Slávičie údolie 106, 811 02 Bratislava, IČO: 35 811 790, právne zast.
A. K. JUDr. NOVÁČKOVÁ, s. r. o., so sídlom Mandlová 28, 851 10 Bratislava, IČO: 36 699 705, proti
žalovanému JUDr. Marián Pataj, J. Chalupku 8, 974 01 Banská Bystrica, správca konkurznej podstaty
úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii" „v konkurze", so sídlom Strojárenská 19, 976 43 Valaská - Piesok,
IČO: 36 050 890, právne zast. JUDr. Mário Keleti, advokát, so sídlom Hlavná 36, 981 01 Hnúšťa, za
účasti intervenienta na strane žalovaného Wüstenrot poisťovňa, a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825
22 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zast. SEDLAČKO & Partners, s. r. o., so sídlom Štefánikova 8,
811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, o náhradu ušlého zisku 592.330,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Súd priznáva žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu žalobou doručenou súdu dňa 22. 10. 2015
domáhal voči žalovanému náhrady ušlého zisku vo výške 592.330,- Eur s príslušenstvom. Svoj nárok
odôvodnil tým, že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec
P., okres X., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, a to parc. reg. ,,S.“, č. parc. XXXX/X, druh: Z. L. H.
B. o výmere XXXX m2, parc. reg. ,,S.“, č. parc. XXXX/XX, druh: Z. L. H. B. o výmere XXX m2, stavby č.
súpisné XXXX na parc. XXXXX/X, popis: T. V. X, stavby č. súpisné XXXX na parc. XXXX/XX, popis: L.,
ktoré nadobudol do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy s právoplatne povoleným vkladom č.
P.-XXX/XX zo dňa 25. 02. 2005. Žalovaný, ako správca konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v
likvidácií“ ,,v konkurze“, Valaská - Piesok ,je samostatný procesný subjekt, ktorý pri výkone svojej funkcie
koná samostatne, postupujúc s odbornou starostlivosťou a plniac povinnosti, ktoré mu ukladá zákon,
prípadne iné všeobecné záväzné predpisy alebo ktoré mu uloží súd. Na majetok úpadcu Mostáreň,
a. s., ,,v likvidácií“, Valaská - Piesok, bol uznesením OS BB v konaní 1K 54/2011, zverejneným v
Obchodnom vestníku č. 244/2011 zo dňa 21. 12. 2011 vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej
podstaty úpadcu bol ustanovený žalovaný. Napriek tomu, že nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie P., okres X. vo výlučnom vlastníctve žalobcu netvorili majetok podliehajúci
konkurzu v zmysle ust. § 67 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií a tým ani konkurznú podstatu
úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v likvidácií“ a pôvodný súpis majetku podstát podliehajúcich konkurzu uvedené
predmetné nehnuteľnosti neobsahoval, žalovaný dodatočne v roku 2012 doplnil súpis všeobecnej
podstaty úpadcu na účely speňaženia o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu podľa tohto listu
vlastníctva. Doplnenie súpisu všeobecnej podstaty úpadcu žalovaným o vyššie uvedené nehnuteľnosti
bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 239/2012 zo dňa 11. 12. 2012. Žalobca sa žalobou zo dňa



06. 03. 2013 v konaní na tunajšom súde, sp. zn. 61Cbi 3/2013 domáhal voči žalovanému vylúčenia
nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P., okres X., zo súpisu
všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. Rozsudkom tunajšieho súdu 61Cbi 3/2013 zo dňa 25. 11.
2013, OS BB vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva
č. XXXX, katastrálne územie P., okres X., voči ktorému rozhodnutiu sa žalovaný odvolal. Rozsudkom
Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 41CoKR 11/2014 zo dňa 18. 12. 2014 bol rozsudok tunajšieho
súdu 61Cbi 3/2013 zo dňa 25. 11. 2013 potvrdený a jeho doručením stranám sporu, nadobudol
právoplatnosť. Žalobcovi bol rozsudok doručený dňa 02. 02. 2015 . Až na základe tohto právoplatného
rozsudku žalovaný vylúčil zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v likvidácií“ ,,v
konkurze“, predmetné nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu, ktoré následne zverejnil i
v Obchodnom vestníku.

2. Žalobca si z dôvodu neoprávneného zaradenia nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území P.,
obec P., okres X., zapísaných na č. listu vlastníctva XXXX, ako výlučné vlastníctvo žalobcu, uvedenou
žalobou uplatňuje právo na zaplatenie ušlého zisku, keďže žalovaný v rozpore s ust. § 67 a nasl., § 73
a nasl., a ust. § 76 a § 77 Zákona č. 7/2005 Z. z., a v rozpore s ust. § 12 Zákona č. 8/2005 Z. z., zapísal
predmetné nehnuteľnosti do súpisu majetku podliehajúceho konkurzu v hodnote 209.630,- Eur, a to na
účely jeho speňaženia. Uvedený nárok si uplatňuje za obdobie od zahrnutia predmetných nehnuteľností
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu (11. 12. 2012) do dňa doručenia rozsudku KS BB č. k. 41CoKR
11/2014 zo dňa 18. 12. 2014 (02. 02. 2015, kedy bol rozsudok doručený žalobcovi). Svoj nárok na ušlý
zisk odôvodňoval žalobca nasledovne.

3. Žalobca, ako prijímateľ a výlučný vlastník nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, kat. ú. P.,
okres X., uzavrel dňa 10. 10. 2011 s MH SR, ako poskytovateľom, Zmluvu o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku č. W.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX v znení dodatkov č. 1 až 3, účelom ktorej bolo
spolufinancovanie schváleného projektu s názvom ,,Zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti DSC,
a. s., nákupom inovatívnych technológií ,,formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku
spoločnosti DSC, a. s., a to v sume nenávratného finančného príspevku vo výške 354.437,85 Eur“.
Miestom zmluvnej realizácie projektu bola P.Á., U. XX, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti zapísané
na LV č. XXXX, kat. ú. P., okres X.. V zmysle tejto zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli
všeobecné zmluvné podmienky, bol žalobca zaviazaný povinnosťou, že bude výlučným vlastníkom
stavieb, v ktorých sa bude projekt realizovať, v opačnom prípade sa nedodržanie tejto povinnosti bude
považovať za podstatné porušenie povinnosti s možnosťou odstúpenia poskytovateľa nenávratného
finančného príspevku od zmluvy. Zaradením nehnuteľností žalovaným do súpisu konkurznej podstaty
úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v likvidácií,“ tento priamo ohrozil realizáciu vyššie uvedeného projektu žalobcu,
na čo bol ním upozornený dňa 21. 01. 2013 pod označením - Hlásenie škôd a strát súvisiacim s
postupom riešenia správy konkurznej podstaty spoločnosti Mostáreň, a. s., ,,v konkurze“. Napriek
tomuto listu žalovaný zotrval až do právoplatnosti rozsudku tunajšieho súdu vydaného v konaní 61Cbi
3/2013 na zaradení predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Poskytovateľ
nenávratného finančného príspevku MH SR, listom zo dňa 02. 09. 2013, doručeným žalobcovi dňa
10. 09. 2013, oznámil mu odstúpenie od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
č. W.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX v znení dodatkov č. 1 až 3, účelom ktorej bolo spolufinancovanie
schváleného projektu vyššie citovaného. Žalobca tvrdil, že to bolo najmä z dôvodu, že podľa listu
zo dňa 21. 11. 2013 v prebiehajúcom súdnom spore medzi stranami sporu nebol predpoklad, že
by žalobca, ako prijímateľ, bol schopný ukončiť projekt ani pri využití maximálnej doby realizácie
doby projektu 24 mesiacov (t. j. do 10/2013), čím bol preukázaný dôvod odstúpenia od zmluvy.
Potom neoprávneným zaradením predmetných nehnuteľností žalovaným do súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v likvidácií“ ,,v konkurze“,, v priamej príčinnej súvislosti s odstúpením od
Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, vrátane dodatkov jeho poskytovateľom,
žalobca nemohol realizovať projekt s názvom ,,Zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti DSC, a. s.,
nákupom inovatívnych technológií ,,formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku spoločnosti
DSC, a. s., a to v sume nenávratného finančného príspevku vo výške 354.437,85 Eur“, na ktorý
mal zmluvný nárok, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi, voči žalovanému nárok na ušlý zisk v súlade
s ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca mal pritom za to, že žalovaný zodpovedá za
škodu, ktorú spôsobil pri výkone správcovskej činnosti, ktorej základnými predpokladmi je vznik škody,
výkon správcovskej činnosti a príčinná súvislosť. Na zodpovednosť za škodu sa vzťahujú príslušné
ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak Zákon č. 8/2005 Z. z., o správcoch alebo Zákona č. 7/2005
Z. z., neustanovuje inak. Ide o objektívnu zodpovednosť, keďže správca zodpovedá za škodu bez



ohľadu na zavinenie. V tejto príčinnej súvislosti ušlým ziskom sú aj predpokladané výnosy, ktoré by
žalobca dosahoval v prípade, keby mohol bezporuchovo realizovať projekt a ktoré boli súčasťou tohto
schváleného projektu. Za rok 2013 žalobca vyčíslil výnosy z realizácie projektu v sume 174.347,- Eur,
za rok 2014 vyčíslil rovnakú sumu, t. j. sumu 174.347,- Eur. Náklady na piatich pracovníkov za rok 2013
žalobca na realizáciu projektu vyčíslil v sume 12.672,- Eur, rovnako ako za rok 2014. Ostatné náklady
(dodávku elektriny, servisné služby a ostatné) žalobca vyčíslil v sume 7.200,- Eur ročne, daň z príjmov z
realizácie projektu žalobca vyčíslil za rok 2013 v sume 35.529,- Eur, rovnako ako za rok 2014 a čistý zisk
za rok 2013 a za rok 2014 opätovne vyčíslil v oboch rokoch na 118.946,- Eur. Žalobca si preto uplatnil
voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku v sume 592.330,- Eur, ktorú žiadal zaplatiť v zmysle
podanej žaloby od žalovaného, vrátane úroku z omeškania vo výške 8,05% ročne z dlžnej sumy od 22.
10. 2015 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. K žalobnému návrhu žalobca pripojil zverejnenie
uznesenia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku zo dňa 21. 12. 2011, výpis zo zoznamu správcov
konkurznej podstaty, zverejnenie doplnenia súpisu všeobecnej podstaty úpadcu OV č. 239/2012 zo dňa
11. 12. 2012, rozsudok OS BB č. 61Cbi 3/2013 zo dňa 25. 11. 2013, rozsudok KS BB sp. zn. 41CoKR
11/2014 zo dňa 18. 12. 2014, zverejnenie vylúčenia v Obchodnom vestníku, list vlastníctva č. XXXX, k. ú.
P., okres X., Zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku a všeobecné zmluvné podmienky
k nej, odstúpenie od zmluvy zo dňa 10. 09. 2013, vyjadrenie k odstúpeniu zo dňa 21. 11. 2013, ohlásenie
škôd a strát adresovaných žalovanému zo dňa 21. 01. 2013.

4. Súd uznesením č. k. 63Cbi 35/2015 - 170 zo dňa 04. 03. 2016 nepriznal žalobcovi oslobodenie
od súdnych poplatkov, ktoré uznesenie tunajší súd na základe odvolania zmenil tak, že mu priznal
oslobodenie od platenia súdnych poplatkov vo výške 50% v zmysle uznesenia tunajšieho súdu vydaného
pod č. k. 63Cbi 35/2015 - 209 zo dňa 13. 09. 2016.

5. Žalovaný sa k žalobnému návrhu vyjadril podaním doručeným súdu dňa 02. 12. 2016, v ktorom
poukázal na skutočnosti, pri ktorých vychádzal pri zápise predmetných nehnuteľností do konkurznej
podstaty úpadcu: Žalobca a úpadca, ako spriaznené osoby podľa § 9 Zákona o konkurze a
reštrukturalizácií, uzavreli dňa 09. 10. 2008 kúpnu zmluvu (KZ1), na základe ktorej žalobca previedol
na úpadcu stavbu súpisné č. XXXX, T. V. X, postavené na pozemku parc. č. W.-S. a pozemok parc.
č. W.-S. XXXX/X, druh pozemku Z. L. H. B. vo výmere XXXX m2 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške
10.400.000,- Sk. Žalobca a úpadca, ako spriaznené osoby, uzavreli rovnakého dňa i kúpnu zmluvu 2,
na základe ktorej žalobca previedol na úpadcu stavbu súp. č. XXXX, L. postavený na pozemku parc. č.
W.-S. a pozemok parc. č. XXXX/XX, druh pozemku Z. L. H. B. vo výmere XXX m2 za dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 115.000,- Eur. Dôvodom tohto prevodu mala byť údajne snaha úpadcu získať na rozvoj
svojej podnikateľskej činnosti finančné prostriedky z fondov Európskej únie, o čom svedčia skutočnosti
uvádzané v konaní 61Cbi 3/2013, kde sa nachádzajú i predmetné zmluvy. Z dôvodu, že úpadca si
nesplnil povinnosť splácať dohodnutú kúpnu cenu v určených lehotách, žalobca, ako predávajúci,
údajne odstúpil od kúpnej zmluvy 1 a kúpnej zmluvy 2. Následne úpadca, ako predávajúci na strane
jednej a žalobca, ako kupujúci na strane druhej, uzavreli dňa 12. 03. 2010 kúpnu zmluvu (KZ3), na
základe ktorej úpadca previedol na žalobcu nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo výške 451.586,33 Eur.
Žalovaný tvrdil, že odstúpenie žalobcu od kúpnej zmluvy 1 a od kúpnej zmluvy 2, sa nenachádzalo v
záznamoch úpadcu o doručenej pošte a súčasne originál odstúpenia od zmlúv nebolo nikdy ani fyzicky
objavené v listinných dokumentoch odovzdaných úpadcom žalovanému, ako správcovi konkurznej
podstaty. Na základe týchto skutočností sa žalovaný obrátil na žalobcu s výzvou, aby mu preukázal
doručenie odstúpenia od kúpnej zmluvy 1 a od kúpnej zmluvy 2 úpadcovi. Rovnako žalovaný listom
zo dňa 13. 06. 2012 vyzval žalobcu na preukázanie skutočností, že úpadcovi uhradil v kúpnej zmluve
3 dohodnutú kúpnu cenu vo výške 451.586,33 Eur. Obdobné výzvy žalovaný doručoval i spoločnosti
ARCHOBS s. r. o., ohľadne poskytnutia súčinnosti, ktorá spoločnosť následne na výzvu žalovaného
i odpovedala. Žalobca však tak neurobil a keďže žalovaný i napriek vynaloženiu náležitej odbornej
starostlivosti nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca uhradil úpadcovi kúpnu cenu
vo výške 451.586,33 Eur dohodnutú v kúpnej zmluve 3, resp. že povinnosť žalobcu zaplatiť túto kúpnu
cenu zanikla iným zákonom predpokladaným spôsobom, žalovaný, ako správca konkurznej podstaty
úpadcu, z dôvodu nezaplatenia kúpnej ceny pri rešpektovaní všetkých svojich zákonných povinností
správcu, musel odstúpiť od kúpnej zmluvy 3 a nehnuteľnosti v súlade s ust. § 67 písm. b) ZKR, musel
zapísať do súpisu konkurznej podstaty. Žalovaný v zákonom určenej lehote následne vyzval žalobcu
na preukázanie jeho práv vylučujúcich zapísanie nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty a keďže
sa s dôvodmi vylúčenia uvedenými žalobcom nestotožnil, nehnuteľnosti zo súpisu nevylúčil. Po zápise
nehnuteľností do konkurznej podstaty bol žalovanému dňa 23. 01. 2013 doručený list žalobcu označený



ako hlásenie škodovej udalosti, v ktorom si žalobca voči žalovanému neuplatnil žiaden nárok na náhradu
škody, len ho upozornil na skutočnosť, že tak v budúcnosti bude môcť urobiť. Po obdržaní tohto listu
žalovaný následne v súlade s ust. § 84 ZKR požiadal veriteľský výbor o udelenie záväzného pokynu
k otázke možného vylúčenia nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty s upozornením, že existuje
reálna hrozba možného uplatňovania si nároku na náhradu škody žalobcom. Na uvedenú žiadosť
veriteľský výbor, ako dotknutý orgán žalovanému písomne oznámil, že mu v otázke možného vylúčenia
nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty záväzný pokyn neuloží. Žalovaný sa teda týmto postupom
žalobcu na strane jednej a veriteľského výboru na strane druhej ocitol v situácií, kedy ponechanie
nehnuteľností v súpise konkurznej podstaty mohlo viesť k uplatneniu si nároku na náhradu škody zo
strany žalobcu a na druhej strane možné vylúčenie nehnuteľností zo súpisu v čase pred právoplatným
skončením incidenčného konania iniciovaného žalobcom, mohlo viesť k uplatneniu si nároku na náhradu
škody jednotlivými veriteľmi úpadcu z dôvodu ukrátenia ich možného uspokojenia v rámci predmetného
konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu. Žalovaný na základe tohto v záujme čo najvyššieho
možného uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu a pri rešpektovaní všetkých svojich zákonných
povinností, rozhodol nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty nevylúčiť. Následne poukázal na
ust. § 12 Zákona o správcoch s tým, že pre posúdenie otázky, či žalovaný ako správca konkurznej
podstaty úpadcu porušil svoje zákonné povinnosti je potrebné posúdiť aj iné ustanovenia ZKR, najmä
ust. § 7 a § 78. Žalovaný k tomu uviedol, že v čase pred zápisom nehnuteľností do súpisu príslušnej
konkurznej podstaty vykonal všetky právne úkony nevyhnutné na to, aby zistil, či existovali zákonné
podmienky na odstúpenie od kúpnej zmluvy 3 z dôvodu jej porušenia žalobcom, spočívajúcom v
nezaplatení dohodnutej kúpnej ceny vo výške 451.586,33 Eur. Pri posudzovaní týchto skutočností
žalovaný v rozhodujúcej miere zohľadňoval skutočnosť, že žalobca a úpadca boli v čase uzavretia
dotknutých kúpnych zmlúv spriaznenými osobami. Žalovaný na základe získaných informácií a listinných
podkladov od kúpnej zmluvy 3, z dôvodu nezaplatenia dohodnutej kúpnej zmluvy žalobcom, odstúpil.
Keďže odstúpenie od zmluvy má právne účinky ex tunc, t. j. okamihom doručenia odstúpenia od kúpnej
zmluvy 3, mal žalovaný celkom legitímne za to, že úpadca sa opäť stal vlastníkom nehnuteľností a z tohto
dôvodu nehnuteľností v súlade s ust. § 68 písm. b) ZKR zapísal do súpisu všeobecnej podstaty. Rovnako
zapísal aj poznámku o spornom zápise svedčiacu v prospech žalobcu. Žalovaný preto tvrdil, že zápisom
nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty neporušil žiadnu svoju zákonnú povinnosť, naopak, presne
v súlade so svojimi povinnosťami správcu konkurznej podstaty určenými mu v zákone v § 78 ZKR,
vykonal všetky právne úkony podľa jeho názoru nevyhnutné na riadne zabezpečenie majetku úpadcu
a tým súčasne aj úkony smerujúce k najvyššiemu možnému pomernému uspokojeniu jednotlivých
veriteľov úpadcu. Pri posudzovaní zákonnosti postupu u žalovaného pri zápise nehnuteľností do súpisu
konkurznej podstaty úpadcu je potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že úpadca a žalobca boli v čase
uzavretia kúpnej zmluvy 1, 2, 3 spriaznenými osobami podľa § 9 ZKR. Žalovaný, ako správca konkurznej
podstaty úpadcu vo vyššej miere predpokladal, že predovšetkým kúpna zmluva 3 je právnym úkonom,
ktorý mohol ukrátiť jednotlivých veriteľov úpadcu. Náročnosť posúdenia predmetného právneho stavu
založeného kúpnou zmluvou 3 je potvrdená aj tým, že táto kúpna zmluva bola OS BB v konaní vedenom
pod sp. zn. 61Cbi 3/2013 až po vykonaní veľmi podrobného dokazovania vyhodnotená ako simulovaný
právny úkon, a to v rozhodnutí zo dňa 25. 11. 2013, t. j. po zápise predmetných nehnuteľností žalovaným
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu a rovnako i po odstúpení od zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku medzi žalobcom a MH SR.

6. K zmluve medzi žalobcom a MH SR a Slovenskou inovačnou a energetickou agentúrou, ktorá bola
poskytovateľom príspevku určeného na realizáciu projektu žalobcu, mu neboli poskytnuté z dôvodu,
že údajne na základe konania žalovaného žalobca nemohol splniť podmienky výlučného vlastníctva
stavieb, v ktorých sa mal projekt realizovať. K tejto skutočnosti žalovaný uviedol, že z obsahu zmluvy
vôbec nevyplýva, že žalovaný musel byť vlastníkom nehnuteľností, v ktorých mal byť projekt realizovaný.
Rovnako z obsahu zmluvy nie je zrejmé, v ktorých nehnuteľnostiach žalobcu mal byť projekt realizovaný.
Poukázal, že žalobca bol v rozhodnom čase vlastníkom viacerých nehnuteľností nachádzajúcich sa
v k. ú. P., ktoré bolo možné subsumovať pod miesto realizácie projektu definované v zmluve, ako U.
XX, P.Á.. Táto skutočnosť je preukázaná i v zmysle listu vlastníctva č. XXXX, vedeného pre okres X.,
obec P.Á., k. ú. P., ktorý žalobca i pripojil. Žalovanému preto nie je zrejmé, z akého dôvodu žalobca
nerealizoval projekt v niektorej z iných svojich ďalších nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. P., na
adrese U. XX. V súčasnej dobe už žalobca nie je vlastníkom žiadnej z týchto nehnuteľností. Žalovaný
mal aj za to, že v popísaných nehnuteľnostiach žalobcom podľa jeho názoru, nebolo reálne možné
umiestniť a používať stroje, ktoré údajne mali byť z nenávratného finančného príspevku financované.
Predmetné nehnuteľnosti, na ktoré žalobca odkazuje, boli v čase uzavretia zmluvy medzi žalobcom a



MH SR užívané tretími subjektmi, a to ako nájomcami podľa zmlúv uzavretých so žalobcom. I zápis
uvedených nehnuteľností žalovaným do súpisu konkurznej podstaty úpadcu v rozpore s tvrdeniami
žalobcu, nemalo žiadny relevantný vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam,
keďže i po zápise do konkurznej podstaty úpadcu bol naďalej v katastri nehnuteľností žalobca evidovaný
ako výlučný vlastník nehnuteľností (§ 70 ods. 1 Zákona č. 162/1995 Z. z.). Žalovaný ďalej poukázal,
že vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam mohlo byť zápisom do súpisu konkurznej podstaty
teoreticky dotknuté len v prípade, ak by žalobca v zákonom určenej lehote nepodal žalobu o vylúčenie
nehnuteľností z konkurznej podstaty alebo v prípade, ak by súd žalobu o vylúčenie nehnuteľnosti z
konkurznej podstaty zamietol, ako nedôvodnú. Nakoľko však žalobca žalobu o vylúčenie nehnuteľností
zo súpisu v zákonom určenej lehote riadne a včas podal a súd jej v celom rozsahu vyhovel, žalobca
bol v rozhodnom období realizácie projektu (10/2011 - 12/2012) napriek zápisu týchto nehnuteľnosti v
súpise konkurznej podstaty úpadcu, kontinuálne výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností. Následne
žalovaný poukázal na ust. čl. 5 bod 5.2 zmluvy medzi žalobcom a poskytovateľom príspevku. Potom z
obsahu zmluvy, ako aj z obsahu odstúpenia od zmluvy vyplýva, že časovým rámcom realizácie projektu
bolo dohodnuté obdobie od októbra 2011 do decembra 2012, pričom nehnuteľností boli žalovaným
zapísané do súpisu konkurznej podstaty úpadcu až v mesiaci december 2012. Žalobca mal teda na
realizáciu projektu k dispozícií 14 kal. mesiacov a ako dôvod nemožnosti realizácie projektu účelovo
uvádza v danom konaní zápis nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu žalovaným. Z
obsahu odstúpenia od zmluvy je zrejmé, že žalobca ku dňu 02. 09. 2013, kedy poskytovateľ od zmluvy
odstúpil, nebol schopný poskytovateľovi zdokladovať začatie realizácie projektu žiadnym relevantným
dokladom, je preto zrejmé, že žalobca ani v mesiaci november 2012, kedy ešte nehnuteľnosti neboli
zapísané v súpise konkurznej podstaty úpadcu, nevykonal ani jeden z právnych úkonov uvedených v
článku 5 bod 5.2 zmluvy, vykonanie ktorých bolo podmienkou poskytnutia nenávratného finančného
príspevku žalobcovi. Žalobca poskytovateľovi predložil žiadosť o povolenie vykonania zmeny v zmluve,
na základe ktorej malo byť predĺžené dohodnuté obdobie realizácie zmluvy až po záväzne dohodnutom
termíne a táto jeho žiadosť navyše nebola poskytovateľom schválená. Samotná táto skutočnosť majúca
pôvod výlučne v konaní žalobcu bola dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany poskytovateľa. Na
vznik tohto dôvodu na odstúpenie od zmluvy nemalo zapísanie nehnuteľností do súpisu konkurznej
podstaty úpadcu žalovaným žiadny priamy ani nepriamy vplyv, nakoľko žalobca už v čase pred
zápisom nehnuteľností do súpisu nevykonal ani jeden právny úkon nevyhnutný na realizáciu projektu. K
odstúpeniu od zmluvy poskytovateľom by teda došlo bez ohľadu na to, že nehnuteľnosti boli žalovaným
od decembra 2012, konkrétne 11. 12. 2012 zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. Žalovaný navyše
uviedol, že poskytovateľ v odstúpení od zmluvy presne špecifikoval dôvody odstúpenia od zmluvy,
ktorým bolo porušenie ustanovenia čl. 2 ods. 2.4 Zmluvy, čl. 2 ods. 1 VZP a čl. 8 ods. 1 VZP zo
strany žalobcu. Zapísanie nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty, ako dôvod neplnenia zmluvy
uvádza len žalobca, pričom poskytovateľ túto skutočnosť ako dôvod odstúpenia od zmluvy neuvádzal.
Pre posúdenie dôvodov odstúpenia poskytovateľa od zmluvy navrhol preto žalovaný vykonať dôkazy
výsluchom Y.. V., Y.. U. R. zo spoločnosti SIEA, predložením žiadosti žalobcu o povolenie vykonania
zmeny v zmluve zo dňa 16. 01. 2013, oznámením o neschválení žiadosti o povolenie vykonania zmeny
v zmluve, správou SIEA z kontroly na mieste č. XX/XXXX/XXXX a predložením dokladov preukazujúcich
splnenie povinnosti žalobcu uvedených v čl. 5 bod 5.2 zmluvy.

7. V prípade pripustenia zodpovednosti žalovaného je potrebné však posúdiť i možné spoluzavinenie
za vzniknutú škodu žalobcom a výšku uplatneného nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku.
Ak má byť nárokom na náhradu škody suma nenávratného príspevku, ktorá nebola poskytovateľom
poskytnutá ako údajný ušlý zisk, je potrebné posúdiť, či dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany
poskytovateľa bola len a výlučne skutočnosť, že nehnuteľnosti boli od decembra 2012 zapísané v súpise
konkurznej podstaty úpadcu, alebo bolo dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany poskytovateľa aj
neplnenie iných povinností žalobcu dohodnutých v zmluve. Z obsahu odstúpenia od zmluvy dôvodom
bolo však neplnenie povinností žalobcu a nie žalobcom tvrdená skutočnosť v žalobnom návrhu. V
prípade posudzovania výšky náhrady škody si žalovaný preto vyhradil právo navrhovať ďalšie dôkazy
v závislosti od tých, ktoré budú predložené žalobcom pri rešpektovaní ust. § 153 CSP. Podľa § 15
Zákona o správcoch, náhradu škody, za ktorej vznik podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
zodpovedá správca a ktorú má podľa poistnej zmluvy platiť poisťovateľ, uhrádza poisťovateľ priamo
poškodenému. Poistený má právo uplatniť nárok na náhradu tejto škody priamo od poisťovateľa. Z toho
dôvodu mal za to, že žalobca sa mal so svojim nárokom obrátiť priamo na Wüstenrot poisťovňu, a.
s., v ktorej bol žalovaný v rokoch 2012 - 2015 poistený. Na základe týchto skutočností žiadal žalobu
zamietnuť. Na svoje tvrdenia pripojil k podaniu výzvu na uplatnenie práv vylučujúcich zápis nehnuteľností



do súpisu, písomnú odpoveď žalobcu, žiadosť o uloženie záväzného pokynu zo dňa 30. 01. 2013,
písomnú odpoveď veriteľského výboru zo dňa 22. 02. 2013, doplnenie súpisu konkurznej podstaty,
zmluvu medzi žalobcom a Ministerstvom hospodárstva SR a Slovenskou inovačnou a energetickou
agentúrou, list vlastníctva č. XXXX, návrh na pripojenie nájomných zmlúv zo strany žalobcu, žiadosť
žalobcu o povolenie vykonania zmeny v zmluve zo dňa 16. 01. 2013, oznámenie SIEA o neschválení
žiadosti o povolenie vykonania zmeny v zmluve, jej správu na mieste č. XX/XXXX/XXXX, potvrdenie o
poistení žalovaného, prípadne žiadal súd pripojiť spis 61Cbi 3/2013, oznámenie o uplatnení nároku na
náhradu škody žalovaným spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., Bratislava, oznámenie o registrácií
škodovej udalosti zo dňa 18. 12. 2014.

8. Dňa 13. 10. 2017 tunajší súd stranám sporu oznámil vstup intervenienta na strane žalovaného, t. j.
spoločnosti Wüstenrot poisťovňa, a. s., Bratislava do konania, na základe jej oznámenia zo dňa 02. 12.
2016. Po doručení žaloby s prílohami, vyjadrení strán intervenientovi, tento súdu oznámil na základe
uznesenia mu doručeného, že sa pridržiava skutkovej a právnej procesnej obrany žalovaného, ktorá
bola v konaní prezentovaná a v celom rozsahu na ňu odkazuje. Na pojednávaniach vo veci samej
žalobca zotrval na svojich písomných vyjadreniach učinených v konaní, uplatnenú škodu špecifikoval,
ako škodu týkajúcu sa nevyplateného finančného príspevku v zmysle zmluvy s MH SR, na ktorý mal
zmluvný nárok a ušlý zisk vo výške 2x 118.946,- Eur. Rovnako žalovaný zotrval na tom, že konal
náležite s odbornou starostlivosťou s poukazom na to, že pred zápisom uvedených nehnuteľností do
konkurznej podstaty úpadcu vyzval žalobcu, aby preukázal, že zaplatil kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej
zmluve 3 zo dňa 12. 03. 2010 v sume 451.586,33 Eur, resp. aby preukázal, že jeho povinnosť zaplatiť
kúpnu cenu zanikla iným zákonom predpokladaným spôsobom. Jednalo sa o list zo dňa 13. 06. 2012.
Keďže na uvedené podanie nereagoval, následne ho žalovaný vyzval na zaplatenie dohodnutej kúpnej
ceny. Žalobca opätovne nereagoval a preto žalovaný od kúpnej zmluvy 3 písomne odstúpil a následne
zapísal predmetné nehnuteľnosti do súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu. O tejto skutočnosti
bol žalobca písomne upovedomený, na základe čoho podal na tunajší súd žalobu o vylúčenie týchto
nehnuteľností zo všeobecného súpisu konkurznej podstaty úpadcu, ktoré konanie sa viedlo pod sp. zn.
61Cbi 3/2013. Zápisom nebolo dotknuté vlastnícke právo žalobcu k týmto nehnuteľnostiam, naďalej bol
ich výlučným vlastníkom, tieto mohol užívať, t. j. i umiestniť svoju výrobu, realizovať projekt, na základe
ktorého realizácie mu mal byť poskytnutý nenávratný finančný príspevok špecifikovaný žalobcom,
nehnuteľnosť prenajímať, brať z nej úžitky. V tomto konaní súd vyhodnotil uvedený právny úkon, ako
simulovaný právny úkon, a to až po zapísaní uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty
úpadcu, z ktorého ich žalovaný vylúčil až po právoplatnosti rozhodnutia v danom konaní. Žalovaný tvrdil,
že tak konal na základe ust. Zákona č. 7/2005 Z. z. Rovnako po oznámení doručenom zo strany žalobcu
o hlásení škôd, kedy žiadnym spôsobom nešpecifikoval, na základe akej skutočnosti ,v akej výške a z
akého dôvodu by mu mala vzniknúť škoda, žalovaný požiadal veriteľský výbor a vydanie pokynu, ako
má v konaní i pokračovať, resp. či má predmetné nehnuteľnosti vylúčiť zo súpisu konkurznej podstaty.
Veriteľský výbor mu záväzný pokyn nevydal a aby v čo najširšej miere hájil záujmy veriteľov, žalovaný
predmetné nehnuteľnosti zo súpisu všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu nevylúčil.

9. K uvedeným tvrdeniam žalobca poukazoval, že v účtovníctve úpadcu sa nachádzali všetky doklady,
ktoré nasvedčovali tomu, že tento postup žalovaného nebol správny. Žalovaný žiadal veriteľský výbor na
okolnosti súdneho sporu 20Cbi 8/2012 o neúčinnosť právneho úkonu ohľadne nehnuteľnosti zapísaných
na liste vlastníctva žalobcu č. XXXX. Žalobca však poukazuje na list vlastníctva č. XXXX, na ktoré
nehnuteľnosti zapísané na tomto liste vlastníctva bol viazaný nenávratný finančný príspevok. Mal za
to, že pred zápisom uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty žalovaný nepostupoval
s povinnosťou riadneho hospodára, keď predmetné skutočnosti si nepreveril v účtovníctve úpadcu,
ktoré bol povinný si preskúmať a preveriť. Žalovaný je objektívne zodpovedný za predmetnú škodu,
ktorú spôsobí pri výkone správcovskej činnosti. Žalobca preto tvrdil, že žalovaný si nenáležite zistil
skutkový a právny stav, hoci to bola jeho povinnosť podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácií a
bezdôvodne zapísal uvedené predmetné nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca
sa preto musel súdnou cestou domáhať ich vylúčenia z konkurznej podstaty a bol v konaní i úspešný.
Žalovaný k týmto tvrdeniam žalobcu opätovne poukázal na spriaznenosť osôb žalobcu a úpadcu, kedy
spoločnosť Mostáreň, a. s., bol určitý čas jediným 100 % akcionárom úpadcu, keďže dochádzalo i k
prekrývaniu osôb, ktoré vystupovali v predstavenstve a dozornej rade spoločnosti DCS a spoločnosti
Mostáreň, a. s. Jednotlivé účtovné dokumenty podľa tvrdenia žalovaného boli u úpadcu pozmeňované,
čo potvrdila aj spoločnosť ARCHOBS, ktorá vykonávala správu registratúry v tomto konkurznom konaní.
Doklady týkajúce sa zaplatenia kúpnej zmluvy z kúpnej zmluvy 3 sa v účtovníctve úpadcu nikdy



nenachádzali. Rovnako spoločnosti ARCHOBS, ktorá vystavovala register a viedla registratúru, nebol
tento doklad predložený. Z tohto dôvodu vyzýval žalobcu na predloženie dokladov, ktoré preukazujú
zánik záväzku zaplatiť kúpnu cenu podľa kúpnej zmluvy 3 (výzva z júna 2012), a keďže žalobca ani
do decembra 2012 tak neučinil, žalovaný nemal preukázané, že tento záväzok spoločnosti žalobcu
by zanikol voči úpadcovi. V takom prípade by nemal dôvod odstúpiť od zmluvy a tieto nehnuteľnosti
by nezaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií priamo
predpokladá, že správca môže zapísať do podstaty aj majetok patriaci tretej osobe. Po odstúpení
od zmluvy sa automaticky úpadca stal vlastníkom týchto nehnuteľností a teda i v tomto prípade bol
oprávnený predmetné nehnuteľnosti zapísať do konkurznej podstaty úpadcu. To znamená, že buď by
ich zapísal v zmysle zákona do súpisu konkurznej podstaty úpadcu ako majetok tretej osoby alebo
by ich zapísal ako majetok úpadcu. Z tohto dôvodu mal za to, že žalobca sám zapríčinil vznik tejto
škody svojou nečinnosťou. Úlohou správcu je zabezpečiť do konkurznej podstaty úpadcu čo najväčší
majetok a reprezentovať prioritný záujem veriteľov, nie úpadcu, ani tretích osôb. Už vôbec nie v tom
prípade, ak na druhej strane vystupovala osoba spriaznená, ktorá úpadcu ovládala a ktorá robila rôzne
pochybné majetkové transfery. Keďže najskôr úpadca od spoločnosti žalobcu nehnuteľnosti odkúpil, aby
mohol čerpať eurofondy a keďže ich nečerpal, previedol ich naspäť na žalobcu a zase žalobca naspäť
tieto nehnuteľnosti kúpil, nemal relevantný doklad preukazujúci splnenie si povinnosti spoločnosti DSC
ohľadne zaplatenia kúpnej ceny za prevedené nehnuteľnosti a preto ich zapísal žalovaný do konkurznej
podstaty úpadcu. Žalobca sa v konaní voči týmto tvrdeniam bránil tým, že uvedené účtovné doklady
podľa neho obsahovalo účtovníctvo úpadcu, žalobcovi i oznámil dňa 20. 12. všetky potrebné okolnosti,
na základe ktorých mohol žalovaný pristúpiť k vylúčeniu uvedených nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej
podstaty úpadcu. Listinné dôkazy však žalovanému nepredkladal, čo vyplýva aj z obsahu tohto listu.
Žalovaný preto argumentoval ustanovením § 75 ods. 4 a 5 Zákona o konkurze a vyrovnaní, z ktorého
vyplýva, že ten, kto mal u seba záznamy alebo dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu
alebo majetok podliehajúci konkurzu, je povinný oznámiť to správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení
konkurzu. Rovnako osoby, ktoré majú listiny a veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zisťovaní
alebo zabezpečovaní majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto
listiny, prípadne ich kópie veci vydať alebo započítať. Žalovaný žalobcu riadne na predloženie takých
listín vyzval, avšak zo strany žalobcu k žiadnemu predloženiu listín nedošlo. Zároveň poukázal, že
predmetné listiny boli do súdneho spisu 61Cbi 3/2013 predložené až na pojednávaní dňa 25. 11. 2013,
neboli predložené správcovi, ale súdu v čase vydania rozhodnutia vo veci samej. Rovnako právny
zástupca žalovaného poukázal i na ust. § 80 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, v zmysle
ktorého správca konkurznej podstaty mohol zapísať i majetok na základe neplatného právneho úkonu.
Argumentoval týmto ustanovením z dôvodu, že až súd v konaní 61Cbi 3/2013 posúdil kúpnu zmluvu
3 za neplatný právny úkon, následne ho posúdil ako iný, simulovaný právny úkon. V danom prípade,
ak by aj žalovaný nepostupoval v súlade s ust. § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácie, bol by
musel posúdiť uvedenú zmluvu sám a v prípade jej neplatnosti by musel zapísať nehnuteľnosti do
súpisu konkurznej podstaty úpadcu. Žalobca na margo toho uviedol, že trvá na svojom vyjadrení, že
uvedené listinné dôkazy v účtovníctve úpadcu boli, na základe podania žalobcu z decembra 2012
mohol žalobca vylúčiť predmetné nehnuteľnosti zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu a k podaniu
predmetnej žaloby nemuselo dôjsť, keďže ešte z hľadiska poskytnutia finančného príspevku bol žalobca
v lehote aj napriek tomu, že sa jednalo o posledný mesiac, kedy mal i zazmluvneného dodávateľa. K
tvrdeniam žalobcu následne žalovaný poukázal, že N.. J. bola predsedom predstavenstva u žalobcu,
potom predsedom predstavenstva alebo členom predstavenstva úpadcu, následne i členom dozornej
rady žalobcu, ako i úpadcu, čiže mala kumulovaná funkciu. Pri pátraní žalovaného po vierohodnosti
jednotlivých dokladov sa jej žalovaný dotazoval, či bola vedená evidencia pošty, kde sa zapisovali
faxové správy, všetky osobne doručované listiny, čo správcovi konkurznej podstaty úpadcu potvrdila.
Niektoré zásielky boli v pošte zaevidované, niektoré nie. Keďže žalovaný niektoré skutočnosti chcel
mať potvrdené súčinnosťou ďalších osôb, dotazoval žalobcu, aby mu riadne a včas predložil doklady,
ktoré od neho žiadal. List žalobcu zo dňa 20. 12. 2012 bol doručený žalovanému až v čase, keď už
nehnuteľnosti boli ním zapísané v súpise konkurznej podstaty úpadcu, nakoľko žalobca žalovanému
nepredložil doklady ani v lehote 6 mesiacov od jeho výzvy, pričom sa jednalo o spriaznené osoby, potom
mal žalovaný oprávnené pochybnosti o tom, či uvedené listinné dôkazy neboli dodatočne vyrábané,
keďže všetky indície tomu nasvedčovali. I v prípade, že by v konkrétnej veci nevyzval veriteľský výbor
ohľadne poskytnutia záväzných pokynov, žalovaný ako správca nemá povinnosť v každej veci sa obracať
na veriteľský výbor so žiadosťou o vydanie takéhoto pokynu. V prípadoch, keď tak urobil, vyplývalo to z
určitej potreby podľa ním zistených skutočností. Veriteľský výbor ho však nikdy nekontaktoval s potrebou
udeliť správcovi záväzný pokyn ohľadne predmetných nehnuteľností. Účtovníctvo úpadcu považoval za



nejednoznačné, nedôveryhodné a vzbudzujúce pochybnosti o tom, či údaje v ňom uvedené sú správne
alebo nie. Z tohto dôvodu tak ako už tvrdil, požiadal i žalobcu, ako tretiu osobu, aby mu ako správcovi
konkurznej podstaty úpadcu ustanoveným súdom poskytol súčinnosť, čo bola jeho zákonná povinnosť.
Prostr. tejto súčinnosti žalovaný mienil zistiť, vypárovať doklady existujúce v účtovníctve s dokladmi,
ktoré by mu predložil žalobca, a ktoré by sa prípadne v účtovníctve úpadcu nenachádzali alebo o ktorých
mal prípadne pochybnosť, či sú vierohodné. Keďže žalobca si svoju zákonnú povinnosť nesplnil a ním
vyžiadané doklady nepredložil ani pol roku po tom, čo prevzal od žalovaného výzvu na poskytnutie
súčinnosti, postupoval následne tak, ako mu ukladá zákon o konkurze a reštrukturalizácií. I po zápise
týchto nehnuteľností, vyzval žalobcu, aby mu preukázal skutočnosti, ktoré by vylučovali zapísanie týchto
nehnuteľností do podstaty, na ktorú výzvu zaslal žalovanému vyjadrenie, v ktorom nepripojil žiaden
listinný dôkaz na svoje tvrdenia. Z tohto dôvodu mu oznámil, že uvedené skutočnosti v jeho podaní
nepovažuje za také, ktoré odôvodňujú vylúčenie nehnuteľností zo súpisu a vyzval žalobcu na podanie
vylučovacej žaloby. I v prípade iných odporovacích žalôb ním podaných mal správca zákonom určenú
lehotu, v ktorej môže odporovať právnemu úkonu a preto takéto žaloby i podal. Žalovaný ,ako správca
konkurznej podstaty úpadcu, sa snažil využiť všetky dostupné procesné prostriedky, ktoré mu zákon
o konkurze a reštrukturalizácií priznáva, aby zabezpečil čo najvyššiu mieru uspokojenia pohľadávok
veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky do predmetného konkurzného konania prihlásili.

10. Súd vyslúchol i navrhnutú svedkyňu W. V., X. R. XX, X. X., ktorá pracovala v Slovenskej
inovačnej a energetickej agentúre, Bratislava, ako vedúca právneho oddelenia. Súdu potvrdila, že
právne oddelenie pripravovalo zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku jej žiadateľom,
ktoré boli doručované generálnej riaditeľke na podpis. Z dôvodu, že v konkrétnej zmluve o poskytnutí
nenávratného finančného príspevku medzi žalobcom a MH SR sa nenachádza jej parafa, túto osobne
nepripravovala. Odstúpenie od predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
však vypracovala osobne na základe predloženej dokumentácie od projektovej manažérky, ktorej bol
predmetný projekt pridelený. Vychádzala pritom z dokumentácie v danom čase, ktorá bola k dispozícií
a ako je uvedená i v odstúpení. Jednalo sa o odstúpenie z dôvodu porušenia takých ustanovení zmluvy,
ktoré boli považované za podstatné porušenie zmluvy, a to je, že projekt nebol realizovaný riadne a včas.
To znamená, že projekt nebol riadne a včas realizovaný do uplynutia doby dohodnutej realizácie projektu,
že prijímateľ sa dopustil porušenia podmienok dodržiavať ustanovenia zmluvy o nenávratnom finančnom
prostriedku, na základe ktorých by bol projekt realizovaný riadne a včas. Rovnako bolo i dôvodom
odstúpenia, že nepostupoval pri jeho realizácií s odbornou starostlivosťou a z dôvodu porušenia čl. 8 ods.
1 Všeobecných zmluvných podmienok, že projekt nebol realizovaný v súlade so zmluvou o poskytnutí
nenávratného finančného prostriedku a neboli ukončené práce na projekte riadne a včas, v súlade s
čl. 2 bod 2.4 Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Následne uviedla, že projekt
mal byť realizovaný do 31. 12. 2012, pričom prijímateľ po termíne, ktorý mu určovala zmluva podal
žiadosť o zmenu posunu ukončenia doby realizácie, ktorú mohol podať do siedmych dní od uplynutia
tohto termínu. Žiadosť prijímateľa o povolenie vykonania zmeny v zmluve bola doručená až dňa 16. 01.
2013, pričom následne ani žiadosť nebola zo strany poskytovateľa schválená. Zároveň podotkla, že v
odôvodnených prípadoch sa mohli posudzovať žiadosti o zmenu termínu doručené aj po termíne, avšak
k tomu sa vyjadruje zmenová komisia a jej závery nepozná. Nemá vedomosť o tom, že by bol poskytnutý
nenávratný finančný príspevok žalobcovi. Súdu oznámila, že v prípade potreby listinných dôkazov je
potrebné obrátiť sa priamo na agentúru, ktorá uvedené monitorovacie správy prípadne zmluvu, ako i
všeobecné podmienky súdu zašle. Na základe výzvy súdu potom spoločnosť SIEA, Bratislava, zaslala
súdu žiadosť žalobcu o poskytnutie NFE s prílohami, samotnú zmluvu zo dňa 10. 10. 2011 s prílohami,
dodatok č. 1, 2, 3, monitorovacie správy č. 1 zo dňa 26. 04. 2012, č. 2 zo dňa 27. 08. 2012, č. 3 zo
dňa 10. 01. 2013, správu z kontroly na mieste č. XX/XXXX/XXXXX zo dňa 24. 06. 2013, odstúpenie
od zmluvy zo dňa 02. 09. 2013. Uvedené listinné dôkazy súd následne zaslal stranám sporu a preto
dokazovanie čítaním ich obsahu nebolo potrebné.

11. Žalovaný sa k listinným dôkazom vyjadril podaním doručeným súdu dňa 26. 09. 2018, v ktorom
poukázal, že i na dotaz súdu svedkyňa W.. V. súdu oznámila, že dôvodom odstúpenia od zmluvy o NFP
zo strany SIEA nebol zápis nehnuteľností žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu žalovaným. Dôvodom
pre odstúpenie bola tá skutočnosť, že žalobca nerealizoval projekt riadne a včas, ku ktorému sa
zmluvne zaviazal a nedodržiaval ďalšie dohodnuté zmluvné podmienky. Tvrdenia svedkyne sú následne
potvrdené i obsahom monitorovacích správ k projektu 1 až 3 vypracované žalobcom a z obsahu správy
z kontroly na mieste č. XX/XXXX/XXXX zo dňa 24. 06. 2013. Žalovaný súdu uviedol, že kontrola bola
zo strany SIEA vykonaná dňa 24. 06. 2013, t. j. 6 mesiacov po zániku zmluvy o NFP, a teda už nemala



žiadny vplyv na vykonané odstúpenie od zmluvy ,ani na rozsah dôvodov odstúpenia od zmluvy. V zmluve
o NFP pôvodne bolo dohodnuté obdobie realizácie projektu od 10/2011 až 5/2012. Žalobca dňa 26. 04.
2012, t. j. niekoľko dní pred uplynutím pôvodne dohodnutého obdobia realizácie projektu doručil žiadosť
o povolenie vykonania zmeny v zmluve o NFP v období do 12/2012. Uvedená zmena ukončenia termínu
realizácie z 5/2012 na 12/2012 je uvedená v dodatku č. 2 v zmluve. V tabuľke č. 9 monitorovacej správy č.
2 zo dňa 27. 04. 2012 žalobca sám výslovne uvádza, že dôvodom predĺženia termínu realizácie projektu
je meškanie dodávok technologických zariadení, ktoré sú predmetom projektu zo strany dodávateľa.
Uvedené monitorovacie správy žalobca predkladal oneskorene, na čo bol i zo strany SIEA opakovane
upozorňovaný, že ide o konanie, ktoré je podstatným porušením zmluvy o NFP. Podľa monitorovacej
správy vypracovanej žalobcom bol stav realizácie projektu v období od 10/2011 do 5/2012 0 %. Uvedené
konanie resp. nekonanie žalobcu bolo už v danom období 5/2012 dôvodom na odstúpenie od zmluvy
zo strany SIEA. Monitorovaciu správu č. 3 mal žalobca spoločnosti SIEA predložiť najneskôr 15. 12.
2012, reálne však bola doručená až dňa 10. 01. 2013. Miera realizácie projektu v období 6/2012 až
12/2012 bola podľa monitorovacej správy č. 3 vyhotovenej samotným žalobcom podľa kontrolného
zoznamu pre vykonanie kontroly monitorovacej správy vypracovaného SIEA a podľa správy opäť
vykázaná na 0 %. Z uvedených skutočností je potom nepochybné, že dôvodom odstúpenia od zmluvy
o NFP bolo opakované podstatné porušovanie ustanovení zmluvy žalobcom a nie zápis nehnuteľností
žalobcu do konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, ku ktorému došlo
až 11. 12. 2012, t. j. bez prostredne pred uplynutím už predĺženého obdobia realizácie projektu. I z
obsahu monitorovacej správy č. 2 vyplýva, že omeškanie žalobcu z realizáciou projektu bolo zapríčinené
i nekonaním jeho subdodávateľov, ktorí mu mali zabezpečiť dodanie určenej technológie. V takom
prípade si mal žalobca uplatňovať nárok na náhradu škody od iných subjektov, nie od žalovaného.
Rovnako žalovaný poukázal, že ustanovenia zmluvy, ani žiadne ustanovenie všeobecných zmluvných
podmienok neurčuje, že nehnuteľnosti, v ktorých sa mal projekt realizovať, museli tvoriť vlastníctvo
žalobcu, resp. neurčovali to, že jeho vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam nemohlo byť akýmkoľvek
spôsobom spochybnené. V článku 9 Všeobecných zmluvných podmienok sú taxatívne uvedené dôvody,
splnenie ktorých oprávňovalo SIEA jednostranne odstúpiť od zmluvy o NFP. Spochybnenie vlastníckeho
práva žalobcu k nehnuteľnostiam v podobe ich zápisu do konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s. „v
likvidácii, v konkurze“, v ktorých sa mal projekt realizovať, medzi týmito taxatívne uvedenými dôvodmi
chýba. Vo všeobecných zmluvných podmienkach článok 1 bod 4 sú definované i okolnosti vylučujúce
zodpovednosť. V prípade ,ak by zápis nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň,
a. s. „v likvidácii, v konkurze“ bol skutočne dôvodom neplnenia zmluvy o NFP žalobcom, čo tvrdené
fakty žalovaným nepreukazujú, jednalo by sa len o jedno z viacerých podstatných porušení zmluvy o
NFP zo strany žalobcu, pričom každé jedno z týchto viacerých podstatných porušení založilo právo
SIEA odstúpiť od zmluvy. V zmysle článku 1 bod 4 všeobecných zmluvných podmienok v spojení s
článkom 9 bod 2.9 všeobecných zmluvných podmienok nemohlo byť zapísanie uvedených nehnuteľností
do súpisu konkurznej podstaty úpadcu skutočnosťou vyvolanou konaním žalovaného a dôvodom na
platné odstúpenie od zmluvy o NFP, keďže by sa jednalo o porušenie zmluvy z dôvodu existencie
okolností vylučujúcej zodpovednosť žalobcu za neplnenie zmluvy. Žalobca pritom nenapádal žalobou
platnosť odstúpenia od zmluvy o NFP, ale vymáha údajný nárok na náhradu škody od žalovaného, resp.
poisťovne, s ktorou mal žalovaný v rozhodnom období uzavretú poistnú zmluvu. Na základe i týchto
tvrdení žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca sa k dokladom predloženým do súdneho spisu nevyjadril a
vyjadril sa iba k podaniu žalovaného zo dňa 26. 09. 2018, a to podaním zo dňa 19. 11. 2018. V danom
podaní namietal vierohodnosť svedkyne W. V., keďže o predmete sporu a dôkazoch pred pojednávaním
žalovaný s ňou komunikoval. Zotrval na tom, že žalovaný nepostupoval v súlade s ustanoveniami Zákona
o konkurze a reštrukturalizácii, keď predmetné nehnuteľnosti zaradil do súpisu všeobecnej podstaty
úpadcu svojvoľne od 07. 12. 2012 a v tomto postupe zotrval až do 05. 02. 2015, kedy predmetný
rozsudok nadobudol právoplatnosť v konaní 61Cbi 3/2013. V dôsledku tohto postupu žalovaného
žalobca nemohol realizovať svoje vlastnícke práva k predmetným nehnuteľnostiam, do ktorého patrilo
aj realizácia zmluvného projektu formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku, keďže od
zmluvy o poskytnutí FNP bolo odstúpené poskytovateľom, nakoľko zmluva o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku vyžadovala aj výlučné vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam zapísaných
na LV, pod následkom podstatného porušenia zmluvy podľa článku 6 bod 1 Všeobecných zmluvných
podmienok v zmluve o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Zo správy z kontroly na mieste
zo dňa 24. 06. 2013 vyplýva, že realizáciu projektu žalobca začal dňom 10. 10. 2011 a žalobcom boli
uzavreté zmluvy na dodávku technológií pre projekt, miesto realizácie projektu je presne popísané v
správe, ktoré zodpovedá podkladom pre uzavretie zmluvy o NFP, pričom ide o nehnuteľnosti, ktoré
žalovaný neoprávnene zaradil do konkurznej podstaty úpadcu a kde sa konštatuje, že vzhľadom na



prebiehajúci súdny spor 61Cbi 3/2013 nie je predpoklad, že by žalobca, ako prijímateľ, bol schopný
projekt ukončiť ani pri využití maximálnej doby realizácie projektu, t. j. 24 mesiacov, do 10/2013. Strany
sporu i na pojednávaní na ktorom súd vyhlásil rozsudok v mene Slovenskej republiky zotrvali na svojich
písomných a ústnych vyjadreniach a preto súd vo veci rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia. Súd na okraj konštatuje, že žalovaný na predmetnom pojednávaní predložil i námietky
k samotnému nároku na náhradu škody, ktorá môže vzniknúť dlžníkovi len vtedy, keď svojmu veriteľovi
dlžnú čiastku zaplatil. Sama skutočnosť, že veriteľ má voči dlžníkovi nejakú pohľadávku, aj keby bola
priznaná rozhodnutím súdu, nie je škodou. V tomto smere poukázal, že uvedený finančný príspevok
nebol žalobcovi vyplatený a ani žalobca nepreukázal náklady, ktoré vynaložil na realizáciu projektu. Súd
nevyhovel žiadosti žalobcu doplniť dokazovanie opätovným dotazovaním SIEA ohľadne zdôvodnenia
jej vyjadrenia k odstúpeniu od zmluvy zo dňa 21. 11. 2013, ktorý považoval súd za právne irelevantný
vzhľadom na dôvody odstúpenia uvedené v samotnom odstúpení od zmluvy zo dňa 12. 09. 2013.

12. Podľa § 44 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom
podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku,
vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.

13. Podľa § 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konaním s odbornou starostlivosťou sa na účely
tohto zákona rozumie konanie so starostlivosťou primeranou funkcii alebo postaveniu konajúcej osoby
po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv na jej konanie.

14. Podľa § 57 ods. 1, 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka
sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa
tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak
správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel.

(2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do
jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u
povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.

15. Podľa § 67 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, konkurzu podlieha
a) majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu,

b) majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu,

c) majetok, ktorý zabezpečuje úpadcové záväzky,

d) iný majetok, ak to ustanovuje tento zákon.

(2) Majetok podliehajúci konkurzu tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a
jednotlivé oddelené podstaty zabezpečených veriteľov.

16. Podľa § 68 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, všeobecnú podstatu tvorí majetok podliehajúci
konkurzu, ktorý netvorí žiadnu z oddelených podstát.

17. Podľa § 73 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, zisťovanie majetku podliehajúceho
konkurzu zabezpečuje správca počas celého konkurzu; správca pritom vychádza najmä zo zoznamu
majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných osôb a vlastných šetrení vykonaných za
súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi
povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadom majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a
zabezpečení veritelia ohľadom majetku tvoriaceho ich oddelenú podstatu.

18. Podľa § 75 ods. 4, 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ten, kto má u seba záznamy alebo
dokumenty týkajúce sa majetku podliehajúceho konkurzu alebo majetok podliehajúci konkurzu, je
povinný to oznámiť správcovi, len čo sa dozvie o vyhlásení konkurzu. Tretia osoba je povinná umožniť
správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto záznamy,
dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenie požadované správcom na



zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitného predpisu. 15)

(5) Osoby, ktoré majú listiny a iné veci, ktoré môžu byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo
zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu, sú povinné správcovi na písomnú žiadosť tieto listiny
prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať; tým nie je dotknutá povinnosť zachovávať
mlčanlivosť podľa osobitného predpisu. 15)

19. Podľa § 75 ods. 12 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, súčinnosť podľa tohto zákona sú tretie
osoby povinné poskytnúť správcovi bezodkladne a bezodplatne; to neplatí, ak ide o súčinnosť podľa
odseku 1 druhej vety. Ak tretia osoba súčinnosť podľa tohto zákona neposkytne, súd jej môže uznesením
uložiť na návrh správcu pokutu do 3 300 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a
tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie sa nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu
o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená.
Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné
uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty
je príjmom štátneho rozpočtu.

20. Podľa § 76 ods. 1, 2, 3 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Súpis majetku podstát (ďalej
len "súpis") je listina oprávňujúca správcu speňažiť spísaný majetok. Súpis vyhotovuje správca podľa
zoznamu majetku predloženého úpadcom, informácií od úpadcu a iných osôb, ako aj vlastných zistení
a šetrení. Súpis správca vyhotovuje osobitne pre všeobecnú podstatu a osobitne pre každú oddelenú
podstatu; pre posúdenie, či majetok tvorí oddelenú podstatu, sú rozhodujúce údaje uvedené v prihláške
zabezpečenej pohľadávky až do márneho uplynutia lehoty na podanie návrhu na určenie pohľadávky,
späťvzatia návrhu na určenie pohľadávky alebo rozhodnutia súdu o určení pohľadávky. Len čo je majetok
zapísaný do súpisu, iná osoba ako správca nesmie majetok previesť, dlhodobo prenajať, zriadiť na ňom
právo k cudzej veci alebo inak zmenšiť jeho hodnotu alebo likviditu.

(2) Súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotovenie súpisu aj opakovane predĺžiť.
Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku.

(3) Správca je povinný súpis pravidelne aktualizovať. Každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr
do 10 dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku.

21. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, do súpisu sa zapisuje majetok podliehajúci
konkurzu. Každá právne samostatne existujúca vec, právo alebo iná majetková hodnota sa do súpisu
zapisuje ako samostatná položka majetku (ďalej len "súpisová zložka majetku"); to nie je potrebné, ak
ide o majetok nepatrnej hodnoty. Jednotlivé súpisové zložky majetku sa musia do súpisu zapísať tak,
aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvedie deň a dôvod zapísania majetku, ako aj deň a
dôvod vylúčenia majetku zo súpisu.

22. Podľa § 78 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Do súpisu správca zapisuje aj
majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné,
či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými
osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri
spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech
pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť
osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu
vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné.

(2) Správca bezodkladne po zverejnení sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve
osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla
dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe
uvedených dôvodov a predložených dôkazov s odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má
právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu, majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase



príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne súdu, aby takejto osobe uložil podať žalobu voči
správcovi.

(3) Ten, koho majetok bol zapísaný do súpisu s poznámkou v prospech iného alebo nikoho alebo
bez poznámky, si môže uplatniť u správcu, že sa vec nemala do súpisu zahrnúť, najneskôr však do
rozvrhnutia výťažku zo speňaženia dotknutého majetku. Správca bezodkladne zapíše poznámku v
prospech osoby, ktorá si toto právo uplatnila.

(4) Súd uloží osobe uvedenej v návrhu správcu, aby v lehote určenej súdom nie kratšej ako 30 dní podala
žalobu proti správcovi. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že zahrnutie veci do
súpisu je nesporné. O následku zmeškania tejto lehoty súd vyzvanú osobu poučí. Ak je to potrebné, súd
na návrh správcu vydá uznesenie osvedčujúce, že vyzvanej osobe márne uplynula lehota na podanie
tejto žaloby.

(5) Ak súd rozhodne o vylúčení majetku zo súpisu, správca majetok zapísaný do súpisu bezodkladne
zo súpisu vylúči. Trovy konania o vylúčení majetku zo súpisu sú podľa rozhodnutia súdu pohľadávkou
proti dotknutej podstate.

23. Podľa § 81 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Ak majetok zapísaný do súpisu nie je možné
speňažiť alebo náklady na jeho speňaženie by pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho
speňaženia, správca môže majetok po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúčiť.
Správca môže vylúčiť majetok zo súpisu po predchádzajúcom súhlase príslušného orgánu aj vtedy, ak
vymáhanie majetku je zjavne neúčelné alebo náklady na jeho vymoženie a následné speňaženie by
pravdepodobne prevýšili možný výťažok z jeho speňaženia.

(2) Vylúčenie majetku zo súpisu podľa odseku 1 správca bezodkladne zverejní v Obchodnom
vestníku. Vylúčenie majetku zo súpisu tiež oznámi veriteľskému výboru alebo dotknutým zabezpečeným
veriteľom.

(3) Majetok vylúčený podľa odseku 1 správca na požiadanie prevedie na ktoréhokoľvek veriteľa
prihlásenej pohľadávky. Ak o prevod majetku požiada viac veriteľov, správca prevedie majetok na toho
veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(4) Ak sa na majetok vylúčený podľa odseku 1 vzťahuje zabezpečovacie právo zabezpečujúce zistenú
zabezpečenú pohľadávku, správca na požiadanie prevedie majetok na toho zabezpečeného veriteľa,
ktorého zabezpečená pohľadávka je zabezpečená týmto zabezpečovacím právom; ak sa na majetok
vzťahuje viac zabezpečovacích práv, rozhoduje ich poradie v poradí rozhodujúcom na ich uspokojenie.
Ak zabezpečení veritelia nepožiadajú o prevod majetku, správca na požiadanie prevedie majetok na
ktoréhokoľvek veriteľa prihlásenej pohľadávky; ak ich o prevod majetku požiada viac, správca prevedie
majetok na toho veriteľa, ktorý ponúkne najlepšie podmienky.

(5) Prevod majetku vylúčeného zo súpisu na veriteľa sa nezapočítava do uspokojenia jeho pohľadávky.
Majetok vylúčený zo súpisu, o ktorý do 60 dní od zverejnenia oznamu podľa odseku 2 neprejavil záujem
žiaden z veriteľov, prestáva podliehať konkurzu; ak ide o konkurz vyhlásený podľa § 107a, na nakladenie
s týmto majetkom sa až do zrušenia konkurzu použije § 44 ods. 1.

24. Podľa § 82 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, Príslušný orgán ukladá podľa tohto zákona
záväzné pokyny a odporúčania správcovi v súvislosti so správou majetku podliehajúceho konkurzu,
prevádzkovaním úpadcovho podniku alebo jeho časti, speňažovaním majetku podliehajúceho konkurzu
a inými činnosťami správcu, ktoré podľa tohto zákona podliehajú pokynom príslušného orgánu.

(2) Príslušným orgánom na účely tohto zákona je
a) veriteľský výbor, ak ide o majetok tvoriaci všeobecnú podstatu,

b) zabezpečený veriteľ oddelenej podstaty, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu; ak možno
odôvodnene predpokladať, že po uspokojení zabezpečenej pohľadávky zabezpečeného veriteľa
oddelenej podstaty zvýši v oddelenej podstate majetok, príslušným orgánom spolu so zabezpečeným
veriteľom oddelenej podstaty sú aj ďalší dotknutí zabezpečení veritelia, prípadne aj veriteľský výbor,



ak možno odôvodnene predpokladať, že výťažok zo speňaženia majetku oddelenej podstaty postačí
aj na uspokojenie nezabezpečených pohľadávok; pri určení zloženia príslušného orgánu sa vychádza
zo zistenej sumy zabezpečených pohľadávok dotknutých zabezpečených veriteľov, sumy pohľadávok
proti podstate priradených k dotknutým súpisovým zložkám majetku a súpisovej hodnoty dotknutých
súpisových zložiek majetku; ak je už dotknutá súpisová zložka majetku speňažená, vychádza sa z
hodnoty ešte nerozvrhnutého výťažku zo speňaženia dotknutej súpisovej zložky majetku,

c) veriteľský výbor a dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho
všeobecnú podstatu a jednu alebo viaceré oddelené podstaty,

d) dotknutí zabezpečení veritelia, ak ide o spoločné speňaženie majetku tvoriaceho viaceré oddelené
podstaty,

e) súd, ak ide o majetok tvoriaci oddelenú podstatu a zabezpečená pohľadávka zabezpečeného veriteľa
oddelenej podstaty je popretá čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, zabezpečenia zabezpečovacím
právom alebo poradia zabezpečenia zabezpečovacím právom; to platí rovnako pri dotknutých
zabezpečených veriteľoch podľa písm. b) až d).

25. Podľa § 86 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, správca je povinný využívať všetky právne
prostriedky na ochranu a vymáhanie majetkových práv podliehajúcich konkurzu vrátane uplatňovania
odporovacieho práva podľa tohto zákona. Na ten účel je správca povinný s odbornou starostlivosťou
preskúmať všetky právne úkony úpadcu a uplatniť odporovacie právo proti tým právnym úkonom, pri
ktorých možno odôvodnene predpokladať ich odporovateľnosť. V súvislosti s vymáhaním sporných
majetkových práv podliehajúcich konkurzu je správca oprávnený po konaní prvej schôdze veriteľov so
súhlasom príslušného orgánu uzatvárať dohody alebo zmiery ohľadom týchto sporných práv a robiť
jednostranné právne úkony za úpadcu v týchto veciach; tým nie je dotknuté oprávnenie ani povinnosť
správcu uplatňovať bezodkladne po vyhlásení konkurzu tie práva podliehajúce konkurzu, pri ktorých
z dôvodu omeškania hrozí škoda na majetku podliehajúcom konkurzu. Výkonom jednotlivých úkonov
podľa tohto ustanovenia môže správca poveriť advokáta alebo exekútora.

26. Podľa § 12 Zákona č. 8/2005, Správca zodpovedá za škodu, ktorú spôsobí v súvislosti s výkonom
správcovskej činnosti. Na zodpovednosť správcu sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
ak tento zákon alebo osobitný predpis 1) neustanovuje inak. Správca zodpovedá aj za škodu,
ktorú v súvislosti s výkonom správcovskej činnosti spôsobí jeho zamestnanec alebo osoba, ktorú
poveril vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti; zodpovednosť zamestnanca alebo osoby
poverenej vykonaním jednotlivých úkonov správcovskej činnosti podľa osobitných predpisov tým nie je
dotknutá.

(2) Ak osobitný predpis 1) neustanovuje inak, správca sa zbaví zodpovednosti, ak preukáže, že škode
nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré bolo možné od neho požadovať.

(3) Štát nezodpovedá za škodu spôsobenú správcom.

27. Podľa § 228 ods. 1, 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa
stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak.

(2) Výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti
dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu
vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná
poznámka o súdnom konaní.

28. Podľa § 420 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

(2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti
tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona
nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.



(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

29. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).

30. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a preto ju
zamietol. Svoje rozhodnutie súd odôvodňuje nasledovne:

31. Medzi stranami sporu neboli nasledovné skutočnosti sporné a to, že Uznesením Okresného
súdu Banská Bystrica 1K 54/2011 zo dňa 15. 12. 2011 zverejneným v Obchodnom vestníku č.
244/2011 dňa 21. 12. 2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii“,
IČO: 36 050 890, so sídlom Strojárenská 19, Valaská-Piesok a že za správcu konkurznej podstaty
úpadcu bol ustanovený žalovaný. Tento v súlade s ustanovením § 40 a § 43 Zákona č. 7/2005 Zb.
zákonov o konkurze a reštrukturalizácii počas konkurzu vykonáva za odmenu správu majetku úpadcu
podliehajúceho konkurzu. Rovnako nebolo spornou skutočnosťou, že žalobca bol a je vlastníkom
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území P., obec P., okres X. zapísaných na LV č.
XXXX a to parcely registra S., č. parcelné XXXX/X, druh: Z. L. H. B. o výmere XXXX m2, parcely
registra S., č. parcely XXXX/XX, druh: Z.É. L. H. B. o výmere XXX m2, stavby č. súp. XXXX na parcele
XXXXX/X, popis: T. V. X, stavby č. súp. XXXX, na parcele XXXX/XX, popis: L.U., ktoré nadobudol
do svojho vlastníctva na základe kúpnej zmluvy s právoplatne povoleným vkladom č. P.-XXX/XX zo
dňa 25. 02. 2005. Spornou nebola ani tá skutočnosť, že žalovaný, ako správca konkurznej podstaty
úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, dodatočne v roku 2012 doplnil súpis všeobecnej
podstaty úpadcu na účely speňaženia o nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu, zapísané práve
na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P., okres X.. Rovnako nebolo sporné, že v konaní
61Cbi 3/2013 vedenom na tunajšom súde tunajší súd rozhodol o vylúčení predmetných nehnuteľností
žalobcu vedených na LV č. XXXX katastrálne územie P., okres X., zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu
Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, Valaská - Piesok, a to v zmysle rozhodnutia tunajšieho súdu
zo dňa 25. 11. 2013 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 41CoKR 11/2014
zo dňa 18. 12. 2014 právoplatným dňa 05. 02. 2015. Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že po
právoplatnosti uvedeného rozhodnutia tunajšieho súdu v konaní 61Cbi 3/2013, žalovaný predmetné
nehnuteľnosti žalobcu zo súpisu konkurznej podstaty vylúčil, ktorú skutočnosť zverejnil i v Obchodnom
vestníku pod č. podania W.. Spornou skutočnosťou nebolo ani uzavretie zmluvy medzi žalobcom a
Ministerstvom hospodárstva SR, v zastúpení Slovenská inovačná a energetická agentúra Bratislava pod
č. W.-XXXSP-XXXX/XXXX/XX zo dňa 10. 10. 2011, kedy prijímateľ zmluvu podpísal ,ako posledný ,
vrátane dodatkov č. 1 a 3, predmetom a účelom ktorej bolo spolufinancovanie schváleného projektu
s názvom „Zvýšenie konkurencieschopnosti spoločnosti DSC, a. s. nákupom inovatívnych technológií“
formou poskytnutia nenávratného finančného príspevku spoločnosti DSC, a. s., na základe ktorej mal
poskytovateľ žalobcovi, ako prijímateľovi, poskytnúť nenávratný finančný príspevok do výšky 354 437,85
Eur, čo predstavovalo 50 % z celkových oprávnených výdavkov na realizáciu aktivít projektu uvedených
v zmluve, ktorý mohol byť žalobcovi vyplatený na základe jeho žiadosti o platbu. Túto mohol predložiť
priebežne po dobu fyzickej realizácie projektu a po ukončení prác na projekte ,ako záverečnú žiadosť
o platbu. Pre výplatu nenávratného finančného príspevku musel splniť podmienky dohodnuté v zmluve,
ako aj na základe Všeobecných právnych predpisov SR, v súlade s právnymi predpismi EU, systémom
riadenia a systémom finančného riadenia a dokumentmi vydanými na ich základe atď. Neoddeliteľnou
súčasťou tejto zmluvy o NFP boli všeobecné obchodné podmienky poskytovateľa.

32. Spornou skutočnosťou v konaní bol postup žalovaného, ako správcu konkurznej podstaty úpadcu
Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, Valaská - Piesok, po vyhlásení konkurzu na tohto úpadcu, v
spojitosti s dodatočným zapísaním uvedených predmetných nehnuteľností žalobcu vedených na LV
č. XXXX do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu dňom 11. 12. 2012, kedy bolo doplnenie súpisu v
Obchodnom vestníku č. 239/2012 zverejnené, a či tento postup bol v súlade so zákonom o konkurze a
reštrukturalizácii, resp. s povinnosťami správcu uzákonenými v Zákone č. 8/2007 Zb. zákonov. Spornou
skutočnosťou bola následne i s tým spojená zodpovednosť správcu za škodu, ktorá podľa tvrdenia
žalobcu mu vznikla z titulu ušlého zisku, v dôsledku neoprávneného zariadenia týchto nehnuteľností
žalovaným do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, Valaská -
Piesok, ktoré konanie považoval žalobca za porušenia § 7 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď
uvedené konanie správcu nepovažoval za konanie s odbornou starostlivosťou ,primeranou funkcii alebo
postaveniu konajúcej osoby ,po zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu



mať vplyv na jej konanie. Mal za to, že potom v spojitosti s ustanovením § 420 Občianskeho zákonníka a
v spojitosti s ustanovením § 12 Zákona č. 8/2005 Zb. zákonov, žalovaný zodpovedá žalobcovi za škodu,
ktorú spôsobil mu porušením právnej povinnosti, a to vo forme ušlého zisku v súlade s ustanovením
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Ušlý zisk vyčíslil vo výške 592 330,-- Eur pozostávajúceho z
nevyplatenia nenávratného finančného príspevku spoločnosti DSC jeho poskytovateľom vo výške 354
437,85 Eur a z dôvodu ušlého čistého zisku za rok 2013 a 2014 v každom roku po 118 946,-- Eur tak,
ako ho špecifikoval v žalobe. Uvedenú zodpovednosť žalovaného považoval za objektívnu, za ktorú
zodpovedá správca bez ohľadu na jeho zavinenie. Súd preto zameral vykonanie dokazovania na tieto
sporné skutočnosti.

33. Žalobca v konaní tvrdil, že nehnuteľnosti, ktoré žalovaný dodatočne zapísal do súpisu konkurznej
podstaty úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, Valaská - Piesok dňom 11. 12. 2012, boli vo
výlučnom vlastníctve žalobcu a tieto nemali podliehať konkurzu vedenom na úpadcu.

34. Do súpisu konkurznej podstaty úpadcu podľa zákona č. 7/2005 Zb.z. mohol byť podľa zákona
zapísaný len majetok, ktorý patril úpadcovi v čase vyhlásenia konkurzu, majetok ktorý úpadca nadobudol
počas konkurzu, majetok ktorý zabezpečuje úpadcove záväzky, iný majetok, ak to ustanovuje tento
zákon a tento tvorí konkurznú podstatu, ktorá sa člení na všeobecnú podstatu a jednotlivé oddelené
podstaty zabezpečených veriteľov (§ 67 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií). V zmysle § 73 tohto
zákona, správca počas celého konkurzu zabezpečuje zisťovanie majetku podliehajúceho konkurzu,
pričom vychádza najmä zo zoznamu majetku predloženého úpadcom, z vyjadrení úpadcu a iných
osôb a vlastným šetrením vykonaným za súčinnosti osôb a orgánov, ktoré sú povinné mu poskytovať
súčinnosť. Potrebnú súčinnosť sú správcovi povinní poskytnúť aj členovia veriteľského výboru ohľadne
majetku tvoriaceho všeobecnú podstatu a zabezpečení veritelia, ohľadom majetku tvoriaceho oddelenú
podstatu. Súpis je správca povinný vyhotoviť do 60 dní od vyhlásenia konkurzu. V prípadoch hodných
osobitného zreteľa môže súd na návrh správcu lehotu na vyhotoveniu súpisu aj opakovane predĺžiť.
Vyhotovený súpis je správca povinný bezodkladne zverejniť v Obchodnom vestníku. Správca je tiež
povinný súpis pravidelne aktualizovať a každú zmenu súpisu je správca povinný najneskôr do 10
dní od vykonania zmeny zverejniť v Obchodnom vestníku. Do majetku podliehajúcemu konkurzu sa
zapisuje existujúca vec, právo alebo majetková hodnota, ako samostatná položka majetku, pričom majú
byť zapísané v súpise tak, aby ich nebolo možné zameniť. V súpise sa vždy uvádza deň a dôvod
zapísania majetku, ako aj deň a dôvod vylúčenia majetku zo súpisu. Do súpisu správca zapisuje však
aj majetok, ktorého zahrnutie do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je sporné. Ak je sporné,
či majetok patrí do podstaty, zapíše sa do súpisu podstaty s poznámkou o nárokoch uplatnených inými
osobami alebo s poznámkou o iných dôvodoch, ktoré spochybňujú zaradenie majetku do súpisu. Pri
spornom zápise správca v súpise poznamená dôvody sporného zápisu a uvedie osobu, v ktorej prospech
pochybnosti sporného zápisu svedčia. Ak správca ani pri vynaložení odbornej starostlivosti nemôže zistiť
osobu, v prospech ktorej pochybnosti sporného zápisu svedčia, poznámku o spornom zápise zo súpisu
vymaže po uplynutí 30 dní od zverejnenia sporného zápisu v Obchodnom vestníku. Iné poznámky o
spornom zápise správca vymaže zo súpisu, len čo s odbornou starostlivosťou zistí, že zahrnutie majetku
do všeobecnej podstaty alebo oddelenej podstaty je nesporné. Správca bezodkladne po zverejnení
sporného zápisu v Obchodnom vestníku písomne vyzve osobu, v prospech ktorej do súpisu zapísal
poznámku, aby do 30 dní od doručenia výzvy uviedla dôvody a predložila dôkazy, ktoré zapísanie
majetku do súpisu vylučujú. Ak správca na základe uvedených dôvodov a predložených dôkazov s
odbornou starostlivosťou zistí, že vyzvaná osoba má právo vylučujúce zapísanie majetku do súpisu,
majetok zapísaný do súpisu bezodkladne po súhlase príslušného orgánu zo súpisu vylúči; inak navrhne
súdu, aby takejto osobe uložila podať žalobu voči správcovi.

35. Žalobca vzhľadom na vyššie uvedené tvrdil, že tým že žalovaný predmetné nehnuteľnosti
neoprávnene zaradil do súpisu konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“,
priamo ohrozil realizáciu schváleného projektu žalobcu s názvom Zvýšenie konkurencie schopnosti
spoločnosti DSC, a. s. nákupom inovatívnych technológií formou poskytnutia nenávratného finančného
príspevku spoločnosti DSC, a. s. v zmysle Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku
zo dňa 10. 10. 2011 uzavretej s Ministerstvom hospodárstva SR, načo ho žalobca listom zo dňa 21.
01. 2013, označeným ako hlásenie škôd a strát súvisiacich s postupom riešenia správy konkurznej
podstaty spoločnosti Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, Valaská - Piesok upovedomil. Aj napriek
tomu v zaradení predmetných nehnuteľnosti do súpisu konkurznej podstaty zotrval až do právoplatnosti
rozsudku tunajšieho súdu v konaní 61Cbi/3/2013, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené 02. 02.



2015 a ktorým súd rozhodol o vylúčení predmetných nehnuteľností žalobcu z konkurznej podstaty
úpadcu. Poskytovateľ nenávratného finančného príspevku MH SR listom zo dňa 02. 09. 2013,
doručeným žalobcovi dňa 10. 09. 2013, odstúpil od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného
príspevku v znení jej dodatkov, a to podľa žalobcu najmä z dôvodov, ktoré uviedol v liste zo dňa 21.
11. 2013 , že vzhľadom na prebiehajúci súdny spor nie je predpoklad, že by prijímateľ, t. j. žalobca,
bol schopný projekt ukončiť, ani pri využití maximálnej doby realizácie projektu 24 mesiacov, t.j. do
10/2013, čím súdu podľa žalobcu preukázal dôvod odstúpenia od zmluvy poskytovateľom - kvôli sporu
so žalovaným, ktorý zapísal nehnuteľnosti žalobcu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu, v ktorých mal
žalobca údajne projekt realizovať a pre odstúpenie mu následne nebol vyplatený NFP podľa zmluvy.
Súd podľa obsahu listinného dôkazu od poskytovateľa z 02.09.2013 zistil iné zdôvodnenie odstúpenia
a to, že žalobca si riadne a včas neplnil povinnosti zo zmluvy o NFP, keď nevedel poskytovateľovi
NFP preukázať ani jedným relevantným dôkazom svoje tvrdenia o začatí realizácie projektu ani ku dňu
31.12.2012, kedy mal byť projekt už zrealizovaný, ktoré tvrdenie preukazuje aj odôvodnenie listu z
21.11.2013 , ktorým podaním už poskytovateľ nemohol rozširovať dôvody odstúpenia už od zaniknutej
zmluvy . Žalobca preto tvrdil, že v dôsledku neoprávneného zaradenia predmetných nehnuteľností
žalovaným do súpisu všeobecnej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s. „v likvidácii, v konkurze“, Valaská
- Piesok, v priamej príčinnej súvislosti s dôvodmi odstúpenia od Zmluvy o poskytnutí nenávratného
finančného príspevku poskytovateľom v zmysle zmluvy s MH SR, žalobca nemohol realizovať projekt
schválený v zmysle zmluvy s poskytovateľom o priznaní nenávratného finančného príspevku , ktorý mu
mal byť poskytnutý vo výške 354 437,85 Eur a na ktorý mal podľa neho zmluvný nárok. V dôsledku
jeho nevyplatenia vznikol žalobcovi voči žalovanému nárok na ušlý zisk v rovnakej výške v súlade
s ustanovením § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na zodpovednosť správcu za škodu sa pritom
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak zákon č. 8/2005 Z. z., resp. zákon č. 7/2005 Z.
z. neustanovuje inak. Zodpovednosť je objektívnou zodpovednosťou, pretože správca zodpovedá za
škodu bez ohľadu na jeho zavinenie. V tejto príčinnej súvislosti ušlým ziskom, ako žalobca tvrdil, sú
aj predpokladané výnosy, ktoré by žalobca dosiahol v prípade, keby mohol bezporuchovo realizovať
projekt a ktoré vyčíslil ako čistý zisk za rok 2013 v sume 118 946,- Eur, ako aj za rok 2014 v rovnakej
výške. Celkovo si preto uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu ušlého zisku vo výške 592 330 Eur.

36. Žalovaný tvrdenia žalobcu o svojej zodpovednosti za ušlý zisk popieral, pričom v podaní doručenom
súdu dňa 02. 12. 2016 presne uviedol skutočnosti, z ktorých pri zápise predmetných nehnuteľností
žalobcu pri zaradení do súpisu konkurznej podstaty úpadcu vychádzal. Poukázal na kúpne zmluvy
zo dňa 09. 10. 2008, predmetom ktorých bola kúpa T. V. X ,postavenej na pozemku parc. č. W.-S.
a pozemku parc. č. W.-S. v zmysle kúpnej zmluvy 1 a v zmysle kúpnej zmluvy 2, bola predmetom
kúpa L. postaveného na pozemku parc. č. W.-S. a pozemku parc. č. XXXX/XX. Kúpou uvedených
nehnuteľností úpadca mienil získať na rozvoj svojej podnikateľskej činnosti finančné prostriedky z
fondov Európskej únie. Keďže úpadca nesplnil svoju povinnosť splácať dohodnutú kúpnu cenu v zmysle
kúpnych zmlúv 1, 2, žalobca, ako predávajúci, údajne odstúpil od kúpnej zmluvy 1, 2. Následne úpadca,
ako predávajúci na strane jednej a žalobca ako kupujúci na strane druhej, uzavreli dňa 12. 03. 2010
kúpnu zmluvu 3, na základe ktorej úpadca previedol na žalobcu tieto nehnuteľnosti za kúpnu cenu vo
výške 451.586,33 Eur. Žalovaný tvrdil, že odstúpenie od žalobcu od kúpnej zmluvy 1, 2 sa nenachádzalo
v záznamoch úpadcu o doručenej pošte a súčasne originál odstúpenia od zmluvy nebol ani fyzický
objavený v listinných dokumentoch odovzdaných úpadcom žalovanému, ako správcovi konkurznej
podstaty úpadcu. Z tohto dôvodu žalovaný vyzval žalobcu na súčinnosť, aby mu preukázal doručenie
odstúpenia od kúpnej zmluvy 1, 2, čo však žalobca neučinil. Rovnako žalovaný vyzval žalobcu dňa 13.
06. 2012 na preukázanie skutočností, že úpadcovi uhradil podľa kúpnej zmluvy 3, dohodnutú kúpnu
cenu vo výške 451.586,33 Eur. Keďže žalobca na výzvy nereagoval a žalovaný napriek vynaloženiu
náležitej odbornej starostlivosti nemal bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca uhradil
úpadcovi kúpnu cenu vo výške 451.586,33 Eur dohodnutú v kúpnej zmluve 3, resp. bez akýchkoľvek
pochybností nemal preukázané, že povinnosť žalobcu zaplatiť túto kúpnu cenu zanikla iným zákonom
predpokladaným spôsobom, žalovaný, ako správca konkurznej podstaty úpadcu ,z dôvodu nezaplatenia
kúpnej ceny pri rešpektovaní všetkých svojich zákonných povinností správcu, musel odstúpiť od kúpnej
zmluvy 3 a následne nehnuteľnosti, ktorých sa cítil byť vlastníkom po odstúpení ,v súlade s ust. §
67 písm. b) ZKR musel zapísať do súpisu konkurznej podstaty. V zákonom určenej lehote potom
žalovaný vyzval žalobcu na preukázanie jeho práv vylučujúcich zapísanie nehnuteľností do súpisu
konkurznej podstaty úpadcu, Na základe jeho odpovedi bez pripojenia listinných dôkazov sa s dôvodmi
vylúčenia predmetných nehnuteľností zo súpisu uvedených žalobcom nestotožnil, pričom nemožno mu
upierať tento právny názor na skutkový stav v danom čase a preto nehnuteľnosti zo súpisu ani po



obdržaní odpovede zo strany žalobcu, nevylúčil. Žalobca až dňa 23. 01. 2013 doručoval list žalovanému,
ako hlásenie škodovej udalosti, pričom z obsahu uvedeného podania vôbec nevyplýva, že by si ním
žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, iba ho upozornil na možnosť takéhoto
nároku prislúchajúcemu žalobcovi. Žalovaný následne tvrdil, že po obdržaní uvedeného listu v súlade
s ust. § 84 ZKR požiadal veriteľský výbor o udelenie záväzného pokynu k otázke možného vylúčenia
týchto nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty s upozornením, že existuje reálna hrozba možného
uplatňovania si nároku na náhradu škody žalobcom. Veriteľský výbor / VV/ žalovanému záväzný pokyn
neuložil, aj keď v konaní sa preukázalo, že dotaz žalovaného smeroval k iným nehnuteľnostiam,
než tvrdil. Aj napriek tomu aj súd zastáva názor, že o taký pokyn nemusel žiadať VV v zmysle ust.
ZoKR. Žalovaný však v záujme čo najvyššieho možného uspokojenia pohľadávok veriteľov úpadcu
pri rešpektovaní všetkých svojich zákonných povinností v situácií, kedy ponechanie nehnuteľnosti v
súpise konkurznej podstaty mohlo viesť k uplatneniu si nároku na náhradu škody zo strany žalobcu
a na druhej strane možné vylúčenie nehnuteľnosti zo súpisu v čase pred právoplatným skončením
incidenčného konania 61Cbi 3/2013, iniciovaného žalobcom, mohlo viesť k uplatneniu si nárokov na
náhradu škody jednotlivými veriteľmi úpadcu z dôvodu ukrátenia ich možného uspokojenia pohľadávok
v rámci predmetného konkurzného konania vedeného na majetok úpadcu, sa rozhodol nehnuteľnosti
zo súpisu konkurznej podstaty nevylúčiť. Rovnako tvrdil, že pre vznik zodpovednosti za škodu na strane
žalovaného, ako správcu konkurznej podstaty úpadcu podľa § 12 Zákona 8/2005 Z. z., je nevyhnutné
kumulatívne splnenie štyroch podmienok, vrátane zavinenia. Pre posúdenie otázky, či správca porušil
svoje zákonné povinnosti, poukázal na ust. § 7, § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií, keď správca
má nielen právo, ale i zákonnú povinnosť zapísať do príslušnej podstaty aj taký majetok, pri ktorom je
otázka oprávnenosti jeho zápisu sporná, a to bez ohľadu na dôvod spornosti zápisu. V tomto smere
poukázal, že žalovaný v čase pred zápisom nehnuteľnosti do súpisu príslušnej konkurznej podstaty
úpadcu vykonal všetky právne úkony nevyhnutné na to, aby zistil, či existovali zákonné podmienky
na odstúpenie od kúpnej zmluvy 3 z dôvodu jej porušenia žalobcom spočívajúcom v nezaplatení
dohodnutej kúpnej ceny vo výške 451.586,33 Eur. Pri posudzovaní týchto skutočností, žalovaný v
rozhodujúcej miere zohľadňoval aj skutočnosť, že žalobca a úpadca boli v čase uzavretia dotknutých
kúpnych zmlúv spriaznenými osobami, čo žalobca nerozporoval. Keďže žalovaný po získaní informácií
a listinných podkladov ohľadne kúpnej zmluvy 3, nemal preukázané zaplatenie kúpnej ceny žalobcom
úpadcovi, resp. zánik tejto povinnosti, od kúpnej zmluvy 3 uzavretej medzi úpadcom a žalobcom
odstúpil. Okamihom doručenia odstúpenia od kúpnej zmluvy 3 sa úpadca opätovne cítil vlastníkom
týchto nehnuteľností, z ktorého dôvodu podľa § 68 b) ZKR ich aj zapísal do súpisu všeobecnej
podstaty. Zároveň uviedol aj poznámku o spornom zápise svedčiacu v prospech žalobcu. Mal preto
za to, že v súlade s ust. § 78 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií vykonal všetky právne úkony
podľa jeho názoru nevyhnutné na riadne zabezpečenie majetku úpadcu po vyhlásení konkurzu a tým
súčasne aj úkony smerujúce k najvyššiemu možnému pomernému uspokojeniu jednotlivých veriteľov
úpadcu. Súčasne poukázal, že náročnosť posúdenia právneho stavu založeného kúpnou zmluvou
3 bola preukázaná aj vykonaným dokazovaním vo veci 61Cbi 3/2013 vedenom na tun. súde, ktorý
až na základe predložených listinných dôkazov žalobcom na pojednávaní dňa 25. 11. 2013 posúdil
následne právny úkon - uzavretie kúpnej zmluvy 3 za simulovaný právny úkon a následne rozhodol
o vylúčení predmetných nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň a. s., ,,v
likvidácií“, ,,v konkurze“, Valaská - Piesok. Súdu potvrdil tú skutočnosť, že k vylúčeniu predmetných
nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu došlo až právoplatnosťou tohto rozhodnutia súdu,
ktoré bolo potvrdené Krajským súdom v Banskej Bystrici, na základe podaného odvolania správcom
(žalovaným). Žalovaný sa rovnako nestotožnil s dôvodmi uvádzanými žalobcom, ktorými preukazoval
príčinnú súvislosť medzi porušením zákonnej povinnosti správcu konkurznej podstaty a vznikom škody.
Poukázal, že z obsahu zmluvy, ako aj všeobecných zmluvných podmienok, ktorú uzavrel žalobca
s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku nevyplýva, že žalobca musel byť výlučným
vlastníkom nehnuteľností, v ktorých mal byť projekt realizovaný a tieto nie sú ani v zmluve konkrétne
špecifikované, len adresou, U. XX, P. - L.. V tomto smere poukázal, že žalobca v čase uzavretia zmluvy
s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku bol aj vlastníkom nehnuteľností zapísaných
na LV č. XXXX, vedených pre okres X., obec P., kat. ú. P., tiež U. XX, z ktorých dôvodov považoval
tvrdenia o potrebe existencie výlučného vlastníctva žalobcu ohľadne uvedených nehnuteľností na
LV č. XXXX, za vyvrátené. Poukázal, že v prípade nehnuteľností, o ktorých žalobca tvrdil, že mali
byť predmetom realizácie jeho projektu v zmysle zmluvy s poskytovateľom nenávratného finančného
príspevku predstavovali len sklad a akýsi prístrešok v priestoroch, v ktorých reálne nebolo možné
umiestniť a používať stroje, ktoré údajne mali byť z nenávratného finančného príspevku financované.
Rovnako poukázal, že v rozhodnom čase žalobca uvedené nehnuteľnosti prenajímal tretím subjektom, o



čom žiadal, aby žalobca predložil súdu dôkaz. Tento nebol ale súdu žalobcom predložený. Súčasne súdu
poukázal, že zápis uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej úpadcu nemal žiaden relevantný
vplyv na existenciu vlastníckeho práva žalobcu k týmto nehnuteľnostiam vzhľadom na tvrdenia žalobcu,
keďže v katastri nehnuteľností bol stále žalobca evidovaný ako výlučný vlastník nehnuteľností. V tomto
smere apeloval na ust. § 70 ods. 1 Zákona č. 162/1990 Z. z., v zmysle ktorého platí vyvrátiteľná
zákonná domnienka, že zápis v katastri nehnuteľnosti sa považuje za pravdivý až do okamihu, kým
sa nepreukáže opak. V konaní 61Cbi 3/2013 sa opak nepreukázal. Z tohto dôvodu mal za to, že
žalobca aj napriek zápisu uvedených nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu bol i naďalej
výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností. Žalovaný ďalej tvrdil, že i z obsahu uzavretej zmluvy
žalobcom s poskytovateľom nenávratného finančného príspevku vyplýva, že tento mu mal byť vyplatený
za splnenia určitých podmienok ustanovených v čl. 5 bod 5.2 zmluvy. Z obsahu zmluvy, ako i z
odstúpenia od zmluvy poskytovateľom zo dňa 02. 09. 2013, doručeným žalobcovi dňa 10. 09. 2013
vyplýva, že časovým rámcom realizácie projektu bolo dohodnuté obdobie od 10/2011 do 12/2012,
pričom nehnuteľnosti boli žalovaným zapísané do súpisu konkurznej podstaty úpadcu až v 12/2012.
Rovnako vyplýva z obsahu odstúpenia, že žalobca nebol schopný poskytovateľovi zdokladovať začatie
realizácie projektu žiadnym relevantným dokladom a teda ani v novembri 2012 žalobca nevykonal ani
jeden právny úkon uvedený v čl. 5 bod 5.2 zmluvy s poskytovateľom FNP, vykonanie ktorého bolo
podmienkou poskytnutia nenávratného finančného príspevku žalobcovi. Aj keď žalobca poskytovateľovi
predložil žiadosť o povolenie vykonania zmeny v zmluve v januári 2013, na základe ktorej mohlo
dôjsť k predĺženiu dohodnutého obdobia realizácie projektu, túto podal oneskorene a poskytovateľ
žiadosť o povolenie vykonania zmeny v zmluve neschválil a zamietol. Žalovaný mal preto za to, že
výlučne konanie žalobcu, resp. nekonanie žalobcu bolo dôvodom na odstúpenie od zmluvy zo strany
jeho poskytovateľa. Na vznik dôvodu odstúpenia od zmluvy poskytovateľom nemalo žiaden vplyv
zapísanie nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu žalovaným, nakoľko už v čase pred
zápisom nehnuteľností do súpisu, žalobca nevykonal ani jeden právny úkon nevyhnutný na realizáciu
projektu. K odstúpeniu od zmluvy poskytovateľom by teda došlo bez ohľadu na to, či boli nehnuteľnosti
žalovaným od 11. 12. 2012 zapísané do konkurznej podstaty úpadcu. Túto skutočnosť dôvodil obsahom
odstúpenia od zmluvy zo strany poskytovateľa, kde poskytovateľ presne špecifikoval dôvody odstúpenia
a konkretizoval ich článkami ods. 2 bod 2.4 zmluvy, čl. 2 ods. 1 a čl. 8 ods. 1 Všeobecných zmluvných
podmienok v zmluve. Zapísanie nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty, ako dôvod neplnenia
zmluvy, tvrdil len žalobca, pričom poskytovateľ túto skutočnosť, ako dôvod odstúpenia od zmluvy v
podaní neuviedol. Túto skutočnosť potvrdila pri samotnom výsluchu i Y.. V., ako zamestnankyňa SIEA,
ktorá vypracovala odstúpenie od zmluvy a ktorá pri výsluchu túto skutočnosť i sama potvrdila. Súčasne
pri zohľadňovaní výšky ušlého zisku, žiadal aj posúdiť, či dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany
poskytovateľa bola len a výlučne skutočnosť, že nehnuteľnosti boli od 12/2012 zapísané v súpise
konkurznej podstaty úpadcu alebo bolo dôvodom odstúpenia od zmluvy zo strany poskytovateľa aj
neplnenie iných povinností žalobcu dohodnutých v zmluve s ním. Mal za nepochybné, že dôvodom
odstúpenia od zmluvy bolo neplnenie povinností žalobcu, z ktorého dôvodu škoda nevznikla v príčinnej
súvislosti medzi porušením zákonnej povinností správcom konkurznej podstaty / ktorej porušenie
popieral / a vzniknutou škodou, ktorá žalobcovi mala vzniknúť nevyplatením finančného príspevku
poskytovateľom z dôvodov odstúpenia od zmluvy. Rovnako uplatnené nároky titulom ušlého zisku nemal
žalovaný za preukázané, keďže k nim nepredložil žalobca žiaden listinný dôkaz a iba ich tvrdil. V závere
poukázal, že v čase škodnej udalosti bol žalovaný poistený u Wüstenrot poisťovňa, a. s., voči ktorému
žalobca si mal uplatniť predmetný nárok na náhradu škody, podľa § 15 Zákona o správcoch. Súd len
konštatuje, že k uvedenej obrane žalovaného sa pripojil aj intervenient na strane žalovaného, ktorého
súd do konania pripustil, vzhľadom na jeho oznámenie o vstupe. Na pojednávaniach vo veci samej, ako
i v písomných vyjadreniach žalovaný okrem vyššieuvedeného poukazoval aj na nehodnovernosť jemu
predloženého účtovníctva úpadcom, v dôsledku čoho oslovoval i tretie subjekty za účelom poskytnutia
súčinnosti o dokladoch, pri ktorých mal vážne pochybnosti , medzi nimi aj žalobcu. Poukazoval i na
poskytnutú súčinnosť, ktorú mu poskytla spoločnosť ARCHOBS, s. r. o., ktorá vykonávala pre úpadcu
registratúru dokladov, pri ktorej sa preukázalo, že napr. faktúra vystavená žalobcom úpadcovi sa v
účtovníctve úpadcu vôbec nenachádzala. V odpovedi na súčinnosť táto spoločnosť ARCHOBS, s. r. o.,
zo dňa 29. 10. 2013 poukázala i na to, že predmetná faktúra nemohla byť v daný deň ani vystavená,
keďže poradové číslo faktúry malo byť 187 v deň vystavenia faktúry žalobcom a v danom čase v
účtovníctve úpadcu sa faktúry nachádzali už pod poradovým číslom 242. Z tohto dôvodu žalovaný
poukázal na to, že účtovníctvo úpadcu považoval za nevierohodné vo vzťahu k dokladom, ktoré mal k
dispozícii a to najmä od spoločnosti žalobcu, ktorý bol jediným akcionárom úpadcu, z ktorého dôvodu
si žiadal jeho súčinnosť pri preverovaní dôveryhodnosti dokladov v účtovníctve v súlade s ust. § 75



ods. 4, 5 zákona č. 7/2005 Zb.z.. Keďže žalobca doklady k jeho tvrdeniam v konaní 61Cbi 3/2013
predtým správcovi nepredložil, postupoval tak, ako vyššie uviedol. I z listinných dôkazov predložených
spoločnosťou SIEA, týkajúcich sa zmluvného vzťahu so žalobcom, ako i z monitorovacích správ, ktoré
vypracoval sám žalobca vyplýva, že dôvodmi predĺženia pôvodného termínu do 12/2012 bolo meškanie
dodávok technologických zariadení, ktoré boli predmetom projektu zo strany dodávateľa, čo preukazuje
tvrdenia žalovaného o meškaní žalobcu s realizáciou projektu, v ktorej sám konštatoval rozpracovanosť
na 0%. Rovnako i v monitorovacej správe č. 3, ktorú mal žalobca predložiť SIEA najneskôr do 15. 12.
2012 a ktorú predložil až dňa 10. 01. 2013 vyplýva, že miera realizácie projektu v období jún 2012
až 2012 bola zhodne vykázaná na 0%. Z tohto dôvodu mal nepochybne za preukázané, že dôvodom
odstúpenia pod zmluvy bolo opakované podstatné porušovanie ustanovení zmluvy o NFP žalobcom
a nie konanie žalovaného- zapísanie nehnuteľnosti žalobcu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu.
Rovnako poukázal, že spochybnenie vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnostiam v podobe ich zápisu
do konkurznej podstaty úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v likvidácií“ ,,v konkurze“, v ktorých sa mal projekt
realizovať, medzi taxatívne uvedenými dôvodmi pre odstúpenie od zmluvy zo strany poskytovateľa
chýbali. Naopak vo Všeobecných zmluvných podmienkach sa nachádza ust. čl. 1 bod 4, ktoré definuje
aj okolnosti vylučujúce zodpovednosť žalobcu, ako prekážku, ktorá nastala nezávisle od jeho vôle
konania alebo opomenutia a bráni mu v splnení jeho povinností. Potom uvedený dôvod uvedený v čl.
1 bod 4 v spojení s čl. 9 bod 2.9 Všeobecných zmluvných podmienok, a teda napádané konanie
žalovaného , nemohlo byť dôvodom na platné odstúpenie od zmluvy o NFP zo strany poskytovateľa.
Žalovaný namietal i výpovednú hodnotu vyjadrenia SIEA zo dňa 29. 11. 2013 k odstúpeniu od zmluvy
o NFP zo strany poskytovateľa, v ktorom poskytovateľ poukázal, že bola vykonaná dňa 24. 06. 2013
odborom kontroly SIEA, ako poskytovateľa, kontrola na mieste realizácie projektu, ktorej výsledkom
jej konštatovanie, že vzhľadom na prebiehajúci súdny spor nie je predpoklad, že by prijímateľ bol
schopný projekt ukončiť ani pri využití maximálnej doby realizácie projektu 24 mesiacov, t. j. do 10/2013,
keď dôvodom odstúpenia poskytovateľa uvedeným v odstúpení zo dňa 02. 09. 2013 bolo, že projekt
prijímateľa nebol realizovaný riadne a včas v súlade so zmluvou.

37. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne
tvrdených skutočností o porušení ustanovení uvádzaných žalobcom v žalobnom návrhu týkajúcich sa
konania správcu v súvislosti s konaním s odbornou starostlivosťou, primeranou funkcií alebo postaveniu
konajúcej osoby pri zohľadnení všetkých dostupných informácií, ktoré sa týkajú alebo môžu mať vplyv
na jej konanie, resp. povinnosti podľa § 2 Zákona č. 8/2005, keď zapísal predmetné nehnuteľnosti
žalobcu vedené na liste vlastníctva č. XXXX v kat. ú. P., obec P., okres X. do súpisu konkurznej
podstaty úpadcu Mostáreň, a. s., ,,v likvidácií“, ,,v konkurze“, Valaská - Piesok po využití všetkých
možných dostupných informácií ohľadne kúpnej zmluvy 3 a jej odstúpení od zmluvy, na preukázanie
ktorých skutočností žalobca v zmysle výziev mu adresovaných zo strany žalovaného neposkytol takú
súčinnosť, ako má na mysli ust. § 75 ods. 4, 5 Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. V zmysle
tohto ustanovenia, tretia osoba, t. j. žalobca, ako vlastník predmetných nehnuteľností, bola povinná
umožniť správcovi tieto záznamy, dokumenty alebo majetok prehliadnuť a na písomnú žiadosť tieto
záznamy, dokumenty alebo majetok správcovi vydať alebo urobiť iné opatrenia požadované správcom
na zabezpečenie týchto záznamov, dokumentov alebo majetku. Rovnako listiny a iné veci, ktoré mohli
byť dôkazným prostriedkom pri zistení alebo zabezpečení majetku podliehajúceho konkurzu sú tieto
osoby povinné správcovi na písomnú žiadosť, prípadne ich kópie alebo veci vydať alebo zapožičať.
Žalobca tak na základe výziev žalovaného neučinil a v podaní zo dňa 20. 12. 2012, t. j. po zápise
predmetných nehnuteľností žalobcu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu len tvrdil určité skutočností
ohľadne predmetných nehnuteľností bez poskytnutia listinných dôkazov, z ktorého dôvodu má súd
za to, že konanie žalovaného opísané v jeho podaniach a na pojednávaniach bolo plne v súlade so
zákonom o konkurze a reštrukturalizácií a v súlade so zákonom o správcoch. Rovnako súd nemal
preukázané tvrdenia žalobcu o tom, že k odstúpeniu od zmluvy o poskytnutí FNP poskytovateľom došlo z
dôvodu zápisu predmetných nehnuteľností do súpisu konkurznej podstaty úpadcu žalovaným. Z obsahu
odstúpenia zo dňa 02. 09. 2013 jednoznačne vyplýva dôvod odstúpenia, a to porušenie povinností
žalobcu, ktorý nevedel zdokladovať žiadnym relevantným dokladom začatie realizácie projektu ku dňu
odstúpenia, nepredložil ani jednu objednávku, ktorá by sa vzťahovala k hláseniu o začatí realizácie
projektu do 31.12.2012, kedy mal byť projekt zrealizovaný, a to napriek vedomosti, že nedošlo k jeho
predĺženiu v zmysle jeho žiadosti adresovanej poskytovateľovi FNP , ako i vedomosti o tom, že ide o
podstatné porušenie zmluvy, pre ktoré môže poskytovateľ od zmluvy odstúpiť . Žalobca porušoval okrem
dôvodov uvádzaných v odstúpení aj povinnosti včas predložiť žiadosť o povolenie vykonania zmien v
zmluve opakovane, pričom jeho žiadosť zo dňa 16. 01. 2013, ktorú predložil po termíne, poskytovateľ



neakceptoval a tiež neschválil. Aj keď bola odborom kontroly poskytovateľa vykonaná kontrola ešte
dňa 24. 06. 2013 u prijímateľa na mieste realizácie projektu, výsledkom ktorej je správa z kontroly na
mieste č. XX/XXXX/XXXX, v ktorej sa okrem iného konštatuje i prebiehajúci spor medzi stranami sporu,
prijímateľ v liste z 21. 06. 2013 mal údajne konštatovať nemožnosť pokračovania v ďalšej realizácií
projektu z dôvodu prebiehajúceho sporu, tento súdu však nepredložil a jeho zdôvodnenie ním tvrdené
súd nemohol posúdiť, či bo bolo relevantné ako dôvod možného odstúpenia poskytovateľom , nakoľko
sa súd stotožnil s právnym názorom žalovaného, že žalobca bol počas celej doby prebiehajúceho
sporu výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností podľa zákona o katastri nehnuteľností a v
konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, akým spôsobom mohol byť ako vlastník obmedzený po zápise
predmetných nehnuteľností žalobcu do súpisu konkurznej podstaty úpadcu žalovaným, pri realizácií
projektu v zmysle zmluvy s poskytovateľom o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Keďže
vytýkané neplnenie povinností žalobcu podľa článkov zmluvy a Všeobecných zmluvných podmienok
uvádzaných poskytovateľom v odstúpení boli ním posudzované ako podstatné porušenie zmluvy, pre
ktoré poskytovateľ mohol od zmluvy odstúpiť, nemožno bez hodnoverného preukázania dôvodov
neplnenia si týchto povinnosti žalobcom spájať ich so zapísaním predmetných nehnuteľností do súpisu
konkurznej podstaty úpadcu žalovaným, ktorý dôvod odstúpenia poskytovateľom od zmluvy nie je ani
v ňom uvedený. I v dodatočnom vyjadrení k odstúpeniu z novembra 2013 je opätovne konštatované
neplnenie si povinností žalobcom v zmysle zmluvy a len okrajovo je spomínaný prebiehajúci spor
medzi žalobcom a žalovaným na tunajšom súde pod č. 61Cbi 3/2013, bez bližšieho odôvodnenia
vplyvu tohto konania na neplnenie si povinností zo strany žalobcu v zmysle zmluvy, ktorý spor v čase
podania tohto vyjadrenia SIEA nebol ani právoplatne skončený. Žalobca tiež ani do času odstúpenia
od zmluvy poskytovateľom NFP, neposkytol žalovanému takú súčinnosť v zmysle Zákona o konkurze a
reštrukturalizácií, na základe ktorej by pristúpil k rozhodnutiu vylúčiť predmetné nehnuteľnosti zo súpisu
konkurznej podstaty úpadcu. Súd sa preto stotožnil so závermi žalovaného o tom, že dôvodom pre
vylúčenie predmetných nehnuteľností žalobcu zo súpisu konkurznej podstaty úpadcu žalovaným pre
spornosť tvrdenia strán, mohlo byť až právoplatné rozhodnutie súdu v konaní 61Cbi 3/2013, podľa
rozsudku Krajského súdu Banská Bystrica zn. 41CoKR 11/2014 zo dňa 18. 12. 2014, právoplatné dňa
05. 02. 2015, na základe ktorého žalovaný i predmetné nehnuteľností zo súpisu konkurznej podstaty
úpadcu i vylúčil. Súd tiež poukazuje na žalovaným tvrdenú obtiažnosť posúdenia právneho stavu
týkajúceho sa vlastníctva sporných nehnuteľností pred a po uzavretí kúpnych zmlúv 1,2 medzi
úpadcom a žalobcom a i kúpnej zmluvy 3, keďže z odôvodnenia predmetného rozhodnutia súdu
v konaní 61Cbi 3/2013 vyplýva, že úkon uzavretia kúpnej zmluvy 3, posúdil súd ako simulovaný
právny úkon, vzhľadom na úkony strán po uzavretí kúpnych zmlúv 1, 2. Keďže žalobca v konaní
nepreukázal jednak porušenie povinností žalovaným a rovnako nepreukázal ani v prípade preukázaného
porušenia zákonných povinností správcu priamu príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti
žalovaným a údajnou škodou, ktorá žalobcovi mala vzniknúť ani jej výšku, keďže súd rovnako mal za
to, že dôvodom odstúpenia od zmluvy poskytovateľom NFP bolo neplnenie si povinností žalobcu ani v
predĺžených lehotách, ktoré boli žalobcovi poskytnuté pri schválení žiadosti o zmenu zmluvy (12/2012),
súd vyhodnotil nárok žalobcu uplatnený žalobou za nedôvodný a žalobu zamietol. Výškou škody sa
súd vzhľadom na nepreukázanie zodpovednosti za škodu, resp. príčinnej súvislosti medzi porušením
povinností žalovaným a škodou nezaoberal, keďže vzhľadom na vyššie uvedené by bolo dokazovanie
o výške náhrady škody nehospodárne a vzhľadom na rozhodnutie súdu právne irelevantné. Súd preto
rozhodol tak, ako to uviedol vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Záverom súd konštatuje, že žalobca
dodnes skutkovými tvrdeniami ani dôkazmi nezdôvodnil neposkytnutie súčinnosti v zmysle výziev
žalovaného realizovaných podľa § 75 ods,4,5 zák. 7/2005 zb. z. v platnom znení mu adresovaných
z júna 2012, ohľadne preukázania relevantnosti právnych vzťahov medzi žalobcom a úpadcom z
kúpnych zmlúv 1,2,3, o ktorých mal žalovaný dôvodné pochybnosti, pre neposkytnutie ktorej žalovaný
po vyhodnotení skutkového stavu odstúpil od KZ 3 a sporné nehnuteľnosti zapísal do súpisu konkurznej
podstaty úpadcu s poznámkou svedčiacou v prospech žalobcu. Ani po následnej výzve žalobca k svojmu
podaniu nepredložil relevantné dôkazy na svoje tvrdenia žalovanému/ keďže k tvrdeniam je potrebné
doložiť aj dôkazy/ , čo bolo príčinou vzniknutého sporu medzi stranami , ktoré sa viedlo na tun. súde pod
č.k. 61Cbi 3/2013 .Žalobca relevantné dôkazy v tomto konaní predložil podľa tvrdenia žalovaného až
na pojednávaní dňa 25.11.2013, čo žalobca nerozporoval, na základe ktorých bol vyhodnotený právny
úkon KZ 3 za simulovaný, čo bolo súdom vyhodnotené až po odstúpení zmluvného partnera žalobcu
od zmluvy o poskytnutí FNP/ 02.09.2013/. Súd má preto za to, že za škodu vo forme ušlého zisku
uplatňovanú v tomto konaní voči žalovanému nesie zodpovednosť žalobca sám.



38. O trovách konania tunajší súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému,
ktorý mal plný úspech vo veci, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100 %. O
výške náhrady trov konania súd potom rozhodne postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu j e prípustné odvolanie do 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia
vo vyhotovení dvojmo alebo ústne do zápisnice prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v
Banskej Bystrici.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.