MODERN STONES, s.r.o.


Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 22Er/365/2004
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6604113649
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Kúkeľ
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2013:6604113649.2

Uznesenie
Okresný súd Lučenec, vo veci

oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., IČO: 17333954

Mamateyova 17

850 05 Bratislava 55

proti povinnému: MODERN STONES s.r.o, IČO: 36055883

t.č. sídlo na neznámej adrese

o vymoženie 3961,83 € s prísl. takto

r o z h o d o l :

Exekúcia vykonávaná súdnym exekútorom JUDr. Mariánom Jurinom pod sp. zn. EX 182/2004 sa z
a s t a v u j e .

Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Mariánovi Jurinovi trovy exekúcie
vo výške 299,69 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Súdny exekútor podal súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný nevykonáva žiadnu
podnikateľskú činnosť a nevlastní žiadny majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie.

Oprávnený sa na výzvu súdu k podnetu vyjadril tak, že so zastavením exekúcie súhlasí.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov
exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Šetrením majetkovej podstaty povinného zo strany súdneho exekútora bolo zistené, že povinný nevlastní
žiadny majetok, ktorý by bolo možné postihnúť exekúciou a získať tak výťažok, ktorý by postačoval aspoň



na krytie trov exekúcie. Z uvedeného dôvodu súd preto exekúciu v zmysle hore uvedeného zákonného
ustanovenia v celosti zastavil.

Súd na základe uvedených skutočností konštatuje, že povinný je v čase rozhodovania súdu nemajetný,
čím je splnená podmienka na zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) EP. Súd preto
rozhodol podľa majetkových pomerov povinného aktuálnych v čase podania podnetu zo strany súdneho
exekútora a exekúciu zastavil pre nemajetnosť povinného.

Pri zastavení exekúcie má súdny exekútor právo na odmenu, náhradu hotových výdavkov a náhradu za
stratu času vypočítaných podľa §-ov 14, 15, 22 a 23 Vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov.

Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške spolu 471,71 Eur. Súd z
predloženého vyúčtovania trov exekúcie zistil, že tieto si vyúčtoval ako hodinovú odmenu za 2 začaté
hodiny exekučnej činnosti po 6,64 Eur bez DPH (1- prevzatie návrhu a prekontrolovanie všeobecných
náležitostí 30 min, 2- výzva povinnému na preukázanie majetku 15 min., 3- výzva povinnému, aby
sa dostavil do sídla exekútorského úradu 15 min., 4- podnet na zastavenie exekúcie 60 min.), ako
odmenu za 17 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur bez DPH (1- získanie poverenia, 2- doručenie
príkazu na začatie exekúcie ČSOB, DÚ, 3- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, 4- doručenie
exekučného príkazu ČSOB, DÚ, 5- zisťovanie majetku povinného Sociálna poisťovňa 2x, 6- zisťovanie
účtu povinného 2x DÚ 1x ČSOB, 7- ďalšie zisťovanie majetku povinného ODI 3x, Kapor 2x, Allianz 1x),
ako náhradu cestovných výdavkov podľa osobitného predpisu za 2 pracovné cesty Lučenec - Prešov
a späť zo dňa 24.09.2004 a dňa 23.01.2006 v sume 247,63 eur bez DPH, ako náhradu za stratu času
na uvedených pracovných cestách za 26 polhodín (24.09.2004) a 20 polhodín (23.01.2006) po 0,66 Eur
bez DPH za každú. t.j. spolu v sume 30,36 Eur bez DPH a ako náhradu poštovného 28,45 Eur, poplatkov
a kolkov v sume 10,29 Eur a telekomunikačných výdavkov v sume 6,64 Eur.

Oprávnený vo vyjadrení k podnetu na zastavenie exekúcie po nazretí do spisu podal vyjadrenie aj
k vyčísleným trovám exekúcie. Vyjadril nesúhlas s odmenou súdneho exekútora za úkony označené
ako „doručenie príkazu na začatie exekúcie ČSOB, DÚ“ v sume 6,64 Eur a „doručenie exekučného
príkazu ČSOB, DÚ“ tiež v sume 6,64 Eur, nakoľko podľa jeho mienky by za takúto činnosť mal byť
odmeňovaný len jednorázovo vzhľadom k jednoduchosti úkonov. Ďalej nesúhlasil s uplatnenou DPH z
položky poštovného, nakoľko poštové služby a dodanie tovaru, ktorý súvisí s poskytovanou univerzálnou
poštovou službou sú podľa jeho názoru od DPH oslobodené. Rovnako namietal aj položku „tel. poplatky
a internet“, nakoľko ich obsah a výška nie sú hodnoverne preukázané.

V poslednom rade oprávnený namietal vykonanie oboch pracovných ciest súdnym exekútorom. Súdny
exekútor nedostatočne preukázal dôvod, pre ktorý tieto cesty vykonal bez ďalšieho šetrenia majetku
povinného. Oprávnený preto pokladal tieto trovy za neúčelné a neprimerané, nakoľko účel týchto ciest
nie je zrejmý a z účelu označeného ako „jednanie u povinného“ nevyplýva žiadny bližší cieľ cesty.
Vzhľadom na výšku uplatnených trov za tieto cesty mal mať súdny exekútor dostatočne ozrejmený účel
cesty, čo v tomto prípade nemal, nakoľko nehnuteľný majetok povinného podľa tvrdenia oprávneného
šetril až 16.02.2011, t.j. po vyše 7 rokoch od začatia exekúcie. Navyše mal už predtým informácie, že
povinný nedisponuje motorovým vozidlom a jeho jediný účet je zablokovaný.

Podľa §-u 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu
trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Súd vykonal šetrenie v exekútorskom spise a zistil, že súdny exekútor si uplatnil hodinovú odmenu za
úkony označené ako „prevzatie návrhu a prekontrolovanie všeobecných náležitostí 30 min“ hoci ide o
administratívny úkon v zmysle § 25 vyhlášky a odmenu za úkon označený ako „výzva povinnému, aby sa
dostavil do sídla exekútorského úradu 15 min“ zo dňa 27.04.2007, hoci už mal predtým preukázané, že
povinný na adrese sídla zapísanej v Obchodnom registri nesídli. Nakoľko však celková suma hodinovej



odmeny po odrátaní týchto položiek zostala v dĺžke 2 začatých hodín, súd priznal súdnemu exekútorovi
ním uplatnenú hodinovú odmenu.

Námietka oprávneného týkajúca sa odmeny za úkony označené ako „doručenie príkazu na začatie
exekúcie ČSOB, DÚ“ a „doručenie exekučného príkazu ČSOB, DÚ“ je podľa názoru súdu bezpredmetná.
Oprávnený pravdepodobne nesprávne pochopil, že sa nejedná o hodinovú odmenu po 6,64 Eur za
každú hodinu, ale že ide o doručenie dvoch príkazov na začatie exekúcie a dvoch exekučných príkazov
pre dva rôzne subjekty, pričom každé doručenie je podľa § 15 vyhlášky osobitne odmeňované paušálnou
odmenou vo výške 3,32 Eur bez DPH.

Ohľadne namietanej DPH z položky poštovného súd konštatuje, že zákon č. 348/2011 Z.z., ktorým bol
okrem iného novelizovaný aj exekučný poriadok a ktorý do § 196 vložil slovné spojenie, podľa ktorého
sa o DPH zvyšujú aj „náhrady určené podľa tohto zákona“ (teda aj náhrady poštovného), neobsahoval
prechodné ustanovenia. Na základe toho súd pri rozhodovaní musí postupovať podľa zákona účinného
v čase rozhodovania (tzv. nepriama retroaktivita zákona) a pokiaľ si súdny exekútor nárokuje DPH aj
s položky hotových výdavkov spočívajúcich v poštovnom, súd mu DPH musí v zmysle § 196 priznať
vrátane DPH.

Na rozdiel od oprávneného súd nepovažoval pracovnú cestu súdneho exekútora zo dňa 24.09.2004
za neúčelnú. Zo zápisu v exekútorskom spise vyplýva, že súdny exekútor zistil skutočnosti týkajúce
sa nevykonávania podnikateľskej činnosti povinným z adresy sídla zapísanej v Obchodnom registri.
Rovnako zistil aj informácie týkajúce sa jediného spoločníka a konateľa povinného, ktorý sa na adrese
sídla trvalo nezdržiaval. na uvedenej adrese bývali len jeho rodinný príslušníci, ktorý s ním boli len v
sporadickom telefonickom kontakte. Podľa ich tvrdenia ho už u nich hľadala viackrát polícia a aj viacerí
súdni exekútori. V súvislosti so zistenými skutočnosťami ako aj s výsledkami ostatných lustrácií majetku
povinného adresoval súdny exekútor oprávnenému dňa 06.07.2005 doporučenie na podanie návrhu
na zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného, ktoré oprávnený prevzal dňa 11.07.2005.
Oprávnený však na toto doporučenie súdneho exekútora procesne nijak nereagoval.

V kontexte vyššie uvedeného však súd musel konštatovať, že tak ako videl účelnosť vykonania pracovnej
cesty zo dňa 24.09.2004, tak zároveň videl aj neúčelnosť a nehospodárnosť pracovnej cesty vykonanie
dňa 23.01.2006, o ktorej sa v exekútorskom spise nachádza len nepatrný zápis, že povinný sa na
uvedenej adrese nezdržiava. Uvedenú skutočnosť mal súdny exekútor už preukázanú a ďalšie šetrenia
majetku povinného vykonal až rok po uskutočnení uvedenej pracovnej cesty. Z uvedeného dôvodu preto
nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu cestovných výdavkov ako neúčelne vynaložených.

Súd rovnako nepriznal súdnemu exekútorovi ani položku náhrad hotových výdavkov označenú ako „tel.
poplatky a internet 6,64 Eur“, nakoľko ich vynaloženie súdu z obsahu exekútorského spisu nie je zrejmé.

V zmysle uvedeného zaviazal súd oprávneného k náhrade trov exekúcie, ktoré vznikli súdnemu
exekútorovi a ktoré si tento v zostávajúcej časti účtoval v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie podľa § 374 ods. 4 O.s.p. v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci.