Národný bezpečnostný úrad


Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 10C/135/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3511205562
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Stachovič
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2012:3511205562.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Novom Meste nad Váhom, pred samosudcom JUDr. Andrejom Stachovičom, v právnej
veci navrhovateľa: Únia žien Slovenska, so sídlom Súbežná 2, 811 04 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 41
74 91, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou GARANT PARTNER legal s. r. o., so sídlom Koceľova
9, 821 08 Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika - Národný bezpečnostný úrad, so sídlom
Budatínska 30, 850 07 Bratislava 57, IČO: 36 061 701, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom došlým súdu dňa 21.05.2010 domáhal, aby súd určil, že navrhovateľ je
výlučným vlastníkom nehnuteľností: pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, ostatné plochy
a nádvoria o výmere 33322 m2, pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy
a nádvoria o výmere 1322 m2, pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy a
nádvoria o výmere 139 m2, pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy a nádvoria
o výmere 156 m2, pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy a nádvoria o výmere
231 m2, pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy a nádvoria o výmere 95 m2,
pozemok parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy a nádvoria o výmere 253 m2, kaštieľ
so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parcela číslo XXX, parcela registra C, zastavené
plochy a nádvoria o výmere 1322 m2, budova bez súpisného čísla, postavená na pozemku parcela
číslo XXX, parcela registra C, zastavené plochy a nádvoria o výmere 253 m2, v katastrálnom území
N., vedené Správou katastra D. O. D. S. na LV č. XXX. Návrh odôvodnil tým, že dňa 11.02.1997 bola
uzatvorená Kúpno-predajná zmluva medzi Slovenskou republikou - Správou zariadení vlády SR ako
predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim na kaštieľ a priľahlé pozemky v k.ú. N. za kúpnu cenu 1,-
Sk. Dňa 04.02.1999 sa vykonala kontrola odporcu na dodržiavanie účelu kúpnej zmluvy navrhovateľa.
Po vykonaní kontroly bola vykonaná zmena vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností na Slovenskú
republiku - Správu zariadení vlády SR na podklade osvedčenia Úradu vlády SR zo dňa 06.12.1999.
Poukázal, že k tomuto úradnému postupu nepredchádzalo žiadne konanie a štát si uzurpoval právo
rozhodnúť o platnosti či neplatnosti kúpnej zmluvy, čo prináleží súdom Slovenskej republiky.

Odporca vo vyjadrení došlým súdu dňa 29.07.2011 uviedol, že odporca využíva nehnuteľnosť účelne a
hospodárne, je dobromyseľným vlastníkom a počas takmer desaťročného nerušeného výkonu správy
nemal ani najmenšie pochybnosti o oprávnenosti svojho vlastníctva. Oprávnenie správcu majetku štátu
spravovať nehnuteľnosti vzniklo legálnou formou zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.



Zastáva názor, že aktuálnemu správcovi nehnuteľností neprislúcha vyjadrovať sa a hodnotiť skutočnosti,
ktoré vznikli a odohrali sa pred samotným vznikom Národného bezpečnostného úradu.

Navrhovateľ na pojednávaní zo dňa 10.04.2012 navrhol, aby súd pripustil rozšírenie žalobného návrhu.
Súd uznesením na pojednávaní pripustil rozšírenie žalobného návrhu o určenie vlastníckeho
práva k stavbe objektu vybavenosti - práčovňa - garáž bez súpisného čísla, postavenej na pozemku
parcela č. XXX, parcela registra C, zastavané plochy a nádvoria o výmere 156 m2, v katastrálnom území
N., vedenej Správou katastra D.É. O. D. S. na liste vlastníctva č. XXX.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zo dňa 10.04.2012 označil osvedčenie Úradu vlády
SR zo dňa 06.12.1999 za „paakt“, pretože na takéto rozhodnutie absentuje hmotnoprávna zákonná
úpravy. Tento predpoklad vychádza z článku 2 ods. 2 Ústavy, v ktorom sa hovorí, že správny orgán
môže konať len na základe ústavy a zákonov. Pri posudzovaní príslušnosti a
právomoci súdu, či môže preskúmavať takéto rozhodnutie, odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR - sp.zn. 3Cdo/122/2011 zo dňa 09.02.2012, v ktorom sa konštatuje, že mimo rámca správneho
súdnictva nie je možné preskúmavať rozhodnutia správnych orgánov. Výnimka je len v tom prípade,
ak sa preskúmavajú paakty. Podľa jeho názoru nie je splnená žiadna podmienka, ktorú je potrebné
splniť pri nadobudnutí vlastníckeho práva vydržaním. Odporca si svoj nárok chce odvíjať od aktu, ktorý
sám vydal, čo považuje za absurdné, zvlášť keď ide o paakt. Vzhľadom k tomu, že vlastnícke právo je
nepremlčateľné, navrhovateľ má plne legitímne právo domáhať sa svojho vlastníctva aj po
takej dlhej dobe.

Pri preskúmavaní postupu správy katastra, ktorá vykonala záznam v katastri nehnuteľností, poukázal
na stanovisko Najvyššieho súdu SR, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR
pod č. 9R 96/1994, v ktorom sa konštatuje, že vykonaním záznamu správou katastra nevznikajú žiadne
oprávnenia a povinnosti fyzickej osoby, teda tento postup nie je možné preskúmavať podľa ustanovení
O.s.p. v časti o správnom súdnictve. Jediným legitímnym prostriedkom nápravy bola sťažnosť, s ktorou
sa navrhovateľ obrátil na viaceré orgány verejnej správy, avšak takáto sťažnosť nebola vybavená kladne.
Podľa jeho názoru správa katastra hrubo pochybila, keď nepostupovala v zmysle § 37 katastrálneho
zákona v spojitosti s § 38 ods. 2 vykonávacej vyhlášky a to ku dňu účinnosti týchto predpisov, t.j. ku
dňu 01.10.1999.

K rozšíreniu žalobného návrhu uviedol, že objekt vybavenosti nebol v čase darovania zapísaný na liste
vlastníctva. Bol predmetom odovzdania pri uzatvorení kúpnej zmluvy, nakoľko sa spomína v znaleckom
posudku. Podľa jeho vedomostí si odporca zapísal predmetnú nehnuteľnosť na list vlastníctva v roku
2008.

Odporca na pojednávaní uviedol, že štát na základe kúpnej zmluvy previedol nehnuteľnosti na
navrhovateľa, pričom medzi účastníkmi bolo dohodnuté na aké účely bude tieto nehnuteľnosti
navrhovateľ využívať. Konkrétne to bolo uvedené v čl. 2 ods. 3 kúpnej zmluvy. Po niekoľkých mesiacoch
štát vykonal previerku využívania nehnuteľností, pričom zistil, že účel zmluvy nie je dodržaný a v daných
nehnuteľnostiach sa vykonala len jediná akcia. Postup štátu považuje za preventívnu ochranu ním
odovzdaného majetku za symbolickú cenu ako aj jeho ďalší postup je podľa jeho názoru v
súlade s dobrými mravmi a v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Navrhovateľ nevyužil žiadne
prostriedky nápravy, napr. cestou správneho súdnictva, postupom podľa zák. č. 152/1998 Z.z., podľa
zák. č. 38/1993 Z.z., podľa zák. 314/1996 Z.z. a pod.

Súd sa oboznámil s podaniami účastníkov spolu s prílohami, ich výsluchom na nariadenom
pojednávaní, a ďalším spisovým materiálom, pričom zistil nasledovný skutkový stav veci:

Dňa 11.02.1997 bola uzatvorená Kúpno-predajná zmluva medzi Slovenskou republikou - Správou
zariadení vlády SR ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim podľa § 588 a nasl. Občianskeho
zákonníka a § 11 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu. Predmetom zmluvy bol kaštieľ v



N., vrátane hospodárskych budov a priľahlých pozemkov. Hodnota prevádzaných nehnuteľností bola
určená vo výške 37.734.000,- Sk na základe znaleckého posudku č. 9/1997 znalca Ing. O. Z. zo dňa
05.02.1997. Kúpna cena bola dohodnutá vo výške 1,- Sk. Navrhovateľ sa v zmysle článku II bod 3 zmluvy
zaviazal, že po dobu 5 rokov odo dňa nadobudnutia nehnuteľnosti bude užívať na účely charitatívneho
alebo podobného humanitného charakteru.

Podľa bodu 4 tohto článku zmluvy v prípade nedodržania účelu uvedeného v odseku 3 je kupujúci
povinný doplatiť predávajúcemu rozdiel medzi kúpnou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 3 písm.
b) zákona č. 278/1993 Z.z..

Dňa 17.04.1997 bol povolený Správou katastra D. O. D. S. vklad vlastníckeho práva v prospech
navrhovateľa.

Dňa 15.07.1998 bolo Okresným úradom D. O. D. S. vydané kolaudačné rozhodnutie na povolenie
užívania stavby kaštieľa v N. na základe zrealizovaného stavebného povolenia Okresného národného
výboru v H. zo dňa 01.10.1984.

Dňa 19.08.1998 bol medzi účastníkmi uzatvorený Dodatok č. 1, v ktorom sa zmluvné strany dohodli, že
navrhovateľ môže nehnuteľnosti využívať aj na iné účely ako sú uvedené v ods. 3. Takáto činnosť
nebude považovaná za nedodržanie účelu v odseku 3 a predávajúci nebude uplatňovať ustanovenia
odseku 4.

Dňa 04.02.1999 bol vykonaný záznam z previerky dodržiavania účelu dojednaného v
kúpnej zmluve. V zázname je uvedené, že previerkou bolo zistené, že objekt do vydania kolaudačného
rozhodnutia dňa 12.07.1998 bol dlhodobo v rekonštrukcii a v dôsledku tejto skutočnosti nemohol byť
využívaný na dojednaný účel. V súčasnosti objekt nemôže byť v prevádzke z dôvodu, že
bola vykonaná revízia kotolne s výhradou na dodatočné prevedenie revízie kotlov. V objekte po vydaní
kolaudačného rozhodnutia podľa vyjadrenia p. O. bola len jedna akcia pre
členky navrhovateľa v zámockom parku. Kontrolou bolo zistené, že v kaštieli sa nenachádza žiadna
dokumentácia (doklady) o poskytovaných službách stravovacích a ubytovacích, nakoľko tieto služby
neboli poskytované.

Listom zo dňa 31.03.1999 Úrad vlády SR vyzval navrhovateľa, aby podľa § 11 ods. 4 doplatil do
10.04.1999 rozdiel medzi dohodnutou kúpnou cenou a cenou primeranou, podľa § 8 ods. 3 písm.
a) zákona č. 278/1993 Z.z., zvýšenou o 50 % v lehote 6 mesiacov odo dňa zmeny účelu užívania,
t.j. od 10.10.1998, kedy bol odsúhlasený dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve Ministerstvom financií SR.
Rozdiel kúpnej ceny podľa znaleckého posudku č. 9/1997 (37.734.000,- Sk) zvýšenej o 50 % v
dôsledku využívania nehnuteľností na podnikateľské účely predstavuje sumu 56.601.000,- Sk. Upozornil
navrhovateľa, že ak nebude doplatená kúpna cena, kúpna zmluva sa stáva zo zákona neplatnou a budú
oprávnení podať návrh na vklad vlastníckeho práva štátu do príslušného katastra nehnuteľností.

Dňa 06.12.1999 Slovenská republika - Správa zariadení Úradu vlády SR vydala osvedčenie č.j. 223/99-
Sz podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, v ktorom Správa zariadení Úradu vlády SR osvedčila,
že žalované nehnuteľnosti nie sú využívané na účely charitatívneho alebo podobného humanitného
charakteru podľa kúpnej zmluvy zo dňa 11.02.1997. V nadväznosti na skutočnosť, že navrhovateľ porušil
ustanovenia schválenej kúpnej zmluvy a majetok užíva v rozpore s účelom dohodnutým v článku II
ods. 3 kúpnej zmluvy, správca majetku štátu plní povinnosť vyplývajúcu pre neho z ustanovenia § 111
ods. 4 zákona o správe majetku štátu, osvedčuje uvedené skutočnosti a navrhuje príslušnému katastru
nehnuteľností vykonať záznam vlastníckeho práva štátu do katastra nehnuteľností. Osvedčenie bolo
navrhovateľovi doručené poštou dňa 10.12.1999.



Na podklade osvedčenia Správa katastra D. O. D. S. vykonala zmenu vlastníckeho práva na liste
vlastníctva č. XXX pre katastrálne územie N.. Konanie bolo vedené pod VZ 50/99, pričom správa katastra
vykonala zápis bez vydania osobitného rozhodnutia.

Navrhovateľ na nariadenom pojednávaní vypovedal, že navrhovateľ v čase získania nehnuteľnosti
mala asi 20000 členov, teraz je to okolo 12.900. Ide o mimovládnu organizáciu, ktorá sa zameriava
na charitatívnu a sociálnu oblasť, utužovanie rodín, posilnenie povedomia žien, ale aj na riešenie
zdravotníckych problémov. Po získaní kaštieľa zistili, že v kaštieli nie je pitná voda a dokonca nemá
kolaudáciu. Rozhodol sa, že zakáže vstup do kaštieľa, pokiaľ sa neurobí kolaudácia. Počas opráv sa
zistilo, že kaštieľ nemá bleskozvod a elektrika bola v dezolátnom stave. Po vykonaní stavebných úprav
nemali dostatok finančných prostriedkov. Cenu diela splácali v splátkach. Počas opravy sa vykonala len
jedna akcia a to na priľahlých pozemkoch kaštieľa. Akcia bola zameraná na racionálnu výživu, išlo o
súťaž vo varení a vyrábaní cestovín. V minulosti mali záujem v kaštieli mať múzeum bábik, ktoré boli
odeté v dobových slovenských krojoch.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu, účinného v rozhodnom
čase, prevod vlastníctva majetku štátu sa uskutočňuje zmluvami podľa osobitných predpisov. Kúpne
zmluvy musia obsahovať dohodu o účele, na ktorý bude majetok štátu slúžiť jeho nadobúdateľovi, a
dohodu o dobe splatnosti ceny, ktorá nesmie byť dlhšia ako 30 dní odo dňa nadobudnutia platnosti kúpnej
zmluvy. Dohodnutú cenu je nadobúdateľ povinný zaplatiť pred podaním návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností; návrh na vklad vlastníctva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností je oprávnený podať
len správca, a to až po zaplatení dohodnutej ceny. Ak nadobúdateľ nezaplatí dohodnutú cenu najneskôr
v posledný deň dohodnutej doby splatnosti, je správca povinný odstúpiť od zmluvy.

Podľa ods. 3 práva veta cit. zák. prevod vlastníctva nehnuteľných vecí štátu musí byť vždy odplatný, a to
najmenej za primeranú cenu podľa § 8 ods. 3. Za nižšiu než primeranú cenu môže správca výnimočne
previesť vlastníctvo nehnuteľnej veci štátu na účely poskytovania sociálnych služieb alebo zdravotnej
starostlivosti za podmienok uvedených v § 8 ods. 4 písm. d).

Podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 278/1993 Z.z. za primeranú cenu sa na účely tohto zákona
pri prevode nehnuteľných vecí štátu považuje na podnikateľské účely cena zistená podľa cenových
predpisov, zvýšená najmenej o 50%,.

Podľa ods. 4 cit. zák., účinného do 30.04.1999, kupujúci je povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku
1 najmenej po dobu piatich rokov. Pri nedodržaní tohto účelu je kupujúci povinný doplatiť správcovi
rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny
účelu. Ak kupujúci v lehote šiestich mesiacov rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou
nezaplatí, kúpna zmluva sa stáva neplatnou a správca je povinný podať návrh na vklad vlastníckeho
práva štátu do katastra nehnuteľností.

Podľa ods. 4 cit. zák., účinného od 01.05.1999 do 30.04.2001, pri prevode nehnuteľnej veci štátu za
nižšiu cenu než primeranú podľa § 8 ods. 3 je kupujúci povinný dodržať účel dohodnutý podľa odseku
1 najmenej počas piatich rokov od nadobudnutia vlastníckeho práva. Pri nedodržaní tohto účelu je
kupujúci povinný doplatiť správcovi rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8
ods. 3 najneskôr do šiestich mesiacov odo dňa zmeny účelu. Ak kupujúci v lehote šiestich mesiacov
rozdiel medzi dohodnutou cenou a primeranou cenou podľa § 8 ods. 3 nezaplatí, kúpna zmluva sa
stáva neplatnou a správca je povinný podať návrh na záznam vlastníckeho práva štátu do katastra
nehnuteľností. Prechodné ustanovenia k tejto zmene zákona neboli upravené.

Podľa § 12 cit. zák. ak pri prevode majetku štátu na iné osoby boli porušené ustanovenia tohto zákona
alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov, je štát oprávnený podať návrh na určenie
neplatnosti prevodu vlastníctva. Pri podaní návrhu a v konaní pred súdom zastupuje štát
prokurátor.



Podľa § 244 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účinného v rozhodnom čase, v správnom
súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí
orgánov verejnej správy.

Podľa ods. 3 cit. zákona rozhodnutiami správnych orgánov sa rozumejú rozhodnutia vydané nimi
v správnom konaní, ako aj ďalšie rozhodnutia, ktoré zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a
povinnosti fyzických alebo právnických osôb.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p. podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická
alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím správneho orgánu, a
žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia.

Podľa ods. 2 cit. zákona pri rozhodnutí správneho orgánu vydaného v správnom konaní je predpokladom
postupu podľa tejto hlavy, aby išlo o rozhodnutie, ktoré po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov,
ktoré sa preň pripúšťajú, nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 135 ods. 2 O.s.p. inak otázky, o ktorých patrí rozhodnúť inému orgánu, môže súd posúdiť sám.
Ak však bolo o takejto otázke vydané príslušným orgánom rozhodnutie, súd z neho vychádza.

Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, účinného v rozhodnom čase, ustanovenia o základných
pravidlách konania (ods. 1 až 4) sa primerane použijú aj pri vydávaní osvedčení, posudkov, vyjadrení,
odporúčaní a iných podobných opatrení.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný. Dňa 11.02.1997
bola uzatvorená Kúpno-predajná zmluva medzi Slovenskou republikou - Správou zariadení vlády SR
ako predávajúcim a navrhovateľom ako kupujúcim podľa § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka a § 11
zákona č. 278/1993 Z.z. o správe majetku štátu na kaštieľ v N.h, vrátane hospodárskych
budov a priľahlých pozemkov za 1,- Sk.

Dňa 19.08.1998 bol medzi účastníkmi uzatvorený dodatok č. 1, v ktorom sa rozšíril dohodnutý účel
využívania nehnuteľností o nešpecifikované aktivity. Vzhľadom na neurčitosť tohto dojednania, súd
vyhodnotil tento dodatok za neplatný, ktorý nespĺňa podmienky zákona č. 282/1993 Z.z., pretože
pri takomto dojednaní mohol navrhovateľ využívať nehnuteľnosti aj na podnikateľské aktivity, čoho
dôsledkom by bolo zvýšenie kúpnej ceny podľa § 8 ods. 3 písm. a) zákona č. 282/1993 Z.z.. Ak by
jediným sporným momentom bolo medzi účastníkmi konania uzatvorenie tohto dodatku, je zrejmé, že v
takom prípade by odporca musel podať žalobu podľa § 12 citovaného zákona. Je možné uzavrieť, že
na základe tohto dodatku navrhovateľ nestratil vlastnícke právo k žalovaným nehnuteľnostiam.

Podľa článku II bod 3 zmluvy sa navrhovateľ zaviazal, že po dobu 5 rokov odo dňa nadobudnutia
nehnuteľnosti bude užívať na účely charitatívneho alebo podobného humanitného charakteru:

a) zabezpečenie pobytov sociálne odkázaných osôb,

b) zabezpečenie pobytov detí zo sociálne slabých rodín,

c) zabezpečenie pobytov zdravotne postihnutých detí,

d) v spolupráci s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny SR organizovanie rozvojových a
vzdelávacích programov pre odkázaných občanov,

e) zriadenie a prevádzka muzeálnych priestorov v spolupráci s Ministerstvom kultúry SR.



K dodržaniu účelu zmluvy navrhovateľ vypovedal, že po získaní kaštieľa zistil, že kaštieľ nie je
skolaudovaný stavebným úradom. Počas opravy sa vykonala len jedna akcia a to na priľahlých
pozemkoch kaštieľa. Akcia bola zameraná na racionálnu výživu, išlo o súťaž vo varení a vyrábaní
cestovín. Mali záujem v kaštieli mať múzeum bábik, ktoré by boli odeté v dobových slovenských krojoch.
Z výpovede navrhovateľa je zrejmé, že nebol dodržiavaný účel zmluvy, na ktorý sa navrhovateľ zaviazal
a to ani po skolaudovaní kaštieľa zo dňa 15.07.1998. O uvedenom závere súdu svedčí záznam z
kontroly odporcu zo dňa 04.02.1999, kde bolo poznamenané, že v kaštieli sa nenachádza žiadna
dokumentácia (doklady) o poskytovaných službách stravovacích a ubytovacích, nakoľko tieto služby
neboli poskytované.

Ak navrhovateľ nedodržal účel zmluvy, odporca správne postupoval v zmysle § 8 ods. 4 zákona č.
282/1993 Z.z. a vyzval odporcu na doplatenie kúpnej ceny v lehote do šiestich mesiacov odo dňa
zmeny účelu. Keďže navrhovateľ si svoju povinnosť nesplnil, zo zákona sa stala zmluva neplatnou a
navrhovateľ stratil vlastnícke právo a odporca bol oprávnený podať návrh na záznam vlastníckeho práva
štátu do katastra nehnuteľností.

Navrhovateľ v konaní namietal právne nedostatky osvedčenia Správy zariadení Úrady vlády SR zo dňa
06.12.1999 a namietol postup Správy katastra D. O. D. S. pri vykonávaní záznamu. V činnosti
správnych orgánov dochádza k vydávaniu aj iných právnych aktov, ktoré nemajú povahu rozhodnutia
podľa správneho poriadku. Pre vydávanie týchto aktov spravidla nie sú ustanovené určité procesné
pravidlá. Osvedčenie konštatuje existenciu určitého právneho vzťahu, resp. stavu. Týmto úkonom sa
úradne potvrdzujú skutočnosti, ktoré sú v ňom uvedené.

Pre účely tohto konania je irelevantné, na základe akého správneho aktu sa vykonala zmena
vlastníckeho práva na odporcu v katastri nehnuteľností. V tomto konaní sa nedokazuje titul nadobudnutia
vlastníckeho práva odporcu ale navrhovateľa. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že osvedčenie zo dňa
06.12.1999 bolo možné napadnúť v správnom súdnictve podľa § 247 a nasl. O.s.p.. Ak navrhovateľ
túto možnosť nevyužil, súd s odkazom na § 135 ods. 2 O.s.p. z osvedčenia vychádzal.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh v celom rozsahu zamietol, pretože navrhovateľ nedodržal účel
kúpnej zmluvy, na ktorý sa zaviazal a následne nedoplatil kúpnu cenu zákonom stanovenej lehote, čím
sa jeho vlastnícky titul stal neplatným, čoho dôsledkom bola strata jeho vlastníckeho práva k žalovaným
nehnuteľnostiam na základe kúpnej zmluvy.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 Ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému odporcovi náhradu
trov konanie nepriznal, pretože si žiadne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v potrebnom počte rovnopisov spolu s prílohami tak, aby
jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy, t.j. 0,50 Eur/stranu (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že



- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu
podľa osobitného predpisu.