Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave


Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 19Cpr/11/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2518201235
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Horváthová
ECLI: ECLI:SK:OSPN:2021:2518201235.7

Uznesenie
Okresný súd Piešťany v právnej veci žalobcu: L.. U. U., T., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX
X., právny zástupca: Mgr. David Štefanka, IČO: 42 182 298, so sídlom Kutlíkova 17, 851 02 Bratislava,
proti žalovanému: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, IČO: 36 078 913, so sídlom Nám. J. Herdu
2, 917 01 Trnava, právny zástupca: JUDr. Róbert Spál, IČO: 42 165 253, so sídlom Paulínska 24, 917
01 Trnava, o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konania z a s t a v u j e .

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 03.05.2018, podanou osobne na súde dňa 04.05.2018 domáhala,
aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru dohodou o skončení pracovného pomeru na pozícii
odborného asistenta zo dňa 05.03.2018 je neplatné a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
náhradu ušlej mzdy odo dňa 04.05.2018 do času, keď žalovaný umožní žalobkyni pokračovať v práci
alebo do rozhodnutia súdu o skončení pracovného pomeru a náhrady trov konania.

2. Žalobkyňa v podaní zo dňa 29.05.2018, doručenom súdu dňa 01.06.2018 uviedla, že dňa 04.08.2018
podala dve žaloby o skončenie pracovného pomeru a náhradu mzdy voči žalovanému. Každá zo žalôb
sa týka tých istých účastníkov, avšak iného pracovného pomeru. Nakoľko boli oba pracovné pomery
ukončené rovnakým spôsobom, t. j. dohodami o skončení pracovného pomeru uzavretými v tom istom
dni (dňa 05.03.2018) a žalobkyňa napáda platnosť týchto dohôd o skončení pracovného pomeru z tých
istých dôvodov a uzavretých za tých istých okolností, navrhla, aby súd podľa § 166 ods. 1 CSP v zmysle
hospodárnosti konania vedené pod sp. zn. 18Cpr/11/2018 a 19Cpr/11/2018 spojil, keďže tieto spolu
skutkovo súvisia a týkajú sa tých istých účastníkov.

3. Súd mal za to, že konania vedené na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. 19Cpr/11/2018 a sp. zn.
18Cpr/11/2018 spolu skutkovo i právne súvisia, pričom sa týkajú tých istých strán a obe prebiehajú na
Okresnom súde Piešťany. Vzhľadom na uvedené a s poukazom na hospodárnosť konania súd aplikujúc
ustanovenie § 166 ods. 1 CSP rozhodol uznesením č. k. 19Cpr/11/2018 - 99 zo dňa 23.08.2018 a
predmetné konania spojil do jedného spoločného konania vedeného ďalej pod sp. zn. 19Cpr/11/2018.
Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 04.09.2018.

4. Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 18.02.2021 žalobkyňa prostredníctvom právneho
zástupcu zobrala žalobu späť a navrhla rozhodnúť o trovách konania v zmysle § 257 Civilného sporového
poriadku, podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa. Žalobkyňa ďalej uviedla, že sa domnieva, že v danom prípade sú naplnené dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by súd žalovanému nemal náhradu trov konania priznať. Poukázala
na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2011. Žalobkyňa má za to,



že v danej situácii nastal výnimočný prípad, ktorý mal zákonodarca na mysli pri formulácii ustanovenia §
257 CSP. Ide o prípad, keď na strane žalobkyne došlo k naplneniu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
a to s ohľadom na okolnosti podania žaloby. Na základe vyššie uvedeného žalobkyňa navrhla, konanie
vo veci samej zastaviť a žiadnej zo strán sporu nepriznať náhradu trov konania.

5. Podaním, ktoré bolo elektronicky doručené tunajšiemu súdu dňa 19.02.2020, žalovaný
prostredníctvom právneho zástupcu doručil súhlas so späťvzatím žaloby s vyjadrením, že si náhradu
trov konania neuplatňuje.

6. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže vziať
žalobu späť.

7. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

8. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

9. Podľa § 146 ods. 2 CSP, súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

10. Späťvzatie žaloby je dispozitívnym procesným úkonom žalobcu, z ktorého obsahu jednoznačne
vyplýva prejav vôle žalobcu, že na prejednaní svojej žaloby nemá záujem. Rozhodnutie o späťvzatí
žaloby je závislé na súhlasnom, či nesúhlasnom stanovisku druhej strany sporu k danému procesnému
úkonu žalobcu. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 CSP alebo pojednávanie.

11. Zo strany žalobkyne prišlo k späťvzatiu žaloby v celom rozsahu. Žalovaný so späťvzatím prejavil
súhlas podaním, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.02.2020.

12. S poukazom na späťvzatie žaloby v celom rozsahu späť, súd v súlade s citovanými ustanoveniami
konanie zastavil.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

14. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

15. Vzhľadom k tomu, že k zastaveniu sporového konania prišlo v dôsledku späťvzatia žaloby, súd pri
rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesnú zodpovednosť pri zastavení konania
na oboch procesných stranách. V tomto prípade, žalobkyňa vzala žalobu v celom rozsahu späť bez
udania dôvodu. Z uvedeného dôvodu nemožno pričítať procesné zavinenie žalovanému. Z procesného
hľadiska platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, preto by bol povinná nahradiť žalovanému
trovy konania. Vnútorná pohnútka žalobcu vedúca k späťvzatiu žaloby nezbavuje žalobcu procesnej
zodpovednosti na zastavení konania (Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14. septembra, sp. zn. 7 M
Cdo 4/2010).

16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
a čl. 17 CSP. Žalobkyňa síce zavinila zastavenie konania tým, že zobrala žalobu späť bez uvedenia
dôvodu a preto nárok na náhradu trov konania vznikol žalovanému, ale keďže žalovaný vo vyjadrení
uviedol, že si náhradu trov konania neuplatňuje, súd mu náhradu trov konania nepriznal (s poukazom
na článok 17 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.



Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje - Okresný súd Piešťany (O odvolaní bude rozhodovať Krajský súd v Trnave.). Odvolanie
môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis,
spisová značka tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej
inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda
rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.