Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 12C/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119201604
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Natália Slivenská
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119201604.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Natáliou Slivenskou, v právnej veci žalobkyne: Univerzita Sv. Cyrila
a Metoda v Trnave, Námestie J. Herdu 577/2, Trnava, IČO: 36 078 913, zastúpený: JUDr. Róbert Spál,
advokát, Paulínska 24, Trnava, proti žalovanej: G. L., trvale bytom F., t. č. bytom Špačince, Hlavná 6/418,
zastúpená: Mgr. Eva Bačíková, advokátka, A. Žarnova 1, Trnava, o vypratanie nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 09. 01. 2018, doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 27. 02. 2019, sa žalobkyňa
domáhala uloženia povinnosti žalovanej so spolužijúcimi osobami vypratať priestory, a to miestnosti č.
1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX, č. 1.XX a č. 1.XX, ktoré sú zakreslené
v pláne „ZATEPLENIE A OBNOVA ADMINISTRATÍVNEJ BUDOVY UCM, FAKULTA PRÍRODNÝCH
VIED PRACOVISKO ŠPAČINCE - JESTVUJÚCI STAV BÚRACIE PRÁCE“ o rozlohe 103,16 m2, a ktoré
sa nachádzajú v stavbe nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres F., zapísanej na
liste vlastníctva č. XXXX ako stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: administratívna budova,
postavená na parcele č. XXX/XX o výmere 1346 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, objekt
Fakulty prírodných vied Univerzity Sv. Cyrila a Metoda, na ulici T. X/XXX, v obci Š., a to do 3 dní od
právoplatnosti rozhodnutia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobkyňa odôvodnila žalobu tým, že žalobkyňa je v podiele 1/1 výlučným vlastníkom nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa v katastrálnom území Š., obec Š., okres F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX ako
stavba so súpisným číslom XXX, popis stavby: administratívna budova, postavená na parcele č. XXX/
XX o výmere 1346 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (ďalej len „stavba“). Žalovaná v
predmetnej stavbe užíva nebytové priestory, a to miestnosti č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX.,
č. 1.XX., č. 1.XX., č. 1.XX., ktoré sú zakreslené v pláne „Zateplenie a obnova administratívnej budovy
UCM“ o rozlohe spolu 103,16 m2 (ďalej len „nebytové priestory“). Na základe zistení žalobkyne nebola
medzi stranami sporu platne a účinne uzatvorená nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovanú na
užívanie nebytových priestorov. Žalovaná v súčasnosti užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu bez
účinnej nájomnej zmluvy (bez právneho dôvodu). Listom zo dňa 29. 10. 2018 bola žalovaná vyzvaná na
vypratanie nebytových priestorov do 15. 11. 2018, čo doposiaľ nesplnila. Žalobkyňa pritom poukázala na
účinnosť zákona č. 546/2010 Z. z., v rámci ktorého bola do Občianskeho zákonníka prostredníctvom §
47a zakomponovaná zásada, na základe ktorej zmluvy, ktoré sa majú zverejňovať, nadobudnú účinnosť
až deň po dni zverejnenia. Zmluva o nájme bytového priestoru musí byť písomná, inak je neplatná. V
súčasnosti neexistuje zmluva ani iný právny titul, ktorý by žalovanú oprávňoval na užívanie nebytových



priestorov vo vlastníctve žalobkyne, preto žalovaná užíva nebytové priestory neoprávnene bez právneho
dôvodu.

3. Žalovaná k žalobe uviedla, že túto považuje za nedôvodnú. Poukázala na to, že rozhodnutím štátneho
podniku STAVOINDUSTRIA, š. p., závod HSV Trnava zo dňa 06. 12. 1989, bol Š. L. pridelený byt č.
XXX, pozostávajúci z 2 izieb v N. E. na ul. F. U.. X v F. (dnes U. C.. T. X, F.), ktorého vlastníkom bol
štátny podnik. Na základe toho pán Š. L. ako zamestnanec so zamestnávateľom - štátnym podnikom
STAVOINDUSTRIA, š. p., v ten istý deň uzatvoril i dohodu o zmene pracovnej zmluvy. Žalovaná
uzatvorila dňa XX. XX. XXXX manželstvo so Š. L., čím došlo k vzniku spoločného nájmu bytu manželmi.
Vlastníkom nehnuteľnosti na U.. C.. T. X v F. zapísanej na LV č. XXXX Okresného úradu v Trnave,
katastrálneho odboru, a tam označenej ako stavba s. č. XXX Budova - druh stavby iná budova postavená
na parc. č. XXXX/X, v ktorej nehnuteľnosti sa nachádzal byt pridelený pánovi L., sa stala žalobkyňa.
Žalobkyňa ako prenajímateľ upravila výšku nájmu a cenu za služby spojené s užívaním bytu Dohodu
o cene za bývanie, energie, vodné a stočné a služby dňa 09. 10. 1998, ktorá dohoda bola zmenená
dňa 08. 01. 1999. Následne žalobkyňa platobnými výmermi upravovala nájomné a platby za služby
spojené s užívaním bytu v nehnuteľnosti na U.. C.. T. X v F.. Vzhľadom na rekonštrukciu nehnuteľnosti
nachádzajúcej sa na U.. C.. T. X v F. vyzvala žalobkyňa žalovanú, aby sa spolu s manželom presťahovali
do náhradného bytu, ktorý im poskytla v nehnuteľnosti označenej v žalobnom návrhu, nachádzajúcej
sa v k. ú. Š., ktorej je žalobkyňa vlastníkom. Žalovaná s manželom s presťahovaním do náhradného
bytu súhlasili a dňa 01. 07. 2011 sa do náhradného bytu poskytnutého im žalobkyňou presťahovali. Po
presťahovaní sa do bytu v Š. predložila žalobkyňa žalovanej a jej manželovi ako doklad, na základe
ktorého budú užívať uvedený byt, návrh „Zmluvy o nájme“ zo dňa 01. 07. 2011, podpísaný za žalobkyňu
rektorom. Žalovaná a jej manžel po zistení, že nájomná zmluva sa má spravovať Zákonom o nájme a
podnájme nebytových priestorov, vyzvali žalobkyňu na úpravu predloženej Zmluvy o nájme v súlade so
zákonom a skutočným stavom na Zmluvu o nájme bytu. Ako prílohu k zmluve o nájme im žalobkyňa
predložila geometrický plán, na ktorom bolo vyznačené umiestnenie predmetu nájmu v nehnuteľnosti.
Predmet nájmu slúžil podľa informácií žalovanej v období pred presťahovaním sa žalovanej do týchto
priestorov ako služobný byt pre ubytovanie školníka a jeho rodiny. Vtedajší rektor žalobkyne N.. B..
C. G., V.., žalovanej a jej manželovi na osobnom stretnutí prisľúbil nápravu a predloženie zmluvy
o nájme bytu, napriek tomu im riadne vypracovaná zmluva o nájme bytu nikdy predložená nebola.
Žalobkyňa listom zo dňa 12. 01. 2015 adresovaným a doručeným pánovi L. vypovedal nájom bytových
priestorov v nehnuteľnosti v k. ú. Š. z dôvodu rekonštrukcie nehnuteľnosti tvoriacej predmet nájmu, t.
j. v zmysle § 711 ods. 1 písm. e) Občianskeho zákonníka. Žalovanej výpoveď nebola nikdy doručená.
Žalobkyňa sa následne žalobným návrhom zo dňa 23. 09. 2015 domáhala vydania rozkazu na plnenie,
v zmysle ktorého mal súd uložiť Š. L. vypratať priestory 1.24 až 1.32 nehnuteľnosti v k. ú. Š. podrobne
špecifikované v žalobnom návrhu. K žalobnému návrhu zo dňa 23. 09. 2015 priložila žalobkyňa i kópiu
časti dokumentácie „Zateplenie a obnova administratívnej budovy UCM“, z ktorej vyplýva, že podľa
označenia jednotlivých miestností tvoriacich predmet nájmu (miestnosti č. 1.XX predsieň, 1.25 chodba,
1.26 šatník, 1.27 izba, 1.28 izba, 1.29 obývacia izba a kuchyňa, 1.30 WC, 1.31 kúpeľňa a 1.32 komora)
ide o bytové priestory. Z argumentácie žalobkyne možno vyvodiť, že sama žalobkyňa považovala v čase
podania návrhu predmet prenájmu za byt. Pán Š. L. dňa 14. 12. 2016 a súd uznesením zo dňa 28. 02.
2017 konanie, č. k. 11c/435/2015, zastavil. Napriek výpovedi nájmu bytu zo dňa 12. 01. 2015 z dôvodu
rekonštrukcie nehnuteľnosti, pre ktorú nebude možné byt užívať po dobu najmenej 6 mesiacov, užíva
žalovaná uvedený byt od 01. 07. 2011 nerušene doposiaľ, teda právo nájmu bytu žalovanej doposiaľ
trvá. Žalobkyňa žalovanej v roku 2017, 2018 a 2019 upravila výšku nájomného. Pri úprave nájomného
v roku 2018 postupovala žalobkyňa „podľa opatrenia č. 29/2008 F. s. o regulácii cien nájmu bytov“, a
je teda zrejmé, že žalobkyňa predmet nájmu považuje za bytový priestor. Žalobkyňa vyzvala žalovanú
listom zo dňa 24. 09. 2018 na preukázanie oprávnenosti užívania „nebytového priestoru“, na čo žalovaná
reagovala listom zo dňa 08. 10. 2018, na čo reakciou bol list žalobkyne zo dňa 29. 10. 2018, v ktorom
žalobkyňa vyzvala žalovanú na vypratanie ňou užívaných nebytových priestorov. Žalovaná na výzvu
na vypratanie reagovala listom zo dňa 20. 11. 2018, v ktorom žalobkyni oznámila a preukázala trvanie
nájomného vzťahu a poukázala na skutočnosť, že za neúčinnosť zmluvy z dôvodu jej nezverejnenia
zodpovedá žalobkyňa, nie žalovaná. Žalobkyňa má za to, že dostatočne preukázala existenciu práva
nájmu bytu v nehnuteľnosti žalobkyne.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovanej (v rámci repliky) uviedla, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho
žalobného návrhu, keď na základe zistení žalobkyne nebola medzi stranami sporu platne a účinne



uzatvorená nájomná zmluva, ktorá by oprávňovala žalovanú na užívanie nebytových priestorov. Má za
to, že žalovaná v súčasnosti užíva nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne bez právneho dôvodu.

5. Žalovaná v podaní zo dňa 12. 09. 2019 (v rámci dupliky) zhrnula svoje tvrdenia uvádzané vo vyjadrení
k žalobe a doplnila, že neexistenciu riadnej nájomnej zmluvy spôsobila žalobkyňa, keď žalovanej a jej
manželovi predložila návrh nájomnej zmluvy, ktorej predmetom mal byť nájom nebytových priestorov a
nie nájom bytu. Za skutočnosť, že nájomná zmluva nebola zverejnená, a preto nenadobudla účinnosť,
zodpovedá taktiež žalobkyňa. Keďže žalobkyňa nesplnila svoju zákonnú povinnosť zverejniť zmluvu,
nemôže sa domáhať neplatnosti právneho úkonu z dôvodu, ktorý sama spôsobila.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a listinnými dôkazmi zo spisu, najmä plánom
zateplenia a obnovy administratívnej budovy UCM, odpoveďou na list zo dňa 08. 10. 2018 a výzvou
na vypratanie nebytových priestorov, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, rozhodnutím o pridelení bytu,
dohodou o zmene pracovnej zmluvy, výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, dohodami o cene za bývanie,
energie, vodné a stočné a služby zo dňa 09. 10. 1998 a zo dňa 08. 01. 1999, platobnými výmermi
účinnými od 01. 07. 1999, od 01. 02. 2001, od 01. 04. 2005, od 01. 04. 2007, platobnými výmermi zo
dňa 04. 02. 2013, zo dňa 31. 01. 2014, zo dňa 05. 02. 2018, zo dňa 25. 06. 2018 a zo dňa 23. 01. 2019,
faktúrami za nájomné za august 2014, za október 2017 a za január 2018, návrhom zmluvy o nájme a
k nemu pripojeným schematickým znázornením predmetu nájmu, výpoveďou nájomnej zmluvy zo dňa
12. 01. 2015 a k nej pripojenou doručenkou (Š. L.), návrhom na vydanie rozkazu na plnenie zo dňa
23. 09. 2015, uznesením Okresného súdu Trnava, sp. zn. 11c/435/2015 zo dňa 28. 02. 2017, výzvou
na preukázanie oprávnenosti užívania nebytového priestoru zo dňa 24. 09. 2018, podaním žalovanej
zo dňa 08. 10. 2018, odpoveďou na výzvu na vypratanie nebytových priestorov zo dňa 20. 11. 2018,
výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, vyjadreniami právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní, ako
aj ostatným obsahom spisového materiálu, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:

7. Rozhodnutím STAVOINDUSTRIE, š. p., závod HSV Trnava, zo dňa 06. 12. 1989, bol Š. L. pridelený
byt pozostávajúci z 2 izieb, kuchyne a príslušenstva v F., F. U.. X, ktorého vlastníkom bola Stavoindustria,
š. p., závod HSV Trnava. Dňa 06. 12. 1989 došlo medzi Stavoindustriou, š. p., závod HSV Trnava, a
Š. L. k dohode o zmene pracovnej zmluvy zo dňa 05. 07. 1976, a to na základe pridelenia 2-izbového
podnikového bytu na Domove stavbárov v Trnave.

8. K určeniu výšky úhrad za užívanie priestorov došlo na základe dohôd o cene za bývanie, energie,
vodné a stočné a služby, spísaných dňa 09. 10. 1998 a dňa 08. 01. 1999, následne platobnými výmermi
účinnými dňom 01. 07. 1999, 01. 02. 2001, 01. 04. 2005 a 01. 04. 2007.

9. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres
Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra
„V.“ evidovanej na katastrálnej mape - parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o
výmere 906 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 120 m2, parc.
č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 3535 m2, parc. č. XXXX/XX, druh
pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 546 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: ostatné
plochy o výmere 95 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 865
m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 545 m2, parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku zastavané plochy a nádvoria o výmere 227 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1234 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy
a nádvoria o výmere 327 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
79 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, parc. č. XXXX/
XX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 14 m2, parc. č. XXXX/XX, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria o výmere 1919 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere
1480 m2, parc. č. XXXX/X, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2, ako aj stavieb -
budovy so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, reštaurácie so súpisným č. XXX, postavenej
na parc. č. XXXX/XX, administratívnej budovy so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXXX/X, a
Univerzity sv. Cyrila a Metoda so súpisným č. XXXX, postavenej na parc. č. XXXX/XXX, je žalobkyňa
v podiele 1/1.



10. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres
F., obec Š., katastrálne územie Š., vyplýva, že vlastníkom nehnuteľnosti parcely registra „V.“ evidovanej
na katastrálnej mape - parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1346
m2, parc. č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 49 m2 a parc. č. XXX/XX,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie o výmere 1562 m2, ako aj stavieb - administratívnej budovy
so súpisným č. XXX, postavenej na parc. č. XXX/XX, a čističky odpadových vôd so súpisným č. XXX,
postavenej na parc. č. XXX/XX, je žalobkyňa v podiele 1/1, a to na základe zmluvy o prevode správy
majetku štátu podľa § 9 Zákona č. 278/1993 Z. z. zo dňa 26. 06. 1998.

11. Z plánu zateplenia a obnovy administratívnej budovy UCM - fakulta prírodných vied, pracovisko Š.,
je zrejmé, že miestnosť č. 1.24 je označená ako predsieň, miestnosť č. 1.25 je označená ako chodba,
miestnosť č. 1.26 je označená ako šatník, miestnosť č. 1.27 je označená ako izba, miestnosť č. 1.28
je označená ako izba, miestnosť č. 1.29 je označená ako obývacia izba + kuchyňa, miestnosť č. 1.30
je označená ako WC, miestnosť č. 1.31 je označená ako kúpeľňa a miestnosť č. 1.32 je označená ako
komora.

12. Z návrhu zmluvy o nájme zo dňa 01. 07. 2011 vyplýva, že predmetom nájomnej zmluvy mal byť
nájom časti nehnuteľnosti nachádzajúcej sa na parcele č. XXX/XX, druh pozemku: zastavaná plocha,
ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľností vedenom Katastrálnym úradom v F., Správa katastra Trnava,
na liste vlastníctva č. XXXX, okres F., obec Š., katastrálne územie Š., vo výmere 1346 m2, pričom
práva a povinnosti zmluvných strán zmluvou výslovne neupravené sa mali riadiť ustanoveniami Zákona
č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. K uzavretiu zmluvy o nájme nedošlo,
nájomcovia (Š. L. a G. L. - žalovaná) zmluvu nepodpísali.

13. K určeniu nájmu za užívanie priestorov v objekte Fakulty prírodných vied UCM Špačince došlo
platobným výmerom zo dňa 04. 02. 2013, 31. 01. 2014, 05. 02. 2018, 25. 06. 2018 a 23. 01. 2019, pričom
na základe platobného výmeru zo dňa 25. 06. 2018 (označeného ako zmena platobného výmeru) bol
nájom určený podľa opatrenia č. 29/2008 F. s. o regulácii cien nájmu bytov.

14. Podaním zo dňa 12. 01. 2015, adresovaným Š. L., žalobkyňa ako prenajímateľ vypovedala
nájomnú zmluvu uzatvorenú podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, predmetom ktorej bol nájom
nehnuteľností vo vlastníctve žalobkyne, a to bytových priestorov o výmere 103,16 m2, nachádzajúcich
sa v objekte Fakulty prírodných vied UCM Trnava na ulici T. X/XXX v obci Š.. Výpoveď nájomnej zmluvy
bola Š. L.O. doručená dňa 30. 01. 2015.

15. Návrhom zo dňa 23. 09. 2015, doručeným Okresného súdu Trnava dňa 23. 09. 2015, pod sp.
zn. 11C/435/2015, sa žalobkyňa domáhala vydania rozkazu na plnenie proti Š. L. s odôvodnením, že
žalobkyňa so žalovaným uzatvorili ústnu nájomnú zmluvu na užívanie priestorov nachádzajúcich sa v
objekte Fakulty prírodných vied UCM F. v obci Š., ktorá nájomná zmluva bola vypovedaná a výpoveď
bola Š. L. doručená dňa 30. 01. 2015, pričom Š. L. sa nevysťahoval a priestory naďalej užíva. Okresný
súd Trnava uznesením, sp. zn. 11C/435/2015 zo dňa 28. 02. 2017, konanie zastavil pre nedostatok
podmienky konania, ktorú nebolo možné odstrániť, nakoľko Š. L. zomrel pred tým, ako bolo konanie
právoplatne skončené, čím stratil spôsobilosť mať práva a povinnosti.

16. Žalobkyňa listom zo dňa 24. 09. 2018 vyzvala žalovanú na preukázanie oprávnenosti užívania
nebytového priestoru, na čo reagovala žalovaná podaním zo dňa 08. 10. 2018.

17. Odpoveďou na list zo dňa 08. 10. 2018 a výzvou na vypratanie nebytových priestorov zo dňa 29. 10.
2018 vyzvala žalobkyňa žalovanú na vypratanie priestorov zakreslených v pláne zateplenie a obnova
administratívnej budovy UCM ako miestnosti č. 1.24 - 1.32, a to najneskôr do 20. 11. 2018. Žalovaná
na výzvu odpovedala podaním zo dňa 20. 11. 2018.

18. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Trnava, katastrálny odbor, pre okres
Trnava, obec Trnava, katastrálne územie Trnava, vyplýva, že žalovaná je vlastníkom nehnuteľností, a to
bytu č. X, nachádzajúceho sa na prízemí rodinného domu - X b. j. - H. N. X, súpisné č. XXXX, postavenom
na parc. č. XXXXX, a to o veľkosti podielu 1/2 k celku.



19. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava žaloby
a písomného vyjadrenia zo dňa 29. 07. 2019. Zastáva názor, že žalovaná užíva nehnuteľnosť bez
právneho dôvodu, a to bez platne a účinne uzavretej zmluvy. Má za to, že sa jedná o nebytový priestor
tak, ako je to uvedené na LV č. XXXX pre k. ú. Š.. Žalovaná sa do nehnuteľnosti nasťahovala dňa 01.
07. 2011, pričom zmluva o nájme nebola nikdy uzavretá.

20. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní rovnako uviedla, že zotrváva na svojom vyjadrení k
žalobe a ich písomných podaní a návrh žalobkyne považuje za nedôvodný. Popiera tvrdenia uvádzané
žalobkyňou a naopak má za preukázané, že žalovaná svojimi tvrdeniami a doloženými listinami
preukázala dôvodnosť užívania priestorov vo vlastníctve žalobkyne. Právna zástupkyňa doplnila, že
aj z projektovej dokumentácie doloženej žalobkyňou vyplýva, že už podľa označenia priestorov ide o
priestory slúžiace na bývanie, napr. obývacia izba a kuchyňa nebudú označené ako nebytové priestory
a súčasne všetky tieto priestory tvoria celok, ktorý funkčne slúži na bývanie. Nesúhlasí s tvrdením
žalobkyne, že z listu vlastníctva vyplýva, že priestory ňou označené sú nebytové priestory, nakoľko
druh stavby označený na liste vlastníctva je len druh stavby uvedený v kolaudačnom rozhodnutí, t. j.
administratívna budova, pričom z podzákonných noriem vyplýva, že ako hlavný účel stavby uvedenej v
kolaudačnom rozhodnutí sa uvedie ten účel stavby, na ktorom slúži väčšina priestorov kolaudovaných
budov. Nehnuteľnosť v Š. bola kolaudovaná v roku 1997 ako prevádzková budova a laboratóriá
šľachtiteľskej stanice. Podľa ich informácií v nej od kolaudácie boli bytové jednotky slúžiace správcovi,
resp. niečo ako služobný byt pre zamestnancov. Žalovaná preukázala dôvodnosť užívania uvedených
priestorov a žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala dôvodnosť žalobného návrhu.
Žiadala žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania v plnom rozsahu.

21. Podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len
„Zákon o vlastníctve bytov“) bytom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností,
ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu trvale určené na bývanie a môžu na tento účel slúžiť ako
samostatné bytové jednotky.

22. Podľa § 43b ods. 4 Zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný
zákon) (ďalej len „Stavebný zákon“) byt je obytná miestnosť alebo súbor obytných miestností s
príslušenstvom usporiadaný do funkčného celku s vlastným uzavretím, určený na trvalé bývanie.

23. Podľa § 43b ods. 5 Stavebného zákona obytná miestnosť je miestnosť, ktorá svojím
stavebnotechnickým riešením a vybavením spĺňa podmienky na trvalé bývanie.

24. Podľa § 685 ods. 1 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“)
nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do
užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje
aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho
vypovedať len z dôvodov ustanovených v zákone.

25. Podľa § 686 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu
a rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva
neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica.

26. Podľa § 686 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá sa, že
zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

27. Podľa § 700 ods. 1 Občianskeho zákonníka byt môže byť v spoločnom nájme viacerých osôb.
Spoloční nájomcovia majú rovnaké práva a povinnosti.

28. Podľa § 704 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred
uzavretím manželstva, vznikne obom manželom spoločný nájom bytu uzavretím manželstva.

29. Podľa § 710 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi
prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou.



30. Podľa § 710 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu
uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi
písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane
použijú ustanovenia osobitného predpisu.

31. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

32. Pojmovým znakom zmluvy o nájme bytu ako dvojstranného právneho úkonu je existencia prejavu
vôle smerujúceho k uzatvoreniu takejto zmluvy, a to na strane nájomcu aj prenajímateľa. Podľa § 686
ods. 1 tretia veta Občianskeho zákonníka, ak sa nájomná zmluva neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej
obsahu zápisnica. Z toho je zrejmé, že nájomnú zmluvu na byt možno platne uzatvoriť aj ústnou formou,
nedodržanie písomnej formy nespôsobuje neplatnosť zmluvy. Rovnako nevyhotovenie zápisnice nie je
dôvodom neplatnosti nájomnej zmluvy, avšak v prípade sporu vytvára komplikácie v dokazovaní. Zmluvu
o nájme bytu je možné uzatvoriť i konkludentne. Nájomný vzťah k bytu môže totiž vzniknúť aj na základe
nájomnej zmluvy uzatvorenej mlčky, či v dôsledku iného konania (odovzdanie kľúčov a nasťahovanie sa
do bytu, vyhotovenie účtov za nájomné a služby na meno nájomcu a faktické bývanie v byte atď.).

33. V zmysle ust. § 704 Občianskeho zákonníka spoločný nájom bytu manželmi vzniká priamo zo zákona
za splnenia zákonných predpokladov buď vtedy, keď sa niektorý z manželov stal nájomcom bytu pred
uzavretím manželstva (odsek 1), alebo vtedy, keď pred uzavretím manželstva niektorému z manželov
vzniklo právo na uzatvorenie zmluvy o nájme družstevného bytu. V oboch prípadoch spoločný nájom
bytu manželmi vzniká momentom uzatvorenia manželstva a pre jeho vznik sa nevyžaduje žiadna ďalšia
právna skutočnosť, a to ani deklarovanie jeho vzniku prenajímateľom (ani jeho súhlas a dokonca ani
len jeho vedomosť).

34. Spoločný nájom bytu manželmi vzniká uzavretím manželstva predovšetkým vtedy, ak sa niektorý
z manželov stal nájomcom bytu pred uzatvorením manželstva. Podmienkou je, že nájom bytu týmto
manželom trval v čase uzatvorenia manželstva a že tento manžel bol jediným nájomcom bytu. Pôvodne
výlučný nájom bytu jedným z manželov sa mení obsahovo na spoločný nájom bytu manželmi, ide o
špeciálny prípad singulárnej sukcesie, v dôsledku ktorej do práv a povinností doterajšieho výlučného
nájomcu vstupujú obaja manželia ako spoloční nájomcovia.

35. Nájom bytu môže zaniknúť výpoveďou prenajímateľa i nájomcu. Písomná forma výpovede je
ustanovená priamo zákonom, a ak nie je dodržaná, právny úkon je neplatný, a to absolútne. Keďže
ide o jednostranný právny úkon, musí byť výpoveď doručená druhej zmluvnej strane, vo všeobecnosti
stačí, ak sa dostane do sféry vplyvu druhej zmluvnej strany, ktorej je adresovaná. Výpoveď z nájmu
bytu prenajímateľom musí byť daná nájomcovi (spoločným nájomcom bytu). Dať výpoveď nájomcovi
znamená výpoveď nájomcovi adresovať aj doručiť.

36. Civilný sporový poriadok (čl. 8 Základných princípov, § 132 ods. 1, § 150 ods. 1) ako zákonný
procesný predpis, ktorým sa riadi civilné sporové konanie, je postavený na zásade kontradiktórnosti
sporu dvoch rovnocenných strán, ktorý je potom ovládaný prejednacím princípom. Ten spočíva v tom, že
tvrdiť skutočnosti, rozhodné pre posúdenie daného prípadu, a navrhovať a predkladať dôkazy pre tieto
skutočnosti, je zásadne vecou strán sporu, na ktorých spočíva hlavná zodpovednosť za zhromaždenie
skutkového podkladu potrebného pre rozhodnutie vo veci samej. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov
leží zásadne na stranách a ukladá im označiť dôkazy k preukázaniu ich tvrdení. Strana má teda
povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkazu. Súd nie je povinný sám vyhľadávať potrebné tvrdenia a dôkazy.
Nie je jeho povinnosťou, a nemá ani právo vykonávať dokazovanie o rozhodujúcich skutočnostiach bez
návrhu strán sporu. Neunesenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena vedie k strate sporu. Dôkazné
prostriedky možno navrhovať spôsobom a v lehotách v zmysle CSP v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

37. Dôkazné bremeno ohľadom určitej skutočnosti leží na tej strane sporu, ktorá z existencie tejto
skutočnosti vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky, teda ide o tú stranu v spore, ktorá existenciu
týchto skutočností tvrdí. Súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5Obo/52/2010 z 24.
06. 2010, podľa ktorého dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania



za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci
samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v
takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola
alebo nemohla byť preukázaná, a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver
ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá.

38. Skutkové zistenia nadobudnuté vykonaným dokazovaním súd zhodnotil v rozsahu potrebnom pre
posúdenie rozhodujúcich skutočností vzťahujúcich sa k podstate veci a uzavrel, že nie je opodstatnené
nariaďovať ďalšie dokazovanie nad rozsah dôkaznej aktivity strán sporu, keďže skutkový stav, na
základe ktorého súd rozhoduje v sporovom konaní ovládanom zásadou kontradiktórnosti, má byť
výsledkom dôkaznej aktivity a snahy strán sporu, ktorí majú hlavnú zodpovednosť za zistenie skutkového
stavu a preukázanie svojich tvrdení a aktivita súdu v rámci dokazovania sa obmedzuje na rozhodovanie,
ktoré zo stranami označených dôkazov vykoná, a preto súd vo veci rozhodol.

39. Súd zhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, prihliadol starostlivo
na všetko, čo vyšlo počas konania najavo a došiel k záveru, že podaná žaloba je nedôvodná.

40. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán sporu, urobil tak preto,
že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998).

41. Z vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že rozhodnutím štátneho podniku
STAVOINDUSTRIA, závod HSV Trnava, zo dňa 06. 12. 1989 bol Š. L. pridelený byt, a to na súčasnom
U. C.. T. X v F., na základe čoho došlo tiež medzi Š. L. (ako zamestnancom) a štátnym podnikom (ako
zamestnávateľom) k dohode o zmene pracovnej zmluvy dňom 06. 12. 1989. Nakoľko žalovaná dňa XX.
XX. XXXX uzavrela so Š. L. manželstvo, v zmysle ustanovenia § 704 Občianskeho zákonníka došlo k
vzniku spoločného nájmu bytu manželmi.

42. Bolo tiež nesporné, že vlastníkom tohto bytu sa stala žalobkyňa, ktorá v súvislosti s rekonštrukciou
prideleného bytu na U. C.. T. X v F. podľa nepopretého skutkového tvrdenia vyzvala žalovanú a jej
manžela na presťahovanie sa do náhradného bytu, nachádzajúceho sa v nehnuteľnosti špecifikovanej v
bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku, teda v objekte Fakulty prírodných vied UCM Trnava v Š.. Náhradný
priestor žalovaná užívala spolu s manželom od 01. 07. 2011 a užíva ho doposiaľ.

43. Sporným zostalo, či priestor, ktorý je predmetom vypratania, je bytom alebo priestorom nebytovým.
Pokiaľ žalobkyňa tvrdila, že v súdenom prípade ide o nebytový priestor, ktorý sa má spravovať Zákonom
o nájme a podnájme nebytových priestorov, dôkazné bremeno ležalo na žalobkyni, ktorá, ak chcela byť
v konaní úspešná, musela preukázať, že v danom prípade ide o nájom nebytového priestoru.

44. Žalobkyňa svoje tvrdenia o nebytovom priestore opierala o list vlastníctva č. XXXX, vedený
pre katastrálne územie Špačince, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná ako administratívna budova, čo
žalovaná sporovala tvrdením, že druh stavby označený na liste vlastníctva je len druh stavby uvedený v
kolaudačnom rozhodnutí, v ktorom sa podľa podzákonných noriem uvádza ten účel stavby, na ktorý slúži
väčšina priestorov kolaudovanej budovy. Podľa nepopretého skutkového tvrdenia bola nehnuteľnosť v
Š. kolaudovaná v roku 1997 ako prevádzková budova a laboratória šľachtiteľskej stanice, pričom od
kolaudácie v nej boli bytové jednotky slúžiace správcovi, resp. zamestnancom.

45. Súd sa v danom prípade stotožnil so skutkovými tvrdeniami žalovanej, keď má za to, že priestor,
ktorého vypratania sa žalobkyňa v tomto konaní domáhala, nemožno považovať za nebytový priestor.
Práve naopak, jedná sa o byt, ktorá skutočnosť vyplýva nielen zo skutkových tvrdení žalovanej, ale i
z predložených listinných dôkazov. A to predovšetkým z označenia priestorov v dokumentácii (pláne)
predloženej žalobkyňou, označenej ako Zateplenie a obnova administratívnej budovy UCM - Fakulta
prírodných vied, pracovisko Š., kde z označenia jednotlivých miestností tvoriacich predmet nájmu
nepochybne vyplýva, že sa jedná o bytové priestory tvoriace celok a funkčne slúžiace na bývanie
(miestnosť č. 1.24 predsieň, miestnosť č. 1.25 chodba, miestnosť č. 1.26 šatník, miestnosť č. 1.27 izba,
miestnosť č. 1.28 izba, miestnosť č. 1.29 obývacia izba + kuchyňa, miestnosť č. 1.30 WC, miestnosť č.



1.31 kúpeľňa a miestnosť č. 1.32 komora), ale i z geometrického plánu pripojeného k návrhu zmluvy o
nájme zo dňa 01. 07. 2011, schématicky znázorňujúceho umiestnenie predmetu nájmu v nehnuteľnosti,
ktorý priestor slúžil pred presťahovaním sa žalovanej ako služobný byt pre ubytovanie školníka a jeho
rodiny, čo v konaní nebolo sporné.

46. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na platobné výmery, nachádzajúce sa v spise, ktorými žalobkyňa
upravovala v rokoch 2017, 2018 a 2018 žalovanej výšku nájomného, pričom v platobnom výmere zo
dňa 25. 06. 2018 žalobkyňa pri určovaní nájmu postupovala podľa opatrenia č. 29/2008 F. s. o regulácii
cien nájmu bytov.

47. Charakter predmetu vypratania ako bytového priestoru napokon potvrdila aj sama žalobkyňa, a to vo
výpovedi zo dňa 12. 01. 2015, adresovanej a doručovanej Š. L., z obsahu ktorej vyplýva, že žalobkyňa
si bola vedomá vzniku nájmu bytových priestorov o výmere 103,16 m2, nachádzajúcich sa v objekte
Fakulty prírodných vied UCM Trnava na ulici T. X/XXX v obci Š., pričom svoju výpoveď odôvodňuje a
poukazuje pri nej na ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa zániku nájmu bytu (§ 710, § 711
Občianskeho zákonníka). Rovnako tak návrhom na vydanie rozkazu na plnenie zo dňa 23. 09. 2015,
vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 11C/435/2015, sa žalobkyňa domáhala vypratania
totožných priestorov, pričom dôvodila, že so žalovaným Š. L. uzatvorila v objekte Fakulty prírodných vied
UCM Trnava v obci Š. ústnu nájomnú zmluvu na užívanie priestorov, pričom napriek doručenej výpovede
z nájomnej zmluvy k vysťahovaniu nedošlo.

48. S poukazom na uvedené súd tvrdenie žalobkyne vyhodnotil ako účelové v úmysle dosiahnuť
vysťahovanie žalovanej, kladiac jej za vinu užívanie priestorov bez právneho dôvodu (bez existencie
zmluvy alebo iného právneho titulu), hoci žalobkyňa vedela, že priestory, ktorých vypratania sa domáha,
nie sú nebytové.

49. Keďže podľa názoru súdu priestory špecifikované v bode 1. odôvodnenia tohto rozsudku je potrebné
považovať za bytové, súd sa ďalej zaoberal otázkou, či v danom prípade došlo k vzniku nájomnej
zmluvy, pričom uzavrel, že medzi stranami sporu a Š. L. došlo k vzniku nájomného vzťahu, keď z dikcie
ustanovenia § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zrejmé, že nájomnú zmluvu na byt možno platne
uzatvoriť aj ústnou formou, pričom v danom prípade sa jednalo o spoločný nájom bytu manželmi.

50. Žalobkyňa listom zo dňa 12. 01. 2015, adresovaným a doručeným Š. L. dňom 30. 01. 2015,
vypovedala nájom bytových priestorov, teda preukázala doručenie výpovede manželovi žalovanej, avšak
nepreukázala, a ani netvrdila, že by výpoveď nájomnej zmluvy adresovala a doručila aj žalovanej. Súd
však uvádza, že žalobkyňa ako prenajímateľ, ak mala záujem a právne relevantný dôvod na skončení
nájomnej zmluvy, bola povinná doručiť písomnú výpoveď obom manželom, keďže išlo o spoločný nájom
bytu manželmi, ktorý ku dňu odoslania a doručenia výpovede z nájmu bytu Š. L. existoval.

51. Podporne súd pritom poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Cdo 173/2012 zo
dňa 31. 01. 2013, v ktorom sa uvádza: „Ak výpoveď z nájmu bytu nebola doručená obom manželom
(spoločným nájomcom bytu) osobitne, nemožno výpovedi prenajímateľa priznať právnu relevanciu.
Výpoveď doručená len jednému z manželov nemôže totiž vyvolať zánik nájomného vzťahu; v takom
prípade aplikácia § 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka neprichádza do úvahy a nemožno uvažovať ani
o platnosti, či neplatnosti výpovede z nájmu bytu. To, že jeden z manželov druhého manžela s obsahom
výpovede oboznámil, na veci nič nemení.“. K rovnakému záveru dospel dovolací súd aj v ďalších svojich
rozhodnutia, napr. rozsudok, sp. zn. 2Cdo 137/2003 z 30. 04. 2004 (R 54/2006), rozsudok, sp. zn. 2Cdo
17/2005 z 24. 10. 2005 (R 58/2006), rozhodnutie, sp. zn. 5Cdo 211/2008 z 27. 01. 2010, rozhodnutie, sp.
zn. 3MCdo 4/2011 z 01. 10. 2011 (ZSP, 2001, č. 44), rozhodnutie, sp. zn. 3Cdo 44/2011 z 11. 08. 2011.

52. Súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalovanou, a to pripojenie spisu Okresného súdu Trnava, sp. zn.
11C/435/2015, keď žalovaná ani nešpecifikovala, ktorá konkrétna listina, nachádzajúca sa v uvedenom
spise, mala byť vykonaná ako dôkaz. Naviac súd tento dôkaz nevykonal ani z dôvodu nadbytočnosti
a hospodárnosti, keď žalobkyňa ani nesporovala, že by v čase, keď sa vypratania nehnuteľnosti v
konaní vedenom pod sp. zn. 11/435/2015, domáhala, neoznačila tieto priestory ako bytové. Navyše
sama žalovaná žalobný návrh žalobkyne zo dňa 23. 09. 2015, ako aj uznesenie, sp. zn. 11C/435/2015
zo dňa 28. 02. 2017, o zastavení konania pripojila.



53. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súdu
potom nezostávalo iné ako žalobu pre jej nedôvodnosť a neopodstatnenosť zamietnuť tak, ako
je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku, pričom súd vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania považuje takéto rozhodnutie za spravodlivé a v súlade so zákonom.

54. Podľa § 251 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) trovy konania sú
všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s
uplatňovaním alebo bránením práva.

55. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

56. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

57. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

58. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z rozhodnutia vo veci samej, teda zo
skutočnosti, že žalovaná bola v konaní plne úspešná, preto jej súd vo výroku II. rozsudku priznal náhradu
trov konania v plnom rozsahu v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP.

59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa
jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.

Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa
jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová
značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,



g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní
použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa
Exekučného poriadku.