Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 37Cpr/3/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115228764
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Malý
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115228764.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, v konaní pred sudcom JUDr. Igorom Malým, v právnej veci žalobcu: Mgr. Q. H.,
H.., nar. X.XX.XXXX, bytom J. XX, T., zastúpený D.. U. P., bytom J. XX, T., proti žalovanému: Univerzita
sv. Cyrila a Metoda v Trnave, IČO: 36 078 913, so sídlom Nám. J. Herdu 2, Trnava, zastúpený D.. R. U.,
bytom H. XXX, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, a určenia že postup žalovaného
bol diskriminačným konaním voči žalobcovi, takto:

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.
Žalobca návrhom došlým dňa 1.12.2015 žiadal, aby súd určil že výpoveď žalovaného zo dňa
2.7.2015 je neplatná, určil že postup žalovaného ako zamestnávateľa bol diskriminačným konaním
vo veci nerovnakého zaobchádzania pri určení porušenia pracovnej disciplíny s následkom skončenia
pracovného pomeru, a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy od 1.10.2015.
Uviedol že žalobca má so žalovaným uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 1.10.2013, od tohto dňa
vykonával druh práce - vysokoškolský pedagóg na funkčnom mieste odborný asistent; obsahom
pracovnej náplne je riadne a včasné vykonávanie prác vedecko - pedagogického pracovníka. Žalobcovi
bola dňa 2.7.2015 vystavená a podpísaná, a následne dňa 7.7.2015 doručená výpoveď, keď ako
výpovedný dôvod bol zamestnávateľom uvedený § 63, ods. 1, písm. d), bod 4. Zákonníka práce.
Žalovaný dňa 4.6.2015 písomne upozornil žalobcu na nedodržiavanie pracovnej disciplíny, a to v
súvislosti s nezverejnením syláb na letný semester 2014/2015 zo strany žalobcu pre predmety
Audiovizuálne praktikum - kamera II, Autorské praktikum kamera - strih II, Mediálny ateliér IV. - foto a
Autorská AV tvorba II, pričom žalovaný určil primeraný čas na odstránenie uvedeného neuspokojivého
plnenia pracovných úloh 10 dní od prevzatia písomného upozornenia žalobcom, a zároveň ho upozornil
i na možnosť ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súvislosti s porušovaním
pracovnej disciplíny výpoveďou; žalobca upozornenie prevzal dňa 15.6.2015. Podľa žalobcu však
študentom opakovane (emailom z 2.4.2015 a 6.5.2015) posielal inštrukcie k predmetu ktorý je vedený aj
v informačnom systéme AIS univerzity, a na ktorý sa vzťahujú Informačné listy univerzity ako základný
dokument k predmetu - vo vzťahu k plneniu pracovných povinností má žalobca za to, že svojím konaním
neporušil predpisy, a škole ani študentom (v prípade nezverejnenia syláb, ako ďalšieho informačného
materiálu) nespôsobil žiadnu škodu ani ujmu, nakoľko obsah predmetu je daný Informačným listom,
ktorý je základom pre akreditačné konanie, a ktorý určuje základný proces výučby a informuje o povinnej
literatúre, a v mailoch posielaných študentom pedagóg spresňuje, a de facto opakuje, náležitosti, ktoré
sa považujú za splnenie povinností študenta pre jeho semestrálne hodnotenie. Za prvotný výpovedný
dôvod pokladá žalobca reakciu vedenia žalovaného na výmenu mailov v období od 24.4.2015, kde



žiada o stanovenie pravidiel zodpovednými zástupcami fakulty vo veci hodnotenia študentov, následne
žalobca adresoval dňa 7.6.2015 rektorovi UCM FMK list ktorým žiadal o stanovenie pravidiel hodnotenia
študentov a kde vytýkal vedeniu žalovaného nedôstojné správanie voči jeho osobe. Žalobca vo veci
neplatného skončenia pracovného pomeru namieta výpovedný dôvod, a to opakované upozornenie
na neplnenie pracovných povinností - nedodanie syláb k predmetom ktoré zastrešoval ako odborný
pracovník a pedagóg, nakoľko 2.7.2015 bolo mailom zo strany žalovaného opakovane (druhýkrát)
upozornených viacero pedagógov, pričom niektorí z nich túto výzvu ignorovali a sylaby nedodali
ani k dátumu 9.7.2015 - žalobca však po tejto žiadosti sylaby dodal obratom ešte v ten istý deň
(2.7.2015), čo bol ale zároveň aj deň kedy žalovaný vyhotovil výpoveď. K ostatným zamestnancom,
ktorí požadované sylaby nedodali ani do 9.7.2015 žalovaný nezaujal rovnaký postup s rovnakými
dôsledkami (skončením pracovného pomeru), a všetci sú zamestnancami alebo internými doktorandmi
žalovaného - podľa žalobcu takéto konanie žalovaného je diskriminačné z dôvodu snahy eliminovať
zamestnanca, ktorý sa sťažuje; výkon práv a povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov
musí byť v súlade s dobrými mravmi, pričom nikto nesmie tieto práva a povinnosti zneužívať na škodu
druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu. Žalobca namieta nezákonnosť postupu žalovaného, a to
nedodržanie hmotnoprávnych podmienok výpovede z dôvodu, že žalobca nemal možnosť vyjadriť sa
k výpovedi (pred nadriadenými ani pred Odborovou organizáciou); žalobcovi bola doručená pozvánka
z Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku dňa 8.7.2015 s tým, že prerokovanie
výpovede sa uskutoční dňa 9.7.2015, pričom podľa žalobcu aj keď odborová organizácia umožnila
žalobcovi vyjadriť sa, podmienku právnej ochrany zo strany odborovej organizácie to nenapĺňa, nakoľko
zamestnávateľ už o výpovedi rozhodol bez ohľadu na stanovisko odborovej organizácie (podľa § 74
Zákonníka práce je zamestnávateľ výpoveď zo strany zamestnávateľa povinný vopred prerokovať
so zástupcami zamestnancov, inak je výpoveď neplatná) - v danom prípade ide teda o absolútnu
neplatnosť výpovede. Počas prerokovania výpovede na odborovej organizácii žalobca vyjadril nesúhlas
s výpovedným dôvodom, a upozornil na nerovnaké zaobchádzanie s ním v porovnaní s ostatnými
zamestnancami - vzhľadom na to, že žalovaný už doručil výpoveď žalobcovi, nemalo prerokovanie
výpovede žiadny relevantný význam.
K žalobe pripojil žalobca pracovnú zmluvu uzavretú stranami sporu dňa 24.9.2013, pracovnú náplň
žalobcu, dohodu o zmene pracovných podmienok zo dňa 25.6.2014 (pracovný pomer predĺžený do
30.6.2016), výpoveď žalovaného zo dňa 2.7.2015, písomné upozornenie žalovaného na porušovanie
pracovnej disciplíny zo dňa 4.6.2015, mail žalobcu študentom zo dňa 2.4.2015 a 6.5.2015, sylabus
predmetu AUTORSKÁ AV TVORBA II. EXT., 4x informačný list predmetu, mailovú komunikáciu medzi
žalobcom a prodekankou E. a Mgr. D. (v období od 24.4.2015 do 2.7.2015), zoznam pedagógov ktorí
ku dňu 9.7.2015 nedodali sylaby (vyhotovený žalobcom), pozvánku na prerokovanie výpovede zo dňa
6.7.2015, zápisnicu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy na Slovensku z prerokovania
výpovede zo dňa 9.7.2015, žiadosť žalobcu zo dňa 26.8.2015, oznámenie žalobcu „o trvaní na ďalšom
zamestnávaní“ zo dňa 20.10.2015.

2.
Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním došlým súdu dňa 11.2.2016 v ktorom uviedol, že v zmysle
§ 14, ods. 5 Študijného poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vyučujúci je povinný na
začiatku semestra, najneskôr do dvoch týždňov od začatia výučby, poskytnúť študentom konkrétne
informácie o výučbe predmetu v súlade s vyhláškou o kreditovom systéme štúdia a sylabus predmetu
s podrobnými požiadavkami a spôsobom hodnotenia práce študenta, v zmysle § 5, ods. 4 písm. p)
Pracovného poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave je zamestnanec povinný dodržiavať Ústavu
SR, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a vnútorné predpisy UCM a
uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú dôstojnosť
a ľudské práva, v zmysle § 6, ods. 3 písm. a) Pracovného poriadku za porušenie pracovnej disciplíny, v
dôsledku ktorého môže dať UCM zamestnancovi výpoveď, sa považuje najmä: a) podstatným spôsobom
porušenie právnych predpisov a vnútorných predpisov UCM, ktoré sa priamo vzťahujú na výkon práce
jednotlivými zamestnancami podľa pracovnej zmluvy. Žalobca, ostatní pedagógovia a doktorandi boli
spoločne dňa 16.2.2015 vyzvaní na zaslanie vypracovaných syláb na predmety ktoré vyučujú - žalobca
na výzvu reagoval dňa 18.2.2015 s prísľubom že sylaby zaktualizuje a pošle o pár dní. Nakoľko žalovaný
je verejnou vysokou školou poskytujúca vysokoškolské vzdelanie, je neprípustné, aby boli informácie
študentom zasielané mailom a nemali prístup k sylabom vyučovaného predmetu; v tejto súvislosti na
žalobcu bolo doručených viacero sťažností študentov (aj cestou Ministerstva školstva vedy, výskumu
a športu Slovenskej republiky). Žalovaný žiadal od žalobcu plnenie jeho pracovných povinností, ale
on napriek opakovaným upozorneniam nereagoval. Na základe viacerých sťažností od študentov bol



žalobca pozvaný k vedúcemu katedry na osobné stretnutie, na ktorom bol ústne vyzvaný na dodržiavanie
vnútorných predpisov univerzity, a aby sylaby k jeho vyučovaným predmetov doručil vedeniu fakulty
(samotný žalobca mailom zo dňa 25.4.2015, ako reakciu na osobné stretnutie, uviedol že ,,Sľubujem,
že v budúcom semestri už dám pozor na to, aby študenti dostali sylaby aj informácie včas a nemohli
sa vyhovárať. ... Tým však v žiadnom prípade nechcem zľahčovať, že som nevypísal sylaby - to je
rozhodne len moja chyba“). Nakoľko žalobca ani po ďalších osobných upozorneniach sylaby nedoručil,
bol písomne upozornený na porušovanie pracovnej disciplíny, s upozornením na možnosť ukončenia
pracovného pomeru - žalobca sylaby doručil až dňa 2.7.2015, teda po termíne určenom v upozornení
na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 4.6.2015 (žalobca aj v zápisnici z prerokovania výpovede
dňa 9.7.2015 „priznal, že nesplnil svoju povinnosť odovzdať sylaby predmetov najneskôr do X týždňov
začiatku letného semestra ak. roku 2014/2015. Argumentoval tým, že na ich dodanie už nebol opätovne
vyzvaný, až do mailu E. P. resp. U. K. zo dňa 2.7.2015, pričom túto jedinú priamu výzvu na dodanie
sylabov po apríli 2015 za LS 2014/2015 ešte v teň deň splnil"). Čo sa týka údajného diskriminačného
konania žalovaného voči žalobcovi poukázal žalovaný na vyjadrenie E. P., tajomníčky katedry umeleckej
komunikácie „Ako tajomníčka katedry umeleckej komunikácie som dostala informáciu o tom, že niekto
z pedagógov na našej katedre nedodal predmetné sylaby na web. Z toho dôvodu som vyzvala všetkých
členov katedry na doplnenie chýbajúcich syláb (viď Mail z 2.7.2015). Následne sekretárka katedier, pani
K. zistila, že sylaby za KUK nedodal doktor Q. H., na základe čoho ho vyzvala na dodanie syláb dňa
2.7.2015." - predmetný mail bol odoslaný dňa 2.7.2015 o 11:24 AM. Pani U. K., sekretárka katedier
žalovaného, dňa 2.7.2015 o 11:50 AM (o 26 minút neskôr) posielala žiadosť o doručenie sylabov z
letného semestra iba žalobcovi, a do kópie poslala túto požiadavku tajomníčke katedry umeleckej
komunikácie - pani U. K. a E. P. nie sú členkami vedenia žalovaného (o úmysle rozviazať pracovný pomer
so žalobcom nevedeli), a snažili sa žalobcu prinútiť k tomu, aby si ako jediný pedagóg, ktorý si neplnil
povinnosti vyplývajúce z jeho pracovného pomeru v zmysle Študijného poriadku UCM, tieto povinnosti
splnil. Nepravdivé je potom tvrdenie žalobcu v maily zo dňa 2.7.2015, v ktorom uvádza „Toto je pre mňa
úplne nová informácia. Nezaregistroval som, že by sme mali túto povinnosť. Kto a kedy posielal výzvu
na vypracovanie syláb? Nedostal som ani tabuľku, ktoré sylaby mám vypracúvať!“, nakoľko žalobca
bol viackrát písomne a osobne na porušovanie vnútorných predpisov žalovanej upozorňovaný, prevzal
upozornenie na porušovanie pracovnej disciplíny. Čo sa týka údajných nedostatkov pri prerokovaní
výpovede odborovou organizáciu žalovaný uviedol, že dňa 23.6.2015 požiadal príslušnú odborovú
organizáciu o prerokovanie výpovede žalobcu v zmysle § 74 Zákonníka práce - nakoľko k prerokovaniu
výpovede odborovou organizáciou neprišlo do siedmych pracovných dní (lehota skončila 2.7.2015)
platí zo Zákonníka práce prezumpcia, že výpoveď prerokovaná bola a žalovaný preto dňa 3.7.2015
odoslal výpoveď žalobcovi (aj keď následne k prerokovaniu výpovede dňa 9.7.2015 prišlo, žalovaný
mal právo na odoslanie výpovede zamestnancovi už 3.7.2015) - takýmto konaním žalovaného nebola
porušená hmotnoprávna ani procesnoprávna podmienka. Na záver žalovaný zdôraznil, že žalobca
bol viackrát upozorňovaný na porušovanie povinností vysokoškolského učiteľa, naposledy písomným
upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na možnosť ukončenia pracovného
pomeru - žalobca ani na základe tohto upozornenia neodovzdal sylaby ním vyučovaných predmetov,
čím porušil vnútorné predpisy žalovaného najmä Študijný poriadok; na základe týchto skutočností sa
žalovaný rozhodol so žalobcom ukončiť pracovný pomer výpoveďou, pri ktorej neboli porušené žiadne
hmotnoprávne ani procesnoprávne predpisy.
K vyjadreniu priložil žalovaný Študijný poriadok Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave 2012, Pracovný
poriadok UNIVERZITY SV. CYRILA A METODA V TRNAVE, mailovú komunikáciu medzi žalobcom a U.
K., D. E., E. P., mailovú komunikáciu študentov s vedením žalovaného, nepodpísanú žiadosť o zmenu
vyučujúceho (žalobcu) „študentov 3. ročníka štúdia masmediálnej komunikácie“, žiadosť žalovaného o
prerokovanie výpovede zo dňa 23.6.2015.

3.
Žalobca sa vo veci vyjadril podaním došlým súdu dňa 19.7.2016 v ktorom uviedol že podľa neho je
zásadným faktom, že výpoveď dostal podľa § 63, ods. 1, písm. d), bod 4 Zákonníka práce, a to len
z dôvodu nedodania syláb pre letný semester 2014/2015, pričom nesplnenie tejto povinnosti za celé
dvojročné pôsobenie žalobcu v pracovnom pomere u žalovaného je jediným výpovedným dôvodom
(žalobca dobrovoľne priznal že sylaby nedodal na vyzvanie žalovaného z 16.2.2015, ale až na vyzvanie
mailom z 2.7.2015). Poukázal na skutočnosť že „sylabus" je rámcový náčrt predmetu, no neobsahuje
konkrétne informácie, napr. termíny odovzdania seminárnych prác, ich žánre a dátumy skúšok - nič z
toho však v sylabe uvedené nebýva (teda aj ak by sylaby boli vypracované už vo februári 2015, zadanie
ani termíny by v nich neboli uvedené, naviac žalobca na prvom stretnutí so študentmi dňa 21.3.2015



informácie povedal ústne, dňa 2.4.2015 ich poslal mailom); uviedol že aj keď nevypracovaním syláb
došlo z jeho strany k porušeniu Študijného poriadku, nemalo to žiadny vplyv na možnosť študentov
splniť si svoje povinnosti. V ďalšom sa žalobca rozsiahlo zaoberá jeho vzťahom ku študentom, ich
sťažnosťami a riešením sťažností vedením fakulty - pre súdne rozhodnutie však tieto informácie nie
sú relevantné, využiteľné. Ďalej žalobca zdôraznil že jediný krát bol požiadaný o dodanie sylabov len
16.2.2015, pričom za výzvu na ich vypracovanie nie je možné považovať ani „Písomné upozornenie
na porušovanie pracovnej disciplíny" zo dňa 4.6.2015 (iba sa v ňom konštatuje že sylaby nedodal,
neobsahuje „výzvu k akcii“, nie je v ňom napísané čo má žalobca konkrétne vykonať a ako učiniť
nápravu). Tvrdenie žalovaného že „žalobca od doručenia predmetného upozornenia do zamestnania
nechodil" je zavádzajúce, snaží sa vyvolať dojem že žalobca vôbec nepracoval, čo sa nezakladá na
pravde (v ďalšom podrobne uvádza prípady elektronickej komunikácie so študentmi a s pracovníkmi
fakulty). Opätovne poukázal na skutočnosť, že pedagógov ktorí nedodali sylaby bolo v skutočnosti okrem
žalobcu až 6, avšak ešte ani 9.7.2015 sylaby ostatných kolegov neboli zverejnené na webovej stránke;
žalobca úlohu v náhradnom termíne splnil; tvrdenie žalovaného že žalobca bol jediným pedagógom ktorý
sylaby neodovzdal je lož a zavádzanie súdu. Výpoveď z dôvodu nedodania sylabov „ani po Písomnom
upozornení zo 4.6.2015" považuje žalobca za neopodstatnenú, nakoľko ich dodanie po tomto termíne
by aj tak nemalo pre študentov žiadny význam, pretože jednak sa výučba letného semestra skončila
16.5.2015, jednak v čase odoslania upozornenia už museli mať všetky práce (AVD) hotové a predložené
k ohodnoteniu (najneskôr 31.5.2015); sylaby by boli len administratívnou formalitou, študenti by sa nimi
nemohli riadiť, lebo všetky úlohy už mali mať splnené. Ak by bolo malo vedenie žalovaného skutočný
záujem na tom, aby žalobca sylaby študentom poskytol včas, určite by ho bolo k tomu vyzvalo v krátkom
čase po tom, čo ich nedodal na prvú výzvu zo 16.2.2015. Z tohto dôvodu nepovažuje žalobca nedodanie
syláb za relevantný dôvod výpovede, rovnako aj preto, že ich 2.7.2015 dodal. Podľa žalobcu on všetky
nariadenia, príkazy a usmernenia žalovaného vždy plnil - problém vznikol nedostatočnou a nepresnou
komunikáciou, o čom svedčia nejasné formulácie v upozornení na neplnenie povinností zo dňa 4.6.2015,
alebo nekompletná žiadosť pani Kulisievovičovej z 2.7.2015 o dodanie syláb. Ďalej žalobca poukázal na
znenie ustanovení § 6, ods. 1, ods. 2, a § 9 ods. 1, ods. 2 zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní
v niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou, keď podľa žalobcu je zrejmé, že konaním a
postupom žalovaného došlo k porušeniu zásady rovnakého zaobchádzania v pracovnoprávnej oblasti, a
to najmä čo do výkonu jeho zamestnania u žalovaného a podmienok výkonu práce, vrátane samotného
prepustenia (výpovede) zo zamestnania, čo zasiahlo do postavenia žalobcu a jeho práv.
Na záver požiadal o pripustenie zmeny žaloby, rozšírenie o výrok v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi titulom primeraného finančného zadosťučinenia sumu 8.325,00 €“ - uvedený návrh bol v
priebehu konania zmenený tak, že sa nejedná o zadosťučinenie z titulu diskriminačného konania
žalovaného, ale o náhradu mzdy z titulu neplatného skončenia pracovného pomeru.
K vyjadreniu priložil žalobca sylabus predmetu Nové trendy a médiá I., mailovú komunikáciu medzi
žalobcom a študentmi, žalobcom a viacerými pracovníkmi žalovaného, výpis z poštovej schránky
žalobcu, výpis z portálu Google Disk, 29x rozvrh hodín na akademický rok 2014/2015.

4.
Uznesením č. 37Cpr/3/2015-154 zo dňa 15.11.2016 súd pripustil zmenu petitu návrh v nasledovnom
znení:
„Súd určuje, že výpoveď žalovaného zo dňa 2.7.2015 je od samého počiatku neplatná.
Súd určuje, že postup žalovaného ako zamestnávateľa bol diskriminačným konaním vo veci
nerovnakého zaobchádzania pri určení porušenia pracovnej disciplíny s následkom skončenia
pracovného pomeru.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku náhradu mzdy od
1.10.2015 za neplatne skončený pracovný pomer.
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu primeraného finančného zadosťučinenia sumu 8.325,00
€, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

5.
Žalovaný sa vo veci vyjadril ďalším podaním došlým súdu dňa 21.12.2016 v ktorom uviedol, že žalobca
(tak ako aj sám priznáva „...aj keď nevypracovaním syláb došlo z mojej strany k porušeniu Študijného
poriadku...“) porušoval vnútorné predpisy žalovaného, na čo bol viackrát (písomne, ústne), upozornený;
žalovaný žalobcu Písomným upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny s upozornením na
možnosť ukončenia pracovného pomeru zo dňa 4.6.2015 vyzval, aby v lehote do 10 dní odo dňa
doručenia odstránil nedostatok spočívajúci v nedodaní sylabu predmetu, čo patrí medzi základné



povinnosti vysokoškolského učiteľa v zmysle Študijného poriadku - žalovaný síce spochybňuje ,,ich
opodstatnenosť“, ide však o povinnosť zamestnanca ktorú si ostatní vysokoškolskí učitelia splnili (na
rozdiel od žalobcu ktorý tak neurobil ani v dodatočnej lehote). Ostatné skutočnosti uvádzané vo
vyjadrení žalobcu považuje žalovaný sa subjektívne a účelové. Žalovaný naďalej zastáva stanovisko,
že k ukončeniu pracovného pomeru so žalobcom prišlo v súvislosti s neplnením si jeho pracovných
povinností, a zároveň porušovaní vnútorných predpisov žalovaného - ak by žalobca, aj na základe
písomného upozornenia na porušovanie pracovnej disciplíny s možnosťou ukončenia pracovného
pomeru, splnil pracovné povinnosti, žalovaný by s ním pracovný pomer neukončil. Žalobca ako jediný
spomedzi vysokoškolských učiteľov Fakulty masmediálnej komunikácie Univerzity sv. Cyrila a Metoda
v Trnave nesplnil svoju pracovnú povinnosť odovzdať sylaby, pričom pokiaľ by si povinnosť nesplnili aj
ďalší pedagógovia, žalovaný by postupoval aj v týchto prípadoch rovnako - žalovaný teda nesúhlasí
s tvrdeniami žalobcu, že pri ukončení pracovného pomeru s ním postupoval diskriminačne. Na záver
žalovaný zdôraznil, že žalobca bol viackrát písomne a osobne upozorňovaný na porušovanie povinností
vysokoškolského učiteľa, čo vyvrcholilo až písomným upozornením na porušovanie pracovnej disciplíny
s upozornením na možnosť ukončenia pracovného pomeru - nakoľko žalobca ani na základe tohto
upozornenia neodovzdal sylaby (čím porušil vnútorné predpisy univerzity, najmä Študijný poriadok
Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave), žalovaný sa na základe týchto skutočností rozhodol so
žalobcom ukončiť pracovný pomer.

6.
Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2017 splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla že žalovaný
spravil pri právnych úkonoch voči žalobcovi viacero chýb, napr. tým že v pracovnej zmluve bola
dojednaná skúšobná doba na tri mesiace, a tiež pri určení výpovednej lehoty vo výpovedi, keď aj táto je
„neobvyklá“, keďže je dvojmesačná (ak malo prísť k ukončeniu pracovného pomeru z dôvodu neplnenia
si pracovných povinností, mala byť daná okamžitá výpoveď). Poukázala na skutočnosť, že pri zadaní
úlohy, vypracovaní syláb dňa 16.2.2015, o čo žalovaný opiera ako dôvod svoju výpoveď, nebol uvedený
termín plnenia, teda dokedy ich má žalobca žalovanému odovzdať, a tiež písomnosťou zo dňa 4.6.2016,
ktorou žalovaný upozornil žalobcu na porušovanie pracovných povinností, mu presne neuložil, dokedy
si má pracovnú úlohu splniť, pričom formulácia „do 10 dní od prevzatia tohto písomného upozornenia“
je nejasná, v upozornení nie je presne napísané akého porušenia pracovnej disciplíny sa mal žalobca
dopustiť, sú citované len vnútorné predpisy fakulty, pracovný poriadok a pod. (v upozornení teda chýbajú
konkrétne porušenia pracovnej disciplíny resp. ich dôvody); v súvislosti s plnením pracovných úloh
žalobcu existuje len jedna výzva žalovaného, a to zo dňa 2.7.2015 (mailová výzva), na základe ktorej
žalovaný požiadal žalobcu o dodanie syláb - žalobca tieto v termíne vypracoval a zaslal žalovanému;
viacerí pedagógovia (šiesti), identickú úlohu nesplnili, výpoveď však nedostali, v čom žalobca vidí
nerovnaké zaobchádzanie a diskrimináciu.
Uviedla, že žalobca žiada v súvislosti s určením neplatnosti skončenia pracovného pomeru náhradu
mzdy vo výške 8.325,00 €, vychádzajúc z poslednej priemernej mzdy za 9 mesiacov (od septembra 2015
do júna 2016, keď bol dojednaný pracovný pomer na dobu určitú). V podaní zo dňa 16.7.2016 žalobca
pravdepodobne požadovanú náhradu mzdy nesprávne označil ako náhradu titulom primeraného
finančného zadosťučinenia z dôvodu diskriminácie - k tejto skutočnosti sa vyjadrí na budúcom
pojednávaní.
Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2017 žalobca uviedol, že úlohy zadané mu vedením fakulty vždy
riadne plnil, ak boli jednoznačné a konkretizované. Je pravdou, že 16.2.2014 mu bol zaslaný mail, v
ktorom ho vedenie fakulty žiadalo o vypracovanie a zaslanie syláb - na uvedený mail nereflektoval,
nakoľko bol poverený množstvom inej práce. Sylaby mali byť zaslané na sekretariát fakulty, následne
fakulta zabezpečí ich zverejnenie na webovej stránke - jedná sa o materiál ktorý sa vzťahuje na predmet,
na ktorý sú študenti v danom čase prihlásení, a z neho čerpajú informácie o predmete; konkrétna forma
syláb, resp. forma ich spracovania neexistuje (je možné že nejaká šablóna bola určená, žalobca si
nepamätá). Materiál, ktorý žalobca vypracoval, poslal 2.4.2015 študentom - je pravdou, že na sekretariát
fakulty tento materiál zaslal až 2.7.2015, po jedinej výzve ktorú od žalovaného dostal. Čo sa týka
oznámenia žalovaného - upozornenia na porušenie pracovnej disciplíny, žalobca uviedol, že v tomto
liste nie je mu vytýkané žiadne konkrétne porušenie povinnosti, nachádzajú sa v ňom len odkazy na
interné predpisy žalovaného, ktoré sú všeobecné.
Na pojednávaní konanom dňa 10.4.2017 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že žalobca bol
pre letný semester akademického roka 2014/2015 mailom zo dňa 16.2.2015 požiadaný o predloženie
syláb, keď povinnosť mala byť splnená podľa § 14, ods. 5 študijného poriadku do 2 týždňov, t.j. do konca
februára 2015. O uvedenej skutočnosti svedčí mail zo dňa 16.2.2015, ktorým bol žalobca sekretárkou



katedry vyzvaný na zaslanie konzultačných hodín a vypracovanie syláb, pričom v prílohe bolo zaslané
aj tlačivo na sylaby, t.j. vzor akú majú dané sylaby mať formu - následne 18.2.2015 žalobca zaslal
informáciu o konzultačných hodinách, a prísľub že sylaby pošle o pár dní; aj napriek lehote uvedenej
v študijnom poriadku žalobca sylaby neposlal. O neplnení si povinností žalobcom svedčí množstvo
sťažností zo strany študentov, ktoré boli adresované vedeniu fakulty aj ministerstvu školstva, v ktorých
sa študenti sťažovali že sylaby neboli vypracované, študenti nemali k dispozícii žiadny podklad podľa
ktorého by sa riadili; žalobca vyučoval 5 predmetov, pričom ani pre jeden predmet sylaby nevypracoval.
Keďže osobné pohovory prodekanky neviedli k náprave, mailom usmernila žalobcu ako má postupovať
- žalobca jej odpovedal mailom zo dňa 25.4.2015, v ktorom sám priznal, že sylaby nevypracoval včas,
a že to bola len jeho chyba. Keďže ani následne žalobca sylaby nedodal, bol upozornený na porušenie
pracovnej disciplíny, kde mu bola daná lehota na dodanie syláb 10 dní - písomnosť žalobca prevzal
dňa 15.6.2015, termín na plnenie mu preto ubehol dňa 25.6.2015, sylaby však ani v tomto termíne
nedodal. Z uvedených dôvodov sa vedenie fakulty rozhodlo, že so žalobcom ukončí pracovný pomer
- bola vypracovaná výpoveď ktorá bola odoslaná odborovej organizácii na prerokovanie, expedovaná
bola 2.7.2015 (zhodou okolností v tento deň bola vykonávaná ďalšia kontrola odovzdanosti syláb, kde
sekretariát znova zistil že žalobca tieto nedodal, na čo bol upozornený - až následne na toto žalobca
sylaby zaslal; v tom čase už bola výpoveď pre neho daná). Čo sa týka údajnej diskriminácie poukázal na
skutočnosť, že nie je podmienkou splnenia si povinnosti v zmysle študijného poriadku zverejnenie syláb,
ale ich vypracovanie, oboznámenie študentov s nimi, a ich odoslanie na registráciu príslušnej katedre -
túto povinnosť si žalobca nesplnil, nakoľko mail zo dňa 2.4.2015 ktorý žalobca zaslal študentom nespĺňa
kritériá vypracovania syláb, a hlavne tieto informácie neposlal na registráciu vedeniu fakulty.

7.
Súd si pre svoje rozhodnutie zadovážil ďalej výplatné pásky žalobcu za mesiace august a september
2015, mail žalovaného zo dňa 16.2.2015, mailovú komunikáciu žalobcu so študentmi, zápisy žalobcu -
evidencia kurzu audiovizuálne praktikum.

8.
Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2017 splnomocnená zástupkyňa žalobcu uviedla že návrh opravuje
v tom smere, že sumu 8.325,00 € nežiada priznať z titulu náhrady za diskriminačné konanie žalovaného,
ale z titulu náhrady mzdy, ktorá je vyčíslená od 1.10.2015 do 30.6.2016, t.j. tarifný plat za obdobie 9
mesiacov do riadneho skončenia pracovného pomeru.
Uviedla ďalej že ak žalovaný dôvodní výpoveď údajnými sťažnosťami na žalobcu, k tomuto nepredložil
žiadne doklady o tom, že by nejaká sťažnosť bola podaná, ani doklad o vyriešení sťažnosti - podľa
žalobcu sa jedná o „komplot“ zo strany študenta D. J.. Je síce pravdou že žalobca vedeniu fakulty
nedodal sylabus, avšak študentom mailom poslal podrobnú inštrukciu na základe ktorej vedeli postup
pri štúdiu daného predmetu (ak viac ako polovica študentov prácu dodala, vedeli ako v práci postupovať,
rovnako bolo tomu aj v inom ročníku, kde študenti splnili všetko včas). Čo sa týka diskriminácie túto
žalobca dôvodí tým, že aj iní pedagógovia nedodali sylaby, avšak postihnutý bol iba žalobca, teda oproti
ostatným bol diskriminovaný.
Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2017 splnomocnený zástupca žalovaného uviedol že upozornenie
na porušenie pracovnej disciplíny, ani následná výpoveď neboli žalobcovi dané ani dôvodené
sťažnosťou študenta J., ale nesplnením si povinnosti žalobcu, ktoré spočívalo v nedodaní syláb v 5-tich
predmetoch - tieto boli dodané oneskorene, až po tom ako bola žalobcovi daná výpoveď.
Povinnosť dodať sylaby je určená v § 14, bod. 5 Študijného poriadku, uvedenú povinnosť si žalobca
nesplnil; ostatní pedagógovia si túto povinnosť splnili.
Na pojednávaní konanom dňa 10.5.2017 žalobca uviedol že v písomnom upozornení na porušenie
pracovnej disciplíny nie je mu presne uložená povinnosť predložiť sylaby, ani dátum tejto povinnosti,
podľa žalobcu v danom termíne už bolo vypracovanie syláb zbytočné (žalobca ich však 2.7.2015
vypracoval). Poukazuje tiež na to, že prodekanka E. mailom zaslaným žalobcovi dňa 24.4.2015 ho na
povinnosť dodať sylaby neupozornila, nevyzvala ho na ich dodanie. Opätovne poukázal na skutočnosť,
že viacerí pedagógovia predkladali sylaby až v priebehu marca alebo apríla 2015, dokonca aj neskôr,
niektorí pedagógovia sylaby zverejnili až 2.7.2015, t.j. tak ako žalobca.

9.
Splnomocnená zástupkyňa žalobcu v záverečnej reči uviedla že žiada návrhu vyhovieť, nakoľko výpoveď
bola neplatná, bola cielená, a z postupu žalovaného je zrejmé diskriminačné konanie voči žalobcovi.



Splnomocnený zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol že žalobca bol u žalovaného zamestnaný
dlhšie, svoju povinnosť splnil v zimnom semestri 2014/ 2015, teda o povinnosti v zmysle vnútorných
prepisov univerzity vedel. Žalovaný odmieta tvrdenia, že konanie bolo vykonštruované - žalobca si svoju
povinnosť ani v lehote určenej v upozornení na porušenie pracovnej disciplíny nesplnil, preto žalovaný
s ním rozviazal pracovný pomer.

10.
Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s návrhom a s vyjadreniami strán sporu,
oboznámením sa s listinnými dôkazmi uvedenými vyššie, výsluchom žalobcu a jeho splnomocnenej
zástupkyne, a splnomocneného zástupcu žalovaného, ako i oboznámením sa s celým obsahom
spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:
Strany sporu uzavreli dňa 24.9.2013 pracovnú zmluvu, s dňom nástupu do práce dňa 1.10.2013, na
funkciu odborný asistent, na dobu určitú do 30.6.2014. Dňa 25.6.2014 bola medzi nimi uzavretá Dohoda
o zmene pracovných podmienok tak, že pracovný pomer sa predlžuje na dobu určitú do 30.6.2016.
Dňa 16.2.2015 bol žalobcovi zaslaný mail, v ktorom ho vedenie fakulty žiadalo o vypracovanie a zaslanie
syláb - na uvedený mail žalobca nereagoval (podľa vlastného vyjadrenia preto, lebo „bol poverený
množstvom inej práce“). Následne bol žalobca vyzývaný na predloženie syláb ústne osobne alebo
telefonicky (o týchto upozorneniach doklady nie sú, o ich existencii však svedčí mail žalobcu zo dňa
25.4.2015, v ktorom ako reakciu na ďalšie upozornenia uviedol že ,,sľubujem, že v budúcom semestri
už dám pozor na to, aby študenti dostali sylaby aj informácie včas a nemohli sa vyhovárať. ... Tým však
v žiadnom prípade nechcem zľahčovať, že som nevypísal sylaby - to je rozhodne len moja chyba“).
Následne žalovaný listom zo dňa 4.6.2015 písomne upozornil žalobcu na nedodržiavanie pracovnej
disciplíny, a to v súvislosti s nezverejnením syláb na letný semester 2014/2015 zo strany žalobcu pre
predmety Audiovizuálne praktikum - kamera II, Autorské praktikum kamera - strih II, Mediálny ateliér IV.
- foto a Autorská AV tvorba II, pričom určil primeraný čas na odstránenie uvedeného neuspokojivého
plnenia pracovných úloh 10 dní od prevzatia upozornenia žalobcom; zároveň ho upozornil na možnosť
ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súvislosti s porušovaním pracovnej disciplíny
- žalobca upozornenie prevzal dňa 15.6.2015 (t.j. dodať sylaby v zmysle tohto upozornenia mal najneskôr
dňa 25.6.2015); žalobca sylaby doručil žalovanému až dňa 2.7.2015, teda po termíne určenom v
upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 4.6.2015.
Dňa 2.7.2015 žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 63, ods. 1, písm. d), bod 4 Zákonníka práce,
ktorá bola odôvodnená tak, že dňa 4.6.2015 bol žalobca písomne svojím nadriadeným upozornený
na nedodržanie pracovnej disciplíny, keď nezverejnil ani po viacerých upozorneniach sylaby na
letný semester 2014/2015; zamestnávateľ určil primeraný čas na odstránenie neuspokojivého plnenia
pracovných úloh (10 dní), zároveň bol zamestnanec upozornený na možnosť ukončenia pracovného
pomeru. Do 1.7.2015 zamestnanec vzniknuté nedostatky neodstránil.
Žalovaný dňa 23.6.2015 požiadal príslušnú odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobcu (§
74 Zákonníka práce) - nakoľko k prerokovaniu výpovede odborovou organizáciou neprišlo do siedmych
pracovných dní (lehota skončila 2.7.2015) platí prezumpcia, že výpoveď prerokovaná bola (žalovaný
preto dňa 3.7.2015 odoslal výpoveď žalobcovi).
Žalobca prevzal výpoveď dňa 7.7.2015, dvojmesačná výpovedná doba začala plynúť dňa 1.8.2015,
pracovný pomer skončil dňa 30.9.2015.
Žalobca tvrdil nerovnaké zaobchádzanie / diskrimináciu oproti ostatným pedagógom, keď uviedol že
viacerí z nich požadované sylaby nedodali tak ako žalobca (dokonca ani do 9.7.2015), žalovaný však
nezaujal rovnaký postup s rovnakými dôsledkami (skončením pracovného pomeru), a všetci ostatní sú
zamestnancami alebo internými doktorandmi žalovaného. Toto svoje tvrdenie však žalobca nedokázal
dostatočne preukázať, pričom podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca jediným pedagógom, ktorý si
predmetnú povinnosť nesplnil. Súd nedokázal splnenie / nesplnenie povinnosti žalovaným vyhodnotiť,
nakoľko sa jedná o proces závislý od mnohých faktorov, záleží na subjektívnom zvážení hodnotiteľa, či
daný materiál spĺňa požadované podmienky „sylabusu“, alebo nie.

11.
Žalobca navrhol vykonať ďalší dôkaz, a to oboznamovaním sa s mailovou komunikáciou medzi
pedagógmi ktorí (údajne) sylabusy nedodali a fakultou (žalovaným) za účelom preukázania že sylabusy
ostatných pedagógov boli dodané oneskorene alebo neboli dodané vôbec - tento dôkaz súd nevykonal,
nakoľko vykonanie takéhoto dokazovania by pre preukazovanie skutkového stavu nemalo pre súd nemal
žiadnu hodnotu (posúdenie či ten - ktorý materiál spĺňa podmienky „sylabusu“ je totiž individuálne, záleží
na jeho posúdení vedením fakulty). Iba súd rozhodne, ktoré s označených dôkazov vykoná (§ 185, ods. 1



Civilného sporového poriadku), nie je teda povinnosťou súdu vykonať všetky dôkazy označené stranami
sporu či ich zástupcami.

12.
Podľa § 80, pís. c) Občianskeho súdneho poriadku (predpis platný v čase podania návrhu na súd)
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa § 59, ods. 1 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 2.7.2015) pracovný pomer možno skončiť
a) dohodou,
b) výpoveďou,
c) okamžitým skončením,
d) skončením v skúšobnej dobe.
Podľa § 61, ods. 1 a ods. 2 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 2.7.2015) výpoveďou môže
skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak
je neplatná.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod
výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom,
inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Podľa § 62, ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 a ods. 7 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu
2.7.2015) ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
Výpovedná doba je najmenej jeden mesiac, ak tento zákon neustanovuje inak.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a)
alebo písm. b) alebo z dôvodu, že zamestnanec stratil vzhľadom na svoj zdravotný stav podľa lekárskeho
posudku dlhodobo spôsobilosť vykonávať doterajšiu prácu, je najmenej
a) dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej jeden rok a menej ako päť rokov,
b) tri mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede trval
najmenej päť rokov.
Výpovedná doba zamestnanca, ktorému je daná výpoveď z iných dôvodov ako podľa odseku 3, je
najmenej dva mesiace, ak pracovný pomer zamestnanca u zamestnávateľa ku dňu doručenia výpovede
trval najmenej jeden rok.
Do doby trvania pracovného pomeru podľa odsekov 3 a 4 sa započítava aj doba trvania opakovane
uzatvorených pracovných pomerov na určitú dobu u toho istého zamestnávateľa, ktoré na seba
bezprostredne nadväzujú.
Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení
výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak tento zákon
neustanovuje inak.

Podľa § 63, ods. 1, písm. d), bod 4. Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 2.7.2015) zamestnávateľ
môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak zamestnanec neuspokojivo plní pracovné úlohy
a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a
zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil.
Podľa § 71, ods. 3 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 2.7.2015) pred uplynutím dohodnutej doby
sa môže skončiť pracovný pomer podľa odseku 1 aj inými spôsobmi uvedenými v § 59.

Podľa § 4, bod 1), písm. b), bod 2), bod 6) PRACOVNÉHO PORIADKU UNIVERZITY SV. CYRILA A
METODA V TRNAVE pracovný pomer sa môže skončiť výpoveďou.
Výpoveď a okamžité zrušenie pracovného pomeru musí byť doručené zamestnancovi do vlastných rúk,
inak je tento právny úkon neplatný. UCM môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených
v ZP. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s
iným dôvodom a nemožno ho dodatočne meniť.
Dĺžku výpovednej doby upravuje ZP.

Podľa § 74 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 2.7.2015) výpoveď alebo okamžité skončenie
pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so
zástupcami zamestnancov, inak sú výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Zástupca zamestnancov je povinný prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich



pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie
pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom.
Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 77 Zákonníka práce (v znení platnom ku dňu 2.7.2015) neplatnosť skončenia pracovného
pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže
zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď
sa mal pracovný pomer skončiť.

Podľa § 14, bod 5) Študijného poriadku Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave vyučujúci je povinný
na začiatku semestra, najneskôr do dvoch týždňov od začatia výučby, poskytnúť študentom konkrétne
informácie o výučbe predmetu v súlade s vyhláškou o kreditovom systéme štúdia a sylabus predmetu s
podrobnými požiadavkami a spôsobom hodnotenia práce študenta.

Podľa § 5, bod 4), písm. a), b), c) a p) PRACOVNÉHO PORIADKU UNIVERZITY SV. CYRILA A METODA
V TRNAVE zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať svedomite, zodpovedne a riadne v rozsahu svojich práv a povinností a podľa svojich
vedomostí a schopností, pri vzájomnom styku zachovávať pravidlá slušnosti, zdvorilosti, ohľaduplnosti
a úcty k iným osobám pri plnení úloh vyplývajúcich z pracovnoprávnych vzťahov,
b) plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a vnútornými predpismi,
c) plniť kvalitne, hospodárne a včas pracovné úlohy a pokyny nadriadených,
p) dodržiavať Ústavu SR, ústavné zákony, zákony, ostatné všeobecne záväzné právne predpisy a
vnútorné predpisy UCM a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho svedomia a vedomia, rešpektovať a
chrániť ľudskú dôstojnosť a ľudské práva.

Podľa § 6, bod 1), bod. 2), bod 3, písm. a), b), a e), a bod 5) PRACOVNÉHO PORIADKU
UNIVERZITY SV. CYRILA A METODA V TRNAVE každý zamestnanec je povinný dodržiavať pracovnú
disciplínu, čo znamená, že je povinný dodržiavať všetky povinnosti, ktoré mu vyplývajú z existujúceho
pracovnoprávneho vzťahu v zmysle príslušných pracovnoprávnych predpisov, kolektívnej zmluvy a
vnútroorganizačných predpisov UCM.
Porušenie pracovnej disciplíny spočíva v zavinenom porušení tých povinností zamestnanca, ktoré mu
vyplývajú zo všeobecne záväzných právnych predpisov, z interných predpisov, z pracovného poriadku,
z pracovnej zmluvy a z nedodržania príkazu alebo pokynu nadriadených zamestnancov.
Za porušenie pracovnej disciplíny, v dôsledku ktorého môže dať UCM zamestnancovi výpoveď, sa
považuje najmä:
a) podstatným spôsobom porušenie právnych predpisov a vnútorných predpisov UCM, ktoré sa priamo
vzťahujú na výkon práce jednotlivými zamestnancami podľa pracovnej zmluvy,
b) opakované nevyužívania pracovného času a neuspokojivé plnenie pracovných úloh, pričom UCM
ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v
primeranom čase neodstránil,
e) nerešpektovanie príkazu nadriadeného vedúceho, pokiaľ nejde o príkaz, ktorý je v rozpore s právnymi
predpismi.
Výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany UCM je UCM povinný vopred
prerokovať s odborovou organizáciou UCM v zmysle § 74 ZP, inak sú neplatné. Odborová organizácia je
povinná prerokovať výpoveď zo strany UCM do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej
žiadosti UCM a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa doručenia
písomnej žiadosti UCM. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí, že k prerokovaniu došlo.

Podľa § 2, ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou dodržiavanie zásady rovnakého zaobchádzania spočíva v zákaze diskriminácie z
dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy, príslušnosti k národnosti alebo etnickej
skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie, manželského stavu a rodinného stavu,
farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného alebo sociálneho pôvodu, majetku,
rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti.
Podľa § 6, ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v niektorých oblastiach a o ochrane
pred diskrimináciou v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania sa v pracovnoprávnych vzťahoch,
obdobných právnych vzťahoch a v právnych vzťahoch s nimi súvisiacich zakazuje diskriminácia osôb
z dôvodov podľa § 2 ods. 1.



13.
Podľa R 34/1968: Výpovedný dôvod musí byt v písomnej výpovedi uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké
sú skutočné dôvody, ktoré druhého účastníka pracovného pomeru vedú k tomu, že rozväzuje pracovný
pomer, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný výpovedný
dôvod uplatňuje, a aby bolo zistené, že uplatnený výpovedný dôvod nebude môcť byť dodatočne
menený. Doručenie výpovede podmieňuje platnosť výpovede a má význam z hľadiska dĺžky a začiatku
výpovednej lehoty.
Podľa Z III (s. 113): Platnosť výpovede organizácie je viazaná na existenciu výpovedných dôvodov a
ich uvedenie vo výpovedi.
Podľa 2/1967: Ak je vo výpovedi zamestnanca alebo zamestnávateľa nesprávne uvedená výpovedná
doba, alebo tam nie je uvedená vôbec, nemá to za následok neplatnosť výpovede, ale pracovný pomer
sa skončí uplynutím zákonnej výpovednej doby.
Podľa R 15/1978: Ak dá organizácia pracovníkovi výpoveď pre nespĺňanie požiadaviek, ktoré spočívajú
v neuspokojivých pracovných výsledkoch, organizácia v súdnom konaní musí dokázať, že na nedostatky
v práci pracovníka nielen upozornila, ale že ho aj písomne vyzvala v období posledných 12 mesiacov
(teraz 6 mesiacov) na ich odstránenie, pričom mu určila primeranú lehotu, a pracovník napriek tomu
nedostatky neodstránil.

14.
Výpoveď je jednostranným právnym úkonom, na ktorý sú oprávnení zamestnávateľ i zamestnanec -
na základe výpovede sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby. Výpoveďou možno skončiť
pracovný pomer dohodnutý na neurčitý čas, aj pracovný pomer na určitú dobu. Výpoveď musí mať
písomnú formu, a musí sa doručiť druhému účastníkovi - ide o hmotnoprávne podmienky výpovede, ich
nesplnenie je sankcionované neplatnosťou tohto právneho úkonu; výpoveď nemusí obsahovať výslovné
uvedenie výpovednej doby, nakoľko jej dĺžka a plynutie vyplýva zo zákona - výpoveď je teda platná
aj vtedy, ak v nej výpovedná doba nie je uvedená vôbec alebo je uvedená nesprávne. Výpoveď zo
strany zamestnávateľa musí byť doručená zamestnancovi do vlastných rúk, keď doručovať možno
na pracovisku, v byte alebo kdekoľvek bude zamestnanec zastihnutý, alebo prostredníctvom pošty;
výpoveď sa považuje za doručenú aj vtedy, ak ju pošta vrátila ako nedoručiteľnú, alebo ak doručenie
písomnosti bolo zmarené konaním alebo opomenutím zamestnanca, účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne. Výpovedný dôvod vo výpovedi musí
byť uvedený tak, aby bolo zrejmé aké sú príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom ktorý
zákonný výpovedný dôvod je uplatnený.
Na základe výpovede sa pracovný pomer končí uplynutím výpovednej doby, čo je časový úsek ktorý
musí uplynúť medzi výpoveďou a zánikom pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď len z dôvodu, ktorý je uvedený v zákone, pričom
výpočet výpovedných dôvodov je taxatívny, a ich okruh nemožno meniť; výpovedný dôvod pre ktorý
zamestnávateľ dáva zamestnancovi výpoveď musí byť vždy uvedený vo výpovedi (vo výpovedi možno
výpovedný dôvod uviesť citáciou príslušného zákonného ustanovenia, alebo aj uvedením skutočností
ktoré sa stali dôvodom na skončenie pracovného pomeru). Pre neuspokojivé pracovné výsledky
zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď vtedy, ak ho v období posledných 6 mesiacov písomne
vyzval na odstránenie vytýkaných nedostatkov, a zamestnanec ich napriek tomu v primeranom čase
neodstránil - písomná forma výzvy pritom nie je podmienkou platnosti výpovede; nie je rozhodujúce, či k
neuspokojivému plneniu pracovných úloh došlo zavinením, alebo bez zavinenia zamestnanca, a či bolo
trvalejšieho alebo prechodného charakteru.
Zástupcom zamestnancov je príslušný odborový orgán, zamestnanecká rada alebo zamestnanecký
dôverník - pred výpoveďou zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný túto prerokovať so
zástupcom zamestnancov; zákon ustanovuje lehotu dokedy je potrebné prerokovať výpoveď, a to sedem
pracovných dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľa - ak v tejto lehote nedôjde k
prerokovaniu výpovede platí predpoklad, že k prerokovaniu došlo.
Na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zákon ustanovuje lehotu dvoch
mesiacov, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

15.Spodná časť formulára
Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že návrhu žalobcu nie je možné vyhovieť ani v jednom
z požadovaných určení.



Žalobca žiadal v prvom rade určiť, že výpoveď žalovaného zo dňa 2.7.2015 je neplatná, a v tejto
súvislosti (po určení neplatnosti výpovede) uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť mu náhradu mzdy.
Pri preskúmavaní tohto návrhu súd zistil, že strany sporu uzavreli dňa 24.9.2013 pracovnú zmluvu,
s dňom nástupu do práce 1.10.2013, na funkciu odborný asistent, na dobu určitú do 30.6.2014; dňa
25.6.2014 bola medzi nimi uzavretá Dohoda o zmene pracovných podmienok tak, že pracovný pomer
sa predlžuje na dobu určitú do 30.6.2016. Žalobca pracoval u žalovaného ako odborný asistent, teda
sa na neho vzťahovali vnútorné predpisy žalovaného - v súdenej veci je potom dôležitý § 14, bod 5)
Študijného poriadku podľa ktorého „vyučujúci je povinný na začiatku semestra, najneskôr do dvoch
týždňov od začatia výučby, poskytnúť študentom ... sylabus predmetu s podrobnými požiadavkami
a spôsobom hodnotenia práce študenta“, a § 5, bod 4), písm. a), b), c) a p) Pracovného poriadku
podľa ktorého „je zamestnanec povinný najmä: a) pracovať svedomite, zodpovedne a riadne v rozsahu
svojich práv a povinností...“, b) plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi a
vnútornými predpismi, c) plniť kvalitne, hospodárne a včas pracovné úlohy a pokyny nadriadených,
p) dodržiavať ... vnútorné predpisy UCM...“. Po začatí letného semestra 2014/2015 (najneskôr do
dvoch týždňov od začatia výučby v kalendárnom roku 2015, t.j. do konca februára 2015) bol teda
žalobca v zmysle vyššie citovaného Študijného poriadku povinný poskytnúť tzv. „sylabus“ predmetov
ktoré vyučoval, a to tak, že uvedený materiál mal predložiť vedeniu / sekretariátu fakulty, ktorá by ho
následne zverejnila na webových stránkach žalovaného. Nakoľko žalobca si túto povinnosť nesplnil,
dňa 16.2.2015 mu bol zaslaný mail, v ktorom ho vedenie fakulty žiadalo o vypracovanie a zaslanie
syláb - na uvedený mail žalobca nereagoval (podľa vlastného vyjadrenia preto, lebo „bol poverený
množstvom inej práce“). Následne bol žalobca vyzývaný na predloženie syláb ústne osobne alebo
telefonicky (o týchto upozorneniach doklady nie sú, o ich existencii však svedčí mail žalobcu zo dňa
25.4.2015, v ktorom ako reakciu na ďalšie upozornenia uviedol že ,,sľubujem, že v budúcom semestri
už dám pozor na to, aby študenti dostali sylaby aj informácie včas a nemohli sa vyhovárať. ... Tým však
v žiadnom prípade nechcem zľahčovať, že som nevypísal sylaby - to je rozhodne len moja chyba“).
Následne žalovaný listom zo dňa 4.6.2015 písomne upozornil žalobcu na nedodržiavanie pracovnej
disciplíny, a to v súvislosti s nezverejnením syláb na letný semester 2014/2015 zo strany žalobcu pre
predmety Audiovizuálne praktikum - kamera II, Autorské praktikum kamera - strih II, Mediálny ateliér IV.
- foto a Autorská AV tvorba II, pričom určil primeraný čas na odstránenie uvedeného neuspokojivého
plnenia pracovných úloh 10 dní od prevzatia upozornenia žalobcom; zároveň ho upozornil na možnosť
ukončenia pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa v súvislosti s porušovaním pracovnej disciplíny
- žalobca upozornenie prevzal dňa 15.6.2015 (t.j. dodať sylaby v zmysle tohto upozornenia mal najneskôr
dňa 25.6.2015); žalobca sylaby doručil žalovanému až dňa 2.7.2015, teda po termíne určenom v
upozornení na porušovanie pracovnej disciplíny zo dňa 4.6.2015. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný
najmenej tri krát v období od 16.2.2015 do 4.6.2015 (t.j. za obdobie menej ako šesť mesiacov)
žalobcu upozornil na povinnosť splniť si požadovanú úlohu (naposledy aj s upozornením na možnosť
ukončenia pracovného pomeru) - žalobca ju však v požadovanej lehote nesplnil (sylaby dodal až
dňa 2.7.2015), čím nastala možnosť uplatniť výpovedný dôvod v zmysle § 63, ods. 1, písm. b), bod
4 Zákonníka práce. Dňa 2.7.2015 žalovaný dal žalobcovi výpoveď podľa § 63, ods. 1, písm. d),
bod 4 Zákonníka práce, ktorá bola riadne odôvodnená (tým že dňa 4.6.2015 bol žalobca písomne
upozornený na nedodržanie pracovnej disciplíny, keď nezverejnil ani po viacerých upozorneniach sylaby
na letný semester 2014/2015; zamestnávateľ určil primeraný čas na odstránenie neuspokojivého plnenia
pracovných úloh, avšak do 1.7.2015 zamestnanec vzniknuté nedostatky neodstránil). Žalovaný dňa
23.6.2015 požiadal príslušnú odborovú organizáciu o prerokovanie výpovede žalobcu (§ 74 Zákonníka
práce) - nakoľko k prerokovaniu výpovede odborovou organizáciou nedošlo do siedmych pracovných dní
(lehota skončila 2.7.2015) platí prezumpcia, že výpoveď prerokovaná bola (žalovaný preto dňa 3.7.2015
odoslal výpoveď žalobcovi). Žalobca prevzal výpoveď dňa 7.7.2015 (dvojmesačná výpovedná doba
začala plynúť dňa 1.8.2015, pracovný pomer skončil dňa 30.9.2015).
Z uvedeného je zrejmé, že výpoveď daná žalobcovi je platná, netrpí žiadnymi vadami ktoré by ju mohli
robiť neplatnou - existoval relevantný výpovedný dôvod, výpoveď bola daná na prerokovanie odborovej
organizácii, bola písomná a následne riadne doručená žalobcovi do vlastných rúk, preto súd návrh
žalobcu na určenie neplatnosti výpovede zamietol; vzhľadom ku skutočnosti, že súd nezistil neplatnosť
skončenia pracovného pomeru (výpovede), logicky musel zamietnuť aj časť návrhu ktorou sa žalobca
domáhal náhrady mzdy (za dobu od „neplatného“ skončenia pracovného pomeru do 30.6.2016).
Žalobca žiadal tiež určiť, že postup žalovaného ako zamestnávateľa bol diskriminačným konaním vo
veci nerovnakého zaobchádzania pri určení porušenia pracovnej disciplíny s následkom skončenia
pracovného pomeru. Žalobca tvrdil nerovnaké zaobchádzanie / diskrimináciu oproti ostatným
pedagógom v tom, že aj viacerí iní pedagógovia sylaby nedodali tak ako žalobca, žalovaný však



voči nim nezaujal rovnaký postup s rovnakými dôsledkami (skončením pracovného pomeru). Ani v
tejto časti súd nemohol žalobe vyhovieť, nakoľko chýba podstatná podmienka možnosti konštatovať v
konaní žalovaného voči žalobcovi diskrimináciu, pretože diskriminujúce konanie musí byť zdôvodnené
odlišným (od tzv. komparátora) prístupom z dôvodu pohlavia, náboženského vyznania alebo viery, rasy,
príslušnosti k národnosti alebo etnickej skupine, zdravotného postihnutia, veku, sexuálnej orientácie,
manželského stavu a rodinného stavu, farby pleti, jazyka, politického alebo iného zmýšľania, národného
alebo sociálneho pôvodu, majetku, rodu alebo iného postavenia alebo z dôvodu oznámenia kriminality
alebo inej protispoločenskej činnosti (§ 2, ods. 1 zák.č. 365/2004 Z.z. o rovnakom zaobchádzaní v
niektorých oblastiach a o ochrane pred diskrimináciou) - v konaní však takýto postup voči žalobcovi z
vyššie uvedených dôvodov nebol preukázaný. Naviac žalobca svoje tvrdenie o údajnej diskriminácie
jeho osoby nedokázal nijakým spôsobom (nieto ešte dostatočne právne relevantným) preukázať, podľa
vyjadrenia žalovaného bol žalobca jediným pedagógom, ktorý si predmetnú povinnosť nesplnil (pokiaľ
by si povinnosť nesplnili aj ďalší pedagógovia, žalovaný by postupoval aj v týchto prípadoch rovnako).
Aj v tejto časti súd preto návrh zamietol.
Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žalovanému ich nepriznal i keď bol v konaní plne
úspešný, nakoľko trovy konania si výslovne neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, ku Krajskému
súdu v Trnave, cestou podpísaného súdu, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.