Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Sžfk/25/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016202726
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Nora Halmová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:1016202726.1

Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu: Univerzita sv. Cyrila a Metoda v Trnave, Nám.
J. Herdu 2, Trnava, IČO: 36 078 913, právne zastúpený: JUDr. Róbert Spál, advokát, Paulínska 24,
Trnava, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, Ružová dolina 10, Bratislava, v konaní o
preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
10217-7000/2016/OK/4 zo dňa 18. augusta 2016, konajúc o kasačnej sťažnosti žalobcu proti uzneseniu
Krajského súdu v Bratislave č. k. 1S/309/2016-166 zo dňa 22. februára 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave č.
k. 1S/309/2016-166 zo dňa 22. februára 2018 z a m i e t a.

II. Účastníkom kasačného konania nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1.

1.1 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) napadnutým uznesením odmietol žalobu
podľa § 98 ods. 1 písm. g/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) o
preskúmanie zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
10217-7000/2016/OK/4 zo dňa 18.08.2016. O trovách konania rozhodol podľa § 170 písm. a/ SSP tak,
že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

1.2 Krajský súd z obsahu administratívneho spisu zistil, že žalobca ako verejný obstarávateľ podľa § 6
ods. 1 písm. d/ zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obbsatrávaní v znení neskorších predpisov (ďalej
len „ZVO“), vyhlásil verejnú súťaž na predmet zákazky „Zariadenie a vybavenie vybraných projektov“
uverejnením oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania vo Vestníku verejného obstarávania č.
107/2011 zo dňa 02.06.2011 pod zn. 4017-MST. Oznámenie o výsledku verejného obstarávania bolo
uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 198/2011 zo dňa 12.10.2011 pod zn. 8123-VST.
Predpokladaná hodnota zákazky bez DPH bola vo výške 141.618,63 € a preto sa jednalo o podlimitnú
zákazku na dodanie tovarov podľa § 4 ods. 3 písm. a/ ZVO.

1.3 Na základe poverenia predsedníčky Úradu pre verejné obstarávanie č. 125/2016 zo dňa 06.06.2016
zamestnanci úradu, odboru kontroly v čase od 13.06.2016 do 18.08.2016 vykonali u žalobcu kontrolu pri
zadávaní podlimitnej zákazky na dodanie tovarov postupom verejnej súťaže po uzavretí zmluvy vrátane
všetkých dodatkov na predmet zákazky „Zariadenie a vybavenie vybraných projektov“.

1.4 O výsledku kontroly dodržiavania ZVO bol spísaný Protokol č. 10217-7000/2016/OK/4 zo dňa
XX.XX.XXXX, v ktorom žalovaný konštatoval postup žalobcu v rozpore so ZVO. K protokolu podal
žalobca vyjadrenie zo dňa 12.09.2016, ku ktorému Úrad pre verejné obstarávanie zaujal stanovisko
označené ako „Vyjadrenie k namietaným skutočnostiam vedúceho kontrolovaného subjektu ku



kontrolným zisteniam“ zo dňa 07.10.2016. Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom
obstarávaní bol prerokovaný so žalobcom dňa 17.10.2016, o čom bola spísaná Zápisnica o prerokovaní
protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č. 10217-7000/2016-OK/8
zo dňa 17.10.2016.

1.5 Krajský súd mal za to, že administratívnu kontrolu postupu zadávania podlimitnej zákazky na dodanie
tovaru po uzavretí zmluvy na vyššie uvedený predmet zákazky nemožno považovať za rozhodovací
proces vo verejnej správe a výsledné materiály z vykonanej kontroly za rozhodnutia vydané v takomto
konaní, keďže kontrolou sa len zisťuje súlad postupu kontrolovaného s ustanoveniami ZVO. Súd mal
za to, že výsledné materiály z vykonanej kontroly a postup pri ich vypracovaní nepodliehajú súdnemu
prieskumu v rámci úpravy správneho súdnictva v SSP, keďže nie sú rozhodnutím správneho orgánu
v zmysle SSP. Kontrola postupu zadávania zákazky predstavuje jednu z dohľadových kompetencií
žalovaného. Protokol o výsledku dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní je možné považovať len
za akýsi výstup z kontroly, ktorý sa nemohol nijako dotknúť právneho postavenia žalobcu a spôsobiť
mu ujmu na jeho právach.

1.6 Podľa názoru krajského súdu je nesporné, že protokolu absentuje právne vynútiteľný výrok a je
len písomnosťou s informatívnym charakterom. Skutočnosť, že došlo k porušeniu ustanovení ZVO a
jeho popisu, samo o sebe ešte nezakladá povinnosť u žalobcu napr. vrátiť finančné prostriedky. Toto
štádium môže nasledovať až postupom správneho orgánu v zmysle ust. § 27a ods. 4 zákona č. 528/2008
Z. z. o pomoci a podpore, v zmysle ktorého je správnemu orgánu daná možnosť a nie povinnosť
vyzvať prijímateľa na vrátenie poskytnutého príspevku alebo jeho časti na predmet zákazky. Pretože
napadnuté rozhodnutie nie je konečným autoritatívnym rozhodnutím orgánu verejnej správy o právach a
povinnostiach žalobcu v súvislosti so zisteným porušením pravidiel a postupov verejného obstarávania
je súdne preskúmanie protokolu na základe podanej správnej žaloby neprípustné.

2.

2.1 Proti tomuto uzneseniu podal žalobca v postavení sťažovateľa v zákonom stanovenej lehote kasačnú
sťažnosť prostredníctvom svojho právneho zástupcu a žiadal, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky
napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie z dôvodov podľa § 440 ods. 1
písm. g/ a j/ SSP a aby žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania.

2.2 Podľa žalobcu ustanovenie § 6 SSP vymedzuje okruh rozhodnutí, resp. úkonov orgánov verejnej
správy, ktoré podliehajú preskúmavacej právomoci súdov v rámci správneho súdnictva, ktorý je
determinovaný princípom generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou vyplývajúcou z ust. § 7 SSP.
Žalobca mal za to, že protokol vydaný žalovaným nie je vylúčený zo súdneho prieskumu v zmysle ust.
§ 7 SSP, ale predstavuje individuálny správny akt, ktorý napriek skutočnosti, že neukladá konkrétne
povinnosti a sankcie žalobcovi, je rozhodnutím správneho orgánu, ktoré konštatuje porušenie ZVO zo
strany žalobcu, čím je spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností žalobcu a bezprostredne ohrozuje
právom chránené záujmy žalobcu ako účastnícka správneho konania.

2.3 Žalobca ďalej uviedol, že existenciu zásahov do práv a právom chránených záujmov žalobcu
deklarujú okrem iného dokumenty a rozhodnutia vydané Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky, a to konkrétne Správa o zistenej nezrovnalosti č. N21601008/S01, Žiadosť
o vrátenie finančných prostriedkov č. 22410420018/Z02, Žiadosť o vrátenie finančných prostriedkov
- výzva zo dňa 08.11.2016. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky
na základe výsledkov kontroly uskutočnenej žalovaným, ktoré sú obsahom protokolu a kde žalovaný
konštatuje porušenie zákona o verejnom obstarávaní, vydalo správu o zistených nezrovnalostiach a
vyzvalo žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov v stanovenej lehote, pod hrozbou následného
zvýšenia objemu finančných prostriedkov, ktorých vrátenie bude požadovať o jeden a pol násobok, na
základe čoho žalobca uhradil sumu 5.046,69 €. Žalobca mal za to, že rozširujúcim výkladom ustanovenia
§ 7 SSP a následným vylúčením možnosti preskúmania protokolu súdom, by došlo k odopretiu práva
na súdnu ochranu žalobcovi ako aj k popretiu materiálneho chápania právneho štátu vyžadujúceho
kontrolu verejnej správy prostredníctvom súdnej moci, pričom poukázala na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 5Sžf/31/2011.

3.



3.1 Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti vyjadril v písomnom vyjadrení zo dňa 21.05.2018, v ktorom
navrhol, aby ju kasačný súd ako nedôvodnú zamietol podľa § 461 SSP, nakoľko bol toho názoru, že
krajský súd rozhodol správne, uznesenie riadne a podrobne odôvodnil, vysporiadal sa so všetkými
podstatnými námietkami účastníkmi konania a vec správne právne posúdil.

3.2 Žalovaný uviedol, podľa § 109 ods. 1 ZVO je ústredným orgánom štátnej, správy pre verejné
obstarávanie, podľa § 112 písm. b/ ZVO vykonáva štátnu správu v oblasti verejného obstarávania a
podľa § 112 písm. c/ ZVO vykonáva dohľad nad verejným obstarávaním. Podľa žalovaného Protokol
slúži ako nástroj na oficiálne úradné zaznamenanie zistených porušení zákona, pričom nepodlieha
povinnému zverejňovaniu a žalovaný ich v rámci výkonu kontroly doručuje len kontrolovanému, prípadne
riadiacemu orgánu, ak bola kontrola vykonaná na jeho žiadosť. Samotným vydaním Protokolu, ktorý
je následne prerokovaný Zápisnicou nedochádza k zásahu do právnej sféry žalobcu. Uvedený právny
názor si osvojili aj jednotlivé senáty Krajského súdu v Bratislave a ustálená rozhodovacia prax spočíva
v zastavovaní konaní v čase účinnosti OSP, resp. v odmietaní žalôb od účinnosti SSP, z dôvodu,
že tieto akty sú zo súdneho preskúmania v správnom súdnictve vylúčené pretože ide o opatrenia
predbežnej povahy, ktoré nemôžu mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobcu. Žalovaný
poukázal ďalej poukazuje aj na uznesenia Najvyššieho súdu SR, ktorými bola v skutkovo obdobnej
veci zamietnutá kasačná sťažnosť a preto bol presvedčený, že ide o rozhodnutie, ktoré je založené na
ustálenej rozhodovacej praxi slovenských súdov.

3.3 Argumentáciu žalobcu, že napadnutý Protokol výrazne zasiahol do jeho práv a povinností a nemôže
tak byť vylúčený zo súdneho prieskumu z dôvodu, že Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka
SR na základe výsledkov vydalo správu o zistených nezrovnalostiach a vyzvalo žalobcu na vrátenie
finančných prostriedkov, považoval žalovaný za irelevantnú. Uviedol, že až v prípade, ak by žalovaný
vyvodil pre žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup žalovaného tomuto
rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím o uložení pokuty
dôjde k zásahu do práv a povinností žalobcu a nie vydaním Protokolu, ktorý je výsledkom kontroly
postupu zadávania zákazky po uzavretí zmluvy podľa § 146a až § 146d ZVO a predstavuje jednu z
dohľadových kompetencií žalovaného.

3.4 Žalovaný zdôraznil, že právomoc rozhodnúť o vrátení poskytnutého príspevku alebo jeho časti
prislúcha riadiacemu, resp. sprostredkovateľskému orgánu, ktoré s konečnou platnosťou rozhodujú,
resp. nariaďujú prijímateľovi, aby vrátil dotáciu, alebo jej časť. Aj keď Protokol môže byť podkladom pre
predmetné rozhodnutie, sám o sebe však nepredstavuje zásah do práv a právom chránených záujmov
žalobcu, ktorým by bolo konečným spôsobom dotknuté postavenie žalobcu napríklad vo forme uloženia
určitej povinnosti. Uvedené tvrdenie žalovaného potvrdil aj NS SR v rozhodnutí pod sp. zn 3Sžfk/50/2017
zo dňa 13.12.2017.

3.5 Z uvedených dôvodov mal žalovaný za to, že krajský súd postupoval zákonne a v súlade s ustálenou
rozhodovacou praxou, nakoľko napadnutý Protokol po zohľadnení predovšetkým materiálneho hľadiska
nevykazuje znaky individuálneho správneho aktu s priamym a reálnym vplyvom na práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti žalobcu, nemôže mať za následok ujmu na jeho subjektívnych
právach, a preto súdnemu prieskumu v správnom súdnictve nepodlieha.

4.

4.1 Najvyšší súd Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd v zmysle § 438 ods. 2 zák. č. 162/2015
Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) preskúmal napadnuté uznesenie ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo v medziach dôvodov podanej kasačnej sťažnosti (§ 453 ods. 1, 2 SSP), postupom bez
nariadenia pojednávania podľa § 455 SSP a po jej preskúmaní dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná a je potrebné ju zamietnuť.

4.2 Najvyšší súd z predloženého spisového materiálu krajského súdu zistil, že žalovaný vykonal v
čase od 13.06.2016 do 18.08.2016 podľa ustanovení § 109, § 112, § 137 ods. 2 písm. c/ a § 146
ods. 6 v nadväznosti na § 155q ods. 4 ZVO u žalobcu kontrolu so zameraním na kontrolu použitého
postupu zadávania podlimitnej zákazky po uzavretí zmluvy, vrátane všetkých dodatkov na dodanie
tovaru s názvom predmetu zákazy „Zariadenie a vybavenie vybraných projektov“, ktorej Oznámenie o



vyhlásení verejného obstarávateľa bolo uverejnené vo Vestníku verejného obstarávania č. 107/2011 zo
dňa 02.06.2011 pod zn. 4017-MST a Oznámenie o výsledku verejného obstarávania bolo uverejnené
vo Vestníku verejného obstarávania č. 198/2011 zo dňa 12.10.2011 pod zn. 8123-VST. Žalobca dňa
20.06.2016 doručil žalovanému dokumentáciu z predmetného postupu zadávania zákazky spolu so
sprievodným listom č. 1/06/2016 pr. „Zaslanie kompletnej dokumentácie z verejného obstarávania“,
ktorú na žiadosť žalovaného č. 10217-7000/2016-OK/3 doplnil dňa 03.08.2016. Žalobcovi bol dňa
30.08.2016 doručený Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní č.
10217-7000/2016/OK/4 zo dňa 18.08.2016, voči ktorému podal žalobca vyjadrenie zo dňa 12.09.2016,
ku ktorému žalovaný doručil žalobcovi dňa 11.10.2016 stanovisko, v ktorom tvrdenia žalobcu v plnom
rozsahu zamietol. Dňa 17.10.2016 bol Protokol prerokovaný so žalobcom, o čom bola vyhotovená
zápisnica č. 10217-7000/2016-OK/8 a tým bol proces kontroly ukončený.

4.3 Žalobca sa žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 19.12.2016 domáhal
preskúmania zákonnosti Protokolu o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní
č. 10217-7000/2016/OK/4 zo dňa 18.08.2016. Napadnutým uznesením krajský súd žalobu žalobcu
odmietol podľa § 98 ods. 1 písm. g/ SSP, pretože neboli naplnené podmienky na preskúmanie rozhodnutí
v rámci správneho súdnictva.

4.4 Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.

4.5 Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

4.6 Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

4.7 Podľa § 7 písm. e/ SSP, správne súdy nepreskúmavajú rozhodnutia orgánov verejnej správy a
opatrenia orgánov verejnej správy predbežnej, procesnej alebo poriadkovej povahy, ak nemohli mať za
následok ujmu na subjektívnych právach účastníka konania.

4.8 Predmetom kasačného konania bolo preskúmanie uznesenia krajského súdu ako aj konania, ktoré
mu predchádzalo, pričom v rámci kasačného konania Najvyšší súd Slovenskej republiky súd skúmal
možnosť súdneho prieskumu Protokol o výsledku kontroly dodržiavania zákona o verejnom obstarávaní
č. 10217-7000/2016/OK/4 zo dňa 18.08.2016, ktorý krajský súd zhodne so žalovaným považovali za
nepodliehajúce súdnemu prieskumu zákonnosti. Túto právnu otázku presvedčivo vyriešil krajský súd,
pričom najvyšší súd sa s dôvodmi jeho uznesenia plne stotožňuje.

4.9 Správne súdnictvo je založené na princípe generálnej klauzuly, čo v zásade znamená, že
súdnemu prieskumu zákonnosti podliehajú v zásade všetky rozhodnutia vydané správnymi orgánmi
s výnimkou tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje. Rozsah právomocí pri preskúmaní
správnych rozhodnutí je teda obmedzený negatívnou enumeráciou rozhodnutí, ktoré správne súdy
nepreskúmavajú. Rozhodnutia, ktoré správne súdy nepreskúmavajú, sú vymedzené v ustanovení § 7
SSP, ktoré obsahuje taxatívny výpočet konkrétnych druhov rozhodnutí, ktoré sú vylúčené zo súdneho
prieskumu.

4.10 Najvyšší súd v tejto súvislosti, využijúc ust. § 464 ods. 1 SSP, poukazuje na rozhodnutie najvyššieho
súdu vydané v obdobnej veci pod sp. zn. 1Sžfk/9/2017 z 22. augusta 2017, z ktorého prevzatú časť
odôvodnenia vo vzťahu k napadnutému Protokolu cituje: „Na prvom mieste Najvyšší súd zdôrazňuje,
že zákonodarca výkon správneho súdnictva (najmä čl. 46 a čl. 142 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky)
založil iba na návrhovej slobode účastníka (žalobcu), t. j. zodpovednosti za obranu svojich práv
(vigilantibus leges sunt scriptae) v medziach čl. 13 Dohovoru o ochrane základných práv a ľudských
slobôd vybrať si podľa z prostriedkov ochrany upravených procesnými predpismi ten najvhodnejší proti



rozhodnutiu či postupu orgánu verejnej správy. Preto správny súd nie je oprávnený zasahovať do tejto
procesnej slobody, t. j. dispozitívne rozhodnutie účastníka konania z úradnej povinnosti meniť alebo ho
počas súdneho prieskumu presviedčať o nevhodnosti takto zvoleného prostriedku nápravy.

Aj po nadobudnutí účinnosti Správneho súdneho poriadku naďalej platí, že v systéme správneho
súdnictva vychádza právna úprava prístupu k súdnemu preskúmaniu právoplatného rozhodnutia orgánu
verejnej správy na základy žaloby z princípu generálnej klauzuly s negatívnou enumeráciou, z ktorého
vyplýva, že súdy v zásade preskúmavajú všetky rozhodnutia alebo opatrenia orgánov verejnej správy,
ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú oprávnenia a povinnosti fyzických alebo právnických osôb
alebo ktorými môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzických osôb alebo
právnických osôb priamo dotknuté, okrem tých, ktoré zákon výslovne z prieskumu vylučuje (§ 248 OSP, §
7 SSP). Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných
práv a slobôd (čl. 46 ods. 2 veta druhá Ústavy Slovenskej republiky).

Je treba zdôrazniť, že Občiansky súdny poriadok upravuje právomoc správneho súdu vymedzením
rozhodnutí správnych orgánov vylúčených zo súdneho preskúmania podobne ako Správny súdny
poriadok, aj keď právna úprava správnych aktov, ktorých súdny prieskum sa nepripúšťa, je v SSP
stanovená podrobnejšie. Oba procesné predpisy však nepripúšťajú súdne preskúmanie rozhodnutí
alebo opatrení orgánov verejnej správy predbežnej povahy, ak nemohli mať za následok ujmu na
subjektívnych právach účastníka konania.

Rozhodujúcim kritériom pre posúdenie prípustnosti súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verejnej
správy je teda vždy ich spôsobilosť zasiahnuť do práv, slobôd alebo záujmov subjektov, ktorým sú
určené, ako to správne tvrdí žalobca. Súdnemu preskúmaniu preto podliehajú aj také správne akty
orgánov verejnej správy, ktoré nespĺňajú formálne náležitosti rozhodnutia, za predpokladu, že sa nimi
právne záväzným spôsobom (bez možnosti nápravy prostredníctvom riadnych opravných prostriedkov)
zakladajú, menia alebo rušia práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb alebo sa ich
priamo dotýkajú. V tomto zmysle žalobca dôvodne poukazuje na vyššie označenú judikatúru definujúcu
preskúmavaciu právomoc správneho súdu.

Kasačný súd sa však stotožňuje s názorom žalovaného, že napadnutý protokol a zápisnica o
jeho prerokovaní uvedené požiadavky pre prípustnosť súdneho preskúmania v správnom súdnictve
nespĺňajú. Tento záver podporuje aj krajským súdom citovaná argumentácia Najvyššieho súdu v
rozsudku sp. zn. 5Sžf/26/2012 z 29. novembra 2012, na ktorý sa žalobca odvoláva, v ktorom
Najvyšší súd uviedol, že ,,...považuje za potrebné zdôrazniť, že zatiaľ čo protokol a zápisnica o
prerokovaní protokolu ako také nepodliehajú súdnemu prieskumu v správnom súdnictve, pretože
osebe nepredstavujú zásah do práv a právom chránených záujmov kontrolovaného subjektu, ich časť
obsahujúca uloženie povinnosti alebo sankcie je nutne, s ohľadom na ich spôsobilosť takéhoto zásahu,
vylúčená spod negatívnej enumerácie § 248 OSP...“.

4.11 Z tohto rozhodnutia, ako aj zo skoršieho rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
v tej istej veci sp. zn. 5Sžf/31/2011, vyplýva, že jediným aspektom, na základe ktorého bola
konštatovaná prípustnosť súdneho preskúmania protokolu a zápisnice, bola v protokole uložená
povinnosť kontrolovanému subjektu prijať opatrenia na odstránenie zistených nedostatkov a ich príčin,
ktoré umožňoval uložiť v tom čase platný zákon č. 10/1996 Z. z. Keďže žalovaný postupoval pri kontrole
postupu zadávania zákazky u žalobcu podľa ustanovení § 146a až § 146d zákona č. 26/2005 Z.
z., ktoré nadobudli účinnosť od 1. januára 2010, nebola žalobcovi v napadnutom protokole uložená
žiadna povinnosť, ktorá by zasiahla do jeho právnej sféry a ktorej uloženie by odôvodňovalo prípustnosť
súdneho preskúmania protokolu a zápisnice. Kasačný súd poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 6Sžfk/15/2018 zo dňa 25. apríla 2018 alebo 4Sžfk/56/2015 zo dňa 8. júla 2016 z
ktorých vyplýva, že Protokol o výsledku dodržania zákona o ZVO, ako aj Zápisnica o jeho prerokovaní
v prípade, ak kontrolovanému subjektu neukladajú práva a povinnosti, sú iba podkladovým materiálom
pre prípadné obstarávanie (§ 149 zákona č. 26/2005 Z. z.). Tieto správne akty nie sú spôsobilé
zasiahnuť do práv a povinností kontrolovaného subjektu, pretože majú iba predbežnú povahu, a preto
nepodliehajú súdnemu prieskumu. Až v prípade, ak správny súd orgán zvolí na základe zistení z kontroly
zákonom predpísaný postup (podľa § 27a zákona č. 528/2008 Z. z.) a vyvodí z kontrolných zistení pre
žalobcu sankčný postih, bude rozhodnutie o uložení pokuty ako aj postup správneho orgánu tomuto



rozhodnutiu predchádzajúci, preskúmateľný súdom, pretože až týmto rozhodnutím dôjde k zásahu do
práv a povinností žalobcu.

4.12 Po preskúmaní podanej kasačnej sťažnosti kasačný súd konštatuje, že s právnymi námietkami
sťažovateľa sa krajský súd v rozhodnutí riadne vysporiadal a neopomenul žiadnu spornú otázku, riešenie
ktorej by zostalo na kasačnom súde, v dôsledku čoho krajský súd správne právne posúdil predmetnú
vec a neporušil práva sťažovateľa na spravodlivý proces. Ďalšie námietky uvedené v kasačnej sťažnosti
vyhodnotil najvyšší súd ako bezpredmetné a nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia. Z
uvedeného dôvodu kasačnú sťažnosť podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

5.

5.1 O náhrade trov kasačného konania rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky tak, že sťažovateľovi,
ktorý v tomto konaní nemal úspech, ich náhradu nepriznal (§ 467 ods. 1 SSP a analogicky podľa § 167
ods. 1 SSP) a žalovanému ich nepriznal, lebo to nemožno spravodlivo požadovať (§ 467 ods. 1 SSP
a analogicky podľa § 168 SSP).

5.2 Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky jednohlasne (§ 147 ods. 2 v
spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu n i e j e prípustný opravný prostriedok.