BALA, a.s.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/162/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206224473
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 06. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2015:1206224473.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: ZAKLADANIE
STAVIEB, s.r.o., Košická 56 Bratislava, IČO: 35 858 346, zastúpeného advokátom JUDr. Martinom
Čižmárikom, BADUCCI Legal, s.r.o., Mostová 2 Bratislava, IČO: 35 872 900 proti žalovanému:
BALA, a.s., Veľká Budafa 66 Holice, IČO: 36 228 427, zastúpenému advokátom JUDr. Atilom
Potáschom o zaplatenie istiny 13.224,36 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava II č.k. 24Cb/168/2007-482 zo dňa 07.05.2014 a uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k.
24Cb/168/2007-500 zo dňa 30.05.2014, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného Bratislava II č.k. 24Cb/168/2007-482 zo dňa 07.05.2014
p o t v r d z u j e .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania vo výške 354,21 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku k rukám právneho zástupcu žalobcu.

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 24Cb/168/2007-500 zo dňa
30.05.2014 p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu
13.224,36 eura istiny do troch dní od právoplatnosti rozsudku a žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 6.669,67 eura titulom náhrady trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku v sume 793,27
eura, zo zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 224,92 eura a z trov právneho
zastúpenia v sume 5.651,48 eura do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu
žalobcu.

Z odôvodnenia vyplýva, že žalobou podanou na súd dňa 9.10.2006 sa žalobca domáhal, aby súd
určil povinnosť žalovaného - obchodnej spoločnosti Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť
Bratislava, IČO: 31 354 327 (od 1.10.2008 pod obchodným menom Generali Slovensko poisťovňa, a.s.)
zaplatiť žalobcovi istinu 398.397,- Sk (13.224,36 eura) z titulu náhrady škody. V žalobe žalobca uviedol,
že dňa 9.12.2004 sa objednávkou č. 119/MÁ/04 obrátila na žalobcu spoločnosť BALA, a.s. Holice, IČO:
36 228 427 s cieľom vykonania dočasného paženia časti stavebnej jamy na stavbe "Polyfunkčný dom
STUPAVA" s predpokladaným nástupom na realizáciu prác od 10.12.2004. Na vykonanie niektorých prác
súvisiacich s plnením žalobcu podľa uvedenej objednávky si žalobca objednal spoločnosť INZA, s.r.o.,
Bytčianska 803 Žilina, IČO: 36 005 819. So spoločnosťou INZA, s.r.o. uzavrel žalobca dňa 10.12.204
zmluvu o dielo č. 1-12-2004 s nástupom na dojednané práce dňa 10.12.2004, v ktorej spoločnosť INZA,



s.r.o. vystupovala ako zhotoviteľ diela. Spoločnosť INZA, s.r.o. ako osoba poverená žalobcom vykonaním
diela pre spoločnosť BALA, a.s. podľa svojho vlastného vyjadrenia zo dňa 25.1.2005 pri realizácii
dočasného paženia stavebnej jamy uskutočnila výkop na úroveň 1,5 metra a tým podkopala základovú
špáru o približne 70 cm. Následne vplyvom tejto skutočnosti, ako aj pôsobením poveternostných vplyvov
došlo na susednom objekte patriacom pánovi E. k vzniku statických porúch v nosných konštrukciách a
tým aj k poškodeniu nehnuteľnosti pána E.. Poškodenia, ktoré pri výkope prác spoločnosťou INZA, s.r.o.
vznikli, odstránila na náklady žalobcu spoločnosť BALA, a.s.

Vzhľadom na tvrdenia žalovaného obsiahnuté v odpore proti platobnému rozkazu právny zástupca
žalobcu na pojednávaní konanom dňa 22.4.2008 navrhol pristúpenie obchodnej spoločnosti BALA, a.s.,
Veľká Budafa 66 Holice, IČO: 36 228 427 do konania na strane žalovaného. Súd pripustil pristúpenie
právnickej osoby BALA, a.s., Veľká Budafa 66 Holice, IČO: 36 228 427 do konania na strane žalovaného
uznesením zo dňa 24.4.2008 pod č. k. 24Cb/168/2007-118, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 7.6.2008
a v ďalšom konaní s ním konal ako so žalovaným v II. rade.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie vypočutím štatutárnych zástupcov účastníkov konania,
právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného v I. rade a právneho zástupcu žalovaného
v II. rade, svedkov Ing. C. H., A.. Y. R., A.. E. G. C. A.. E. Z., znaleckými posudkami vypracovanými
znalcami z odboru "Stavebníctvo" Prof. Ing. Jozefom Zajacom, DrSc. a Ing. Milanom Ilavským, PhD.m
a listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu.

Písomným podaním zo dňa 4.5.2010, podaným na súd dňa 4.5.2010, žalobca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu vzhľadom na výsledky dovtedajšieho dokazovania zobral žalobu späť voči
žalovanému v I. rade (Generali Slovensko poisťovňa, a.s.). Uznesením zo dňa 9.9.2010 pod č. k.
24Cb/168/2007-287 súd konanie voči žalovanému v I. rade zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo
právoplatnosť dňa 16.10.2010 s tým, že v ďalšom konaní vystupuje na strane žalovaného už len
spoločnosť BALA, a.s. Holice.

V záujme objektívneho zistenia skutkového stavu súd vzhľadom na námietky žalovaného nariadil vo veci
nové znalecké dokazovanie znalcom z odboru "Stavebníctvo", pričom ustanovený znalec Ing. Miloslav
Ilavský, PhD. vypracoval a predložil súdu znalecký posudok č. 163/2013 zo dňa 4.10.2013.

Na otázku ktorý subjekt vykonal výkop stavebnej jamy v bezprostrednej blízkosti domu pána E., znalec
odpovedal, že z dostupných podkladov a dokladov je to hlavný dodávateľ stavebných prác - spoločnosť
BALA, a.s.

Na otázku čo bolo bezprostrednou príčinou poškodenia rodinného domu pána Janatu (aká činnosť,
nečinnosť alebo iná okolnosť), znalec odpovedal, že v dôsledku zrealizovaného kontinuálneho /
celoplošného výkopu (aj v blízkosti existujúcich základov susediacich stavieb), ktorý dosiahol až pod
úroveň existujúcej základovej škáry rodinného domu súpisné číslo 109 (vlastník p. E. s manželkou),
nastalo výrazne odľahčenie napätia v základovej škáre posudzovanej stavby, čoho dôsledkom môže
byť vznik výrazných porúch / trhlín v dotknutej časti stavby, alebo aj náhle zrútenie (kolaps) najviac
odľahčeného základu, samozrejme aj s priľahlými stavebnými konštrukciami bezprostredne súvisiacimi
s týmto základom (steny, stropy, časť krovu). Zrealizovanie výkopu / obnaženia v bezprostrednej blízkosti
základovej škáry stavby po celej dĺžke steny hraničí s absolútnym stavebným nevzdelaním.

Na otázku aká je skutočná výška škody na rodinnom dome pána Janatu, znalec odpovedal, že celkové
náklady na opravu posudzovanej poruchy / posudzovanej časti stavby (k termínu január 2005) - danie
do pôvodného stavu - vrátane dane z pridanej hodnoty sú 17.700,- eur; celkové náklady na opravu
posudzovanej poruchy / posudzovanej časti stavby (k termínu január 2005) - skutočne zrealizované
práce - vrátane dane z pridanej hodnoty sú 14.200,- eur; výška škody uvedením do pôvodného stavu
(naturálna reštitúcia) posudzovanej poruchy / posudzovanej časti stavby (k termínu január 2005) -
danie do pôvodného stavu - vrátane dane z pridanej hodnoty je 6.300,- eur; skutočná výška škody



posudzovanej poruchy / posudzovanej časti stavby (k termínu január 2005) - danie do pôvodného
stavu - vrátane dane z pridanej hodnoty je 4.590,- eur; výška škody uvedením do pôvodného stavu
(naturálna reštitúcia) posudzovanej poruchy / posudzovanej časti stavby (k termínu január 2005) -
skutočne zrealizované práce - vrátane dane z pridanej hodnoty je 6.690,- eur; skutočná výška škody
posudzovanej poruchy / posudzovanej časti stavby (k termínu január 2005) - skutočne zrealizované
práce - vrátane dane z pridanej hodnoty je 3.390,- eur.

Na otázku či bol výkop stavebnej jamy uskutočnený spoločnosťou BALA, a.s. hĺbený po úroveň
základovej škáry alebo pod túto úroveň a v prípade výkopu pod úroveň základovej škáry o koľko
centimetrov sa tak malo stať, znalec odpovedal, že z dostupných podkladov a dokladov je zrejmé,
že výkop stavebnej jamy v blízkosti rodinného domu s.č. 109 bol zrealizovaný minimálne po úroveň
základovej škáry. Pravdepodobne bol zrealizovaný aj pod túto úroveň, no z dostupných podkladov nie
je možné exaktne určiť do akej hĺbky (neexistujú exaktné podklady - nie je zdokumentovaná výška
základového pásu rodinného domu s.č. 109, nie sú presné podklady k hĺbke výkopu v mieste a
čase). Z hľadiska posudzovania príčiny poruchy je to však nepodstatný údaj / skutočnosť, nakoľko už
zrealizovanie výkopu minimálne po základovú škáru po celej dĺžke základu kontaktnej steny rodinného
domu s.č. 109 je takou skutočnosťou, ktorá je pre predložené posudzovanie postačujúca. (Viď aj
odpoveď na otázku číslo 2).

Na otázku v akej hĺbke bola stavebná jama vykopaná v čase, keď stavenisko preberala spoločnosť
ZAKLADANIE STAVIEB, s.r.o. od BALA, a.s., znalec odpovedal, že nevie exaktne zodpovedať túto
otázku - neexistujú relevantné podklady. Z údajov v denných záznamoch stavby (v stavebnom denníku)
je len údaj, že výkop stavebnej jamy bol realizovaný po kótu -3,50 m, t.j. cca hĺbka 3,20 m od úrovne
okolitého rastlinného terénu.

Na otázku aký vplyv mala na vznik škody skutočnosť, že spoločnosť ZAKLADANIE STAVIEB,
s.r.o. prerušili svoje stavebné práce v období od 21.12.2004 do 3.1.2005 s prihliadnutím najmä
na poveternostné podmienky, znalec odpovedal, že prerušenie stavebných prác spoločnosťou
ZAKLADANIE STAVIEB, s.r.o. v období od 21.12.2004 do 3.1.2005 nemalo žiaden vplyv na primárnu
príčinu vzniku škody. Primárna príčina vzniku škody je popísaná v odpovedi na otázku číslo 2.

Na otázku či je možné úplne vylúčiť zodpovednosť spoločnosti ZAKLADANIE STAVIEB, s.r.o. za
vzniknutú škodu v súvislosti s ich činnosťou prípadne nečinnosťou, znalec odpovedal, že odpoveď na
túto otázku nie je snahou riešiť právne súvislosti, ale len súvislosti stavebno-technické. Z tohto pohľadu
(stavebno-technického) je možné úplne vylúčiť zodpovednosť spoločnosti ZAKLADANIE STAVIEB, s.r.o.
za vzniknutú škodu. Primárna príčina vzniku škody je popísaná v odpovedi na otázku číslo 2.

Súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke ustanoveniami §§ 536, 537, 546, 373 Obchodného
zákonníka a §§ 454 a 456 Občianskeho zákonníka.

Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania dospel súd prvého stupňa k jednoznačnému
záveru, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola v ústnej forme
uzavretá platná zmluva o dielo v zmysle Obchodného zákonníka na základe písomnej objednávky
žalovaného č. 119/MÁ/04, ktorej predmetom bolo vykonanie diela predstavujúceho paženie časti
stavebnej jamy na stavbe polyfunkčnej budovy v Stupave, pričom medzi účastníkmi konania neboli
v priebehu konania sporné skutočnosti týkajúce sa riadneho vykonania predmetu diela zo strany
žalobcu, prevzatie diela žalovaným a vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny diela v dohodnutej
výške 398.397,- Sk (13.224,36 eura) vyúčtovanej žalobcom žalovanému faktúrou č. 2005/001 zo
dňa 26.1.2005. Rovnako nebola medzi účastníkmi konania v priebehu konania sporná skutočnosť
týkajúca sa poškodenia susedného rodinného domu a garáže, ako ani skutočnosť, že vzniknuté škody
odstraňoval žalovaný na náklady žalobcu na základe objednávky žalobcu zo dňa 18.5.2005, ktoré
žalovaný v sume 398.397,- Sk (13.224,36 eura) vyúčtoval žalobcovi faktúrou č. 051110400252004 zo
dňa 28.6.2005, ktorá bola zo strany žalobcu žalovanému uhradená formou započítania vzájomných
pohľadávok a záväzkov účastníkov konania z titulu faktúr č. 2005/001 a č. 051110400252004, pričom
započítanie vzájomných pohľadávok a záväzkov nebolo v priebehu konania ani jednou zo sporových



strán namietané. Taktiež nie je sporné, že objednávku zo dňa 18.5.2005 na opravu poškodeného
susedného rodinného domu pána F. E. žalobca vystavil z dôvodu, že sa domnieval, že vzniknutá škoda
bola zapríčinená stavebnou činnosťou subdodávateľa žalobcu - obchodnej spoločnosti INZA s.r.o. Žilina.
Z vykonaného dokazovania, a to predovšetkým zo záverov dvoch znaleckých posudkov vypracovaných
vo veci znalcami z odboru "Stavebníctvo" však jednoznačne vyplynulo, že príčinou vzniku škody na
rodinnom dome pána F. E. bola stavebná činnosť realizovaná samotným žalovaným, a to konkrétne
zrealizovanie celoplošného výkopu (aj v blízkosti existujúcich základov susediacich stavieb), ktorý
dosiahol až pod úroveň existujúcej základovej škáry susedného rodinného domu, pričom je súčasne
potrebné uviesť, že aj samotný žalovaný a svedkovia vypočutí vo veci potvrdili vykonanie výkopu
žalovaným minimálne po základovú škáru susedného rodinného domu a znalec Ing. Miloslav Ilavský,
PhD. vo svojom znaleckom posudku uviedol, že už zrealizovanie výkopu minimálne po základovú škáru
po celej dĺžke základu kontaktnej steny rodinného domu s.č. 109 je takou skutočnosťou, ktorá je pre
predložené posudzovanie postačujúca. Súd poukazuje tiež na skutočnosť, že napriek jednoznačným
záverom znaleckého posudku vypracovaného znalcom Prof. Ing. Jozefom Zajacom, DrSc. súd vzhľadom
na námietky žalovaného nariadil vo veci ďalšie znalecké dokazovanie znalcom z odboru "Stavebníctvo",
ktoré nepreukázalo opodstatnenosť námietok žalovaného, ale prinieslo naopak rovnaké závery ohľadom
príčiny vzniku škody. Navyše znalec Ing. Miloslav Ilavský, PhD. vo svojom znaleckom posudku úplne
vylúčil zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu. Žalovaný v priebehu celého dokazovania nepredložil
súdu žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval, že predmetný neprimeraný a neodborný výkop,
ktorý bol príčinou vzniku škody na susednom rodinnom dome vykonal žalovaný, resp. jeho subdodávateľ
- obchodná spoločnosť INZA s.r.o. Žilina. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd vyhodnotil
obranu žalovaného ako účelovú a skutkovo i právne irelevantnú a súčasne súd nepovažoval za
potrebné doplnenie dokazovania výsluchom A.. L. Y. ako svedka. Prijatím plnenia od žalobcu vo výške
13.224,36 eura (398.397,- Sk) titulom náhrady nákladov spojených s odstraňovaním škôd, za vznik
ktorých žalobca nezodpovedá, vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie, keďže na strane
žalobcu neexistoval právny dôvod na poskytnutie plnenia z titulu zodpovednosti za škodu a žalobca
za žalovaného plnil to, čo podľa práva mal plniť sám žalovaný, keďže žalovaný je zodpovedným
subjektom za vznik predmetnej škody. V tejto súvislosti je irelevantná aj námietka žalovaného týkajúca sa
nejednoznačného určenia výšky škody znalcom Ing. Miloslavom Ilavským, PhD., nakoľko je nesporné,
že zo strany žalobcu došlo v prospech žalovaného k poskytnutiu plnenia vo výške 13.224,36 eura.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení
súd prvého stupňa kvalifikoval žalobcom uplatnený nárok ako skutkovo i právne opodstatnený a preto
žalobe v celom rozsahu vyhovel.

Súčasne súd prvého stupňa v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť strane
žalobcu trovy konania v sume 6.669,67 eura pozostávajúce zo súdneho poplatku v sume 793,27
eura (23.898,- Sk), zo zloženého preddavku na trovy znaleckého dokazovania v sume 224,92 eura
(preddavok na trovy znaleckého dokazovania bol žalobcom zložený v sume 230,- eur, z ktorej bola
suma 224,92 eura spotrebovaná na úhradu znalečného a suma 5,08 eura bola žalobcovi vrátená na
základe uznesenia zo dňa 9.11.2009 pod č. k. 24Cb/168/2007-255, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
1.12.2009) a z trov právneho zastúpenia v sume 5.651,48 eura za šestnásť úkonov právnej pomoci po
287,14 eura (prevzatie a príprava veci, podanie žaloby na súd, písomné podania vo veci samej zo dňa
28.8.2008, zo dňa 27.1.2010, zo dňa 4.5.2010, zo dňa 28.3.2011, zo dňa 14.3.2012, zo dňa 4.2.2013,
zo dňa 2.4.2013, zo dňa 5.11.2013, a zo dňa 19.12.2013, zastupovanie na pojednávaniach konaných
v dňoch 10.3.2009, 23.3.2011, 16.11.2011, 15.2.2012 a 7.5.2014), dvakrát režijný paušál po 5,44 eura,
jedenkrát režijný paušál po 6,31 eura, jedenkrát režijný paušál po 6,95 eura, dvakrát režijný paušál po
7,21 eura, trikrát režijný paušál po 7,41 eura, dvakrát režijný paušál po 7,63 eura, štyrikrát režijný paušál
po 7,81 eura, jedenkrát režijný paušál po 8,04 eura a daň z pridanej hodnoty v sadzbe 20% zo sumy
4.709,57 eura v celkovej výške 941,91 eura.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal v zákonnej lehote odvolanie odporca. Mal za to, že v
rámci súdneho konania došlo k viacerým vážnym vadám/pochybeniam zo strany súdu, ktoré spôsobujú
nezákonnosť konania a rozhodnutia vo veci samej.



V úvode odvolania sa zaoberal procesným postavením žalovaného v 2. rade ako účastníka konania,
pričom poukázal na skutočnosť, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 28.05.2008 bolo poskytnuté vo vzťahu
k súdu skôr ako žalovaný právoplatne nadobudol status účastníka konania, keďže k tomuto došlo až dňa
07.06.2008. Akékoľvek vyjadrenie spoločnosti BALA, a.s. realizované skôr ako tento subjekt nadobudol
právoplatne postavenie účastníka konania je teda podkladom, ktorý súd nemal a nemohol brať do úvahy
ako podklad pre rozhodnutie a tým, že po právoplatnom nadobudnutí statusu účastníka konania tohto
nevyzval na poskytnutie písomného vyjadrenia k žalobe, vážnym spôsobom porušil je procesné práva
a princíp procesnej rovnosti účastníkov konania.

K obsahovej stránke znaleckých posudkov uviedol, že kontrolný posudok neposkytuje jednoznačné
odpovede na položené otázky, ako aj to, že otázky, ktoré súd znalcovi položil, resp. pripustil, aby
ich znalcovi položili účastníci konania, sú kapciózne a sugestívne, čo je neprípustné. V súvislosti so
znaleckým posudkom namietal, že v meritórnych otázkach obsahuje znalecký posudok rôzne parciálne
odpovede, znalecký posudok Ing. Ilavského, PhD. obsahuje neurčité pojmy v rámci odpovedí na
položené otázky, ktoré preto nemôžu dávať jednoznačnú odpoveď na súdom položené otázky, niektoré
závery znalca sú v konečnom dôsledku neverifikovateľné, keďže napr. z odpovede na prvú otázku -
ktorá tvorí podstatu sporu - ako ani z časti „II. POSUDOK“ znaleckého posudku, nie je možné vyvodiť
presný zoznam listín, ktoré tvorili základ pre formulovanie odpovede znalca na položenú otázku. Znalec
nemôže v rámci poskytovania odpovedi na súdom formulované otázky ísť nad rámec znenia týchto
otázok a iným spôsobom komentovať predmetnú vec, formulovať „iné“ odpovede a pod., keďže tým
znalec vstupuje do právnych atribútov veci, čo je neprípustné. Mal za to, že spôsob, obsah a poradie
otázok položených súdom, resp. účastníkmi konania znalcovi (s akceptáciou súdu), narúšajú koncepciu
spravodlivého súdneho konania . Kým v prípade otázky č. 1 jej obsah smeruje k tomu, „kto“ realizoval
výkop stavebnej jamy (a spôsobil tým škodu), v otázke č. 4 - bez toho, aby bola od znalca odpoveď
na otázku č. 1 (posudok sa vyhotovoval písomne), v rámci samotnej otázky sa konštatuje, že výkop
stavebnej jamy bol uskutočnený spoločnosťou BÁLA, a.s. a dopytuje sa na hĺbku realizácie prác (po
úroveň základovej škáry alebo pod túto úroveň). Súd teda prejudikoval, že výkop uskutočnil žalovaný (v
Il. rade), a to bez toho, aby bola súdu známa odpoveď znalca na otázku č. 1 (kto tento výkop uskutočnil),
keďže znalec odpovedal na obe otázky súčasne a v písomnej forme.

Žalovaný v súlade s § 14 OSP a s odkazom na § 17 OSP vzniesol námietku zaujatosti voči znalcovi
Ing. Miloslavovi llavskému, PhD. a konštatuje, že o dôvodoch jeho nezaujatosti sa dozvedel po doručení
rozsudku vo veci samej, počas príprav tohto odvolania a žiada príslušný súd, aby neprihliadal na
znalecký posudok Ing. Miloslava Ilavského, PhD. a aby bol vo veci vyhotovený kontrolný posudok
nezávislým znalcom bez osobných alebo inštitucionálnych väzieb/prepojení na prof. Ing. Jozefa Zajaca,
DrSc. Obaja znalci sú osobne prepojení jedným pracoviskom a obaja sú pracovne činní na tej istej
inštitúcii.

Žalovaný má za nepochybné, že kľúčovým podkladom pre rozhodnutie súdu vo veci (a v konečnom
dôsledku aj pre znaleckú činnosť realizovanú v rámci súdneho konania), bol stavebný denník
nachádzajúci sa na stavbe. Z uvedeného dôvodu je potom neakceptovateľné, že súd a ani znalci
neskúmali to, či záznamy do stavebného denníka sú pravé a či ich vykonali osoby oprávnené
zaznamenávať údaje do stavebného denníka podľa osobitných predpisov.

Súd v rámci odôvodnenia rozsudku a svojej vecnej argumentácie ani v náznakoch - relevantne nerieši
kľúčové podklady a dôkazy prezentované počas konania žalovaným- napr. dňa 14.12.2004 žalobca
prevzal od žalovaného stavenisko, pričom neexistuje žiadny písomný záznam, ktorý by preukazoval,
že k danému dňu boli uskutočnené akékoľvek výkopové práce, naopak - zo dňa 26.01.2005 existuje
dvojstranný právny úkon - preberací protokol - ktorým žalovaný prevzal od žalobcu dielo (uskutočnené
práce) a v rámci ktorého žalobca expressis verbis deklaruje svoju zodpovednosť za spôsobenie škody
na dome p. E..

Žalovaný poukazuje na skutočnosť, že odovzdávací protokol zo dňa 26.01.2005 je riadnym - doteraz
platným a účinným dvojstranným právnym úkonom, s ktorého právnym charakterom sa súd ani v
náznakoch nevysporiadal. Platnosť tohto právneho úkonu nebola zo strany žalobcu na súde v zákonnej



lehote napadnutá, a preto je túto nepomenovanú dohodu žalobcu a žalovaného potrebné aj v súčasnosti
považovať za platnú a účinnú.

Žalovaný má za to, že na strane žalobcu došlo vo vzťahu k žalovanému k premlčaniu nároku podľa §
107 Obč. zák. 3. Z povahy žaloby vyplýva, že ide o žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, keďže
žalobca má za to, že žalovaný sa na jeho úkor - bez platného právneho titulu - obohatil. Žalobca mohol
preto svoje nároky vo vzťahu k žalovanému uplatniť najskôr dňa 01.07.2005 a mal tak urobiť v dvojročnej
premlčacej dobe t.j. do 02.07.2007.

Tiež nie je možné identifikovať okolnosti, ktoré viedli súd k jednoznačnému konštatovaniu, že „svedkovia
vypočutí vo veci potvrdili vykonanie výkopu žalovaným minimálne po základovú škáru susedného
rodinného domu“, keďže z textu rozsudku vyplýva presný opak.

Nevykonaním relevantných dôkazov súd nielenže porušil procesné práva žalovaného preukázať svoje
tvrdenia (čim mu aj fakticky odňal možnosť účinne konať pred súdom), ale týmto postupom súd spôsobil
aj to, že stav veci nebol spoľahlivo zistený.

Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. 24Cb/168/2007-482 zmenil
alebo zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie vo veci.

K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril žalobca. Uviedol, že žalovaný sa v odvolaní čl. IV. body
2 a 3 venuje výlučne hodnoteniu znaleckého posudku č. 163/2013 Ing. Miloslava Ilavského, PhD. a
znalecký posudok č. 27/2009 prof. Ing. Jozefa Zajaca, DrSc. v týchto častiach odvolania nespomína a
nespochybňuje. Pripomenul, že žalovaný sa sám v priebehu konania opakovane priznal k zrealizovaniu
výkopu stavebnej jamy po základovú škáru rodinného domu pána Janatu, pričom táto skutočnosť
vyplývala aj zo zápisu v stavebnom denníku žalovaného zo dňa 29.11.2004 (list č. 0070617). S
ohľadom na uvedené skutočnosti tak v predmetnej veci nebolo sporné, že žalovaný zrealizoval na
stavbe výkop stavebnej jamy po úroveň základovej škáry rodinného domu pána E.. Žalovaný v priebehu
konania žiadnym spôsobom nenamietal a ani nespochybňoval znenie, resp. správnosť formulácie
ktorejkoľvek otázky, položenej Ing. Miloslavovi Ilavskému, PhD. Pokiaľ ide o námietku žalovaného,
že znalecký posudok neobsahuje presný zoznam podkladov a dokladov, z ktorých znalec vychádzal,
dovoľujeme si poukázať, že taxatívny zoznam týchto podkladov a dokladov je uvedený v čl. I. bod 4.
Znaleckého posudku. Žalovaný v rámci svojej námietky neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré
by vzbudzovali pochybnosť o nezaujatosti Ing. Miloslava Ilavského, PhD. v predmetnej veci.

Námietky a tvrdenia žalovaného, uvedené v čl. VI. odvolania, považuje opätovne za účelové
a zavádzajúce. Žalovaný aktuálne spochybňuje pravosť záznamov v stavebnom denníku, hoci v
priebehu prvostupňového súdneho konania nemal k pravosti týchto záznamov žiadne námietky alebo
pripomienky. Pokiaľ ide o podstatu (predmet) sporu, t.j. určenie príčiny poškodenia domu pána E.,
obsahujú oba v konaní vyhotovené znalecké posudky zhodne jednoznačný záver, že škodu na rodinnom
dome pána E. zapríčinil žalovaný. Túto skutočnosť potvrdil v odôvodnení svojho rozsudku (str. 19) aj súd.

K námietke premlčania uviedol, že právna úprava premlčania pri práve na vydanie bezdôvodného
obohatenia je komplexne upravená v zákone č. 513/1991 Z.z. Obchodný zákonník a všetky otázky s
ňou súvisiace je potrebné riešiť podľa všeobecných ustanovení Obchodného zákonníka o premlčaní.
Uvedené vyplýva o.i. aj z ustálenej judikatúry a rozhodovacej praxe súdov.

Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsah potvrdil s tým, že si uplatňuje trovy
odvolacieho konania vo výške 354,21 EUR s DPH, pozostávajúce z tarifnej odmeny za jeden úkon
právnej služby (písomné podanie na súd - vyjadrenie k odvolaniu) vo výške 287,14 EUR bez DPH a
režijného paušálu k úkonu právnej služby vo výške 8,04 EUR bez DPH + 20 % DPH.



K vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca podaním doručeným Krajskému súdu v Bratislave
dňa 29.04.2015. Uviedol, že sa nestotožňuje so stanoviskom žalovaného vo veci procesného postavenia
účastníka konania - žalovaného v druhom rade. Zdôraznil, že žalovaný v čase svojho vyjadrenia k žalobe
ešte nebol právoplatným účastníkom predmetného konania. K premlčaniu uviedol, že trvá na tom, že
vo veci došlo k premlčaniu nároku podľa § 107 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník. Trval na
tom, že súd nevykonaním relevantných dôkazov porušil procesné právo žalovaného preukázať svoje
tvrdenia, ktorým postupom súd spôsobil aj to, že stav veci nebol spoľahlivo zistený.

Okresný súd Bratislava II uznesením č.k. 24Cb/168/2007-500 zo dňa 30.05.2014 rozhodol o povinnosti
žalovaného zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II titulom náhrady trov konania platených štátom
sumu 49,33 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že na základe uznesenia zo dňa 25.11.2011 pod č. k. 24Cb/
l68/2007-317, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 27.12.2011, súd zo štátnych
finančných prostriedkov uhradil svedkovi Ing. E. G. svedočné v sume 19,76 eura a na základe uznesenia
zo dňa 15.10.2013 pod č. k. 24Cb/168/2007-438, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa
13.11.2013, súd vyplatil znalcovi Ing. Miloslavovi llavskému, PhD. zo štátnych finančných prostriedkov
sumu 29,57 eura. v danom konaní bola zo štátnych finančných prostriedkov uhradená suma v celkovej
výške 49,33 eura. V konaní bol v plnom rozsahu neúspešný žalovaný a z toho dôvodu súd v súlade so
znením § 148 ods. 1 O.s.p. určil povinnosť žalovaného nahradiť trovy konania platené štátom v sume
49,33 eura.

Proti uzneseniu podal žalovaný odvolanie z dôvodu, že náhrada trov konania, ktorá bola žalovanému
napadnutým uznesením určená sa odvíja od výsledku konania vo veci samej a bola odôvodnená úplným
neúspechom žalovaného v konaní. Žalovaný má za to, že ho súd nemôže zaviazať k náhrade trov
konania, a to až dovtedy, kým vo veci samej nebude rozhodnuté právoplatne, t.j. s konečnými právnymi
účinkami. Uznesenie o náhrade trov štátu má totiž derivatívny charakter a jeho právna relevancia sa
odvíja od právoplatných záverov konania vo veci samej. Kým nie je právoplatne ukončené konanie
vo veci samej, nie je možné ani s konečnými právnymi účinkami konštatovať neúspech žalovaného v
súdnom konaní, čím je jediný dôvod pre náhradu trov štátu v aktuálnom štádiu konania, irelevantný.

Keďže žalovaný podal odvolanie proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa vo veci samej, podal odvolanie
aj proti predmetnému uzneseniu a navrhol ho zrušiť.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený
na úradnej tabuli súdu dňa 09.06.2015 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu,
oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalovaného a vyjadreniami účastníkov konania v odvolacom
konaní dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci
prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi
odporcu, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací
súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti dôvodov a k
jednotlivým odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.

Odvolací súd sa nestotožňuje s odvolacou námietkou žalovaného, že ak súd prvého stupňa rozhodol
uznesením zo dňa 24.04.2008 o pripustení ďalšieho účastníka do konania (žalovaného) a ešte pred
nadobudnutím právoplatnosti ho vyzval na písomné vyjadrenie k žalobe, ide o podklad, ktorý nebol
získaný zákonným spôsobom a ktorý bol poskytnutý subjektom, ktorý nemal v danom čase status
účastníka konania. Súd prvého stupňa tým, že spolu s uznesením, ktorým pripustil vstup žalovaného
do konania, doručoval aj žalobu, všetky listiny tvoriace prílohy k žalobe a výzvu na vyjadrenie k žalobe,
postupoval v súlade s požiadavkou hospodárnosti a efektívnosti konania. Keďže okruhom účastníkov



konania disponuje žalobca, je zrejmé, že žalovaný ako vstupujúci účastník do konania na strane
žalovaného, by nemohol predmetné uznesenie napadnúť odvolaním, resp. jeho odvolanie by bolo z
tohto dôvodu odmietnuté. Ak teda súd prvého stupňa postupoval spôsobom, ktorý žalovaný napáda,
postupoval v súlade s § 1 O.s.p. Z odvolacej námietky žalovaného nie je zrejmé, ako postup súdu prvého
stupňa porušil procesné práva žalovaného v konaní a aký mal vplyv na rozhodnutie vo veci, keď vo veci
bolo vykonané rozsiahle dokazovanie a účastníkom konania bola daná možnosť vyjadriť sa ku všetkým
skutočnostiam a vykonaným dôkazom.

K vznesenej námietke zaujatosti týkajúcej sa osoby znalca Ing. Ilavského je potrebné uviesť, že táto
bola podaná oneskorene, pretože účastníci boli poučení, že proti osobe znalca môžu podať námietky
proti osobe znalca do ôsmich dní od doručenia uznesenia o ustanovení znalca. Skutočnosti uvádzané
žalovaným - prepojenie oboch znalcov prostredníctvom pracoviska, mohol žalovaný zistiť už po doručení
predmetného uznesenia. Odhliadnuc od uvedeného je odvolací súd toho názoru, že skutočnosť, že obaja
znalci pracujú na jednom pracovisku, resp. sú prepojení jednou inštitúciou neznamená, že posudky nie
sú objektívne. Je potrebné zdôrazniť, že posudok Ing. Ilavského nie je kontrolným znaleckým posudkom
posudku Ing. Zajaca. Nový znalec bol ustanovený z dôvodu potreby doplnenia dokazovania vzhľadom
na námietky žalovaného.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd svojimi otázkami položenými
znalcovi prejudikoval zodpovednosť žalovaného. Skutočnosť, že výkop stavebnej jamy po základovú
škáru rodinného domu p. Janatu vykonal žalovaný, sám žalovaný v priebehu konania nespochybňoval
a je preto prirodzené, že z tejto skutočnosti súd pri formulácii otázok vychádzal.

Pri hodnotení dôkazov súd prvého stupňa zobral do úvahy obidva znalecké posudky, pričom nariadenie
v poradí druhého znaleckého dokazovania bolo v záujme objektivity a vysporiadania sa s námietkami
žalovaného. Súd prvého stupňa dospel vzhľadom na dva znalecké posudky a ďalšie vykonané dôkazy
k jednoznačnému záveru, že výkop stavebnej jamy v bezprostrednej blízkosti domu p. E. realizoval
žalovaný a jeho neodborná realizácia viedla k vzniku škody. Odvolací súd za podstatné považuje
záver znaleckého posudku Ing. Ilavského, podľa ktorého je z hľadiska posudzovania príčiny poruchy
nepodstatný údaj do akej hĺbky bol realizovaný výkop, nakoľko už zrealizovanie výkopu minimálne po
základovú škáru po celej dĺžke základu kontaktnej steny rodinného domu s.č. 109 je takou skutočnosťou,
ktorá je pre predložené posudzovanie postačujúca. Táto odpoveď súdneho znalca je podľa odvolacieho
súdu rozhodujúca vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného týkajúce sa jeho tvrdení, či išlo o výkop
po alebo pod základovú škáru. Zrealizovanie výkopu žalovaným bolo podľa oboch znalcov neodborné
a bolo príčinou škody.

K samotným znaleckým posudkom ako vykonaným dôkazom odvolací súd uvádza, že podľa súdnej
judikatúry znalecký posudok súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa § 132 O.s.p., odborné závery v
ňom obsiahnuté však hodnoteniu súdom nepodliehajú. Hodnotenie dôkazu znaleckým posudkom teda
spočíva v posúdení, či závery posudku sú náležite odôvodnené, či sú podložené obsahom nálezu,
či bolo prihliadnuté na všetky skutočnosti, s ktorými sa bolo treba vysporiadať, či závery posudku
nie sú v rozpore s výsledkami ostatných dôkazov a či odôvodnenie znaleckého posudku zodpovedá
logickému mysleniu. Z predmetných znaleckých posudkov mal možnosť súd zistiť, z ktorých zistení
znalci vychádzali a na základe akých úvah dospeli k svojim záverom.

Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že súd prvého stupňa nesprávne
vyhodnotil niektoré svedecké výpovede. Opätovne je potrebné poukázať na ustanovenie § 132 O.s.p.,
podľa ktorého súd hodnotí dôkazy jednotlivo ale aj vo vzájomnej súvislosti. Ak súd prvého stupňa urobil
záver, že svedkovia vykonanie výkopu potvrdili minimálne po základovú škáru, tento záver urobil po
vyhodnotení všetkých svedeckých výpovedí vo vzájomnej súvislosti. Je potrebné tiež uviesť, že žiaden
zo svedkov uvedených žalovaným túto skutočnosť výslovne nepoprel.

K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa záznamov v stavebnom denníku odvolací súd uvádza, že
v konaní nebol dôvod skúmať legálnosť záznamov, pretože v priebehu konania žalovaný tieto skutočnosti



nespochybnil, ani nenavrhoval vykonať žiadne dôkazy na preskúmanie záznamov v stavebnom denníku
čo do ich pravosti a oprávnenosti osôb vykonávať záznamy.

K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvého stupňa relevantne nerieši v rámci odôvodnenia
rozsudku kľúčové podklady a dôkazy prezentované žalovaným, odvolací súd uvádza, že súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú podľa názoru
súdu pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia
bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkom konania. Odvolací súd
považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke (podľa žalovaného neriešenej súdom prvého stupňa),
že odovzdávací protokol zo dňa 26.01.2005, ktorý súčasne obsahuje osobitnú dohodu žalobcu a
žalovaného je riadnym - doteraz platným a účinným dvojstranným právnym úkonom, platnosť ktorého
nebola zo strany žalobcu na súde v zákonnej lehote napadnutá. Podaním predmetnej žaloby, ktorou
sa žalobca domáhal vydania bezdôvodného obohatenia od žalovaného došlo k uplatneniu nároku, v
rámci ktoré súd preskúmal ako predbežnú otázku aj Protokol o odovzdaní a prevzatí diela. Preskúmaním
protokolu ako aj objednávky na opravu rodinného domu p. E., dospel súd prvého stupňa k správnemu
záveru, že žalobca sa mylne domnieval, že škodu spôsobil on sám, resp. jeho subdodávateľ. Táto
skutočnosť bola vyvrátená vykonaným dokazovaním, pričom nebolo povinnosťou súdu osobitne vysloviť
neplatnosť dohody o vysporiadaní spôsobenej škody, posúdenie tejto dohody bolo iba predbežnou
otázkou.

Ak aj žalobca predmetnou dohodou uznal svoj záväzok vysporiadať škodu, vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že za vzniknutú škodu nezodpovedá, t.j. uniesol bremeno tvrdenia a dôkazu o tom,
že v dobe uznania svojho záväzku tento neexistoval.

Vzhľadom na námietku premlčania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potrebné posúdiť,
či sa na premlčanie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia medzi podnikateľmi vzťahuje úprava
podľa Občianskeho alebo Obchodného zákonníka. Právna úprava premlčania v Obchodnom zákonníku
má komplexnú povahu a pokiaľ ustanovenie § 387 ods. 2 Obch.zák. hovorí o premlčaní práva zo
záväzkových vzťahov, možno dôjsť k záveru, že v zmysle § 261 a § 1 ods. 1 Obch.zák. bude na
premlčanie akéhokoľvek obchodného záväzkového vzťahu aplikovaná právna úprava podľa § 397, teda
štvorročná premlčacia doba. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ustálenú súdnu judikatúru a
rozhodovaciu prax súdov. Z uvedeného vyplýva, že k premlčaniu nároku žalobcu nedošlo.

K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalovaným odvolací súd uvádza, že z ustanovenia § 120 ods.
2 O.s.p vyplýva, že súd má možnosť nie povinnosť vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Z obsahu spisu
vyplýva, že súd prvého stupňa považoval vykonanie ďalších dôkazov za nadbytočné, keďže znalci
mali pre vypracovanie znaleckého posudku dostatok podkladov a vo veci bolo vykonané rozsiahle
dokazovanie.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. ako vecne
správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal aj odvolanie žalovaného proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o
povinnosti žalovaného zaplatiť na účet okresného súdu trovy konania štátu v sume 49,33, eur a dospel
k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

Žalovaný správne uvádza, že rozhodnutie o náhrade trov konania štátu je závislé od výsledku konania.
Keďže v konaní bol úspešný žalobca, žalovaný je povinný zaplatiť trovy konania hradené štátom (§148
ods. 1 O.s.p.).

Vzhľadom na uvedené odvolací súd potvrdil ako vecne správne aj napadnuté uznesenie.



O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142
ods. 1 O.s.p. Žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči žalovanému právo
na náhradu trov odvolacieho konania.

Žalobca si náhradu trov odvolacieho konania vo výške 354,21 eur uplatnil v písomnom vyjadrení k
odvolaniu.

Odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie
k odvolaniu pri sadzbe 287,14 eur podľa § 13a ods. 1 písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z., 1 x paušál 8,04
eur ( § 16 ods. 3) a 20 % DPH 59,03 eur (§ 18 ods. 3).

Uvedené rozhodnutie je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.