BALA, a.s.


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Cob/13/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215205188
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Husárová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2018:2215205188.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a sudcov JUDr.
Róberta Foltána a JUDr. Anity Filovej v právnej veci žalobcu: B-BAU s.r.o., Horná ul. 476, Horná Potôň,
IČO: 43 796 010, zastúpený: JUDr. Juraj Czirfusz, advokát, Korzo Bélu Bartóka 345/12, Dunajská Streda,
proti žalovanému: BALA, a. s., Veľká Budafa 66, Holice, IČO: 36 228 427, zastúpený: Potásch & Potásch
s.r.o., advokátska kancelária, v mene ktorej koná advokát a konateľ: Doc. JUDr. PhD. Peter Potásch, o
zaplatenie 4.563,60 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda
č.k. 16Cb/92/2015-168, zo dňa 15.04.2016, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti p o t v r d z u j e.

Žalobcovi súd priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.050,28 eur s 9,05 %
ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2015 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy konania v
sume 1.632,65 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, keď v časti o zaplatenie sumy
513,32 eur s 9,05 % ročným úrokom z omeškania od 20. januára 2015 návrh zamietol.

2. Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému
povinnosť zaplatiť mu žalovanú istinu, ktorá predstavuje cenu za vykonané stavebné práce v mesiaci
októbri 2013, ktoré žalobca vykonal, vyfakturoval, ale ktorú sumu mu žalovaný odmieta zaplatiť.

3. Žalovaný žiadal návrh zamietnuť a poukazoval na to, že žalobca pre neho určité práce na stavbe
Autobusovej stanice v Dunajskej Strede vykonal, ale poprel, že by práce ktoré sú predmetom žaloby
bol u žalobcu objednal a prevzal. Zo strany žalobcu mu nebola po ich údajnom vykonaní doručená ani
faktúra a predmetný záväzok žalobca neviedol ani v inventarizácii záväzkov a faktúra, ktorou si žalobca
následne nárok uplatnil neobsahovala dokumenty, ktoré žalobca zvyčajne k predchádzajúcim faktúram
prikladal.

4. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov a ich právnych zástupcov, v
konaní navrhnutých svedkov sa to B. L., U. A., B. W., U. P., P. C. a C. I., vyhodnotil listinné dôkazy,
konkrétne súpis vykonaných prác z novembra 2013, súpisy prác z mesiacov január 2013, jún až
december 2013, január 2014, k nim prislúchajúce faktúry, vykonal i miestnu obhliadku v priestoroch
predmetnej autobusovej stanice a k takto zistenému skutkovému stavu skonštatoval, že strany sporu
boli dlhodobo vo vzájomnom obchodnom styku a to už počas rokov 2012 a 2013, kedy žalobca
pre žalovaného vykonával práce na stavbe Autobusová stanica SAD Dunajská Streda. Na uvedenej
stavbe pôsobil ako stavbyvedúci v konaní vypočutý svedok B. L., ktorý bol zamestnancom žalovaného



a bol oprávnený objednávať určité práce. Uvedený svedok si objednal práce u žalobcu i v mesiaci
október 2013, ktoré žalobca i vykonal, tieto uvedený svedok prekontroloval a ich vykonanie následne
potvrdil svojim podpisom na súpise prác vykonaných za predmetný príslušný mesiac. Cena za vykonané
práce sa určovala v súlade s interným cenníkom žalovaného, platným pre príslušný rok, s ktorým bol
žalobca uzrozumený a na základe ktorého potom stavbyvedúci k jednotlivým prácam uvedeným na
súpise dopĺňal jednotkové ceny, a podľa nich žalobca vystavil faktúru, ktorú mu žalovaný uhradil.
V konaní nebolo preukázané, že by si stavbyvedúci musel dať objednávku prác osobitne schváliť,
predstavenstvom žalovaného, takáto skutočnosť nebola preukázaná ani praxou, ktorú strany medzi
sebou mali. Svedok L. potvrdil, že poveril zamestnancov žalobcu, aby vykonávali postupne práce, ktoré
im určil i v októbri 2013, žalobcom predložený súpis vykonaných prác podpísal, na základe čoho si
žalobca vystavil faktúru a uplatnil nárok na zaplatenie ceny.

5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že podstatnú časť dôkazov tvorili výpovede svedkov, ktorí boli
pomocnými robotníkmi na stavbe a ktorí vykonávali práve nielen v októbri 2013, ale aj v novembri
2013, a ktorí súčasne vykonávali počas mesiaca práce i na iných stavbách, pričom sa jednalo o typovo
podobné pomocné práce , akými boli výkopové, búracie a iné zemné práce, betonáž a pod., preto
pri ich výpovediach pred súdom vypočúvaným svedkom miesta výkonu prác splývali resp. si nevedeli
presne spomenúť, na ktorej konkrétnej stavbe a v ktorý deň v príslušnom mesiaci pracovali. K uvedeného
zisteniu prvoinštančný súd uviedol, že nemal dôvod spochybňovať svedkami uvádzané skutočnosti,
pretože ich výpovede boli zhodné s ostatnými tvrdeniami v konaní vypočutých svedkov. Svedok B. L.
uznal, že podpis na súpis prác vykonaných v mesiaci november 2013 je jeho podpisom, v ňom uvedené
práce prevzal a skontroloval. Skutočnosť, že si nevedel presne spomenúť, či ich vykonal skutočne
žalobca súd nepovažoval za relevantnú vzhľadom na uplynutie doby od ich realizácie, ale nakoľko z
ostatného dokazovania vyplynulo, že svedok v postavení stavbyvedúceho vykonanie prác potvrdzoval
podpisom a v prípade, že by potvrdil práce nevykonané, súd zhodnotil, že práce uvedené v súpise, ktorý
je podkladom pre podanú žalobu je potrebné považovať za objednané a vykonané i vzhľadom k tomu,
že sám svedok podľa cenníka žalovaného do tohto súpisu vpisoval cenu.

6. Prvoinštančný súd sa zaoberal a v odôvodnení rozsudku podrobne vyhodnotil i námietky
žalovaného, ktoré označil za irelevantné, pretože práve súdu predložené listiny boli kľúčovým
dôkazom, preukazujúcim opodstatnenosť podanej žaloby, čomu nasvedčoval i v konaní zistený spôsob
objednávania prác, evidencia faktúr, súd vzal do úvahy, že žalobca uvedenú faktúru uviedol i priznaní
dane z pridanej hodnoty a pochybnosti o opodstatnenosti nároku na zaplatenie požadovaného plnenia
vyplývajúceho z vykonaných prác nemôže vyvolať ani rozdielny formát žalovanému a súdu predloženej
faktúry, čo vysvetlil žalobca tým, že neskôr znovu vytlačil faktúru ako účtovný doklad, ale už v inom
účtovnom programe, v dôsledku čoho je v inom formáte, ale sa jedná o ten istý daňový doklad.

7. S námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že súpis vykonaných prác je nečitateľný, preto
ho nie je možné ako dôkaz preukazujúci vykonanie prác akceptovať a nebol predložený jeho originál
súd zdôraznil, že je prípustné vykonať dokazovanie aj kópiou listiny, k čomu poukázal na uznesenie
NS SR sp.zn. 3Obo/61/2009, ktorá kópia podlieha rovnakému hodnoteniu vzhľadom k jej autentičnosti.
Opodstatnenosť námietky týkajúcej sa nečitateľnosti súpisu súd vyvrátil s tým, že ak bol žalovaný
schopný napísať k jednotlivým prácam cenu znamená to, že doklad bol čitateľný a tak námietku
vyhodnotil účelovú. Svedok L. potvrdil, že práce, ktoré sú v súpise za mesiac október 2013 uvedené,
mohli byť na stavbe i technicky zrealizované. Výpoveď tohto svedka prvoinštančný súd označil za
podstatnú, pretože stavbyvedúci nevyhnutne mal a musel mať prehľad o postupe výstavby a prácach,
ktoré sa na stavbe vykonávali. Prvoinštančný súd sa zaoberal i jednotlivými prácami, ku ktorým žalovaný
tvrdil, že nemohli byť vykonané žalobcom, mali byť vykonané iným subjektom, ktorému žalovaný za ne
i zaplatil. Uvedené označil súd za snahu žalovaného nájsť nezrovnalosti v postupe výkopov, betonáže
a navážania zeminy, ktoré označil iba za účelové v snahe vyhnúť sa plneniu. Žalovaným požadované
vykonanie dokazovania iba originálmi súpisov prác súd označil za nerealizovateľné, pretože ani jeden
z účastníkov nepriznal, že by originálom disponoval, a tak dokazovanie originálmi listín - súpisov prác
súd nemohol vykonať.

8. Prvoinštančný súd uviedol, že právne vzťahy sa týkajú podnikateľskej činnosti oboch strán sporu,
preto sa spravujú právnou úpravou uvedenú v Obchodnom zákonníku. Záväzok vykonať stavebné
práce ako súčasť stavby súd kvalifikoval s poukazom na § 536 ods. 2 Obchod. zák., ako plnenie
zo zmluvy o dielo, za ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť odplatu. K oprávneniu stavbyvedúceho



svedka L. poukázal prvoinštančný súd na právnu úpravu uvedenú v § 15 ods. 1 Obchod. zák. s
tým, že tento svedok bol poverený operatívnym objednávaním prác, čo potvrdil i ďalší zamestnanec
žalovaného, v konaní vypočutý ako svedok stavbyvedúci C. I.. Súd vzal do úvahy, že stavbyvedúci
L. opakovane ústne objednával rôzne pomocné a jednoduché práce u žalobcu, ktoré žalobca podľa
jeho požiadaviek vykonal, žalovanému fakturoval a ktoré žalovaný bez výhrad uhrádzal, teda bolo
dôvodné, že žalobca nadobudol presvedčenie, že uvedený stavbyvedúci je na objednávanie prác pre
stavbu oprávnený, a pokiaľ by aj pri objednávaní prekročil v mesiaci október 2013 svoje oprávnenie,
podľa predchádzajúcich skúseností nemohol o tejto skutočnosti žalobca žiadnym spôsobom vedieť,
a na čom nič nemení ani obrana žalovaného ktorý poukazoval na zák. č. 50/1976 Zb. o územnom
plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý definuje práva a povinnosti stavbyvedúceho. Uvedenú právnu
úpravu označil prvoinštančný súd za verejnoprávny predpis, z ktorého ale nemožno vyvodiť vo vzťahu
k činnosti stavbyvedúceho L., že by v súkromnoprávnych vzťahoch nemohol mať kompetenciu a to i z
prihliadnutím na ust. § 15 Obchod. zák., čo zodpovedá aj podnikateľskej praxi a osvedčuje i prax súdna.
K uvedenému dal preto prvoinštančný súd do pozornosti i rozhodnutie NS SR sp.zn. 4Obdo/13/2011 a
sp. zn. 5Obdob/27/2006, v spojení s oprávnením stavbyvedúceho na objednávanie kontrol a preberanie
prác ako činností, ktoré majú súkromnoprávnu povahu. Súd prvej inštancie s poukazom na § 275
ods. 4 Obchod. zák. skonštatoval, že medzi stranami sa vyvinula prax, podľa ktorej žalobca na základe
objednávky žalovaného uvedené práce vykonal, zmluva sa tak v ústnej forme uzatvorila okamihom,
kedy sa daný úkon vykonal.

9. Dokazovanie k praxi, ktorú medzi sebou strany zaviedli preukázalo, že žalobca vždy vykonával
práce za cenníkové ceny určené žalovaným, ktoré do súpisu vykonaných prác dopisoval stavbyvedúci
vychádzajúc z interného cenníka žalovaného. Žalovaná strana sporu nepreukázala, že by spôsob
vykonávania prác od ich objednania až do úhrady bola iná, počas celého roka 2013 práce vykonané
žalobcom za žalovaného preberal stavbyvedúci a žalovaný podľa faktúry ich cenu zaplatil. Z uvedeného
zistenia preto prvoinštančný súd vychádzal i pri vyhodnotení opodstatnenosti podanej žaloby, ktorý tak
akceptoval ponuku žalovaného vrátane cien , k čomu žalovaný nepreukázal, že by ceny uvedené
v súpise nezodpovedali jeho cenníkovým cenám, ktoré do súpisu dopĺňal svedok L. a žalovaný ich
nesprávnosť napr. predložením iného platného interného cenníka súdu nepreukázal.

10. Prvoinštančný súd mal za to, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo podľa §
536 Obch. zák. a žalovanému ako objednávateľovi tak vznikla podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. povinnosť
cenu za vykonané dielo, ktorá skutočnosť bola potvrdená stavbyvedúcim žalovaného, ako i súpismi
v predchádzajúcich a nasledujúcich mesiacoch zaplatil. Ukončením a odovzdaním diela (§ 554 ods. 1
Obch. zák.) žalobca záväzok za daný mesiac splnil a podľa § 548 ods. 1 Obch. zák. vznikla žalovanému
povinnosť cenu diela predstavujúceho vykonanie stavebných prác zaplatiť vo výške 4.050,28 eur
vrátane DPH.

11. Povinnosť zaplatiť za zhotovené dielo nie je závislá od doručenia faktúry, ktorú možno považovať
za výzvu na plnenie ( NS SR sp. zn. 5 Obdo 36/2009) a jej doručenie môže mať význam pre počítanie
omeškania v zmysle § 365 ods. 2 Obch. zák. Za neopodstatnené označil súd prvej inštancie aj odkazy
žalovaného zák. č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, ktorý nerieši povinnosť uhradiť cenu diela podľa reakcie
na odsúhlasenie stavu záväzkov.

12. Podľa § 365 ods. 2 Obch. zák. v znení účinnom od 1. februára 2013 je dlžník v omeškaní s plnením
peňažného záväzku, ak ho nesplní do 30 dní od doručenia dokladu alebo poskytnutia plnenia veriteľom,
resp. ak je deň doručenia dokladu neistý, uplynutím 30. dňa od doby poskytnutia riadneho plnenia. V
predmetnom spore bolo plnenie poskytnuté 11. novembra 2013, dátum doručenia faktúry nemal súd
preukázaný, z toho dôvodu ustálil, že sa žalovaný dostal do omeškania od 12. decembra 2013, v spojení
s čím mu podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. vznikla povinnosť uhradiť úroky z omeškania v zákonnej výške,
ktorá je o 9 % vyššia než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu
omeškania (§ 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. v znení účinnom od 1. februára 2015), ktorá ku dňu
12. decembru 2013 bola 0,25 %, takže sadzba úrokov z omeškania je 9,25 %. Žalobca si uplatnil úrok
z omeškania vo výške 9,05 % od 20. januára 2015, ktorý návrh prvoinštančný súd s poukazom na ust.
§ 153 ods. 2 O. s. p. nemohol prekročiť.

13. Súd prvej inštancie ale nepriznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 513,32 eur vrátane 20 % DPH,
ktorá suma je v súpise z októbra 2013 uvedená bez akéhokoľvek vysvetlenia, takže nie je možné určiť,



aké práce mali byť v tejto hodnote vykonané, preto v tejto výške súd návrh zamietol. O náhrade trov
rozhodol súd podľa § 142 ods. 2 O. s. p., keď v konaní prevažne úspešnému žalobcovi priznal nárok
na ich náhradu s poukazom na vyhl. č. 655/2004 Z.z.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti uloženia povinnosti žalovanému podal v zákonnej lehote
žalovaný odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu i v
zostávajúcom rozsahu zamietol, príp. aby rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie založil na existencii odvolacích dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 písm. a/ v spojení s § 221 ods. 1 písm. f) a h) O.s.p. ako i dôvody uvedené v § 205 ods. 2 písm.
b), c) , d), e), f) O.s.p.

15. Odvolateľ zdôraznil , že od žalobcu opakovane žiadal k úhrade faktúry i predloženie evidencie
dochádzky pracovníkov na predmetnej stavebnej akcii za mesiac október 2013, čo žalobca nesplnil,
hoci v predchádzajúcich mesiacoch dochádzku žalobca k stavebnej akcii viedol a predkladal a bol tak
povinný urobiť i za práce vykonané v žalovanom mesiaci. I keď je hodnotenie skutkových okolností
a vykonanie dôkazov závislé na úvahe súdu, podľa názoru odvolateľa súd mal v rámci rozhodovania
nepochybne prihliadať na všetky okolnosti k domnelej pohľadávke žalobcu a vziať do úvahy i tie, ktoré jej
pravosť a reálnosť spochybňujú, vziať do úvahy odstup času niekoľkých rokov, keď žalobca predkladal
rôzne znenia a rôzne formáty faktúry, faktúra bola žalovanému doručená cca 2 roky po vykonaní prác,
čo nemožno považovať za „bežný postup“ , nie je tak ani v evidencii žalovaného, neuviedol ju v
účtovnej závierke za rok 2013. Žalobca napriek žiadosti odvolateľa nepredložil originály listín, ktorými
deklaroval opodstatnenosť návrhu, viaceré predložené faktúry nie je možné verifikovať, pretože sú z
hľadiska vykonania prác identické, pričom cca v decembri 2013 boli už práce na stavbe ukončené.
Odvolateľ má za to, že vo veci absentujú jednoznačné dôkazy, ktoré by svedčili v prospech žalobcu,
ani jeden zo svedkov nepotvrdil, že by v mesiaci október 2013 na stavbe pracoval a vypočutí svedkovia
W., P. a C. ani neuviedli, ktoré práce na tejto stavbe vykonali, preto súd išiel až nad rozsah zásady
voľného hodnotenia dôkazov keď vychádzal z ich výpovedí ako z kľúčového dôkazu, hoci nevedeli
nepochybne potvrdiť, či na tejto stavbe v mesiaci október 2013 pracovali. Záver súdu, podľa ktorého
práce boli vykonané a majú byť zaplatené tak neobstojí, nemá ani oporu vo vykonaných dôkazoch.
Žalovaný nespochybňoval, že žalobca na predmetnej stavbe pre neho pracoval pred aj po mesiaci
október 2013, čo však nerobí automaticky jeho nárok za podstatný a preukázaný. Dôkazné bremeno
v tomto prípade zaťažuje žalobcu, ktorý nepreukázal opodstatnenosť nároku, ktorý bol vo viacerých
smeroch spochybnený. Ak súd vychádza z hypotézy v súvislosti s prácami vykonaným v mesiaci
október 2013, tak nedôvodne presúva dôkazné bremeno na žalovaného, ktorý ale nemôže preukázať,
neexistenciu takejto právnej skutočnosti.

16. Súd neprihliadol ani na to, že pracovníci, ktorí mali na stavbe pracovať a boli v konaní vypočutí
ako svedkovia boli kmeňovo zaradení na inej stavbe, a ak vôbec pracovali na stavbe AS SAD Dunajská
Streda, tak iba v minimálnom rozsahu, pretože iba jediný svedok P. potvrdil, že na danej stavbe
pracoval, ale uviedol „relatívne málo“, čo znamená, že uvedení svedkovia vypočutí v konaní pred
súdom prvej inštancie pracovali na iných stavbách. Súd nevzal do úvahy, že i podľa výpovede svedka
stavbyvedúceho L. a A. na vykonanie prác uvedených v súpise za október 2013 bolo potrebných
minimálne 4 až 5 pracovníkov, ktorá skutočnosť nebola ani zaprotokolovaná v zápisnici, napriek žiadosti
právneho zástupcu žalovaného. V súpise uvedené práce muselo vykonávať minimálne 6 ľudí, ktorá
podmienka vychádzajúc z predložených dôkazov nebola splnená, keď v súpise uvedené práce nemohli
byť vykonané, vzhľadom k tomu, že minimálne 3 osoby pracovali na inej stavbe. Napriek žiadosti
odvolateľa súd nemal k dispozícii originály listí, nevykonal dokazovanie vo vzťahu k Sociálnej poisťovni
a nezisťoval, či osoby, ktoré boli vypočuté ako svedkovia, a ktorí údajne mali na stavbe pracovať, boli
aj skutočnými zamestnancami žalobcu, keď podľa dostupných informácií minimálne svedok W. nebol
vôbec zamestnancom žalobcu a tak požiadavka na vykonanie uvedeného dôkazu bola legitímnou, ku
ktorej súd v rozsudku neodôvodil, z akých dôvodov ju neakceptoval a nevykonal. Takýmto postupom
prvoinštančného súdu došlo k porušeniu procesných práv odvolateľa. Žalovaný opakovane poukazoval
i na spôsob výsluchu svedkov, keď mu nebolo oznámené ako strane sporu, kedy majú byť vypočutí,
ktorú námietku prvoinštančný súd zamietol s poukazom na to, že žiadne ustanovenie procesného
predpisu neurčuje, že by účastník konania mal byť o tejto skutočnosti osobitne informovaný, čo ale
znamená, že postupom súdu došlo k porušeniu ústavných princípov a k porušeniu rovnosti zbraní, čo
potvrdzuje i judikatúra NS SR resp. Ústavného súdu. Tým, že odvolateľovi nebolo oznámené, kto a k
akým skutočnostiam má byť vypočutý, žalovaný nemal možnosť sa pripraviť, čím sa dostal do procesne



znevýhodnenej pozície na rozdiel od žalobcu, ktorý mal možnosť pripraviť sa na výsluch svedkov a tak
i týmto konaním súdu došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní. Okrem toho odvolateľ zdôraznil, že
osoby, ktoré súd vypočul ako svedkov, po ukončení výsluchu ponechal v pojednávacej miestnosti, a
títo už vypočutí svedkovia sa „aktívne“ zapájali do výsluchu iných svedkov ,resp. im súd kládol otázky
napriek tomu, že výsluch daného svedka už bol ukončený, čím sa tak dodatočne neformálne dopĺňali
svedecké výpovede, teda sa jednalo o dôkaz, ktorý nebol získaný zákonným procesným spôsobom,
keď súd počas výsluchu jedného svedka neformálne pripustil výpoveď ďalšieho svedka napriek tomu,
že jeho skorší výsluch bol ukončený. Súd takýmto spôsobom získaval informácie, ktoré zapísal i do
zápisnice ako svedeckú výpoveď. Uvedený postup je vadou konania a v rozpore s právnou úpravou
procesného predpisu a jeho účelom.

17. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie opiera o vlastný výklad niektorých pojmov napriek tomu, že
vykonanie predmetných prác nebolo zo strany žalobcu preukázané, preto súd mal pristúpiť k výkladu
skutkového stavu a nie označiť za „nie vylúčené“, že boli vykopané iné jamy pre osvetlenie. Činnosť
súdu smerujúca k preskúmaniu pravdepodobnosti či nepravdepodobnosti vykonania daných prác je
tak nesprávna, pretože bolo výlučne povinnosťou žalobcu realizáciu prác preukázať, aj ich existenciu
žalovaný namietal. Za kľúčovú súd označil svedeckú výpoveď svedka L. a tiež svedka W., zamestnanca
žalobcu, pričom ponechal bez povšimnutia zistenie, že svedok L. je psychiatrickým pacientom , lieči sa
a užíva silné lieky, čím mohla byť ovplyvnená skutočnosť súvisiaca s vnímaním vecí, jeho pamäťové
schopnosti ako i schopnosti reprodukovať určité skutočnosti. Napriek tomu, že táto skutočnosť je
zaprotokolovaná i v zápisnici z pojednávania, súd prvej inštancie jej nevenoval dostatočnú pozornosť
a naviac svedok uviedol, že úradný jazyk neovláda, vypovedal čiastočne i v slovenskom jazyku,
čo mohlo priniesť dezinformácie súvisiace s dokazovaním , napriek tomu ale prvoinštančný súd
výpoveď uvedeného svedka hodnotí ako podstatnú bez toho, aby prihliadol na uvedené zistenia. Preklad
výpovedí svedkov, ktorí viacerí boli vypočúvaní v maďarskom jazyku bol vykonávaný a zabezpečovaný
zamestnancom súdu, ktorý bol poverený sudcom k tomuto úkonu, hoci podľa názoru odvolateľa preklad
mal byť primárne realizovaný prostredníctvom úradného tlmočníka, z ktorého by bolo možné é plne
verifikovať, že bol správny. Tým, že nemal súd prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností preukázané
splnenie podmienky minimálneho personálneho substrátu na vykonanie prác, teda že žalobca nemohol
vykonať práce, ktoré sú uvedené v spornom súpise z počtom ním uvedených pracovníkov, nesprávne
postupoval, keď na argumentáciu žalovaného neprihliadol a označil ju za účelovú.

18. V ďalšej časti odvolania odvolateľ položkovite poukázal na súpis jednotlivých prác, svedok L.
nikdy nepotvrdil, že by predmetné práce objednal, i keď počas výsluchu uviedol, že túto skutočnosť
nevie vylúčiť, preto takéto vyhlásenie nemožno považovať za preukázané tvrdenie súvisiace s tým,
že predmetné práce objednal. Pokyny svedka L. ako stavbyvedúceho nemožno považovať za riadnu
objednávku prác a tak v konaní nebolo preukázané, že by akékoľvek práce v mesiaci október 2013
boli u žalobcu účinne objednané, preto nemožno mať za to, že nárok žalobcu vznikol na základe
uzatvorenej zmluvy o dielo. Odvolateľ rozporoval i zistenia správnosti v súpise uvedených položkových
cien, ktoré nie sú súladné s jednotkovými cenami uvádzanými na iných súpisoch, ktorou skutočnosťou
sa súd prvej inštancie takisto nevyporiadal, pretože žalovaný v podaní zo dňa 08.04.2016 jednotlivé
položky súpisu spochybňuje s odkazom na to, že ich obsahujú skoršie i neskoršie faktúry. Dokazovanie
miestnou obhliadkou vykonanou súdom rovnako nepreukázalo, že práce, ktoré vykonané boli vykonal
žalobca. Naviac niektoré práce sú identické, uvedené tak v súpise pred ako i po miesiaci október 2013,
niektoré boli vykonávané inými subdodávateľmi, preto ani úvahy súdu, ktoré uviedol v odôvodnení
rozhodnutia, podľa ktorých mohli popri žalobcovi vykonávať práce podobného charakteru i iné subjekty
neobstojí. V závere rozsiahleho odvolania odvolateľ stručnejšie zhrnul svoje odvolacie námietky a trval
na opodstatnenosti svojho odvolania.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správne
potvrdiť. Vyjadril sa k jednotlivým námietkam uvádzaným odvolateľom v podanom odvolaní a zdôraznil,
že žalovaný opakovane apeluje na údajnú povinnosť žalobcu predložiť zoznam zamestnancov, ktorí
mali v danom mesiaci na stavbe pracovať. K tomuto tvrdeniu žalobca zdôrazňuje, že predchádzajúce
faktúry žalovaný uhrádzal bez toho, aby ich mal podložené tzv. s menovkami, čo potvrdil i v konaní
vypočutý svedok I., ktorý vypovedal, že faktúry v mnohých prípadoch boli uhrádzané bez toho, aby
k nim bola pripojená evidencia dochádzky. K nedostatkom súvisiacim s formalitami fakturácie sa súd
dostatočným spôsobom vyporiadal. K odvolateľom predkladanej požiadavke na predloženie originálov
súpisov žalobca uviedol, že nimi nemôže disponovať, pretože originál poskytoval ako podklad pre úhradu



žalovanému, tak logicky žalobca nemôže originálnym vyhotovením disponovať. K námietke odvolateľa,
podľa ktorej sú niektoré práce uvedené v súpisoch identické žalobca zdôrazňuje, že niekoľko mesiacov
po sebe sa vykonávali typovo rovnaké práce, tieto boli logicky zachytené i v súpise pod rovnakým
názvom,, preto takáto námietka nemôže mať žiadne opodstatnenie. Návrh odvolateľa vykonať dopyt
na sociálnu poisťovňu za účelom zistenia, či pracovníkov, ktorí práce vykonávali boli evidovaní ako
zamestnancami žalobcu sociálnou poisťovňou označil žalobca za nedôvodný, pretože podstatné je
skutočné vykonanie prác.

20. Odvolateľ v podanej odvolacej repliky zo dňa 25.10.2016 zotrval na skutočnostiach uvedených
v odvolaní a tvrdení, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť svojho
nároku, okrem toho konanie vykonané na súde prvej inštancie trpí viacerými vadami, ktoré v odvolaní
odvolateľ popísal a špecifikoval, čím bola porušená zásada rovnosti zbraní strán sporu, súdom prvej
inštancie nebolo rešpektované právo strany sporu na riadne odôvodnenie, ktoré má byť presvedčivé,
ktorú podmienku rozhodnutie súdu prvej inštancie nespĺňa. Podľa obsahu odvolacej repliky odvolateľ
opakoval skutočnosti uvedené v odvolaní, preto odvolací súd ich už nepovažoval za potrebné znovu v
tomto bode opisovať.

21. Odvolacia replika bola doručená na vyjadrenie žalobcovi, ktorý v odvolacej duplike zo dňa 09.12.2016
zotrval tiež na skutočnostiach, na ktoré poukázal vo vyjadrení k odvolaniu a žiadal, aby bolo rozhodnutie
súdu prvej inštancie potvrdené a bol mu priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

22. Odvolací súd o odvolaní rozhodol podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
C.s.p.) účinnom od 01.07.2016, ktorým bol nahradený zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok.
Z prechodných ustanovení zák. č. 160/2015 Z.z. uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 C.s.p. vyplýva,
že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho
účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona
zostávajú zachované. Nová právna úprava vychádza z princípu okamžitej aplikácie procesnoprávnych
noriem, čo znamená, že sa použije na všetky konania a to i na konania začaté predo dňom nadobudnutia
účinnosti nového zákona. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa
právneho predpisu účinného v čase začatého súdneho konania, ktorým bol zák. č. 99/1963 Zb., za
účinnosti ktorého začalo konanie vo veci samej a podľa tohto zákona boli vykonané i súvisiace procesné
úkony, bolo vedené dokazovanie a vyhlásené rozhodnutie. Za účinnosti tohto zákona začalo aj odvolacie
konanie. Krajský súd konajúci ako súd odvolací musel rešpektovať daný stav, ktorý zodpovedá princípu
právnej istoty a legitímnemu očakávaniu strán, že ich vec bude posúdená podľa predpisov platných v
čase vykonania procesných úkonov a rozhodnutia súdu v danej veci ako i začatého odvolacieho konania,
k čomu odvolací súd poukazuje na znenie článku 2 ods. 1, 2 a článku 3 ods. 1 Základných princípov
zák. č. 160/2015 Z.z., podľa ktorých je potrebné podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. aplikovať tie ustanovenia
nového procesného predpisu, ktoré boli v čase rozhodovania použiteľné na dané konanie, ale nemohol
opomenúť ani ustanovenia O.s.p., ktoré boli použité súdom prvej inštancie.

23. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia
(§ 356 písm. b) C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363
C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. a) C.s.p.),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3
C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či
doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§
385 ods. 1 C.s.p. ) a dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým bol návrh zamietnutý
je správne, preto ho je potrebné podľa § 387 ods.1 C.s.p. potvrdiť.

24. Podľa § 387 C.s.p.
(1) Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
(2) Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa
v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.



(3) Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.
Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

Základné princípy Civilného sporového poriadku
Čl.8

Strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje
tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

25. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia ako aj celého spisového materiálu dospel k
záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie potrebné pre vyhlásenie rozhodnutia v dostatočnom
rozsahu a na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec i správne
právne posúdil, s ktorého odôvodnením sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.)

26. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia v nadväznosti na podstatné tvrdenia uvedené
v odvolaní, ktorými sa musí odvolací súd v odôvodnení vysporiadať (§ 387 ods. 3 C.s.p.), sa odvolací
súd zaoberal námietkou, ktorú podradil pod odvolací dôvod uvedený v § 205 ods. 2 písm. a) O.s.p.
v spojené s § 221 ods.1 písm. f) a h) O.s.p. , podľa ktorého tvrdenia žalovaného je rozhodnutie
súdu prvej inštancie nepresvedčivé, vnútorne rozporné, neobsahujúce náležitosti odôvodnenia rozsudku
v zmysle zákona. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že preskúmavané rozhodnutie súdu prvej
inštancie má náležitosti rozhodnutia uvedené v ust. §157 ods.2 O.s.p., súd sa vyporiadal so všetkými
rozhodujúcimi skutočnosťami, jeho myšlienkový postup bol v odôvodnení dostatočne vysvetlený, a to
nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale aj s
poukazom na závery, ku ktorým prvoinštančný súd dospel. Súd v dostatočnom rozsahu uviedol, k akým
skutkovým zisteniam dospel vo vzťahu k nároku uplatňovanom žalobcom na zaplatenie žalovanej istiny s
prísl., vysvetlil povinnosť unesenia dôkazného bremena, uviedol, ktorú právnu normu a z akého dôvodu
aplikoval a ako ju interpretoval. Nie je pritom úlohou súdu zaoberať sa všetkými námietkami, ktoré v
priebehu konania účastníci uplatnia a dávať na všetky v rozhodnutí odpoveď, pretože súd sa má vo
svojom rozhodnutí zaoberať len skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie veci kľúčové /rozhodnutie ÚS
SR sp. zn. II. ÚS 410/06/ čo určuje súd a nie účastník .

27. Odvolateľ argumentuje, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (§205 ods. 2 písm. b) O.s.p.). Podľa tohto ustanovenia ide o porušenie ustanovení
zákona upravujúceho konanie. Za takúto vadu sa zvyčajne označuje porušenie povinnosti napr. pri
vypočúvaní svedka či účastníka, postup, ktorý je v rozpore s § 120 ods. 4 O.s.p.. Za takúto vadu
odvolateľ označil spôsob výsluchu svedkov, keď ako vyplýva i zo zápisníc z pojednávania, na ktorom boli
vypočúvaní svedkovia, títo aj po ukončení výsluchu ešte svoje výpovede dopĺňali a súd ich akceptoval.
K uvedenému odvolací súd uvádza, že v zápisnici z pojednávania konaného dňa 26.02.2016 (č.l. 112)
je zaznamenaný i prejav svedka W. a P., ktorí po výpovediach zostali v pojednávacej miestnosti a boli
prítomní počas výpovede svedka I., ku ktorej bez vyzvania súdu upresnili , že na autobusovej stanici ešte
osádzali smetné koše, demontovali oplotenie a na predmetnej stavbe pracovali i „W.“ (č.l. 115). Uvedené
zistenie ale nepovažuje odvolací súd za relevantný odvolací dôvod a vadu konania, ktorá by založila
nesprávne rozhodnutie vo veci a vzhľadom na obsah ich vyjadrení, ktorý je z hľadiska podstatných
skutkových zistení bez významu, mohla ovplyvniť správnosť rozhodnutia prvoinštančného súdu. Za
vadu konania nemožno označiť ani skutočnosť, že súd ustanovil za tlmočníčku z jazyka maďarského do
jazyka slovenského asistentku sudcu, ktorý postup je upravený ust. § 51 vyhl. č. 543/2005 Z.z., tento
bol dodržaný, čo nakoniec potvrdil i sám odvolateľ, ktorý na uvedený predpis poukázal. Zo žiadneho
procesného predpisu nevyplýva ani povinnosť konajúceho súdu vopred informovať druhú stranu sporu
a označiť, ktorí svedkovia budú na nasledujúcom pojednávaní vypočúvaní. Predmetný odvolací dôvod
tak odvolací súd v konaní nezistil.

28. Odvolací dôvod podradený pod ust. § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p. je daný v prípade, ak súd prvej
inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností. Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. sa týka nedostatkov v
zisťovaní skutkového stavu veci súdom spočívajúcich v tom, že skutkové zistenie, ktoré boli podkladom
pre rozhodnutie sú nesprávne. Uvedené znamená, že musí ísť o také skutkové zistenie, na základe
ktorého súd vec posúdil po právnej stránke, ale ktoré je nesprávne, nemá oporu vo vykonanom



dokazovaní, v dôsledku čoho je nesprávny a chybný súdom vyslovený právny názor a skutkové zistenie
tak nezodpovedá vykonaným dôkazom, súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
nevyplynuli, alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi vykonané opomenul, napriek
tomu, že vyšli najavo. Nesprávne skutkové zistenia sú i také, ktoré súd založí na chybnom hodnotení
dôkazov, čím nastane logický rozpor v ich hodnotení z hľadiska zákonnosti, pravdivosti, prípadne i
dôležitosti.

29. K uvedeným odvolacím dôvodom odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančného súdu, ktorý vysvetlil, z akého dôvodu nevykonal dotaz na sociálnu poisťovňu a tiež
sa vyporiadal s požiadavkou žalovaného na predloženie originálnych listinných dôkazov je logické,
že originály predkladal žalobca žalovanému, ktorý ich verifikoval a na ich základe za vykonané práce
poskytoval plnenie, preto takýto dôkazný prostriedok nemožno vyhodnotiť v neprospech žalobcu. Okrem
toho odvolací súd zdôrazňuje, že zo strany súdu prvej inštancie nedošlo v danej veci k nedôvodnému
preneseniu dôkazného bremena na žalovaného, pretože ak žalovaný sa bránil tvrdením, že každému
mesačnému plneniu predchádzala objednávka na zhotovenie pomocných stavebných prác schválená
štatutárnym orgánom, mal k nemu predložiť dôkazy, ak nimi nedisponoval, sám spôsobil svoj neúspech
v konaní. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, faktúra nie je pre posúdenie dôvodnosti nároku
na zaplatenie podstatná. Základom pre posúdenie nároku na zaplatenie ceny diela je jeho zhotovenie,
ktoré v tomto súdenom prípade spočívalo vo vykonávaní viacerých samostatných prác i dielčích
stavebných činnostiach, ktorých zrealizovanie mal súd prvej inštancie z dokazovania a s prihliadnutím na
prebiehajúce vzájomné obchodné vzťahy medzi stranami sporu preukázané, existenciu zhotoveného
diela žalobcom napriek tomu, že ich žalovaná strana popierala, prvoinštančný súd z dôkazov zistil,
správne vyhodnotil a návrhu dôvodne vyhovel.

30. Pre odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. platí, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia,
aké práva a povinností majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym
posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Právnym posúdením je činnosť
súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje súd právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu
na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený
skutkový stav a nesprávna aplikácia znamená, že súd nepoužil správny právny predpis alebo síce použil
správny právny predpis, ale ho nesprávne interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov
vyvodil nesprávne právne závery.

31. V kontexte s odvolacími dôvodmi, na ktorých založil odvolateľ svoje odvolacie argumenty odvolací
súd uvádza, že existenciu žiadneho odvolacieho dôvodu, ktorý by znamenal nesprávnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie nezistil a rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správne
podľa § 387 ods. 1,2 C.s.p. potvrdil.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s
§ 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho
konania o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Senátom konajúceho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je dovolanie prípustné ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo



f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p. ).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej
v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).



V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).