Liptovská stavebná spoločnosť, s.r.o. skrátene LSS, s.r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/139/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5620202692
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5620202692.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore žalobcu: Ing. E. P., MBA, nar.
XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, M., zastúpeného JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, so sídlom M. XX,
F., proti žalovanému: Liptovská stavebná spoločnosť, s. r. o. skrátene LSS, s. r. o., so sídlom Andreja
Hlinku 72, Ružomberok, IČO: 36 440 353, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/34/2020-36 zo dňa 09.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Liptovský Mikuláš (ďalej aj „súd prvej inštancie“) zamietol
návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal uloženia zákazu žalovanému
vykonávať prevádzku súkromného vodovodu a súkromnej kanalizácie na nehnuteľnosti žalobcu, a to
na pozemku KNC par. č. 4/10 o výmere 316 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvoria zapísaná
na LV č. XXXX, k. ú. H. a zákazu žalovanému vstupovať na predmetný pozemok žalobcu (výrok
I.). Žalovanému nepriznal nárok na náhradu trov konania, hoci vo veci mal úspech (§ 255 ods. 1
zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len „CSP“/), avšak doposiaľ mu nevznikli
žiadne trovy (výrok II.). V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe žalobcom predložených
listinných dôkazov nemal za preukázanú potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi, pretože
žalobca v návrhu neopísal také rozhodujúce skutočnosti, ktoré by zásah súdu odôvodňovali. Samotná
obava žalobcu, že žalovaný môže zasahovať do jeho vlastníckych práv a môže mať vybudované
technické zariadenie na jeho pozemku bez ďalších relevantných dôkazov, neosvedčuje nevyhnutnosť a
naliehavosť takéhoto zásahu. Pravdou je, že dňa 31.08.2020 bola žalobcovi od žalovaného doručená
písomnosť „Výzva na súčinnosť“, v ktorej mu oznámil, že je prevádzkovateľom vodovodu v časti D. S.
H., ktorého vlastníkom je prof. F. D. a vyzval žalobcu na spoločné stretnutie dňa 14.08.2020. Dôvodom
stretnutia bolo, že žalovaný pri výkone prevádzkovej činnosti na súkromnom vodovode a súkromnej
kanalizácii zistil, že je dôvodné predpokladať, že žalobca bez súhlasu vlastníka a prevádzkovateľa
súkromného vodovodu a súkromnej kanalizácie neoprávnene zasiahol do cudzieho majetku, zrealizoval
odbočenie zo súkromného vodovodu a súkromnej kanalizácie a technicky vytvoril možnosť neoprávnene
odoberať pitnú vodu a vypúšťať splaškové vody. Žalovaný vyzval žalobcu na súčinnosť a na miestnom
zisťovaní ho požiadal o predloženie oprávnenosti napojenia, preukázanie napojenia kladnou odpoveďou
na žiadosť o pripojenie, súhlas majiteľa s napojením v písomnej forme a o montáži určeného meradla
oprávnenou organizáciou (správcom vodovodu) a zmluvou na odber a odpúšťanie vody, pričom
uviedol, že pokiaľ nedôjde k preukázaniu oprávnenosti odberu a vypúšťania vody, bude v lehote do 7
kalendárnych dní na náklady žalobcu vykonané odpojenie neoprávneného odberu a vypúšťania vôd
a v zmysle prevádzkového poriadku bude žalobcovi udelená pokuta. Na predmetnú výzvu žalobca
reagoval vyjadrením zo dňa 03.09.2020. Od uvedeného času žalovaný doposiaľ k ním avizovaným



krokom nepristúpil. S poukazom na uvedené vec súd prvej inštancie uzatvoril tak, že z tvrdení žalobcu
a ním predložených dôkazov nemal osvedčenú potrebu naliehavej úpravy vzťahov medzi žalobcom a
žalovaným, a preto návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti uvedenému uzneseniu žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/
CSP. Súdu prvej inštancie vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a nesprávne právne posúdenie veci. Tiež uviedol, že napadnuté uznesenie vychádza z
nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho zhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho
posúdenia. Vyslovil presvedčenie, že ním podaný návrh bol podaný dôvodne a žalobca osvedčil
také skutočnosti, ktoré opodstatňujú vydanie neodkladného opatrenia. Žalobca riadne osvedčil danosť
práva do svojho vlastníckeho práva, pričom zdôraznil, že na predmete kúpy neboli evidované žiadne
ťarchy a vecné bremená. Na nehnuteľnosti neboli zabudované žiadne technické zariadenia. Potrebu
naliehavej úpravy vzťahov medzi žalobcom a žalovaným preukázal žalobca tým, že dňa 31.08.2020
mu bola doručená písomnosť Výzva na súčinnosť, obsahom ktorej boli vyššie uvedené skutočnosti. Na
predmetnú výzvu sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 03.09.2020, na ktoré však žalovaný do dnešného
dňa nereagoval žiadnou písomnou odpoveďou. Práve v uvedených okolnostiach je potrebné vidieť
naliehavú potrebu dočasnej úpravy práv a povinností medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca poukázal
na to, že k žiadnemu neoprávnenému odberu a vypúšťaniu vôd z jeho strany nedochádza. Nesprávne
právne posúdenie prvoinštančným súdom videl v tom, že bezprostredná obava žalobcu ako vlastníka
pozemku spočíva, že sa obáva odpojenia od odberu vody a odpojenia od kanalizácie. Podstata návrhu
však spočíva v tom, že žalovaný prevádzkuje na pozemku žalobcu neoprávnene vodovod a kanalizáciu,
čo je zrejmé z jeho listu zo dňa 12.08.2020, pričom právny predchodca žalobcu spoločnosť ENchante s.
r. o. uzatvorila kúpnu zmluvu na predaj nehnuteľnosti toho času vlastniacej žalobcovi od predávajúceho
Ing. F. D., v ktorej je tento ako predávajúci, vyhlásil, že na prevádzaných nehnuteľnostiach na LV č. XXXX
a LV č. XXXX, obec D. P., k. ú. H. neviaznu žiadne dlhy, ťarchy, vecná bremená a ani iné právne záväzky
a v tomto smere kupujúci ručí. Zároveň v tejto kúpnej zmluve bolo uvedené, že kupujúci si na vlastné
náklady zabezpečí vytvorenie meracích zariadení na dodávku vody, pričom žalobca má za to, že cez
jeho pozemok prechádza obecný vodovod a kanalizácia. Až po určitom čase začal predávajúci Ing. F. D.
uplatňovať práva k vodovodu a kanalizácii výzvou z roku 2009. Spor teda nespočíva v bezprostrednej
hrozbe odpojenia žalobcu od vodovodu a kanalizácie žalovaným, ale v prevádzkovaní vodovodu a
kanalizácie žalovaným na pozemku žalobcu bez súhlasu žalobcu ako vlastníka pozemku KNC parcely
č. 4/10 na LV č. XXXX, k. ú. H., čo v značnej miere nezákonne obmedzuje vlastnícke právo žalobcu
ako vlastníka pozemku. Zo zhora uvádzaných dôvodov odvolateľ žiadal, aby odvolací súd napadnuté
uznesenie okresného súdu zmenil a jeho návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu
vyhovel.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods.
1 CSP toto rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

4. V prvom rade považuje krajský súd za nevyhnutné zdôrazniť, že odvolací prieskum je striktne
vymedzený rozsahom a dôvodmi formulovanými v podanom opravnom prostriedku.

5. Krajský súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v
podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v
dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci. Odôvodnenie rozhodnutia
okresného súdu je vecne správne, pričom v bližších podrobnostiach naň poukazuje krajský súd. Z
uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

6. Súd prvej inštancie správne uvádza, že neodkladné opatrenie nariadené pred začatím
konania je dočasné opatrenie súdu (poskytujúce ochranu ohrozeným či porušeným právnym pomerom
strán dovtedy, kým tieto nepodajú návrh na začatie konania alebo kým súd svojím meritórnym
rozhodnutím neposkytne ochranu definitívnu- pozn. odvolacieho súdu), ktoré je opodstatnené len vtedy,
ak sú osvedčené aspoň najvýznamnejšie skutočnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov medzi
účastníkmi konania. Z uvedeného vyplýva zodpovednosť navrhovateľa za výsledok konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia a za kvalitu jeho procesných podaní a predložených dôkazov.



7. Ustanovenie § 325 ods. 1 CSP upravuje dva zákonné dôvody pre nariadenie neodkladného
opatrenia, a to: 1/ je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo 2/ ak je obava, že exekúcia bude
ohrozená.

8. Neodkladné opatrenie je najtypickejší zabezpečovací prostriedok civilného procesu, ktoré sa
uplatňuje v činnosti súdu pred začatím konania, v konaní o veci samej i po skončení konania. Ide o
provizórnu úpravu pomerov strán konania s cieľom umožniť plynulý priebeh rozhodovania vo veci samej,
či zabezpečiť realizáciu priznaných nárokov úspešnej strany.

9. Neodkladné opatrenie môže súd podľa okolností nariadiť pred začatím konania, počas konania
alebo po jeho skončení. Zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie tejto formy procesného
zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery a jednak obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedá zjednodušený a zrýchlený
procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. V súvislosti s vyhodnotením potreby
bezodkladne upraviť pomery, musí súd nevyhnutne skúmať splnenie predpokladov na nariadenie
neodkladného opatrenia a otázku ich osvedčenia zo strany žalobcu, vrátane hodnoverného osvedčenia
dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Obava z ohrozenia exekúcie je
odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne
úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Z charakteru neodkladného
opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy,
ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú
úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa
neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.

10. Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.
Osvedčené skutočnosti následne spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti a súd z nich pri
rozhodovaní vychádza. Dosiahnutie náležitej miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností z
hľadiska procesného a hmotného práva legitimuje vyhovujúci výrok, a teda nariadenie požadovaného
neodkladného opatrenia. Žalobca je teda zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj dôvodnosť a
trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana. Súd nemôže nariadiť
neodkladné opatrenie, ak sa mu na základe predbežného právneho posúdenia nárok vo veci samej
javí ako nedôvodný. Predbežná ochrana neodôvodneného nároku by bola v rozpore s podstatou a
účelom neodkladného opatrenia. Dokazovanie v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia nie je
dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie
preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že
súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať
na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu
je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš
pravdepodobné. Aj v tomto konaní je strana povinná označiť tvrdenia a dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení, pokiaľ mieni byť úspešná (§ 149 CSP a nasl.). Všetky zásady dokazovania platné v civilnom
procese sa však nemôžu uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej
ochrany práv, ktoré majú byť predmetom nariadeného neodkladného opatrenia.

11. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie
(§ 329 ods. 2 CSP). Uvedené platí aj pre odvolací súd pri preskúmavaní vecnej správnosti odvolaním
napadnutého rozhodnutia (viď str. 1119 Veľké Komentáre Civilný sporový poriadok Števček, Ficová,
Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.).

12. Odvolateľ vo svojom opravnom prostriedku namietal nesprávne skutkové a právne posúdenie veci
vedúce k nedôvodnému zamietnutiu jeho návrhu.

13. Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné. Súd prvej inštancie postupoval v konaní správne, keď v súvislosti s podaným návrhom
žalobcu o nariadenie neodkladného opatrenia pred začatím konania skúmal potrebu bezodkladnej
dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu a následne dospel k záveru, že žalobca takúto potrebu
neosvedčil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zo
žalobcom predložených dôkazov a ním prezentovaných rozhodujúcich skutočností nebola preukázaná



potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu. Žalobca naliehavosť/nutnosť vydania
neodkladného opatrenia odôvodňoval svojou obavou, že technické zariadenie žalovaného je na jeho
pozemku vybudované neoprávnene a tiež aj jeho listom, v ktorom ho upozornil na neoprávnené
odoberanie pitnej vody a možnosť odpojenia od neoprávneného odberu. Súd prvej inštancie správne
vec posúdil, keď konštatoval, že len samotná obava žalobcu, že žalovaný môže zasahovať do jeho
vlastníckeho práva a môže mať vybudované technické zariadenie na jeho pozemku neoprávnene,
bez ďalších relevantných dôkazov neosvedčuje nevyhnutnosť vydania neodkladného opatrenia, resp.
zásahu súdu. K predmetnému odvolací súd dodáva, že obava žalobcu spočívajúca v tom, že žalovaný
prevádzkuje na pozemku žalobcu neoprávnene vodovod a kanalizáciu, zatiaľ - v danom štádiu konania
nebola ničím preukázaná, čo v konečnom dôsledku konštatuje aj sám žalobca v podanom návrhu, keď
na strane 5 uvádza, že „...ak sa preukáže...“, že technické zariadenie bolo vybudované neoprávnene,
bude to znamenať zásah do vlastníckych práv. Len zo skutočností uvedených žalobcom, z jeho obáv
a domnienok nemožno vyvodiť potrebu bezodkladnej úpravy pomerov spôsobom, akým to žiadal
žalobca. Pokiaľ tento vo svojich odvolacích námietkach vytýkal súdu prvej inštancie aj nesprávne právne
posúdenie v otázke vymedzenia bezprostrednej obavy žalobcu (bližšie viď bod 2. tohto uznesenia),
k uvedenému odvolací súd uvádza, že súdu prvej inštancie vo svojich úvahách (bod 5. rozhodnutia
okresného súdu) nikde neuvádza, že žalobca sa domáhal vydania neodkladného opatrenia preto, lebo
sa obáva odpojenia od odberu vody a odpojenia od kanalizácie. Obavu žalobcu súd posudzoval v
kontexte jeho tvrdení, a síce, že žalovaný môže zasahovať neoprávnene do jeho vlastníckych práv tým,
že má vybudované technické zariadenie na jeho pozemku. Záverom odvolací súd ešte uvádza, že sám
žalobca v kúpnej zmluve zo dňa 02.03.2020, ktorou nadobudol nehnuteľnosť v katastrálnom území H.,
obec D. P., a to parcelu pozemok KNC č. 4/10, ktorý je evidovaný na LV č. XXXX, vyhlásil, že pozná stav
nehnuteľnosti, s ktorou sa oboznámil na mieste samom, ako aj údajmi z katastra nehnuteľností a túto
kupuje do svojho vlastníctva. V súčasnom štádiu konania a len na základe tých dôkazov, ktoré predložil
žalobca, rozhodne nemožno dôjsť k spoľahlivému záveru, či technické zariadenie žalovaného je/nie je
vybudované neoprávnene.

14. Keďže v danom prípade išlo o neodkladné opatrenie nariadené pred začatím konania, ktoré súd
zamietol, správne v súlade s aktuálnou právnou úpravou, ustanoveniami Civilného sporového poriadku
rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania v rozhodnutí o neodkladnom opatrení.

15. O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 255
ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a vznikol mu preto nárok
na náhradu trov odvolacieho konania; odvolací súd však z obsahu spisu nezistil, že by žalovanému
nejaké trovy v súvislosti s týmto konaním vznikli, resp. si žiadne neuplatnil, a preto mu nárok náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal (obdobne viď uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.02.2018, sp. zn.
7Cdo/14/2018; R 72/2018).

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).



Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)