BIO ENERGO, s. r. o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 14Cob/41/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5917206130
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Nemravová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5917206130.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny
Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a Mgr. Miroslava Šeptáka, v sporovej právnej veci
žalobcu: CHETRA SK, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 1937, 093 02 Hencovce, IČO: 36 497 274, právne
zastúpeného: JUDr. Zuzanou Burdovou, advokátkou, so sídlom Q. XX, XXX XX F., proti žalovanému: BIO
ENERGO, s.r.o., so sídlom Textilná 23, 034 01 Ružomberok, IČO: 36 441 309, zastúpenému zástupcom:
BDO Legal s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 51 803 330,
v konaní o zaplatenie 4.853,40 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Ružomberok č.k. 1Cb/68/2017-102 zo dňa 29.04.2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Ružomberok č.k. 1Cb/68/2017-102 zo dňa 29.4.2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 4.853,40 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy
4.853,40 Eur od 20.07.2017 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznal
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, ktoré mu je žalovaný povinný zaplatiť vo výške, o ktorej
bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok.

2. Okresný súd Ružomberok vydal dňa 14.03.2018 pod č.k. 1Cb/68/2017-29 platobný rozkaz, ktorým
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.853,40 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania
zo žalovanej sumy od 20.07.2017 do zaplatenia a uložil mu tiež povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
právneho zastúpenia vo výške 359,62 Eur a ostatné trovy konania vo výške 291,- Eur. Proti platobnému
rozkazu žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v elektronickej podobe podal odpor, v dôsledku
čoho došlo k zrušeniu platobného rozkazu a vo veci bolo nariadené pojednávanie.

3. S poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka zák.
č. 513/1991 Zb. (ďalej aj len „Obchodný zákonník“), § 537 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 539 ods.
1 Obchodného zákonníka, § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka,
§ 550 Obchodného zákonníka, § 554 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka, § 555 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 560 ods. 1, 2 a 4 Obchodného zákonníka, § 562 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, §
564 Obchodného zákonníka, § 436 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka, § 437 ods. 1 Obchodného
zákonníka, § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 369
ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, okresný súd žalobe vyhovel. Právny vzťah medzi účastníkmi bolo
podľa okresného súdu potrebné subsumovať pod § 536 a nasl. Obchodného zákonníka. V konaní bolo
jednoznačne preukázané, že dielo bolo žalobcom (zhotoviteľom) v zmysle uzatvorenej zmluvy o dielo



vykonané a predmet diela bol odovzdaný žalovanému (objednávateľovi). Žalovaný ho prevzal, čo potvrdil
svojim podpisom na dodacom liste, cenu za vykonanie diela však žalobcovi neuhradil, a teda nesplnil
svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona.

4. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalovaný začal spochybňovať
oprávnenosť žalobou uplatnenej sumy až po doručení faktúry. Spochybnil rozsah vykonaných prác
a takisto namietal aj cenu za tieto práce. Nemožno v tejto súvislosti, podľa okresného súdu, obísť
skutočnosť, že v samotnej „zmluve“ sa strany dohodli na zhotovení predmetu diela „v čo najkratšom
čase“. Dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovaného, ktorý tvrdil, že s pracovníkom žalobcu
sa dohodol na termíne do dvoch týždňov. Túto skutočnosť však svedok p. P. nepotvrdil, na druhej strane
ju ani nevyvrátil, bolo však, podľa okresného súdu, nepochybné, že na základe viacerých telefonátov
zo strany svedka p. X. bol o predĺžení termínu zhotovenia predmetu diela vyrozumený aj konateľ
žalovaného, ktorý na to reagoval spôsobom, že s p. P. nikdy neboli problémy, čo sa týka termínov
dodávok. Žiadne právne kroky v tomto smere však žalovaný nevykonal. K námietkam, ktoré sa týkali
ceny za dielo zo strany žalovaného, žalobca reagoval spôsobom, že už v minulosti (minimálne v troch
prípadoch) pre žalovaného vykonával práce, pričom nikdy nebol problém so zaplatením ceny za takéto
dielo, a teda žalovaný mal vedomosť o jeho cenníku. Ani v tomto smere žalovaný neuniesol dôkazné
bremeno v súvislosti s preukázaním, že by nedošlo k dohode, pokiaľ sa týka ceny za zhotovenie diela.
Skutočnosť, že dielo bolo vykonané a odovzdané objednávateľovi (žalovanému) nespochybnil vo svojej
výpovedi pred okresným súdom ani konateľ žalovaného, takže v tomto smere námietky, ktoré vzniesol
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, pokiaľ sa týka osoby oprávnenej k prevzatiu
predmetu diela, boli, podľa okresného súdu, irelevantné.

5. Okresný súd uviedol, že povinnosťou žalovaného pri rozumnej miere opatrnosti a pri náležitej odbornej
starostlivosti, či už počas vykonávania prác, prípadne po prevzatí diela bolo dielo prehliadnuť alebo
vôbec zabezpečiť jeho prehliadku odborne spôsobilou osobou a zistiť, či prevzaté dielo má alebo nemá
vady. Ak podľa žalovaného vykonané dielo vykazovalo vady, bolo povinnosťou žalovaného tieto vady
vytknúť riadne a včas v lehote stanovenej Obchodným zákonníkom, teda oznámiť vady diela žalobcovi
a uplatniť nároky z vád diela, ktoré mu umožňuje zákon. Bolo vecou žalovaného uplatniť si nároky v
zmysle § 436 alebo 437 Obchodného zákonníka, teda buď primeranú zľavu z kúpnej ceny, prípadne
odstúpenie od zmluvy. Okresný súd poznamenal, že nie je možné odvolávať sa na nezaplatenie ceny
za dielo v súdnom konaní vadami, ktorými sa rozumie aj oneskorenie s dodaním tovaru, prípadne vady,
ktoré sa týkajú dojednanej ceny za dielo. Keďže žalovaný okresnému súdu nepreukázal riadne a včasné
oznámenie vád diela žalobcovi a uplatnenie nárokov z týchto vád, tak okresný súd nemohol priznať
žalovanému žiadne nároky z vád diela. Dielo bolo žalobcom vykonané, odovzdané žalovanému, ktorý ho
prevzal a bolo teda jeho povinnosťou cenu za dielo v zmysle zmluvy zaplatiť. K námietkam žalovaného
ohľadne nesprávnej fakturácie ceny za vykonané dielo okresný súd neprihliadol, nakoľko z predmetnej
faktúry je zrejmé, čo bolo predmetom fakturácie, či do množstva a rozsahu vykonaných prác, prípadne
ceny za tieto práce. Keďže v tomto konaní bol preukázaný vznik nároku žalobcu na zaplatenie ceny
diela, ktorú žalovaný neuhradil a ani nepreukázal, že by jeho záväzok akýmkoľvek spôsobom zanikol, tak
okresný súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.853,40 Eur. V súlade so znením zákona okresný
súd priznal žalobcovi aj príslušenstvo uplatnenej pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 9% ročne
odo dňa nasledujúceho po splatnosti žalovanej faktúry, a to v súlade s § 369 ods. 1, 2 Obchodného
zákonníka. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262
ods. 1, 2 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Žalovaný
podal odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP, pretože sa nestotožnil s
napadnutým rozsudkom a tvrdil, že tento je výsledkom „(i) nesprávneho procesného postupu súdu
prvého stupňa, ktorým mu znemožnil, aby uskutočňoval svoje procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu jeho práva na spravodlivý proces, nakoľko súd napadnutý Rozsudok odôvodnil nedostatočne
a bol porušený zákaz ľubovôle, (ii) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, (iii) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam, a (iv) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.“ Žalovaný mal za to, že napadnuté rozhodnutie nebolo súladné so zákonom
a použitý výklad je prísne formalistický. Samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia okresného
súdu sa podľa žalovaného okliešťuje v podstate na dva body napadnutého rozsudku (38. a 39.), v



ktorých navyše zistené skutočnosti, ktoré sú obsahom súdneho spisu, okresný súd nesprávne vyhodnotil
a vyvodil z nich mylné závery. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný si u žalobcu na základe
objednávky č. 17-153 zo dňa 03.05.2017 objednal strojné opracovanie dier v ním dodaných oceľových
dieloch podľa výkresovej dokumentácie (7 dielcov) a prebrúsenie oceľových čapov na predpísanú
toleranciu (2 čapy). Žalobca mal v zmysle predmetnej objednávky tieto práce vykonať „čo najskôr". Ako
žalovaný od začiatku uvádzal, pod termínom „čo najskôr" sa podľa ústnej dohody strán rozumelo úplne
najskôr a maximálne v lehote dvoch týždňov.

7. V odvolaní žalovaný poukázal na to, že prvostupňový súd v bode 38. rozsudku zaujal názor, že
dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje žalovaného, ktorý tvrdil, že s pracovníkom žalobcu (p. P.) sa
dohodol na termíne do dvoch týždňov. Zároveň však konštatoval, že p. P., ktorý bol vo veci vypočutý ako
svedok, túto skutočnosť ani nepotvrdil, ale ani nevyvrátil. „Ako je však zároveň uvedené aj v zápisnici
z pojednávania zo dňa 29.04.2019, svedok G. X. uviedol, že pán P. nikdy nepoprel, že by sa zákazka
nedala zrealizovať v priebehu týždňa, namietal len to, že majú iné zákazky, ktoré budú dôvodom, že
vybavenie zákazky bude trvať dlhšie. Aj právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že žalobca
je viazaný voči spoločnosti MONDI SCP a zákazky tejto spoločnosti majú pochopiteľne prednosť pred
jeho vlastnými, preto došlo k predĺženiu lehoty. Žalovaný na tieto skutočnosti poukazoval počas celého
konania. Podľa jeho názoru je z nich totiž evidentné, že bez ohľadu na to, že jednotlivé dielce boli v
dispozícii žalobcu šesť týždňov, uvedené skutočnosti preukazujú, že na nich nemohol pracovať počas
celej tejto doby, ako si to vyúčtoval v spornej faktúre. Toto jeho tvrdenie je podporené aj vyjadrením
svedka X. zachytenom v zápisnici z pojednávania zo dňa 29.04.2019, kde uviedol, že žalovaný následne
po zákazke realizovanej u žalobcu vyrobil niekoľkonásobne viacej rovnakých výrobkov za obdobie
pol roka. V prípade, že by bolo naozaj nevyhnutné stráviť nad každým jedným výrobkom 6 týždňov,
dokončenie celej zákazky by bolo nereálne dlhé. Rovnako tak žalovaný preukázal súdu neadekvátnosť
počtu vyfakturovaných hodín na zákazke cenovou ponukou konkurenčnej spoločnosti vypracovanou
na základe tých istých podkladov, z ktorých vychádzal žalobca. Z tejto cenovej ponuky jednoznačne
vyplýva, že konkurenčná spoločnosť odhadla čas strávený na zákazke na 69 hodín. Žalovanému nie
je zrejmé, prečo sa súd s týmto dôkazom vôbec nevysporiadal a v napadnutom Rozsudku ho ani len
nespomenul. Žalovaný má pritom za to, že v spojení s výpoveďami svedkov sa jedná o podstatný dôkaz
pre rozhodnutie vo veci. Súd ani iným spôsobom neposúdil spornú časovú náročnosť vykonaného diela.
Súd nijakým spôsobom neverifikoval tvrdenie žalobcu vo vzťahu k času potrebnému na vykonanie diela.“

8. Namietal žalovaný v odvolaní, že okresný súd nesprávne dospel k záveru, že by žalovaný mal
namietať výšku ceny v dôsledku nesúhlasu s cenníkom žalobcu, pretože žalovaný namietal počet
osobohodín strávených na zákazke. V prípade, že tieto by zodpovedali bežnému času, ktorý je pre
takúto zákazku primeraný (ako to vyplýva z praxe aj zo skúseností žalovaného, ako aj z nezávislej
cenovej ponuky, ktorú okresnému súdu predložil), žalovaný by nemal žiadny dôvod fakturovanú cenu
namietať. Nesúhlasil s tým, keď si žalobca zjavne nedôvodne vyfakturoval oveľa väčšie množstvo
hodín, než bolo potrebné (takmer trojnásobne), v dôsledku čoho mal žalovaný za to, že sa na jeho
úkor chcel žalobca (bezdôvodne) obohatiť. Subjektívne a nesprávne vyúčtovanie (osobohodín) času
vo vzťahu k dielu nemôže byť právne napravené cez inštitút nárokov z vád diela. Okresný súd mal
skúmať, či objektívne potrebný čas na vykonanie diela bol alebo nebol v sume, akú vyčíslil žalobca a
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o potrebnom počte osobohodín bol na strane žalobcu. Bolo podľa
žalovaného absolútne neprijateľné, aby namietané a rozporované sugestívne vyčíslenie osobohodín zo
strany žalobcu bolo zo strany okresného súdu považované za nespornú skutočnosť.

9. V odvolaní žalovaný uviedol, že prvostupňový súd vec nesprávne právne posúdil a na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym zisteniam, pokiaľ uzavrel, že žalovaný mal povinnosť vady
diela žalobcovi vytknúť riadne a včas a uplatniť si nároky z vád, ktoré mu umožňuje zákon, a teda
buď požadovať zľavu z ceny diela alebo odstúpiť od zmluvy. Okresný súd konštatoval, že mu žalovaný
nepreukázal, že by vady žalobcovi riadne a včas oznámil. S takýmito závermi okresného súdu žalovaný
nesúhlasil. Zdôraznil, že dielo netrpelo žiadnymi faktickými vadami, ktoré by sa dali reklamovať a ktoré
by žalobca mohol odstrániť, nakoľko žalovaný od počiatku namietal omeškanie so zhotovením diela v
zmysle dohody so žalobcom a nie to, že by dielo malo vady spočívajúce v nesprávnosti jeho zhotovenia.
Žalovaný celkovú neprimeranú dobu zhotovovania diela u žalobcu namietal hneď ako sa dozvedel
o počte hodín, ktoré si žalobca v súvislosti so zákazkou vyfakturoval. Taktiež namietal neoprávnenú
fakturáciu sústružníckych prác, ktoré si u žalobcu nikdy neobjednal a tieto mu ani nikdy neodsúhlasil,
nakoľko neboli predmetom vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným. Na základe týchto



skutočností žalovaný požadoval úpravu ceny diela, a to už vo svojom liste zo dňa 03.08.2017 označenom
ako „Vrátenie faktúry", ktorý je tiež súčasťou súdneho spisu. Žalovanému nebolo zrejmé, prečo na
tieto skutočnosti okresný súd vôbec neprihliadol a prečo napriek nim zaujal názor, že žalovaný ich
nepreukázal. Takýto záver okresného súdu bol podľa žalovaného v rozpore s obsahom súdneho spisu.

10. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako
vyplývajú z čl. 46 a nasl. Ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Jedným z týchto princípov predstavujúcich
súčasť práva na riadny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy, čl. 6 ods. 1 Dohovoru) a vylučujúcich ľubovôľu
pri rozhodovaní je aj povinnosť súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutia
náležité odôvodniť [§ 132 a § 157 ods. 1 OSP, m. m. I. ÚS 243/07], pritom starostlivo prihliada na
všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia súdneho
rozhodnutia (§ 157 ods. 2 OSP) musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri
hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Ak všeobecný súd vyhodnotil
skutkový stav iba jednostranne a vo veci urobil len formalistický výklad zákonných ustanovení, jeho
postupom boli porušené základné práva sťažovateľa (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
sp.zn. III. ÚS 36/2010 zo dňa 04.05.2010). Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť
základného práva na súdnu a inú právnu ochranu vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným
a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre
jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné (ZSP 56/2008). Podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu je požiadavka riadneho odôvodnenia rozhodnutia jedným zo základných atribútov
spravodlivého procesu. Dodržiavanie povinnosti odôvodniť rozhodnutie má zaručiť transparentnosť a
kontrolovateľnosť rozhodovania súdov a vylúčiť ľubovôľu, lebo len vecne správne (zákonu celkom
zodpovedajúce) rozhodnutia a náležité, to znamená zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené
rozhodnutie napĺňa - ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce
preň z Ústavy SR a Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ZSP 13/2012).

11. K doručenému odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že sa s
argumentáciou žalovaného, ktorá je obsahom jeho odvolania nestotožnil, nakoľko táto nemá oporu ani v
skutkovom stave veci, ani platnej právnej úprave. Vrátenie faktúry za vykonanie diela a jej neevidovanie
zo strany žalovaného v žiadnom prípade nezbavuje žalovaného zaplatiť cenu za vykonané dielo. Žalobca
citoval § 548 ods. 1 Obchodného zákonníka pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo
iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky „zo
dňa 11.05.2015, sp.zn. 32Cdo/2810/2013: V druhej vete ustanovenia § 548 ods. 1 OBZ je stanovený
predpoklad vzniku nároku na zapletenie ceny diela tak, že tento nárok vzniká vytvorením diela. Z
ustanovenia § 554 ods. 1 OBZ vety prvej potom vyplýva, že povinnosť zhotovíte ľa vytvoriť dielo je
možné považovať za splnenú len v prípade splnenia dvoch podmienok, ktorými sú riadne ukončenie
diela a odovzdanie predmetu diela.“ Termín dodania diela bol medzi stranami dohodnutý „čo najskôr“
obvyklým spôsobom, čo však rozhodne neznamená 2 týždne, ako zavádzajúco uvádza žalovaný (ani 5
dní, ako tvrdil konateľ žalovaného na pojednávaní dňa 01.04.2019). Žalobca, ako už v konaní uviedol,
je zmluvne viazaný so spoločnosťou MONDI SCP a.s. a jeho zákazky majú prednosť, preto s ďalšími
externými zákazníkmi „zásadne nedojednáva fixný termín ukončenia prác - a toto konštatovanie určite
neznamená, ako zavádzajúco uvádza žalovaný v odvolaní v bode III. 3, že „aj právna zástupkyňa žalobcu
na pojednávaní uviedla, že žalobca je viazaný voči spoločnosti MONDI SCP a zákazky tejto spoločnosti
majú pochopiteľne prednosť pred jeho vlastnými, preto došlo k predĺženiu lehoty" -právna zástupkyňa
žalobcu nič také neuviedla, na termín ukončenia zákazky malo vplyv, ako už bolo uvedené, že materiál,
predložený na obrobenie žalovaným nezodpovedal dokumentácii, 2x bolo potrebné kontaktovať za
účelom informovania o tejto skutočnosti a poskytnutia súčinnosti p. Smrekovského, ten priebeh prác
priebežne kontroloval - a preto k žiadnemu predĺženiu lehoty nedošlo, nakoľko fixný termín dohodnutý
nebol O tejto praxi žalovaný vedel, nakoľko to bola jeho štvrtá zákazka u žalobcu, s tým rozdielom,
že predchádzajúce tri zaplatil, túto poslednú nie. Cenník žalobcu je od 1.4.2016 stály a žalobca
na preukázanie tejto skutočnosti predložil žalobca súdu montážne denníky k predchádzajúcim trom
zákazkám, ktoré pre žalovaného realizoval.“ Žalovaný teda poznal cenník žalobcu, bol oboznámený s
priebehom prác, dielo bez výhrad prevzal ako riadne vykonané, avšak cenu za dielo neuhradil. Žalobcom
fakturovaná cena zodpovedá rozsahu a náročnosti vykonaných prác v súlade s jeho cenníkom. Žalovaný
síce priložil k odporu faktúru konkurenčnej spoločnosti KINEX BEARINGs, a.s., ktorá však v tomto
spore nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Za porovnateľné dielo možno považovať len také dielo,
ktoré má rovnaké alebo obdobné vlastnosti ako dielo, ktoré je predmetom konania - v tomto prípade
predovšetkým s dôrazom na náročnosť vykonávania diela. Zo žalovaným predloženej faktúry nie je



zrejmá špecifikácia vykonaných prác, ani ich náročnosť, a preto je dôvodné považovať ju za irelevantnú.
Cena sústružníckych prác sa neodvíja od veľkosti komponentov, ako zavádzajúco uvádza žalovaný,
ale od zložitosti a dĺžky vykonaných prác, použitia vŕtačky (na vykonávanie jednoduchých otvorov)
alebo horizontálnej vyvrtávačky, čo sú technicky náročné stroje na vykonávanie vysoko presných prác
a z predloženej faktúry nie je možné v žiadnom prípade dedukovať porovnateľné práce. Zásadné
však bolo, že žalovaný si vykonanie diela objednal, o jeho vykonávaní bol priebežne informovaný (2x
bol kontaktovaný pre nevhodnosť dodaného materiálu na realizáciu zákazky, ktorá prekážka bola pri
riadnej súčinnosti z jeho strany odstránená), dielo bez výhrad prevzal - dňa 19.06.2017 podpísal dodací
pracovný list, na ktorom je detailne uvedený zoznam zamestnancov žalobcu, ktorí na zákazke pracovali,
s presným uvedením odpracovaných hodín, zoznam vykonaných prác, ich jednotková cena a výsledná
cena diela - podpis žalovaného na tomto dodacom pracovnom liste je zároveň potvrdením objednávateľa
- žalovaného o vykonanej práci a kontrole pracovného dodacieho listu. Prevzaté, riadne vykonané, dielo
je v dispozícii žalovaného, avšak cena nie je dosiaľ uhradená. Žiadne vady diela si žalovaný u žalobcu
neuplatnil - sám v odvolaní uvádza, že dielo žiadnymi vadami netrpelo. Z odvolania žalovaného vôbec
nevyplýva, v čom spočíva nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, aké dôkazy neboli vykonané
a samotná nespokojnosť žalovaného s výsledkom konania nezakladala záver, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie pochádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny v plnom rozsahu a priznal žalobcovi
náhradu trov odvolacieho konania.

12. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že doposiaľ namietal
výšku žalovanej sumy, tzn. výšku ceny diela v dôsledku jeho nesúhlasu s celkovým počtom hodín
strávených zamestnancami žalobcu pri vykonávaní predmetnej zákazky. K „preukázaniu" žalovaného
nároku, a teda k samotnému stanoveniu ceny diela, ktorú má byť žalovaný povinný zaplatiť, došlo v
konaní bez toho, aby bol zistený skutočný stav vykonania diela, bez zisťovania úžitkovej hodnoty diela
determinovanej jeho funkčnosťou, len na základe cenníku žalobcu a dodacieho listu. Tento dodací list
však len objektivizuje práce, ktoré boli podľa tvrdení žalobcu vykonané, sám o sebe žiadnym spôsobom
nepreukazoval skutočný počet pracovných výkonov, pričom cena diela závisí práve od ich množstva a
naopak to, či je dielo zhotovené, riadne závisí od odbornosti a kvality pracovných výstupov. Žalovaný
po celú dobu namietal, že by boli práce vykonané v takom rozsahu, a teda napokon v takej cene, v
akej boli žalobcom uplatňované v konaní pred súdom prvej inštancie. „Súd prvej inštancie neidentifikoval
správny bod spornosti nároku žalovaného, keď v odôvodnení Rozsudku konštatoval, cit.: „Ak podľa
názoru žalovaného vykonané dielo vykazovalo vady, bolo povinnosťou žalovaného tieto vadfy vytknúť
riadne a včas v lehote stanovenej Obchodným zákonníkom, teda oznámiť vady diela žalobcovi a uplatniť
nároky zvád diela, ktoré mu umožňuje zákon.", nakoľko rozsah vykonávania diela (najmä v prípadoch
kedy cena diela závisí od tohto rozsahu) nemôže byť kategorizovaný ako vady diela.“ Okresný súd mal
skúmať, či objektívne potrebný čas na vykonanie diela bol alebo nebol v sume, akú vyčíslil žalobca a
dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu o potrebnom počte hodín na vykonanie objednaných prác bolo na
strane žalobcu. Žalobca nepredložil dôkazy ohľadne rozsahu vykonaných prác. V kontexte uvedeného
žalovaný poukázal na ustálenú judikatúru, „konkrétne na rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 17.09.2014,
sp. zn. 4Sšf/45/2014, podľa ktorého platí, cit.: „Faktúra je daňovým dokladom, vystaveným podľa zákona
o účtovníctve, pričom jej vystavenie bez ďalšieho preukázania odôvodnenosti fakturovanej sumy samo
o sebe nezakladá nárok vystaviteľa na jej zaplatenie.". Podľa názoru žalovaného iba skutočný rozsah
vykonávania diela mohol byť podkladom pre vystavenie faktúry a uplatnenie si nároku na zaplatenie
ceny diela, a tento bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie v konaní skúmať, a to najmä v prípade,
kedy žalovaný rozporoval počet hodín strávených na vykonávaní diela. Sám žalobca vo svojom vyjadrení
zo dňa 04.11.2019 uviedol, že predložil súdu montážne denníky k predchádzajúcim trom zákazkám,
nie však k predmetnej spornej veci.“ Žalobca podľa žalovaného neuniesol dôkazné bremeno v otázke,
ktoré konkrétne práce a v akom rozsahu pre žalovaného naozaj vykonával. Aby strana mohla splniť
svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia.
Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností stranou sporu, tzv. bremeno tvrdenia.
Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak strana nesplní svoju
povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže
splniť dôkaznú povinnosť. Konštatácia okresného súdu, že žalovaný žiadne právne kroky v tomto
smere nevykonal, neodzrkadľovala konanie žalovaného, a preto s takýmito závermi súdu prvej inštancie
nemohol žalovaný v žiadnom prípade súhlasiť. Vo vzťahu k celkovej cene diela napokon žalovaný
uviedol, že celkovú neprimeranú dobu zhotovovania diela u žalobcu namietal hneď, ako sa dozvedel o
počte hodín, ktoré si žalobca v súvislosti so zákazkou vyfakturoval, že namietal neoprávnenú fakturáciu



sústružníckych prác, ktoré si u žalobcu nikdy neobjednal a tieto mu ani nikdy neodsúhlasil, nakoľko
neboli predmetom vzájomnej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, že požadoval úpravu ceny
diela, a to už vo svojom liste zo dňa 03.08.2017 označenom ako „Vrátenie faktúry", ktorý je tiež súčasťou
súdneho spisu.

13. Vo svojom vyjadrení žalovaný uviedol, že je neudržateľný záver, že rozsah vykonaných prác bol
nesporný, keďže od momentu objednávky (03.05.2017) do momentu realizácie diela (19.06.2017) prešlo
spolu 33 pracovných dní. „To znamená, že v priebehu týchto 33 dní žalobca prevzal objednávku
a najneskôr na 8 deň odo dňa prijatia zákazky, s ohľadom na rozsah počtu hodín, ktoré žiada
žalobca zaplatiť, ju začal vykonávať. Zároveň však žalobca opakovane uvádzal, že, cit. (Vyjadrenie
žalobcu zo dňa 04.11.2019): „Žalobca ako už v konaní uviedol, je zmluvne viazaný so spoločnosťou
MONDI SCP a.s. a jeho zákazky majú prednosť..." a „...na termín ukončenia zákazky malo vplyv,
ako už bolo uvedené, že materiál, predložený na odobrenie žalovaným nezodpovedal dokumentácii,
2x bolo potrebné kontaktovať za účelom informovania o tejto skutočnosti..." alebo cit. (Vyjadrenie
žalobcu zo dňa 07.03.2019): „...o jeho vykonávaní bol priebežne informovaný (2x bol kontaktovaný
pre nevhodnosť dodaného materiálu na realizáciu zákazky, ktorá prekážka bola pri riadnej súčinnosti z
jeho strany odstránená},...", čo podľa názoru žalovaného zjavne spochybňuje skutočnosť, že žalobca
vykonával dielo v takom časovom rozsahu na základe akého si nárokuje žalovanú sumu. Žalovaný
sa dôvodne domnieva, že čas strávený žalobcom na vykonávaní diela bol z jeho strany značne
nadhodnotený.“ Žalovaný by nikdy nesúhlasil s uzatvorením takej zmluvy o dielo, ktorej obsahom by bolo
zhotovovanie diela v trvaní 199,5 hodín, čo predstavuje približne 25 pracovných dní, resp. 5 pracovných
týždňov, nakoľko by takýto výkon prác pre žalovaného znamenal neprimerané náklady súvisiace so
zhotovovaním diela, ktoré v konečnom dôsledku prevyšujú hodnotu samotného diela. Žalobca napokon
ako zhotoviteľ nepredložil záznamy, preukazujúce ním tvrdené odsúhlasenie vykonaných prác, ktorých
cena bola predmetom uplatnenej pohľadávky v konaní, pričom súdu nebolo preukázané ani to, kto za
objednávateľa bol oprávnený rozsah zrealizovaných a následne fakturovaných prác odsúhlasiť. Zároveň
žalovaný namietal, že dodací list vystavený a podpísaný v deň dodania diela nie je a nemôže byť
potvrdením žalovaného o prevzatí diela bez výhrad. Formálne predkladaná faktúra ako ani dodací list
nemôže postačovať na potvrdenie deklarovaných plnení. Žalovaný v priebehu konania pred súdom
prvej inštancie opakovane poukazoval na okolnosti, za ktorých bola sporná faktúra vystavená. Žalovaný
nemohol súhlasiť s tým, keď si žalobca vyfakturoval skutočný počet hodín strávených pri vykonávaní
diela, v dôsledku čoho mal žalovaný za to, že sa na jeho úkor chcel žalobca (bezdôvodne) obohatiť.

14. K doručenému vyjadreniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý konštatoval, že žalovaný vo
svojom vyjadrení neuviedol žiadnu novú argumentáciu, v zásade ani nereagoval na vyjadrenie žalobcu k
jeho odvolaniu. S poukazom na závery súdu prvej inštancie obsiahnuté v rozsudku č.k. 1Cb/68/2017-102
a dôkazy predložené zo strany žalobcu bolo jednoznačne preukázané splnenie zmluvného záväzku
vyplývajúceho zo zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Súd prvej inštancie vo
svojom odôvodnení rozsudku č.k. 1Cb/68/2017-102, v bode 36. správne konštatoval, že „V konaní
bolo jednoznačne preukázané, že dielo bolo žalobcom (zhotoviteľom) v zmysle uzatvorenej zmluvy o
dielo vykonané a predmet diela bol odovzdaný žalovanému (objednávateľovi). Žalovaný ho prevzal, čo
potvrdil svojim podpisom na dodacom liste, cenu za vykonanie diela však žalobcovi doposiaľ neuhradil,
a teda nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona". Podľa žalobcu názor žalovaného, že „výška
žalovanej sumy podľa názoru žalovaného nesúvisí s výškou podľa cenníka žalobcu" je irelevantný.
Výšku žalovanej sumy odôvodňujú práce vykonávané na zákazke objednanej a prekonzultovanej
so žalovaným v súlade s cenníkom žalobcu, ktorý bol žalovanému známy.“ Vykonávané práce boli
priebežne konzultované so zástupcom žalovaného, a teda aj schválené. Pokiaľ žalovaný nesúhlasil s
množstvom potrebných výkonov, ktoré boli nevyhnutné k zrealizovaniu zákazky, mal možnosť namietať
ich vykonanie žalobcom, čo však neurobil, ani v rámci priebežného informovania žalovaného (2x
bol kontaktovaný pre nevhodnosť dodaného materiálu na realizáciu zákazky). Zo strany žalovaného
bol podpísaný Pracovný dodací list, a to dňom 19.06.2017 s presným popisom prác vykonávaných
na predmetnej zákazke vrátane jednotkovej ceny za jednotlivé výkony, počtu hodín strávených na
jednotlivých prácach a výslednej ceny. Žalovaný bol oboznámený s presným postupom prebratia a
odovzdania diela, nakoľko nešlo o prvú zákazku žalovaného u žalobcu. „Žalovaný riadne vykonané dielo
bez námietok prevzal. Žalobca uniesol dôkazné bremeno v rámci reálneho vyhotovenia a odovzdania
diela - Žalovaným podpísaného Pracovného dodacieho listu to jasne vyplýva, žalovaný dielo prevzal
bez výhrad a námietok a prevzatie riadne vykonaného diela bez vád nepoprel. Žalovaný bol s cenníkom
žalobcu, ktorý je od 01.06.2014 stály, oboznámený, nakoľko nešlo v danom prípade o prvú zmluvu



uzatvorenú so žalobcom, žalobca na preukázanie tejto skutočnosti predložil súdu montážne denníky
k trom predchádzajúcim zákazkám, ktoré pre žalovaného Žalobcom fakturovaná cena zodpovedá
rozsahu a náročnosti vykonaných prác v súlade s jeho cenníkom. Argumentácia žalovaného na základe
ktorej namieta vykonávanie prác v rozsahu stanovenom žalobcom, od čoho sa odvíja konečná cena
zhotovenia diela, nezohľadňuje zložitosť a dĺžku vykonávania prác prostredníctvom technicky náročných
strojov.“ Odvolanie žalovaného považoval žalobca za nedôvodné, neopodstatnené a účelové. Súd
prvej inštancie, podľa žalobcu, vykonal vo veci riadne dokazovanie, vo veci rozhodol správne a svoje
rozhodnutie riadne odôvodnil, preto žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil ako vecne správny v plnom rozsahu a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho
konania.

15. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa žalovaný už písomne nevyjadril k momentu rozhodovania
odvolacieho súdu (č.l. 137 rub spisu).

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods.
1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania verejným
vyhlásením rozsudku krajským súdom, za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného
súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vo výrokoch vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

17. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14Cob/41/2020-141 zo dňa
21.10.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku.

18. Za aplikácie § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval napadnutý rozsudok okresného súdu
a v ňom vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu medziach odvolacích dôvodov žalovaného.
Ak žalovaný nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty než tie, ktoré boli obsiahnuté v ním
podanom odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, mal zákonný priestor sa zaoberať
len tými argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu, čo nebolo predmetom
odvolania žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať
predmetom konania a posudzovania odvolacím súdom ako súdom odvolacím. Vo vzťahu k odvolaniu
žalovaného, odvolací súd uvádza, že zmyslom práva na súdnu ochranu, je umožniť každému reálny
prístup k súdu, a to na zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať, ak osoba (právnická alebo
fyzická) splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa účastníkom konania so
všetkými procesnými oprávneniami, ale aj povinnosťami, ktoré z tohto postavenia vyplývajú (viď Nálezy
Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. augusta 2001 sp.zn. II. ÚS 14/2001, z 13. novembra 2002
sp.zn. II. ÚS 132/02, sp.zn. III. ÚS 171/2006 z 5. apríla 2007).

19. Po vykonaní odvolacieho prieskumu vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalovaného, sa primárne
uvádza, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia, je koherentný so zákonnou
úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a
preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi
odvolania žalovaného, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu napriek odvolacím námietkam
žalovaného potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkom konania, ale na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka
na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/2004). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že článok 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia,
ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď.
Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť
odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z článku 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na
okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na
taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však



ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento
argument.“ (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.10.2012).

20. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný teda vymedzil v písomne podanom
odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci a podľa výsledkov dokazovania
prvoinštančného konania odvolací súd dospel k záveru o neopodstatnenosti podaného odvolania
žalovaným.

21. Krajský súd v týchto súvislostiach vo väzbe na odvolacie dôvody žalovaného len pripomína
skutočnosti vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS
50/2004 z 3. marca 2004, podľa ktorého „...právo na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods.
1 Ústavy Slovenskej republiky, neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným
súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi.
Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za
porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ
tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod
doň zasahovať.“ Ďalej sa poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS
218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého „...obsahom práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky, článku 6 odsek 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, článku
14 odsek 11 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, nie je právo na rozhodnutie v
súlade s právnym názorom účastníka konania.“
22. V podanom odvolaní žalovaný namietal, že „Bez ohľadu na to, že jednotlivé dielce boli pri dispozícii
žalobcu 6 týždňov, uvedené skutočnosti preukazujú, že na nich nemohol pracovať počas celej tejto
doby ako si vyúčtoval v spornej faktúre.“ V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného, poukazuje
odvolací súd na č.l. 13 až 15 spisu a na skutočnosti vyplývajúce práve z týchto listinných dôkazov, ktorými
bolo preukázané vykonanie diela zo strany žalobcu voči žalovanému, ktoré však nenašli odzrkadlenie
v odvolacej argumentácii žalovaného. Odvolací súd mal za to, že pokiaľ neboli zohľadnené uvedené
skutočnosti v časti dátumu a v časti hodín, ktoré boli odpracované v zmysle predmetných listinných
dôkazov, tak potom uvedenú argumentáciu žalovaného nebolo možno považovať za takú, ktorá by mohla
mať vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu v rovine konštatovaní uvedených v bodoch
38. a 39. napadnutého rozsudku. Pokiaľ poukázal žalovaný na vyjadrenie svedka p. X., tak ako bolo
uvedené v Zápisnici zo dňa 29.4.2019, tak uvedené skutočnosti podľa odvolacieho súdu zvýraznené
žalovaným v odvolaní „že žalovaný následne po zákazke realizovanej u žalobcu vyrobil niekoľkonásobne
viacej rovnakých výrobkov za obdobie pol roka“, zostáva vo vzťahu k uplatnenému nároku žalobcu
žalobou tvrdením, ktoré nemalo vplyv na uplatnený nárok žalobou, keďže predmetom posúdenia
bola dôvodnosť ceny diela tak, ako bola vyúčtovaná žalobcom. Nemožno odvolaciu argumentáciu
žalovaného „že konkurenčná spoločnosť odhadla čas strávený na zákazke na 69 hodín“, bez ďalšieho,
podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť ako takú, ktorá by ovplyvnila závery okresného súdu, ak z
nej nevyplýva, že jej základ, a teda vstupné údaje vyhotovenia tohto vyúčtovania konkurenčnou
spoločnosťou vychádzali z identických podmienok a tiež nie je z neho zrejmé akým spôsobom a za
akých podmienok a vôbec aké zmluvné dojednania, a to vo vzťahu k odhadu vytvoreného konkurenčnou
spoločnosťou, boli aplikované. Ak teda vo vyjadrení právnej zástupkyne žalobcu bolo uvedené, že
„Žalovaný priložil k odporu faktúru konkurenčnej spoločnosti KINEX BEARINGs, a.s., ktorá však v tomto
spore nemá žiadnu vypovedaciu hodnotu. Za porovnateľné dielo môžeme považovať len také dielo,
ktoré má rovnaké alebo obdobné vlastnosti ako dielo, ktoré je predmetom konania - v tomto prípade
predovšetkým s dôrazom na náročnosť vykonávania diela. Zo žalovaným predloženej faktúry nie je
zrejmá špecifikácia vykonaných prác, ani ich náročnosť, a preto je dôvodné považovať ju za irelevantnú.
Cena sústružníckych prác sa neodvíja od veľkosti komponentov, ako zavádzajúco uvádza žalovaný,
ale od zložitosti a dĺžky vykonaných prác, použitia vŕtačky (na vykonávanie jednoduchých otvorov)
alebo horizontálnej vyvrtávačky, čo sú technicky náročné stroje na vykonávanie vysoko presných prác
a z predloženej faktúry nie je možné v žiadnom prípade dedukovať porovnateľné práce“ (č.l. 120), tak
vzhľadom na listinný dôkaz, ktorý bližšie v odvolaní síce žalovaný nešpecifikoval, avšak pravdepodobne
ide o listinný dôkaz na č.l. 37 a faktúru, ktorá je opatrená pečiatkou KINEX BEARINGS, a.s., so sídlom
v Bytči (č.l. 37 spisu), tak ani túto argumentáciu nebolo možné vyhodnotiť ako takú, ktorá by vytvárala
priestor odvolaciemu súdu na odklon od záverov súdu prvého stupňa.

23. Z vyššie uvedeného teda vyplýva, že v danom prípade nejde o nepreskúmateľné súdne
rozhodnutie, ale o rozhodnutie, s ktorého závermi, a to tak skutkovými ako aj právnymi, sa odvolateľ



nestotožňuje. Polemizovanie - nespokojnosť odvolateľa s hodnotením vykonaného dokazovania a
právnym posúdením sporu súdom prvej inštancie, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity
preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia (§ 220 ods. 2 CSP), nezakladá dôvodnosť
odvolania.

24. Ak v odvolaní v časti III. bod 5. zdôrazňoval žalovaný, že žalobca si zjavne nedôvodne vyfakturoval
oveľa väčšie množstvo hodín, než bolo potrebné, v dôsledku čoho mal žalovaný za to, že sa na jeho
úkor chcel žalobca (bezdôvodne obohatiť), tak bolo jeho povinnosťou, uvedené skutočnosti preukázať,
avšak tieto tvrdenia zostali len vo všeobecnej rovine, bez bližšieho zdôvodnenia s tým, že okresný súd
vo vzťahu k týmto skutočnostiam uviedol závery, najmä v bode 39. napadnutého rozsudku, s ktorými síce
žalovaný nesúhlasil, avšak neposkytol argumentáciu, ani označenie dôvodov, ktoré by jeho všeobecné
námietky preukazovali tak, aby odvolací súd ich mohol v rámci vyvolaného odvolacieho konania, teda
ich relevanciu, posúdiť.

25. V rámci odvolania časti bodu III. bod 8, žalovaný vyčítal okresnému súdu, že jeho závery sú dané „v
absolútnom rozpore s obsahom súdneho spisu“, poukázal na včasnosť námietok o počte hodín, ktoré
si žalobca v súvislosti so zákazkou vyúčtoval. Tiež namietal žalovaný, že sústružnícke práce neboli
súčasťou dohody medzi žalobcom a žalovaným, tieto mu ani nemal nikdy neodsúhlasiť, nemali byť
predmetom vzájomnej komunikácie. Žalovaný v odvolaní poukázal na list zo dňa 3.8.2017 označený ako
Vrátenie faktúry, v ktorom žalovaný uvádza, že „Fakturujete nám aj sústružnícke práce, ale nie sme si
vedomí, že by tieto práce boli potrebné na našej zákazke. Tieto robíme vo svojej réžii, nakoľko máme na
to stroje“ (č.l. 21 spisu). Odvolací súd posúdil tieto skutočnosti z podania, na ktoré poukazoval žalovaný,
teda zo dňa 3.8.2017, vo väzbe na listinný dôkaz, ktorý sa nachádza v spisovom materiáli na č.l. 19
zo dňa 12. júla 2017, z ktorého vyplýva vrátenie faktúry o úpravu cien „včera Vám bola poštou vrátená
faktúra s tým, že žiadame o úpravu cien v nasledovných položkách :
bočnica 4 ks á 260,00 €/ks bez DPH
stredová prepojovacia časť 1 ks á 185.00 €/ks bez DPH
časť rámu 1 ks á 185,00 €/ks bez DPH
držiak valcov 1 ks á 150,00 €/ks bez DPH
zváranie a rezanie 1 ks á 100,00 €/kpl bez DPH
Porovnávali sme ceny za dané úkony u konkurenčných spoločností a vami fakturované ceny sú veľmi
nadhodnotené. Počas spracovania našej objednávky sme boli zavádzaní a práca bola odďalovaná.
Nesúhlasíme s tým, že práca bola vykonaná vo výkone 180 hod. Ďakujem za pochopenie a opravu. S
pozdravom Ján Šestina, konateľ“, z ktorého však nie je možné prijať záver, že žalovaný v relevantnom
čase, namietal vykonanie sústružníckych prác a že mal vôbec pochybnosti o samotnom vykonaní
sústružníckych prác. Takisto z listinného dôkazu na č.l. 19 spisu zo dňa 12. júla 2017 nie je možné prijať
záver, že namietal žalovaný oneskorené vyhotovenie diela, pri ktorom závere odvolací súd odkazuje
na uvedenie žalovaného „Počas spracovania našej objednávky sme boli zavádzaní a práca bola
odďalovaná.“ „Nesúhlasíme s tým, že práca bola vykonaná vo výkone 180 hod“, z ktorého však nie je
možné prijať záver uvádzaný v bode III. 8 odvolania „nakoľko žalovaný od počiatku namietal omeškanie
so zhotovením diela v zmysle dohody so žalobcom a nie to, že by dielo malo vady spočívajúce v
nesprávnosti jeho zhotovenia. Napriek tomu je potrebné zdôrazniť, že žalovaný celkovú neprimeranú
dobu zhotovovania diela u žalobcu namietal hneď ako sa dozvedel o počte hodín, ktoré si žalobca v
súvislosti so zákazkou vyfakturoval.“

26. V bode III. 4 odvolania žalovaný poukázal na to, že „Rovnako tak žalovaný preukázal súdu
neadekvátnosť počtu vyfakturovaných hodín na zákazke cenovou ponukou konkurenčnej spoločnosti
vypracovanou na základe tých istých podkladov, z ktorých vychádzal žalobca. Z tejto cenovej ponuky
jednoznačne vyplýva, že konkurenčná spoločnosť odhadla čas strávený na zákazke na 69 hodín.“
Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosti vyplývajúce z obsahu spisu, keď z č.l. 19 spisu
vyplýva tvrdenie žalovaného produkované v listinnom dôkaze zo dňa 12.7.2017, že „Nesúhlasíme s tým,
že práca bola vykonaná vo výkone 180 hod.“, z č.l. 21 spisu, teda listinného dôkazu zo dňa 3.8.2017
vyplýva tvrdenie žalovaného, v zmysle ktorého „Podľa našich skúseností nemohlo byť na horizontálnej
vyvrtávačke odpracovaných viac ako 90-100 hodín“, ktoré tvrdenia žalovaného boli vyhodnocované
a posúdené odvolacím súdom komplexne vo väzbe i na jeho správanie, ktoré vyplýva i zo záverov
konštatovaných okresným súdom v napadnutom rozsudku „Skutočnosť, že dielo bolo vykonané a
odovzdané objednávateľovi (žalovanému) nespochybnil vo svojej výpovedi pred súdom ani konateľ
žalovaného“, z ktorých dôvodov potom odvolací súd nemohol vyhodnotiť argumentáciu žalovaného ako



presvedčivú, ktorá by odvolaciemu súdu v spojení s produkovanou dôkaznou povinnosťou žalovaným
vytvorila priestor na odklon od záverov súdu prvej inštancie.

27. K záverom vysloveným okresným súdom najmä v bode 38., 39. napadnutého rozsudku odvolací
súd len pre úplnosť a odstránenie pochybností pripomína, že vytknutie vád, resp. splnenie notifikačnej
povinnosti ohľadom vád je jednostranný hmotno-právny úkon, ktorý pokiaľ má vyvolať účinky, tak musí
spĺňať náležitosti určitosti tohto úkonu. Zákonná požiadavka určitosti jednostranného hmotno-právneho
úkonu sa vyžaduje v identifikácii vád, ich popisu, vyjadrenia, akým spôsobom sa vady prejavujú, v
akom rozsahu, ich konkretizácia musí byť vykonaná spôsobom, ktorým sa zabezpečí nezameniteľnosť
vád s inými vadami, a v konečnom dôsledku aj voľba zodpovednostného nároku, t.j., akým spôsobom
oprávnený subjekt žiada s týmito vadami naložiť, musí byť uskutočnená rovnako určitým, zreteľným
a nepochybným spôsobom. Žalovanému sa nepodarilo preukázať, že takýto úkon uskutočnil, že ho
zrealizoval včas, vzhľadom k obrane žalobcu, a preto správne postupoval okresný súd, pokiaľ k obrane
žalovaného o vadnosti diela neprihliadol, resp. túto obranu vyhodnotil ako nepreukázanú, nedôvodnú.
V podrobnostiach krajský súd poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu, najmä na
body 38., 39. napadnutého rozsudku. Neuniklo pozornosti odvolacieho súdu, že žalovaný v podanom
odvolaní poukazoval v rovine aplikovanej obrany len na list zo dňa 3.8.2017 (č.l. 21 spisu), ktorému
však predchádzal úkon žalovaného zo dňa 12.7.2017 (č.l. 19 spisu), z ktorého odvolací súd i citoval
v odseku tohto svojho rozhodnutia vyššie, pričom okresný súd ním vykonal riadne dokazovanie, čo
vyplýva z bodu 16. napadnutého rozsudku okresného súdu, napriek tomu však skutočnosti z neho
vyplývajúce nenašli premietnutie v odvolaní žalovaného. Takisto z listinného dôkazu zo dňa 3.8.2017
nevyplýva podľa zistení odvolacieho súdu, že by žalovaný reklamoval sústružnícke práce spolu s
tvrdením, že tieto neboli dohodnuté a už vôbec nie, že by neboli vykonané. Vzhľadom na uvedené
listinné dôkazy, závery okresného súdu a tvrdenia žalovaného v odvolaní, dospel odvolací súd k záveru
o nepresvedčivosti tvrdení žalovaného, s dôrazom na skutočnosť, že v prvom vrátení faktúry č.l. 19
spisu, ako ani v liste zo dňa 3.8.2017 (č.l. 21 spisu), nebolo ním tvrdené, že sústružnícke práce neboli
dohodnuté a ani to, že by vykonané neboli. Preto ani odvolacia argumentácia žalovaného, že závery
okresného súdu sú v absolútnom rozpore s obsahom súdneho spisu, nemohli vytvoriť odvolaciemu
súdu priestor na odklon od záverov okresného súdu, a to vzhľadom na obsah spisového materiálu,
výsledky odvolacieho prieskumu. V podrobnostiach v tejto časti odvolací súd poukazuje na dostatočné
odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP.

28. Vo vzťahu k svojim záverom a záverom okresného súdu, pripomína odvolací súd, že „...základom
hodnotiaceho postupu sudcu, by okrem ľudských a odborných skúseností, mali byť pravidlá logického
myslenia, ktoré tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá
vyžaduje, aby sa v určitej úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného
sporu, ktorá vyžaduje, že v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké
tvrdenie a jeho protiklad, zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí
byť jedno pravdivé, a zásadu dostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo
dostatočne odôvodnené.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 6M Cdo/1/2010).

29. V rovine týchto záverov okresného súdu, krajský súd po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu, s vykonanými dôkazmi, konštatuje, že sa stotožnil so závermi okresného súdu. Z tohto
dôvodu nemal krajský súd priestor na iné konštatovanie, než že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno
v rovine uplatnenej obrany tak, ako bola žalovaným označená pred súdom prvého stupňa, pričom
nie je možné neprihliadať na to, že to bola práve zodpovednosť žalovaného ako sporovej strany za
výsledky ním uplatnenej obrany, ktorý výsledok nepochybne závisel od zistení ním navrhnutých a
vykonaných dôkazov. Podľa krajského súdu je namieste pripomenúť, že „podľa § 101 ods. 1 OSP,
sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania, najmä tým, že pravdivo a úplne
opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu. Podľa § 120
ods. 1 OSP, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré
z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci,
ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a zásadné pochybnosti. (§ 153 ods. 1 OSP). V sporovom
konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Účastník má povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť.
Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia, nesie ten účastník
konania, ktorý tieto povinnosti nesplnil. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na



preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ účastník konania nesplní povinnosť tvrdenia, nemôžu
splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné
podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti účastníka, ktorý nesplnil
povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení stanovených v § 101 a § 120 ods. 1 vety prvej
OSP, alebo preto že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec“.

30. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o
skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom a žalovaným tvrdených skutočností, pričom podľa
odvolacieho súdu dospel súd prvej inštancie k správnym skutkovým zisteniam, zdieľa jeho právny záver
vo veci, keď dospel k vecne správnemu záveru, v zmysle ktorého žalobe vyhovel, keď vec správne
posúdil s poukazom na § 387 ods. 1 CSP. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal o týchto
záverov súdu prvej inštancie odchýliť na základe odvolacej argumentácie žalovaného.

31. Krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalovaného neposúdil ako relevantný. Podľa
jeho názoru, okresný súd vo veci vykonal v intenciách návrhov strán sporu dostatočné dokazovanie, z
ktorého vyvodil správne skutkové závery a tieto rovnako správne právne posúdil. Zo strany odvolacieho
súdu nebol dôvod, aby sa od logických a racionálnych záverov okresného súdu, vyjadrených v
napadnutom rozsudku odchýlil, a preto bolo dôvodné rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vo výroku
vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči žalovanému bol
priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne
okresný súd samostatným uznesením za aplikácie § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,



e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.