EKO SVIP, s.r.o.


Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 35Cb/58/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7216208430
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. František Čisovský
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7216208430.7

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudcom JUDr. Františkom Čisovským v právnej veci žalobcu: EKO SVIP, s.r.o.,
so sídlom v Sabinove, Ovocinárska 48, IČO: 36449717, zastúpený Advokátskou kanceláriou Bröstl &
Čentík s.r.o., sídlom v Košiciach, Rázusova 1, proti žalovanému: I.. S. Q.Á., L.. XX.X.XXXX, J. E. T., Y.
X/B, v konaní o 30.803,88 € s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 30.803,88 € s 8%-ným ročným úrokom z omeškania
od 8.12.2016 do zaplatenia, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

V prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e .

Žalobca má právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

-1-

Žalobca podanou žalobou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 30.803,88 €, s 13%-
ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 29.704,30 € od 20.8.2005 do zaplatenia a na náhradu trov
konania, z titulu náhrady škody vo výške 29.704,30 € a bezdôvodného obohatenia vo výške 1.099,58
€. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako jeho právny zástupca v konaní o zaplatenie 29.704,30 €
vedenom na Okresnom súde v Spišskej Novej Vsi pod č. 14Rob/274/2008 proti dlžníkovi - žalovanému:
Obec Žehra, Žehra 104, IČO: 00329819, nepodal odvolanie proti uzneseniu č.k. 14Rob/274/2008-31 zo
dňa 31.10.2008, ktorým bolo konanie zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 2.12.2008, hoci od žalobcu dňa 21.12.2010 prevzal 1.099,58 € ním vyžiadaných,
práve na zaplatenie súdneho poplatku v predmetnom konaní, čím v zmysle ust. § 26 ods. 1 zákona č.
586/2003 Z.z. o advokácii spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie škodu, nakoľko nároky uplatňované
v uvedenom konaní sú už premlčané a bezdôvodne sa obohatil, nakoľko sumu poskytnutú na zaplatenie
súdneho poplatku nevrátil.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe doručenom súdu dňa 22.12.2016 uviedol, že nárok je
premlčaný s poukazom na skutočnosť, že žalobca dňa 18.10.2012 splnomocnil advokáta I.. E. D., aby ho
zastupoval v celom rozsahu vo všetkých veciach týkajúcich sa uplatnenia pohľadávok splnomocniteľa
voči dlžníkovi: Obec Žehra, Žehra 104, IČO: 00329819, ktorý sa na základe písomnej žiadosti zo dňa
23.10.2012 adresovanej Okresnému súdu Spišská Nová Ves dozvedel, že konanie bolo právoplatne
zastavené pre nezaplatenie súdneho poplatku a pohľadávka v konaní, v ktorom žalobcu zastupoval bola
nevymáhateľná, nakoľko dlžník, obec Žehra, bol zadlžený a hrozila mu nútená správa.
Na pojednávaní konanom dňa 19.9.2018 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie
sumy 30.803,88 € s 8%-ným ročným úrokom z omeškania od 8.12.2016 do zaplatenia a v prevyšujúcej



časti vzal žalobu späť. Na základe tohto dispozičného úkonu súd, v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP,
konanie v časti rozdielu medzi žalobným petitom a čiastočným späťvzatím, konanie zastavil.

-2-

Súd vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi, obsahom spisu Okresného súdu Spišská
Nová Ves, č.k. 14Rob/274/2008 a zistil tento skutkový stav:
Zo spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 14Rob/274/2008 súd zistil, že žalobca splnomocnil
žalovaného na zastupovanie voči dlžníkovi Obec Žehra o zaplatenie sumy 840.462,- Sk s
príslušenstvom. Napriek plnomocenstvu na konanie vo veci o 840.462,- Sk, podal žalovaný návrh na
vydanie platobného rozkazu len na sumu 591.464,- Sk. Právnym titulom žaloby bolo nezaplatenie ceny
diela objednávateľom - Obcou Žehra zhotoviteľovi - žalobcovi, ktorý dielo vykonával na základe Zmluvy
o dielo na dodávku stavby: „Obec Žehra - Dva nájomné bytové domy Hodkovce“ a Dodatkov, a cenu
ktorého vymedzil faktúrami, č. 1382005 na sumu 295.732,- Sk, č. 1392005 na sumu 295.732,- Sk a č.
1892005 na sumu 248.998,- Sk, všetky splatné 19.8.2005.
Zo spisu súd ďalej zistil, že žalovaný dňa 30.1.2008 prevzal výzvu na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý
v stanovenej lehote zaplatený nebol, preto súd konanie zastavil uznesením, č.k. 14Rob/274/2008-31,
ktoré žalovaný prevzal dňa 14.11.2008. V oboch prípadoch ostal žalovaný nečinný a okrem podania
návrhu na vydanie platobného rozkazu, žiadny úkon v rámci zastupovania žalobcu nerealizoval.
Z listín predložených žalobcom v priebehu konania súd zistil, že žalovaný prostredníctvom príjmového
pokladničného dokladu, dňa 31.12.2010, prijal sumu vo výške predpísaného súdneho poplatku v
predmetnom konaní, 1.099,58 €, pričom ako účel platby je vymedzené číslo zastavujúceho uznesenia
14Rob/274/2008-31.

-3-

Podľa ust. § 26 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z.z. o advokácii ( ďalej len ZoA), advokát zodpovedá klientovi
za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj
na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako
spoločník spoločnosti podľa tohto zákona, povinnosť podľa tohto ustanovenia sa vzťahuje iba na túto
spoločnosť.
Podľa ust. § 26 ods. 3 ZoA, každý advokát samostatne zodpovedá voči klientovi za škodu spôsobenú pri
poskytovaní právnych služieb okrem prípadov, ak ide o spoločného klienta niekoľkých advokátov. Voči
svojim zamestnancom a iným osobám zodpovedajú advokáti spoločníci spoločne a nerozdielne.
Podľa ust. § 26 ods. 4 ZoA, ak tento zákon neustanovuje inak, advokát sa zbaví zodpovednosti podľa
odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od
neho žiadať.
Podľa ust. § 566 ods. 1 Obchodného zákonníka, mandátnou zmluvou sa mandatár zaväzuje, že pre
mandanta na jeho účet zariadi za odplatu určitú obchodnú záležitosť uskutočnením právnych úkonov v
mene mandanta alebo uskutočnením inej činnosti a mandant sa zaväzuje zaplatiť mu za to odplatu.
Podľa ust. § 567 ods. 1,2 Obchodného zákonníka, mandatár je povinný postupovať pri zariaďovaní
záležitosti s odbornou starostlivosťou. Činnosť, na ktorú sa mandatár zaviazal, je povinný uskutočňovať
podľa pokynov mandanta a v súlade s jeho záujmami, ktoré mandatár pozná alebo musí poznať.
Mandatár je povinný oznámiť mandantovi všetky okolnosti, ktoré zistil pri zariaďovaní záležitosti a ktoré
môžu mať vplyv na zmenu pokynov mandanta.
Podľa ust. § 397 Obchodného zákonníka, ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia
doba štyri roky.
podľa ust. § 398 Obchodného zákonníka, pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí
sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
Podľa ust. § 365 Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a
to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa ust. § 369 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať
z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného
upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania
v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej



zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej
podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa ust. § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej
úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas
celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku. ( základná úroková sadzba ECB k 8.12.2016 bola
0% ).

-4-

Z hľadiska námietky premlčania bolo primárne nutné posúdiť, ktorý právny predpis bude aplikovaný. V
danom prípade bola medzi žalobcom ( klientom ) ako podnikateľom a žalovaným ( advokátom, ktorý je
podnikateľom nepochybne ), uzatvorená Zmluva o právnej pomoci na základe plnomocenstva zo dňa
11.8.2008, čím bol založený záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, a keďže pri jeho vzniku bolo zrejmé s
prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týka podnikateľskej činnosti klienta ( keď podnikateľskej činnosti
advokáta sa týka nepochybne ), riadi sa premlčanie práva na náhradu škody spôsobenej žalovaným
pri výkone advokácie obchodným zákonníkom. Všeobecná premlčacia doba je tak štyri roky a plynie
premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo mohol dozvedieť o škode a o tom, kto je
povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu
povinnosti ä § 397 a §398 Obchodného zákonníka ).
V smere posudzovania začiatku plynutia premlčacej doby, má súd za to, že túto, je možné stanoviť na
deň 12.11.2012, kedy bol i podľa tvrdenia žalobcu zaslaný rovnopis uznesenia o zastavení predmetného
konania pre nezaplatenie súdneho poplatku jeho vtedajšiemu splnomocnencovi I.. E. D., ktorý bol necelý
mesiac pred udelením plnomocenstva dňa 18.10.2012 splnomocnený na zastupovanie v celom rozsahu
voči dlžníkovi Obec Žehra. Tým, že žaloba bola podaná dňa 4.4.2016, nejedná sa o premlčaný nárok.
Zodpovednosť advokáta za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie je objektívna
zodpovednosť (bez ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť. Táto zodpovednosť je založená na
súčasnom (kumulatívnom) splnení troch predpokladov: a/ činnosť súvisiaca s výkonom advokácie, b/
vznik škody, c/ príčinná súvislosť medzi činnosťou advokáta súvisiacou s výkonom advokácie a vznikom
škody. Splnenie uvedených predpokladov zodpovednosti musí byť v konaní jednoznačne preukázané;
dôkaznú povinnosť má v tomto smere poškodený.
Nie každé zanedbanie, porušenie alebo nedostatočné plnenie povinností advokáta má za následok vznik
jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú klientovi v súvislosti s výkonom advokácie. Samo pochybenie
advokáta neznamená automaticky vznik škody na strane klienta. Zodpovednosť advokáta ani nie je
daná v každom prípade, keď ním zastupovaný (obhajovaný) klient nebol v určitom konaní úspešný.
Zodpovednosť advokáta nastupuje len vtedy, keď neúspech klienta je dôsledkom porušenia povinností
advokáta v súvislosti s výkonom advokácie.
Advokát je povinný svedomito chrániť práva a oprávnené záujmy klienta, dôsledne využívať všetky
zákonné prostriedky, uplatňovať, čo podľa svojho presvedčenia a príkazu klienta pokladá za prospešné a
dbať o to, aby jeho právna pomoc bola účelná. Súčasťou týchto povinností je bezpochyby tiež povinnosť
advokáta riadne a včas (priebežne) informovať klienta o postupe pri vybavovaní veci a o všetkých nových
okolnostiach relevantných z hľadiska veci, v ktorej ho zastupuje. Uvedené povinnosti má advokát počas
celej existencie právneho vzťahu založeného zmluvou o poskytnutí právnej pomoci. Treba dodať, že
svedomitým nie je taký výkon advokácie, ktorý nesie znaky ľahostajnosti, nedôslednosti, nedostatočného
záujmu o klienta a jeho vec, resp. ktorý nezohľadňuje reálny stav vecí alebo tento stav nedoceňuje.
Škodou sa aj v prípade zodpovednosti advokáta rozumie ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére
poškodeného (klienta), je objektívne vyjadriteľná v peniazoch a je napraviteľná poskytnutím majetkového
plnenia, predovšetkým peňažného. Uhradzuje sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Skutočnou škodou je ujma, ktorá znamená zničenie, stratu, zmenšenie, zníženie či iné znehodnotenie
existujúceho majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a ktorá predstavuje
majetkové hodnoty, ktoré treba vynaložiť pre uvedenie veci do predošlého stavu (pokiaľ nie je vylúčené).
Ušlý zisk predstavuje zmarený majetkový prospech (prekazené zväčšenie alebo budúce rozmnoženie
majetku poškodeného), ktorý bolo možné očakávať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, no
nenastalo v dôsledku škodnej udalosti.
O vzťah príčinnej súvislosti ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Vzťah príčinnej súvislosti medzi výkonom advokácie a
škodou spôsobenou klientovi je daný vtedy, ak je medzi výkonom advokácie a škodou klienta vzťah
príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť advokáta nenastáva.



Otázka príčinnej súvislosti môže byť vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej
súvislosti treba škodu izolovať od všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala.
Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť
ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti. V postupnom slede javov je každá príčina niečím
vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu.
Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti
je „priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza
následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený
- nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať,
či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s
ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
V danom prípade, súd z obsahu spisu Okresného súdu Spišská Nová Ves, č.k. 14Rob/274/2008 zistil,
že žalovaný bol po podaní návrhu na vydanie platobného rozkazu absolútne nečinný. Napriek tomu,
že v zmysle plnomocenstva bol výlučne on právnym zástupcom žalobcu, potom, čo prevzal tak výzvu
na zaplatenie súdneho poplatku, ako aj uznesenie o zastavení konania pre nezaplatenie súdneho
poplatku, žiadne úkony potrebné pre uplatňovanie práva žalobcu nevykonal a hoci mal vedomosť o
zastavení predmetného konania, prijal takmer po dvoch rokoch od žalobcu sumu 1.099,58 € za účelom
zaplatenia súdneho poplatku. Zároveň zo spisu, ani z tohto konania nevyplýva, žeby uplatňovaný nárok
bol nevymáhateľný, či nedôvodný. Okrem toho, že žalovaný podal žalobu o sumu 591.464,- Sk, hoci
bol splnomocnený výslovne na vymáhanie sumy 840.462,- Sk ( 29.704,30 € ), nevyvinul žiadne úsilie,
pri zastupovaní žalobcu v konaní pred Okresným súdom Spišská Nová Ves. Samotný nárok vyplýval zo
Zmluvy o dielo na dodávku stavby: „Obec Žehra - Dva nájomné bytové domy Hodkovce“ a Dodatkov, na
základe ktorej fakturoval žalobca objednávateľovi cenu diela v celkovej sume 840.462,- Sk ( 29.704,30
€ ), ktorá predstavuje škodu. Súd ďalej zistil, že žalobca sa o zastavení konania dozvedel až 12.11.2012,
kedy bolo uznesenie doručované novému právnemu zástupcovi a teda v čase, kedy nárok žalobcu voči
objednávateľovi bol premlčaný, čím došlo k zásadnému oslabeniu práva žalobcu.
Za daného stavu mal súd za to, že postupom a nečinnosťou žalovaného súvisiacou s výkonom
advokácie, došlo k vzniku škody vo výške 29.704,30 € ( 840.462,- Sk ) a k bezdôvodnému obohateniu
vo výške 1.099,58 € ( prevzatý a nevrátený súdny poplatok ), preto súd v zmysle citovaných zákonných
ustanovení rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Zároveň súd priznal žalobcovi v zmysle ust. § 365 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 369
Obchodného zákonníka a § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., aj žiadané úroky z omeškania
vo výške uvedenej vo výrokovej časti rozsudku z priznanej sumy, odo dňa nasledujúceho po dni kedy
bol platobný rozkaz doručený žalovanému a kedy sa žalovaný najneskôr dozvedel o svojej povinnosti
plniť, do zaplatenia.

-5-

Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
V danom prípade mal žalobca v konaní plný úspech, preto mu súd v zmysle ust. § 255 ods. 1 CSP
priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej
značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha
( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,



b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.