IBEG, a.s.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4S/1/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8015200012
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8015200012.8

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členiek senátu
Mgr. Magdalény Želinskej a JUDr. Evy Slávikovej v právnej veci žalobcu I.. N. Trška, trvale bytom v C.,
S. XXXX/XX, t.č. bytom v H., ul. D. XX, ČR, právne zastúpeného JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou,
so sídlom na ul Hlavná 137, 080 01 Prešov proti žalovanému Okresnému úradu Prešov, Námestie
mieru 3, 081 92 Prešov za účasti: 1/ IBEG, spol. s.r.o., IČO: 36 456 861, Prešov, Jilemnického 4, 2/
Fakultná nemocnica s poliklinikou J.A. Reimana, Prešov, Jána Hollého 14, 3/ I.. S. I., C., S. XX, 4/
I.. R. I., C., S. XX, 5/ C.. N. Y., XXX XX H. - Nové mesto, D. XXXX/XX, 6/ Y. Y., C., S. 34, právne
zastúpených JUDr. Lukášom Kišeľákom, advokátom, so sídlom Jarková 63, 080 01 Prešov, 7/ U. K., C.,
S. XX o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. októbra 2014 č. OU-PO-
OVBP2-2014/31315/91098/ŠSS-ST na základe žaloby takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Mesto Prešov ako vecne a miestne príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. e) zákona č. 416/2001
Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce, na vyššie územné celky a
príslušný stavebný úrad podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku,
v znení jeho noviel (ďalej len Stavebný zákon), príslušný stavebný úrad, rozhodnutím o umiestnení
stavby MEDIK PARK - Dilongova ulica, Prešov zo dňa 11. júla 2014 Prot. č. B/6304/2014-Tu rozhodol,
že Stavba: MEDIK PARK - Dilongova ulica, Prešov sa bude realizovať na pozemkoch podľa evidencie
nehnuteľnosti parc . č. KN-C 4870/1, KN-C 4870/8, KN- C 4870/9, KN-C 4870/10, KN-C 4870/14, KN-C
9696 (KN-E 3405/3) kat. úz. Prešov, ako je zakreslené v Celkovej situácii, koordinačnom výkrese stavby,
ktorú vypracoval v apríli 2014 V.. árch. I. M., autorizovaný architekt v mierke M=1:500. Pre umiestnenie
stavby a projektovú prípravu určil podmienky, ktoré uviedol vo výroku tohto rozhodnutia. Zároveň
rozhodol aj o námietkach vznesených účastníkmi konania na ústnom konaní, ktoré sa uskutočnilo
30.04.2014.
Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2014 č. OU-PO-OVBP2-2014/31315/91098/
ŠSS-ST rozhodol o odvolaní proti uvedenému rozhodnutiu tak, že podľa § 59 ods. 2 zákona č.
71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov zamietol odvolanie a
rozhodnutie Mesta Prešov č. B/6304/2014-Tu zo dňa 11.07.2014 potvrdzuje.
Žalobca sa žalobou zo dňa 07.01.2015 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného zo dňa 20. októbra
2014 č. OU-PO-OVBP2-2014/31315/91098/ŠSS-ST a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.
Zároveň sa domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu zo dňa 11.07.2014 č.
B/6304/2014-Tu a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania.



Žalobu odôvodnil tým, že rozhodnutie žalovaného je nezákonné pre jeho nepreskúmateľnosť, pre
nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov.
Vyčítal žalovanému, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými úvahami sa žalovaný riadil, ktoré
skutočnosti vzal za podstatné pri svojom rozhodovaní. Namietal, že aj žalovaný sa dopustil rovnakej
chyby, akej sa v konaní v prvom stupni dopustil aj stavebný úrad, keď sa vo svojom odôvodnení
vychádzal z vadných stanovísk dotknutých orgánov napriek tomu, že aj v odvolaní proti rozhodnutiu
stavebného úradu bola namietaná ich nepreskúmateľnosť pre chýbajúce odôvodnenie. V tejto súvislosti
poukázal na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR zo dňa 06.03.2012, sp.
zn. 3 Sžp/9/2011 alebo rozsudok NS SR zo dňa 22.05.2014, sp.zn. 8 Sžp 14/2013) a dovolával
sa toho, že dané vadné stanoviská neobsahujú odôvodnenie, ktoré by bolo dostatočné v súlade s
ustálenou judikatúrou. Z rozhodnutia žalovaného nevyplýva, na základe čoho dospel k záveru, že vadné
stanoviská sú dostatočne odôvodnené, resp. že nie je potreba, aby boli odôvodnené. Za rozporné z
rozhodnutím Najvyššieho súdu SR 3 Sžp 3/2012 považuje tvrdenie žalovaného, že „Čo sa týka absencie
odôvodnenia záväzných stanovísk...(toto) nie je rozhodnutím podľa zákona č. 71/1967 Z.z. o správnom
konaní, ktoré musí obsahovať predpísané náležitosti uvedené v § 47 tohto zákona.“ Z uvedeného
rozhodnutia Najvyššieho súdu SR vyplýva, že: „.Záväzné stanoviská dotknutých orgánov verejnej správy
sú vydávané na základe zákonom povolenej voľnej úvahy správneho orgánu. Ide o formu rozhodnutia
( § 244 ods. 3 prvá veta O.s.p.), pretože v sebe obsahujú konštitutívny a záväzný prvok pre iné právne
subjekty. V danom prípade ide o podkladové rozhodnutia, ktoré sú záväzné pre stavebný úrad (§ 140b
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb)., ktorý z nich musí v stavebnom konaní vychádzať. Keďže ide o čiastočné
podkladové rozhodnutia v priebehu stavebného konania, zákon na ich prieskum neustanovuje osobitný
postup, a preto sa námietky proti nim preskúmavajú podľa § 245 ods. 1 0.s.p. v konaní o preskúmanie
zákonnosti v spojení s konečným rozhodnutím stavebného úradu. Vzhľadom na to. že sú podľa § 245
ods. 1 Q.s.p. spôsobilým predmetom súdneho prieskumu musia byť odôvodnené. Iba z odôvodnenia
je zrejmé. či a ako hol preskúmaný dotknutý verejný záujem (§ 126 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb., a
pretože ide o ochranu verejného záujmu, nemožno upustiť od jeho odôvodnenia. Záväzné stanovisko
musí obsahovať dôvody tak, aby bolo preskúmateľné v rozsahu správnej úvahy (§245 ods. 2 O.s.p.)“.
Ďalej vytýkal žalovanému, že neuviedol žiadne dôvody, ktoré by ospravedlňovali skutočnosť, že sa
stavebný úrad nijak nevysponadal vo svojom odôvodnení s námietkami odvolania uvedenými v ods. 07
bod 2. tohto podania. Dokonca ani sám žalovaný sa s týmito námietkami nijako nepokúsil vyrovnať, len
ich konštatoval v rekapitulácii priebehu konania.
Zdôraznil, že obidva správne orgány zasiahli do jeho práva na spravodlivý proces a žalovaný mu odňal
možnosť účinne sa brániť v konaní, keď nezabezpečil riadne odôvodnené záväzné stanoviská a svoje
rozhodnutie neodôvodnil náležitým jasným, zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Uviedol, že rezolútne odmieta tvrdenie žalovaného o nepreskúmateľnosti rozhodnutia z dôvodu jeho
nezrozumiteľnosti a pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie žalovaného je v súlade s ustanovením §
47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie
Najvyššieho súdu SR uverejnené pod sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011 a ktorý sa zaoberal
tým, čo má obsahovať odôvodnenie správneho orgánu. Z uvedeného uznesenia Najvyššieho súd
SR vyplýva, že: „Odôvodnenie rozhodnutia správneho orgánu je jeho obsahovou náležitosťou, ktorá
plní viacero funkcií. Jednak má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a
jednak o zákonnosti jeho rozhodnutia. Hodnotenie dôkazov je v rámci územného konania ovládané
zásadou voľného hodnotenia dôkazov ako procesu, pri ktorom na základe logických úsudkov a zvážení
všetkých dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia, a preto skutočnosti, ku ktorým správny
orgán dospel na základe voľnej úvahy, treba v rozhodnutí dostatočne odôvodniť, aby bolo zrejmé, čo
bolo podkladom rozhodnutia, ako sa zhodnotili vykonané dôkazy (aj odôvodnenie prečo sa niektoré
nevykonali) ako aj hodnotenie týchto dôkazov. V tejto svojej povinnosti je správny orgán limitovaný
len všeobecnými vymedzeniami zákonných podmienok ktoré predstavujú hranicu voľnej úvahy. Pre
súd je potom v súlade s ustanovením § 245 ods. 2 OSP rozhodujúce. či také rozhodnutie vydané
na základe zákonom povolenej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom, pričom
neposudzuje účelnosť a vhodnosť správneho rozhodnutia. ... V súvislosti s namietaným nedostatočným
odôvodnením rozhodnutia správneho orgánu je potrebné uviesť, že nie je nevyhnutné, aby sa správny
orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel k
právnemu záveru vo svojom rozhodnutí Z predmetného odvolaním napadnutého rozhodnutia uvedené
jednoznačne vyplýva. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné upriamiť pozornosť krajského
súdu na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení § 36 ods. 1, 2 stavebného zákona, ktorou ie



ovládané územné konanie, na základe čoho bude potrebné posúdiť dispozičnú možnosť žalobcov i vo
vzťahu k žalobným dôvodom.“
Ďalej poukázal na to, že s námietkami žalobcu sa vo svojom rozhodnutí dostatočným spôsobom
vysporiadal, a to práve s prihliadnutím na ich viacnásobné a obsahovo obdobné predkladanie. Aj žalobné
dôvody obsahovo nadväzujú na už predkladané námietky v územnom konám i v konaní o odvolaní pred
žalovaným správnym orgánom. Nie potrebné na tieto námietky a dôvody žalobcu opätovne prihliadať,
nakoľko by sa tým poprela zásada koncentrácie konania uplatňujúca sa v územnom konaní podľa §
36 Stavebného zákona. Účelom zásady koncentrácie konania je stanovenie určitých limitov, s cieľom
zamedziť neustálemu generovaniu námietok, ktoré by v konečnom dôsledku bránili akejkoľvek stavebnej
Činnosti. Tak žalobca, ako aj ostatní účastníci konania mali možnosť v priebehu celého konania podávať
svoje námietky a pripomienky, pričom toto svoje právo využili a ich námietky boli stavebným úradom v
rozhodnutí č. B/6304/2014-Tu zo dňa 11.07.2014 riadne odôvodnené.
K vydaným záväzným stanoviskám dotknutých orgánov žalovaný odkázal na uvedené uznesenie
Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého cit.: „Pokiaľ žalovaný odôvodnil odvolacie námietky poukazom
na kladné vyjadrenia a stanoviská dotknutých orgánov, uplatňujúce záujmy chránené osobitnými
predpismi z hľadiska životného prostredia, z hľadiska ochrany zdravia ľudí i z hľadiska dopravného
riešenia, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b stavebného zákona), čím sa zachováva
záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho
rozhodnutia. V prípade. ak by účastníci konania nesúhlasili s obsahom a závermi z nich vyplývajúcimi.
mali zákonnú možnosť uplatniť námietky proti obsahu záväzného stanoviska. čo však neučinili.“
Poukázal na ustanovenie § 140a ods. 1 a 3 zákona č. 50/1976 Zb., na ustanovenie 126 ods. 1 citovaného
zákona a ustanovenie § 140b ods. 1 a 2 citovaného zákona a konštatoval, že z uvedených ustanovení
vyplýva, že tak stavebný úrad, ako i žalovaný je povinný rozhodovať v konaní podľa stavebného zákona
v súlade s vydanými stanoviskami dotknutých orgánov a nie je oprávnený posudzovať ich správnosť,
vhodnosť, či účelnosť. Jediným zákonným postupom pre správny orgán je odstránenie vzájomných
rozporov medzi takýmito stanoviskami postupom podľa § 136 Stavebného zákona, čo v danom prípade
nebolo potrebné. Všetky predložené záväzné stanoviská neboli rozporné, ani záporné, a preto nebolo
potrebné zaoberať sa otázkou ich odôvodnenia. Všetky záväzné stanoviská reflektujú, zohľadňujú a
vyjadrujú sa k projektovej dokumentácii predloženej v územnom konaní oprávnenou osobou Ing. arch.
I. M., a to v súlade s ustanoveniami osobitných právnych predpisov, podľa ktorých si dotknuté orgány
uplatňujú svoju pôsobnosť. S uvedenou projektovou dokumentáciou sa mali možnosť oboznámiť v
priebehu celého konania všetci účastníci konania, t.j. aj žalobca, a takýmto spôsobom poznať územné
riešenie navrhovanej stavby a jej vplyv na okolie posudzované príslušnými dotknutými orgánmi.
Ďalej dôvodil tým, že stanoviská dotknutých orgánov nie sú rozhodnutiami vydávanými podľa § 46 a
§ 47 Správneho poriadku. Pre ich vydávanie platí osobitný režim podľa zákona lex specialis, v danom
prípade § 126 v spojení s § 140a a § 140b Stavebného zákona. V danom prípade jediným účastníkom
pre vydanie takého záväzného stanoviska po podaní žiadosti o jeho vydanie bol žiadateľ (stavebník)
a dotknuté orgány mu v plnom rozsahu vyhoveli, ich kladné stanoviská nebolo potrebné odôvodňovať,
nakoľko je zrejmé, aké otázky a podľa akých ustanovení osobitných právnych predpisov, tieto orgány
posudzovali. V tejto súvislosti odkázal aj na právny názor Najvyššieho súdu SR uvedený v uznesení
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2 Sžo/228/2009 zo dňa 19.01.2010, z ktorého vyplýva, že dotknuté orgány
v konaní podávajú záväzné stanovisko, ktoré stavebný zákon definuje ako stanovisko, vyjadrenie, súhlas
alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi. Nejde
teda o samostatné rozhodnutie podľa stavebného zákona alebo správneho poriadku, proti ktorému by
bol prípustný opravný prostriedok.
Zdôraznil, že územné konanie je prvotným štádiom pre budúcu výstavbu stavby, a preto sa spravuje
odlišnými zásadami, aké platia pre samotné stavebné konanie. V tejto súvislosti poukázal na právny
názor Najvyššieho súdu SR uverejnený pod sp. zn. 6Sžo/227/2010 zo dňa 26.10.2011, podľa ktorého:
„Podľa § 39a ods. 1 vety prvej stavebného zákona rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje
stavebný pozemok, umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby vrátane
požiadaviek na ochranu prírody a krajiny a na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie podľa
§ 39 ods. 2 stavebného zákona), určujú sa požiadavky na obsah projektovej dokumentácie a čas
platnosti rozhodnutia. Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie,
ktorým sa stavba priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia -
osobitného rozhodnutia vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu
v určitých zákonom ustanovených prípadoch), t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné
prostredie v zmysle čl. 44 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) týmto rozhodnutím nemôže
reálne dôjsť. ...Rozhodnutie o umiestnení stavby však reálne do narušenia práva na ochranu pred



neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života nezasahuje, vytvára sa ním len právny
základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, ku ktorej, ale nemusí v budúcnosti ani dôjsť. Vyplýva to aj
z časovej platnosti rozhodnutia o umiestnení stavby. Rovnako s poukazom na charakter rozhodnutia o
umiestnení stavby toto rozhodnutie nemôže spôsobiť ani bezprostredné porušenie vlastníckeho práva,
keďže len vytvára možnosť pre vydanie ďalšieho rozhodnutia v stavebnom konaní, ktoré sa už svojimi
účinkami vlastníkov pozemkov alebo stavieb vrátane bytov môže dotknúť V tejto súvislosti odvolací súd
poukazuje na to, že otázka ochrany vlastníckych práv a oprávnených záujmov vlastníkov sa bude riešiť
v samostatnom následnom stavebnom konaní. Rozhodnutie o umiestnení stavby reálne nezasahuje ani
do práva na vlastníctvo. Vytvára sa ním len právny základ pre rozhodnutie o realizácii stavby, stavebné
povolenie. ktoré môže, ale nemusí byť v budúcnosti vydané.“
Vzhľadom na uvedené považuje žalobné námietky za neopodstatnené.
Na záver uviedol, tvrdenia žalobcu sú účelové a právne nepodložené. Poukázal na citáciu Najvyššieho
súdu SR v uvedených uzneseniach Najvyššieho súdu SR a uviedol, že žalobca vo svojej žalobe
žiadnym spôsobom nekonkretizuje, na ktorých svojich právach bol rozhodnutím a postupom žalovaného
ukrátený. Všeobecné tvrdenie o porušení práva na spravodlivé konanie a nemožnosť účinne brániť
svoje práva v konaní nemá v ničom oporu, a preto neobstojí. V tejto súvislosti poukázal na právny
názor Najvyššieho súdu SR, uverejnený pod sp. zn. 5Sžp/9/2011 zo dňa 23.02.2012, podľa ktorého:
„Žalobkyňa v odvolaní proti rozsudku krajského súdu neuviedla už žiadne relevantné skutočnosti, s
ktorými by sa nebol podrobne vyporiadal i krajský súd a ktorými by bola preukázala porušenie alebo
ohrozenie jej subjektívnych práv včítane práv procesných, alebo preukázala, že správne orgány pri
hodnotení nimi vykonaných dôkazov porušili ustanovenie § 3 ods. 2, či § 34 ods. 5 správneho poriadku
(§ 140 stavebného zákona).Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou práva na spravodlivý
súdny proces nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred všeobecným súdom
úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní. Z toho vyplýva, že všeobecný súd nemusí
rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníka konania (bližšie k tomu napr. I. ÚS
226/2010).“

Správnym konaním sa nazýva postup správnych orgánov, účastníkov konania a ďalších osôb pri
vydávaní rozhodnutí, ktorý upravuje právny predpis. Zmyslom všetkých procesných predpisov je
zabezpečiť realizáciu hmotných noriem vo forme rozhodnutia o právach a povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb za takého postupu, aby vo veci bol zistený skutkový stav čo najúplnejšie prostriedkami,
ktoré objasňujú okolnosti rozhodné pre posúdenie veci, a aby účastníkovi, o ktorého vec, práva a
povinnosti ide, bola poskytnutá možnosť predkladať dôkazy, návrhy a obhajovať svoje práva.
Pri preskúmaní zákonnosti súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky, t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Krajský súd v intenciách ust. § 244 ods. 1 O.s.p., § 247 ods. 1 O.s.p. (druhej hlavy piatej časti O.s.p.)
musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom sa vo všeobecnosti rozumie
aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje svoju
právomoc ustanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je tak správny orgán oprávnený, ale
súčasne aj povinný vykonávať úkony a konanie musí ukončiť vydaním rozhodnutia vo veci, ktoré má
predpísané náležitosti.
Podľa § 250 ods. 2 veta prvá O.s.p. žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že
ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na svojich
právach.
Aktívna procesná legitimácia žalobcu ako procesná podmienka podľa § 250 ods. 2 O.s.p., ktorá robí
procesný subjekt osobou oprávnenou na podanie žaloby v sebe zahŕňa kumulatívne dva predpoklady, a
to postavenie účastníka správneho konania a súčasne ukrátenie na právach napadnutým rozhodnutím
vydaným v správnom konaní, t.j., že mu takýmto rozhodnutím bola spôsobená ujma.
Žalobca môže účinne namietať len tú nezákonnosť rozhodnutia, ktorou bol ukrátený na svojich právach,
pričom ukrátením na právach je nutné rozumieť nielen ukrátenie na právach hmotných, ale aj na právach
procesných.
Samotné tvrdenie žalobcu o nesprávnosti záverov žalovaného a ich rozpory so zákonom nestačí.
Takémuto tvrdeniu musí korešpondovať jeho subjektívne oprávnenie, ktoré vychádza z konkrétneho
právneho predpisu.
Súd v každej konkrétnej veci v intenciách citovaných zákonných ustanovení posudzuje, či žalobca
spĺňa zákonom stanovené podmienky procesnej a aktívnej legitimácie na podanie žaloby v správnom
súdnictve. V konaní podľa piatej časti O.s.p. súd poskytuje ochranu len subjektívnym právam žalobcu.



Pokiaľ sa žalobca domáha ochrany cudzích práv alebo aj žiada ochranu svojho práva, aj keď v
skutočnosti o jeho právo nejde, žaloba je podaná neoprávnenou osobou.
Činnosťou rozumieme postup podľa predpisov, ktoré správny orgán oprávňujú a zaväzujú na úkony v
priebehu konania.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že spoločnosť IBEG, spol. s r.o. podaním zo dňa 10.04.2014
podala návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby: MEDIC PARK - Dilongova ulica, Prešov na
pozemkoch parc. KN-C 4870/1, KN-C 4870/8, KN-C 4870/9, KN-C 4870/10, katastrálne územie Prešov.
K žiadosti pripojil záväzné stanoviská dotknutých orgánov, t.j. stanovisko komisie Mestského
zastupiteľstva v Prešove pre územný plán, výstavbu, dopravu a životné prostredie zo dňa 06.08.2013
č. 6/2013, vyjadrenie Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., závod Prešov,
Kúpeľná 3 zo dňa 12.032014 č. 23564/2014/0, PD pre stavebný zámer, vyjadrenie prevádzkovateľa
distribučnej sústavy VSD, a.s. k žiadosti o pripojenie do distribučnej sústavy zo dňa 28.03.2014 č.
4139/2014/5100996562, záväzné stanovisko Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom
v Prešove zo dňa 10.04.2014 č. 2014/01111-02/B.14-MŠ, vyjadrenie SPP k žiadosti o pripojenie
odberného plynového zariadenia k distribučnej sieti zo dňa 14.04.2014, záväzné stanovisko Krajského
pamiatkového úradu Prešov zo dňa 22.04.2014 č. KPUPO-2014/8621-02/25166/UI, stanovisko Mesta
Prešov, sekcie stavebného úradu a urbanistiky, oddelenia hlavného architekta a územného plánovania
zo dňa 06.05.2014 č. B 7017/2014 - stanovisko k dokumentácii pre územné rozhodnutie, ktorým bol
zodpovedný projektant Ing. arch. I. M., autorizovaný architekt vyzvaný upraviť návrh riešenia, ďalej
stanovisko Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove zo dňa 07.05.2014 č.
ORHZ-P01-0659-001/2014, v ktorom sa uvádza, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného
zboru v Prešove posúdilo projektovú dokumentáciu stavby z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby
pre územné rozhodnutie „Prešov, Dilongova, MEDIK PARK“ a s riešením protipožiarnej bezpečnosti
stavby súhlasí bez pripomienok. Toto stanovisko nenahrádza stanovisko orgánu dozoru pre konanie
nasledujúce podľa zákona zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a spolu s nimi overenou projektovou dokumentáciou ho
požaduje predložiť pri kolaudačnom konaní.
V administratívnom spise sa ďalej nachádza Záväzné stanovisko mesta Prešov, sekcia stavebného
úradu a urbanistiky, oddelenie dopravy, energetiky a životného prostredia zo dňa 29.04.2014 č.
B-6809/2014, z ktorého vyplýva, že mesto Prešov ako príslušný orgán štátnej správy na úseku cestnej
dopravy a územných komunikácií vykonávajúci miestnu štátnu správu vo veciach miestnych a účelových
komunikácií k projektovej dokumentácii stavby „MEDIK PARK Dilongova ulica, Prešov“ na pozemkoch
parc. KN-C 4870/1, 8, 9, 10, katastrálne územie Prešov, spracované Ing. arch. Milanom Rešovským
vydáva pre účely územného konania podľa § 140b Stavebného zákona toto záväzné stanovisko: Cestný
správny orgán súhlasí s vydaním územného rozhodnutia na predmetnú stavbu. Zároveň cestný správny
orgán súhlasí podľa § 3b ods. 3 Cestného zákona s dopravným pripojením stavby „MEDIK PARK Prešov“
na Dilongovu ulicu vybudovaním novej účelovej obslužnej komunikácie na pozemkoch pare. č. KN-C
4870/8,9,10, kat. úz. Prešov.
Oznámením o začatí územného konania zo dňa 10.04.2014, sp. zn. B/6304/2014-TÚ Mesto Prešov,
sekcia stavebného úradu a urbanistiky oznámila začatie stavebného konania a nariadila prerokovanie
návrhu na ústne pojednávanie a miestne zisťovanie na deň 30.04.2014 o 9:00 hod. Začatie územného
konania oznámila dotknutým orgánov štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania.

Následne oznámením o začatí územného konania zo dňa 15.05.2014, sp. zn. B/6304/2014-TÚ bolo
oznámené dotknutým orgánom štátnej správy a všetkým známym účastníkom konania opakované
prejednanie návrhu - oboznámenie účastníkov územného konania s posúdením vplyvu novostavby na
okolitú zástavbu na deň 02.06.2014 o 9:00 hod. Prílohu zápisnice z opakovaného územného konania vo
veci umiestnení stavby zo dňa 02.06.2014 tvoria aj záväzné vyjadrenia dotknutých orgánov a účastníkov
územného konania a ich námietky v územnom konaní. Listom zo dňa 17.06.2014 bol navrhovateľ -
spoločnosť IBEC, spol. s r.o. vyzvaný na doplnenie návrhu a územné konanie bolo prerušené.

Oznámením zo dňa 19.06.2014 mesto Prešov oznámilo účastníkom konania a dotknutým orgánom
opakované prejednanie upraveného návrhu bez miestneho zisťovania s tým, že určil lehotu, do ku
ktorej sa môžu účastníci konania nahliadnuť do spisu a uplatniť námietky, a to do 04.07.2014. Zároveň
boli upozornení, že ak svoje námietky a pripomienky k návrhu neuplatnia najneskoršie do 04.07.2014,
nebude sa nich prihliadať. Listom, ktorý bol doručený mestom Prešov 03.07.2014 oznámili účastníci
územného konania I.. N. U., I.. Y. Y., I.. S. I. a I.. R. I. s voje námietky voči stavebnému zámeru.



Mesto Prešov, sekcia stavebného úradu a urbanistiky, oddelenie hlavného architekta mesta a územného
plánovania listom zo dňa 04.07.2014 č. 10032/2014 oznámilo stanovisko k územnému konaniu -
opakovanému prejednaniu upraveného návrhu bez miestneho zisťovania, z ktorého vyplýva, že súhlasí
s vydaním územného rozhodnutia predmetnej stavby za podmienok, ktoré uviedlo v tomto liste. Žiadalo,
aby tieto podmienky boli súčasťou podmienkovej časti územného rozhodnutia o umiestnení stavby.

Mesto Prešov rozhodnutím zo dňa 11.07.2014 č. B/6304/2014-TÚ rozhodlo o umiestnení stavby MEDIK
PARK, Dilongova ul. Prešov tak, že ako vecne a príslušný orgán štátnej správy podľa § 2 písm. e) zákona
č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce, na vyššie územné
celky a príslušný stavebný úrad podľa § 117 zák. č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku, v znení jeho noviel (ďalej len Stavebný zákon), príslušný stavebný úrad, rozhodnutím o
umiestnení stavby MEDIK PARK - Dilongova ulica, Prešov zo dňa 11. júla 2014 Prot. č. B/6304/2014-
Tu rozhodol, že Stavba: MEDIK PARK - Dilongova ulica, Prešov sa bude realizovať na pozemkoch
podľa evidencie nehnuteľnosti parc . č. KN-C 4870/1, KN-C 4870/8, KN- C 4870/9, KN-C 4870/10, KN-C
4870/14, KN-C 9696 (KN-E 3405/3) kat. úz. Prešov, ako je zakreslené v Celkovej situácii, koordinačnom
výkrese stavby, ktorú vypracoval v apríli 2014 Ing. árch. Milan Rešovský, autorizovaný architekt v mierke
M=1:500. Pre umiestnenie stavby a projektovú prípravu určil podmienky, ktoré uviedol vo výroku tohto
rozhodnutia. Zároveň rozhodol aj o námietkach vznesených účastníkmi konania na ústnom konaní, ktoré
sa uskutočnilo 30.04.2014.

Súčasťou výroku je aj rozhodnutie o námietkach.

V odôvodnení rozhodnutia mesto Prešov, ako stavebný úrad popísalo postup stavebného úradu pri
rozhodovaní o návrhu stavebníka a podrobne odôvodnilo svoje rozhodovanie o námietkach vznesených
voči územnému ukonaniu.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie žalobca, v ktorom namietal nedostatočné odôvodnenie
záväzných stanovísk, a to Okresného riaditeľstva Hasičského záchranného zboru v Prešove zo dňa
07.05.2014 č. ORHZ-PO1-0659-001/2014 a záväzné stanovisko stavebného úradu a urbanistiky mesta
Prešov, oddelenie dopravy, energetiky a životného prostredia zo dňa 29.04.2014 č. B-6809/2014.
Namietal, že z ich stanovísk nie je zrejmé, z akých úvah vychádzali pri vydávaní svojich záväzných
stanovísk, preto trpí vadami aj samotné rozhodnutie o umiestnení stavby v tých častiach, kde sa
opiera o uvedené záväzné stanoviská. Ďalej namietal, že sa stavebný úrad nevysporiadal s námietkami
účastníkov konania tam, kde sa opiera o uvedené vadné záväzné stanoviská, a to konkrétne s
nasledujúcimi:

- námietka nedostatočnej šírky cesty na Dilongovej ulici a nevyhovujúceho vjazdu do zamýšľanej stavby
z pohľadu predpisov o požiarnej bezpečnosti
- námietka absolútne nepostačujúcej dopravnej priepustnosti Dilongovej ulice, na ktorú má byť riešený
príjazd k zamýšľanej stavbe a námietka hroziaceho dopravného kolapsu v prípade realizácie stavby
- námietka nedostatku parkovacích miest a hrozby ďalšieho zhoršenia dopravnej priepustnosti vzhľadom
na to, že nedostatok parkovacích miest bude zákonite riešený parkovaním obyvateľov zamýšľanej
stavby na ulici

Nedostatočné vysporiadaníe sa s námietkami

-

Rozhodujúci orgán sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal náležitým spôsobom k námietkam
účastníkov, keďže v odôvodnení nedostatočne vylíčil úvahy, ktoré ho viedli k rozhodovaniu o jednotlivých
námietkach a tým zaťažil rozhodnutie o umiestnení stavby vadou nepreskúmateľnosti.
- K obsiahlej námietke ozrejmujúcej rozpor navrhovaného zámeru s územným plánom mesta
Prešov, v ktorom je vyjadrená oblasť Táborisko ako „hodnotný urbanistický súbor“, keďže sa jedná
o najstaršiu vilovú štvrť v meste s charakteristickou nízkopodlažnou zástavbou rodinných domov
reagoval rozhodujúci orgán jednoduchým odkazom na záväzné stanovisko Sekcie stavebného úradu
a urbanistiky, Oddelenia hlavného architekta a územného plánovania mesta Prešov zo dňa 6.5.2014
č. B/7017/2014 bez ďalšieho odôvodnenia, pričom toto stanovisko sa nevysporiadava so všetkými
relevantnými vznesenými námietkami, ku ktorým je priradené.



- Dané stanovisko v prvom rade nedostatočne odôvodňuje výšku stavby, ktorú navrhuje (14,300 m),
keď toto stanovisko síce odkazuje na výškovú hladinu objektu BWG - administratívna budova, avšak
už celkom vynecháva skutočnosť, že tento objekt sa nachádza v odlišných priestorových súvislostiach
vzhľadom k ostatným budovám - rodinným domom. Objekt „BWG" je v prvom rade vo výrazne väčšej
vzdialenosti od najbližšieho rodinného domu, než je tomu v prípade zamýšľanej stavby, taktiež je objekt
„BWG" nižší, než je stanovená kóta 14,300 m. Zvolená výšková hladina zamýšľanej stavby je stále
neprimerane vysoká vzhľadom na miestne pomery v štvrti, kde má byť zámer umiestnený.
- Celé rozhodnutie o umiestnení stavby postráda vylíčenie toho, prečo je podľa rozhodujúceho orgánu
prípustné umiestniť zamýšľanú stavbu podľa návrhu, keď táto stavba svojim charakterom výrazne narúša
ráz oblasti, celkový výškový gradient zástavby.
- Rozhodujúci orgán absolútne pochybil, keď nezohľadnil dostatočne výrazný zásah do súkromia
obyvateľov rodinných domov susediacich so zamýšľanou stavbou. Lodžie umiestnené na strane
zamýšľanej stavby bližšej k zmieňovaným rodinným domom umožnia obyvateľom zamýšľanej stavby
zasahovať do súkromia obyvateľov neprimeraným spôsobom.
- Rozhodujúci orgán sa v zmysle námietok týkajúcich sa zasahovania do súkromia vôbec nezaoberal
návrhom, aby bola zamýšľaná stavba umiestnená ďalej od ulice Dilongova, smerom k ostatným
budovám výškovo a architektonicky odpovedajúcim zámeru, a teda bližšie k ulici Sládkovičova s
výjazdom smerovaným na túto ulicu.
- Pokiaľ sa týka námietky toho, že zámer bude po realizácii výrazným spôsobom narúšať priestorový
vnem obyvateľov štvrte a u obyvateľov susedných domov bude spôsobovať výraznú nepohodu bývania,
fóbiu z výškovej zástavby.
O odvolaní rozhodol žalovaný preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 20. októbra 2014 č. OU-
PO-OVBP2-2014/31315/91098/ŠSS-ST tak, že odvolanie zamietol a rozhodnutie mesta Prešov č.
B/6304/2014-TÚ zo dňa 11.07.2014 potvrdil. Ešte predtým odvolanie odvolateľa bolo doručené všetkým
účastníkom konania a dotknutým orgánom s výzvou, aby sa k odvolaniu vyjadrili. K odvolaniu sa
vyjadrili Mgr. Y. Y. a PhDr. N. Y., ktorí uviedli, že sa pripájajú k odvolaniu, ďalej I.. S. I., ktorý sa
pripojil k odvolaniu, I.. R. I., U. K., ktorí sa pripojila k odvolaniu, ďalej Okresné riaditeľstvo Hasičského
záchranného zboru v Prešove, ktoré uviedlo, že orgán štátneho požiarneho dozoru vypracováva pre
účely konaní (územné, stavebné, kolaudačné) stanovisko, ktoré je v súlade s ustanovením § 140b
ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (Stavebný zákon) v znení
neskorších predpisov záväzným stanoviskom, uplatňujúcim záujmy chránené osobitnými predpismi.
Stanovisko sa vypracováva v súlade so Zbierkou pokynov Prezídia Hasičského a záchranného zboru č.
20/2010 Pokyn prezidenta Hasičského a záchranného zboru o postupe pri územnom konaní, stavebnom
konaní a pri kolaudačnom konaní. V plnom rozsahu napĺňa ustanovenie § 140b ods. 2 Stavebného
zákona o uplatňovaní požiadaviek v rozsahu svojej pôsobnosti ustanovenej osobitným predpisom, aj
čo sa týka obsahu stanoviska dotknutého orgánu. Osobitný predpis umožňuje spracovať súhlasné
stanovisko bez pripomienok bez odôvodnenia; jeho význam je jednoznačný, nakoľko v stanovisku
je uvedené ustanovenie osobitného predpisu, podľa ktorého je dotknutý orgán povinný posudzovať
dôvody, ktoré viedli k vydaniu daného stanoviska. Orgán štátneho požiarneho dozoru konal v súlade
s príslušnými predpismi a nezanedbal legislatívne náležitosti. K odvolacím námietkam, konkrétne k
námietke nedostatočnej šírky cesty na Dilongovej ulici a nevyhovujúceho vjazdu do zamýšľanej stavby
z pohľadu predpisov o požiarnej bezpečnosti uviedol, že
a) prístupová komunikácia k navrhovanej stavbe je uvažovaná pozdĺž celého objektu v šírke cca 5 500
mm, smerom k objektu budú parkovacie plochy tvoriť dĺžku cca 4 500 mm a chodník cca 2 000 mm, to
zn., že prístup k objektu po trvalé prístupnej komunikácii bude možný cca 6 500 mm od objektu, v prípade
zásahu ako nástupná plocha pre hasičskú techniku môže slúžiť aj parkovacia plocha pred objektom,
takže prístupná vzdialenosť k objektu sa minimalizuje na cca 2 000 mm.Tým je splnená požiadavka
prístupovej komunikácie v súlade s § 82 ods.(l) vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 94/2004 Z.z. ktorou
sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v
znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška 94/2004“), a to, že prístupová komunikácia na zásah
musí viesť aspoň do vzdialenosti 30 m od stavby a od vchodu do nej, cez ktorý sa predpokladá zásah;
vzdialenosť je menšia a vyhovuje.
b) prístupová komunikácia je navrhnutá v šírke cca 5 500mm, k tomu sa uvažuje 4 500mm dĺžka
parkovacieho miesta; je splnená požiadavka, ktorá vyplýva z § 82 ods. (3) vyhlášky 94/2004, že
prístupová komunikácia musí mať trvalé voľnú šírku najmenej 3 m a jej únosnosť na zaťaženie jednou
nápravou vozidla musí byť najmenej 80 kN; do trvalé voľnej šírky sa nezapočítava parkovací pruh;
vyhovuje.



c) vjazd na prístupovú komunikáciu je navrhnutý v šírke cca 10 000 mm; je splnená požiadavka, ktorá
vyplýva z § 82 ods. (4) vyhlášky 94/2004, že vjazdy na prístupové komunikácie musia mať šírku najmenej
3 500 mm; vyhovuje.
d) šírka cesty na Dilongovej ulici je cca 5 500mm, čo predstavuje bežnú šírku mestských komunikácií,
kde je denný pohyb hasičskej techniky. V predchádzajúcich prípadoch a), b), c) boli popísané
kritériá na prístupovú komunikáciu k objektu, tieto kritériá spĺňala cesta na Dilongovej ulici v čase jej
sprevádzkovania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti je stanovisko orgánu štátneho požiarneho dozoru č. ORHZ-
PO1-0659-001/2014 zo dňa 07.05.2014 plne akceptovateľné.
V administratívnom spise sa nachádza aj záväzné vyjadrenie Krajského riaditeľstva Policajného zboru
v Prešove, krajský dopravný inšpektorát k odvolaniu žalobcu, ktorý uviedol:

Krajský dopravný inšpektorát Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove (Ďalej len „KDI“), ako
dotknutý orgán v zmysle §-u 11 ods. 1 zákona č. 575/2001 Z. z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednej štátnej správy a podľa §-u 2 ods. 1 písm. j) zákona č. 173/1993 Z. z. o Policajnom zbore
z hľadiska bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky vydáva nasledujúce záväzné vyjadrenie: KDI
preskúmal podklady na základe ktorých príslušný cestný správny orgán, vydal súhlasné stanovisko k
dopravnému napojeniu účelovej komunikácie na miestnu komunikáciu a zistil nasledujúce:

Projektovanie miestnych a účelových komunikácií sa vykonáva podľa normy STN 73 6110. Z uvedeného
vyplýva že Dilongová ulica musí mať šírku 5,5m, prípadne je možné túto šírku redukovať na 5m pre
obojsmernú dvojpruhovú komunikáciu s minimálne jednostranným chodníkom. Čo sa týka dopravnej
priepustnosti, KDI nedisponuje aktuálnym nápočtom dopravnej zaťaženosti, preto sa k uvedenému
vyjadriť nemôže. Zároveň vychádza z predpokladu, že príslušný cestný správny orgán stavbu posúdil aj
z hľadiska širších dopravných vzťahov. Projektant predložil nápočet parkovacích miest pre navrhovanú
stavbu, pričom nápočet parkovacích miest bol vypočítaný na 58 stojísk + 2 miesta pre imobilných
vodičov. V odvolaní sa nepoukazuje na konkrétny fakt, ktorý by predložený nápočet spochybňoval,
alebo by bola napádaná metodika vykonaného nápočtu parkovacích miest. Z uvedeného dôvodu KDI
rešpektuje predložený návrh, ktorý bol spracovaný projektantom. Nakoľko sa technické požiadavky riešia
v stavebnom konaní a príslušný cestný správny orgán navrhovanú stavbu posúdil a vydal súhlasné
stanovisko k umiestneniu stavby, KDI nemá pripomienky k vydanému územnému rozhodnutiu.

Po predložení vyjadrení k odvolaniu vydal žalovaný rozhodnutie zo dňa 20.10.2014 č. OU-
PO-OVBP2-2014/31315/91098/ŠSS-ST, ktorým odvolanie zamietol a rozhodnutie Mesta Prešov č.
B/6304/2014-TÚ zo dňa 11.07.2014 potvrdil. K odvolacím námietkam v odôvodnení rozhodnutia uviedol,
že stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na územné konanie podľa § 37 ods. 1, 2 a 3
a nasl. Stavebného zákona. Predložený návrh na vydanie územného rozhodnutia na stavbu: „MEDIK
PARK - Dilongova ulica, Prešov“, na pozemkoch parc. č. KN-C 4870/1, KN-C 4870/8, KN-C 4870/9, KN-
C 4870/10, KN-C 4870/14 a KN-C 9696 (KN E 3405/3) v j k.ú. Prešov je v súlade s územným plánom
Mesta Prešov, regulatívom RL B.5a VZN mesta Mesta Prešov č. 5/2013 a VZN č. 11/2013, ktorým sa
vyhlasuje záväzná časť Územného plánu Mesta Prešov v znení Zmien a doplnkov 2013. Navrhované
funkčné využitie I. NP pre funkciu obchodno-administratívnych priestorov je v zmysle regulatívu RL B.5b
prípustnou funkciou. Podľa grafickej časti územného plánu Mesta Prešov (výkres č. 2 - Funkčné využitie
plôch) je plocha, na ktorej sa nachádza navrhovaný objekt určená, ako obytné plochy v bytových domoch
a podľa grafickej časti (výkres č. 3 - Schéma regulatívov funkčných plôch) je pre plochu, na ktorej sa
nachádza navrhovaný objekt určený regulatív B.5. V záväznej časti územného plánu Mesta Prešov, v
znení zmien a doplnkov 2013 je Regulatív B.5 charakterizovaný nasledovne:
Plochy určené pre bývanie v bytových domoch:
a) Hlavná funkcia:
- bývanie v bytových domoch
b) Prípustné funkcie:
- bývanie v polyfunkčných domoch, zariadenia základnej a vyššej občianskej vybavenosti, nevýrobná
prevádzka, ktorá nie je zdrojom zhoršenia kvality bývania s únosnou indukciou podnikateľskej a
individuálnej dopravy vozidlami do 3,5 t, strešné fotovoltické elektrárne.
c) Neprípustné funkcie:
- lôžkové zdravotnícke a sociálne zariadenia, veľkoobchody a veľkosklady, priemyselná výroba,
dopravné areály, poľnohospodárska výroba, zariadenia na zneškodňovanie odpadov.
d) Ostatné podmienky



- Zástavba samostatne stojacimi alebo radovými objektmi, minimálne trojpodlažnými, zastavanosť
areálov budovami do 30 %, podiel plôch zelene minimálne 30 %.
- Garážovanie a parkovanie bude riešené v dochádzkovej vzdialenosti v rámci jednotlivých obytných
zón, počet odstavných a garážových miest musí byť minimálne zhodný s počtom bytov v zóne.
Navrhovaný objekt je v súlade s Územným plánom Mesta Prešov.
K námietke odvolateľa ohľadne nedostatočného odôvodnenia v spomínaných záväzných stanoviskách
dotknutých orgánov a k námietkam ohľadne zníženia kvality bývania, životného prostredia, k zvýšeniu
hluku a k doprave poukázal na ustanovenie § 126 ods. 1 stavebného zákona, § 140a ods. 3
Stavebného zákona, § 140b ods. 1 Stavebného zákona, § 3 ods. 3 písm. c) Vyhl. MŽP SR č.
453/2000 Z.z. a uviedol, že preskúmaním veci zistil, že stavebný úrad oznámil účastníkom územného
konania a dotknutým začatie územného konania. Stavebný úrad si v priebehu konania zabezpečil
vyjadrenia, stanoviská a súhlasy jednotlivých dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa § 126 ods.
1 Stavebného zákona. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní záväzný. Vyjadrenia
dotknutých orgánov chrániace jednotlivé zložky životného prostredia neboli záporné ani protichodné a
podmienky z nich plynúce boli zapracované do podmienok rozhodnutia. Poukázal na to, že navrvhovateľ
v priebehu konania doložil aj Svetlotechnické posúdenie, vypracované Ing. Mariánom Flimelom, CSc.,
autorizovaným stavebným inžinierom, ktorého výsledkom bolo, že projektové riešenie novostavby
bytového domu na Dilongovej ulici v Prešove (Medik park) je vyhovujúce zo svetlotechnického hľadiska
vo vzťahu k okolitej zástavbe, nakoľko sú splnené požadované tri kritéria hodnotenia denného osvetlenia
v interiéroch budov. Nemá dôvod spochybňovať výsledok odborného posúdenia. Jednotlivé stanoviská
dotknutých orgánov spolupôsobiacich v konaní a svetlo-technické posúdenie preukazujú, že ide o
stavbu, vplyvom ktorej nedôjde k zhoršeniu podmienok bývania v danom území oproti súčasnému stavu.
Stanoviská dotknutých orgánov sú v súlade s ustanovením § 140b ods. 2 Stavebného zákona a obsahujú
údaje, ktoré sa podľa ustanovenia § 140b ods. 2 Stavebného zákona vyžadujú.
K námietke nedostatočného počtu parkovacích miest, nepostačujúcej dopravnej priepustnosti
Dilongovej ulice a požiarnej bezpečnosti uviedol, že v priebehu konania bola navrhovateľom doložená
“Základnú koncepcia požiarnej ochrany“, vypracovaná Jaroslavom Jančíkom, špecialistom požiarnej
ochrany a riešenie spevnených plôch (SO-07 - spevnené plochy) spolu s nápočtom parkovacích miest
podľa STN 73 6110, ktoré vypracoval Ing. Vladimír Kmec, autorizovaný stavebný inžinier. Zároveň
doložil stanoviská a súhlasy jednotlivých dotknutých orgánov chrániacich záujmy podľa § 126 ods.
1 Stavebného zákona, vychádzajúce z uvedených podkladov. Stanoviská dotknutých orgánov a ich
vyjadrenia sú pre správny orgán podľa § 140a Stavebného zákona záväzné. Dotknuté orgány s
navrhovaným riešením súhlasili.
Zdôraznil, že stavebný úrad dodržal procesný postup vzťahujúci sa na územné konanie uvedený
v oddiele 8 Stavebného zákona. Všetky požiadavky, prípadne opatrenia vyplývajúce zo stanovísk
a vyjadrení dotknutých orgánov boli zahrnuté v rozhodnutí do podmienok pre umiestnenie stavby
a projektovú prípravu. Nezistil pochybenie stavebného úradu v procesnom postupe uvedenom v
stavebnom zákone vzťahujúcom sa na vydávanie územných rozhodnutí, ani v samotnom napadnutom
rozhodnutí. Stavebný úrad postupoval v konaní správne.
Podľa § 37 ods. 1 Stavebného zákona, podkladom pre vydanie územného rozhodnutia sú územné plány
obcí a zón. Ak pre územie nebol spracovaný územný plán obce alebo zóny, podkladom na vydanie
územného rozhodnutia sú spracované územnoplánovacie podklady podľa § 3 a ostatné existujúce
podklady podľa § 7a; inak stavebný úrad obstará v rozsahu nevyhnutnom na vydanie územného
rozhodnutia iné podklady, najmä skutočnosti získané vlastným prieskumom alebo zistené pri miestnom
zisťovaní.

Podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov;
preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o
území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým
požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, prípadne
predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a
technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne
pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ
posúdenie nepatrí iným orgánom.

Podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská
dotknutých orgánov štátnej správy a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov a ich



námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou
územnoplánovacou dokumentáciou.

Podľa § 39 Stavebného zákona, v územnom rozhodnutí vymedzí stavebný úrad územie na navrhovaný
účel a určí podmienky, ktorými sa zabezpečia záujmy spoločnosti v území, najmä súlad s cieľmi a
zámermi územného plánovania, vecná a časová koordinácia jednotlivých stavieb a iných opatrení v
území a predovšetkým starostlivosť o životné prostredie včítane architektonických a urbanistických
hodnôt v území a rozhodne o námietkach účastníkov konania. V rozhodnutí o umiestnení stavby
si v odôvodnených prípadoch stavebný úrad môže vyhradiť predloženie podrobnejších podkladov,
projektovej dokumentácie alebo jej časti; podľa nich môže dodatočne určiť ďalšie podmienky, ktoré sa
musia zahrnúť do stavebného povolenia.

Podľa § 39a ods. 1 Stavebného zákona, rozhodnutím o umiestnení stavby sa určuje stavebný pozemok,
umiestňuje sa stavba na ňom, určujú sa podmienky na umiestnenie stavby, určujú sa požiadavky na
obsah projektovej dokumentácie a čas platnosti rozhodnutia. Umiestnenie stavby sa vyznačí v grafickej
prílohe územného rozhodnutia.

Podľa § 126 ods. 1 Stavebného zákona, ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených
predpismi o ochrane zdravia ľudu, o utváraní a ochrane zdravých životných podmienok, vodách, o
ochrane prírodných liečebných kúpeľov a prírodných liečivých zdrojov, o ochrane poľnohospodárskeho
pôdneho fondu, o lesoch a lesnom hospodárstve, o opatreniach na ochranu ovzdušia, o ochrane a
využití nerastného bohatstva, o kultúrnych pamiatkach, o štátnej ochrane prírody, o požiarnej ochrane,
o zákaze biologických zbraní, na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, o odpadoch, o
veterinárnej starostlivosti, o vplyvoch na životné prostredie, o jadrovej bezpečnosti jadrových zariadení,
o prevencii závažných priemyselných havárií, o správe štátnych hráme, o pozemných komunikáciách, o
dráhach a o doprave na dráhach, o civilnom letectve, o vnútrozemskej plavbe, o energetike, o tepelnej
energetike, o elektronických komunikáciách, o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách, o
civilnej ochrane, o inšpekcii práce a o štátnej geologickej správe, rozhodne stavebný úrad na základe
záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa § 140a, ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných
predpisov.

Podľa § 140a ods. 3 Stavebného zákona, dotknuté orgány v konaniach podľa tohto zákona chránia
záujmy uvedené v § 126 ods. 1 v rámci svojej pôsobnosti najmä tým, že majú právo nazerať do spisov,
podávať záväzné stanoviská podľa § 140b, zúčastňovať sa na ústnom pojednávaní a miestnej obhliadke
a vykonávať so stavebným úradom spoločné úkony podľa tohto zákona.

Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 3 ods. 3 písm. c) vyhlášky MŽP SR č. 453/2000 Z.z., k návrhu na vydanie územného rozhodnutia
sa prikladajú okrem iného aj rozhodnutia, stanoviská, vyjadrenia, súhlasy, posúdenia alebo iné opatrenia
dotknutých orgánov štátnej správy a obce.

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Podstatnou otázkou, ktorú bolo potrebné vyriešiť je, či záväzné stanoviská, na ktoré žalobca poukazuje,
sú v súlade so zákonom a či sú dostatočne odôvodnené tak, aby mohli tvoriť podklad rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu.

Z charakteristiky rozhodnutia o umiestnení stavby vyplýva, že ide o rozhodnutie, ktorým sa stavba
priamo nerealizuje (k jej realizácii dochádza na základe stavebného povolenia - osobitného rozhodnutia
vydaného v stavebnom konaní, resp. na základe ohlásenia stavebnému úradu v určitých zákonom
ustanovených prípadoch), t.j. k porušeniu práva žalobcov na priaznivé životné prostredie v zmysle čl. 44
Ústavy Slovenskej republiky týmto rozhodnutím nemôže reálne dôjsť. Vydaním územného rozhodnutia
správne orgány nemohli reálne ukrátiť žalobcu na jeho vlastníckom práve, práve na priaznivé životné



prostredie, ani práve na súkromie, a preto nebol v tomto rozsahu splnený základný predpoklad potrebný
k vecnému vybaveniu žaloby.

Pokiaľ žalobca namieta, že nezákonným postupom a rozhodnutím správnych orgánov došlo k zásahu
do jeho práva na spravodlivý proces a žalovaný mu fakticky odňal možnosť účinne brániť svoje práva
v konaní, keď nezabezpečil riadne odôvodnené záväzné stanoviská, ani svoje rozhodnutie neodôvodnil
náležitým jasným, zrozumiteľným, jasným a presvedčivým spôsobom, k tomu krajský súd uvádza, že
v konaní správnych orgánov, v ich postupe, ani v rozhodnutiach nezistil nezákonný postup správnych
orgánov. Správne orgány sa dôsledne zaoberali všetkými námietkami žalobcu, aj iných účastníkov
správneho konania vznesenými v konaní po tom, čo im umožnili vyjadriť sa k územnému konaniu.

Žalobca predovšetkým namietal, že považuje záväzné stanoviská Okresného riaditeľstva Hasičského a
záchranného zboru v Prešove zo dňa 07.05.2014 č. ORHZ-PO1-0659-001/2014 a záväzné stanovisko
sekcie Stavebného úradu a urbanistiky mesta Prešov, oddelenie dopravy, energetiky a životného
prostredia zo dňa 29.04.2014 č. B-6809/2014 za nedostatočne odôvodnené, a teda nepreskúmateľné
pre chýbajúce odôvodnenie, pričom poukazoval na judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok NS SR
zo dňa 06.03.2012, sp. zn. 3Sžp/9/2011, rozsudok NS SR zo dňa 22.05.2014, sp. zn. 8Sžp/14/2013).

Preskúmaním veci súd dospel k záveru, že žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán pri svojom
rozhodovaní vychádzali z kladných vyjadrení a stanovísk dotknutých orgánov, uplatňujúcich záujmy
chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia, z hľadiska ochrany zdravia ľudí i
z hľadiska dopravného riešenia, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný (§ 140b Stavebného
zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných stanoviskách. Ak správne
orgány pri svojom rozhodovaní vychádzali z kladných záväzných stanovísk a vyjadrení dotknutých
orgánov a na tieto stanoviská vo svojich rozhodnutiach poukázali, nemožno konštatovať nezákonnosť
ich rozhodnutí. V prípade, ak by účastníci nesúhlasili s obsahom a závermi z nich vyplývajúcimi, mali
zákonnú možnosť uplatniť námietky proti obsahu záväzného stanoviska, čo však neučinili.

K námietke žalobcu, že žalobca vzniesol námietku absencie odôvodnenia záverečných stanovísk
Okresného riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru v Prešove a sekcie Stavebného úradu a
urbanistiky mesta Prešov, oddelenie dopravy, energetiky a životného prostredia až v odvolaní proti
prvostupňovému rozhodnutiu, krajský súd poukazuje na koncentračnú zásadu vyjadrenú v ustanovení §
36 ods. 1, 2 Stavebného zákona, ktorou je ovládané územné konanie a z ktorého vyplýva, že účastníci
konania svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak sa na nich
neprihliadne.

Preskúmaním veci bolo zistené, že prvostupňový správny orgán postupoval v súlade s ustanovením §
36 ods. 1 stavebného zákona oznámil účastníkom a dotknutým orgánom začatie územného konania a
nariadil ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním a následne opakované ústne pojednávanie
bez miestneho zisťovania. V oznámení upozornil účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu
uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Žalobca, ako aj ďalší účastníci
správneho konania vzniesli svoje námietky, ktorými sa stavebný úrad v rozhodnutí o umiestnení stavby
aj riadne vyporiadal. Žalobca námietku nedostatku odôvodnenia uvedených záväzných stanoviskách
nevzniesol. Túto vzniesol až v odvolaní. Napriek konzervačnej zásade sa žalovaný touto odvolacou
námietkou zaoberal, dokonca vyzval dotknuté orgány na vyjadrenie sa k odvolaniu. Tieto orgány v
odvolacom konaní predložili svoje vyjadrenia k uvedenej odvolacej námietke a žalovaný sa teda aj touto
odvolacou námietkou vo svojom rozhodnutí riadne vysporiadal.

Súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu v súvislosti s nepreskúmateľnosťou rozhodnutia
žalovaného pre jeho nezrozumiteľnosť z dôvodu, že z odôvodnenia rozhodnutia nie je zrejmé, akými
úvahami sa žalovaný riadil a ktoré skutočnosti vzal za podstatné pri svojom rozhodnutí.

Krajský súd považuje rozhodnutie žalovaného za jasné a zrozumiteľné, poskytujúce dostatočný základ
pre jeho preskúmanie.

Pokiaľ žalovaný odôvodnil odvolacie námietky poukazom na kladné vyjadrenia a stanoviská dotknutých
orgánov, uplatňujúce záujmy chránené osobitnými predpismi z hľadiska životného prostredia, z hľadiska



ochrany zdravia ľudí i z hľadiska dopravného riešenia, ktorých obsah je pre správny orgán záväzný
(§ 140b Stavebného zákona), čím sa zachováva záväznosť požiadaviek uplatnených v záväzných
stanoviskách, nemožno konštatovať nezákonnosť jeho rozhodnutia. Nie je nevyhnutné, aby sa správny
orgán zaoberal každou vznesenou námietkou, avšak musí byť z neho zrejmé, na základe čoho dospel
k právnemu záveru vo svojom rozhodnutí. Z rozhodnutia žalovaného to jednoznačne vyplýva.

V postupe správnych orgánov súd nezistil, že by bolo žalobcovi upreté právo na spravodlivý proces. Tak
stavebný úrad, ako aj žalovaný postupovali v konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami Stavebného
zákona a umožnili žalobcovi nahliadnuť tak do projektovej dokumentácie, ako aj do administratívneho
spisu a vo veci mu umožnili vzniesť aj námietky. Žalobca mal možnosť nahliadať do spisu a oboznámiť
sa tak s podkladmi rozhodnutia, o ktorom ich práve bol správnym orgánom poučený v oznámení o začatí
územného konania.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 O.s.p. Žalobca nemá nárok na náhradu trov
konania, pretože nebol v konaní úspešný a žalovaný zo zákona nemá nárok na náhradu trov konania,
preto súd žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov nepriznal.

Senát krajského súdu vo veci rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doru-
čenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu
v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.