TRANSTECH, a.s.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Cob/34/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118259910
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Zoľáková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:6118259910.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Zoľákovej a členov senátu
JUDr. Milana Majerníka a JUDr. Andreja Radomského, v právnej veci žalobcu: Regionálne poradenské
a informačné centrum Prešov Regional Advisory and Information Centre Prešov, IČO: 31 950 507, so
sídlom Raymanova 9, 080 01 Prešov, právne zastúpeného JUDr. Michalom Murinom, advokátom, IČO:
46 808 965, so sídlom Nová Doba 497, 027 43 Nižná nad Oravou, proti žalovanému: TRANSTECH,
a. s., IČO: 36 481 459, so sídlom Jilemnického 4, 080 01 Prešov, právne zastúpenému Advokátskou
kanceláriou BABIN, PETKO & partners, s. r. o., IČO: 47 253 177, so sídlom Hlavná 2885/29, 080
01 Prešov, o zaplatenie príslušenstva pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 24Cb/230/2018-88 zo dňa 6. marca 2019 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok súdu prvej inštancie.

Priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„I. Žaloba žalobcu voči žalovanému sa zamieta.

II. Priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. 2.1. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská
Bystrica 05.04.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanému zaplatiť mu príslušenstvo pohľadávky titulom
úroku z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 25.534,32 eur od 29.09.2017 do zaplatenia. V žalobe
tvrdil, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola uzatvorená Zmluva o dielo,
obsahom ktorej bolo vypracovanie dokumentácie v rámci výzvy na predkladanie žiadosti o nenávratný
finančný príspevok. Cena za dielo bola uvedená vo forme paušálnej sumy vo výške 3.000,- eur bez
DPH, pričom v prípade schválenia finančného príspevku mal žalobca právo požadovať ďalšiu odmenu
vo výške 1,5 % schválenej výšky finančného príspevku, ktorú mu však žalovaný ani napriek jeho výzvam
neuhradil.
2.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 24.07.2018 vo veci platobný rozkaz sp. zn. 11Up/243/2018,
ktorým žalobe žalobcu vyhovel a proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odôvodnený odpor.
2.3. Súd prvej inštancie posudzoval najmä ustanovenie o platnosti časti zmluvy, článok II, bod 4, ktoré sa
týka tzv. ďalšej odmeny a dospel k záveru, že toto ustanovenie je absolútne neplatné. Žalovaný nemal
možnosť uzatvoriť Zmluvu o dielo bez tzv. ďalšej odmeny. Obchodný zákonník vo svojich základných
ustanoveniach ustanovuje, že objednávateľ je povinný zaplatiť cenu za vykonanie diela. Žalovaný ako
objednávateľ zaplatil cenu diela vo výške 3.000,- eur bez DPH, čo medzi stranami nebolo sporné, teda



svoje zmluvné povinnosti si splnil. Tým, že sa žalobca domáha zaplatenia tzv. ďalšej odmeny, nárokuje
si voči žalovanému zaplatenie ceny za niečo, za čo neposkytol žalovanému žiadne protiplnenie a čo
vyžaduje právny úkon zo strany tretej osoby. O ďalšej odmene by bolo možné uvažovať, ak by bol
dohodnutý aj ďalší predmet diela. Dňom riadneho a včasného odovzdania diela a zaplatenia ceny za
jeho vykonanie boli záväzky zmluvných strán vyporiadané.
2.4. Dokonca je sporný aj výklad ustanovenia článku II., odsek 4 ohľadom splatnosti tejto ďalšej odmeny.
Z doslovného znenia zmluvy vyplýva, že v prípade schválenia finančného príspevku objednávateľovi
na základe predloženého projektu, má právo zhotoviteľ požadovať ďalšiu odmenu vo výške 1,5 %
zo schválenej výšky NFP, teda nie je jasné, že žalobca má na túto odmenu nárok momentom
podpísania zmluvy o poskytnutí NFP alebo dňom zaslania (či podpísania) finančných prostriedkov na
účet žalovaného ako prijímateľa NFP zo strany poskytovateľa. S ohľadom na stav listinných dôkazov
je sporné, ako sa má chápať slovné spojenie „schválenie finančného príspevku“. Je potrebné zdôrazniť
skutočnosť, že suma NFP mala byť poskytovaná formou refundácie, nie preddavkovo. Podľa názoru
súdu prvej inštancie nie je možné automaticky stotožňovať slovné spojenie schválenie finančného
príspevku a poskytnutie finančného príspevku, najmä s ohľadom na skutkové okolnosti prípadu, kedy sa
poskytovateľ NFP zaviazal do budúcna, za splnenia určitých podmienok postupne poskytnúť nenávratný
finančný príspevok prijímateľovi. Pri formulácii nároku na tzv. ďalšiu odmenu mal žalobca na mysli zrejme
skutočnosť, že k nevyplateniu NFP by mohlo dôjsť práve zavinením žalovaného, ktorý by prípadne
porušil zmluvu o poskytnutí NFP a žalobca by tak odstal ukrátený o svoju tzv. ďalšiu odmenu. Žalovaný
však svoje povinnosti neporušil, k zrušeniu výzvy a tým aj k poskytnutiu nenávratného finančného
príspevku došlo bez jeho zavinenia. Žalobca je zmluvná strana, ktorá túto formuláciu pripúšťajúcu rôzny
výklad použila prvá, preto súd vykladal toto ustanovenie na ťarchu žalobcu tak, že nárok na zaplatenie
tejto sumy by mu teoreticky vznikol najskôr dňom zaslania poslednej čiastky z celej sumy NFP na účet
žalovaného zo strany tretej osoby - poskytovateľa NFP.
2.5. K tomuto je potrebné v neposlednom rade uviesť, že celá výzva kód: X.-N..X.X-XX bola pre
vážne nezrovnalosti zrušená a jej pozadie je vyšetrované Národnou kriminálnou agentúrou, ktorá si v
súvislosti s pozastavením tohto projektu vyžiadala všetky zmluvy o poskytovaní poradenstva, resp. iné
zmluvy, ktorých predmetom bolo poskytnutie poradenstva. Žalobca žiadnym preukázateľným spôsobom
nezavinil nevyplatenie NFP na svoj účet. Tým, že sa žalobca domáha zaplatenia tzv. ďalšej odmeny,
resp. jej príslušenstva, hoci žalovaný na základe vypracovaného projektu neobdŕžal žiadnu finančnú
pomoc, uplatňuje svoje práva v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku a tento výkon práva
nepožíva právnu ochranu.
2.6. V Obchodnom zákonníku je pre oblasť obchodných záväzkových vzťahov ustanovené pravidlo,
v dôsledku ktorého sa neposkytne právna ochrana takému výkonu práva, ktoré je v rozpore s
poctivým obchodným stykom. Z tohto dôvodu je integrálnou obsahovou súčasťou práv prameniacich
z obchodných záväzkov (§ 261) podmienka poctivého obchodného styku. Pre obchodné záväzkové
vzťahy, s ohľadom na uvedený generálny a explicitný výraz zákazu zneužitia práva, môžeme s určitosťou
odvodiť, že zákaz zneužitia práva je silnejší ako dovolenie dané právom. Poctivý obchodný styk je v
porovnaní s pojmom dobré mravy pojmom užším, pričom aj pre obchodné záväzky je v dôsledku § 1
odsek 2 aplikovateľné pravidlo o rozpore s dobrými mravmi a následná sankcia neplatného právneho
úkonu. Osobitosť úpravy obchodných záväzkových vzťahov sa prejavuje aj v tom, že táto sankcia
nebýva tak dôrazne uplatňovaná ako v práve občianskom, naopak, aj pri rozpore so zákonom sa hľadajú
riešenia, ktoré akcentujú princíp právnej istoty. Zákaz zneužitia práva ako princíp súkromného práva má
napomôcť optimalizácii súladu záujmov rôznych subjektov a tým dosahovaniu cieľa súkromného práva,
ktorým je dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie rovnováhy zúčastnených spoločenských záujmov pri
plnej sebarealizácii a spoločenskej emancipácii jednotlivca. Zákaz zneužitia práva by sme mali súčasne
vnímať aj ako zásadu výkladu objektívneho práva a zásadu výkladu právnych úkonov.
2.7. V spojitosti s výsledkami vykonaného dokazovania a zo všetkých uvedených dôvodov súd žalobu
žalobcu zamietol ako nedôvodnú v presvedčení, že nie je daný žiaden právom akceptovateľný dôvod
na zaplatenie príslušenstva neexistujúcej pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
2.8. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civiliný sporový poriadok
tak, že plne úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalobcovi
v rozsahu 100 %.

3. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 263 ods. 1, 2, § 265, § 266
ods. 4, § 536 ods. 1, 2, 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, § 34, § 37 ods. 1, 2, § 39 zákona
č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník.



4. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom
svojho právneho zástupcu odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní žalobca tvrdil, že žalovaný nebol v žiadnej tiesni a
ani sa naň zo strany žalobcu nevyvíjal žiadny nátlak, pre ktorý musel uzavrieť danú zmluvu a navyše
sám žalovaný si vybral túto rizikovejšiu zmluvu, pričom výška odmeny pre žalobcu, na ktorej sa dohodli
(1,5 % zo schválenej sumy) nie je v rozpore s poctivým obchodným stykom. Poukázal na skutočnosť,
že ak súdna prax prijala právnu vetu, že v zmluve o dielo možno splatnosť ceny dohodnúť i tak, že
cena bude splatná pred vykonaním diela (ZSP 40/1997), nemožno v danom prípade hovoriť o rozpore
so zásadami poctivého obchodného styku a zároveň pripomenul, že v danom prípade dokonca došlo
aj k vykonaniu, teda realizácii diela. Zdôraznil, že žalovaný až počas súdneho konania začal tvrdiť, že
daný zmluvný vzťah je neplatný pre nepoctivý obchodný styk. Na základe vyššie uvedených skutočností
žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na nové
konanie a zároveň priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu doručenom prostredníctvom svojho právneho
zástupcu súdu 09.05.2019 uviedol, že zotrváva v celom rozsahu na svojich ústnych a písomných
vyjadreniach a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne
správny a priznal mu náhradu trov konania, vrátane náhrady trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

6. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného doručenom prostredníctvom svojho právneho
zástupcu súdu 11.06.2019 zotrval na svojich argumentoch a návrhu uvedených v odvolaní.

7. Žalovaný vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu 09.07.2019 uviedol, že žalovaný
pri podpise predmetnej zmluvy o dielo nespochybňoval jej účinnosť a platnosť, avšak je potrebné
pripomenúť, že žalovaný nemal možnosť uzatvoriť Zmluvu o dielo bez tzv. ďalšej odmeny. Zároveň
žalovaný zotrval na svojom návrhu prezentovanom v jeho predchádzajúcom vyjadrení.

8. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací, v rámci kompetencií vyplývajúcich z ustanovenia § 34 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), prejednal odvolanie
podané žalobcom a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 378 a nasl. CSP bez toho, aby nariadil odvolacie pojednávanie
podľa § 385 CSP (a contrario) a na tomto pojednávaní zopakoval, či doplnil dokazovanie vykonané
prvoinštančným súdom. Právnym dôsledkom takéhoto postupu odvolacieho súdu je jeho viazanosť
skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie (§ 382, § 385 CSP). Pri preskúmavaní napadnutého
rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený tento
rozsudok preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou
by mohli byť len vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok, aj keď neboli v odvolacích
dôvodoch uplatnené (§ 380 ods. 1, 2 CSP). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený,
odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na
úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (§ 378 ods. 2, § 219 ods. 1, 3 CSP).
Po prieskume napadnutého rozhodnutia podľa vyššie uvedených zásad (§ 379, § 380 ods. 1, 2 CSP)
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je potrebné potvrdiť.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie
o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05). Odvolací súd so zreteľom na záver o



absolútnej neplatnosti článku II, bod 4, ktorý sa týka tzv. ďalšej odmeny, nepovažoval za potrebné
zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.

11. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie
dostatočným, jasným, zrozumiteľným a výstižným spôsobom vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za
preukázané, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Podrobným
spôsobom objasnil, na základe akých skutočností a na podklade akej právnej úpravy vec právne posúdil.
V nadväznosti na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné opakovať resp. dopĺňať rozhodnutie
okresného súdu. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie uvádza:

12. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie správne zhodnotil, že žalobca nepreukázal existenciu
svojho nároku na zaplatenie príslušenstva pohľadávky voči žalovanému uplatneného žalobou.

13. Podľa § 265 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, výkon práva, ktorý je v rozpore so
zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), výkon
práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Senát odvolacieho súdu aj v tejto veci dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.
zn. 3 Cdo 137/2017, zo dňa 22. marca 2018, v ktorom sa uvádza, dobrými mravmi sa rozumie súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú
povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči
spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania,
aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore
s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou
tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon
práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti
nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho
konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i
keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom
nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného).

15. Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o zamietnutí žaloby a o
povinnosti žalobcu nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % bol správny.

16. Na základe uvedených skutočností považuje odvolací súd odvolanie žalobcu za nedôvodné a
vzhľadom na uvádzané dôvody odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 ods. 1, 2 CSP
rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

17. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia o
trovách bola skutočnosť, že v odvolacom konaní bol žalovaný úspešný v celom rozsahu, preto mu súd
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % a zároveň žalobca v
odvolacom konaní úspech nemal. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262
ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku.

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).