Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 0Er/1826/2001 zo dňa 31.05.2015

Druh
Uznesenie
Dátum
31.05.2015
Oblasť
Občianske právo
Podoblasť
Exekúcia a výkon rozhodnutí
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
31780881
Odporca
36531197
Spisová značka
0Er/1826/2001
Identifikačné číslo spisu
4201895626
ECLI
ECLI:SK:OSKN:2015:4201895626.1
Súd
Okresný súd Komárno
Sudca
JUDr. Martin Kostúr
Odkazované predpisy


Text

Súd: Okresný súd Komárno Spisová značka: 0Er/1826/2001 Identifikačné číslo súdneho spisu: 4201895626 Dátum vydania rozhodnutia: 01. 06. 2015 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Kostúr ECLI: ECLI:SK:OSKN:2015:4201895626.1 Uznesenie Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, pobočka Komárno, Petőfiho 7, (predtým Národný úrad práce, so sídlom Župné námestie 5-6, Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 780 881) proti povinnému: SZ + K, spol. s r.o., so sídlom Nová 3/31, Kolárovo, IČO: 36 531 197 o vymoženie 249,88 Eur (7.528,- Sk) a trov exekúcie r o z h o d o l : Súd exekučné konanie vedené u súdneho exekútora JUDr. Ladislava Szabóa, Exekútorský úrad so sídlom Komárno, Palatínova č.41, pod sp. zn. 0Er/1826/2001 (EX 358/2001) v y h l a s u j e za n e p r í p u s t n é a z a s t a v u j e. Súd exekútorovi n e p r i z n á v a náhradu trov exekúcie. o d ô v o d n e n i e : Tunajší súd vydal dňa 19.09.2001 poverenie na vykonanie exekúcie č.5401*013789 pre súdneho exekútora Mgr. Ladislava Szabóa (EX 358/2001). Exekučné konanie sa začalo dňa 03.09.2001. Dňa 16.12.2014 bol na tunajší súd doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie podľa §57 ods.1 písm. h) EP z dôvodu, že exekúciu nemožno vykonať, nakoľko povinný bol dňa 28.03.2013 vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor si súčasne vyúčtoval trovy exekúcie vo výške 29,04 Eur a žiadal, aby na náhradu trov exekúcie bol zaviazaný oprávnený. Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa §-u 37 ods.1 Exekučného poriadku účastníkmi exekučného konania sú oprávnený a povinný. Podľa § 20 O.s.p. každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti. Predpokladom občiansko-procesnej spôsobilosti účastníka (spôsobilosti samostatne, osobne či prostredníctvom zástupcu, vykonávať procesné práva a plniť procesné povinnosti) podľa ustanovenia § 20 Občianskeho súdneho poriadku je občiansko-procesná subjektivita upravená v § 19 Občianskeho súdneho poriadku. Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Podľa §-u 107 ods.4 O.s.p. ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Podľa §-u 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu. Súd výpisom z Obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu v Nitre č.k. 32K 47/02-73 zo dňa 07.01.2013 bol zastavený konkurz pre nedostatok majetku dlžníka a následne bola obchodná spoločnosť SZ + K, spol. s r.o., so sídlom Nová 3/31, Kolárovo dňom 28.03.2013 vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení exekučného poriadku súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Podľa §-u 235 ods.2 Exekučného poriadku exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov. Podľa §-u 203 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia exekučný súd zaviaže oprávneného k náhrade trov exekúcie, ak sú na to splnené podmienky. Oprávnený je zaviazaný na náhradu trov exekúcie podľa princípu zavinenia a princípu voľnej úvahy súdu. Použitie tohto ustanovenia prichádza do úvahy, len ak sú splnené zákonné predpoklady, t.j. exekučné konanie bolo zastavené, ak existuje zavinenie oprávneného a ak je daná príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie. Výnimkou je ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, kedy musí oprávnený uhradiť trovy exekúcie, aj keď zastavenie nezavinil a nemohol predvídať, ale toto zákonné ustanovenie bolo zavedená až novelou Exekučného poriadku vykonanou zákonom č.32/2002 Z.z. s účinnosťou od 1. februára 2002. S poukazom na skutočnosť, že právny predchodca oprávneného podal návrh na vykonanie exekúcie na Exekútorský úrad dňa 03.09.2001, súd sa bude pri rozhodovaní o trovách exekúcie riadiť právnym názorom Ústavného súdu vysloveným v náleze Ústavného súdu SR, sp. zn. II. 272/08 zo dňa 22.10.2008, a o trovách exekúcie nebude rozhodovať podľa §-u 203 ods.2 Exekučného poriadku účinného od 1. februára 2002 tak, ako to žiadal súdny exekútor. Z ustanovenia § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. januára 2002 vyplývalo, že v prípade zastavenia exekúcie mohol súd uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie, avšak výlučne iba vtedy, ak zastavenie exekúcie procesne zavinil oprávnený, prípadne, ak oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti v čase podania návrhu predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V dôsledku zániku povinného, t.j. straty spôsobilosti byť účastníkom exekučného konania, súd exekúciu zastavil. Pritom je zrejmé, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol predvídať objektívnu okolnosť, a to že dôjde k zániku povinného výmazom z Obchodného registra a následne k zastaveniu exekúcie. Preto na náhradu trov exekúcie nemohol byť zaviazaný. Rovnako nemohla byť uložená povinnosť náhrady trov konania neexistujúcemu subjektu. Vychádzajúc z uvedeného súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Tento záver v žiadnom prípade nemožno považovať za arbitrárny, či zjavne neodôvodnený. Z ustanovení Exekučného poriadku možno vyvodiť, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie preddavku. Neposkytnutie preddavku je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku. Súdny exekútor má z úspešne vykonanej exekúcie zisk, ale súčasne nesie aj riziko spočívajúce v tom, že majetok povinného nebude postačovať na uspokojenie oprávneného, resp. trov exekúcie. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na náhradu trov exekúcie, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v každom prípade reálne vymôže (mutatis mutandis Van der Mussele v. Belgicko z 23. novembra 1983). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vychádzajúc z citovaných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokoch tohto uznesenia. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§205 ods.1 OSP). Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci.