Wöhrle k.s.


Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/219/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237278
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Podbehlá
ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4111237278.20

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra sudkyňou JUDr. Marianou Podbehlou v spore žalobcu: Andrej Z., nar. XX.X.XXXX,
bytom U. H. XXX, XXX 15, zast. JUDr. Mário Toman, advokát, so sídlom Pribinovo námestie 3, 949 01
Nitra, proti žalovanému: 1. Wöhrle Metallwarenfabrik Slovakia, k.s., so sídlom Továrenská 1A, Šurany,
IČO: 36 564 206, zast.: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, 2. Sociálna poisťovňa,
so sídlom Ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava, zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom
Námestie Biely Kríž 3, Bratislava za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa,
so sídlom Ul. 29. Augusta 8-10, Bratislava, zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom
Námestie Biely Kríž 3, Bratislava o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu voči žalovanému v 1.a 2. rade zamieta.

Žalovaný v l. rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Žalovaný v 2. rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Súd zmenu žaloby nepripúšťa.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa písomne podanou žalobou zo dňa 7.12.2011 domáhal, aby súd rozhodol o náhrade škody,
ktorú si uplatnil v celkovej výške 16.432,59 eur. Žalobu odôvodnil tým, že bol na základe pracovnej
zmluvy zo dňa 2.11.2007 zamestnaný u žalovaného na pozícii obsluha lisovacích strojov v zmennej
prevádzke. Pracovný pomer bol ukončený dohodou zo dňa 31.1.2009. Žalobca dňa 10.12.2009 utrpel
pracovný úraz, ku ktorému došlo pri obsluhe lisovacieho stroja.

2.Právny zástupca žalobcu zotrval na podanej žalobe v plnom rozsahu, uviedol, že položka číslo 1 má
predstavovať rozdiel ceny pozemkov vo výške 6970,73 eur ako rozdiel ceny predaného pozemku o
výmere 53 á v obci Iňa v cene 4979,10 eur a nadobúdacej ceny v obci Veľká Dolina o výmere 12,66
á v cene 11.949,81 eur, pričom na pojednávaní dňa 19.2.2013 uviedol žalobca, že si uplatňuje iba
sumu 1000 eur. Položka č. 2- náklady na vypracovanie zmlúv na kúpu a predaj pozemku v obci Iňa
suma 170,95 eur, ktorá bola vyplatená dňa 11.8.2008 Mgr. Alene Drenkovej, položka č.3 - náklady na
zakúpenie vodovodnej šachty a náklady na vyhotovenie vodovodnej prípojky suma 352,74 eur, položka
4 -náklady na osadenie stavby rodinného domu, suma 165,97 eur, položka 5- zníženie príjmu do DSS
suma 708,64 eur, položka 6 - náklady na zdravotnú starostlivosť, cestovné a položka 7 - náklady na
vypracovanie znaleckého posudku na určenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 449,54 eur.

3.Žalobca na pojednávaní uviedol, že pracovný úraz sa stal 10.12.2009. Po pracovnom úraze bol PN,
absolvoval 5 operácií, mal psychické problémy, bolo mu povedané, že má pracovať bližšie k firme, že



nemá dať výpoveď. Aby nemusel dochádzať, musel predať pozemok, nebol spôsobilý šoférovať. Bol
operovaný v Nitre a mal by problém dochádzať do Nitry. Po úraze bol odkázaný na starostlivosť svojej
matky, ktorá býva v Mojmírovciach a kde bývala celá rodina. Musel kúpiť nehnuteľnosť bližšie k svojej
rodine, bola vypracovaná a podpísaná kúpna zmluva. Štandardne je taký postup, že sa vypláca záloha
a pri podpise zvyšok kúpnej ceny. Boli s predávajúcimi dohodnutí na kúpnej cene 300.000.-Sk a keď
malo prísť k podpísaniu zmluvy, bola stanovená kúpna cena na 360.000.-Sk, preto musel zohnať ďalšie
peniaze. V kúpnej zmluve to však nie je správne uvedené, pokazila to Mgr. Drenková, s ktorou má zlú
skúsenosť, bola však najlacnejšia a keďže už nechcel, aby sa to prerábalo, tak kúpnu zmluvu nechali tak
ako bola napísaná. Preto bola osobne ňou vypísaná kvitancia, aby mal nejaký doklad. Sumu 170,95 eur
vyplatil pani Drenkovej, ktorá vypracovala kúpnu zmluvu, návrh na vklad a vypracovala aj kvitanciu, teda
potvrdenie na vyplatenie sumy 360.000.-Sk. Táto suma bola vyplatená u nej v kancelárii pani Törökovej
a pánovi Törökovi. Čo sa týka položky 6, ide o náklady cestovného, náklady spojené s liečením, má
za to, že sú určite účelne vynaložené. Keď sa na to pýtal v Sociálnej poisťovni, bolo mu povedané, že
si má priniesť bloky z autobusov. Musel si hradiť aj iné náklady ako masť, obväzy, čaje. Po lekároch
nechodil sám, vozila ho sestra na jeho autách, na aute Škoda 120 a neskôr na Renault Clio. Dal si
vypracovať znalecký posudok, pretože posudkový lekár mu dal nižšie ohodnotenie. Znalecký posudok
bol podaný kvôli zhoršeniu zdravotného stavu. Tento nárok si neuplatňoval, pretože posudková lekárka
mu povedala, že oni majú svojho znalca.

4.Svedkyňa Mgr. E. H. na pojednávaní uviedla, že je to už doba 5 rokov, žalobca prišiel za ňou, nakoľko
spolu s manželkou chceli kúpiť pozemok vo Veľkej doline. Vypracovala kúpnu zmluvu, čo sa týka kúpnej
ceny pamätá si, že nebola zhoda vo výške kúpnej ceny uvedenej v kúpnej zmluve a to čo sa vyplatilo.
Vie, že bola vyplácaná záloha, v akej výške nevie, avšak v kúpnej zmluve bola uvedená nižšia kúpna
cena a preto bolo vydávané aj potvrdenie na vyššiu kúpnu cenu. Za tento úkon pomoci jej žalobca uhradil
odmenu podľa vyhlášky v rámci daňového priznania. Len v rámci debaty sa rozprávali, že žalobca si
kúpil pozemok v Leviciach, avšak po úraze sa ťahal domov a najbližšie sa dal tento pozemok kúpiť vo
Veľkej doline. Potvrdenie vypracovala, minimálne sa overovali podpisy predávajúcich, môže potvrdiť, že
90 % klientov si vypláca finančné prostriedky mimo kancelárie. Zmluvu vypracuje, klienti sa so zmluvou
oboznámia, prečítajú si ju a keď súhlasia so zmluvou ide sa podpísať. V tomto období sa overovali
podpisy na Obecnom úrade. Nepamätá si, žeby predo ňou si vyplácali peniaze účastníci kúpnej zmluvy.
Kúpna zmluva nebola podpísaná u nej, čo sa týka potvrdenia, je to dohoda medzi účastníkmi kúpnej
zmluvy a týmto sa iba potvrdzuje, že čo si účastníci kúpnej zmluvy navzájom vyplatili. Určite klientom
odovzdávala kúpnu zmluvu a potvrdenie naraz, tak to robí. Záloha nie je súčasťou kúpnej ceny, v kúpnej
zmluve uvádza to, čo strany povedia. Klienti povedali, že chcú uviesť výšku v kúpnej zmluve tak ako
aj bola uvedená v kúpnej zmluve, ale chcú aj potvrdenie o tom, kedy a v akej výške bola vyplatená
skutočná kúpna cena.

5.Svedkyňa Y. Z. na pojednávaní uviedla, že odkúpili nehnuteľnosť vo Veľkej Doline, mali vyhliadnutý
jeden pozemok, v Ine, ktorý mali už aj zakúpený, kde chceli stavať. Po úraze žalobca však bol psychicky
na dne, nevedel si sám nič urobiť. Pomáhala stavať rodina a firmy. Taktiež veľmi pomáhal i manželov
brat. Nehnuteľnosť kupovali od manželov Törökových, ktorým vyplatili kúpnu cenu vo výške 360.000.-
Sk, ktorá bola vyplatená pri podpise u Mgr. Drenkovej. Mgr. Drenková sa pomýlila a v kúpnej zmluve
uviedla sumu 150.000.-Sk, bolo to tak z dôvodu, že manželia Törökoví chceli zálohu, potom si to však
rozmysleli a už nechceli. Napriek tomu kúpnu zmluvu podpísali, pretože Mgr. Drenková vydala kvitanciu,
povedala, že s tým nebude problém a že je to súčasťou zmluvy. Zmluva sa neprerábala, pretože žalobca
nechcel chodiť medzi ľudí, všetko musela ona vybavovať. Oslovili Mgr. Drenkovú, pretože chceli, aby to
bolo v poriadku. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy bola ona ako i žalobca a manželia Törökoví. Celú kúpnu
cenu k dispozícii nemali, mali 150.000.-Sk ktorú získali z predaja z pozemku a sumu 180.000.-Sk im
požičal brat žalobcu Radoslav a 30.000.- Sk, Reiner Jaroslav. Peniaze sa odovzdávali pani Törökovej a
prerátavali sa u Mgr. H. v kancelárii. Bola to suma 360.000.-Sk. Žalobca sa do seba uzavrel, bol mĺkvy,
nebavil sa dokonca ani so synom. Keď mu syn nejakým spôsobom zasiahol do rany bol až agresívny.
Bývali u svokrovcov asi 4 roky, potom si postavili dom, pričom veľmi pomáhali rodičia žalobcu ako aj
sestra a brat, ktorý pomáhali i v tom smere, že chodili s nami na preväzy. Nemohli fungovať ani ako
rodina sami ani po finančnej stránke, pretože bola v tom čase na materskej dovolenke, žalobca poberal
maródku a nejaký príplatok za úraz.

6.Svedok Radoslav Chlasták na pojednávaní uviedol, že pomáhal žalobcovi pri kúpe pozemku vo Veľkej
doline. Pôvodne tento pozemok mal kúpiť on, keďže sa rozišiel so svojou priateľkou postúpil ho bratovi.



Svojmu bratovi pomohol i po finančnej stránke, v júli 2007 žalobcovi vyplatil sumu 100.000.-Sk ako
čiastku z rodičovského domu, následne 80.000.-Sk a 30.000.-Sk, tiež išlo o čiastky ktoré vyplatil z
rodičovského domu. Predmetný pozemok mal kúpiť za sumu 300.000.-Sk, keďže ho postúpil bratovi
bola navýšená suma a to kúpna cena na sumu 360.000.-Sk. Toto sa stalo v roku 2007 s odstupom asi
dvoch mesiacov. Žalobca mal už pozemok pri Leviciach, kde plánoval stavať. Na pozemku boli zavedené
inžinierske siete. Po úraze však žalobcu operovali v Nitre, potreboval pomoc, či už zo strany matky alebo
jeho manželky. Žalobca bol utiahnutý, zanevrel na ľudí, môže to nazvať až tým, že bol odpornejší, bola
s ním veľmi ťažká komunikácia. Nevedel zvládnuť situáciu a cítil sa menejcenný, nakoľko nemal články
na ruke. Žalobca sa snažil nájsť si robotu aj v ČR. Tvrdí, že žalobca si určite dokázal svojpomocne
postaviť rodinný dom. Určite dôvodom prečo začal stavať dom vo Veľkej doline bolo to, že dochádzal,
keďže začal pracovať v Nitre ako aj z dôvodu žalobcovho pracovného úrazu. Žalobca sa zmenil, stratil
chuť žiť, predtým to bol šťastný človek, ktorý chodil na fušky, chovali zvieratá prasce, zajace, kravy,
žalobca chodil pomáhať aj na iné domy, napr., keď staval starší brat pomáhal mu väčšinou on, mal
znalosti ohľadom stavby, okrem zakladania strechy. Bolo potrebné žalobcu dostať naspäť do života,
aby opätovne fungoval, začlenil sa, vedel používať ruku tak ako má. Všetko mu pomáhala vybavovať
jeho manželka, Vie, že vznikali aj medzi nimi problémy. Jeho manželka mu pomáhala zaväzovať šnúrky,
kúpať, pri jedení, musela mu jedlo nakrájať, pri obliekaní, mal obmedzenú možnosť pomáhať ďalej svojej
manželke pri umývaní riadu, pri žehlení a upratovaní, pri bežných prácach, ktoré pred úrazom robil.

7.Svedkyňa Marta Šauerová uviedla, že žalobcu naviedla, aby choval zvieratá, stal sa mu úraz a potom
sa to všetko zrútilo, bol odkázaný len na rodičov. Žalobca mal veľa zvierat, mal aj traktory, bolo podstatné,
aby si kúpil pozemok, mal mať farmu, avšak kvôli úrazu sa upustilo od farmy. Žalobca zostal ako živá
mŕtvola, nebol schopný samostatného fungovania, taktiež rodina nebola schopná samostatne finančne
fungovať. Žalobca pracoval v Mojmírovciach, kvôli peniazom sa však zamestnal v Nitre, žalobca si musel
preniesť farmu z Mojmíroviec a z akého dôvodu to neurobil do obdobia, keď sa mu stal úraz, to uviesť
nevedela.

8.Svedkyňa Ing. C. Z., T.. uviedla, že pozná žalobcu, nakoľko bola zamestnaná u žalovaného ako
personalistka, prijímala žalobcu do pracovného pomeru. V spoločnosti sa pracovalo na tri smeny, v tom
období tam nebol vedúci výroby a preto riaditeľ sa rozhodol, že bude vykonávať aj funkciu vedúceho
výroby, teda aj bude naďalej riaditeľom. Žalobca bol prijatý do pracovného pomeru, pričom ho zaškoľoval
iný zamestnanec a nie riaditeľ, bol prijatý ako lisár, školenie prebehlo, ale nebolo podľa jej názoru
patričné. K úrazu žalobcu došlo počas skúšobnej doby žalobcu, krátko po prestávke. Po úraze bol
žalobca stabilizovaný, bol v pohode, avšak ľavú ruku mal v lise. Myslí si, že na predmetnom stroji mal byť
kryt, čo nebol a keď sa prišli pozrieť ostatní zamestnanci padol názor, že dôvodom úrazu bola skutočnosť,
že chýbal kryt na stroji. Úraz bol registrovaný ako pracovný úraz, prišiel bezpečnostný technik a následne
sa vybudovali ochrany lisov a boli doložené kryty. Školenie prebehlo vo všeobecnej rovine, malo byť v
limite 8 hodín, avšak bolo v limite 1 hodiny alebo aj menej a po 3 mesiacoch sa to malo overovať. Podľa
jej názoru išlo o školenie čisto formálne, ktoré p. Novosad vykonal neskôr ako mal. Aj tento stroj, na
ktorom došlo k úrazu sa často kazil a neskôr sa kúpili nové lisy. Žalobca oznámil poruchové hlásenie
vedúcemu údržby, ktorý usúdil, či a kedy sa bude oprava realizovať. Vie, že žalobca si kúpil starý dom,
ten si rekonštruoval, bola ho pozrieť po úraze. Rodinný dom bol v zlom stave, v tom čase si žalobca
založil rodinu, žena bola na materskej a myslí si, že na rekonštrukciu si bral aj úver. Môže povedať,
že žalobca bol introvertný typ a tieto typy ťažie a inak zvládajú situácie takéhoto rázu. Nemá znalosti
o predchádzajúcom bývaní žalobcu, myslela si, že išiel bývať do tejto lokality z dôvodu, že pochádza
z Mojmíroviec. Keď bola pozrieť žalobcu, bol po operácii. Má pocit, že patril k zamestnancom, ktorí sú
zruční.

9.Súd okrem výsluchu strán sporu, výsluchom svedkov, doplnil dokazovanie oboznámením sa s
uznesením OP Nitra, zo dňa 17.1.2012, uznesením ORPZ Nitra, zo dňa 28.11.2011, znaleckým
posudkom číslo 17/2009, lekárskymi správami, protokolom inšpektorátu práce, pracovnou zmluvou,
záznamom o registrovanom pracovnom úraze, s hlásením úrazu, výpisom z účtov, lekárskymi správami
a nálezmi, rozhodnutiami SP, výpisom z OR, ZP číslo 4/2012 Doc. MUDr. Karola Turčeka CSc., kúpnou
zmluvou, potvrdením, príjmovým pokladničným dokladom, faktúrami, čestnými vyhláseniami, projektom
stavby, príjmovým pokladničným dokladom, dohodou o skončení pracovného pomeru, fotografiami,
žiadosťou o náhradu trov, dokladmi o pohonných hmotách, spisom poisťovne Alianz, výpisom zo SLSP,
Zmluvou o splátkovom úvere, žiadosťou o zriadenie vinkulácie, s oznámením poistenej udalosti, ZP číslo
07/2016, spisom ČVS: ORP-237/OVK-NR-2010 ZS a zistil nasledovný skutkový stav:



10.Dňa 2.11.2017 bola medzi stranami sporu uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej bol
žalobca ako zamestnanec zamestnaný u žalovaného v 1.rade na pozícii obsluha lisovacích strojov v
prevádzkarni Nitra v zmennej prevádzke. Pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa 60 ZP ku dňu
31.1.2009. Žalobca dňa 10.12.2007 utrpel pracovný úraz u žalovaného v 1.rade, ku ktorému došlo pri
obsluhe lisovacieho stroja, pričom pracovný stroj mu amputoval druhý a tretí prst jeho ľavej ruky v
dôsledku čoho bol práceneschopný od 10.12.2007 do 31.8.2008. Žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 16 432,59 eur, pričom žalobu odôvodnil tým, že suma 6 432,59 eur predstavuje škodu
uplatnenú titulom ušlého zisku zvýšených nákladov úbytku majetku a suma 10 000 eur predstavuje
nárok uplatnený titulom nemajetkovej ujmy. Podaním dňa 7.3.2013 vzal žalobca žalobu v časti nad sumu
9 053,85 eur späť, právny zástupca žalobcu uviedol, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby prišlo i v
časti uplatnenej sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd uznesením č.k.16C/219/2011-449, zo
dňa 27.3.2014 konanie v časti zaplatenia sumy 7.378,74 eur zastavil.

11.Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 9 053,85.-eur. Žalobca
zdôvodnil uplatnenie predmetnej sumy tak, že položka číslo 1 má predstavovať rozdiel ceny pozemkov
vo výške 6970,73 eur ako rozdiel ceny predaného pozemku o výmere 53 á v obci Iňa v cene 4979,10
eur a nadobúdacej ceny v obci Veľká Dolina o výmere 12,66 á v cene 11.949,81 eur, a to s poukazom
na kúpnu zmluvu zo dňa 11.8.2008, na pojednávaní dňa 19.2.2013 uviedol žalobca, že si uplatňuje iba
sumu 1000 eur. Položka č. 2- náklady na vypracovanie zmlúv na kúpu a predaj pozemku v obci Iňa
suma 170,95 eur, ktorá bola vyplatená dňa 11.8.2008 Mgr. Alene Drenkovej, položka č.3- náklady na
zakúpenie vodovodnej šachty a náklady na vyhotovenie vodovodnej prípojky suma 352,74 eur, položka
4 -náklady na osadenie stavby rodinného domu, suma 165,97 eur , položka 5- zníženie príjmu do DSS
suma 708,64 eur, položka 6 - náklady na zdravotnú starostlivosť, cestovné a položka 7 - náklady na
vypracovanie znaleckého posudku na určenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 449,54 eur.

12.Podľa § 420 ods. 1 Obč. zák. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej
povinnosti.

13. Podľa § 420 ods. 2 Obč. zák. škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov
nie je tým dotknutá.

14.Podľa § 420 ods. 3 Obč. zák. zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15.Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16.Podľa § 100 ods. 1 obč. zák. právo sa premlčí ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

17.Podľa § 106 ods. 1 obč. zák. právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

18.Podľa § 106 ods. 2 obč. zák. najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o
škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí,
ak ide o škodu na zdraví.

19.Právne relevantná škoda je majetková ujma, ktorá nastala (prejavuje sa) v majetkovej sfére
poškodeného (majetková - hmotná ujma), a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentnom, t.
j. peniazmi, a je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Prejavuje sa vo forme skutočnej škody alebo vo forme ušlého
zisku. Obe tieto formy sú v zásade rovnocenné a existencia jednej z nich nie je podľa platného
práva podmienkou vzniku a uplatnenia druhej formy. Skutočná škoda je taká ujma, ktorá znamená
zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodnou udalosťou a reprezentuje
majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby prišlo k uvedeniu veci do predchádzajúceho stavu.
Ak je poškodený vlastníkom veci, jeho majetkový stav zahrňuje hodnotu veci a v dôsledku jej straty,



odobratia či zničenia dochádza k zmenšeniu jeho majetkového stavu o hodnotu tejto veci v dobe pred
tým, než k jej strate, odobratiu či zničeniu prišlo. Predpokladom pre úspešné uplatnenie náhrady škody
je preukázanie porušenia právnej povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo
opomenutím a následkom - škodou. Vzniknutá škoda musí byť spôsobená bez pochybnosti práve
porušením právnej povinnosti. Škoda a porušenie právnej povinnosti samé o sebe ešte nezakladajú
zodpovednosť za škodu. Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená, ale aj bezpečne preukázaná, pričom
dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno na preukázaní príčinnej súvislosti v civilnom procese zaťažuje
v zásade stranu sporu, ktorej tvrdenie má byť preukázané, teda žalobcu. Vzťah príčiny a následku musí
byť bezprostredný (priamy). Nepostačuje, ak tento vzťah je iba sprostredkovaný, t.j. ak následok škody
už vzniknutej vyvolá ďalšiu škodu, ku ktorej však protiprávny úkon škodcu vôbec nesmeroval. Zákon
totiž existenciu príčinnej súvislosti vyžaduje práve a len medzi protiprávnym úkonom a v súvislosti s
ním vzniknutou škodou, a nie medzi udalosťou, ktorá je už následkom porušenia právnej povinnosti a
ďalšou škodou.

20.Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu
vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného v
zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v
dôsledku čoho povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania.
Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho
súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
Táto zmena (oslabenie) pôvodného práva, vzniknutá premlčaním, spočíva v skutočnosti, že dlžník
môže po uplynutí premlčacej doby privodiť zánik vynutiteľnosti tohto subjektívneho práva tým, že
sa s úspechom premlčania dovolá pred príslušným orgánom. Premlčaním teda právo samo osobne
zaniká (na rozdiel od preklúzie), len sa oslabuje, a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok.

21.Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že žalobca utrpel pracovný úraz, ako i to,
že k pracovnému úrazu žalobcu prišlo bez jeho zavinenia. Táto skutočnosť nebola medzi stranami
sporná. Súd mal za to, že predmetom konania nebolo určenie zodpovednosti žalovaného v l. rade za
pracovný úraz žalobcu, nakoľko tieto skutočnosti neboli sporné, hoci právny zástupca žalobcu sa v
podaniach vyjadroval k týmto skutočnostiam. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 9 053,85
eur, ktorú si žalobca uplatňoval titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku pracovného
úrazu. Zo strany žalovaných a intervenienta bola vznesená námietka premlčania, preto súd sa zaoberal
tým, či uplatnené nároky žalobcom sú premlčané. Súd k jednotlivým uplatneným nárokom zo strany
žalobcu udáva, že čo sa týka uplatnenej sumy, ktorá má predstavovať rozdiel ceny pozemkov v Ine
(o výmere 53 á v cene 4979,10 eur), kde žalobca býval a vo Veľkej Doline (o výmere 12,66 á v
cene 11.949,81 eur), kde si musel pozemok kúpiť, tento rozdiel predstavuje sumu 6970,73 eur, pričom
kúpnu zmluvu žalobca uzatvoril dňa 11.8.2008, potom súd považoval tento nárok žalobcu za premlčaný,
nakoľko si ho mohol uplatniť v lehote do 11.8.2010, pričom žalobu na súd podal až dňa 7.12.2011.
Čiže dvojročná subjektívna lehota uplynula dňom 11.8.2010. Zo strany žalobcu nebola v konaní ani
preukázaná príčinná súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a pracovným úrazom. K zníženiu hodnoty
majetku žalobcu neprišlo a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca musel predať nehnuteľnosť
za oveľa nižšiu cenu. Položka č. 2, náklady na vypracovanie zmlúv na kúpu a predaj pozemku v obci
Iňa - suma 170,95 eur, ktorá bola vyplatená dňa 11.8.2008 Mgr. Alene Drenkovej, je tiež premlčaná,
nakoľko dvojročná subjektívna lehota uplynula 11.8.2010. Položka č. 3 - uplatnená ako ujma na majetku
vo výške 352,74 eur, ktorá vznikla titulom zakúpenia vodovodnej šachty dňa 15.12.2008 a náklady na
vyhotovenie vodovodnej prípojky vzniknuté dňa 27.4.2009, sú rovnako premlčané. Súd prihliadol na
námietku premlčania, dvojročná subjektívna lehota uplynula 15.12.2010 a 27.4.2011. Pokiaľ žalobca
zakúpil vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku, tým zhodnotil svoj majetok, nevznikla mu škoda,
pretože neprišlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcu. Ani v tomto prípade nebola preukázaná
príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1.rade a škodou, ani samotný vznik škody. Položka 4-
náklady na osadenie stavby RD vo výške 165,97 eur, uhradené dňa 24.11.2008, dvojročná subjektívna
lehota uplynula 24.11.2010, súd považoval uplatnený nárok za premlčaný. Položka č.5 - zníženie príjmu
do D.S.S., právny zástupca žalobcu uviedol, že škoda mala vzniknúť za mesiac január až august 2008,
preto súd vzhľadom k vznesenej námietke premlčania považoval tento nárok za premlčaný, dvojročná
subjektívna lehota uplynula pri jednotlivých platbách uplynutím lehoty dvoch rokov, pri poslednej platbe
za mesiac august 2008 mu uplynula v auguste 2010, teda pred podaním žaloby. Žalobca si uplatnil
náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré vznikli v súvislosti s jeho liečením (cestovné), avšak v tomto
smere žalovaný v 1.rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Súd mal za to, že o náhradu nákladov



spojených s liečením mal žalobca si náhradu uplatniť podľa § 100 zák. č. 461/2003 Zb. zákonov o
sociálnom poistení u žalovaného v 2. rade. Súd poukazuje na oznámenie žalovaného v 2. rade, z ktorého
vyplýva, že žalobca ako poškodený si v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 10.12.2007 neuplatnil
predmetný nárok. Zároveň súd mal za to, že nárok žalobcu uplatnený pod položkou číslo 7 - náklady
na vypracovanie znaleckého posudku na určenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 449,54
eur nebol dôvodne uplatnený vo vzťahu k žalovanému v l. rade, ktorý nebol pasívne legitimovaný vo
vzťahu k predmetnému nároku s poukazom na vyššie uvedené ( súd poukazuje na rozhodnutie NS SR
2 Cdo/166/2011).

22.Keďže súd uznesením č.k.16C/219/2011-593, zo dňa 26.6.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že
žalovaný v1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9053,85 eur a žalovaný v 2. rade sumu 449,54
eur, predmetom konania bolo zaplatenie sumy 449,54 eur, ktorú žiadal žalobca zaplatiť od žalovaného
v 2. rade. Čo sa týka uplatnenej sumy vo výške 449,54 eur, zo strany žalovaného v 2. rade ako aj
interventa bola vznesená voči predmetnému nároku námietka premlčania. Súd prihliadol na námietku
premlčania a uplatnený nárok považoval za premlčaný, pričom súd poukazuje, že žalobca si tento nárok
uplatňoval duplicitne od žalovaného v 1. rade ako i žalovaného v 2. rade. Žalobca si predmetný nárok
uplatnil od žalovaného v 2. rade podaním zo dňa 2.3.2017, a dvojročná subjektívna lehota uplynula
dňa 6.2.2014. Súd zároveň poukazuje na vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.6.2013, z ktorého
vyplýva, že trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania znáša účastník konania v zmysle § 203
ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení, pričom bolo konštatované, že o znalecký posudok,
ktorý bol vypracovaný znalcom Doc. MUDr. Karolom Turčekom, CSc., nepožiadal žalovaný v 2. rade.
Žalobca znalecký posudok predložil už pri podaní žiadosti o SSÚ a znalecký posudok nebol vypracovaný
v dávkovom konaní, ale bol vypracovaný preddavkovo, teda bez zjavného dôvodu. Žalovaný v 2. rade
vydal rozhodnutie o priznaní náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle predmetného
rozhodnutia nebola žalobcovi priznaná žiadna náhrada trov konania, žalobca mohol podať opravný
prostriedok proti rozhodnutiu žalovaného v 2. rade, čo však neurobil a preto rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe týchto skutočností nebola preukázaná potreba a dôvodnosť
znaleckého dokazovania. Z týchto dôvodov preto súd žalobu voči žalovanému v1. rade a žalovanému
v 2. rade v plnom rozsahu zamietol.

23.Podľa § 256 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

24.Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

25.Vzhľadom úspechu žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP. Vo veci bolo konanie v časti zaplatenia sumy 7.378,74 eur zastavené a keďže voči výroku o
trovách konania bolo podané odvolanie, Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie. Čiastočné späťvzatie žalobcu súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, že práve
žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania a preto je potrebné to vyhodnotiť ako jej neúspech, nakoľko
pri rozhodovaní o náhrade trov konania v časti, ktorej konanie bolo zastavené je potrebné zistiť, kto
zavinil jeho zastavenie, nakoľko vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Z týchto dôvodov
súd žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania bude rozhodnuté po
právoplatnosti tohto rozhodnutia a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods.2
CSP).

26.Súd nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP na nepriznanie náhrady trov
konania v konaní úspešným žalovaným. V tomto smere súd poukazuje na to, že žalobca bol v danom
konaní právne zastúpený a s poukazom na premlčaciu lehotu právny zástupca žalobcu si musel byť
vedomý aj toho, že v konaní môže byť žalobca aj neúspešný, pokiaľ protistrana využije svoje právo
vzniesť námietku premlčania.

27.V podaní zo dňa 19.7.2017 žalobca sa opätovne domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2.000
eur, súd navrhnutú zmenu žaloby nepripustil s poukazom na ust. § 139 a nasl. CSP, nakoľko výsledky
doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Nitra v dvoch vyhotoveniach.
V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný
sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Podľa § 365CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.