Wöhrle k.s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 5Co/144/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4111237278
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Pribula
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4111237278.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Pribulu a sudcov JUDr.
Borisa Minksa a JUDr. Olivera Kolenčíka, v spore žalobcu: E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom U. H. XXX,
zast. JUDr. Mário Toman, advokát, so sídlom Nitra, Pribinovo námestie 3, proti žalovanému: 1./ Wöhrle
Metallwarenfabrik Slovakia, k.s., so sídlom Šurany, Továrenská 1A, IČO: 36 564 206, zast.: JUDr.
Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Nitra, Farská 40, 2./ Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29.
augusta 8-10, zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Bratislava, Námestie Biely Kríž
3, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10,
Bratislava, zast.: JUDr. Dagmar Kubovičová, advokátka, so sídlom Námestie Biely Kríž 3, Bratislava, o
náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 2. novembra 2017, č.
k. 16C/219/2011-743, v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Nitra zo dňa 28. novembra
2017, č. k.16C/219/2011-770, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej p o t v r d z u j e .

V časti týkajúcej sa výroku o priznaní nároku na náhradu trov konania žalovanému v 1./ rade a 2./ rade v
rozsahu 100 %, ako aj v dopĺňacom rozsudku o priznaní nároku na náhradu trov konania intervenientovi
v rozsahu 100 % z r u š u j e a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nitra (súd prvého stupňa v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, ďalej len "OSP", účinný do 30.6.2016, od 1.7.2016 ako súd prvej inštancie v zmysle § 12
zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len "CSP") rozsudkom zo dňa 2. novembra 2017,
č. k. 16C/219/2011-743 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu v Nitre zo dňa 28. novembra
2017, č. k. 16C/219/2011-770, žalobu voči žalovanému v 1. a 2. rade zamietol. O trovách konania
rozhodol tak, že žalovaný v 1. rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, žalovaný v 2.
rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Ďalším výrokom zmenu žaloby nepripustil
a napokon (dopĺňacím rozsudkom) o náhrade trov konania rozhodol tak, že intervenient na strane
žalovaného v 1. rade má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že dňa 2.11.2017 (malo ísť o rok 2007, pozn. odv. súdu) bola
medzi stranami sporu uzatvorená pracovná zmluva, na základe ktorej bol žalobca ako zamestnanec
zamestnaný u žalovaného v 1. rade na pozícii obsluha lisovacích strojov v prevádzkarni W. v zmennej
prevádzke. Pracovný pomer bol ukončený dohodou podľa § 60 ZP ku dňu 31.1.2009. Žalobca dňa
10.12.2007 utrpel pracovný úraz u žalovaného v 1. rade, ku ktorému došlo pri obsluhe lisovacieho
stroja, pričom pracovný stroj mu amputoval druhý a tretí prst jeho ľavej ruky v dôsledku čoho bol
práceneschopný od 10.12.2007 do 31.8.2008. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy
16 432,59 eura, pričom žalobu odôvodnil tým, že suma 6 432,59 eura predstavuje škodu uplatnenú



titulom ušlého zisku zvýšených nákladov úbytku majetku a suma 10 000 eur predstavuje nárok uplatnený
titulom nemajetkovej ujmy. Podaním dňa 7.3.2013 vzal žalobca žalobu v časti nad sumu 9 053,85 eura
späť, právny zástupca žalobcu uviedol, že k čiastočnému späťvzatiu žaloby prišlo i v časti uplatnenej
sumy titulom náhrady nemajetkovej ujmy. Súd uznesením č. k. 16C/219/2011-449, zo dňa 27.3.2014
konanie v časti zaplatenia sumy 7.378,74 eur zastavil.

3. Predmetom konania po čiastočnom späťvzatí žaloby bolo zaplatenie sumy 9 053,85 eura. Žalobca
zdôvodnil uplatnenie predmetnej sumy tak, že položka číslo 1 - mala predstavovať rozdiel ceny
pozemkov vo výške 6970,73 eura ako rozdiel ceny predaného pozemku o výmere 53 á v obci K. v
cene 4979,10 eura a nadobúdacej ceny v obci U. H. o výmere 12,66 á v cene 11.949,81 eura, a to s
poukazom na kúpnu zmluvu zo dňa 11.8.2008, na pojednávaní dňa 19.2.2013 žalobca uviedol, že si
uplatňuje iba sumu 1000 eur. Položka č. 2 - náklady na vypracovanie zmlúv na kúpu a predaj pozemku
v obci K. suma 170,95 eura, ktorá bola vyplatená dňa 11.8.2008 Y.. E. H., položka č. 3 - náklady na
zakúpenie vodovodnej šachty a náklady na vyhotovenie vodovodnej prípojky suma 352,74 eura, položka
4 - náklady na osadenie stavby rodinného domu, suma 165,97 eura, položka 5 - zníženie príjmu do DSS
suma 708,64 eura, položka 6 - náklady na zdravotnú starostlivosť, cestovné a položka 7 - náklady na
vypracovanie znaleckého posudku na určenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 449,54 eura.

4. Uviedol teoretické východiská o náhrade škody a premlčaní. Poukázal na to, že žalobca utrpel
pracovný úraz, ako i to, že k pracovnému úrazu žalobcu prišlo bez jeho zavinenia. Táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporná. Predmetom konania nebolo určenie zodpovednosti žalovaného v l. rade
za pracovný úraz žalobcu, nakoľko tieto skutočnosti neboli sporné, hoci právny zástupca žalobcu sa v
podaniach vyjadroval k týmto skutočnostiam. Predmetom nároku žalobcu bolo zaplatenie sumy 9 053,85
eura, ktorú si žalobca uplatňoval titulom náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť v dôsledku pracovného
úrazu. Zo strany žalovaných a intervenienta bola vznesená námietka premlčania, preto sa súd zaoberal
tým, či uplatnené nároky žalobcom sú premlčané.

5. Súd k jednotlivým uplatneným nárokom zo strany žalobcu uviedol, že čo sa týka uplatnenej sumy,
ktorá má predstavovať rozdiel ceny pozemkov v K. (o výmere XXá v cene 4979,10 eura), kde žalobca
býval a vo U. H. (o výmere XX,XXá v cene 11.949,81 eura), kde si musel pozemok kúpiť, tento rozdiel
predstavuje sumu 6970,73 eura, a keďže kúpnu zmluvu žalobca uzatvoril dňa 11.8.2008, súd považoval
tento nárok žalobcu za premlčaný, lebo si ho mohol uplatniť v lehote do 11.8.2010, keďže žalobu na
súd podal až dňa 7.12.2011. Dvojročná subjektívna lehota uplynula dňom 11.8.2010. Zo strany žalobcu
nebola v konaní ani preukázaná príčinná súvislosť medzi takto vzniknutou škodou a pracovným úrazom.
K zníženiu hodnoty majetku žalobcu neprišlo a v konaní nebolo preukázané, že by žalobca musel predať
nehnuteľnosť za oveľa nižšiu cenu.

6. Položka č. 2 - náklady na vypracovanie zmlúv na kúpu a predaj pozemku v obci K. - suma 170,95
eura, ktorá bola vyplatená dňa 11.8.2008 Y.. E. H., je tiež premlčaná, pretože dvojročná subjektívna
lehota uplynula 11.8.2010.

7. Položka č. 3 - uplatnená ako ujma na majetku vo výške 352,74 eura, ktorá vznikla titulom zakúpenia
vodovodnej šachty dňa 15.12.2008 a náklady na vyhotovenie vodovodnej prípojky vzniknuté dňa
27.4.2009, sú rovnako premlčané. Súd prihliadol na námietku premlčania, dvojročná subjektívna lehota
uplynula 15.12.2010 a 27.4.2011. Pokiaľ žalobca zakúpil vodovodnú šachtu a vodovodnú prípojku, tým
zhodnotil svoj majetok, nevznikla mu škoda, pretože neprišlo k zmenšeniu majetku na strane žalobcu.
Ani v tomto prípade nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného v 1. rade a škodou,
ani samotný vznik škody.

8. Položka č. 4 - náklady na osadenie stavby RD vo výške 165,97 eura, uhradené dňa 24.11.2008,
dvojročná subjektívna lehota uplynula 24.11.2010, súd považoval uplatnený nárok za premlčaný.

9. Položka č. 5 - zníženie príjmu do D.S.S., právny zástupca žalobcu uviedol, že škoda mala vzniknúť
za mesiac január až august 2008, preto súd vzhľadom k vznesenej námietke premlčania považoval
tento nárok za premlčaný, dvojročná subjektívna lehota uplynula pri jednotlivých platbách uplynutím
lehoty dvoch rokov, pri poslednej platbe za mesiac august 2008 mu uplynula v auguste 2010, teda pred
podaním žaloby.



10. Žalobca si uplatnil náklady na zdravotnú starostlivosť, ktoré vznikli v súvislosti s jeho liečením
(cestovné), avšak v tomto smere žalovaný v 1. rade nie je pasívne vecne legitimovaný. Súd mal za
to, že o náhradu nákladov spojených s liečením si mal žalobca náhradu uplatniť podľa § 100 zák.
č. 461/2003 Zb. zákonov o sociálnom poistení u žalovaného v 2. rade. Súd poukázal na oznámenie
žalovaného v 2. rade, z ktorého vyplýva, že žalobca ako poškodený si v súvislosti s pracovným úrazom
zo dňa 10.12.2007 neuplatnil predmetný nárok. Mal za to, že nárok žalobcu uplatnený pod položkou
č. 7 - náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo
výške 449,54 eura nebol dôvodne uplatnený vo vzťahu k žalovanému v l. rade, ktorý nebol pasívne
legitimovaný vo vzťahu k predmetnému nároku a poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. SR
2Cdo/166/2011.

11. Keďže súd uznesením č. k.16C/219/2011-593, zo dňa 26.6.2017 pripustil zmenu žaloby tak, že
žalovaný v 1. rade je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 9053,85 eura a žalovaný v 2. rade sumu
449,54 eura, predmetom konania bolo zaplatenie sumy 449,54 eura, ktorú žiadal žalobca zaplatiť od
žalovaného v 2. rade. Čo sa týka uplatnenej sumy vo výške 449,54 eura, zo strany žalovaného v 2.
rade ako aj intervenienta bola vznesená voči predmetnému nároku námietka premlčania. Súd prihliadol
na námietku premlčania a uplatnený nárok považoval za premlčaný, pričom žalobca si tento nárok
uplatňoval duplicitne od žalovaného v 1. rade ako i žalovaného v 2. rade. Žalobca si predmetný nárok
uplatnil od žalovaného v 2. rade podaním zo dňa 2.3.2017, a dvojročná subjektívna lehota uplynula
dňa 6.2.2014. Súd zároveň poukázal na vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 19.6.2013, z ktorého
vyplýva, že trovy konania, ktoré vznikli účastníkovi konania znáša účastník konania v zmysle § 203 ods.
1 zák. č. 461/2003 Z.z o sociálnom poistení, pričom bolo konštatované, že o znalecký posudok, ktorý
bol vypracovaný znalcom H.. Y.. V. M., Z.., nepožiadal žalovaný v 2. rade. Žalobca znalecký posudok
predložil už pri podaní žiadosti o SSÚ a znalecký posudok nebol vypracovaný v dávkovom konaní, ale bol
vypracovaný preddavkovo, teda bez zjavného dôvodu. Žalovaný v 2. rade vydal rozhodnutie o priznaní
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, v zmysle predmetného rozhodnutia nebola žalobcovi
priznaná žiadna náhrada trov konania, žalobca mohol podať opravný prostriedok proti rozhodnutiu
žalovaného v 2. rade, čo však neurobil, a preto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť.
Na základe týchto skutočností nebola preukázaná potreba a dôvodnosť znaleckého dokazovania. Z
týchto dôvodov preto súd žalobu voči žalovanému v1. rade a žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu
zamietol.

12. Vzhľadom na úspech žalovaných v konaní, súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods.
1 CSP. Vo veci bolo konanie v časti zaplatenia sumy 7 378,74 eura zastavené a voči výroku o trovách
konania bolo podané odvolanie. Krajský súd v Nitre napadnuté uznesenie v tejto časti zrušil a vec vrátil na
ďalšie konanie. Čiastočné späťvzatie žalobcu súd vyhodnotil podľa § 256 ods. 1 CSP, že práve žalobca
zavinil čiastočné zastavenie konania, a preto je potrebné to vyhodnotiť ako jeho neúspech, pretože pri
rozhodovaní o náhrade trov konania v časti, ktorej konanie bolo zastavené je potrebné zistiť, kto zavinil
jeho zastavenie. Vznik konania spôsobí vždy žalobca podaním žaloby. Z týchto dôvodov prvoinštančný
súd žalovaným priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške trov konania sa malo rozhodovať
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydáva súdny úradník (§ 262 ods.
2 CSP).

13. Z dôvodu úspechu o trovách intervenienta rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a priznal mu na ne
nárok v rozsahu 100% (dôvody uvedené v rozsudku v znení dopĺňacieho rozsudku).

14. Súd prvej inštancie nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP na nepriznanie
náhrady trov konania v konaní úspešným žalovaným. V tomto smere poukázal na premlčaciu lehotu a
na to, že žalobca bol v danom konaní právne zastúpený a jeho právny zástupca si musel byť vedomý
aj toho, že v konaní môže byť žalobca aj neúspešný, pokiaľ protistrana využije svoje právo vzniesť
námietku premlčania.

15. V podaní zo dňa 19.7.2017 sa žalobca opätovne domáhal náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 2
000 eur, avšak súd navrhnutú zmenu žaloby nepripustil s poukazom na ust. § 139 a nasl. CSP, keďže
výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe.



16. Zistený skutkový stav právne odôvodnil podľa ustanovení § 420 ods. 1, 2, 3, § 442 ods. 1,
§ 100 ods. 1, § 106 ods. 1, 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka a § 255 ods. 1 a §
256 ods. 1 CSP.

17. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie. Poukázal na to, že spor
rozhodoval nezákonný sudca, pretože pôvodne bol spis pridelený sudkyni JUDr. Denise Šaligovej
a bez splnenia podmienok následne pridelená sudkyni JUDr. Mariane Podbehlej.

18. Súd porušil právo na spravodlivý proces tým, že nepripustil zmenu návrhu v časti nemajetkovej
ujmy. Nepripustenie zmeny žaloby považoval za nedôvodné, pretože do spisu predložil kompletnú
zdravotnú dokumentáciu vrátane znaleckého posudku a ďalších dokladov vrátane čestných vyhlásení
rodinných príslušníkov a svedecké výpovede manželky žalobcu, jeho brata, a ktoré preukazovali a
odôvodňovali priznanie nemajetkovej ujmy. Vo veci nemajetkovej ujmy žalobca predložil aj znalecké
posudky a lekárske správy.

19. Namietal právny názor súdu o uplynutí premlčacej doby v prípade náhrady škody. Žalobca sa o škode
a nemajetkovej ujme a predovšetkým kto za ňu zodpovedá dozvedel až na základe znaleckého posudku
č. 17/2009 z 10.12.2009 súdneho znalca K.. Y. T., PhD., vo veci identifikácie predmetu znaleckého
posudku - pracovného úrazu, pri ktorom plynutí času premlčanie nárokov zo škody mohlo nastať až
uplynutím 2 ročnej premlčacej doby, t. j. premlčanie mohlo nastať uplynutím 10.12.2011. Žalobca žalobu
podával dňa 7.12.2011 v časti vzniknutej škody, úbytku majetku, navýšeniu nákladov. Žalobca je názoru,
že súd nesprávne stanovil pri všetkých jednotlivých nárokoch žalobcu súdom uvedených na strane
7 odsek 1 rozsudku na náhradu škody čas začatia plynutia premlčacej lehoty, hlavne keď žalobca v
danom súdom označenom čase začatia plynutia subjektívnej premlčacej lehoty ešte o škode, v akej
výške vznikla a kto je za ňu zodpovedný ani ešte nevedel, preto táto doba nemohla začať plynúť tak
ako to určil prvostupňový súd. Súd rozhodnutie prvostupňového súdu považoval aj z tohto dôvodu za
nepreskúmateľné. Súd taktiež ignoroval aj objektívnu lehotu. Poukázal na § 106 ods. 1, 2 OZ.

20. Žalobca upravoval petit až 6.3.2013, kedy vzal návrh na 9053,85 eura späť, a zostali nároky
titulom majetkovej škody dokedy boli nárokované aj nároky titulom nemajetkovej ujmy. Dokazovanie do
času 6.3.2013 tak prebiehalo v časti nemajetkovej ujmy, tak ako je uvedené vyššie v tomto odvolaní
a taktiež aj po 6.3.2013, na základe čoho nepripustenie zmeny petitu, ktorým prípisom/vyjadrením zo
dňa 23.10.2013 si žalobca uplatňoval nárok vo výške 2000 eur titulom nemajetkovej ujmy, považoval za
nedôvodné, išlo o nesprávne rozhodnutie súdu a došlo k odňatiu procesných práv žalobcu. Nároku na
náhradu nemajetkovej ujmy si žalobca v konaní uplatnil aj v pôvodnom žalobnom návrhu a v priebehu
konania navrhoval doplniť prípisom zo dňa 23.10.2013 vo výške 2000 eur.

21. Žalobca poukazoval aj na tú skutočnosť, že súd ignoroval jeho právny názor, že práve realizáciou -
nútenou zmenou bývania, resp. premiestnením plánovanej výstavby rodinného domu v štádiu prípravy
stavebného pozemku tesne pred začatím výstavby z obce K. do obce U. ktorá zmena bola zapríčinená
a vyvolaním práve predmetným pracovným úrazom u žalovaného v 1. rade, ktorý v zmysle odborných
dôkazov (znaleckého posudku a Protokolov Inšpektorátu práce) za pracovný úraz zodpovedal, došlo ku
škode, úbytku majetku a navýšeniu jeho výdavkov pri alternatívnej výstavbe, kedy si núdzovo vo vyššej
cene bol nútený z dôvodov absolvovania liečby v W., z dôvodu odkázanosti na blízku rodinu a rodičov
po úraze, keďže nevládal ani po zdravotnej stránke a ani po psychickej stránke situáciu zabezpečiť
náhradný drahší pozemok nižšej výmery z dôvodu rozdielnosti cien oboch lokalít a realizovať drahšiu
výstavbu identického rodinného domu, vzhľadom na to, že bez zmrzačenia ruky by si bol výstavbu
RD realizoval svojpomocne za pomoci jeho rodiny a známych (ktorým on tiež pred úrazom chodieval
vypomáhať so stavbami) a to za polovicu ceny za akú mu výstavbu realizovali cudzie firmy za oficiálne
ceny, čím mu vznikla škoda, ktorú spôsobil žalovaný v 1. rade. Prvoinštančný súd tento právny názor
ignoroval.

22. Poukázal na nesprávny procesný postup súdu, pretože neposkytol včas žalobcovi právny názor (o
tento požiadal listom zo dňa 2.9.2015). Žalovaný sa niekoľko rokov nevyjadroval k premlčaniu a preto
jeho vznesenie námietky premlčania po vyše piatich rokoch bolo v rozpore s dobrými mravmi. Poukázal
na § 3 OZ.



23. Žalobca považoval napadnutý rozsudok za nesprávny aj voči žalovanému v 2. rade. Poisťovňa mala z
vlastnej iniciatívy zabezpečiť vypracovanie znaleckého posudku. Namietal tiež postup súdu, keď priznal
duplicitne náhradu trov konania Sociálnej poisťovni.

24. Žalobca uviedol, že súd pri rozhodovaní o trovách konania neprihliadol na dôvody hodné osobitného
zreteľa v zmysle § 257 CSP. Navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť
prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

25. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1. rade konštatujúc, že považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za správny. Nezákonného sudcu žalobca v priebehu konania nenamietal, a preto ide o účelový
dôvod. Prvoinštančný súd správne nepripustil opätovné domáhanie sa nemajetkovej ujmy a taktiež
správne posúdil námietku premlčania. Uplatnenie námietky premlčania nemôže byť samo o sebe v
rozpore s dobrými mravmi. Námietka premlčania mohla byť vznesená v ktoromkoľvek štádiu konania,
aj v odvolacom konaní.

26. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril aj žalovaný v 2. rade. Uviedol, že považuje obranu žalobcu ohľadom
nezákonného sudcu za účelovú, pretože takú skutočnosť zo spisu nezistil. Nárok na nemajetkovú ujmu si
žalobca uplatňoval z rovnakých dôvodov, pre ktoré už bol samostatným žalovaným v 2. rade odškodnený
v rámci konania o úrazových dávkach. K nároku na náhradu nákladov - znalečného vo výške 449,54
eura zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach. Pre uplatnenie nároku žalobcu nebolo treba
vypracovávať znalecký posudok, uvedený krok považoval za nedôvodný a nadbytočný, preto už v
rozhodnutí žalovaného v 2. rade z roku 2012 tento nárok neuznal. Mal možnosť voči rozhodnutiu pobočky
podať odvolanie na ústredie Sociálnej poisťovne. Žalobca sa navyše o nepriznaní nároku na náhradu
trov konania o úrazovej dávke dozvedel z rozhodnutia zo dňa 8.1.2013, pričom nárok uplatnil dňa
26.4.2013 u žalovaného v 2. rade. Nárok v konaní pred súdom si uplatnil dňa 16.8.2016, preto žalovaným
v 2. rade vznesená námietka premlčania bola dôvodná (uplynula aj subjektívna aj objektívna premlčacia
doba). Rozhodovanie podľa § 257 CSP je výnimočným postupom.

27. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril opätovne žalovaný v 2. rade (v označenom podaní ako vyjadrenie
intervenienta na strane žalovaného v 1. rade) v obdobnom rozsahu a obsahu ako vo vyššie uvedenom
vyjadrení.

28. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej len "CSP") po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej
lehote, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario CSP, keď
v zmysle § 219 ods. 3 za použitia § 378 ods. 1 CSP oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke krajského súdu v lehote najmenej päť dní pred
jeho vyhlásením) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby je potrebné
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť a v časti výroku o náhrade trov konania strán sporu a náhrady
trov intervenienta bolo potrebné napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/
CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

29. S účinnosťou od 01. 07. 2016, prijatím zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, došlo v
súlade s § 473 CSP k zrušeniu zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna úprava
dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikovateľnosti procesnoprávnych noriem, ktorý znamená, že
nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to aj na konania začaté pred dňom účinnosti CSP
s ustanovenými výnimkami z tohto základného pravidla.

30.1. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

30.2. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.



30.3. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

30.4. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd
nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť
v konaní pred odvolacím súdom.

31. Odvolací súd konštatuje správnosť odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie vo veci
samej. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Odvolací
súd v nasledujúcom obsahu (byť viazaný odvolacími dôvodmi) zopakuje správne úvahy prvoinštančného
súdu a doplní tiež svoje argumenty.

32. Primárne je treba uviesť, že v priebehu konania sa Sociálna poisťovňa stala svojim úkonom
vedľajším účastníkom (podľa OSP), o prípustnosti vedľajšieho účastníctva na návrh (v dôsledku
nesúhlasu žalobcu so vstupom do konania) rozhodol prvoinštančný súd uznesením zo dňa 10.12.2015
č. k. 16C/219/2011-533 v spojení s (opravným) uznesením zo dňa 7.7.2016 č. k. 16C/219/2011-538.
Neskôr v konaní vystupovala ako intervenient (podľa CSP) na strane žalovaného (v 1. rade). Napokon
procesným úkonom žalobcu sa Sociálna poisťovňa stala riadnou stranou sporu, o čom rozhodol súd
prvej inštancie uznesením zo dňa 15.11.2016 č. k. 16C/219/2011-574.

33. Hoci nemožno považovať za uvedenej situácie (dvoch rozličných účastníckych, resp. sporových
pozícii, jednej v podobe hlavného účastníka a v druhom prípade v podobe vedľajšieho intervenienta,
neskôr už iba intervenienta), že ide o dva rozdielne subjekty, v skutočnosti je potrebné na účely
procesných práv a povinností subjekt - Sociálna poisťovňa posudzovať samostatne v tom rozsahu,
z akého sa jeho účasť v konaní upína k nárokom žalobcu, na vyriešenie ktorých má záujem ako
intervenient, a samostatne v rozsahu, v akom vystupuje ako (hlavná) strana sporu dispozičným úkonom
žalobcu, ktorý ho v priebehu konania za stranu sporu do sporu uviedol. Uvedené má význam aj z pohľadu
námietok nesprávneho vedenia konania a nesprávneho rozhodnutia v prípadnom sekundárnom spore
(§ 88 CSP) intervenienta zúčastneného alebo nezúčastneného v konaní primárnom.

34. Pokiaľ ide o nepripustený návrh na zmenu žaloby o nemajetkovú ujmu vo výške 2000 eur, odvolací
súd sa stotožňuje s postupom súdu prvej inštancie, pretože aj keď žalobca (tak ako tvrdil) do spisu
predložil viaceré dôkazné prostriedky (uplatňoval prostriedky procesného útoku) už v skoršej fáze
konania neznamená to, že dokazovanie bolo v potrebnom rozsahu smerujúcom k rozhodnutiu o
nemajetkovej ujme vykonané. Naopak, dokazovanie v potrebnom rozsahu podľa názoru odvolacieho
súdu vo vzťahu k nároku na nemajetkovú ujmu vykonané nebolo, preto bol plne opodstatnený záver o
nepripustení rozšírenia žaloby.

35. Odvolací súd prihliadajúc (ex offo) na podmienky konania vyhodnotil, že spor prejednávajúca
sudkyňa JUDr. Mariana Podbehlá bola v tomto spore zákonnou sudkyňou.

36. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej
len „zákon o súdoch“), zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol
určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak
súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a
rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá
právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

37.1. Podľa § 3 ods. 4 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmenu
v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

37.2. Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na
účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia
práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

38. V zmysle bodu 1, dodatku rozvrhu č. 5 k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 7.5.2012 Okresného
súdu Nitra vyplýva, že z dôvodu nástupu sudkyne JUDr. Denisy Šaligovej pred odchodom na materskú



dovolenku nastúpila dňa 04.05.2012 na dlhodobú práceneschopnosť, zastavuje sa dňom účinnosti tohto
dodatku nápad do odd. 16 C, Cpr, S, Scud, Ccud, Ro, Er, Ercud, Ecud. Uvedený dodatok nadobudol
účinnosť 17.5.2012.

39. V zmysle bodu 1, dodatku rozvrhu č. 6 k Rozvrhu práce na rok 2012 zo dňa 3.7.2012 Okresného
súdu Nitra vyplýva, že dňom 13.06.2012 po dlhodobej práceneschopnosti nastúpila na materskú
dovolenku sudkyňa JUDr. Denisa Šaligová, preto v súlade s ustanovením § 50 ods. 4 zák. č. 757/2004
Z. z. sa agenda, ktorú vybavovala prerozdeľuje medzi ostatných sudcov nasledovne. Nevybavené a
nerozhodnuté veci reg. C, Cpr, Ccud, S, Scud, D, Dd, U, Ro ktoré sudkyňa vybavovala sa prerozdeľujú
náhodným výberom prostredníctvom elektronickej podateľne rovnomerne medzi sudcov Mgr. Andreu
Szombathovú-Polákovú, Mgr. Janu Benkovičovú, JUDr. Evu Šiškovú, Mgr. Ivanu Heinrichovú, JUDr.
Máriu Malíkovú, JUDr. Marianu Podbehlú, Mgr. Adrianu Halajovú a JUDr. Petra Heinricha, každému po
1/8-ine.

40. Z potvrdenia o pridelení veci vyplýva, že (náhodným výberom) bol spor dňa 11.7.2012 pridelený
JUDr. Mariane Podbehlej.

41. Ku dňu 11.7.2012 išlo o súdny prípad, ktorý nebol meritórne rozhodnutý, preto išlo o spor
s charakteristikou „nevybavený“, resp. „nerozhodnutý“, a bol zákonným postupom prerozdelený
(pridelený) zákonnej sudkyni JUDr. Mariane Podbehlej. Z vyššie uvedených skutočností odvolací súd
konštatuje, že neobstojí námietka žalobcu uvedená v odvolaní, že spor prejednal a rozhodol nezákonný
sudca.

42. Pokiaľ ide o samotnú podstatu sporu, odvolací súd poukazuje na to, že pôvodne okrem majetkovej
škody bol uplatnený aj nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, celkovo vo výške
16432,59 eura. Následne na pojednávaní konanom dňa 19.2.2013, resp. v podaní zo dňa 6.3.2013
žalobca špecifikoval (a tým opravil a doplnil), čoho sa domáhal. Zároveň nad uvedenú špecifikáciu
a rozsahu podanej žaloby zobral žalobu čiastočne späť. V dôsledku späťvzatia žaloby nad sumu
9053,85 eura, prvoinštančný súd uznesením zo dňa 27.3.2014 č. k. 16C/219/2011-449 konanie v
časti v sume 7378,74 eura zastavil a rozhodol o náhrade trov konania. Na odvolanie voči trovám
konania bolo predmetné uznesenie (v časti trov konania) odvolacím súdom zrušené a vec bola vrátená
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uznesením zo dňa 25.5.2015 č. k. 16C/219/2011-516 zmenu
návrhu (spočívajúcu v rozšírení žaloby o nemajetkovú ujmu vo výške 2000 eur podaním zo dňa
23.10.2013) nepripustil. Napokon súd pripustil zmenu žaloby (obsahovo) uznesením zo dňa 26.6.2017
č. k. 16C/219/2011 tak, že žalobca uplatnil voči žalovanému v 1. rade sumu 9053,85 eura a voči
žalovanému v 2. rade sumu 449,54 eura.

43. Hoci v konaní boli zo strany žalobcu prednesené viaceré opakovane pozmeňované nároky (napr.
nárok z rozdielu cien pozemkov uplatňovaný ako 6970,73 eura, resp. inokedy 1000 eur) uplatnenými
nárokmi boli v čase rozhodovania prvoinštannčého súdu len nároky týkajúce sa majetkovej škody.
Konkrétne išlo žalobcom o žiadanú náhradu škody spočívajúcu v rozdiele ceny pozemkov, ktoré žalobca
kúpil, resp. predal, konkrétne uvedené v týchto položkách: Položka č. 2 - náklady na vypracovanie zmlúv
na kúpu a predaj pozemku v obci K. suma 170,95 eura, ktorá bola vyplatená dňa 11.8.2008 Y.. E. H.,
položka č. 3 - náklady na zakúpenie vodovodnej šachty a náklady na vyhotovenie vodovodnej prípojky
suma 352,74 eura, položka 4 - náklady na osadenie stavby rodinného domu, suma 165,97 eura, položka
5 - zníženie príjmu do DSS suma 708,64 eura, položka 6 - náklady na zdravotnú starostlivosť, cestovné a
položka 7 - náklady na vypracovanie znaleckého posudku na určenie sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške 449,54 eura.

44. Aj keď nároky vzniknuté v dôsledku pracovného úrazu spadajú kompetenčne pod konania pred
inštitúciu sociálneho zabezpečenia, je treba povedať, že ak žalobca tvrdil spôsobenú škodu, spočívajúcu
v majetkových škodách, bola daná právomoc súdu a jeho povinnosť sa v tomto konaní tvrdeným
nárokom všeobecnej zodpovednosti zaoberať, spor prejednať a rozhodnúť.

45. Súd prvej inštancie správne zistil, že dňa 2.11.2007 bola medzi stranami sporu uzatvorená pracovná
zmluva, na základe ktorej bol žalobca ako zamestnanec zamestnaný u žalovaného v 1. rade na pozícii
obsluha lisovacích strojov v prevádzkarni W. v zmennej prevádzke. Pracovný pomer bol ukončený
dohodou podľa § 60 ZP ku dňu 31.1.2009. Žalobca dňa 10.12.2007 utrpel pracovný úraz u žalovaného



v 1. rade, ku ktorému došlo pri obsluhe lisovacieho stroja, pričom pracovný stroj mu amputoval druhý a
tretí prst jeho ľavej ruky, v dôsledku čoho bol práceneschopný od 10.12.2007 do 31.8.2008.

46. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nebolo sporným, že žalobca utrpel úraz a v dôsledku toho
mu mohli (niektoré) nároky na škodu vzniknúť. Sporným a nedostatočne preukazovaným bola príčinná
súvislosť medzi protiprávnym úkonom (konaním, opomenutím) a vzniknutou škodou.

47. Žalovaný v 2. rade a intervenient v jednej osobe a žalovaný v 1. rade vzniesli námietku premlčania.

48. Súdne konanie je ovládané zásadami, ktoré sú konkretizované svojím legálnym obsahom v Civilnom
sporovom poriadku (najmä úvodné zásady), ktoré napomáhajú napĺňaniu cieľa súdneho konania.
Jednou zo zásad je zásada hospodárnosti rámcovo vyjadrená v čl. 17 základných zásad Civilného
sporového konania. Arbitrárny postup súdu tak prednostne vyžaduje, aby sa zaoberal vznesenou
námietkou premlčania.

49. Odvolací súd konštatuje, že závery súdu ohľadne premlčaného nároku žalobcu pri jednotlivých
nárokoch boli správne a začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby a jej uplynutie zistené súdom
prvej inštancie boli správne, preto na ne odvolací súd odkazuje. Nemožno sa stotožniť s názorom, že
subjektívne sa žalobca mohol dozvedieť o škode a kto za ňu zodpovedá, až neskôr podaním znaleckého
posudku č. 17/2009 zo dňa 10.12.2009, pretože už v čase vynakladania výdavkov, žalobca vedel, že
vznikla (ním prezentovaná) škoda, a tiež vedel, v akej výške je škoda. Obdobne to platí aj o tom,
kto mal za škodu zodpovedať. Žalobca bol v pracovnoprávnom pomere k žalovanému v čase vzniku
škody a nebola pochybnosť o tom, že zariadenie, ktoré spôsobilo žalobcovi škodu na zdraví bolo
v prevádzke žalovaného. Navyše znalecký posudok č. 17/2009 (záver znaleckej činnosti) nezisťoval
osobu zodpovednú za škodu a prípadné zavinenie. Uvedeným sa zaoberali orgány v rámci trestného
stíhania, pričom trestnú zodpovednosť vyvodzovali vo vzťahu k fyzickej osobe. Žalovaný v 1. rade bol
zamestnávateľom a ten zodpovedal za škodu na zdraví, o čom žalobca vedieť musel.

50. Uvedené súvisí s neexistenciou príčinnej súvislosti pracovného úrazu a nárokovanej škody
na majetku. Nemožno uvažovať o neskoršom začiatku plynutia premlčacej doby pri vynaložených
výdavkoch (tvrdenej škody) za situácie, že tieto priamo (kauzálne zväzujúco) s protiprávnym úkonom
a škodou nesúviseli. Za situácie, že uplynula subjektívna premlčacia doba, nárok bol premlčaný,
hoci všeobecná objektívna trojročná premlčacia doba neuplynula. Beh premlčania je vystavaný na
zásade, že uplynutím subjektívnej alebo objektívnej (oboch, alebo ktorejkoľvek z nich) premlčacej doby
spôsobuje premlčanie a súdnu nepriznateľnosť uplatneného práva. Vzhľadom na odvolacie dôvody
žalobcu, odvolací súd poukazuje tiež na to, že hoci v tomto prípade išlo o úraz (s predpokladom
škody na zdraví) nároky (definitívne) uplatnené v tomto konaní mali majetkový charakter a spoločným
predpokladom bol protiprávny úkon (zanedbanie ochrany a zabezpečenia pracovného zariadenia), ktorý
spôsobil škodu na zdraví, ale nároky definitívne uplatnené v tomto konaní žalobcom sa netýkali škody
na zdraví, preto vylúčenie objektívnej premlčacej doby (§ 106 ods. 2 in fine OZ) nebolo možné aplikovať.

51. Z uvedeného dôvodu možno konštatovať, že prvoinštančný súd správne zamietol žalobu žalobcu
z dôvodu účinne vznesenej námietky premlčania. Pre úplnosť odvolací súd konštatuje, že vznesenie
námietky premlčania z časového hľadiska nie je zákonom limitované a je využiteľné v priebehu konania
pred súdom. Samotná skutočnosť neskoršieho uplatnenia námietky premlčania v konaní nespôsobuje
jej uplatnenie v rozpore s dobrými mravmi. Uvedený postup ale môže mať bezpochyby vplyv na množinu
„zbytočných“ trov konania, o čom sa bližšie odvolací súd zmieni.

52. Odvolací súd navyše doplňuje argumentáciu prvoinštančného súdu ohľadne príčinnej súvislosti
medzi protiprávnym úkonom a vzniknutou (tvrdenou) škodou.

53. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú porušenie právnej povinnosti,
existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinenie.

54. Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia § 442 ods. 1 Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá
nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j.
peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí,
ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má



zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac. Rozlišujú sa dva druhy
škody a to skutočná škoda a ušlý zisk.

55. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedošlo v
dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh
vecí dalo očakávať (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 M Cdo 23/2008, zo dňa 21. decembra
2009).

56. V každom konkrétnom prípade treba skúmať, či medzi protiprávnym úkonom a škodou existuje vzťah
príčiny a následku. Príčinná súvislosť je úkonom a škodou existuje vzťah príčiny a následku. Príčinná
súvislosť je daná vtedy, ak je škoda v zmysle všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností
adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne sa musí preukázať, že škoda by nebola vznikla
bez tejto príčiny. Musí ísť o priamu (nie o sprostredkovanú) príčinu (rozsudok Najvyššieho súdu ČR,
sp. zn. 23 Cdo 3337/2007) .

57. Odvolací súd uvádza, že ak k reťazeniu tvrdených, preukazovaných a preukázaných skutočností
inak zakladajúcich existenciu príčinnej súvislosti pristúpi skutočnosť rozkladajúca existenciu príčinnej
súvislosti, zaniká predpoklad zodpovednosti „škodcu“ za škodu (alebo časť zodpovednosti), ktorá
poškodenému mohla vzniknúť sprostredkovane. Skutočnosťou rozkladajúcou príčinnú súvislosť môže
byť aj právna skutočnosť závislá na vôli a vedomosti poškodeného. Čím viac uvedená právne relevantná
skutočnosť vznikla v dôsledku vedomosti a vôle poškodeného a čím menej ide preventívnu povinnosť
predchádzať škodám (odvracanie škody), tým viac ide o skutočnosť rozkladajúcu existenciu príčinnej
súvislosti.

58. V tomto prípade žalobca sám, ako tvrdený poškodený, svojimi vôľovými úkonmi riešil svoju situáciu
predajom a kúpou pozemku (vrátene nákladov na vypracovanie zmlúv), kúpou vodovodnej šachty,
osadenie stavby RD, preto nemožno povedať, že v dôsledku zanedbania povinností povinnej osoby
(protiprávny úkon) by nebola tvrdená „škoda“ vznikla bez tejto príčiny. Ide teda o rozšírené dôsledky (a
príčinnej súvislosti vo všeobecnosti), ktoré svojím vôľovým konaním „spôsobil“ sám poškodený. Za takú
rozšírenú príčinnú súvislosť zákon škodcu primárnej škody zodpovednosťou nezaťažuje. Uvedené súvisí
tiež so skutočnosťou, že majetkové hodnoty získané vynaložením peňažných prostriedkov žalobcom
mu zostávajú a ide o prírastok majetku žalobcu, nie jeho škodu.

59. Pokiaľ ide o uplatnený nárok na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý žalobca žiadal nahradiť
od žalovaného v 2. rade vo výške 449,54 eura je treba aj s prihliadnutím na žalobcom prezentovaný
názor uvedený v rozhodnutí odvolacieho súdu (Najvyššieho súdu SR) zo dňa 25.11.2010 sp. zn.
7Sžso/63/2009 povedať, že na jednej strane, Sociálna poisťovňa vychádzala pri svojom rozhodovaní
o sťažení spoločenského uplatnenia zo znaleckého posudku č. 4/2012 Doc. Y.. V. M., Z.. ale
postupom a s právomocou orgánu sociálneho zabezpečenia podľa § 203 zák. č. 461/2003 Z.z. o
náhrade trov (administratívnoprávneho) konania napokon fakticky nepriznala žalobcovi (ako účastníkovi
administratívneho konania) tento nárok. Predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sa zaoberalo v rámci správneho súdnictva rozhodnutím Sociálnej poisťovne (nešlo teda o sporové
konanie týkajúce sa všeobecnej zodpovednosti v rámci konania pred všeobecným súdom). Ak Sociálna
poisťovňa podľa názoru žalobcu spôsobila škodu nesprávnym úradným postupom alebo nezákonným
rozhodnutím, mohlo ísť o špecifickú zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorú
v tomto konaní zákonným postupom uplatnená nebola, preto nebolo možné tento čiastkový nárok
priznať v rámci všeobecnej zodpovednosti za škodu. Uvedené odvolací súd uvádza len ako doplnenie
správnej argumentácie prvoinštančného súdu založenej na premlčaní tvrdeného a uplatneného práva
a nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného v 1. rade.

60. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny
postupom podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

61. Pokiaľ išlo o výroky napadnutého rozsudku (v znení doplňujúceho rozsudku) týkajúce sa náhrady trov
konania, odvolací súd napadnutý rozsudok v tejto časti považoval za čiastočne nepreskúmateľný. Súd
prvej inštancie na jednej strane správne vyhodnotil oprávnenie strany sporu vzniesť námietku premlčania



a skutočnosť, že žalobca zastúpený právnym zástupcom si musel byť vedomý rizika spojeného s
uplatnením premlčaného práva alebo uplatnením práva voči jednému zo žalovaných pribratých do
konania neskôr, na druhej strane, práve rozhodovanie o trovách konania v sebe zahŕňa účelnosť
(hospodárnosť) vedenia sporu stranami (zvlášť zastúpenými advokátmi) a riešenie otázok týkajúcich sa
vedenia konania šikanóznym spôsobom, alebo spôsobom, ktorý zapríčiňuje mnohosť úkonov v konaní
(zakladajúcich zvýšené trovy konania). Inými slovami, ak strane sporu v konaní nebránilo nič v uplatnení
námietky premlčania v skoršej fáze konania, pričom k uvedenému kroku pristúpila neskôr, bolo na
mieste vyhodnocovať (z pohľadu náhrady trov konania) existenciu okolností hodných osobitného zreteľa
s prihliadnutím na intenzitu (v tomto význame uplynulý čas) týchto okolnosti a primerane znížiť nárok
na náhradu trov konania inak úspešným stranám. Taktiež súd prvej inštancie neodôvodnil relevanciu
skutočnosti, že v čase od pribratia Sociálnej poisťovne do konania do účastníckej pozície strany sporu
v 2. rade vznikali trovy konania vo vzťahu k obom procesným pozíciám (hlavnej strane sporu v 2. rade
a intervenientovi), pričom išlo o totožnú osobu.

62. Vzhľadom na to odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o
trovách konania žalovaných v 1. a 2. rade ako aj intervenienta podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP pre
nepreskúmateľnosť zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

63. Prvoinštančný súd v ďalšom postupe vyhodnotí čas vznesenej námietky premlčania jednotlivých
osôb žalovanej strany s prihliadnutím na čas vzniku ich účasti na jednotlivých (účastníckych) pozíciách
a po zhodnotení (existencie/neexistencie prekážok) pre uplatnenie námietky premlčania v skoršej fáze
konania, vyhodnotí primeraný rozsah nepriznania nároku na náhradu trov konania inak úspešným
žalovaným, resp. intervenientovi. Obdobne to platí aj pre potrebné hodnotenie a účelnosť úkonov
Sociálnej poisťovne, ktorá v tomto konaní vystupovala v dvojitom postavení s dôsledkom že uvedené sa
týka fázy konania po vzniku účastníckej pozície strany sporu v 2. rade. Úvahy a hodnotenie je potrebné
prvoinštančným súdom riadne a preskúmateľne odôvodniť.

64. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3
CSP).

65. Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0 (§
393 ods. 2 druhá veta CSP a § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP),
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).