BeVeBe s.r.o.


Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 33C/86/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116227730
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Linda Anovčinová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2018:2116227730.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou Mgr. Lindou Anovčinovou v spore žalobcu: BeVeBe s.r.o., so sídlom
Tribečská 7, Nitra, IČO: 36 565 474, zastúpený JUDr. Jurajom Tibenským, advokátom, so sídlom
Štefánikova 15, Nitra, proti žalovanému: H. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. L. XXXX/XX, Trnava, o
zaplatenie 1.180,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.180,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5%
ročne zo sumy 240,- Eur od 26.04.2016 do zaplatenia, zo sumy 470,- Eur od 26.05.2016 do zaplatenia
a zo sumy 470,- Eur od 26.06.2016 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 08.12.2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia
sumy 1.180,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 240,- Eur od 26.04.2016
do zaplatenia, zo sumy 470,- Eur od 26.05.2016 do zaplatenia a zo sumy 470,- Eur od 26.06.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe žalobca uviedol, že na základe nájomnej zmluvy prenajal
žalovanému byt č. XX na X. poschodí vo vchode L. XX, polyfunkčného bytového domu so súpisným
číslom XXXX nachádzajúci sa v k. ú. V., evidovaný na LV č. XXXX. Dohodnuté nájomné vo výške 470,-
Eur mesačne bolo splatné vždy vopred, najneskôr do 25. dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa mal nájom platiť. Nájom bol ukončený ku koncu mesiaca júl 2016.
Žalovaný v rozpore so zmluvou neuhradil žalobcovi nájomné za marec 2015 (uhradil len časť v sume
230,- Eur a neuhradená zostala suma vo výške 240,- Eur), máj, jún a júl 2016. Žalovaný svoj záväzok
z neuhradeného nájomného písomne uznal v celom rozsahu čo do dôvodu a výšky dňa 02.08.2016,
ale napriek tomu svoj dlh neuhradil riadne a včas. Nakoľko žalovaný je s plnením v omeškaní, uplatnil
si žalobca aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej sumy odo dňa
nasledujúceho po dojednanej lehote splatnosti.

2. Súd vydal dňa 10.05.2017 platobný rozkaz č. k. XXC/XX/XXXX-XX , ktorý bol uznesením zo dňa
07.03.2018 zrušený z dôvodu nemožnosti jeho doručenia žalovanému.

3. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená postupom podľa § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), nevyjadril.

4. Podľa § 177 ods. 2 CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak
a) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur,
b) strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo



c) to ustanovuje tento zákon.

5. Rozsudok bol verejne vyhlásený bez nariadenia pojednávania v zmysle § 219 ods. 3 a § 177 ods.
2 písm. a/ CSP. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu v
zákonnej lehote. Sporové strany na verejnom vyhlásení rozsudku neboli prítomní.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s podanou žalobou a predloženými listinnými
dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav:

7. Z predloženej listiny označenej ako uznanie dlhu zo dňa 02.08.2016 vyplýva, že žalovaný uznal svoj
záväzok voči žalobcovi celkovo vo výške 1.650,- Eur, po odrátaní zábezpeky 1.180,- Eur a to z titulu
neuhradených faktúr č. XXXXXXXX so s.platnosťou dňa 25.02.2015 na sumu 240,- U., č. XXXXXXXX
so splatnosťou 25.04.2016 na sumu 470,- Eur, č. XXXXXXXX so splatnosťou 25.05.2016 na sumu 470,-
Eur, č. XXXXXXXX so splatnosťou 24.06.2016 na sumu 470,- Eur a zaviazal sa tento záväzok splniť v
splátkach na účet žalobcu.

8. Podľa § 663 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom znení (ďalej len „OZ“) nájomnou
zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval
alebo z nej bral aj úžitky.

9. Podľa § 671 ods. 1 OZ nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase
uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.

10. Podľa § 558 OZ ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky,
predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok,
len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

11. Podľa § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania.
Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR číslo 87/1995 Z. z. účinného v čase uzavretia zmluvy je výška úrokov
z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

13. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol
záväzkový vzťah, z ktorého pre žalovaného vyplynula zmluvná povinnosti, a síce platiť dohodnuté
nájomné. Žalovaný si však svoju povinnosť riadne nesplnil, a to aj napriek tomu, že svoj dlh voči
žalovanému písomne, čo do dôvodu ako aj čo do výšky uznal a zaviazal sa ho vrátiť prostredníctvom
pravidelných mesačných splátok.

14. Súd ďalej konštatuje, že žalovaný, napriek tomu, že mu bola žaloba riadne doručená sa k žalobe
nevyjadril, nespochybnil teda žiadne skutkové tvrdenia žalobcu. Pri rozhodovaní vo veci teda súd
vychádzal zo skutkových a právnych tvrdení žalobcu, ktoré boli dostatočne podložené listinnými dôkazmi
a právnymi predpismi. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že zákonodarca do ustanovenia § 185
CSP zaviedol princíp formálnej pravdy, čo predstavuje jednu z najzásadnejších zmien nového civilného
procesu. Formálnou pravdou sa rozumie, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré
mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o
spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a
súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú aktivitu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie
dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu. Nedostatok iniciatívy sporovej
strany má za následok, že v konaní bude neúspešnou stranou sporu.

15. Súd sa stotožnil so všetkými skutkovými a právnymi tvrdeniami žalobcu, tak ako sú v žalobe uvedené
a preukázané listinnými dôkazmi. Nakoľko žalovaný žiadne zo skutkových tvrdení žalobcu nepoprel a
súd nemal za preukázané, že by žalovaný zaplatil žalobcovi dlžné nájomné, mal jednoznačne za to, že
žaloba je dôvodná, a preto žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k úhrade sumy 1.180,- Eur. Keďže
žalovaný sa pri úhrade žalovanej istiny dostal do omeškania má žalobca právo nielen na zaplatenie



pohľadávky, ale i na úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, tak ako si žalobca nárok na
úrok z omeškania uplatnil v podanej žalobe, t. j. odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr.

16. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

17. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

18. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 2 CSP, keď
žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu (100 %). O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozsudku samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo



d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z.).