Letecká vojenská nemocnica, a.s.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/531/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7108200800
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7108200800.1

Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov
JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej, v spore žalobkyne: L. R., U.. XX. XX. XXXX R. H.
T. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Antolom, advokátom so sídlom v Košiciach, Zbrojničná 12, proti
žalovanej: Letecká vojenská nemocnica a.s., so sídlom v Košiciach, Murgašova č. 1, IČO: 36 601 578,
zastúpenej Vojčík & Partners, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Rázusova 28, IČO: 36 866 563, za účasti
vedľajšieho účastníka na strane žalovanej: Sociálna poisťovňa, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach,
Festivalové námestie 1, o určenie, že poškodenie zdravia je pracovným úrazom, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 04. 11. 2014 č.k. 34C/16/2008-397 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v zamietavej časti a vo výroku o trovách konania a v zrušenom rozsahu v r a
c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice I (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom uvedenom v záhlaví tohto uznesenia
konanie o náhradu úrazovej dávky a náhradu mzdy za dovolenku vo výške priemernej mzdy zastavil. V
zostávajúcej časti žalobu zamietol. Žalobkyni uložil povinnosť nahradiť žalovanej trovy konania vo výške
1.333,31 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu žalovanej.

2. Rozhodol tak o nároku žalobkyne, ktorý upravila v priebehu konania podaním zo dňa 18. 03. 2009
a ktorým žiadala, aby súd rozhodol, že 1. poškodenie zdravia žalobkyne zaradené do položky č.
29 ( jednostranné, nadmerné a dlhodobé zaťaženie horných končatín) je chorobou z povolania; 2.
iné poškodenie zdravia žalobkyne zaraditeľné do položky č. 47 (poškodenie chrbtice) je chorobou z
povolania, 3. poškodenie zdravia žalobkyne z 26. októbra 2006 je pracovným úrazom; 4. uplatnila
náhradu škody, resp. úrazovú dávku, ktorá bude preukázaná v priebehu konania; 5. uplatnila náhradu
mzdy za dovolenku vo výške jej priemernej mzdy. Uznesením zo dňa 03. 06. 2014 č.k. 34C/16/2008 -
385 súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie nárok žalobkyne uvedený vyššie pod bodmi č. 1,
teda že poškodenie zdravia žalobkyne zaradené do položky č. 29 (jednostranné, nadmerné a dlhodobé
zaťaženie horných končatín je chorobou z povolania, pod bodom č. 2, teda že iné poškodenie zdravia
žalobkyne zaraditeľné do položky č. 47 - poškodenie chrbtice je chorobou z povolania a taktiež nárok
uvedený pod č. 4, teda nárok na náhradu škody, resp. úrazovej dávky v súvislosti s vyššie uvedeným
poškodením zdravia. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 04. 11. 2014.

3. Vzhľadom na to, že žalobkyňa v priebehu konania zobral späť svoj návrh v časti o priznanie
náhrady úrazovej dávky a náhrady mzdy za dovolenku vo výške priemernej mzdy, žalovaná a vedľajšia
účastnícka s týmto späťvzatím súhlasili, súd prvej inštancie s poukazom na § 96 ods. 1, 2 O.s.p. v tejto
časti zastavil konanie.

4. Predmetom tohto konania tak zostal (len) nárok žalobkyne na určenie, že poškodenie zdravia z 26.
10. 2006 je pracovným úrazom.



5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní vzal za preukázané, že žalobkyňa na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 16. 7. 1979 nastúpila do pracovného pomeru u žalovanej ako rehabilitačný
pracovník. Z opisu funkčnej náplne zamestnanca zo dňa 02.01.1995, ako aj zo dňa 01.04.2002 bolo
zistené, že žalobkyňa bola u žalovanej zaradená na funkciu rehabilitačný asistent s tým, že vykonávala
náročné rehabilitačné výkony na lôžkových oddeleniach nemocnice a ambulantnej časti fyziatricko
- rehabilitačného oddelenia. Žalobkyňa v žalobe tvrdila, že pri výkone práce u žalovanej 17 rokov
vykonávala komplexné a reflexné masáže v podmienkach, kde dochádza k profesným poškodeniam
zdravia, pretože pri rehabilitačných výkonoch ide o náročnú a fyzicky namáhavú prácu. Od nástupu do
zamestnania 17 rokov vykonávala prácu masérky, čo sa odrazilo na jej zdravotnom stave - bolesťami v
šiji a horných končatinách. Zdravotné problémy sa začali prejavovať okolo r. 1999. Pre bolesti horných
končatín a ramien bola viackrát liečená práve u žalovanej. Jej zdravotné problémy spočívajú v bolestiach
kĺbov, rúk, ramien a chrbtice, pociťuje tŕpnutie rúk, bolesti jej spôsobujú poruchu spánku, má nižšiu
úchopovú schopnosť a vypadávajú jej predmety z rúk. Musela sa podrobiť ťažkej a životu nebezpečnej
operácii, pričom reálna bola hrozba ochrnutia horných a dolných končatín. V čase podania žaloby bola
stále práceneschopnou, pričom k 8. 12. 2007 si podala žiadosť o priznanie invalidného dôchodku. V
roku 2007, keďže jej problémy stále pretrvávali a sa zhoršovali, bola nútená požiadať o vyšetrenie na
klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie v L. a u žalovanej sa zúčastnila tzv. hygienického
prieskumu pracoviska. Vojenský ústav hygieny a epidomológie v L. bol požiadaný o zaslanie stanoviska
s tým, že toto bolo negatívne. V deň 26. 10. 2006 v dopoludňajších hodinách cvičila s ťažko postihnutými
pacientmi. Po obedňajšej prestávke pokračovala v tejto činnosti až do kritického okamihu, kedy pri
cvičení a rozťahovaní z pasticity dolných končatín mladej pacientky s námahou vyvíjajúcimi a vystretými
rukami v neprirodzenej, ohnutej, tzv. vynútenej polohe pocítila prudkú bolesť v ľavom ramene. Po tejto
udalosti - pracovnom úraze mala silné bolesti rúk a ruka sa stala nevládnou, bola ako ochrnutá. Bolela ju
hlava, krk, rameno, chrbát, nevedela rukou hýbať. Uviedla, že bezprostredne po tejto udalosti odišla na
neurologickú ambulanciu na vyšetrenie. Od 30. 10. 2006 je práceneschopná, pričom práceneschopnosť
pretrváva. Dňa 11. 09. 2007 počas hospitalizácie na Klinike pracovného lekárstva a klinickej toxikológie
v L. pre pretrvávajúce bolesti v ľavom ramene bola odoslaná na vyšetrenie, pri ktorom jej lekár zistil
odtrhnutie svalu v ľavom ramene, v dôsledku čoho sa musela v mesiaci september podrobiť operácii.
O poškodení zdravia po celodennom ťažkom cvičení spastických pacientov a vzniknutej udalosti v
popoludňajších hodinách informovala jedného z nadriadených G.. G., a to iba niekoľko minút po samotnej
udalosti.

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 14, § 195
ods. 1 - 3, § 196 ods. 1 - 5, § 220 ods. 1 - 3 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v platnom znení
vyslovil, že v danej veci je daná právomoc súdu rozhodnúť o tomto nároku žalobkyne, pričom vzhľadom
na charakter uplatneného nároku naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. žalobkyňa
preukazovať nemusí. Pokiaľ ide o samotný nárok žalobkyne o určenie, že úrazový dej, ku ktorému došlo
26. 10. 2006 je pracovným úrazom, súd prvej inštancie uzavrel, že táto skutočnosť v konaní nebola
preukázaná. Vychádzajúc z definície pracovného úrazu uvedeného v § 195 ods. 2 Zákonníka práce mal
za to, že je potrebné, aby pre naplnenie pojmu pracovný úraz boli splnené kumulatívne tieto skutočnosti:
a/ musí ísť o poškodenie zdravia
b/ poškodenie zdravia musí byť spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním
c/ k poškodeniu zdravia musí dôjsť krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

7. V konaní nebolo podľa názoru súdu prvej inštancie sporné, že žalobkyňa bola v čase dňa 26. 10.
2006 v pracovnoprávnom vzťahu so žalovanou na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16. 07. 1979. Tiež
nebolo sporným, že v tento deň žalobkyňa plnila svoje pracovné úlohy v zmysle pracovnej zmluvy tak,
ako to vyplývalo z jej funkčnej náplne. Listinami predloženými žalobkyňou, jej výpoveďou, výpoveďou
G.. H.A. K. G.. B. G. bolo preukázané, že žalobkyňa trpí ochorením chrbtice a ľavého ramena. Tiež
bolo preukázané, že žalobkyňa už pred rokom 2007, resp. pred rokom 2005 trpela minimálne 6 rokov
bolesťami v šiji s propagáciou do oboch horných končatín a boli u nej prítomné algie akrálne do
oboch horných končatín. Sporným v konaní bolo, či dňa 26. 10. 2006 po cvičení s pacientkou, došlo k
poškodeniu zdravia žalobkyne, tak ako toto popísala v žalobe a následne pri svojom výsluchu. Súd prvej
inštancie po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov mal za to, že úrazový dej, tak ako ho popísala
žalobkyňa, nemožno vyhodnotiť v zmysle ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce ako pracovný úraz. Podľa
názoru súdu prvej inštancie tu chýba okolnosť, že k žalobkyňou prezentovanému poškodeniu zdravia
došlo pri krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení vonkajších vplyvov. Toto potvrdzuje aj samotná



výpoveď žalobkyne na pojednávaní dňa 19. 04. 2012, keď uviedla, že s pacientkou na oddelení AORIM
cvičila spolu s kolegyňou L. už dva dni predtým, a to prvý deň trikrát počas dňa, dňa 25. 10. 2006 dvakrát
a dňa 26. 10. 2006 doobeda a poobede. Za takejto situácie mal súd prvej inštancie za to, že hoci išlo
o ťažko chorú pacientku u ktorej žalobkyňa vykonávala masáž, zároveň išlo o opakované viacnásobné
úkony v priebehu viacerých dní, preto nemožno daný úrazový deň vyhodnotiť tak, že by k nemu došlo
po krátkodobom, náhlom a násilnom pôsobení vonkajších vplyvov. Navyše je zrejmé, že minimálne 6
rokov predtým žalobkyňa trpela chronickým ochorením krčnej chrbtice s prorogáciou do oboch horných
končatín. Je síce pravdou, že u spastických pacientov je potrebné vynaložiť pri masáži väčšiu námahu,
prípadne neobvyklé úsilie pri cvičení s nimi, avšak za danej situácie, keďže cvičenia - masáže žalobkyňa
vykonávala u danej pacientky opakovane už tretí deň a vykonávala prácu na ktorú bola zvyknutá a ktorú
vykonávala pravidelne od roku 1979, súd prvej inštancie mal za to, úrazovým dejom, tak ako ho popísala
žalobkyňa, nedošlo k okamžitému, neobvyklému a násilnému pôsobeniu vonkajších vplyvov, ktoré mali
za následok poškodenie zdravia žalobkyne. To, že k poškodeniu zdravia žalobkyne nedošlo, tak ako to
popísala, potvrdzuje aj výpoveď svedkyne G. L., ktorá uviedla, že si pamätá, že žalobkyňa bola v ten
deň pri cvičení v pohode. Aj výpoveď G.. N. H., lekárky na neurologickom oddelení potvrdila, že v októbri
2006 za ňou prišla žalobkyňa do ambulancie na vyšetrenie s tým, že v poslednej dobe sa cíti zle, tŕpne
jej šija, má bolesti rúk, ramien a bolesti v šiji. Z lekárskej správy zo dňa 26. 10. 2006 vystavenej G..
N. H. nevyplýva opis úrazového deja a táto len potvrdzuje, že žalobkyňa v poslednom období zvýšené
bolesti šije s prolongáciou do ramien a celých horných končatín, ktoré jej tŕpnu, mala. Z výpovede
svedka G.. K. G. vyplynulo, že niekedy v októbri sa stretol so žalobkyňou pred budovou riaditeľstva,
avšak išlo o neoficiálny rozhovor o tom, že má určité ťažkosti, bolesti rúk chronického charakteru,
preto jej odporučil návštevu lekára. Táto výpoveď podľa názoru súdu prvej inštancie vyvracia tvrdenie
žalobkyne o tom, že „pracovný úraz „ oznámila G.. K. G., ktorý bol v tom čase členom predstavenstva.
V rozhovore mu totiž nespomenula, že by mohlo ísť o pracovný úraz a ani mu nepopísala úrazový dej.
V neprospech žalobkyne vyznieva výsledok šetrenia Inšpektorátu práce Košice obsiahnutý v zázname
zo dňa 07. 05. 2007, ktorý po prešetrení nezistil skutočnosti, ktoré by odôvodňovali posúdiť žalobkyňou
popísaný úrazový dej ako pracovný úraz. Rovnako v neprospech žalobkyne vyznieva aj to, že po udalosti
bola práceneschopná, avšak pre chronickú diagnózu a nie pre úrazovú. Táto skutočnosť vyplynula zo
zápisnice zo zasadnutia komisie na prešetrenie žiadosti žalobkyne zo dňa 05. 02. 2007. Výpoveď svedka
F. súd prvej inštancie považoval za nevierohodnú, rovnako ako výpoveď manžela žalobkyne, ktorý
nevypovedal vierohodne ohľadom toho, že jeho manželka - žalobkyňa pred touto udalosťou netrpela
žiadnymi bolesťami. Vychádzajúc z takto vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za to, že
žaloba nie je dôvodná, preto ju zamietol. Na záver súd prvej inštancie uviedol, že nevykonal žalobkyňou
navrhnutý dôkaz - znalecké dokazovanie znalcom za účelom objasnenia, či nastali skutočnosti, ktoré
napĺňajú znaky legálnej definície pracovného úrazu, nakoľko ide o otázku právnu, ktorej hodnotenie patrí
výlučne súdu. Na zodpovedanie otázok uvedených žalobkyňou nie je potrebné nariaďovať znalecké
dokazovanie aj s poukazom na zásadu hospodárnosti konania. Súd prvej inštancie tiež poukázal na
to, že žalobkyňou popísaný úrazový dej nebol súdom vyhodnotený ako pracovný úraz, preto sa už
ďalej nezaoberal tým, či žalobkyňa ohlásila alebo neohlásila túto skutočnosť ako pracovný úraz a či sa
zamestnávateľ vyvinil zo zodpovednosti za tento pracovný úraz.

8. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
právneho zastúpenia vo výške 1.333,31 eur v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

9. Proti tomuto rozsudku, a to proti jeho zamietavej časti a výroku o trovách konania v zákonnej lehote
podala odvolanie žalobkyňa z dôvodov podľa § 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu
navrhla, aby rozsudok zmenil tak, že nároku žalobkyne na určenie, že poškodenie zdravia zo dňa 26.
10. 2006 je pracovným úrazom, za ktorý nesie zodpovednosť žalovaná v rozsahu 100 % vyhovie,
alternatívne navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Uplatnila trovy prvostupňového a odvolacieho konania. V dôvodoch odvolania poukázala na
to, že žalovaná zjavne porušila právne predpisy na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (ďalej
len „BOZP“) a Zákonníka práce. Oznámenie žalobkyne G.. G. o vzniku nežiaducej škodovej udalosti
je potrebné s prihliadnutím k obsahu zákona č. 124/2006 Z.z., ako aj z hľadiska výkladových techník
zákona hodnotiť ako oznámenie o pracovnom úraze. Vytkla súdu prvej inštancie, že sa nezaoberal
obsahom odôvodnenia komisie, ktorá zasadala dňa 05. 02. 2007 z pohľadu správneho postupu a
kompetencie, teda že komisia posudzovala zdravotný stav žalobkyne a nie prácu, pracovné podmienky,
jej výkon, spôsobilosť na výkon tejto práce a pod. Zamietavý rozsudok trpí vadou nepreskúmateľnosti



pre nedostatok dôvodov, v zamietajúcej časti je arbitrárny. Z odôvodnenia rozhodnutia o zamietnutí
žaloby nie je zrejmé, na základe akých skutkových a právnych záverov dospel súd k záveru, na základe
ktorého rozhodol o zamietnutí žaloby. Odôvodnenie rozhodnutia nespĺňa kritériá podľa § 157 ods. 2
O.s.p., čím došlo k porušeniu práva účastníka na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia.
Podľa názoru žalobkyne žalovaná zneužila postavenie silnejšieho, porušila zásadu slabšieho. Je zrejmé,
že člen predsedníctva a zástupca generálneho riaditeľa žalovanej G.. G. vedel o nežiaducej škodnej
udalosti, ktorá sa prihodila žalovanej. Samotná svedkyňa p. Kozárová žalobkyni povedala „videla som, čo
sa ti stalo, ale keď tam chcem ďalej pracovať, tak to nesmiem povedať. A koniec koncov veď si neupadla
do bezvedomia“. Tiež jej oznámila, že sa hovorilo o tom, že G.. G. na veliteľstve žalovanej urobil rozruch
asi v tom zmysle, že už to s R. prehnali. Dôležitým predpokladom zodpovednosti za pracovný úraz je
príčinná súvislosť medzi úrazovým dejom a poškodením na zdraví zamestnanca. Pritom nemusí ísť o
jedinú príčinu, ale stačí, keď ide o jednu z príčin, ale dôležitú, podstatnú a značnú (R11/1976). V prípade
nejasností je nevyhnutné vždy posúdenie znalca (lekára). Pri skúmaní, či žalobkyňou popísaný úrazový
dej, ku ktorému došlo 26. 10. 2006 spĺňa podmienky pracovného úrazu, súd prvej inštancie dospel k
nesprávnym právnym záverom. Odvolávajúc sa na vyjadrenia svedkov nemôže byť na ujmu žalobkyni,
že títo sa boja vypovedať, že si na veci nepamätajú, resp. že určitým veciam pripisujú iný význam. Taktiež
G.. H. pochybila, pokiaľ nehľadala príčinu, prečo je ruka nevládna. Správne a odborne postupoval až
lekár kliniky pracovného lekárstva a klientskej toxikológie, ktorý žalobkyňu odoslal na odborné vyšetrenie
a tiež G.. G., ktorý uplatňujúc diferenciálnu diagnostiku požiadal žalobkyňu o špecifický pohyb rukou
a keď to nezvládla, bolo mu jasné, o aké poškodenie ide. Výpovede svedkov G.. R., B.. T. K. D.. F.
nemajú podstatný význam. Súd nesprávne vyhodnotil aj výpoveď svedka R. za nevierohodnú, nakoľko
tento správne uviedol, že žalobkyňa odišla do práce zdravá. Pre konajúci súd závery Inšpektorátu
práce nemôžu byť dostatočné na to, aby na ich podklade vo veci rozhodol. Je tiež isté, že komisia
neposudzovala otázku predispozície a ďalšie súvislosti týkajúce sa výkonu práce. Tiež poukázala na to,
že žalovaná nevytvorila pracovné podmienky pre žalobkyňu, ktoré by jej umožnili celkové a dlhodobé
zachovanie zdravia a pracovných schopností. Závery súdu prvej inštancie v časti zamietnutí žaloby
sú tiež prekvapivé. Súd prvej inštancie sa stotožnil s tvrdeniami žalobkyne a za spornú považoval iba
tú skutočnosť, či k takémuto poškodeniu zdravia ako popísala žalobkyňa došlo pri úrazovom deji dňa
26. 10. 2006. Poukázala tiež na to, že otázka posúdenia príčinnej súvislosti medzi porušením právnej
povinnosti a vznikom škody jej otázkou skutkovou a nie právnou. Postup pri zisťovaní príčinnej súvislosti
spočíva v tom, že škodu je potrebné vyňať z jej všeobecnej súvislosti a skúmať ju izolovane, iba z
hľadiska jej príčin. Súd sa nezaoberal otázkou, či žalobkyňa ohlásila alebo neohlásila nežiaducu škodnú
udalosť ako pracovný úraz a ani tým, či sa zamestnávateľ v zmysle Zákonníka práce vyvinil alebo
nie spod svojej zodpovednosti za pracovný úraz. Nesprávne prisvedčil tvrdeniam žalovanej, pokiaľ
zavádzajúco poukazovala na dlhodobú liečbu žalobkyne, bolesti horných končatín a teda, že nedošlo
k naplneniu zákonnej definície pracovného úrazu. V danom prípade je daná objektívna zodpovednosť
zamestnávateľa a zákon pozná iba tri liberačné dôvody, pričom ani o jeden prípad v danej veci nejde. Z
vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa utrpela dňa 26. 10. 2006 pracovný úraz a rovnako niet
pochýb o tom, že v tom čase bola zamestnancom žalovanej. O pracovný úraz ide aj v tých prípadoch, ak
zamestnanec pri práci, na ktorú nebol zvyknutý a ktorá bola neprimeraná jeho možnostiam, bol nútený
okamžitým, náhlym vypätím síl prekonávať vonkajší odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle a nadmerne
svoju námahu. K úrazu došlo takým spôsobom, že žalobkyňa pôsobila svalovou silou na jednu končatinu,
kým druhú končatinu držala jej kolegyňa.

10. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne navrhla rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Uplatnila
náhradu trov odvolacieho konania. Vo vyjadrení uviedla, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii
a odvolacie námietky uvedené žalobkyňou nesúvisia s prejednávanou vecou. Niektoré spomína až
prvýkrát v odvolaní. V súvislosti s porušením zákona č. 124/2006 Z.z. uviedla, že žalobkyňa nenahlásila
poškodenie zdravia v súlade s týmto zákonom a v súvislosti s pracovným úrazom poukázala na to,
že určenie, či poškodenie zdravia je pracovným úrazom alebo nie, je otázkou právnou. Stotožnila sa s
dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku.

11. Vedľajšia účastníčka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.
Rozsiahlym dokazovaním a vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti
konajúci súd dospel k správnemu záveru, že poškodenie zdravia, ktoré popisovala žalobkyňa nemožno
vyhodnotiť v intenciách § 195 ods. 2 Zákonníka práce ako pracovný úraz. Plne sa vo vyjadrení stotožnila
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozsudku. V súvislosti so vstupom do konania ako vedľajšej
účastníčky uviedla, že na pojednávaní dňa 23. 02. 2012 požiadala žalovaná o vstup vedľajšieho



účastníka do konania, nakoľko tento má právny záujem na výsledku konania. Z uvedeného dôvodu
námietka žalobkyne ohľadom vstupu vedľajšej účastníčky do konania je právne neopodstatnená. V
prípade jej úspechu by náhradu za úrazové dávky totiž plnila Sociálna poisťovňa.

12. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie protistrany navrhla, aby odvolací súd jej odvolaniu vyhovel a
zotrvala na dôvodoch uvedených v odvolaní voči rozsudku.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobkyne bez nariadenia
pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len
"C.s.p.") účinného od 01. 07. 2016, v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených
odvolacích dôvodov (§ 205 ods. 2 písm. c/, d/ a f/ O.s.p., ide o odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1
písm. e/, f/ a h/ C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je opodstatnené.

14. Odvolaním bol napadnutý výrok rozsudku v zamietavej časti a výrok o trovách konania, preto (len)
tieto výroky sa stali predmetom odvolacieho prieskumu. Odvolací súd po preskúmaní spisu dospel k
záveru, že namietané odvolacie dôvody vo vzťahu k týmto výrokom sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal všetky dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie predčasné.

16. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobkyne dospel k skutkovému záveru, že poškodenie
zdravia žalobkyne, ktoré ňou bolo popísané ako úrazový dej, ku ktorému došlo 26. 10. 2006, nie je
pracovným úrazom z dôvodu, že k tomuto poškodeniu zdravia nedošlo krátkodobým, náhlym a násilným
pôsobením vonkajších vplyvov.

17. Takýto skutkový záver však z dôkazov vykonaných pred súdom prvej inštancie nevyplýva.

18. Správne súd prvej inštancie právne posudzoval zodpovednosť žalovanej ako zamestnávateľa
žalobkyne z pracovného úrazu podľa ust. § 195 ods. 1, 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého ak u
zamestnanca došlo pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním k poškodeniu zdravia
alebo k jeho smrti úrazom (pracovný úraz), zodpovedá za škodu tým vzniknutú zamestnávateľ, u ktorého
bol zamestnanec v čase pracovného úrazu v pracovnom pomere. Pracovný úraz je poškodenie zdravia,
ktoré bolo zamestnancovi spôsobené pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním,
nezávisle od jeho vôle krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov.

19. V danom prípade z hľadiska skutkového niet pochýb o tom, že k poškodeniu zdravia žalobkyne
dňa 26.10.2006 došlo (odtrhnutie musculus biceps brochii - svalu), ktorá skutočnosť vyplýva z dôkazov
predložených žalobkyňou. Avšak vzhľadom na povahu tohto poškodenia, ale aj opis úrazového deja,
ktorý nie je jednoznačný a zjavný, ako aj s prihliadnutím na zdravotné problémy žalobkyne, ktoré
poškodeniu zdravia predchádzali nemožno v tomto štádiu konania učiniť jednoznačný záver o tom,
či ide o pracovný úraz. Pre zodpovedanie otázky, či k poškodeniu zdravia došlo v príčinnej súvislosti
s výkonom práce, resp. pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním a či sa tak stalo
krátkodobým, náhlym a násilným pôsobením vonkajších vplyvov nezávisle od vôle žalobkyne nie je
totiž daný dostatočný skutkový základ. Odvolací súd je v danej veci toho názoru, že bez odborného
posúdenia načrtnutých rozhodujúcich skutočností znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia nie je
možné zodpovedať právnu otázku, či v danom prípade išlo o pracovný úraz.

20. Súd prvej inštancie preto pochybil, pokiaľ na zistenie rozhodujúcich skutočností nenariadil znalecké
dokazovanie a odborné otázky posúdil sám.

22. Aj záver súdu prvej inštancie, že k poškodeniu zdravia žalobkyne došlo pri opakovaných,
viacnásobných úkonoch v priebehu viacerých dní, a preto nie je možné uzavrieť, že ide o pracovný úraz,
možno považovať za predčasný, a z toho dôvodu za nesprávny.

23. Podľa ustálenej súdnej praxe pracovný úraz môže byť vyvolaný aj úrazovým dejom, ak došlo pri ňom
k poškodeniu zdravia, ktoré nastalo pri náhlom vypätí síl, veľkej námahe, nezvyklom úsilí, keď pracovný
výkon presahoval hranice obvyklej každodenne vykonávanej práce, alebo ak práca bola vykonávaná
v hraniciach obvykle ťažkej práce, ale za nepriaznivých okolností, alebo šlo síce o obvykle namáhavú



prácu, pre ktorú však organizmus nebol prispôsobený alebo na ktorú svojimi schopnosťami nestačil.
O pracovný úraz ide aj v tých prípadoch, ak zamestnanec pri práci, na ktorú nebol zvyknutý a ktorá
bola neprimeraná jeho možnostiam, bol nútený okamžitým, náhlym vypätím síl prekonávať vonkajší
odpor a zvýšiť tak náhle, neobvykle a nadmerne svoju námahu. Pritom musí byť však preukázaná
príčinná súvislosť medzi poškodením zdravia a úrazovým dejom, čo znamená, že príčinou následku,
teda poškodenia zdravia musí byť námaha z telesnej, resp. duševnej práce; stačí pritom, ak bola jednou
z príčin, a to príčinou podstatnou. Na vznik poškodenia zdravia, vyvolaného pracovným úrazom môžu
spolupôsobiť aj iné vnútorné faktory (vrodené alebo získané), ktoré vyvolávajú v organizme neobvyklé
podmienky.

25. Súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ sa vyššie uvedenými úvahami pri svojom rozhodovaní neriadil
a tieto pri rozhodnutí vo veci nezohľadnil.

26. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd zrušil rozsudok súdu v zamietavej časti a v
súvisiacom výroku o trovách konania podľa ust. § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. a vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie.

27. Úlohou súdu prvej inštancie po vrátení veci bude doplniť dokazovanie v naznačenom smere a až
následne opätovne vo veci rozhodnúť.

28. V novom rozhodnutí opätovne súd prvej inštancie rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov
tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,



c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).