Letecká vojenská nemocnica, a.s.


Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 13Cpr/1/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7114200579
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Szpyrcová
ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7114200579.15

Rozhodnutie
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Blaženou Szpyrcovou v právnom spore žalobkyne: Y. Q., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom V., T. X právne zastúpenej Mgr. Tomášom Kreibikom advokátom so sídlom
v Košiciach, Opálová 18 proti žalovanému: Letecká vojenská nemocnica a. s. so sídlom Košice,
Murgašova 1, IČO: 36601578 právne zastúpenému Vojčík & partners s. r. o. so sídlom Košice, Rázusova
28, IČO: 36866563 v konaní o neplatnosť skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. P r i z n á v a žalovanému právo na náhradu trov konania voči žalobkyni vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru, ktoré jej
dal žalovaný okamžitým skončením pracovného pomeru dňa 26.11.2013 je neplatné a aby zaviazal
žalovaného nahradiť jej mzdu titulom neplatného skončenia pracovného pomeru a nahradiť trovy
konania.

2. Svoju žalobu doplnila písomne dňa 9.12.2014 a žiadala priznať náhradu mzdy vo výške 615,53 Eur
mesačne počínajúc od 17.12.2013 do zaplatenia spolu s 5,25 % ročným úrokom z omeškania.

3. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pracovala u žalovaného ako zdravotná asistentka od roku 1997, v
roku 1998 došlo k zmene pracovnej zmluvy na dobu neurčitú. Dňa 6.12.2013 jej bolo doručené okamžité
skončenie pracovného pomeru, ktoré jej dal žalovaný z dôvodu závažného porušenia pracovnej
disciplíny, ktorého sa mala dopustiť nasledovným konaním: „začiatkom mesiaca október 2013 mala
neoprávnene odcudziť z inšpekčnej izby náramkové hodinky patriace zomrelému pacientovi F. M., ktoré
neboli odovzdané jeho príbuzným. Týmto konaním porušila ustanovenia § 47 ods. 1 písm. b) Zákonníka
práce, podľa ktorých je zamestnanec povinný dodržiavať pracovnú disciplínu, pracovať zodpovedne a
riadne dodržiavať všeobecne záväzné právne predpisy“. S týmto okamžitým skončením pracovného
pomeru žalobkyňa nesúhlasila a považovala ho za neadekvátne k jej dlhodobému pracovnému pomeru.
Dohodu o skončení pracovného pomeru odmietla podpísať, lebo sa necítila vinná. Podľa žalobkyne
dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného nebol daný, bol vykonštruovaný
a bola tu evidentná snaha zbaviť sa jej osoby, keďže je prostoreká a občas si povie svoj názor. Poukázala
na to, že okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočný spôsob skončenia pracovného pomeru
a neplatné je tiež, ak je v rozpore s dobrými mravmi.

4. Listom zo dňa 13.12.2013 oznámila žalovanému, že nesúhlasí s týmto okamžitým pracovného pomeru
a trvá na tom, aby ju žalovaný naďalej zamestnával. Tento list bol doručený žalovanému dňa 17.12.2013.

5. Žalobkyňa svoju žalobu písomne doplnila dňa 22.4.2014, kde poukázala, že u žalovaného pracovala
od 15.10.1997, teda vyše 16 rokov bez porušenia pracovnej disciplíny a nemala žiadne napomenutie,



nebola ani upozornená na porušovanie pracovnej disciplíny. Cena hodiniek 40 ročných v sume 2 Eur
nie je dôvod na skončenie pracovného pomeru týmto výnimočným spôsobom, keďže nešlo vo veci o
závažné porušenie pracovnej disciplíny. V žalobe žalobkyňa uviedla, že primárka ju stále ponižovala
pred pacientmi a personálom a šikanovala ju, pričom v pracovných vzťahoch sa zakazuje diskriminácia
zamestnancov na pracovisku. V danom prípade nebol zákonný dôvod na skončenie pracovného pomeru
týmto mimoriadnym a výnimočným spôsobom a poukazovala na mieru intenzity porušenia pracovnej
disciplíny, ktorá podľa nej v danom prípade nie je.

6. Žalobkyňa žalobu doplnila dňa 12.5.2014, kde uviedla, že považuje okamžité skončenie pracovného
pomeru za neplatné, pretože sa stará osobu s ťažkým zdravotným postihnutím, teda o svojho manžela R.
Q., pričom podľa Zákonníka práce zamestnávateľ nemôže skončiť pracovný pomer so zamestnancom,
ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Aj z tohto
dôvodu je preto okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného voči žalobkyni podľa
žalobkyni neplatné.

7. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 21.2.2014 žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť
a zaviazať žalobkyňu k úhrade trov konania. Uviedol, že žalovaný zistil, že začiatkom mesiaca október
2013 žalobkyňa neoprávnene odcudzila z inšpekčnej izby náramkové hodinky patriace zomretému
pacientovi F. H., ktoré neboli odovzdané jeho príbuzným. Dňa 24.10.2013 o 11:50 hod. sa žalobkyňa zo
spáchaním uvedeného skutku osobne priznala hlavnej sestre Leteckej vojenskej nemocnice T.. K. H.
a tá následne túto informáciu postúpila vedeniu žalovaného. Žalovaný má za to, že vyššie uvedeným
skutkom došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny a to tým, že žalobkyňa postupovala v rozpore
s ustanoveniami § 81 písm. a) a c) Zákonníka práce, keď nepracovala zodpovedne a riadne, porušila
všeobecne záväzné právne predpisy a konala v rozpore s oprávnenými záujmami žalovaného. Žalovaný
uviedol, že je neprípustné, aby žalovaný ako všeobecne verejne známy poskytovateľ zdravotnej
starostlivosti nielen medzi obyvateľmi Mesta Košice toleroval neoprávnené odcudzenie predmetov vo
vlastníctve pacientov svojimi zamestnancami. Takéto konanie je bezpochyby v rozpore s oprávnenými
záujmami žalovaného.

8. Žalovaný poukázal ďalej na to, že nie je rozhodujúca hodnota odcudzeného predmetu a ani to,
či išlo o predmet vo vlastníctve žalovaného alebo inej osoby, ktorá bola v priestoroch žalovaného
hospitalizovaná. Práve naopak, skutočnosť, že išlo o predmet vo vlastníctve osoby, ktorá bola u
žalovaného hospitalizovaná ešte viac umocňuje závažnosť konania žalobkyne. Poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 17.10.2012 spisovej značky 21Cdo/2596/2011, v zmysle
ktorého útok na majetok zamestnávateľa, či už priamy (napríklad krádežou, poškodzovaním, zneužitím a
pod.) alebo nepriamy (napríklad pokusom odčerpať časť majetku zamestnávateľa bez zodpovedajúceho
protiplnenia) predstavuje z hľadiska vymedzenia relatívne neurčitej hypotézy § 68 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce takú významnú okolnosť, že už spravidla sama o sebe postačuje pre záver o porušení
povinnosti zamestnanca vyplývajúcej z právnych predpisov vzťahujúcich sa k nim vykonávanej práci
zvlášť závažným spôsobom. Žalovaný má preto za to, že v danom prípade boli naplnené všetky zákonné
dôvody na okamžité skončenie pracovného pomeru so žalobkyňou a preto žalobu považoval v celom
rozsahu za neopodstatnenú.

9. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

10. Z výpovede žalobkyne i z dohody o zmene pracovnej zmluvy súd zistil, že žalobkyňa u žalovaného
pracovala od 10.10.1997 najprv ako upratovačka, neskôr ako zdravotnícky asistent. Dohodou o
zmene pracovnej zmluvy zo dňa 30.11.1998 sa zmenila doba trvania pracovného pomeru žalobkyne
u žalovaného na dobu neurčitú. Žalobkyňa uviedla, že na oddelení dlhodobo chorých zomrel jeden
pacient a keď robila poriadok pri jeho posteli a pri skrinke, našla tam náramkové hodinky. Išlo asi o
40 ročné hodinky bez akejkoľvek hodnoty. Zapísala tieto hodinky, nechala ich na inšpekčnej izbe a
povedala dennej sestre, aby ich odovzdala vrchnej sestre alebo do kancelárie. Po mesiaci od tejto
udalosti pracovala v nočnej smene, keď za ňou došiel spolupracovník Y. L., ktorý pracuje ako sanitár u
žalovaného ,a povedal jej, aby zobrala tieto hodinky, lebo už ich nikomu netreba a že už mesiac sa u
žalovaného nachádzajú. Tieto hodinky zobrala a uložila ich do svojej skrinky v šatni. Dňa 24.10.2013,
keď nastúpila do smeny jej zdravotná sestra povedala v šatni, že je zlodejka a má hodinky vrátiť. Preto
zašla za primárkou, ktorá na ňu začala kričať a označila ju za zlodejku a uviedla jej, že okamžite má vrátiť
tieto hodinky. Dňa 4.11.2013 mala dovolenku, počas ktorej jej volala hlavná sestra, aby sa dostavila do



práce. Táto jej predložila dohodu o skončení pracovného pomeru a takisto mala pripravené aj okamžité
skončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa odmietla tieto doklady prevziať a odišla. Následne na adresu
svojho bydliska dostala okamžité skončenie pracovného pomeru datované žalovaným dňa 26.11.2013.

11. Žalobkyňa vo svojej výpovedi poukázala na to, že sa stará o svojho manžela R. Q., ktorý je osobou
ťažko zdravotne postihnutou od roku 1992, je po ťažkej operácii chrbtice a je hluchý. V súčasnosti je
starobný dôchodca. Manželmi sú od roku 1974 a žije s ním v spoločnej domácnosti a osobne sa o neho
stará.

12. Žalobkyňa ďalej uviedla, že bola na osobnom pohovore u štatutárneho zástupcu žalovaného -
riaditeľa, ktorý jej povedal, že má odniesť hodinky dennej sestre, aby ich dala do trezoru. Táto však
odmietla hodinky prijať s tým, že od primárky dostala zákaz prevziať od nej hodinky.

13. Z písomného vyhotovenia okamžitého skončenia pracovného pomeru vyhotoveného žalovaným
dňa 26.11.2013 súd zistil, že žalovaný oznámil žalobkyni, že s ňou okamžite končí pracovný pomer
a to z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny, ktorého sa dopustila nasledovným konaním:
začiatkom mesiaca marec 2013 neoprávnene odcudzila z inšpekčnej izby náramkové hodinky patriace
zomretému pacientovi F. H., ktoré neboli odovzdané jeho príbuzným. Dňa 24.10.2013 o 11:50 hod. sa
so spáchaním uvedeného skutku osobne priznala hlavnej sestre Leteckej vojenskej nemocnice T.. K.
H., primárke Y.. R. V., vedúcej sestre ODCH Q. L., sestre E. Q. a sanitárovi Y. L.É.. Uvedeným konaním
porušila žalobkyňa základné povinnosti zamestnanca, ktoré sú uvedené v § 81 písm. a) a c) Zákonníka
práce, keď nepracovala zodpovedne a riadne, porušila všeobecné záväzné právne predpisy a konala
v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa (žalovaný posúdil toto jej konanie ako závažné
porušenie pracovnej disciplíny). Pracovný pomer žalobkyne u žalovaného sa podľa tohto okamžitého
skončenia pracovného pomeru mal skončiť v deň, keď jej bude toto okamžité skončenie pracovného
pomeru doručené.

14. Žalobkyňa uviedla, že okamžité skončenie pracovného pomeru prevzala dňa 6.12.2013 a písomne
dňa 13.12.2013 oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní. O tom predložila súdu písomné
vyhotovenie tohto oznámenia, ktoré žalovaný prevzal dňa 17.12.2013, podľa doručenky, ktorú tiež
predložila súdu.

15. Žalovaný predložil súdu oznámenie o porušení pracovnej disciplíny - neoprávnené osvojenie si
cudzej veci, ktoré spracovala T.. K. H. hlavná sestra nemocnice dňa 23.10.2013 a ktoré adresovala
štatutárnym zástupcom žalovaného. Z tohto oznámenia súd zistil, že dňa 24.10.2013 o 11:50 hod.
oznámila žalobkyňa hlavnej sestre nemocnice, že pred 2 týždňami si zobrala domov hodinky po
nebohom pacientovi F. H., ktoré ostali a neboli odovzdané príbuzným. Hodinky sa nachádzali od
9.9.2013 (kedy pacient zomrel) na inšpekčnej izbe, neboli odložené v trezore a neboli o tejto
skutočnosti ani oboznámení príbuzní nebohého. Na základe týchto vážnych skutočností doporučila
urobiť nápravné opatrenia a to napomenúť manažérku dennej smeny A. T. a to zrážkou zo mzdy a
u zdravotníckej asistentky Y. Q. (žalobkyne) prehodnotiť rozviazanie pracovného pomeru. Žiadala k
uvedeným skutočnostiam o vyjadrenie primárku Y.. R. V. a vedúcu sestru Q. L..

16. Žalobkyňa predložila súdu Preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorý bol
vydaný jej manželovi R. Q. dňa 18.6.2013 Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach.
Zároveň žalobkyňa predložila sobášny list vydaný obcou Košická Polianka matričným úradom, ktorým
preukazovala, že s R. Q. uzavrela manželstvo dňa 12.10.1978, že toto trvá a že žijú v spoločnej
domácnosti a ona sa o neho osobne stará.

17. Ďalej žalobkyňa predložila súdu oznámenie Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 22.6.1998
o priznaní čiastočnej invalidity jej manželovi R. Q..

18. Z výpovede žalobkyne súd zistil, že zamestnávateľovi, teda žalovanému neoznámila skutočnosť, že
jej manžel je zdravotne ťažko postihnutý. K tejto výpovedi žalovaný poukázal na to, že týmto porušila
žalobkyňa demonštratívny výpočet povinnosti zamestnancov uvedených v § 81 písm. g) Zákonníka
práce a poukázal na § 17 ods. 3 Zákonníka práce, že neplatnosť právneho úkonu, ak si spôsobí
zamestnanec sám nemôže byť na ujmu zamestnávateľa. Zamestnávateľ nemal možnosť legálnym
spôsobom zistiť, že žalobkyňa sa stará o manžela ako o osobu zdravotne ťažko postihnutú, nemohol to



zistiť zo žiadnej evidencie vzhľadom na ochranu osobných údajov. Žalobkyňa tvrdila, že to, že jej manžel
je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím vedel žalovaný už od roku 2001. Uviedla, že každý rok
musela mzdovej účtovníčke písomne predkladať potvrdenie Sociálnej poisťovne na ročné zúčtovanie
mzdy. Tieto potvrdenia sa nachádzajú u žalovaného na mzdovej učtárni a preto zamestnávateľ vedel,
že jej manžel je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím. Túto skutočnosť oznámila aj vrchnej sestre
duplicitne a bola každému všeobecne známa.

19. Žalovaný písomne dňa 29.9.2014 k tvrdeniam žalobkyne uviedol, že žalovanému nebola skutočnosť,
že manžel žalobkyne je osobou ťažko zdravotne postihnutou oznámená v roku 2001, nebolo mu
doručené rozhodnutie Sociálnej poisťovne zo dňa 22.6.1998 o čiastočnej invalidite manžela žalobkyne.

20. Žalovaný predložil súdu Žiadosti o vykonanie výpočtu dane za obdobie rokov 2002 až 2008, 2011 a
2012 vrátane všetkých súvisiacich príloh žalobkyne, z ktorých však nevyplýva skutočnosť, že žalobkyňa
bola zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím.

21. Z prerokovania okamžitého skončenia pracovného pomeru zamestnanca LVN a. s. predloženého
žalovaným súd zistil, že základná odborová organizácia pri Leteckej vojenskej nemocnici dňa 20.11.2013
na základe žiadosti žalovaného prerokovala okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného
so žalobkyňou a výbor ZOO nemal námietky voči okamžitému skončeniu pracovného pomeru so
žalobkyňou.

22. V konaní boli vypočutí svedkovia Y. L., Y.. R. V., Q. L., T.Q.. Y.. K. H. a E. Q..

23. V konaní vypočutý svedok Y. L., ktorý pracuje u žalovaného ako ošetrovateľ, uviedol, že v sesterskej
miestnosti boli zavesené nejaké staré hodinky a on zo žartu povedal žalobkyni, aby zobrala tieto hodinky
svojmu manželovi, že bude mať pre neho darček na Vianoce. Žalobkyňa skutočne aj tieto hodinky
zobrala. Išlo o hodinky staršie ako 20 rokov, podľa neho boli tieto hodinky bezcenné.

24. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 11.3.2015 potvrdila, že odcudzila hodinky, ktoré sú však podľa nej
nulovej hodnoty a týmto svojím konaním nespôsobila žalovanému žiadnu škodu. Nikdy nebola predtým
písomne napomínaná na porušenie pracovnej disciplíny, pričom pre žalovaného pracovala vyše 18
rokov.

25. Žalobkyňa vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 18.6.2015 uviedla súdu, že je pravdou, že
odcudzila hodinky, ktoré však boli bezcenné, ale v danom prípade išlo o menej závažné porušenie
pracovnej disciplíny a mohol žalovaný s ňou skončiť pracovný pomer iným spôsobom než tým, ktorým
skončil, teda daním okamžitého skončenia pracovného pomeru. Aj konanie žalovaného nasvedčuje, že
sa snažil skončiť pracovný pomer so žalobkyňou dohodou, pričom takúto dohodu žalobkyňa odmietla.
Mohol skončiť teoreticky pracovný pomer so žalobkyňou aj výpoveďou. Podľa žalobkyne je okamžité
skončenie pracovného pomeru výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru a žalobkyňa
pracovala u žalovaného 18 rokov bez porušenia pracovnej disciplíny. Hodinky po nebohom pacientovi
F. H. sa nachádzali na inšpekčnej izbe, neboli uložené v trezore a neboli o tejto skutočnosti oboznámení
príbuzní nebohého. Preto navrhla žalobkyňa, aby vzhľadom na spoluzodpovednosť žalovaného a na
stav, ktorý nastal po smrti pána H. predložil pokyny ako sa má v týchto prípadoch postupovať. V danej
veci nie je intenzita porušenia povinností na tento výnimočný spôsobom skončenia pracovného pomeru
daná a preto žiadala žalobe žalobkyňa vyhovieť.

26. Z výpovede štatutárneho zástupcu žalovaného Y.. Ľ. Q. súd zistil, že v októbri 2013 bol mimo
územia Slovenskej republiky. Po návrate z dovolenky sa snažil vyriešiť situáciu, ktorá sa stala na
oddelení dlhodobo chorých, kde došlo k odcudzeniu hodiniek zo strany žalobkyne. Pozval žalobkyňou
na pohovor a pripravil dohodu o skončení pracovného pomeru, pretože považoval jej konanie za
závažné porušenie pracovnej disciplíny. Žalobkyňa neprijala túto dohodu o skončení pracovného
pomeru, preto sa rozhodol skončiť pracovný pomer pre závažné porušenie pracovnej disciplíny so
žalobkyňou okamžitým skončením jej pracovného pomeru. Štatutárny zástupca žalovaného poukázal
na to, že skutok, ktorý spáchala žalobkyňa je bezprecedentným porušením pracovnej disciplíny a vysiela
negatívny signál verejnosti. Poukázal na to, že išlo o odcudzenie veci, ktorá zostala po nebohom, preto
zaujal razantné stanovisko a preto aj vyzval žalobkyňu na skončenie pracovného pomeru dohodou.



Poukázal ďalej na to, že došlo k narušeniu dôvery pacientov voči personálu, ak niekto z personálu
odcudzí cudziu vec, ktorá patrí pacientovi. Je to neprípustné v spoločnosti a predovšetkým v nemocnici,
kde sa starajú o ťažko chorých pacientov. Je neprípustné, aby poučovali svojich zamestnancov o tom,
že vec nie je jeho a preto ju nemôže odcudziť. V danom prípade bol poškodený kredit nemocnice a preto
pristúpil k razantnému kroku a dal okamžité skončenie pracovného pomeru žalobkyni.

27. V konaní súd vypočul svedkyňu Y.. R. V., ktorá pracuje u žalovaného ako primárka na oddelení
dlhodobo chorých. Menovaná svedkyňa uviedla, že prišla za ňou zdravotná sestra T. a spolu s vrchnou
sestrou L., ktoré jej oznámili, že boli odcudzené hodinky žalobkyňou. Preto sa spýtala žalobkyne, či
odcudzila nejaké hodinky, ktorá jej potvrdila, že skutočne tieto hodinky odcudzila a bola k tomu donútená.
K pracovnej disciplíne žalobkyne uviedla, že boli nezhody na oddelení, keď tam pracovala, neustále bola
s niečím nespokojná a vyhrážala sa. Opakovane upozorňovala žalobkyňu na porušovanie pracovnej
disciplíny. Menovaná svedkyňa uviedla, že pri prijímaní vecí od pacientov sa vypisuje tlačivo o prebratí
cenností alebo iných vecí, ktoré treba uložiť. Hodinky patriace nebohému pacientovi neboli uložené
v trezore z toho dôvodu, že telefonicky volala suseda nebohého, že pre tieto hodinky prídu príbuzní
nebohého.

28. Z výpovede svedkyne Q. L., ktorá pracuje ako vrchná sestra u žalovaného súd zistil, že žalobkyňa
bola jej priamou podriadenou. Na oddelení dlhodobo chorých zomrel pacient F. H., zostali po ňom
nejaké veci. Navštevovať nebohého chodila hlavne jeho suseda, ktorá telefonicky oznámila, že manželka
nechce nič z vecí po nebohom, len tieto hodinky, ktoré po ňom zostali. Preto boli predmetné hodinky
ponechané v inšpekčnej izbe, keďže si ich mala prísť vyzdvihnúť sestra zomrelého. Stalo sa, že za
ňou prišla zdravotná sestra T., ktorá jej oznámila, že hodinky zmizli z inšpekčnej izby a že ich zobrala
žalobkyňa. Táto svedkyňa potvrdila, že pri preberaní vecí od pacientov sa vypisuje tlačivo o zobratí
predmetných vecí od pacientov do úschovy.

29. Z výpovede svedkyne T.. Y.. K. H., ktorá pracuje ako hlavná sestra u žalovaného súd zistil,
že za ňou prišla 24.10.2013 žalobkyňa rozrušená a uviedla jej, že zobrala neoprávnene hodinky
patriace nebohému pacientovi. Oboznámila s touto skutočnosťou vedenie žalovaného a vypracovala
upozornenie adresované vedeniu žalovaného. K pracovnej disciplíne žalobkyne sa vyjadrila menovaná
svedkyňa tak, že mala vedomosti, že bola žalobkyňa ústne napomínaná vrchnou sestrou L., komunikácia
so žalobkyňou bola ťažká a nerešpektovala niektoré pokyny zamestnávateľa.

30. V konaní súd vypočul ako svedkyňu E. Q., ktorá bola zdravotnou sestrou na oddelení dlhodobo
chorých. Menovaná svedkyňa potvrdila, že prišla na oddelenie známa nebohého F. H., ktorá chcela
zobrať hodinky, ktoré zostali po nebohom. Uviedla, že predmetné hodinky boli raz na poličke v ošetrovni,
niekedy boli aj v inej miestnosti a nebol dôkaz o tom, komu patria tieto hodinky. Menovaná svedkyňa
potvrdila, že hodinky zobrala z oddelenia žalobkyňa. Svedkyňa uviedla, že išlo o bezcenné hodinky,
ktoré nemali žiadnu hodnotu.

31. Žalovaný predložil súdu Pracovný poriadok žalovaného zo dňa 1.7.2009.

32. Z článku 6 predmetného pracovného poriadku žalovaného súd zistil, že v bode 1 sa uvádza, čo sa
považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia pracovného
pomeru. Okrem iného za závažné porušenie pracovnej disciplíny s možnosťou okamžitého skončenia
pracovného pomeru sa považuje najmä krádež, sprenevera respektíve pokus o krádež majetku
zamestnávateľa, majetku iných zamestnancov, pacientov a ostatných.

33. Ako dôkaz, že aj žalobkyňa bola školená a oboznámená s pracovným poriadkom predložil súdu
žalovaný zápis o školení zamestnancov, medzi ktorými je aj podpis žalobkyne zo dňa 20.5.2013, kedy
sa školili s pracovným poriadkom a inými prevádzkovými poriadkami platiacimi u žalovaného.

34. Ako dôkaz, že príbuzní nebohého F. H. žiadali vydať hodinky predložil súdu žalovaný list adresovaný
E. H. štatutárnym zástupcom žalovaného zo dňa 23.12.2013. V tomto liste oznamoval žalovaný E.
H., že došlo k odcudzeniu hodiniek po nebohom pánovi H. zamestnankyňou žalovaného. Zároveň sa
ospravedlnili za vzniknutú situáciu a požiadali E. H. o zaslanie stanoviska týkajúceho sa výšky vzniknutej
škody.



35. Súd takto zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich právnych predpisov:

36. Podľa ustanovenia § 68 ods. 1 písm. b) zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce zamestnávateľ
môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne
pracovnú disciplínu.

37. Podľa ustanovenia § 68 ods. 3 citovaného zákona zamestnávateľ nemôže okamžite skončiť pracovný
pomer so zamestnancom, ktorý sa osobne stará o blízku osobu, ktorá je osobou s ťažkým zdravotným
postihnutím. Môže však s ním skončiť pracovný pomer výpoveďou.

38. Podľa ustanovenia § 70 citovaného zákona okamžité skončenie pracovného pomeru musí
zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho
nebolo možné zameniť s iným dôvodom a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi,
inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

39. Podľa ustanovenia § 81 citovaného zákona zamestnanec je povinný najmä:
a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydaných v súlade s právnymi predpismi;
nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu,
b) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny,
c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu nim vykonávajú, ak bol s nimi
riadne oboznámený,
d) písomne oznamovať zamestnávateľovi bez zbytočného odkladu všetky zmeny, ktoré sa týkajú
pracovného pomeru a súvisia s jeho osobou, najmä zmenu jeho mena, priezviska, trvalého pobytu alebo
prechodného pobytu, adresy na doručovanie písomností, zdravotnej poisťovne, a ak sa so súhlasom
zamestnanca poukazuje výplata na účet v banke alebo pobočke zahraničnej banky, aj zmenu bankového
spojenia.

40. Okamžité skončenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru.
Ide o jednostranný právny úkon zamestnávateľa, ktorý smeruje ku skončeniu pracovného pomeru
so zamestnancom okamihom doručenia jeho písomného vyhotovenia zamestnancovi. Zamestnávateľ
môže so zamestnancom okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne, a to len z dôvodov taxatívne
uvedených v zákone. Dôvodom, pre ktorý môže zamestnávateľ použiť tento výnimočný spôsob
skončenia pracovného pomeru je porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom závažným spôsobom.
Povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí medzi základné povinnosti zamestnancov uvedené v
§ 81 a 82 Zákonníka práce. Na okamžité skončenie pracovného pomeru sa vyžaduje, aby išlo o
zavinené konanie zo strany zamestnanca, a to aj z nedbanlivosti, a musí dosahovať intenzitu porušenia
pracovných povinností závažným spôsobom. Intenzita porušenia pracovnej disciplíny je jedným zo
základných hľadísk pri rozhodovaní o postihu za porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ je
povinný okamžité skončenie pracovného pomeru vopred prerokovať so zástupcom zamestnancov. Bez
tohto predchádzajúceho prerokovania je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca
zamestnancov je povinný prerokovať okamžité skončenie pracovného pomeru do 10 kalendárnych
dní odo dňa doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v tejto lehote k prerokovaniu tohto
zrušovacieho prejavu nedôjde, platí zákonný predpoklad, že k jeho prerokovaniu došlo (§ 74 Zákonníka
práce).

41. Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že žalobkyňa bola zamestnaná u žalovaného na
základe pracovnej zmluvy uzavretej dňa 10.6.1998, pracovala ako zdravotná asistentka, pričom v roku
1998 Dohodou o zmene pracovnej zmluvy sa zmenil jej pracovný pomer na dobu neurčitú.

42. Dňa 26.11.2013 dal žalovaný žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu toho, že v
mesiaci október 2013 neoprávnene odcudzila žalobkyňa z inšpekčnej izby náramkové hodinky patriace
zomretému pacientovi F. H., ktoré neboli odovzdané jeho príbuzným. So spáchaním uvedeného skutku
sa žalobkyňa priznala hlavnej sestre Leteckej vojenskej nemocnici, primárke Y.. R. V., vedúcej sestre
oddelenia dlhodobo chorých Q. L., sestre E. Q.U. a sanitárovi Y. L.. Týmto svojím konaním vážne porušila
pracovnú disciplínu a preto s ňou žalovaný okamžite skončil pracovný pomer podľa ustanovenia § 68
ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.



43. Žalobkyňa oznámila dňa 13.12.2013 žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní a žiadala priznať
aj náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru.

44. Základnou otázkou, ktorú v tomto konaní súd riešil bolo to, či žalobkyňa svojím konaním, teda
odcudzením náramkových hodiniek patriacich zosnulému F. H., porušila pracovnú disciplínu menej
závažným spôsobom ako to tvrdila žalobkyňa alebo išlo o závažné porušenie pracovnej disciplíny ako
to tvrdil žalovaný.

45. Podľa názoru súdu v danom prípade odcudzením hodiniek zomrelému pacientovi išlo o závažné
porušenie pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne, pretože konala v rozpore s oprávneným záujmom
žalovaného, ktorý je poskytovateľom zdravotnej starostlivosti v Košiciach, k odcudzeniu hodiniek došlo
na oddelení dlhodobo chorých. Išlo o odcudzeniu predmetu, ktorý patril hospitalizovanému pacientovi,
ktorý následne zomrel. V prípade nie je rozhodujúca cena odcudzených hodiniek, ale to, že išlo o
predmet, ktorý patril hospitalizovanému pacientovi, pričom príbuzní pacienta žiadali tieto hodinky po
nebohom vydať.

46. Súd posúdil toto konanie žalobkyne ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Toto konanie je
nemorálne, v rozpore s dobrými mravmi a základnými zásadami zdravotníckej etiky bez ohľadu na
hodnotu odcudzených hodiniek. Je neprípustné, aby zdravotnícky personál odcudzoval majetok patriaci
hospitalizovaným pacientom, aby žalovaný upozorňoval svojich zamestnancov, že nemajú odcudzovať
predmety patriace pacientom. V danom prípade bol poškodený všeobecný kredit žalovaného ako
poskytovateľa verejnej zdravotnej starostlivosti.

47. Ďalšou skutočnosťou, pre ktorú žiadala vysloviť žalobkyňa neplatnosť okamžitého skončenia
pracovného pomeru bolo to, že sa stará o osobu zdravotne ťažko postihnutú a to o svojho manžela.
V konaní však nebolo preukázané, aby túto skutočnosť oznámila zamestnávateľovi, hoci jej takúto
povinnosť ukladá Zákonník práce vo všeobecných povinnostiach zamestnancov.

48. Z uvedených dôvodov preto súd má za to, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré
dal žalovaný žalobkyňa dňa 26.11.2013 je platné, dôvodné a preto súd žalobu žalobkyne o určenie
neplatnosti tohto okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy zamietol ako bezdôvodnú.

49. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.

50. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej
úspechu vo veci.

51. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1, 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

52. V danom prípade mal žalovaný úspech v plnom rozsahu, preto mu súd priznal právo na náhradu
trov konania proti žalobkyni vo výške 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do
15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 ods. 1 CSP)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) [§ 363 CSP].

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že



a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.