DESIGN ENGINEERING, a. s.


Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 10Sžk/20/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200096
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hatalová
ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2023:4019200096.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako kasačný súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Hatalovej, PhD. a členov senátu JUDr. Kataríny Cangárovej, PhD. LL.M. (sudca spravodajca)
a JUDr. Mariána Fečíka v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): K. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. V.
XX, X., právne zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554,
proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov, referát starostlivosti o životné
prostredie, so sídlom Štefánikova trieda 69, Nitra, za účasti: 1/ Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o., so
sídlom Horné lúky 4540/1, Nitra, IČO: 48 302 392, právne zastúpený: CMS Cameron McKenna Nabarro
Olswang, advokáti, v.o.s., so sídlom Na Poříčí 1079/3a, Praha 1, za ktorú koná CMS Cameron McKenna
Nabarro Olswang, advokáti, v.o.s., organizačná zložka, so sídlom Staromestská 3, Bratislava - mestská
časť Staré Mesto, IČO: 51 034 166, 2/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova
1667/14, Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 31 820 174, 3/ Nitra Invest, s.r.o., sídlo Mostná
29, Nitra, IČO: 36 561 690, 4/ DESIGN ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, Bratislava -
mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 609 633, 5/ K.. C. B., nar. XX.XX.XXXX, F. XX, L., 6/ A.. E. H.,
nar. XX.XX.XXXX, J. G. X, X., 7/ J. Y., nar. XX.XX.XXXX,. U.. X, X., 8/ J. M., nar. XX.XX.XXXX, J.
G. XX, X., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.: OU-NR-OOP3-2018/041639 zo dňa
28.11.2018, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Krajského súdu v Nitre
č. k. 26S/16/2019-270 zo dňa 1.10.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť z a m i et a.

II. Účastníkom nárok na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh a výsledky administratívneho konania

1. Dňa 01.06.2018 bola na Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj
„prvostupňový orgán“) doručená žiadosť stavebníka Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. o vydanie
kolaudačného rozhodnutia pre vodné stavby obsiahnuté v objektoch SO 741.1 Vodovodný rozvod - 2.
časť kolaudácie, SO 742.1 Rozvod požiarnej vody - 2. časť kolaudácie, SO 752.1 Dažďová kanalizácia
- 2. časť kolaudácie, SO 760.1 Splašková kanalizácia - 1. časť kolaudácie, SO 762 Čerpacia stanica
splaškovej kanalizácie 2 - 1. časť kolaudácie, SO 763 Čerpacia stanica splaškovej kanalizácie 3 - 1.
časť kolaudácie, SO 751 Retenčné nádrže - 2. časť kolaudácie, SO 751.4 Retenčná nádrž + vsakovací
objekt, SO 751.5 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO 751.6 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, SO
751.7 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, 751.8 Retenčná nádrž + vsakovací objekt, 751.9 Retenčná
nádrž + vsakovací objekt a SO 751.10 Retenčná nádrž + vsakovací objekt vybudované v rámci stavby
„Automotive Nitra project“ na tam uvedených parcelách v k. ú. G., Z..



2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2018/026032-12/F-47 zo dňa 31.08.2018 (ďalej
aj „prvostupňové rozhodnutie“) povolil stavebníkovi - spoločnosti Jaguar Land Rover Sovakia, s.r.o. v
zastúpení splnomocnenej spoločnosti PROMT, s.r.o. podľa § 26 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v
spojení s § 82 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej aj „stavebný
zákon“) uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania.

3. Dňa 09.10.2018 bolo v zákonom stanovenej lehote prvostupňovému orgánu doručené odvolanie
účastníka konania K. voči prvostupňovému rozhodnutiu. K. žiadal, aby odvolací správny orgán
prvostupňové rozhodnutie zrušil, pretože postupom stavebného úradu bolo porušené množstvo
zákonných noriem.

4. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2018/041639 zo dňa
28.11.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové
rozhodnutie potvrdil.

5. V napadnutom rozhodnutí žalovaný uviedol:

- správny orgán bol viazaný právoplatnými rozhodnutiami orgánov vydaných v predmetnom konaní, a
preto nevidel dôvod na prerušenie konania s poukazom na nenaplnenie podmienok vyplývajúcich z §
29 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok),
- uznesením vlády SR č. 401 zo dňa 08.07.2015 bol schválený návrh na vydanie osvedčenia o
významnej investícii na realizáciu stavby s názvom Vybudovanie strategického parku, ktoré bolo
doplnené uznesením vlády SR zo dňa 21.07.2015, a z tohto dôvodu sa na predmetnú stavbu nevyžaduje
územné rozhodnutie,
- územný plán mesta Nitra, resp. funkčné využitie pozemkov vo vzťahu k strategickému parku je otázka,
ktorá bola doriešená v rámci schvaľovania územnoplánovacej dokumentácie a vydaných stavebných
povolení,
- kolaudačné konanie predmetných vodných stavieb túto otázku nemá dôvod riešiť, nakoľko kolaudačné
rozhodnutie vychádza z právoplatného stavebného povolenia,
- dopravné napojenia a ani ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca namieta, sa v tomto kolaudačnom konaní
neriešili, neboli predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie týkajúcich sa stavieb a
nesúvisia s kolaudáciou stavby,
- zo strany správneho orgánu nedošlo k porušeniu hmotnoprávnych a procesnoprávnych predpisov,
naopak tento konal v súlade s nimi, a preto nebol dôvod odvolaniu vyhovieť.

II.
Konanie na krajskom súde

6. Včas podanou žalobou na Krajský súd v Nitre (ďalej aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal preskúmania
zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia, ich zrušenia a
vrátenia veci na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň žiadal priznať úplnú náhradu trov konania.

7. Krajský súd napadnutým rozsudkom sp. zn. 26S/16/2019 zo dňa 01.10.2020 podľa § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) žalobu ako nedôvodnú zamietol.

8. Krajský súd v napadnutom rozsudku poukázal na skutočnosť, že námietky žalobcu uvedené v žalobe
zo dňa 26.02.2019 sú v prevažnej časti identické s námietkami, ktoré uviedol v žalobe zo dňa 18.11.2016,
s ktorými sa ten istý krajský súd vysporiadal v rozsudku č. k. 11S/258/2016-552 zo dňa 09.09.2020,
žalobcovi je teda známy právny postoj správneho súdu k jeho námietkam. Krajský súd využijúc ust. § 140
SSP preto pri svojom právnom odôvodnení tohto rozsudku poukázal na relevantné časti odôvodnenia
rozsudku krajského súdu sp. zn. 11S/258/2016 zo dňa 09.09.2020, s ktorého právnymi a skutkovými
odôvodneniami aplikovateľnými na prejednávanú vec sa plne stotožnil.

9. K časti argumentácie žalobcu, ktorá v konaní vedenom pod sp. zn. 11S/258/2016 vznášaná nebola,
krajský súd uviedol, že žalobca v podanej žalobe poukazuje na veľké množstvo ustanovení Ústavy
SR, ďalších v žalobe citovaných zákonov, Aarhuského dohovoru a pod, pričom vo svojej žalobe až na



výnimky nekonkretizuje, akým spôsobom a postupom správny orgán v žalobe citované ustanovenia
porušil, preto nie je možné k tejto časti žaloby zaujať žiadny postoj.

10. Krajský súd poukázal na skutočnosť, že žalobca bol účastníkom kolaudačného konania, v rámci
ktorého vzniesol námietky, s ktorými sa správny orgán v napadnutom rozhodnutí vysporiadal. Správny
orgán tak rešpektoval zmysel a cieľ Aarhuského dohovoru, keď postupoval v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania a dal im možnosť, aby mohli svoje práva a záujmy obhajovať, vyjadrovať sa k
predmetu konania a uplatňovať svoje nároky.

11. K námietke žalobcu, že v kolaudačnom rozhodnutí nie je zmienený objekt SO 753.1, ktorý prechádza
parcelou č. 3064 v k. ú. Lužianky, ktorej je žalobca vlastníkom, krajský súd uviedol, rovnako ako
žalovaný, že táto námietka je irelevantná. Predmetom kolaudačného konania objekt SO 753.1 nebol,
a tak nie je dôvod sa touto námietkou zaoberať. Za relevantné nepovažoval krajský súd ani námietky
žalobcu ohľadne dopravného napojenia navrhovanej činnosti na verejné komunikácie, pretože dopravné
napojenie taktiež nebolo predmetom kolaudačného konania, nebolo predmetom stavebného povolenia
ani projektovej dokumentácie a nesúvisí s kolaudáciou stavby.

12. Krajský súd, vzhľadom na dôvody podanej žaloby, keď žalobca napáda postup správnych orgánov
aj v konaniach, ktoré s predmetným kolaudačným konaním a rozhodnutím nesúvisia, a ktoré mu
predchádzali, uviedol, že nie je možné, aby súd v tomto konaní posudzoval zákonnosť rozhodnutí
vydaných v zisťovacom konaní a v stavebnom konaní, ktoré boli pre rozhodnutie vydané v kolaudačnom
konaní k predmetným stavbám záväzné.

13. K dôvodu, prečo zamietol návrh na prerušenie konania do skončenia konania vedeného na krajskom
súde pod sp. zn. 11S/3/2017, predmetom ktorého je rozhodnutie v stavebnom konaní k stavbám, ktoré
sú predmetom kolaudačného konania, krajský súd uviedol, že postup podľa § 100 ods. 2 SSP by nebol
v záujme hospodárnosti a efektívneho postupu správneho súdu aj v iných konaniach (v ktorých navyše
súd odklad vykonateľnosti vo veľkej časti nepovoľoval). Poukázal aj na veľké množstvo žalôb (cca 150),
ktoré žalobca podal vo veciach súvisiacich s realizáciou výstavby „strategického parku“, ktorými napáda
množstvo rozhodnutí správnych orgánov v zisťovacom, stavebnom, kolaudačnom a inom konaní, pričom
niektoré môžu na seba aj skutočne nadväzovať.

14. V závere krajský súd konštatoval, že na základe žalobných bodov uvedených v žalobe nie je možné
preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie výstavby strategického parku, resp.
poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konaniach, ktoré predchádzali
kolaudačnému konaniu.

III.
Konanie na kasačnom súde

15. Proti rozsudku krajského súdu podal žalobca (sťažovateľ) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z
dôvodu podľa § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t. j. že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon
tým, že rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci.

16. Sťažovateľ poukazoval na nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia z dôvodu
nenaplnenia podmienok § 32 ods. 2 stavebného zákona. Podľa sťažovateľa je aplikácia § 32 ods. 2
stavebného zákona možná len v prípade povoľovania stavieb tvoriacich významnú investíciu v podobe
výstavby strategického parku podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach
týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov, ale nie v prípade
povoľovania stavieb tvoriacich jednotlivé ďalšie významné investície v strategickom parku na základe
osobitných osvedčení. Osvedčenie na vybudovanie významnej investície pre Jaguar Land Rover
Slovakia, s.r.o. bolo vydané podľa § 1 ods. 2 zákona č. 175/1999 Z. z. ako osvedčenie pre významnú
investíciu realizovanú v rámci strategického parku, zatiaľ čo spoločnosti MH Invest, s.r.o. bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii v podobe vybudovania strategického parku a prípravy územia podľa
§ 1 ods. 3 písm. b) zákona č. 175/1999 Z. z. (významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude
zabezpečovať podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné
na zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej



uskutočnenie je vo verejnom záujme). Stavebnému konaniu tak malo a muselo predchádzať územné
konanie, ktoré však neprebehlo.

17. Sťažovateľ tiež poukázal na skutočnosť, že strategický park v Nitre definovaný osvedčením vydaným
pre MH Invest, s.r.o., nie je obsiahnutý v územnom pláne mesta Nitry, čím nie je naplnená hypotéza
právnej normy § 32 ods. 2 stavebného zákona „...,ak priestorové usporiadanie územia a funkčné
využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z
územného plánu zóny“.

18. Sťažovateľ ďalej namietal, že k stavbe, ktorá sa realizuje v rámci strategického parku, v ktorom sa
nachádza investícia „Automotive Nitra Project“, neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj
„zákon EIA“), a preto je celý proces vydávania stavebných povolení nezákonný. Sťažovateľ poukázal,
že obdobný strategický park na Slovensku - Strategický park Haniska sa bude posudzovať (povinné
hodnotenie) v zmysle zákona EIA.

19. Sťažovateľ tiež namietal aj porušenie § 140c ods. 6 stavebného zákona, a to postupom stavebného
úradu, ktorý v prípade ak sťažovateľ namietal, že strategický park nebol a mal byť posudzovaný
podľa zákona EIA, nepostupoval v zmysle citovanej právnej úpravy. Sťažovateľ poukázal aj na
nerešpektovanie § 9 Vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. Tvrdil, že ak stavebník žiada o stavebné
povolenie postupne na jednotlivé stavby súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú
situáciu celého súboru stavieb, vrátane zariadenia staveniska. Takýto dokument však predložený nebol.
Táto skutočnosť teda sama o sebe činí aj napadnuté rozhodnutie v kolaudačnom konaní vadným a
nezákonným.

20. Sťažovateľ namietal neexistenciu právneho titulu stavebníka k parcele č. XXXX v k. ú. Z. v zmysle
§ 58 ods. 2 v spojení s § 139 ods. 1 stavebného zákona, ktorej je sťažovateľ výlučným vlastníkom
a poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8Sžp/6/2011 z 19.01.2022, ktorý sa zaoberal
obdobným problémom.

21. Sťažovateľ tiež namietal, že krajský súd sa nevysporiadal s jeho námietkou vo vzťahu k namietanému
porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku. V súvislosti s právom účastníka správneho konania na
oboznámenie sa s podkladmi rozhodnutia poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Szd
7/2009 z 23.03.2010. Tvrdil, že zo strany špeciálneho stavebného úradu došlo k porušeniu § 33 ods. 2
Správneho poriadku, pričom takéto porušenie je dôvodom na zmenu/zrušenie rozhodnutia v odvolacom
konaní, čo však žalovaný neučinil a tým zasadil rozhodnutiu podstatnú vadu, pre ktorú mal správny súd
napadnuté rozhodnutie zrušiť.

22. Sťažovateľ kasačnému súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok krajského súdu postupom podľa §
462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu
trov kasačného konania.

23. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že postup krajského súdu bol pri vydávaní
napadnutého rozhodnutia zákonný a vecne správny.

24. Z ďalších účastníkov konania sa k podanej kasačnej sťažnosti vyjadril iba ďalší účastník 1/ Jaguar
Land Rover Slovakia s.r.o., a to písomným podaním zo dňa 09.03.2021. Uviedol, že rozhodnutia
správnych orgánov ako i krajského súdu považuje za správne a zákonné, vydané v súlade so všeobecne
záväznými predpismi, a teda pri ich vydávaní nedošlo k pochybeniam, ktoré by zakladali dôvody na
ich zmenu alebo zrušenie. Mal za to, že žalobca iba duplikuje argumenty, ktoré už odzneli v konaní
pred krajským súdom, ktorý sa dôvodmi už dôsledne zaoberal. V súvislosti so žalobcovou námietkou
ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku poukázal ďalší účastník 1/ na to, že správny
súd má v odôvodnení rozhodnutia iba zhrnúť právne relevantné skutočnosti, ktorými sa odôvodňuje
prejednávaná vec a rozhodné skutkové okolnosti a právne argumenty, aby neobsahoval nadbytočné
informácie (s odkazom na citovanú literatúru, komentár k Správnemu súdnemu poriadku C. H. Beck,
2018, str. 716-717).



25. Ďalší účastník 1/ vyslovil názor, že žalobu žalobcu bolo potrebné posudzovať v zmysle ust. § 178
ods. 3 SSP ako žalobu zainteresovanej verejnosti a teda v zmysle ust. § 42 SSP v spojení s § 2 ods.
2 SSP a žalobca sa mal domáhať porušenia verejného záujmu v oblasti životného prostredia, ktoré
však v konaní nijako nepreukázal a taktiež nepreukázal zásah do jeho subjektívnych práv. Odmietol
tvrdenie žalobcu o potrebe vypracovania územného plánu zóny a hypotézu § 32 ods. 2 stavebného
zákona považoval za naplnenú. Z územného plánu obce Lužianky ako i mesta Nitra vyplýva funkčné
usporiadanie, a to zastavovacieho plánu predloženého v konaní o vydanie stavebného povolenia a na
prvý stavebný objekt areálu vyplýva priestorové usporiadanie strategického parku. V predmetnej veci
nenastal prípad, kedy sa v zmysle § 12 ods. 1 stavebného zákona spracúva územný plán zóny pre časť
obce. V súvislosti s namietanou absenciou konania o posudzovaní vplyvov podľa zákona EIA poukázal
na záväzné stanovisko Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. 2018/31857
z 30.07.2018, v zmysle ktorého nezistil žiaden rozpor návrhu na začatie kolaudačného konania s
rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08.10.2015.
Žalovaný tak bol viazaný týmto stanoviskom a nebol oprávnený sám posudzovať zákonnosť postupu
príslušných orgánov a ani zákonnosť nimi vydávaných rozhodnutí.

26. Vo vzťahu k namietanému nerešpektovaniu § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR
č. 453/2000 Z. z. uviedol, že priestorové usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho
plánu, ktorý už bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu (vydané
pod č. OU-NR-OVBP2-2015/041342-026 zo dňa 16.12.2015) a vydaním takéhoto stavebného povolenia
sa zastavací plán stal záväzný pre priestorové usporiadanie daného územia.

27. Záverom ďalší účastník 1/ poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ako i Ústavného
súdu, zdôrazňujúc princíp proporcionality medzi namietanou nezákonnosťou správneho rozhodnutia
a dôsledkami prípadného vyhovenia kasačnej sťažnosti a to najmä na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 5Sžp/3/2013 zo dňa 30.01.2014, 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002, 1Sžf/30/2015 zo dňa
01.12.2016, 8Sž29/2011 zo dňa 24.07.2012, 7Asan/3/2018 zo dňa 20.02.2019, 3Asan/3/2016 zo dňa
21.03.2018, 3Asan/12/2018 zo dňa 23.01.2019 ako i 2S/31/20017 zo dňa 25.07.2018, 8Sžh/1/2010,
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS 649/2015 zo dňa 16.12.2015 a III.ÚS 502/2015 zo dňa
06.10.2015.

28. Kasačná sťažnosť sťažovateľa tak nie je podľa ďalšieho účastníka 1/ dôvodná, pretože sťažnostné
body sťažovateľa nepreukazujú nezákonnosť konania a vydaných rozhodnutí, a teda neexistujú dôvody,
ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. Kasačnému súdu navrhol, aby podanú kasačnú
sťažnosť postupom podľa § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

IV.
Právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

29. Najvyšší správny súd SR začal vykonávať svoju činnosť odo dňa 01.08.2021 (§ 101e ods. 1 zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Výkon súdnictva prešiel z
Najvyššieho súdu SR na Najvyšší správny súd SR odo dňa 01.08.2021 vo všetkých veciach, v ktorých je
od 01.08.2021 daná právomoc Najvyššieho správneho súdu SR (čl. 154g ods. 4 a 6 Ústavy Slovenskej
republiky v spojení s § 101e ods. 2 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne predložená Najvyššiemu súdu SR a bola jej pridelená sp.
zn. 10Sžk/20/2021. Od 01.08.2021 je na konanie v tejto veci príslušný Najvyšší správny súd SR. Vec
bola náhodným výberom pridelená kasačnému senátu 1S Najvyššieho správneho súdu SR, ktorý o nej
rozhodol v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia pod pôvodnou spisovou značkou.

30. Senát Najvyššieho správneho súdu SR konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal
napadnutý rozsudok krajského súdu, pričom po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná oprávnenou
osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1 SSP, § 443 ods. 1 SSP) a že ide o rozsudok, proti ktorému je
kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o
súdoch) dospel k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

31. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho správneho súdu SR. Rozsudok
bol verejne vyhlásený dňa 17.02.2023 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 SSP).



32. Podľa § 81 ods. 1 stavebného zákona platného v rozhodnom čase v kolaudačnom konaní
stavebný úrad najmä skúma, či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným
úradom v stavebnom konaní a či sa dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny
alebo podmienky určené v územnom rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné
realizovanie stavby alebo jej užívanie nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska
ochrany života a zdravia osôb, životného prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

33. Podľa § 32 ods. 2 stavebného zákona územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie
strategického parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané
osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného predpisu, ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny.

34. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok krajského súdu, ktorým zamietol správnu žaloba
sťažovateľa, ktorou sa domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol
jeho odvolanie voči prvostupňovému rozhodnutiu, ktorým prvostupňový orgán povolil stavebníkovi
spoločnosti Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. uvedenie vodných stavieb do trvalého užívania, a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu.

35. Kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím pri aplikácii zákonnej úpravy uvedených právnych predpisov postupom
podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako krajský súd. Kasačný súd vyhodnotil
rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti žalobcu vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu po
tom, ako sa oboznámil s obsahom administratívneho a súdneho spisu, s námietkami žalobcu uvedenými
v kasačnej sťažnosti a s prihliadnutím na § 461 SSP dospel k záveru, že nezistil dôvod na to, aby sa
odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov, ktoré spolu so správnou citáciou
dotknutých právnych noriem obsiahnutých v dôvodoch napadnutého rozsudku krajského súdu, vytvárajú
dostatočné východiská pre vyslovenie výroku rozsudku.

36. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia krajského súdu dáva kasačný súd žalobcovi do pozornosti,
že predmetom kolaudačného konania je skúmanie zo strany príslušného stavebného úradu najmä toho,
či sa stavba uskutočnila podľa dokumentácie overenej stavebným úradom v stavebnom konaní a či sa
dodržali zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky určené v územnom
rozhodnutí a v stavebnom povolení. Ďalej skúma, či skutočné realizovanie stavby alebo jej užívanie
nebude ohrozovať verejný záujem, predovšetkým z hľadiska ochrany života a zdravia osôb, životného
prostredia, bezpečnosti práce a technických zariadení.

37. Pre kolaudačné konanie je typická koncentračná zásada vyjadrená v § 80 ods. 1 a 2 stavebného
zákona, pričom špecifikom tejto zásady je to, že účastníci konania môžu uplatniť námietky a stanoviská
najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak sa na ne neprihliadne.

38. Zo skutkových okolností bolo zrejmé, že kolaudované stavby riešia zásobovanie objektov stavby
„Automotive Nitra Project“ pitnou a požiarnou vodou, odvod dažďových vôd z jednotlivých objektov do
retenčných nádrží so zaústením do verejnej kanalizačnej siete a odvod splaškových a odpadových vôd
so zaústením do verejnej siete splaškovej tlakovej kanalizácie. Prvostupňový správny orgán v konaní
nezistil rozpor s platnými stavebnými (vodoprávnymi) povoleniami vydanými príslušným úradom. Stavbu
posúdil ako vyhovujúcu technickým požiadavkám na výstavbu, pričom skutočným prevedením stavby
a jej užívaním nevzhliadol ohrozenie života a zdravia osôb a ani životného prostredia, ani ohrozenie
záujmov spoločnosti. Na základe vykonaných skúšok a predložených dokladov založených v spisovom
materiáli pod č. OU-NR-OSZP3-2018/026032/F47, a preukázateľného splnenia podmienok určených
v stavebnom (vodoprávnom) konaní pre predmetnú vodnú stavbu bolo podľa § 26 vodného zákona
v súčinnosti s § 82 stavebného zákona vydané povolenie na uvedenie vodných stavieb do trvalého
užívania.

39. Námietka sťažovateľa, týkajúca sa porušenia § 32 ods. 2 stavebného zákona v dôsledku absencie
územného rozhodnutia, bola zo strany kasačného súdu vyhodnotená ako nedôvodná z dôvodu, že
táto otázka už bola riešená v konaní o vydaní stavebného povolenia. Kasačný súd navyše uvádza,



že právny názor sťažovateľa v danom prípade nemá oporu v zákonom texte. V zmysle § 32 ods. 2
stavebného zákona sa územné rozhodnutie nevyžaduje nielen na umiestnenie strategického parku, ale
ani na prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej
investícii (podľa § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999 Z. z.), ak priestorové usporiadanie územia a
funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce
alebo z územného plánu zóny. Prípravou územia sú podľa § 1 ods. 12 zákona č. 175/1999 Z. z. činnosti
nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, vrátane výstavby alebo pokračovania
výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení a iných obdobných prípravných činností.

40. V danom prípade osvedčenie o významnej investícií na umiestnenie strategického parku vyplývalo
z osvedčení Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 20801/2015-1000-33509 z 13.7.2015 a
č. 20801/2015-1000-35613 z 22.7.2015 vydaných pre stavbu „Vybudovanie strategického parku“ pre
spoločnosť MH Invest s.r.o. (navyše bolo vydané aj osvedčenie č. 13489/2016-1000-02437 zo dňa
14.01.2016 pre spoločnosť Jaguar Land Rover Slovakia s.r.o. pre vybudovanie stavby automobilového
projektu v rámci strategického parku). Tieto považuje kasačný súd na účely splnenia prvej podmienky §
32 ods. 2 stavebného zákona za dostatočné, pretože v prejednánavej veci kolaudované stavby sa takisto
nachádzajú na území strategického parku, a sú súčasťou prípravy objektov v rámci územia strategického
parku, hoci ich aj realizuje ako stavebník spoločnosť Jaguar Land Rover s.r.o. avšak opäť len v rámci
územia strategického parku. Kasačný súd je teda v zhode s názorom žalovaného i krajského súdu v tom,
že umiestnenie kolaudovaných stavieb spadalo pod rozsah ustanovenia § 32 ods. 2 stavebného zákona,
pretože sa priestorovo i z hľadiska účelu ich umiestnenia na ne dopadá výnimka z potreby územného
rozhodnutia vyplývajúca z citovaných osvedčení o významnej investícii.

41. Splnená pritom bola aj ďalšia zákonná podmienka § 32 ods. 2 stavebného zákona,
pretože umiestnenie výstavby strategického parku nebolo v rozpore s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou mesta Nitra, keďže vyplývalo z územného plánu mesta (bez potreby vypracovania
územného plánu zóny pre priestorovo funkčný celok Dražovce), ktorý bol schválený Všeobecne
záväzným nariadením mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Samotná skutočnosť, že v
územnom pláne sú príslušné lokality označené s funkčným využitím „priemyselný park sever“ a nie
„strategický park“ je bez právneho významu, keďže územný plán bol v danom rozsahu prijatý skôr, než
bol termín „strategický park“ normatívne zavedený (rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Sžk/19/2021 z 29.9.2022).

42. Kasačný súd v tejto súvislosti poukazuje na rovnaké právne posúdenie predmetnej otázky aj v iných
svojich rozhodnutiach vrátane rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 z 16.2.2022 (bod 50 odôvodnenia), ktorý
prešiel aj testom ústavnosti v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 416/2022-21 z
17.8.2022. Totožný právny záver kasačného súdu i keď k iným stavbám je ďalej obsiahnutý aj v rozsudku
sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.2.2022 (bod 49 odôvodnenia) a rozsudku sp. zn. 8Sžk/42/2020 z 24.11.2021
(bod 34 odôvodnenia).

43. Najvyšší správny súd sa tiež zaoberal kasačnou námietkou žalobcu, spočívajúcou v tvrdení, že v
rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona EIA. Túto však nemohol
pokladať za dôvodnú. Kasačnému súdu sú z vlastnej činnosti známe viaceré jeho rozhodnutia vydané
v obdobných veciach, v ktorých sťažovateľ uplatňoval totožný sťažnostný bod, pričom zo strany
kasačného súdu bol konštatovaný rovnaký právny záver. Napr. v rozsudku sp. zn. 1Sžk/48/2020 z
16.2.2022 podľa ktorého „46. K námietke sťažovateľa, že v rámci strategického parku neprebehlo
zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z., najvyšší správny súd dodáva, že námietky sťažovateľa
nesmerovali priamo proti rozhodnutiu žalovaného o stavebnom povolení, ale sa týkali iných rozhodnutí
orgánov verejnej správy. 47. Ohľadom uvedeného dáva kasačný súd do pozornosti, že cieľom
zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť
predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho
vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho
konania, v ktorom konštatuje, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom
konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov predmetného strategického
parku na životné prostredie.“



44. Aj v rozsudku sp. zn. 10Sžk/40/2020 z 23.2.2022 týkajúcom sa tiež vodných stavieb kasačný súd
uviedol, že „50. Najvyšší správny súd sa tiež zaoberal kasačnou námietkou žalobcu, spočívajúcou v
tvrdení, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie v zmysle zákona č. 24/2006
Z. z. Túto však nemohol pokladať za dôvodnú. Ohľadom uvedeného dáva do pozornosti, že cieľom
zisťovacieho konania je zistiť, či určitá navrhovaná činnosť alebo jej zmena majú alebo nemajú byť
predmetom posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie - teda konania končiaceho
vydaním záverečného stanoviska. Príslušný orgán na záver konania vydá rozhodnutie zo zisťovacieho
konania, v ktorom rozhodne, či sa daná navrhovaná činnosť alebo zmena činnosti budú posudzovať
podľa zákona č. 24/2006 Z.z. alebo nie. Je však potrebné zdôrazniť, že v danom prípade predmetom
konania nie je preskúmanie zákonnosti rozhodnutí o posudzovaní vplyvov strategického parku Nitra na
životné prostredie, ale vychádzajúc zo zásady podľa § 54 stavebného zákona, teda že každá stavba pred
začatím jej realizácie musí byť predmetom posúdenia orgánom štátnej správy, či žiadateľ (stavebník) a
predložená dokumentácia spĺňajú podmienky ustanovené právom na vydanie stavebného povolenia, je
predmetom konania v prejednávanej veci preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o povolení na výstavbu
a realizáciu preložiek verejných vodovodov a verejných kanalizácií, a to v rozsahu vodných stavieb
špecifikovaných v rozhodnutí.“ Obdobný záver kasačného súdu vyplýva aj z jeho rozsudku sp. zn.
1Sžk/38/2020 z 24.9.2021 (bod 53 odôvodnenia).

45. Kasačný súd uvádza, že vyššie uvedené závery sa vzťahujú aj na prejednávanú vec, kedy
sa námietky sťažovateľa rovnako netýkali zákonnosti rozhodnutia žalovaného a ani prvostupňového
rozhodnutia, ktorými sa predmetné vodné stavby povolili do trvalého užívania, a preto jeho námietku
vyhodnotil ako nedôvodnú. Námietky, ktoré sa týkajú územného konania, stavebného konania či konania
o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nemajú v kolaudačnom konaní, s prihliadnutím na predmet
kolaudačného konania, právnu relevanciu. Jedná sa o samostatné druhy konaní, ukončené vydaním
administratívneho rozhodnutia, ktoré je spôsobilé samostatného súdneho prieskumu, a preto je prieskum
skôr vydaných rozhodnutí, ktoré sú pre správny orgán záväzné, vylúčený s poukazom na § 27 SSP.

46. K bodu kasačnej sťažnosti, v ktorom sťažovateľ namieta rozpor v otázke vlastníckeho práva z dôvodu
existencie jeho vlastníckeho práva k parcele č. 3064 v k. ú. obce Lužianky a neexistenciou právneho
titulu stavebníka k pozemku, kasačný súd iba poukazuje na záver krajského súdu ako aj žalovaného, a
to, že stavebný objekt SO 753.1 - dažďová zaolejovaná kanalizácia na parcele č. 3064 neboli predmetom
kolaudačného konania týchto vodných stavieb.

47. K namietanému porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku, s ktorým sa krajský súd nevysporiadal,
kasačný súd uvádza, že túto námietku považuje za neopodstatnenú. Z administratívneho spisu má
kasačný súd za preukázané, že prvostupňový správny orgán oznámil začatie kolaudačného konania
listom č. OU-NR-OSZP3-2018/026032-02/F47 zo dňa 05.06.2018 spolu s miestnym zisťovaním, ktoré
sa uskutočnilo dňa 12.07.2018, pričom z obsahu tohto oznámenia bolo zrejmé, že účastníci boli o
povinnosti predkladať námietky a pripomienky najneskôr na tomto pojednávaní poučení s tým, že do
podkladov rozhodnutia bolo možné nahliadať pred uskutočnením ústneho konania. Sťažovateľovi bolo
toto oznámenie preukázateľne doručené dňa 26.06.2018. Sťažovateľ sa ústneho prejednania spojeného
s miestnym zisťovaním zúčastnil, z protokolu č. 2018/026032 o ústnom konaní spojenom s miestnym
zisťovaním o kolaudácii stavby vyplýva, že sťažovateľ bol prítomný na ústnom konaní, z ktorého odišiel
o 10:20 hod a ohliadky sa už nezúčastnil. Sťažovateľ tiež v stanovenej lehote predložil písomné
pripomienky s ktorými sa prvostupňový správny orgán vo svojom rozhodnutí v časti Rozhodnutie o
námietkach účastníkov konania vysporiadal. Na základe uvedeného kasačný súd vyhodnotil aj túto
námietku sťažovateľa o porušení ust. § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany správneho orgánu ako
neopodstatnenú.

48. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd zhodne ako správny súd dospel k záveru,
že rozhodnutie žalovaného správneho orgánu bolo vydané v súlade so zákonom, a preto krajský súd
nepochybil, keď napadnutým rozsudkom žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Vychádzajúc zo skutkových
okolností preskúmavanej veci, s poukazom na právne závery uvedené vyššie, Najvyšší správny súd
SR námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti proti rozsudku krajského súdu, spočívajúce v
nesprávnom právnom posúdení veci podľa § 440 ods.1 písm. g) SSP, považoval za nedôvodné,
ktoré neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia správneho súdu a jeho
súladnosť so zákonom. Z uvedených dôvodov kasačný súd nemohol vyhovieť kasačnej sťažnosti



žalobcu, a preto podľa § 461 SSP jeho kasačnú sťažnosť podanú proti napadnutému rozsudku krajského
súdu zamietol.

49. O trovách kasačného konania rozhodol kasačný súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467
ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému náhrada trov kasačného
konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po splnení zákonom
stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych spisov nenastali.
Ďalším účastníkom konania kasačný súd neuložil žiadnu povinnosť, preto im rovnako náhradu trov
kasačného konania nepriznal.

50. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov
3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.