DESIGN ENGINEERING, a. s.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 15S/16/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4019200051
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlasta Ondrejková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2023:4019200051.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Vlasty Ondrejkovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a JUDr. Martiny Balegovej, v právnej veci žalobcu: D. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom
F. A. XX, XXX XX M., zastúpený: JUDr. Pavol Gráčik, advokát so sídlom Farská 40, 949 01 Nitra, proti
žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor výstavy a bytovej politiky, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949
01 Nitra, za účasti: Železnice Slovenskej republiky, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO:
31 364 501, a ďalších pribratých účastníkov: 1/ MH Invest, s. r. o., so sídlom Mlynské Nivy 44/A, 821
09 Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpený: JUDr. Allan Böhm, advokát so sídlom Jesenského 2, 811 02
Bratislava, 2/ Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava,
IČO: 31 820 174, 3/ Nitra Invest, s. r. o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 36 561 690, 4/ DESIGN
ENGINEERING, a. s., so sídlom Palisády 33, 811 06 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36
609 633, 5/ RNDr. J. S., bytom B. XX, XXX XX Q., 6/ Ing. T. L., bytom U. R. X, XXX XX M., 7/ U. F.,
bytom T. X, XXX XX M., 8/ U. K., bytom U. R. XX, XXX XX M., 9/ Obec Lužianky, so sídlom Rastislavova
266, 951 41 Lužianky, IČO: 34 003 517, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-
OVBP2-2018/036399-2 zo dňa 04. 12. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému, ďalšiemu účastníkovi konania a pribratým účastníkom konania správny súd náhradu
trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že dňa 16. 10. 2017 bola správnemu orgánu prvého
stupňa (Obec Lužianky) doručená žiadosť o stavebné povolenie pre stavbu „J.“ - UČS 02 TIP Lužianky,
v rozsahu stavebného objektu SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu
pre skladovanie tovaru, SO 02-38 -10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie
tovarov. Predmetnú žiadosť podal stavebník: Železnice Slovenskej republiky, zastúpený spoločnosťou
STRABAG spol. s r. o., v zastúpení PRODEX spol. s r. o., miesto stavby Priemyselný park Nitra,
katastrálne územie C., pričom vlastníkom pozemku, parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X, evidované
na LV č. XXXX, kat. úz. C. je stavebník a vlastníkom pozemku parcely registra „C“ parc. č. XXXX/X,
evidované na LV č. XXXX, kat. úz. C. je spoločnosť MH Invest, s. r. o. a stavebník má k pozemku iné
právo na základe nájomnej zmluvy č. NZ/30013/2017/Lužianky, GP č. 49/2017.

2. Následne Obec Lužianky ako stavebný úrad vydal dňa 15. 11. 2017 Oznámenie o začatí stavebného
konania bez ústneho konania (formou verejnej vyhlášky) na stavbu: „A.“ v rozsahu stavebných objektov
SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru, SO



02-38-10 Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov. V Oznámení uviedol, že
upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho rokovania, pretože sú mu dobre známe pomery staveniska a
žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby. Účastníci konania môžu svoje
námietky uplatniť do 7 pracovných dní, inak sa na ne neprihliadne. Územné rozhodnutie sa nevyžaduje
v súlade s § 32 ods. 2 Stavebného zákona, lebo Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky vydalo
osvedčenia Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky zo dňa 13. 07. 2015 a zo dňa 22. 07. 2015
o významnej investícii.

3. Žalobca podaním zo dňa 20. 12. 2017 uplatnil pripomienky, stanoviská a zásadné námietky, v ktorom
namietal najmä, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán vo veci tohto stavebného
konania. Vyjadril nesúhlas s upustením od ústneho pojednávania a nesúhlasil s vydaním stavebného
povolenia. Vytkol, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č.
24/2006 Z. z.

4. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie vydalo záväzné stanovisko k stavebnému
konaniu zo dňa 15. 12. 2017 a po posúdení predloženého návrhu na začatie stavebného konania nezistil
v ňom také skutočnosti, ktoré by boli v rozpore s podmienkami uvedenými v rozhodnutí zo zisťovacieho
konania.

5. Dňa 18. 01. 2018 vydala Obec Lužianky ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona
stavebné povolenie č. j. 1153/2017-3817-02-Žá, ktorým na základe žiadosti o vydanie stavebného
povolenia povolil stavbu „A.“ v rozsahu stavebných objektov SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej
komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru - rieši oplotenie oboch strán spojovacej
komunikácie medzi výrobným areálom a spevnenou plochou pre skladovanie tovarov, SO 02-38-10
Príjazdová komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov - rieši vybudovanie príjazdovej
komunikácie, ktorá bude spájať výrobný areál a spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, navrhnuté
zjazdy, ktoré umožnia prístup na plochu medzi výrobným areálom a parkoviskom hotových výrobkov,
odvodnenie je riešené pozdĺžnym a priečnym sklonom, doprava je organizovaná iba pomocou
vodorovného dopravného značenia, nejedná sa o verejne prístupnú cestu. Miesto stavby je uvedený
Priemyselný park Nitra, katastrálne územie C., parcelné čísla pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve
stavebníka - Železnice Slovenskej republiky a spoločnosti MH Invest, s. r. o. V stavebnom povolení
je uvedený účel stavby - zabezpečenie dopravy tovarov a materiálov a export výrobkov podľa
potrieb Strategického parku Nitra. Vybudovaním príjazdovej komunikácie bude zabezpečené prepojenie
výrobného areálu so spevnenou plochou pre skladovanie tovarov.

6. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie podaním zo dňa 26. 02. 2018, v ktorom
namietal podstatnú skutočnosť, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach
tohto stavebného konania, lebo podľa § 117b Stavebného zákona, na uskutočnenie stavby, ktorá
je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo
veciach územného konania obvodný úrad v sídle kraja, teda vecne príslušným v tomto konaní je
okresný úrad v sídle kraja. Poukázal na porušenie procesných predpisov, Aarhuského dohovoru, Ústavy
Slovenskej republiky, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a správneho poriadku. Poukázal na
to, že správnemu orgánu podal a písomne doručil vyjadrenie, pripomienky, stanoviská a námietky k
stavebnému konaniu, pričom správny orgán sa nimi nezaoberal, a preto doručil opakovane námietky a
pripomienky účastníka konania k oznámeniu o začatí stavebného konania. Poukázal na to, že žiadal i
o doručenie fotokópie celého správneho spisu.

7. Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky podaním zo dňa 16. 04. 2018 vrátil vec Obci
Lužianky, keďže po predbežnom preskúmaní spisového materiálu zistil, že vo veci povoľovania stavby
SO 02-38-10 konal nepríslušný stavebný úrad, keď na povolenie pozemných komunikácii je v zmysle
§ 120 Stavebného zákona príslušným stavebným úradom Obec Lužianky ako špeciálny stavebný
úrad a nie ako je uvedené vo výroku rozhodnutia Obec Lužianky ako príslušný stavebný úrad podľa
§ 117 Stavebného zákona. Na základe uvedeného a z dôvodu rýchlosti a hospodárnosti konania
odvolanie spolu so spisovým materiálom vrátil späť na konanie podľa § 57 ods. 1 Stavebného poriadku,
podľa ktorého správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak
odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa
alebo ak s tým ostatní účastníci súhlasia.



8. Obec Lužianky rozhodnutím č. 1153/2017-3817-05-Žá zo dňa 02. 05. 2018 (formou verejnej vyhlášky)
zastavil konanie vo veci stavby „A. v rozsahu stavebných objektov SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej
komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru, SO 02-38-10 Príjazdová komunikácia na
spevnenú plochu pre skladovanie tovarov stavebníka - Železnice Slovenskej republiky na parc. č. líniová
stavba, kat. úz. C. podľa § 30 písm. c) Správneho poriadku, keďže na povoľovanie stavieb pozemných
komunikácii je v zmysle § 120 Stavebného zákona príslušným stavebným úradom Obec Lužianky
ako špeciálny stavebný úrad pre stavbu „A.“ v rozsahu stavebného objektu SO 02-38-10 Príjazdová
komunikácia na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov.

9. Následne Obec Lužianky ako príslušný stavebný úrad podľa § 117 Stavebného zákona vydal dňa
02. 05. 2018 oznámenie o začatí stavebného konania bez ústneho konania (formou verejnej vyhlášky)
na stavbu: „A.y“ v rozsahu stavebných objektov - SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie na
spevnenú plochu pre skladovanie tovaru. V oznámení uviedol, že k umiestneniu stavby sa nevyžaduje
územné rozhodnutie na základe § 32 ods. 2 Stavebného zákona. Ministerstvo hospodárstva SR
vydalo pre uvedenú investíciu (vybudovanie strategického parku) Osvedčenie o významnej investícii č.
20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Zároveň
stavebný úrad oznamuje, že upúšťa od miestneho zisťovania a ústneho rokovania, pretože sú mu dobre
známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.
Účastníci konania môžu svoje námietky uplatniť do 7 pracovných dní, inak sa na ne neprihliadne.

10. Žalobca v podaní zo dňa 05. 06. 2018 namietal, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny
orgán vo veci tohto stavebného konania, keďže podľa § 117b stavebného zákona, na uskutočnenie
stavby, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného
úradu vo veciach územného konania obvodný úrad v sídle kraja, teda vecne príslušným v tomto konaní je
okresný úrad v sídle kraja. Poukázal na to, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie
ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne týkajúce sa Strategického parku ako
celku, čím došlo k rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8, časti Infraštruktúra,
položka 15 projekty budovania priemyselných zón, vrátane priemyselných parkov, a to v zmysle časti
„B“, stanovuje bez ohľadu na nejaké kritéria (prahové hodnoty), to znamená bez limitu, nutnosť vedenia
zisťovacieho konania. Vyjadril nesúhlas s upustením od ústneho pojednávania. Poukázal na porušenie
procesných predpisov, Aarhuského dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 24/2006 Z. z.,
stavebného zákona a správneho poriadku.

11. Dňa 14. 06. 2018 vydal správny orgán prvého stupňa stavebné povolenie č. j. 1153/2017-3817-07-
Žá, ktorým na základe žiadosti o vydanie stavebného povolenia povolil stavbu „A.“ v rozsahu stavebných
objektov SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru,
ktorý rieši oplotenie oboch strán spojovacej komunikácie medzi výrobným areálom a spevnenou
plochou pre skladovanie tovarov. Miesto stavby je uvedený Priemyselný park Nitra, katastrálne územie
C., parcelné čísla pozemkov, ktoré sú vo vlastníctve stavebníka - Železnice Slovenskej republiky
a spoločnosti MH Invest, s. r. o. V stavebnom povolení je uvedený účel stavby - zabezpečenie
oplotenia oboch strán spojovacej komunikácie medzi výrobným areálom a spevnenou plochou pre
skladovanie tovarov, s termínom začatia - po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, s termínom
dokončenia do troch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia. Ďalej je v rozhodnutí
uvedené, že sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia, pretože na umiestnenie strategického
parku a na prípravu územia na realizáciu strategického parku boli vydané Ministerstvom hospodárstva
Slovenskej republiky Osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07.
2015 a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015. Pre stavbu bolo vydané rozhodnutie zo
zisťovacieho konania Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o
životné prostredie, ako príslušný orgán štátnej správy vydal záväzné stanovisko k stavbe „A.“ v
rozsahu objektovej stavby č. OU-NR-OSZP3-2017/045115 zo dňa 15. 12. 2017. Vyhodnotenie spôsobu
zapracovania podmienok rozhodnutia OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 bolo
vyhodnotené ako súladné s predmetnými podmienkami. Námietky žalobcu zamietol ako nedôvodné.

12. Proti stavebnému povoleniu podal žalobca odvolanie zo dňa 17. 07. 2018, v ktorom zotrval na
námietke, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán vo veci tohto stavebného konania,
keďže podľa § 117b Stavebného zákona, na uskutočnenie stavby, ktorá je významnou investíciou
podľa osobitného predpisu, vykonáva pôsobnosť stavebného úradu vo veciach územného konania



obvodný úrad v sídle kraja, teda vecne príslušným v tomto konaní je okresný úrad v sídle kraja.
Poukázal na porušenie procesných predpisov, Aarhuského dohovoru, Ústavy Slovenskej republiky,
zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a správneho poriadku. Namietal, že stavebnému konaniu
nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania vplyvov na životné prostredie, konkrétne
týkajúce sa Strategického parku ako celku, čím došlo k rozporu so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý
vo svojej prílohe č. 8, časti Infraštruktúra, položka 15 projekty budovania priemyselných zón, vrátane
priemyselných parkov, a to v zmysle časti „B“, stanovuje bez ohľadu na nejaké kritéria (prahové hodnoty),
to znamená bez limitu, nutnosť vedenia zisťovacieho konania.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia žalovaného

13. Žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí č. OU-NR-OVBP2-2018/036399-2 zo dňa 04. 12. 2018
zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Obce Lužianky č. 1153/2017-3817-07-Žá zo dňa
14. 06. 2018. V rozhodnutí popisuje priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo vydaniu
rozhodnutia stavebného orgánu - Obce Lužianky a tiež uvádza obsah odvolania podaného žalobcom.
V danom prípade žalovaný po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, spolu so spisovým materiálom
a námietok žalobcu v odvolaní nezistil dôvody na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu, a preto
podanému odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie ponechal v platnosti. Keďže odvolanie vo svojej časti
smerovalo proti obsahu záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3-2017/45113 zo dňa 07. 12. 2017,
vydaného Okresným úradom Nitra, odborom starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia, žalovaný požiadal o stanovisko k odvolaniu. Okresný
úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia listom č. OU-NR-OSZP3-2018/39468 zo dňa 18. 10. 2018 potvrdil stanovisko.
Následne žalovaný požiadal Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov o potvrdenie, resp.
zmenu stanoviska Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany
prírody a vybraných zložiek životného prostredia. Listom č. OU-NR-OOP3-2018/042902-02-PK zo dňa
29. 11. 2018 Okresný úrad Nitra, odbor opravných prostriedkov potvrdil záväzné stanovisko Okresného
úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek
životného prostredia.
Podľa názoru žalovaného stavebný úrad postupoval v súlade s ustanoveniami Stavebného zákona
a Správneho poriadku, oznámil začatie konanie s upustením od ústneho pojednávania a miestneho
zisťovania a dal účastníkom konania možnosť, aby v rámci konania uplatnili námietky.
Pri rozhodovaní o skutočnosti, či sa na realizáciu stavby vyžaduje územné rozhodnutie sa prvostupňový
správny orgán riadil skutočnosťou, že stavba je umiestnená v priestore existujúceho strategického parku,
vymedzeného Osvedčeniami o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015 a
č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27. 02. 2017. Z
tohto dôvodu sa rozhodnutie u umiestnení stavby nevyžaduje. Samotná stavba nepredstavuje významnú
investíciu podľa osobitného predpisu, teda nie je daný predpoklad na aplikáciu § 117b Stavebného
zákona. Žalovaný mal za to, že Obec Lužianky konala ako príslušný stavebný úrad.
K požiadavke odvolateľa, že si vyhradzuje právo na doplnenie odvolania, dodal, že odvolateľovi bolo
riadne doručené stavebné povolenie a mal možnosť proti nemu podať odvolanie, pričom o tejto možnosti
bol riadne poučený v stavebnom povolení. Odvolateľ mal možnosť podať alebo meniť odvolanie v rámci
odvolacej lehoty, pričom akékoľvek doplnenie odvolania po jej uplynutí je irelevantné a stavebný úrad a
ani žalovaný by naň nemohli prihliadať. Povoľovaná stavba sa má realizovať na pozemkoch odlišných
od pozemkov vo vlastníctve účastníka v kat. úz. Zobor, aj od parcely č. XXXX v kat. úz. C. vo vlastníctve
účastníka.
Žalobca mal v stavebnom konaní postavenie účastníka konania na základe § 59 ods. 1 písm. c)
stavebného zákona, ako účastník predchádzajúceho zisťovacieho konania podľa zákona č. 24/2006 Z.
z. vo veci navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“.
Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných práv žalobcu a
Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Zároveň
poukázal na to, že žalobca nekonkretizuje, akým konaním stavebného úradu mali byť porušené jeho
práva a žalovaný žiadne porušenie nezistil. V konaní boli dodržané práva verejnosti, ako i žalobcu na
úseku životného prostredia a tiež ďalšie procesné a iné práva žalobcu, ktoré mu priznáva platná právna
úprava.
K namietanej nedostatočnej dokumentácii dopravného napojenia sa žalovaný stotožnil so závermi
stavebného úradu, že dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu je
postačujúca, spĺňa zákonné podmienky a požiadavky. Posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením



na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie je predmetom samostatného zisťovacieho
konania.
K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že územné rozhodnutie sa nevyžaduje na základe § 32 ods.
2 Stavebného zákona. Ministerstvo hospodárstva SR vydalo pre uvedenú investíciu (vybudovanie
strategického parku) Osvedčenia o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa 13. 07. 2015
a č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 vydaných podľa zákona č. 175/1999 Z. z. Stavebný
úrad je viazaný osvedčením o významnej investícii, a preto postupoval správne, keď od stavebníka
nevyžadoval predloženie územného rozhodnutia s odkazom na § 32 ods. 2 stavebného zákona.
Ohľadom námietky, že stavebnému konaniu nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom posudzovania
vplyvov na životné prostredie, týkajúce sa strategického parku ako celku žalovaný uviedol, že zo
spisu je zrejmé, že už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“, a to v
rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem strategický park je použitý v osvedčeniach o významnej
investícií, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom
záujme. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s
účelom vybudovania strategického parku. Je teda zrejmé, že strategický park ako celok bol posúdený v
roku 2005 ako navrhovaná činnosť Priemyselný park Nitra - Sever“.
K námietke žalobcu, ktorá smeruje proti obsahu záväzného stanoviska č. OU-NR-OSZP3-2017/45113
zo dňa 07. 12. 2017 žalovaný uviedol, že ide iba o všeobecné konštatovanie, bez bližšej konkretizácie.
Žalobca neuviedol, čo konkrétne proti obsahu tohto záväzného stanoviska namieta, ani aké právne
predpisy mali byť pri jeho vydávaní porušené. Nie je teda zrejmé, čo žalobca uvedenou námietkou
sleduje. Záväzné stanovisko nie je v rozpore ani s vyjadreniami a stanoviskami iných dotknutých orgánov,
ktoré vyslovili súhlas s realizáciou stavby. Zároveň podmienky, ktoré vyplynuli zo záväzných podmienok,
sú uvedené v stavebnom povolení ako záväzné podmienky. Vzhľadom na uvedené odvolaniu v tejto
časti, ako ani návrhu na prerušenie konania, žalovaný nevyhovel a námietky žalobcu zamietol a stavebné
povolenie potvrdil.
K argumentácii žalobcu o nerešpektovaní § 9 ods. 2 vyhl. č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú
niektoré ustanovenia stavebného zákona žalovaný uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci
stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického
parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzný pre priestorové
usporiadanie daného územia.
V súvislosti s tvrdením žalobcu, že neboli dodržané lehoty na vydanie oznámenia ani na vydanie
stavebného povolenia považoval žalovaný za potrebné uviesť, že v zmysle § 61 ods. 1 stavebného
zákona, stavebný úrad vydá oznámenie o začatí stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť
o vydanie stavebného povolenia úplná. Táto lehota tak začína plynúť od momentu kompletizácie
žiadosti o vydanie stavebného povolenia, nie odo dňa podania žiadosti. Vydanie stavebného povolenia
spadá pod režim § 49 ods. 2 správneho poriadku. Žalovaný poukázal na to, že žalobca preberal
v uvedenom správnom konaní písomnosti, ktoré mu boli doručované doporučenou zásielkou tým
spôsobom, že maximálne využíval úložné doby, čím došlo k predĺženiu času od začatia konania do
vydania rozhodnutia. Uvedené lehoty majú len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá
vplyv na právnu pozíciu žalobcu.
Žalovaný sa tiež stotožnil so závermi stavebného úradu v tom, že stavebný úrad aj odvolací orgán sú
viazaní právoplatným rozhodnutím vydaným v zisťovacom konaní a nemá kompetenciu opätovne sa
zaoberať námietkami účastníkov tohto konania, a to ani v prípade, ak sú aj účastníkmi prebiehajúceho
stavebného konania.
K žiadosti žalobcu o umožnenie vyjadriť sa ku všetkým podkladom rozhodnutia v úradnom spise a
navrhovať doplnenie podkladov rozhodnutia žalovaný uviedol, že v stavebnom konaní bolo žalobcovi
riadne umožnené, aby nahliadol do spisu, oboznámil sa s jeho obsahom a s jednotlivými podkladmi a
vyjadril sa k nim a tiež aby navrhol ich doplnenie.
Podľa názoru žalovaného stavebné povolenie je správne a zákonné, obsahuje všetky zákonné
náležitosti, je v súlade s platnou právnou úpravu a vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci.
V závere rozhodnutia žalovaný konštatoval, že v odvolacom konaní nevyšli najavo žiadne skutočnosti,
ktoré by nasvedčovali tvrdeniu žalobcu, že v stavebnom konaní boli porušené jeho práva garantované
Ústavou SR, alebo procesné práva vyplývajúce zo správneho poriadku alebo stavebného zákona.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

14. Žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 05. 02. 2019, domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
zo dňa 04. 12. 2018, ako i rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa tvrdiac, že týmito rozhodnutiami



bol ukrátený na svojich právach a právom chránených záujmoch. Popísal skutkový stav, ako prebehol
pred správnymi orgánmi. Namietal, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako i Obce Lužianky je v
rozpore so zákonom, pričom tieto dôvody mal vziať na zreteľ žalovaný, a to s ohľadom na znenie § 59
správneho poriadku, ktorý stanovuje povinnosť pre odvolací orgán preskúmať rozhodnutie napadnuté
odvolaním v celom rozsahu. V tejto súvislosti poukázal na § 3 ods. 2 správneho poriadku.
Namietal nezákonnosť celého procesu vydávania stavebného povolenia s ohľadom na nenaplnenie
podmienok podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona. V prípade stavebného konania, v rámci ktorého bolo
vydané stavebné povolenie, ktoré bolo napádaným rozhodnutím žalovaného potvrdené, orgány verejnej
správy postupovali práve podľa § 32 ods. 2 Stavebného zákona. Takýto postup, teda aplikácia § 32 ods.
2 Stavebného zákona o nevyžadovaní územného rozhodnutia na umiestnenie povoľovanej stavby, nie je
zákonný. Ide konkrétne o to, že výstavba strategického parku ako významná investícia nie je obsiahnutá
v územnom pláne všetkých dotknutých obcí, na území ktorých sa má táto investícia realizovať, konkrétne
určite nie je v územnom pláne Mesta Nitra.
Namietal, že Obec Lužianky nie je vecne príslušný správny orgán vo veciach tohto stavebného konania
s poukazom na § 117b Stavebného zákona. Podľa názoru žalobcu mal rozhodovať ako vecne príslušný
okresný úrad v sídle kraja, lebo išlo o stavbu, ktorá je významnou investíciou podľa osobitného predpisu.
Vecne príslušným v tomto konaní je okresný úrad v sídle kraja - Okresný úrad Nitra. Pokiaľ správne
orgány vychádzajú z režimu, že ide o významnú investíciu, nemôže byť Obec Lužianky príslušný
stavebný úrad.
V danom prípade správne orgány porušili množstvo procesných noriem ako Auhurského dohovoru,
Ústavy Slovenskej republiky, zákona č. 24/2006 Z. z., stavebného zákona a Správneho poriadku.
Uviedol, že v konaní neboli dodržané práva verejnosti a účastníkov konania na úseku životného
prostredia a jeho procesné a iné práva ako účastníka, ktorú mu priznáva platná právna úprava.
Ďalej žalobca namietal i to, že ak má stavebný úrad v zmysle § 66 ods. 4 písm. d/ stavebného zákona
určiť aj podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné komunikácie,
nie je možné takéto konanie uskutočniť bez znalosti navrhovanej dopravnej situácie. Poukázal na
§ 4 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú
podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických
požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie s tým, že
bez znalosti dopravnej situácie stavebný úrad nemôže zabezpečiť dodržanie základnej podmienky pri
daných stavbách. Úsek cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A nebol do dnešného
dňa dopravne a kapacitne riešený a vyriešený tak, aby vyhovoval plynulosti cestnej dopravy pre celý
areál strategického parku a taktiež daný úsek cesty nebol predmetom posudzovania vplyvov na životné
prostredie ani v rámci zisťovacieho konania podľa príslušných ustanovení zákona č. 24/2006 Z. z. keďže
nie je uvedená požiadavka na zmenu parametrov cesty I/64 v úseku Nitra Zobor - Šindolka, požaduje
posúdiť parametre cesty nielen v kat. úz. Drážovce, ale v celom úseku cesty I/64 až po napojenie
na cestu R1A v súvislosti s nárastom intenzity dopravy vyvolanou prevádzkou navrhovanej činnosti
pri zachovaní dopravného prístupu do územia v lokalite Nitra Zobor - Šindolka v zmysle vydaného
územného rozhodnutia.
Okrem toho namietal, že stavebnému konaniu k tejto veci nepredchádzalo relevantné konanie ohľadom
posudzovania vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. týkajúce sa Strategického
parku ako celku. Poukázal na rozpor so zákonom č. 24/2006 Z. z., ktorý vo svojej prílohe č. 8 časti
Infraštruktúra, položka 15, v zmysle časti B upravuje kritériá a zo zákona je povinné viesť zisťovacie
konanie. Zdôraznil, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zák. č. 24/2006
Z. z. a strategický park nebol posudzovaný.
Podľa názoru žalobcu došlo aj na nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia
SR č. 453/2000 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona. V stavebnom
konaní, v rámci ktorého sa rozhodovalo o vydaní stavebného povolenia prvej stavby celého súboru
stavieb tvoriacich „Automotive Nitra Project“ takýto dokument - zastavovací plán celého súboru stavieb
predložený nebol. Dokumentácia, ktorá bola podkladom pre rozhodnutia stavebného úradu o žiadosti
stavebníka o povolenie stavby tak nebola postačujúca, nespĺňa zákonné podmienky a požiadavky a
nemôže predstavovať dostatočný podklad pre vydanie stavebného povolenia. Je nutné pri takýchto
povoleniach sa zaoberať všetkými námietkami účastníkov zisťovacieho konania, ktoré boli uplatnené
v predmetnom zisťovacom konaní podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie.
V tomto prípade nebola dodržaná lehota na vydanie rozhodnutia, keď žiadosť o stavebné povolanie bola
podaná dňa 16. 10. 2017, resp. po zastavení konania 02. 05. 2018, k rozhodnutiu došlo dňa 19. 01.



2018, resp. 13. 06. 2018. Rovnako nebola dodržaná lehota na oznámenie o začatí stavebného konania
pred zastavením konania.
Namietal, že neboli splnené podmienky pre povolenie stavby, pred prvostupňovým ako i odvolacím
orgánom sa vyskytli prekážky, a keďže sa nezaoberali jeho námietkami v dostatočnom rozsahu, je
nepochybné, že bol porušený právny poriadok a žalovaný nepostupoval správne, stavebné povolenie
tak nie je v súlade s platnou právnou úpravou a ani nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu veci.

IV. Vyjadrenie žalovaného

15. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe navrhol správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V prvej časti
vyjadrenia popísal priebeh administratívneho konania. Žalobca uvádza opätovne námietky, ktoré uviedol
v odvolaní a s ktorými sa žalovaný detailne vysporiadal v napadnutom rozhodnutí.
Poukázal na to, že stavba sa podľa stavebného povolenia má realizovať na pozemkoch v kat. úz.
C., parc. č. XXXX/X a XXXX/X. Žalobca nemá vo vlastníctve žiadne pozemky, ktoré by boli stavbou
bezprostredne dotknuté a nejde ani o susedné pozemky. Nebol z jeho strany preukázaný žiaden iný
dôvod účastníctva v tomto súdnom správnom konaní, preto je možné sa domnievať, že žalobca je podľa
§ 178 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) oprávnený podať
žalobu ako zainteresovaná verejnosť iba ak tvrdí, že tým bol porušený verejný záujem v oblasti životného
prostredia. V žalobe sa žalobca domáha výlučne porušenia svojich práv a právom chránených záujmov,
na čo nie je legitimovaný a v žalobe absentuje námietka o porušení verejného záujmu v oblasti životného
prostredia.
K námietke o nedodržaní § 59 Správneho poriadku uviedol, že pri rozhodovaní o odvolaní žalobcu
postupoval v súlade s platnou právnou úpravu, neobmedzil sa iba na skutočnosti, ktoré namietal žalobca
v odvolaní, ale preskúmal postup a rozhodovanie stavebného úradu z hľadiska dodržania zákonnosti,
čo vyplýva aj z rozhodnutia. Práva žalobcu v stavebnom konaní podľa Správneho poriadku, ktorých
dodržanie je stavebný úrad povinný skúmať, dodržané boli, keď žalobcovi ako účastníkovi konania
bolo riadne umožnené nahliadať do spisu a vyjadrovať sa ku stavebnému konaniu a jeho podkladom.
Žalovaný aj stavebný úrad sa v rozhodnutiach riadne vysporiadali s námietkami žalobcu. Nepreukázal
žiadnym spôsobom, že by správne orgány konali v rozpore s citovanými ustanoveniami Správneho
poriadku.
K tvrdeniu, že Strategický park nie je obsiahnutý v územnom pláne Mesta Nitra, žalovaný dodal, že takéto
tvrdenie je irelevantné, pretože stavba sa nachádza v kat. úz. C.. Územnoplánovacia dokumentácia
Obce Lužianky spĺňa všetky zákonné podmienky a postup podľa § 39a ods. 3 písm. d) Stavebného
zákona bol plne dôvodný s poukazom na skutočnosť, že sa jedná o stavbu umiestnenú v priestore už
existujúceho strategického parku (§ 32 ods. 2 Stavebného zákona). Nemožno tvrdiť, že stavebníkom
akejkoľvek stavby umiestnenej na území Strategického parku musí byť len držiteľ osvedčenia o
významnej investícií. Takáto povinnosť nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu.
Žalobcovi bolo riadne umožnené tak v stavebnom konaní ako aj v odvolacom konaní, aby uplatnil
všetky svoje práva, bolo s ním konané ako s účastníkom konania a bola mu poskytnutá možnosť
oboznámiť sa s podkladmi pre vydanie rozhodnutia, boli mu doručované všetky písomnosti, pri ktorých to
zákon ustanovuje a postupom a rozhodovaním stavebného úradu ako aj žalovaného nedošlo k žiadnym
nezákonným zásahom do práv žalobcu.
K nepríslušnosti Obce Lužianky konať a rozhodnúť uviedol, že Obec Lužianky je bol na konanie a
rozhodnutie vecne príslušný podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona.
Žalovaný uviedol, že nie je oprávnený rozhodovať o údajnom porušení ústavných práv žalobcu a
Aarhuský dohovor nepriznáva žiadne práva fyzickým osobám alebo právnickým osobám. Zároveň
poukázal na to, že žalobca nekonkretizuje, akým konaním stavebného úradu mali byť porušené jeho
práva a žalovaný žiadne porušenie nezistil.
K námietke o nezákonnosti správneho konania spočívajúcej v tom, že úsek cesty I/64 s napojením na
R1A nebol do vydania rozhodnutia dopravne a kapacitne riešený uviedol, že dopravné napojenie nie
je predmetom stavebného povolenia ani projektovej dokumentácie a nesúvisia s realizáciou stavby.
Posúdenie vplyvov úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A na životné prostredie
bolo predmetom samostatného zisťovacieho konania, ktorého výsledkom bolo rozhodnutie Okresného
úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov (referát starostlivosti o životné prostredie, ktorým bolo
zamietnuté odvolanie žalobcu) a bolo potvrdené rozhodnutie Okresného úradu, odboru starostlivosti o
životné prostredie č. 2017/026765-052-F21, ktoré je právoplatné.



K ďalšej námietke týkajúcej sa neposudzovania vplyvov podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Strategického
parku ako celku žalovaný uviedol, že žalovaný ako aj stavebný úrad bol viazaný rozhodnutím č. OU-NR-
OOP4-2015/045777 zo dňa 14. 12. 2015, ktorými bolo potvrdené rozhodnutie zo zisťovacieho konania č.
OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a záväzným stanoviskom Okresného úradu
Nitra, odboru starostlivosti o životné prostredie č. OU-NR-OSZP3-2017/045115 zo dňa 15. 12. 2017,
ktorým bolo potvrdené, že predložený návrh na začatie stavebného konania pre povolenie stavby je v
súlade s rozhodnutím zo zisťovacieho konania č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10.
2015. Poukázal na to, že v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“, a to v
rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti Priemyselný
park Nitra - Sever sa zhoduje s účelom vybudovania strategického parku, teda je z toho zrejmé, že
strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný park Nitra
- Sever“.
Žalovaný nesúhlasil ani s námietkou ohľadom absencie zastavovacieho plánu. Zastavovací plán bol
predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie
strategického parku. Vydaním prvého stavebného povolenia sa zastavovací plán stal záväzným pre
priestorové usporiadanie daného územia.
Žalovaný a stavebný úrad nie je oprávnený preskúmavať správnosť postupu či rozhodnutia iných
správnych orgánov o námietkach vznesených v iných správnych konaniach alebo v zisťovacom konaní.
Nemožno súhlasiť ani s námietkou žalobcu o nedodržaní stanovených lehôt. Žalobca preberal v
uvedenom správnom konaní písomnosti, ktoré mu boli doručované doporučenou zásielkou tým
spôsobom, že maximálne využíval úložné doby, čím došlo k predĺženiu času od začatia konania do
vydania rozhodnutia. Predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia nemožno považovať za takú vadu
konania, ktorá by odôvodňovala zrušenie stavebného povolenia alebo rozhodnutia. Navyše tieto lehoty
majú len poriadkový charakter a ich prípadné nedodržanie nemá vplyv na právnu pozíciu žalobcu.
Stavebný úrad bol príslušný konať v predmetnom konaní na základe § 117 ods. 1 Stavebného zákona,
a teda nekonal ako špeciálny stavebný úrad a tak nepotreboval žiadne stanovisko v zmysle § 120 ods.
2 Stavebného zákona.

16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

17. Uznesením č. k. 15S/16/2019 - 55 zo dňa 25. 10. 2021 súd pribral do konania účastníkov
administratívneho konania, a to: MH Invest, s. r. o., Združenie domových samospráv, o. z., Nitra Invest,
s. r. o., DESIGN ENGINEERING, a. s., Mgr. L. D., RNDr. J. S., Ing. T. L., U. F., U. K., Obec Lužianky,
Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu, ktorým (resp. ich právnym zástupcom) zaslal žalobu
spolu s prílohami a s výzvou, aby sa k podanej žalobe a k jej prílohám v určenej lehote vyjadrili s
poučením, že ak tak neurobia, súd môže pokračovať ďalej v konaní. Mgr. L. D., v uznesení označený
pod poradovým číslom 6/, sa účinne vzdal účastníctva v tomto súdnom konaní, a preto s ním súd ďalej
nekonal. Rovnako Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu sa účinne vzdala účastníctva v
tomto konaní, preto s ňou súd ďalej nekonal.

18. K správnej žalobe sa vyjadrili i Železnice Slovenskej republiky v podaní zo dňa 07. 02. 2022. Uviedli,
že žalobca mohol podať žalobu len ako zainteresovaná verejnosť podľa § 178 ods. 3 SSP, čo vyplýva aj
zo záhlavia predmetnej správnej žaloby. V danom prípade bola stavba povolená na území existujúceho
Strategického parku vymedzeného osvedčeniami o významnej investícii, ktoré sú identifikované v
napadnutom rozhodnutí a taktiež boli splnené aj ďalšie podmienky umožňujúce postup podľa § 32 ods. 2
Stavebného zákona. Podľa ich názoru bola Obec Lužianky príslušná na vydanie stavebného povolenia
podľa § 117 stavebného zákona. Keďže napadnutými rozhodnutiami bola povolená stavba „oplotenie
príjazdovej komunikácie“ na spevnenú plochu pre skladovanie tovarov, považovali žalobný bod, ktorým
žalobca poukazuje na porušenie § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona, ktorý mal spočívať v tom,
že neboli určené podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie stavby z hľadiska napojení na pozemné
komunikácie, za absolútne irelevantný. Bol toho názoru, že neprišlo k porušeniu ani § 9 ods. 2 vyhlášky
Ministerstva životného prostredia SR č. 453/2000 Z. z., keďže zastavovací plán bol predložený v rámci
stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie strategického
parku. Žalobca v žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré sa týkajú porušenia práva, resp.
verejného záujmu na ochranu životného prostredia, čo je dôvodom na zamietnutie žaloby.



19. Pribratí účastníci konania (2. až 12. rade) na výzvu správneho súdu vyjadrenie k správnej žalobe
nepodali.

20. Žalobca procesné právo podať žalobnú repliku k vyjadreniu žalovaného, ktorú mu správny
súd doručil, nevyužil. Rovnako tak nevyužil procesné právo podať vyjadrenie k vyjadreniu Železníc
Slovenskej republiky.

21. Pribratý účastník v 1. rade spoločnosť MH Invest, s. r. o. v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol,
že žalobca v žalobe opakuje všetky svoje argumenty a námietky, ktoré podával v priebehu samotného
správneho konania, resp. ktoré neustále opakuje vo všetkých svojich súdnych podaniach, v ktorých
sa snaží napádať (všetky) správne rozhodnutia vo veci investície Jaguar Land Rover v Slovenskej
republike. Väčšina textu podanej žaloby je poskladaná z rôznych nakopírovaných písomností, ktoré
žalobca používa už niekoľko rokov v rôznych konaniach a sú skôr výrazom osobných postojov žalobcu a
jeho subjektívnych názorov na vzťah správnych orgánov k jeho osobe bez akejkoľvek právnej relevancie.
Žalobné dôvody považoval za nesprávne, nedôvodné a bez opory v skutočnom skutkovom a právnom
stave veci. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie, ako i prvostupňové rozhodnutie sú vecne správne
a zákonné a boli vydané na základe dostatočne zisteného skutkového stavu veci. Žalobca neuvádza
žiadne skutočnosti, ktoré by preukazovali nezákonnosť vydaných rozhodnutí z hľadiska právneho a
stavebnotechnického, resp. skutočnosti, ktoré by preukazovali porušenie práv a oprávnených záujmov
žalobcu. Poukázal na to, že základnou úlohou správneho súdnictva je poskytovanie ochrany právam
alebo právom chráneným záujmom fyzických osôb a právnických osôb a nie participovanie na takých
postupoch, ktoré majú povahu šikany, či zneužívania práva na súdnu ochranu na úkor iných účastníkov
právnych vzťahov, či orgánov verejnej správy. Ustanovenie § 28 SSP upravuje možnosť výnimočného
odmietnutia žaloby fyzickej, či právnickej osoby. Zavedenie takéhoto zákonného postupu a riešenia
jednoznačne vyplynulo z doterajšej rozhodovacej praxe súdov, ktoré sa často museli vysporiadať
s vysokým počtom žalôb, ktoré buď mali zjavne šikanózny charakter, alebo ktorými sa sledovalo
zneužitie práva či jeho neúspešné uplatňovanie. S poukazom na uvedené navrhol, aby správny súd po
oboznámení sa so skutkovým a právnym stavom posúdil podanú žalobu, skutočnosti a dôvody v nej
uvedené aj z hľadiska zákonných ustanovení § 5 ods. 12 a § 28 SSP.
Žalobca v žalobe žalobca tvrdí, že žalobu podáva podľa § 177 a nasl. SSP, konkrétne z dôvodu, že
bol na základe napadnutého rozhodnutia ukrátený na svojich zákonných právach. Napriek uvedenému
žalobca vôbec nešpecifikoval a nekonkretizoval práva, na ktorých mal byť predmetnými rozhodnutiami
ukrátený, resp. ktoré jeho konkrétne subjektívne práva mali byť žalobou napadnutými rozhodnutiami
porušené alebo priamo dotknuté. Zo správnej žaloby tieto skutočnosti nevyplývajú. Z uvedeného dôvodu
je preto možné správnu žalobu žalobcu en bloc považovať za nedôvodnú.
Z administratívneho konania a postavenia žalobcu v ňom je zrejmé, že žalobca je (teoreticky) oprávnený
podať žalobu iba ako zainteresovaná verejnosť v zmysle § 178 ods. 3 SSP, a teda môže namietať
iba porušenie verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Námietka žalobcu totiž spočíva v tom,
že predmetná investícia, v rámci ktorej sa má realizovať aj stavba, ktorá bola predmetom stavebného
konania, mala byť posudzovaná z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa Zákona o EIA. Táto
námietka žalobcu však v skutočnosti nie je žalobný dôvod, ktorý by preukazoval dopad eventuálne
zistenej nezákonnosti na subjektívno-právnu pozíciu dotknutého žalobcu. Uvedené vyplýva napr. z
uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015 zo dňa 06. 10. 2015. Správna žaloba žalobcu
preto nespĺňa ani základnú náležitosť správnej žaloby zainteresovanej verejnosti podľa § 178 ods. 3 SSP.
Námietku žalobcu týkajúcu sa údajného postupu žalovaného v rozpore s § 59 ods. 1 Správneho
poriadku považoval za nesprávnu a nedôvodnú. Žalovaný sa odvolaním žalobcu proti prvostupňovému
administratívnemu rozhodnutiu riadne a v súlade so zákonom zaoberal a svoje rozhodnutie o ňom
podrobne, výstižne a presvedčivo odôvodnil, preskúmal prvostupňové rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré
mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané žalobcom, ale preskúmal aj postup
a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti. Žalovaný nezistil v postupe
stavebného úradu, resp. v jeho rozhodnutí žiadne vady, porušenia právnych predpisov, ani porušenie
procesných či iných práv účastníkov konania, pričom v konaní nebola zistená žiadna vada, ktorá by
odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na to, že boli splnené
všetky zákonom stanovené podmienky pre vydanie stavebného povolenia a v konaní sa nevyskytli
žiadne vady, žalovaný vo svojom rozhodnutí správne vyhodnotil, že prvostupňový orgán postupoval
pri vydávaní prvostupňového rozhodnutia - stavebného povolenia - v súlade s príslušnými všeobecne
záväznými právnymi predpismi.



Keďže strategickým parkom sú pozemky a stavby na nich sa nachádzajúce, tak pod „umiestnením
strategického parku“ (§ 32 ods. 2 stavebného zákona) sa musí rozumieť aj umiestnenie akejkoľvek
stavby nachádzajúcej sa na pozemkoch strategického parku, pretože strategickým parkom sa v zmysle
§ 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. rozumie súhrn pozemkov a stavieb na nich sa nachádzajúcich.
Uvedené znamená, že každá stavba, ktorá sa nachádza na pozemkoch, ktoré tvoria strategický park -
aj keď pri danej stavbe nejde o významnú investíciu - je súčasťou strategického parku. Povedané inak
- stavby, ktoré boli predmetom stavebných povolení sú teda súčasťou strategického parku - pretože
strategickým parkom sa v zmysle § 1 ods. 11 zákona č. 175/1999 Z. z. rozumie súhrn pozemkov a
stavieb na nich sa nachádzajúcich. Naviac je potrebné aplikovať aj § 39a ods. 3 písm. d) Stavebného
zákona, podľa ktorého sa rozhodnutie o umiestnení stavby nevyžaduje na stavby umiestňované v
uzavretých priestoroch existujúcich stavieb, ak sa nemení vonkajšie pôdorysné ohraničenie a výškové
usporiadanie priestoru. Ohraničenie plochy strategického parku vyplýva z Osvedčenia a priestorové
usporiadanie strategického parku vyplýva zo zastavovacieho plánu, ktorý bol predložený v rámci
stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu. Vydaním stavebného povolenia na prvý stavebný
objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Uvedený
záver vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR č. 14263/2017/SV/26323 zo dňa 30.
03. 2017. Umiestnenie stavby nie je v rozpore s platnou územno-plánovacou dokumentáciou Mesta Nitra
a vyplýva z územného plánu mesta, ktorý bol schválený všeobecne záväzným nariadením č. 3/2003 v
znení dodatkov č. 1 - 5. To, že v územnom pláne nie je „expressis verbis“ uvedený pojem „strategický
park“ vyplýva z tohto dôvodu, že tento pojem bol zavedený do Stavebného zákona až s účinnosťou od
17. 10. 2015 (novelou č. 254/2015 Z. z.), pričom dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený mestským
zastupiteľstvom Mesta Nitra dňa 11. 06. 2015, teda v čase kedy uvedený právny pojem nebol v našom
právnom poriadku definovaný. Uvedené vyplýva v neposlednom rade aj zo záväzných stanovísk, ktoré
sa nachádzajú v administratívnom spise. Podľa § 140b ods. 1 stavebného zákona je prvostupňový
správny orgán viazaný obsahom záväzného stanoviska, z ktorého niet žiadnych pochybností o súlade
povoľovanej stavby s územným plánom Mesta Nitra.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že stavebnému konaniu nepredchádzalo konanie o posudzovaní vplyvov
na životné prostredie, uviedol, že v preskúmavanom administratívnom konaní bol príslušný orgán
verejnej správy viazaný rozhodnutím Okresného úradu Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie,
oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia, zo dňa 08. 10. 2015, č. OU-
NR-OSZP3-2015/031851-017-F36, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015 a ktorým bolo
rozhodnuté, že navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorej súčasťou je aj predmetná stavba,
sa nebude posudzovať z hľadiska vplyvov na životné prostredie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. Toto
rozhodnutie bolo potvrdené v odvolacom konaní (vedenom i na základe odvolania žalobcu) rozhodnutím
Okresného úradu Nitra, odboru opravných prostriedkov, referátu starostlivosti o životné prostredie
zo dňa 14. 12. 2015, č. OU-NR-OOP4-2015/045777. Dotknuté orgány verejnej správy preto boli v
administratívnom konaní viazané špecifikovanými rozhodnutiami, a to s poukazom na § 40 Správneho
poriadku a § 140b ods. 1 Stavebného zákona. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti správnou
žalobou žalobcu napadnutých rozhodnutí bol (a je) rozhodujúci i pre správny súd. Poukázal na to, že
už v roku 2005 bola posúdená činnosť „Priemyselný park Nitra - Sever“ podľa zákona č. 127/1994 Z.
z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to v rozsahu komunikácií a inžinierskych sietí. Pojem
Strategický park je použitý v Osvedčeniach o významnej investícii č. 20801/2015-1000-33509 zo dňa
13. 07. 2015, č. 20801/2015-1000-35613 zo dňa 22. 07. 2015 a č. 08806/2017-4220-10455 zo dňa 27.
02. 2017, ktoré uvádzajú, že uskutočnenie stavby „Vybudovanie strategického parku“ je vo verejnom
záujme. Je nepochybné, že zámer navrhovanej činnosti „Priemyselný park Nitra - Sever“ sa zhoduje s
účelom vybudovania Strategického parku. Zákon č. 24/2006 Z. z. nepozná pojem strategický park, preto
ani nie je možné viesť zisťovacie konanie, v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku,
nakoľko tento zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov,
resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie konanie o posudzovaní strategických parkov. Z uvedeného
je zrejmé, že Strategický park ako celok bol posúdený v roku 2005 ako navrhovaná činnosť „Priemyselný
park Nitra - Sever“. Zároveň z pohľadu požiadavky prílohy č. 8 časť 9 položky 15 zákona č. 24/2006
boli posúdené viaceré činnosti v zisťovacom konaní (AUTOMOTIVE NITRA PROJECT, Gestamp Nitra,
PROLOGIS PARK NITRA, projekt People centra, projekt mimoúrovňovej križovatky a pod.). Okrem toho
dodal, že žalobca sa žalobou zo dňa 23. 02. 2016 v konaní vedenom na Krajskom súde v Nitre pod
sp. zn. 26S/3/2016 domáhal preskúmania a zrušenia tohto rozhodnutia, pričom dňa 01. 07. 2021 bolo
vo veci už aj právoplatne rozhodnuté, spôsobom, že súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol.
Znamená to, že správne rozhodnutie vo veci EIA na ktoré sa žalobca odvoláva je stále právoplatné a
záväzné pre správne orgány konajúce v stavebnom konaní, ako i pre konajúce súdy.



Predmetná stavba: „A.“ v rozsahu stavebného objektu: SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie
na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru nespĺňa ani jedno z dvoch definičných kritérií potrebných k
tomu, aby bolo možné ustáliť, že ide o významnú investíciu v zmysle zákona č. 175/1999 Z. z. v znení
neskorších predpisov. Nejedná sa totiž o stavbu, ktorej uskutočnenie je nevyhnutné na zabezpečenie
prípravy územia na realizáciu strategického parku a zároveň vláda o nej nerozhodla, že jej uskutočnenie
je vo verejnom záujme. Predmetná stavba je však súčasťou Strategického parku, to znamená to, že na
jej umiestnenie sa v zmysle § 32 ods. 2 stavebného poriadku nevyžaduje územné rozhodnutie, a teda
ani územné konanie. Uvedený záver vyplýva aj zo stanoviska Ministerstva dopravy a výstavby SR č.
14263/2017/SV/26323 zo dňa 30. 03. 2017.
Zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného povolenia na prvý stavebný objekt areálu a
rieši priestorové usporiadanie strategického parku. Vydaním stavebného povolenia pre prvý stavebný
objekt areálu sa zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia, a teda
projektová dokumentácia v tejto veci nemusela obsahovať celkovú situáciu celého súboru stavieb
na dotknutom území. K rovnakému záveru pritom v obdobnej veci týkajúcej sa inej správnej žaloby
žalobcu, dospel aj Krajský súd v Nitre, a to napr. v rámci svojho rozsudku zo dňa 15. 05. 2019, č. k.
11S/220/2017-270 - viď bod 44. odôvodnenia.
Nie je zrejmým, čoho sa žalobca vlastne domáha odkazom na Aarhuský dohovor, akým postupom
malo dôjsť k porušeniu tohto dohovoru prvostupňovým alebo odvolacím správnym orgánom, keďže
žalobca aktívne využil všetky práva, ktoré mu patrili v rámci administratívneho (stavebného) konania,
vrátane podania odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu a správnej žaloby, a teda nemohlo dôjsť
k žiadnemu porušeniu jeho práv. V žalobe žalobca ani nekonkretizuje, aké konkrétne práva (či už jeho
alebo verejnosti) mali byť porušené a akým konkrétnym spôsobom, postupom a/alebo rozhodnutím
prvostupňového a/alebo odvolacieho správneho orgánu. Uvedená časť žaloby je formulovaná len ako
všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutých dvoch správnych rozhodnutí s účelom Aarhuského
dohovoru, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov alebo iných
skutočností, na základe ktorých by bolo možné dôjsť k inému záveru, než je uvedený v napadnutých
správnych rozhodnutiach a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu
sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal.
V intenciách vyššie uvedených skutočností navrhol žalobu ako nedôvodná odmietnuť podľa § 98 ods. 1
písm. g) v spojení s ustanovením § 28 SSP, alebo alternatívne ako nedôvodnú zamietnuť a priznal mu
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

22. Správny súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14. 02. 2023, na ktoré sa dostavil právny
zástupca žalobcu a právny zástupca pribratého účastníka v 1. rade. Žalovaný, ktorý mal predvolanie
na pojednávanie riadne a včas doručené, sa ospravedlnil mailovou správou zo dňa 06. 02. 2023 pre
pracovnú zaneprázdnenosť s tým, že nežiadal o odročenie pojednávania. Ďalší účastník Železnice
Slovenskej republiky, ktorý mal predvolanie na pojednávanie riadne a včas doručené, sa podaním,
doručeným súdu elektronicky dňa 10. 02. 2023, ospravedlnil z účasti na pojednávaní pre kolíziu s iným
pojednávaním vo veci vedenej na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 39Cb/48/2021 a súhlasil, aby
sa pojednávalo v jeho neprítomnosti. Nedostavili sa pribratí účastníci v 2. až 9. rade, ktorí predvolanie
na pojednávanie mali vykázané riadne a včas. Správny súd preto podľa § 114 SSP pojednával v
neprítomnosti žalovaného, ďalšieho účastníka a pribratých účastníkov v 2. až 9. rade.

22.1 Právny zástupca žalobcu na pojednávaní zotrval na podanej správnej žalobe a na dôvodoch v nej
uvedených. Poukázal najmä na bod III.2 žaloby, kde je uvedené, že predmetom stavebného povolenia
bola stavba v rámci strategického parku, a preto na prvom stupni nemohla rozhodovať obec ako stavebný
úrad, ale okresný úrad v sídle kraja. S poukazom na uvedené navrhol rozhodnúť v súlade so žalobným
petitom a v prípade úspechu žalobcovi priznať nárok na náhradu trov konania.

22.2 Právny zástupca pribratého účastníka v 1. rade zotrval na písomnom vyjadrení k žalobe. Pokiaľ
išlo o argumenty žalobcu, ktoré majú preukázať nezákonnosť správneho rozhodnutia, dodal, že takmer
všetky argumenty sú žalobcom používané naprieč rôznych súdnych konaní a s týmito argumentmi sa už
právoplatne vysporiadal, či už KS v Nitre alebo NSS SR v rámci kasačných konaní. Stavba bola v súlade
s územným plánom, nebola v rozpore s procesom EIA, k stavbe boli zabezpečené všetky potrebné
povolenia a súhlasy a vo veci rozhodol vecne a miestne príslušný správny orgán. Z uvedených dôvodov
navrhol, aby správny súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

VI. Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov



23. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie o predmetnej správnej žalobe,
viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby (§ 134 ods. 1, 2 SSP) a vychádzajúc zo zisteného
skutkového stavu, preskúmal na pojednávaní žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 04.
12. 2018 ako i konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, pričom dospel k záveru, že podaná žaloba nie
je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP rozsudkom zamietol.

24. Správny súd vec právne posudzoval a rozhodoval podľa nasledovných ustanovení:
Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi
právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu
štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.

Podľa § 169 SSP, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení
sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný,
právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd
uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu
ďalších trov konania.

Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa § 27 ods. 1 SSP, pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy správny súd na návrh žalobcu posúdi i zákonnosť skôr vydaného rozhodnutia
orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, z ktorého preskúmavané rozhodnutie
alebo opatrenie vychádza, ak bolo preň skôr vydané rozhodnutie alebo opatrenie záväzné a ak skôr
vydané rozhodnutie alebo opatrenie nebolo samostatne možné preskúmať správnym súdom podľa § 6
ods. 2. Ak orgán verejnej správy, ktorý vydal skoršie rozhodnutie alebo opatrenie, nie je v konaní pred
správnym súdom žalovaným, má postavenie účastníka konania podľa § 32 ods. 3 písm. c).

Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej len
„zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní vo
veciach životného prostredia, je oprávnená a/ podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

Podľa § 42 ods. 2 SSP, zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených
zástupcov; tým nie je dotknuté ustanovenie § 49 ods. 1.

Podľa § 134 ods. 1 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené
inak.

Podľa § 177 ods. 1 SSP správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa § 177 ods. 2 SSP ochrany iných ako subjektívnych práv sa môže domáhať len prokurátor alebo
subjekt výslovne na to oprávnený zákonom.

Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako
účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.



Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený verejný
záujem v oblasti životného prostredia.

Podľa § 181 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov
od právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť.

Podľa § 8 ods. 1, 2, 3 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) v znení neskorších predpisov účinnom od 17. 10. 2015 do 31. 12. 2018, teda i v
čase stavebného konania, územnoplánovacia dokumentácia komplexne rieši priestorové usporiadanie
a funkčné využívanie územia, zosúlaďuje záujmy a činnosti ovplyvňujúce územný rozvoj, životné
prostredie a ekologickú stabilitu a ustanovuje regulatívy priestorového usporiadania a funkčného
využívania územia. Územnoplánovacia dokumentácia sa spracúva pre stupeň celoštátny, regionálny,
pre obce a časti obce.
Územnoplánovaciu dokumentáciu tvoria:
a) koncepcia územného rozvoja Slovenska,
b) územný plán regiónu,
c) územný plán obce,
d) územný plán zóny.
Územnoplánovacia dokumentácia je základným nástrojom územného rozvoja a starostlivosti o životné
prostredie Slovenskej republiky, regiónov a obcí. Odvetvové koncepcie ústredných orgánov štátnej
správy a koncepcie rozvoja obcí a iné programy týkajúce sa hospodárskeho, sociálneho alebo
kultúrneho rozvoja musia byť v súlade so záväznými časťami územnoplánovacej dokumentácie (§ 13).

Podľa § 11 ods. 5, 6 Stavebného zákona, územný plán obce ustanovuje najmä
a/ zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce v nadväznosti
na okolité územie,
b/ prípustné, obmedzené a zakázané funkčné využívanie plôch,
c/ zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, územného systému ekologickej stability a tvorby
krajiny vrátane plôch zelene,
d/ zásady a regulatívy ochrany a využívania prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a
významných krajinných prvkov,
e/ hranice medzi súvisle zastavaným územím obce alebo územím určeným na zastavanie (ďalej len
„zastavané územie“) a ostatným územím obce,
f/ zásady a regulatívy verejného dopravného a technického vybavenia a občianskeho vybavenia,
g/ plochy pre verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny.
Územný plán obce ustanovuje, pre ktoré časti obce treba obstarať a schváliť územný plán zóny.

Podľa § 12 ods. 1 Stavebného zákona, územný plán zóny sa spracúva pre časť obce, ak schválený
územný plán obce ustanovuje
a/ obstarať územný plán zóny pre vymedzenú časť obce,
b/ vymedziť pozemok alebo stavbu na verejnoprospešné účely.

Podľa § 13 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá, ods. 3 písm. b/ Stavebného zákona, územnoplánovacia
dokumentácia sa člení na záväznú časť a na smernú časť.
Schvaľujúci orgán určí záväznú časť a smernú časť územnoplánovacej dokumentácie.
V záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie sa schvaľujú zásady a regulatívy
b/ v obci priestorového usporiadania a funkčného využívania územia obce, hranice zastavaného územia,
usporiadania verejného dopravného, občianskeho a technického vybavenia, ustanovenia plôch pre
verejnoprospešné stavby, na vykonanie asanácie a pre chránené časti krajiny, ochrany a využívania
prírodných zdrojov, kultúrno-historických hodnôt a významných krajinných prvkov, územného systému
ekologickej stability, starostlivosti o životné prostredie, tvorby krajiny vrátane plôch zelene.

Podľa § 27 ods. 3, 6 Stavebného zákona, obec schvaľuje územnoplánovaciu dokumentáciu a jej záväzné
časti vyhlasuje všeobecne záväzným nariadením.



Schválená územnoplánovacia dokumentácia je v určenom rozsahu záväzným alebo smerným
podkladom na vypracovanie a schvaľovanie ďalšej územnoplánovacej dokumentácie, na územné
rozhodovanie a na vypracovanie dokumentácie stavieb.
Podľa § 32 ods. 1, 2 Stavebného zákona, ak odsek 2 neustanovuje inak, umiestňovať stavby, meniť
využitie územia a chrániť dôležité záujmy v území možno len na základe územného rozhodnutia, ktorým
je
a/ rozhodnutie o umiestnenie stavby,
b/ rozhodnutie o využití územia,
c/ rozhodnutie o chránenom území alebo o ochrannom pásme,
d/ rozhodnutie o stavebnej uzávere.
Územné rozhodnutie sa nevyžaduje na umiestnenie strategického parku a na prípravu územia na
realizáciu strategického parku, na ktoré bolo vydané osvedčenie o významnej investícii podľa osobitného
predpisu, 1fc) ak priestorové usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore
s ich umiestnením, vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny.

Podľa § 59 ods. 1 Stavebného zákona účastníkmi stavebného konania sú: a/ stavebník, b/ osoby, ktoré
majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a
stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením
priamo dotknuté, c/ ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu1g), d/ stavebný
dozor alebo kvalifikovaná osoba, e/ projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby.
Poznámka pod čiarou 1g) Stavebného zákona odkazuje na § 24 až 27 zákona č. 24/2006 Z. z. v znení
neskorších predpisov.

Podľa § 61 ods. 1 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým
orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním.
Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa
na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní
alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Podľa § 61 ods. 2 Stavebného zákona, od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania
môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný
podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

Podľa § 61 ods. 3 Stavebného zákona, stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania
najmenej 7 pracovných dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho pojednávania. Ak
stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a
upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne.

Podľa § 61 ods. 6 Stavebného zákona, stavebný úrad upovedomí dotknuté orgány vždy jednotlivo. Tieto
orgány sú povinné oznámiť svoje stanovisko v rovnakej lehote, v ktorej môžu uplatniť svoje námietky
účastníci konania. Ak niektorý z orgánov štátnej správy potrebuje na riadne posúdenie dlhší čas, predĺži
stavebný úrad na jeho žiadosť lehotu pred jej uplynutím. Ak dotknutý orgán v určenej alebo predĺženej
lehote neoznámi svoje stanovisko k povoľovanej stavbe, má sa za to, že so stavbou z hľadiska ním
sledovaných záujmov súhlasí.

Podľa § 62 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia.

Podľa § 66 ods. 1 Stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky
uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad
zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich
predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.



Podľa § 117 ods. 1 Stavebného zákona stavebným úradom je obec. Pôsobnosť stavebného úradu je
preneseným výkonom štátnej správy.

Podľa § 118 ods. 1 Stavebného zákona vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná
obec ako stavebný úrad, vykonáva štátnu správu v druhom stupni krajský stavebný úrad.

Podľa § 139 ods. 1 Stavebného zákona, pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v
spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie
a/ užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo
dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej
zmenu, b/ právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c/ právo
vyplývajúce z iných právnych predpisov, d/ užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy,
z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu.

Podľa § 140 Stavebného zákona, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa
tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

Podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona
stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy
chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah
záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia
záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.

Podľa § 9 ods. 2 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 453/2000 Z. z.,
ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia stavebného zákona v znení účinnom v čase nadobudnutia
právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len „vyhláška č. 453/2000
Z. z.“, ak nie je uvedené inak), ak stavebník žiada o stavebné povolenie postupne na jednotlivé stavby
súboru, projektová dokumentácia prvej stavby obsahuje celkovú situáciu (zastavovací plán) celého
súboru stavieb vrátane zariadenia staveniska.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení účinnom v
čase nadobudnutia právoplatnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného (ďalej len
„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne
orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 5 Správneho poriadku na konanie sú vecne príslušné správne orgány, ktoré určuje osobitný
zákon; ak osobitný zákon neustanovuje, ktorý orgán je vecne príslušný, rozhoduje obec.

Podľa § 6 ods. 1 Správneho poriadku, ak je na konanie vecne príslušný orgán, ktorý sa vnútorne člení
na útvary oprávnené podľa zákona samostatne konať, správnym orgánom príslušným konať v prvom
stupni je útvar, ktorý ustanovuje zákon.

Podľa § 6 ods. 2 Správneho poriadku, ak je na konanie vecne príslušný správny orgán, ktorý sa
vnútorne člení, orgánom príslušným konať v mene tohto správneho orgánu v prvom stupni je útvar určený
zákonom, inak útvar určený štatútom alebo iným predpisom upravujúcim jeho vnútorné pomery (ďalej len
„štatút“). Ak štatút takýto útvar neurčuje, príslušným na konanie je štatutárny orgán správneho orgánu.

Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených
záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti
môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím
vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času,
kým sa preukáže opak.

Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také
postavenie priznáva.



Podľa § 18 ods. 1 Správneho poriadku, konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet
správneho orgánu.

Podľa § 18 ods. 2 vety prvej Správneho poriadku, konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka
konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť.

Podľa § 19 ods. 2 veta prvá Správneho poriadku, podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu.

Podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú
právo nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o
hlasovaní alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom.

Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným
osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho
zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 59 ods. 1 Správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

Podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

Podľa § 1 ods. 3, 8, 11, 12 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom od 07.
07. 2015, významnou investíciou je aj stavba, ktorej výstavbu bude zabezpečovať
a/ podnik, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania činnosti vo
významnej investícii podľa odseku 2, s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí a vláda o
nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme, alebo
b/ podnik so 100 % majetkovou účasťou štátu, ak uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na
zabezpečenie prípravy územia na realizáciu strategického parku a vláda o nej rozhodla, že jej
uskutočnenie je vo verejnom záujme.
Osvedčením o významnej investícii je doklad držiteľa osvedčenia, že stavba je významnou investíciou.
Strategickým parkom sa rozumie súhrn
a/ pozemkov nachádzajúcich sa v jednom katastrálnom území alebo vo viacerých bezprostredne
susediacich katastrálnych územiach, ktorých celková výmera predstavuje najmenej 250 ha, a
b/ stavieb na nich sa nachádzajúcich, ktoré sú potrebné na realizáciu investícií v oblasti priemyselnej
výroby, služieb,2a) činností v oblasti výskumu a vývoja.
Prípravou územia sú činnosti nevyhnutné na zabezpečenie realizácie strategického parku, a to
a/ usporiadanie vlastníckych vzťahov,
b/ výstavba alebo pokračovanie výstavby pozemných komunikácií,
c/ výstavba alebo pokračovanie výstavby dráhy alebo jej súčasti,
d/ výstavba alebo pokračovanie výstavby súvisiacich a doplnkových stavieb a zariadení,
e/ iné obdobné prípravné činnosti.

Podľa § 3 písm. r/, s/ zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase rozhodovania správnych
orgánov, na účely tohto zákona
r/ verejnosť je jedna fyzická osoba, právnická osoba alebo viac fyzických osôb, alebo právnických osôb,
ich organizácie alebo skupiny,
s/ dotknutá verejnosť je verejnosť, ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim
sa životného prostredia, alebo má záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia
podporujúca ochranu životného prostredia a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má
záujem na takom konaní.

Podľa § 6a ods. 1, 2 písm. a/, ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť pri posudzovaní
vplyvov strategických dokumentov je verejnosť, ktorá má záujem alebo môže mať záujem o prípravu
strategických dokumentov pred ich schválením.
Medzi dotknutú verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov patrí



a) fyzická osoba staršia ako 18 rokov,
Zainteresovaná verejnosť pri posudzovaní vplyvov strategických dokumentov má právo zúčastniť
sa prípravy a posudzovania vplyvov strategického dokumentu, a to až do schválenia strategického
dokumentu, vrátane práva podať písomné stanovisko podľa § 6 ods. 6, § 8 ods. 8, § 12 ods. 2, účasti
na konzultáciách a verejnom prerokovaní strategického dokumentu.

Podľa § 24 ods. 2, 3, 5 písm. c) zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá verejnosť má postavenie účastníka
v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k
navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť
v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné
prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3
alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté.
Verejnosť prejaví záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení podaním
a) odôvodneného písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4,
b) odôvodnených pripomienok k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30
ods. 8,
c) odôvodneného písomného stanoviska k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2,
d) odôvodneného písomného stanoviska k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.
Prílohou písomného stanoviska podľa odseku 3 písm. a), c) alebo písm. d), alebo odvolania podľa
odseku 4 je
c/ meno, priezvisko a adresa trvalého bydliska fyzickej osoby, ak ide o fyzickú osobu.

25. Žalobca v podanej žalobe (proti rozhodnutiu žalovaného zo dňa 04. 12. 2018) vzniesol viacero
námietok, pričom týmito námietkami ako žalobnými dôvodmi bol správny súd viazaný, a to s poukazom
na 134 ods. 1 SSP, v zmysle ktorého je súd viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby, keďže
v predmetnej veci sa nejednalo o žiadnu zo situácií uvedených v § 134 ods. 2 SSP. Podľa názoru
správneho súdu však ani jedna z námietok žalobcu nesmerovala priamo proti rozhodnutiu žalovaného zo
dňa 04. 12. 2018, resp. ani jedna z týchto námietok sa priamo netýkala tohto rozhodnutia a rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 06. 2018, teda povolenia stavby „A.“ v rozsahu stavebných
objektov: SO 02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru.

26. V podanej žalobe ďalej tvrdil, že žalobu podáva z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia
správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného, nakoľko bol ukrátený na svojich právach. S poukazom
na vyššie uvedené tvrdenie žalobcu, ním formulované dôvody žaloby, ako i obsah predloženého
administratívneho spisu, potom správny súd skúmal aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie žaloby. I keď
žalobca v podanej žalobe tvrdil, že z dôvodu zrejmej nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa ako i rozhodnutia žalovaného bol ukrátený na svojich právach, žiadnym spôsobom nevymedzil
práva, na ktorých mal byť týmito rozhodnutiami ukrátený, resp. nevymedzil, ktoré jeho práva mali byť
žalobou napadnutými rozhodnutiami porušené alebo priamo dotknuté.

27. Pod aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie subjektu, z ktorého mu vyplýva
ním uplatňované právo, resp. nárok si takéto právo uplatňovať na súde. Súd aktívnu legitimáciu skúma
vždy aj bez návrhu, pričom v správnom súdnictve ide o osobitný druh procesnej podmienky konania,
ktorej nedostatok by mal za následok odmietnutie žaloby v zmysle § 98 ods. 1 písm. e) SSP.

28. Na stavebné konanie sa aplikuje zákon č. 71/967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov, ktorý všeobecným spôsobom upravuje konanie a rozhodovanie v oblasti verejnej
správy a v § 14 obsahuje i definíciu účastníka správneho konania v tom zmysle, že: 1/ účastníkom
konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať, 2/ koho
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; 3/ ten, kto
tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach
priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak, 4/ ten, komu osobitný zákon také postavenie
priznáva.
29. Stavebný zákon (ktorý je v tomto prípade osobitným zákonom) v § 59 ods. 1 ustanovuje, kto
môže byť účastníkom stavebného konania, ale nemá osobitnú právnu úpravu konania s účastníkom v
správnom konaní (územnom alebo stavebnom konaní), a preto pre stavebné konanie platia primerane
ustanovenia všeobecného predpisu o správnom konaní, t. j. zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní



(správny poriadok) v znení neskorších predpisov, a to s poukazom na ust. § 140 stavebného zákona
(ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy
o správnom konaní).

30. Pojem účastníka konania definuje tak stavebný zákon, ako aj správny poriadok, ktorý je všeobecným
predpisom o správnom konaní, a preto je potrebné postupovať podľa interpretačného pravidla, ktoré určí,
ktorá právna norma sa má na konkrétny prípad použiť. V právnej teórii platí vo vzťahu všeobecných a
osobitných právnych noriem derogačné pravidlo lex specialis derogat legi generali (špeciálny zákon ruší
generálny zákon), pričom aplikáciou tohto pravidla v prejednávanom prípade možno dospieť k záveru,
že na posúdenie účastníctva žalobcu v stavebnom konaní bolo potrebné postupovať podľa § 59 ods.
1 Stavebného zákona, ktorý je v stavebnom konaní zákonom špeciálnym vo vzťahu k všeobecnému
predpisu o správnom konaní - správnemu poriadku.

31. Bez ohľadu na všeobecne platné pravidlo pri aplikácii právnych noriem, v danom prípade je
otázka aplikácie vyššie uvedených právnych predpisov výslovne zodpovedaná v § 140 Stavebného
zákona, podľa ktorého, ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona
všeobecné predpisy o správnom konaní. Z tohto zákonného ustanovenia je bez pochýb zrejmé, že na
konanie vedené podľa stavebného zákona sa použijú pravidlá ustanovené správnym poriadkom len
vtedy, ak sám stavebný zákon ako osobitný predpis neupravuje konkrétnu situáciu, resp. právnu otázku,
inak.

32. Vzhľadom na to, že stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov stavebného konania, je preto
v danej veci vylúčená aplikácia § 14 Správneho poriadku, v ktorom je všeobecne vymedzený okruh
účastníkov správneho konania. Vzhľadom na odlišné špecifiká sú jednotlivé druhy správnych procesov
upravené osobitnými právnymi aktmi. Správny poriadok ako všeobecný predpis o správnom konaní má
subsidiárne použitie, ak konkrétne konanie v štátnej správe je upravené samostatným právnym aktom,
osobitným zákonom.

33. Uvedené znamená, že osobitný predpis ako hmotnoprávny predpis má v aplikačnom procese
prednosť pred všeobecnou úpravou obsiahnutou v § 14 Správneho poriadku, ktorý síce vymedzuje,
kto je účastníkom konania, ale odpoveď, na koho sa táto definícia vzťahuje dávajú predpisy hmotného
práva. Postavenie účastníka konania v tej - ktorej veci má iba ten subjekt, ktorému je takéto postavenie
v príslušnom zákone výslovne priznané. Zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v § 59 definuje účastníkov stavebného konania,
resp. upravuje okruh účastníkov tzv. pozitívnou enumeráciou, t. j. uvedením konkrétnych subjektov,
ktorým postavenie účastníka v konaní priznáva. V súvislosti s účastníctvom v stavebnom konaní správny
súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 4Sžk/23/2017 zo dňa 01.
03. 2018, v zmysle ktorého „stavebný zákon výslovne pomenúva účastníkov každého konania podľa
stavebného zákona osobitne a odlišne, ako sú účastníci konania definovaní vo všeobecnom predpise o
správnom konaní, kasačný súd má za to, že ustanovenie § 140 stavebného zákona vylučuje aplikáciu
ustanovení správneho poriadku vo vzťahu k účastníkom konania“.

34. V priebehu stavebného konania bolo nepochybné, že žalobca nie je stavebníkom predmetnej
stavby, nie je osobou, ktorá má vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane
susediacich pozemkov a stavieb, ak jej vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu
byť stavebným povolením priamo dotknuté. Z predloženého administratívneho spisu je nepochybné,
že predmetná stavba sa realizuje v katastrálnom území Lužianky na pozemkoch s parcelnými číslami
konkrétne uvedenými v rozhodnutí stavebného úradu, pričom žalobca nie je vlastníkom týchto pozemkov
(čo ani netvrdil) a nie je vlastníkom ani susedných pozemkov (čo tiež netvrdil), teda jeho vlastnícke práva
nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté. Ustanovenie § 139 Stavebného zákona definuje pojem „iné
práva k pozemkom a stavbám“ použitý v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na
nich“. Iné práva k pozemkom sú definované v § 139 písm. a), b), c) Stavebného zákona tak, že iným
právom k pozemkom a stavbám sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na
základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom
bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného
bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov.



35. Žalobca nepreukázal iné práva k pozemkom, na ktorých sa stavba realizuje tak, ako sú tieto práva
vymedzené v § 139 písm. a), b), c) vyššie citovaného zákona, teda nepreukázal užívanie pozemku alebo
stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve
o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, taktiež nepreukázal
ani právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, resp. z iných
právnych predpisov. V predmetnom stavebnom konaní žalobca nebol ani stavebným dozorom alebo
kvalifikovanou osobou, ani projektantom povoľovanej stavby.

36. Z vyššie uvedeného potom vyplýva, že správne orgány mohli konať a aj konali so žalobcom
ako s účastníkom stavebného konania v zmysle § 59 ods. 1 písm. c) Stavebného zákona, čo
znamená, že žalobca bol účastníkom stavebného konania ako osoba, ktorej toto oprávnenie vyplývalo
z osobitného predpisu, ktorým je zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, teda ako dotknutá verejnosť,
nakoľko v konaní podľa tretej časti vyššie citovaného zákona (posudzovanie navrhovaných činností)
uplatnil postup podľa § 24 ods. 3, resp. 4 tohto zákona, teda podal odôvodnené písomné stanovisko
k zámeru navrhovanej činnosti „Automotive Nitra Project“, ktorý predložila Slovenská agentúra pre
rozvoj investícií a obchodu (čo vyplýva z rozhodnutia Okresného úradu Nitra, odboru starostlivosti
o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného prostredia č. OU-NR-
OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015 a podal odvolanie i proti uvedenému rozhodnutiu zo
dňa 08. 10. 2015. Uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015.

37. S poukazom na vyššie uvedené je potom súd toho názoru, že žalobu žalobcu je potrebné posudzovať
v zmysle § 178 ods. 3 SSP, teda ako žalobu podanú zainteresovanou verejnosťou, pretože žalobca
žiadny iný dôvod svojej účasti v stavebnom konaní nepreukázal, pričom dôvod jeho účasti musí byť
presne definovaný v zmysle § 59 ods. 1 písm. a) až e) Stavebného zákona, čo je dôležité i z hľadiska
posúdenia jeho žalobnej legitimácie na podanie správnej žaloby. Aktívne legitimovaná na podanie
žaloby je okrem iných i fyzická osoba za predpokladu, že bola rozhodnutím alebo opatrením orgánu
verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch, pričom tvrdenie o
takomto ukrátení musí byť súčasťou správnej žaloby v rámci jej žalobných bodov. Žaloba podaná
žalobcom v predmetnej veci, teda proti rozhodnutiu v stavebnom konaní, takéto tvrdenie obsahuje, ale
žalobca v nej žiadnym spôsobom nevymedzil práva, na ktorých mal byť týmto rozhodnutím ukrátený,
resp. ktoré jeho práva mali byť porušené alebo priamo dotknuté. Po posúdení obsahu podanej žaloby
a žalobných námietok uvedených v správnej žalobe je súd toho názoru, že žalobca podáva žalobu
ako zainteresovaná verejnosť, čo možno vyvodiť i z jeho námietky spočívajúcej v tom, že predmetné
stavebné konanie súvisí s výstavbou a realizáciou strategického parku, teda investície extrémne veľkého
rozsahu a malo sa viesť zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na
životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

38. Správny súd v ďalšom posudzoval relevantnosť žalobných dôvodov, ktorými bol viazaný.

39. Žalobca v podanej žalobe namietal, že Obec Lužianky nie je vecne príslušným správnym orgánom vo
veciach tohto stavebného konania s poukazom na. § 117b Stavebného zákona, lebo ide o stavbu, ktorá
je významnou investíciou podľa osobitného predpisu a podľa názoru žalobcu mal byť vecne príslušný
na konanie okresný úrad v sídle kraja.

40. V prípade, ak by rozhodnutie vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, jednalo by sa o
takú vadu, na ktorú správny súd prihliada ex offo a v takom prípade nie je viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (§ 134 ods. 2 písm. b) SSP), pričom takéto zistenie správneho súdu by bolo dôvodom na zrušenie
žalobou napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. b) SSP. Pri zistení takejto vady správny
súd už z dôvodu hospodárnosti a efektívnosti konania nezisťuje existenciu iných dôvodov pre zrušenie
rozhodnutia. S poukazom na uvedené súd prioritne preskúmal, či žalobou napadnuté rozhodnutia vydali
správne orgány, ktoré boli na to vecne príslušné.

41. Vecná príslušnosť správneho orgánu je upravená v § 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v
znení neskorších predpisov a určuje, ktorý typ (kategória) správneho orgánu koná a rozhoduje vo veci v
prvom stupni. Správny poriadok nemá konkrétne ustanovenie o určení vecnej príslušnosti, ale odkazuje
iba na osobitné zákony upravujúce jednotlivé úseky štátnej správy. Týmto zákonom v predmetnej veci
je Stavebný zákon, ktorý v § 117 ods. 1 určuje pôsobnosť obce ako stavebného úradu s tým, že ide



o prenesený výkon štátnej správy. Správny orgán prvého stupňa, t. j. Obec Lužianky v záhlaví svojho
rozhodnutia zo dňa 14. 06. 2018 uviedol, že rozhoduje ako stavebný úrad podľa § 117 Stavebného
zákona. Správny súd poukazuje na to, že samotná stavba a to „A.“, v rozsahu stavebného objektu SO
02-34-23 Oplotenie príjazdovej komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru nepredstavuje
významnú investíciu podľa osobitného predpisu, keďže na jej uskutočnenie nebolo vydané osvedčenie
o významnej investícii, čím nie je daný predpoklad na aplikáciu § 117b Stavebného zákona. S poukazom
na vyššie uvedené je správny súd toho názoru, že Obec Lužianky v predmetnej veci rozhodla dňa 14.
06. 2018 ako príslušný správny orgán prvého stupňa s poukazom na § 117 Stavebného zákona.

42. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Obce Lužianky zo dňa 14. 06. 2018 rozhodol ako odvolací orgán
Okresný úrad Nitra, odbor výstavby a bytovej politiky, ktorý v zmysle § 118 Stavebného zákona vykonáva
v druhom stupni štátnu správu vo veciach, v ktorých v správnom konaní v prvom stupni koná obec ako
stavebný úrad. Uvedené zákonné ustanovenie je uvedené i v záhlaví rozhodnutia žalovaného zo dňa
04. 12. 2018, ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu Obce Lužianky. Z
vyššie uvedeného podľa názoru správneho súdu vyplýva, že správne orgány v predmetnej veci rozhodli
v rámci svojej právomoci a pôsobnosti a námietku žalobcu správny súd posúdil ako nedôvodnú.

43. Za nedôvodnú považoval i námietku žalobcu, že neboli naplnené podmienky vydania stavebného
povolenia v zmysle § 32 od 2 Stavebného zákona a že stavebnému konaniu malo predchádzať územné
konanie. Uviedol, že ide konkrétne o to, že výstavba strategického parku ako významná investícia nie
je obsiahnutá v územnom pláne všetkých dotknutých obcí, na území ktorých má byť táto investícia
realizovaná, konkrétne určite nie je v územnom pláne Mesta Nitra.

44. K tejto námietke je potrebné uviesť, že súd sa oboznámil s územným plánom Mesta Nitra, ktorý
bol schválený Mestským zastupiteľstvom v Nitre dňa 22. 05. 2003 a jeho záväzná časť bola vyhlásená
Všeobecne záväzným nariadením (ďalej len „VZN“) Mesta Nitry č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1, 2, 3, 4
a 5 (posledný nadobudol účinnosť dňa 18. 07. 2015) a je uvedená v prílohe č. 1 k tomuto VZN. Cieľom
VZN je zabezpečenie dokumentu pre riadenie územnej a koncepčnej činnosti a taktiež pre stanovenie
regulatívov a limitov využitia územia a zásad pre ďalší rozvoj Mesta Nitra v súlade so zákonom č. 50/1976
Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

45. Správny súd poukazuje na predmetné VZN Mesta Nitra č. 3/2003 v znení jeho dodatkov, konkrétne
na jeho záväznú časť, t. j. časť I. (Záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania územia),
kapitolu 1 (V oblasti usporiadania územia a rozvoja sídelnej štruktúry), bod 1.13 (Pre podrobnejšie
priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia obstarať a schváliť územný plán zóny), pričom
v bodoch 1.13.1 - 1.13.5 sú uvedené priestorovo funkčné celky, ktorých sa obstaranie a schválenie
územného plánu zóny týka, ale oblasť, resp. priestorovo funkčný celok Dražovce tu nie je uvedený. Nie
je sporné, že územný plán zóny, na ktorej sa nachádza Priemyselný park nebol vypracovaný. Všeobecne
záväzným nariadením Mesta Nitra č. 3/2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 bola vyhlásená záväzná časť
územného plánu Mesta Nitra pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia, v
ktorej sú stanovené záväzné regulatívy funkčného a priestorového usporiadania s uvedením priestorovo
funkčných celkov, pri ktorých je pre podrobnejšie priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia
potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny. V záväznej časti územného plánu Mesta Nitra, ktorá
bola vyhlásená VZN č. 3/2003 v znení neskorších dodatkov nie je stanovená podmienka obstarať
územný plán zóny pre územie Priemyselného parku Nitra - Sever. Z vyššie uvedených dôvodov
potom súd námietku žalobcu spočívajúcu v tom, že pre vydanie stavebného povolenia v predmetnej
veci bez predchádzajúceho vydania územného rozhodnutia neboli naplnené podmienky považoval za
nedôvodnú.

46. Ako vyplýva z § 32 ods. 2 Stavebného zákona na postup podľa tohto ustanovenia sa vyžaduje
splnenie dvoch podmienok. Prvou podmienkou, kedy sa nevyžaduje územné rozhodnutie je, že sa jedná
o umiestnenie strategického parku, resp. o prípravu územia na realizáciu strategického parku, na ktoré
bolo vydané osvedčenie o významnej investícii v zmysle § 1 ods. 3, 8, 11 a 12 zákona č. 175/1999
Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov. V predmetnej veci je nepochybné, že stavebné konanie sa týkalo
stavby „A.“ s miestom stavby Priemyselný park Nitra v rozsahu stavebného objektu oplotenie príjazdovej
komunikácie na spevnenú plochu pre skladovanie tovaru, ktorej účelom je zabezpečiť oplotenie oboch
strán spojovacej komunikácie medzi výrobným areálom a spevnenou plochou pre skladovanie tovarov.



Ministerstvo hospodárstva SR vydalo na základe žiadosti spoločnosti MH Invest, s. r. o. dňa 13. 07.
2015 a následne dňa 22. 07. 2015 osvedčenie pre stavbu „vybudovanie strategického parku“, ktorej
cieľom je zabezpečiť prípravu územia v súlade s § 1 ods. 12 vyššie citovaného zákona s tým, že
výstavbu bude zabezpečovať spoločnosť MH Invest, s. r. o., ktorá o vydanie osvedčenia požiadala. V
oboch osvedčeniach je uvedené, že stavba je významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom
záujme podľa § 1 ods. 3 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy
významných investícií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Následne po
vydaní týchto osvedčení bolo vydané osvedčenie Ministerstva hospodárstva SR o významnej investícii
č. 08806/2017-4220-10455 dňa 27. 02. 2017, a to pre stavbu „vybudovanie strategického parku“ v rámci
Strategického parku v Nitre s tým, že stavbu bude zabezpečovať MH Invest, s. r. o. a táto stavba je
významnou investíciou a jej uskutočnenie je vo verejnom záujme podľa § 1 ods. 2 vyššie citovaného
zákona. Týmto bola teda jednoznačne splnená prvá podmienka stanovená v § 32 ods. 2 Stavebného
zákona, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia na umiestnenie strategického parku a na
prípravu územia na realizáciu strategického parku.

47. Druhou podmienkou, kedy sa nevyžaduje vydanie územného rozhodnutia je, že priestorové
usporiadanie územia a funkčné využívanie územia, ktoré nie je v rozpore s ich umiestnením,
vyplýva z územného plánu obce alebo z územného plánu zóny. V predmetnej veci umiestnenie
strategického parku, resp. príprava územia na realizáciu strategického parku nie je v rozpore s platnou
územnoplánovacou dokumentáciou Mesta Nitra a vyplýva z územného plánu mesta bez potreby
vypracovania územného plánu zóny. Umiestnenie strategického parku, resp. navrhovanej činnosti (podľa
zámeru vypracovaného v auguste 2015 pre potreby navrhovateľa a užívateľa - Slovenskej agentúry
pre rozvoj investícií a obchodu) v nadväznosti na existujúci priemyselný park Nitra - Sever potvrdzuje
i predmetný zámer. V územnom pláne Mesta Nitra sú uvedené čísla lokalít s funkčným využitím
„priemyselný park sever“ a termín „strategický park“ sa v územnom pláne Mesta Nitra neuvádza, pretože
termín „strategický park“ bol zavedený do Stavebného zákona s účinnosťou od 17. 10. 2015 zákonom
č. 254/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z.
o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej
prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov. Do zákona č. 175/1999 Z. z. bol termín „strategický park“ zavedený s
účinnosťou od 07. 07. 2015 zákonom č. 154/2015 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 175/1999 Z. z.
o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a
stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov.

48. Z uvedených dôvodov potom termín „strategický park“ nie je zahrnutý v územnom pláne Mesta
Nitra, nakoľko posledný dodatok č. 5 k VZN č. 3/2003 bol schválený Mestským zastupiteľstvom Mesta
Nitra dňa 11. 06. 2015, kedy ešte uvedený termín nebol v našom právnom poriadku definovaný. Podľa
zámeru „Automotive Nitra Project“ vypracovaného pre užívateľa Slovenská agentúra pre rozvoj investícií
a obchodu v auguste 2015 bude navrhovaná činnosť (spočívajúca vo výstavbe nového závodu na
výrobu automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 kusov vozidiel ročne) umiestnená v
nadväznosti na existujúci Priemyselný park Nitra - Sever. Podmienkou pre postup podľa ust. § 32
ods. 2 Stavebného zákona nie je „vymedzenie hranice strategického parku“, resp. „definovanie územia
strategického parku“, ale, ako už bolo vyššie uvedené, podmienkou je, že priestorové usporiadanie
územia a funkčné využívanie územia vyplýva z územného plánu obce a nie je v rozpore s umiestnením
strategického parku, resp. s prípravou územia na realizáciu strategického parku a táto podmienka bola
splnená.

49. Z uvedených dôvodov nie je naplnený žalobcom tvrdený dôvod nesplnenia podmienok podľa § 32
ods. 2 Stavebného zákona, za ktorých naplnenia sa nevyžaduje územné rozhodnutie.

50. Žalobca v podanej žalobe poukazoval na porušenie procesných noriem, ako Aarhuský dohovor,
Ústavy SR, zákona č. 24/2006 Z. z., Stavebného zákona a Správneho poriadku, ale k uvedenej námietke
len cituje jednotlivé ustanovenia právnych predpisov, avšak žiadnym spôsobom neuvádza, aké jeho
procesné práva mali byť postupom správnych orgánov porušené. Správny súd po oboznámení sa s
obsahom administratívneho spisu je toho názoru, že žalobca bol účastníkom predmetného stavebného
konania ako dotknutá verejnosť a v rámci tohto konania mu bolo umožnené, aby realizoval svoje práva,



podával námietky a pripomienky týkajúce sa životného prostredia a správny orgán sa týmito námietkami
i zaoberal, posudzoval ich a rozhodol tak, že ich v rozhodnutí zo dňa 14. 06. 2018 (stavebné povolenie)
zamietol. Rovnako sa námietkami žalobcu na základe je odvolania proti stavebnému povoleniu zaoberal
i žalovaný v žalobou napadnutom rozhodnutí zo dňa 04. 12. 2018. Keďže v správnom konaní žalobca
so svojimi námietkami nebol úspešný, inicioval ako zainteresovaná verejnosť v zmysle SSP predmetné
súdne konanie, v ktorom sa domáha zrušenia oboch rozhodnutí správnych orgánov.

51. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu správny súd dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR v
konaní pod sp. zn. 8Sžo/89/2015 zo dňa 23. 02. 2017, v zmysle ktorého „zo žiadneho zákona Slovenskej
republiky, ani z Aarhuského dohovoru nevyplýva právny nárok občianskych združení a zainteresovanej
verejnosti, aby ich pripomienkam, ktoré podávajú v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie,
bolo vyhovené. Účelom prístupu k informáciám a účasti verejnosti na rozhodovacom procese, ako aj
prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia zaručených týmto dohovorom je, aby sa
verejnosť mohla nielen vyjadriť, ale najmä prostredníctvom odborníkov z oblasti životného prostredia
predložiť kvalifikované pripomienky tak, aby sa hodnotiaci proces viedol v odbornej vecnej rovine
vzhľadom k cieľu (rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp. zn. 5Sžz/1/2010 z 28.
apríla 2011 a sp. zn. 8Sžz/1/2010 z 27. januára 2011)“. Všeobecné konštatovanie nesúladu napadnutého
rozhodnutia, resp. postupu, ktorý jeho vydaniu predchádzal s účelom Aarhuského dohovoru a iných
právnych noriem, bez konkrétneho tvrdenia jeho porušenia na základe vlastných úvah a záverov, alebo
iných skutočností, na základe ktorých by mal správny súd dôjsť k inému záveru, než je uvedený v
napadnutom rozhodnutí a bez uvedenia, s ktorými konkrétnymi námietkami alebo argumentmi žalobcu
sa žalovaný nevysporiadal (žalovaný ako aj prvostupňový orgán správne a dostatočne zrozumiteľne
reagovali na všetky relevantné námietky), na prieskum správnym súdom nepostačuje. Správny súd nie
je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a preto nemôže vykonať hodnotenie dôkazov sám a tak
sám zisťovať skutkový stav. Súd môže vykonať dokazovanie len na to, aby mohol dospieť k záveru, či
rozhodnutie je alebo nie je v súlade so zákonom. Vo veciach všeobecných správnych žalôb, a teda v
konaní podľa § 6 písm. a) SSP nie je súdom skutkovým, ale vychádza zo skutkového stavu zisteného
orgánom verejnej správy. Nie je preto úlohou správneho súdu v konaní o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia vyhľadávať
a ani ich za žalobcu špecifikovať.

52. K námietke žalobcu, že navrhované dopravné riešenie nie je dostatočné (dopravné napojenie,
vyústenie dopravy na cestu I/64, napojenie na rýchlostnú komunikáciu R1A), správny súd poukazuje
na § 66 ods. 4 písm. d) Stavebného zákona, v zmysle ktorého sa v záväzných podmienkach
uskutočňovania stavby podľa potreby okrem iného určia i podrobnejšie požiadavky na uskutočnenie
stavby predovšetkým z hľadiska komplexnosti a plynulosti, napojení na siete a zariadenia technického
vybavenia, pozemné komunikácie a pod. Z uvedeného vyplýva, že napr. požiadavky napojenia na
pozemné komunikácie sa určia v podmienkach uskutočnenia stavby podľa potreby. Námietky žalobcu
týkajúce sa úseku cesty I/64 s napojením na rýchlostnú komunikáciu R1A, tieto považoval správny
súd za nedôvodné. Z rozhodnutia žalovaného, ako i administratívneho spisu správnych orgánov
vyplýva, že uvedenými námietkami sa správny orgán prvého stupňa, ako i žalovaný zaoberali. Námietky
žalobcu v tejto časti súd považuje za všeobecné, z ktorých nie je možné zistiť, akým spôsobom by
riešenie dopravnej situácie malo mať negatívny vplyv na životné prostredie. Naviac, riešenie napojenia
úseku cesty I/64 na rýchlostnú komunikáciu R1A nebolo predmetom stavebného konania, ani žalobou
napadnutého rozhodnutia.

53. K námietke žalobcu, že v rámci strategického parku neprebehlo zisťovacie konanie podľa zákona č.
24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov, resp. že strategický park nebol posudzovaný z hľadiska vplyvov na životné
prostredie, správny súd dodáva, že citovaný zákon nepozná pojem strategický park, preto nie je možné
viesť ani zisťovacie konanie v rámci tohto zákona, ktoré by sa týkalo strategického parku. Predmetný
zákon upravuje zisťovacie konanie o posudzovaní strategických dokumentov a ich vplyvov (strategickým
dokumentom sa rozumie návrh plánu alebo programu), resp. konanie o posudzovaní činností, ale nie
konanie o posudzovaní strategických parkov.

54. Podľa § 18 ods. 2 písm. b) tohto zákona predmetom zisťovacieho konania o posudzovaní vplyvov
navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti (ďalej len „zisťovacie konanie“) musí byť každá
navrhovaná činnosť uvedená v prílohe č. 8 v časti B. V prílohe č. 8 (Zoznam navrhovaných činností



podliehajúcich posudzovaniu ich vplyvu na životné prostredie) je uvedený, okrem iných, i bod 9 a položka
15 nasledovne:
9. Infraštruktúra
Pol. Činnosť, objekty a Prahové hodnoty
číslo zariadenia
Časť A Časť B
(povinné) (zisťovacie
hodnotenie) konanie)

15. Projekty budovania priemyselných zón bez limitu
vrátane priemyselných parkov

55. Argumentácia žalobcu v tejto časti by mohla poukazovať, resp. poukazuje na negatívne dôsledky
neposudzovania navrhovanej činnosti na životné prostredie. Preverenie oprávnenosti tejto argumentácie
je však úlohou správnych orgánov. V súvislosti s touto námietkou správny súd uvádza, že pred
stavebným konaním v predmetnej veci sa uskutočnilo zisťovacie konanie, v ktorom Okresný úrad
Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných zložiek životného
prostredia vydal rozhodnutie č. OU-NR-OSZP3-2015/031851-017-F36 zo dňa 08. 10. 2015, v zmysle
ktorého sa navrhovaná činnosť „Automotive Nitra Project“, ktorú predložil navrhovateľ - Slovenská
agentúra pre rozvoj investícií a obchodu po ukončení zisťovacieho konania nebude posudzovať podľa
ust. § 29 zákona č. 24/2006 Z. z. (navrhovaná činnosť rieši výstavbu nového závodu na výrobu
automobilov s kapacitou v rozmedzí 150.000 až 300.000 ks vozidiel ročne). Súčasťou investície je aj
vybudovanie potrebného množstva parkovacích miest a dopravných prípojok do výrobného areálu. Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28. 12. 2015, je teda právoplatné a záväzné pre správne
orgány konajúce v stavebnom konaní ako i pre správny súd konajúci o správnej žalobe žalobcu v tomto
správnom súdnom konaní.

56. V tejto súvislosti je rozhodujúcou skutočnosťou, že v čase vydania žalobou napadnutého rozhodnutia
zo dňa 04. 12. 2018 (zrušenia ktorého sa žalobca v tomto konaní domáha), existovalo právoplatné
rozhodnutie zo dňa 08. 10. 2015 vydané v zisťovacom konaní (právoplatnosť nadobudlo podľa
vyznačenia dňa 28. 12. 2015). Správny orgán prvého stupňa v stavebnom konaní ako i žalovaný v
odvolacom stavebnom konaní z týchto právoplatných rozhodnutí vychádzali a boli pre ne záväzné (čo
vyplýva i zo žalobou napadnutých rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní), a to s poukazom na § 40
Správneho poriadku. Tento stav, teda stav v čase právoplatnosti touto žalobou napadnutých rozhodnutí
(kedy existovalo a stále existuje vyššie označené právoplatné rozhodnutie vydané v konaní, ktoré tomuto
konaniu predchádzalo) je rozhodujúci i pre správny súd, a to s poukazom na § 135 ods. 1 SSP a z tohto
stavu správny súd v predmetnej veci i vychádzal. Z uvedených dôvodov potom nemožno považovať
žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu ako správneho
orgánu prvého stupňa za nezákonné. Nie je možné, aby súd v predmetnej veci posudzoval zákonnosť
iných rozhodnutí, ktoré boli záväzné pre rozhodnutia vydané v predmetom stavebnom konaní, a to i s
poukazom na § 27 ods. 1 SSP, pretože rozhodnutia vydané v iných konaniach je možné preskúmať
správnym súdom a tieto sú i predmetom samostatného súdneho konania vedeného na tunajšom súde.

57. K námietkam žalobcu, týkajúcich sa nerešpektovanie § 9 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z. a
nepredloženia zastavovacieho plánu, správny súd uvádza, že túto námietku žalobca vzniesol v odvolaní
proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 14. 06. 2018 a žalovaný sa s touto
námietkou riadne vysporiadal, keď uviedol, že zastavovací plán bol predložený v rámci stavebného
povolenia na prvý objekt areálu a rieši priestorové usporiadanie Strategického parku a jeho vydaním sa
zastavovací plán stal záväzným pre priestorové usporiadanie daného územia. Z rozhodovacej činnosti
súdu je mu známe, že stavebné povolenie na prvý stavebný objekt bolo vydané pod č. OU-NR-
OVBP2-2015/041342-026 dňa 16. 12. 2015. Z uvedených dôvodov potom správny súd posúdil žalobcom
vznesenú námietku ako nedôvodnú.

58. K námietke žalobcu, týkajúcej sa porušenia § 59 ods. 1 Správneho poriadku správny súd dodáva,
že z administratívneho spisu mal za preukázané, že tak prvostupňový správny orgán, ako i žalovaný
sa námietkami žalobcu zaoberali, čo vyplýva z ich rozhodnutí. Žalovaný sa odvolaním žalobcu proti
prvostupňovému administratívnemu rozhodnutiu riadne a v súlade so zákonom zaoberal a svoje
rozhodnutie o ňom podrobne, výstižne a presvedčivo odôvodnil, preskúmal prvostupňové rozhodnutie,



ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, pričom zohľadnil nielen skutočnosti namietané žalobcom,
ale preskúmal aj postup a rozhodovanie stavebného úradu z pohľadu ich zákonnosti a správnosti.
Žalovaný nezistil v postupe stavebného úradu, resp. v jeho rozhodnutí žiadne vady, porušenia právnych
predpisov, ani porušenie procesných či iných práv účastníkov konania, pričom v konaní nebola zistená
žiadna vada, ktorá by odôvodňovala zmenu alebo zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Keďže všetky
zákonom stanovené podmienky pre vydanie stavebného povolenia boli splnené a neboli zistené žiadne
vady, žalovaný vo svojom rozhodnutí dospel k záveru, že prvostupňový orgán postupoval pri vydávaní
prvostupňového rozhodnutia zákonne v súlade s príslušnými všeobecne záväznými právnymi predpismi

59. K námietke týkajúcej sa nedodržania lehôt správny súd uvádza, že lehota na vydanie oznámenia o
začatí stavebného konania v zmysle. § 61 ods. 1 Stavebného zákona, t. j. lehota do 7 dní odo dňa, keď je
žiadosť o stavebné povolenie úplná, je procesnou lehotou, ktorá má poriadkový charakter a jej prípadné
nedodržanie nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia. Rovnako tak lehoty pre vydanie rozhodnutia v
zmysle § 49 Správneho poriadku majú poriadkový charakter, a preto v prípade nedodržania lehôt
správnymi orgánmi, keďže ide o poriadkové lehoty, by táto skutočnosť nemala žiaden vplyv na právnu
pozíciu žalobcu ako účastníka konania, ani na zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí

60. Je potrebné si uvedomiť, že na základe podanej žaloby v predmetnej veci a žalobných bodov v
nej uvedených nie je možné preskúmavať iné rozhodnutia vydané v procese prípravy a realizácie
výstavby priemyselného parku (pokiaľ je na ich preskúmanie zákonom upravený postup), resp.
poukazovať na prípadné pochybenia alebo nedostatky v iných správnych konania, ktoré predchádzali
stavebnému konaniu alebo ktoré budú na stavebné konanie nadväzovať. Po oboznámení sa s obsahom
predloženého administratívneho spisu správny súd dospel k záveru, že správne orgány vydali svoje
rozhodnutia na základe dostatočne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu, pričom tieto i riadne
zdôvodnili a dôsledne sa zaoberali i s námietkami, ktoré žalobca priebehu správneho konania predložil.
Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa v
intenciách podanej žaloby správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom
zamietol podľa § 190 SSP.

61. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na § 168 SSP, keďže zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

62. O trovách ďalšieho účastníka konania a pribratých účastníkov konania, rozhodol správny súd tak,
že im nepriznal náhradu trov konania podľa § 169 SSP, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky
pre priznanie náhrady trov. Správny súd po pribratí účastníkov administratívneho konania do tohto
konania uznesením č. k. 15S/16/2019 - 55 zo dňa 25. 10. 2021 pribral do súdneho konania účastníkov
administratívneho konania (tak ako sú označení v uznesení), ale neuložil im žiadnu povinnosť, v
súvislosti s plnením ktorej by im vznikli trovy konania. Za uloženie povinnosti nemožno považovať výzvu
súdu zaslanú ďalším účastníkom konania a pribratým účastníkom, príp. ich právnym zástupcom, aby
sa k podanej žalobe vyjadrili s poučením, že ak tak neurobia, správny súd môže vo veci konať ďalej
(§ 105 ods. 2 SSP). V predmetnej veci správny súd nezistil ani dôvody hodné osobitného zreteľa, na
základe ktorých by bolo možné ďalšiemu účastníkovi konania a pribratým účastníkom konania priznať
právo na náhradu ďalších trov konania.

63. Rozhodnutie správneho súdu bolo prijaté v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak (§ 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (§ 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 440 ods. 1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je



ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné
body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
SSP a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.