Kancelária s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/645/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110208161
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 07. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bomborová
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2018:6110208161.4

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Intrum Justitia Debt Finance AG, so sídlom
Industriestrasse 13C, 6300 Zug, Švajčiarsko, IČO: CHE-100.023.266, právne zast. JUDr. Ján Šoltés,
advokát, so sídlom AK v Bratislave, Mýtna 48, proti povinnému: t.č. neexistujúcemu právnemu subjektu
Kancelária, s.r.o., naposledy so sídlom Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 619 787, o
vymoženie pohľadávky vo výške 167,08 Eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Ing.
Ivanom Šteinerom, PhD., so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
pod sp. zn. EX 894/2010, takto

r o z h o d o l :

Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 58 Eur v lehote 3 dní od
právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
167,08 Eur s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - rozsudku vydaného Okresným súdom
Banská Bystrica, č. k. 64Cb/148/2009-61 zo dňa 06.10.2008.

2. Poverením č. 5601 044200 zo dňa 16.04.2010 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora
Mgr. Ing. Ivana Šteinera, so sídlom exekútorského úradu Lipová 7, 915 01 Nové Mesto nad Váhom,
ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 894/2010.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 10.11.2015 uznesenie, č.k. 4Er 645/2010-30,
ktorým exekúciu vedenú proti povinnému zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. V
odôvodnení uviedol, že o trovách exekúcie rozhodne po nadobudnutí právoplatnosti tohto uznesenia.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.12.2015.

4. Podľa § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len “Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred
1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3
neustanovujú inak.

5. Podľa § 196 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti patrí
súdnemu exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

6. Podľa § 200 ods. 1 prvá veta Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013), trovami exekúcie
sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie

7. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.10.2013) ak súd rozhodne o
zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.



8. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku (v znení účinnom k 31.10.2013), ak sa exekúcia zastaví z
dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

9. Súd následne pristúpil k určeniu výšky trov exekúcie v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).

10. Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu
súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za
jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

11. Podľa § 22 ods. 1 a ods. 2 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa
najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné
náhrady sa poskytujú podľa osobitného predpisu.

12. Podľa § 23 ods. 1 a 2 Vyhlášky náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch
vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený
na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 eura za každú aj len začatú polhodinu.

13. Podľa § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce
vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.

14. Preskúmaním súdnym exekútorom uplatnených trov exekúcie súd zistil, že exekútor žiadal priznať
odmenu podľa § 14 ods. 1 v spojení s § 15 Vyhlášky vo výške 49,80 Eur za 15 úkonov exekučnej činnosti
(získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - povinný,
doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - oprávnený, zisťovanie účtu povinného - SP, zisťovanie
platiteľa mzdy povinného - SP, zisťovanie bydliska povinného - MsÚ, zisťovanie účtu povinného - MsÚ,
zisťovanie majetku povinného - MsÚ, zisťovanie majetku povinného - ODI, zisťovanie účtu povinného
- Daňový úrad, zisťovanie majetku povinného - katasterportal, zisťovanie majetku povinného - orsr.sk,
zisťovanie majetku povinného - zrsr.sk, zisťovanie účtu povinného - SP, zisťovanie platiteľa mzdy
povinného -SP) a odmenu podľa § 23 ods. 1 Vyhlášky za zanesenie každej listiny z úkonov na poštu
exekútorom, ktorá je mimo adresy sídla exekútorského úradu v trvaní 17 polhodín, t.j. v celkovej sume
11,22 Eur. Exekútor okrem odmeny žiadal priznať aj nárok na náhradu hotových výdavkov podľa § 22
Vyhlášky za poštovné vo výške 17,35 Eur, bankový poplatok vo výške 0,15 Eur a ostatné náklady vo
výške 23,79 Eur ( z toho použitý papier a toner 10,05 Eur, obálky 1,60 Eur, účtovná firma 3 Eur, spisový
obal 0,27 Eur, manipulácia so spisom 8,07 Eur, predtlačené poštové šeky 0,02 Eur, účtovné doklady 0,02
Eur, euroobal 0,26 Eur, internet - orsr.sk, zrsr.sk, katasterportal.sk 0,50 Eur) + 20% DPH z uplatnenej
odmeny a náhrady hotových výdavkov vo výške 20,50 Eur.

15. Súdny exekútor nepostupoval správne pri určení výšky odmeny podľa § 14 v spojení s § 15 ods.
1 Vyhlášky. Súd uvádza, že z ustanovenia § 15 ods. 1 vyhlášky o odmenách, vyplýva, že zákonodarca
mal v úmysle vymedziť paušálnu odmenu za úkony exekučnej činnosti inak podľa písm. a/ až f/ (vo
výške 3,32,-EUR za tam uvedené úkony) a inak pri úkonoch podľa písm. g/ až j/ (vo výške 3,32,-EUR
za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie
majetku povinného). Teda, že do jednej skupiny patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez
ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií, t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o
začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydaného v
exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony honorované osobitne ako „každé zisťovanie“, aj keby sa
toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Na základe
uvedeného súd pri sadzbe hodnoty úkonu vo výške 3,32 Eur priznal exekútorovi odmenu za 14 úkonov,
spolu vo výške 46,48 Eur. Úkon „doručenie upovedomenia o začatí exekúcie“ exekútorovi súd nepriznal,
nakoľko sa podľa Vyhlášky odmeňuje len raz, bez ohľadu na to, koľkým subjektom ich exekútor zašle.

16. Pokiaľ ide o odmenu za stratu času podľa § 23 Vyhlášky, ktorú si súdny exekútor uplatnil za
17 začatých polhodín v súvislosti so zanesením každého z listu úkonov na poštu, súd uvádza, že
exekútorovi takáto náhrada neprináleží. Podľa názoru súdu bolo účelom uvedenej náhrady poskytnúť
súdnemu exekútorovi kompenzáciu za čas strávený počas pracovnej cesty mimo sídla exekútora v
súvislosti s vykonávaním exekúcie. S istotou však možno uviesť, že úmyslom zákonodarcu nebolo



nahradiť stratu času za cestu súdneho exekútora na poštu. Navyše v danom prípade tiež nebolo
možné preskúmať, s ktorými konkrétnymi listinami bol exekútor na pošte, a to najmä s poukazom, že v
predloženom exekučnom spise EX 894/2010 sa nachádza len jediná doručenka, resp. vrátená zásielka
(v ktorej bolo doručované upovedomenie o začatí exekúcie povinnému), ktorá preukazuje, že písomnosť
bola podaná na pošte.

17. Súd nepriznal súdnemu exekútorovi v uplatnenej výške ani náhradu za hotové výdavky. Ako už
spomenul v predchádzajúcom odseku, v predloženom spise EX 894/2010 sa nachádzala len jedna
nedoručená zásielka. Iné doklady preukazujúce vynaloženie poštovného v požadovanej výške sa v
spise nenachádzajú. Súd môže priznať súdnemu exekútorovi náhradu nákladov na poštové iba za tie
doručenky a preukázané nedoručené zásielky, ktoré sa ku dňu vyhotovenia uznesenia nachádzali v
exekučnom spise. Vzhľadom na to, že za poštovné za doručenie upovedomenia si exekútor uplatnil 1,70
Eur, súd mu jeho náhradu priznal v uplatnenej výške. Vo zvyšku mu poštovné, pre jeho nepreukázanie,
nepriznal.

18. Položka ostatné náklady vo výške 23,79 Eur zahŕňa použitý papier a toner, obálky, účtovná firma,
spisový obal, manipulácia so spisom, predtlačené poštové šeky, účtovné doklady, euroobal, internet,
ktoré svojou povahou predstavujú materiálové a administratívne náklady. Pokiaľ súdnemu exekútorovi
nejaké materiálové náklady vzniknú, súd má za to, že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 v spojení s
§ 25 citovanej vyhlášky. Ďalej uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a
hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho exekútorského spisu náležite preukázané
tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v
exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože
súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky
trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia,
postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Preto súd
priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. Súd
v tejto súvislosti tiež poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 301/2009 zo dňa
17.12.2009, ktoré vychádza z ustanovenia § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z. z., v zmysle ktorého výdavky na
drobný kancelársky materiál sú súčasťou odmeny súdneho exekútora, a preto súd nepriznal súdnemu
exekútorovi vyššie uplatnenú náhradu hotových výdavkov. Obdobný právny názor vyslovil aj Ústavný
súd SR sp. zn. I. ÚS 157/08 z 29.04.2008, podľa ktorého bežný režijný kancelársky materiál“ nie je
výdavok hodný samostatného zreteľa medzi ktoré zákon demonštratívne zaraďuje cestovné, poštovné
a telekomunikačné výdavky, či znalecké náhrady a poplatky. Z uvedeného pohľadu bežný kancelársky
materiál, akými by mohli byť aj iné veci prirodzene potrebné pri vedení exekučnej administratívy, napr.
perá, ceruzky, sponky, obalové prostriedky atď., sú síce výdavkami, avšak sa predpokladá, že náklady
na ich obstaranie sú kryté práve výškou odmeny za výkon exekučnej činnosti najmä v paušálnej sume
náhrad pri výkone jednotlivých úkonov exekučnej činnosti. Bežné náklady kancelárskych vecí preto ani
zákonodarca nezaradil do výpočtu náhrad hotových výdavkov. Takými by sa mohli stať za predpokladu,
že by dosiahli úroveň práve nie bežných a pritom nie nezanedbateľných, jasne identifikovateľných
výdavkov nevyhnutných a teda aj účelových pri výkone konkrétnej činnosti alebo jej úkonov.

19. Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd po vykonaných úpravách uložil
oprávnenému povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie v sume 58 Eur (z toho
odmena vo výške 46,48 Eur podľa § 14 Vyhlášky, náhrada hotových výdavkov podľa § 22 Vyhlášky vo
výške 1,85 Eur za poštovné a bankový poplatok a 20% DPH 9,67 Eur).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné podať odvolanie.

Ak subjekt zaviazaný na plnenie dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže
oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v znení neskorších
predpisov.