Kancelária s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/285/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110209832
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Šalkovská
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6110209832.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava (predtým Štefánikova 8, Bratislava), IČO:
31 595 545, proti povinnému: t.č. neexistujúci právny subjekt Kancelária s.r.o., so sídlom Kremnička
3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 619 787, na vymoženie pohľadávky vo výške 325,63 Eur s
príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Pavlom Halásom, so sídlom Exekútorského
úradu Bratislava, Popradská 70, 822 01 Bratislava, pod spis. zn. EX 27513/2009, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 44,03 Eur a to v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
325,63 Eur s príslušenstvom, a to na základe vykonateľného rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č.k. 64Cb 115/2008 zo dňa 11. 07. 2008.

Poverením č. 5601 054693 * zo dňa 04. 05. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Pavla Halása, so sídlom Exekútorského úradu Bratislava, Popradská
70, 822 01 Bratislava (predtým Žilinská 11, Bratislava), ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 27513/2009.

Podaním, ktoré bolo tunajšiemu súdu doručené dňa 22. 10. 2012, súdny exekútor podal podnet na
zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, nakoľko počas konania bolo
zistené, že povinný bol dňa 03. 12. 2011 ex offo vymazaný z obchodného registra.

Z aktuálneho výpisu z obchodného registra súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 26Cbr 105/2009-34 zo dňa 25. 08. 2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17. 11. 2011, bola
obchodná spoločnosť Kancelária s.r.o., so sídlom Kremnička 3, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 36 619
787 zrušená bez likvidácie. Následne bola spoločnosť z obchodného registra dňom 03. 12. 2011 ex offo
vymazaná.

Súd ďalej skúmal, z akého dôvodu došlo k zrušeniu povinnej spoločnosti a následne k jej výmazu
z obchodného registra. Z pripojeného uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. 26Cbr
105/2009-34 zo dňa 25. 08. 2011 súd zistil, že povinná spoločnosť bola zrušená bez likvidácie,
nakoľko pri lustrovaní majetkových pomerov spoločnosti nebol zistený žiadny obchodný majetok. Podľa
oznámenia Geodetického a kartografického ústavu Bratislava spoločnosť nie je evidovaná ako vlastník



nehnuteľnosti na území SR. Sociálna poisťovňa súdu oznámila, že spoločnosť nie je u nich evidovaná.
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny súdu oznámil, že voči spoločnosti neeviduje žiadne pohľadávky ani
záväzky. Daňový úrad súdu oznámil, že voči spoločnosti eviduje nedoplatok na daniach, avšak daňový
dlžník nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok a na bankových účtoch neboli zaznamenané
žiadne kreditné obraty. Podľa oznámenia príslušného dopravného inšpektorátu spoločnosť nie je
vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel. Z uvedeného mal súd za preukázané, že majetok
povinného pred výmazom z obchodného registra nepostačoval ani na úhradu trov exekúcie. V dôsledku
uvedených skutočností nie je možné aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených
v ust. § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, a to pre nemajetnosť povinného.

V prípade, že povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by
postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do
úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku
z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. /viď. Uznesenie Najvyššieho
súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 15/2011 zo dňa 19. 01. 2012/

Podľa § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
neskorších predpisov (ďalej len "Exekučný poriadok") exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení súd exekúciu zastavil, nakoľko z obsahu exekučného spisu,
mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil od oprávneného trovy exekúcie spolu vo výške 256,33 Eur /z toho odmena
152,71 Eur, náhrada hotových výdavkov 60,90 Eur, 20 % DPH z odmeny, t.j. 42,72 Eur/.

Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 200 ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada
hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd
mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 vety prvej Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia exekúcie, t.j. nemajetnosť povinného, je v danom prípade namieste
aplikácia citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému
uhradiť súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie, avšak nie v takej výške, v akej si ich tento uplatnil.



Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej
len "vyhláška") ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak súd exekúciu zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.

Úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou upravuje § 15 vyhlášky.

Podľa § 21a vyhlášky odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Súdny exekútor si v rámci odmeny uplatnil sumu 33,19 Eur a zároveň aj sumu 119,52 Eur za 36
úkonov vymenovaných vo vyčíslení trov exekúcie zo dňa 28. 11. 2012 (á 3,32 Eur). Súd konštatuje, že
takýto postup nie je v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami vyhlášky, nakoľko súdnemu exekútorovi
neprináleží minimálna odmena vo výške 33,19 Eur a súčasne aj odmena vo výške 3,32 Eur za každý
úkon exekučnej činnosti vykonaný počas exekúcie. Podľa § 14 vyhlášky sa odmena súdneho exekútora
určuje primárne podľa toho, koľko z úkonov exekučnej činnosti vymenovaných v § 15 vyhlášky v danej
exekúcii vykonal, pričom za každý z nich patrí exekútorovi paušálna suma 3,32 Eur. V prípade, že súdny
exekútor však v priebehu exekúcie vykoná takýchto úkonov menej ako desať, a teda odmena vypočítaná
ako súčin počtu úkonov a paušálnej sumy 3,32 Eur by bola nižšia ako 33,19 Eur, prináleží súdnemu
exekútorovi odmena vo výške 33,19 Eur.

Po preskúmaní vyúčtovania trov exekúcie súd uvádza, že ustanovenie § 15 ods. 1 vyhlášky honoruje
jednotlivé úkony podľa písm. a) až f) odmenou vo výške 3,32 Eur, ale pri úkonoch podľa písm. g/
až j/ priznáva odmenu paušálnou sumou za každé zisťovanie bydliska povinného, platiteľa mzdy
povinného, účtu povinného a ďalšie zisťovanie majetku povinného. To znamená, že do jednej skupiny
patria úkony, za ktoré patrí odmena len raz bez ohľadu na počet vyhotovených a doručených kópií,
t.j. príkazy na začatie exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučné príkazy, upovedomenia
o spôsobe exekúcie a rozhodnutia súdu vydané v exekučnom konaní. V druhej skupine sú úkony
honorované osobitne ako "každé zisťovanie", aj keby sa toto zisťovanie uskutočňovalo len prepisovaním
adresátov na vopred vyhotovenom tlačive. Potom za doručenie totožného príkazu na začatie
exekúcie, upovedomenia o začatí exekúcie, exekučného príkazu, upovedomenia o spôsobe exekúcie a
rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní podľa písm. b) až f) patrí odmena len jednou paušálnou
sumou bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa totožná listina doručuje. Súdny exekútor si vyúčtoval
paušálnu sumu za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie - dvakrát (oprávnený, povinný) a príkazu
na začatie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke - pätnásťkrát (15 peňažných ústavov). Súd
má za to, že v tomto prípade sa jedná o doručovanie totožného úkonu viacerým subjektom, a preto
súdnemu exekútorovi patrí za tieto úkony odmena paušálnou sumou 3,32 Eur len jedenkrát za každý
z nich, bez ohľadu na počet subjektov, ktorým sa listina doručila. Vzhľadom na uvedené súd priznal
súdnemu exekútorovi za každý z uvedených úkonov paušálnu odmenu len jedenkrát.

Za úkon príkaz na odblokovanie účtu (doručený pätnástim peňažným ústavom) súd súdnemu
exekútorovi odmenu nepriznal, nakoľko tento úkon nie je uvedený v ust. § 15 vyhlášky, a preto súdnemu
exekútorovi odmena za takýto úkon neprináleží.

Ako už súd konštatoval vyššie, v prípade, ak súdny exekútor v rámci vykonávania exekúcie nevykonal
viac ako 10 úkonov exekučnej činnosti účtovaných sumou 3,32 Eur za každý z týchto úkonov (§ 14 ods.
2 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky), patrí súdnemu exekútorovi podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky odmena



v minimálnej výške 33,19 Eur. Nakoľko pri správnom vyúčtovaní počet úkonov klesne pod 10 (bude
ich dokopy 6 - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, upovedomenie o začatí exekúcie, príkaz na
začatie exekúcie, 3 x žiadosť o súčinnosť), je nutné v súvislosti s vyššie uvedeným priznať súdnemu
exekútorovi odmenu vo výške minimálnej sumy stanovenej § 14 ods. 1 vyhlášky, t.j. 33,19 Eur.

Súd posudzoval účelnosť a preukázateľnosť trov exekúcie súdneho exekútora, preto nepriznal súdnemu
exekútorovi hotové výdavky vyúčtované spolu sumou 6,30 Eur - predstavujúce telekomunikačné
výdavky, náklady na spotrebný materiál, xeroxovanie a toner z dôvodu, že súdny exekútor nepreukázal
ich jednoznačnú existenciu, príp. nespochybniteľnú výšku. Súdny exekútor výšku výdavku nepreukázal
a nešpecifikoval, na základe čoho bola vypočítaná v danej výške. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi
patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti a hodnoverným dokladom vyplývajúcim z obsahu konkrétneho
exekútorského spisu náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady
trov exekúcie, a to v konkrétnej výške. Pokiaľ v exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie
sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii
žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky trov súd len pasívne "prevzal" z vyúčtovania
súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia, postupoval by v rozpore s platnou úpravou
týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré
mu už reálne vznikli a boli reálne preukázané. V súvislosti s materiálovými nákladmi súd konštatuje,
že tieto sú zahrnuté v odmene podľa § 14 vyhlášky v spojení s § 25 vyhlášky. Súd zároveň dodáva,
že ak vyhláška v § 22 osobitne náklady na kancelársky papier, tlač a kopírovanie neuvádza, tak z toho
jasne vyplýva, že úmyslom zákonodarcu bolo upraviť vyhláškou výšku odmeny za výkon exekučnej
činnosti, v ktorej je zahrnutá aj náhrada za vykonané administratívne práce a náklady vzniknuté pri
výkone administratívnych prác (§ 25 vyhlášky) a náhradu výdavkov v preukázateľnej výške; žiadne
ďalšie výdavky osobitne nad rámec uvedeného (z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k.
13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013). V tomto smere súd poukazuje na právny názor vyslovený
v rozhodnutiach Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 17CoE/77/2010-44 zo dňa 26. 05. 2010,
17CoE/400/2011-49 zo dňa 21. 12. 2011, 13CoE/7/2013-21 zo dňa 12. 02. 2013, 15CoE/232/2011-40
zo dňa 13. 07. 2011, 17CoE/45/2012-74 zo dňa 30. 03. 2012.

Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov za doručovanie písomností
exekútorským úradom v prípadoch, v ktorých sa v predloženom exekútorskom spise nenachádzajú
doručenky, resp. nedoručené zásielky z doručovania poštovým doručovateľom (príp. ich doručenie
nevyplýva priamo zo súdneho spisu ako napr. žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie).
Exekútor nepreukázal nespochybniteľnú výšku sumy, ktorej vynaloženie bolo v danom prípade
potrebné na doručenie predmetných písomností exekútorským úradom. Súd opätovne uvádza, že
súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov, tieto však musia byť nielen
účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ale ich výška aj hodnoverne
preukázaná. Predložený exekútorský spis obsahuje len jednu vykázanú doručenku (resp. vrátenú plnú
obálku), potvrdzujúcu doručenie zásielok prostredníctvom pošty, a to upovedomenia o začatí exekúcie
povinnému. Z obsahu súdneho spisu ďalej vyplýva aj doručenie žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie súdu a vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu. V zmysle špecifikácie
hotových výdavkov vyhotovenej súdnym exekútorom potom poštovné za doručenie vyššie uvedených
poštových zásielok predstavuje 4,20 Eur (3 x 1,40 Eur). Súd teda uznal súdnemu exekútorovi hotové
výdavky za poštovné vo výške 4,20 Eur a v prevyšujúcej časti (56,70 Eur) súd vyúčtovanú náhradu
hotových výdavkov za poštovné súdnemu exekútorovi nepriznal z dôvodu, že v tejto časti nebola ich
výška náležite preukázaná.

Po vykonaných úpravách súd z uplatnených trov uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi trovy
vo výške 44,03 Eur /z toho odmena 33,19 Eur, náhrada hotových výdavkov 4,20 Eur (poštovné) + 20
% DPH z odmeny, t.j. 6,64 Eur/.

Z ustanovenia § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len
"OSP") vyplýva, že ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§ 171 ods.
3), uvedie dôvody, pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.



Z dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva, že účelom novelizácie tohto zákonného ustanovenia
bolo docieliť čo najskoršie rozhodnutie vo veci samej a tým dosiahnuť oveľa rýchlejšiu ochranu
porušených subjektívnych práv. Keďže v danom prípade bola exekúcia zastavená (proces konania
už nebeží), niet žiadneho dôvodu preto, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho
právoplatnosť.

Poučenie:

Proti výroku tohto uznesenia o trovách exekúcie v zmysle ust. Exekučného poriadku nie je prípustné
odvolanie.

Podľa § 374 ods. 4 OSP proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné
odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu
súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202),
rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia
uznesenia, na tunajší súd, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 58 ods. 5 Exekučného poriadku).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 OSP možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a OSP pri
odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.