GABRO PLUS s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 7Er/634/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110222371
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6110222371.3

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom
Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému GABRO PLUS s.r.o. so sídlom
Tatranská 9, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 636 711, na vymoženie pohľadávky vo výške 520,24 eura s
príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Stanislavou Kolesárovou so sídlom exekútorského
úradu Prof. Sáru 5, 974 01 Banská Bystrica, pod spis. zn. EX 406/2010, na základe podnetu súdneho
exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Oprávnený je p o v i n n ý uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 46,30 eura, a to v
lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

Pôvodný oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo
výške 520,24 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., krajská pobočka Banská Bystrica č. k. 1021119613
zo dňa 03. 09. 2010.

Poverením č. 5601 061845 zo dňa 29. 10. 2010 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Stanislavu Kolesárovú so sídlom exekútorského úradu Prof. Sáru 5,
974 01 Banská Bystrica, ktorý ju vedie pod spis. zn. EX 406/2010.

Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 7Er/634/2010-19 zo dňa 23. 09. 2013 súd pripustil,
aby z konania vystúpil doterajší oprávnený Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Mamateyova
17, 850 05 Bratislava, IČO: 35 937 874 a na jeho miesto do konania vstúpil ako nový oprávnený
Slovenská konsolidačná, a.s., so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 22. 04. 2013, podal súdny exekútor
podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň si vyúčtoval
trovy exekúcie vo výške 53,35 eura.

Z obsahu správy súdneho exekútora o stave konania zo dňa 09. 08. 2011 a predloženého exekútorského
spisu EX 406/2010 vyplýva, že u povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom:
povinnému nebolo možné doručiť upovedomenie o začatí exekúcie z dôvodu, že na adrese sídla
je neznámy, povinný nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, povinný nie je vlastníkom
nehnuteľností na území Slovenskej republiky, povinný bol evidovaný v registri Sociálnej poisťovne ako



zamestnávateľ od 01. 09. 2005 do 30. 06. 2008, bol zistený účet povinného v peňažnom ústave,
bol vydaný exekučný príkaz na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak s
negatívnym výsledkom. V dôsledku uvedených skutočností nie je možné podľa súdneho exekútora
aplikovať ani jeden zo spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného
poriadku, resp. za daného stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov,
a to pre nemajetnosť povinného.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods. 1
písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora spolu s prílohou a
predloženého exekútorského spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a neúčelné vynaloženie
ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie v celkovej výške 53,35 eura.

Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti patrí súdnemu exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty
podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej
hodnoty.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, (ďalej
len „vyhláška“), ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony
exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne
vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, táto náhrada zahŕňa najmä cestovné
náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Cestovné náhrady sa
poskytujú podľa osobitného predpisu.

Podľa § 203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Vzhľadom na dôvod zastavenia, nemajetnosť povinného, je v danom prípade na mieste aplikácia
citovaného ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, a preto súd uložil oprávnenému uhradiť
súdnemu exekútorovi vzniknuté trovy exekúcie.

Súd uznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 eura podľa § 14 ods. 1 vyhlášky.



Súd neuznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške 3,50 eura za telekomunikačné
náklady (telefón, mobil, internet, fax...). Exekútor nepreukázal ich jednoznačnú existenciu, príp.
nespochybniteľnú výšku. Súd uvádza, že súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových
výdavkov, tieto však musia byť účelne vynaložené v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti a
náležite preukázané tak, aby súd mal dôvod na ich priznanie v rámci náhrady trov exekúcie. Pokiaľ v
exekútorskom spise takéto doklady obsiahnuté nie sú, nemôže ich súd v rámci náhrad priznať, pretože
súdny exekútor ich vynaloženie v danej exekúcii žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak by tieto položky
trov súd len pasívne „prevzal“ z vyúčtovania súdneho exekútora, bez potrebného zistenia a overenia,
postupoval by v rozpore s platnou úpravou týkajúcou sa odmeňovania súdnych exekútorov. Súd priznal
súdnemu exekútorovi len tie trovy, ktoré mu reálne vznikli a boli reálne preukázané.

Súd uznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov vo výške spolu 6,29 eura, z toho vo výške
5,39 eura za poštovné a vo výške 0,90 eura za elektronické lustrácie (zisťovanie účtov elektronicky 0,70
eura a IRIS-autá 0,20 eura).

Podľa § 28 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty, poštové služby sú od dane oslobodené.
Keďže poštové služby sú v zmysle zákona č. 222/2004 Z.z. od dane oslobodené, súd nepriznal súdnemu
exekútorovi tú časť DPH, ktorú si uplatnil z poštovného.

Po vykonanej úprave súd uložil oprávnenému uhradiť súdnemu exekútorovi v súlade s Exekučným
poriadkom a vyhláškou sumu 46,30 eura, z toho odmena súdneho exekútora predstavuje 33,19 eura,
hotové výdavky predstavujú 6,29 eura a uplatnená DPH 20 % (základ dane 34,09 eura, t. j. odmena +
hotové výdavky bez poštovného) predstavuje 6,82 eura.

Podľa § 169 ods. 1 vety druhej zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších
predpisov, ak súd rozhodol o vykonateľnosti uznesenia až po jeho právoplatnosti (§171 ods. 3), uvedie
dôvody pre ktoré viazal vykonateľnosť až na právoplatnosť rozhodnutia.

Keďže v danom prípade už bola exekúcia zastavená (proces konania už neprebieha), niet žiadneho
dôvodu pre to, aby nebola vykonateľnosť rozhodnutia viazaná až na jeho právoplatnosť.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).

Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť



s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.