JaF s.r.o.


Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžk/35/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200056
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 10. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:5016200056.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
žalobcu: JaF, s.r.o., so sídlom Sitnianska 11/6596, 974 11 Banská Bystrica, IČO: 36 643 181, právne
zastúpený: FIAČAN & PARTNERS, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom M. Pišúta 936/16, 031 01
Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej
politiky, so sídlom Andreja Kmeťa 17, 010 01 Žilina, za účasti: 1/ Stredoslovenská energetika - Distribúcia
a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, 2/ O. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. XXX/XX, Y. O., 3/ N. O., rod. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XXXX/X, J., 4/ N. F., rod. T.,
nar. XX.XX.XXXX, T. H., N., o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-
OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa 05.11.2015, o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č.k. 21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017, jednomyseľne, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline
č.k. 21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017 z a m i e t a .

Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania n e p r i z n á v a .

Návrhu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti n e v y h o v u j e .

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Žiline napadnutým rozsudkom č.k. 21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017 zamietol
žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. OU-
ZA-OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa 05.11.2015, žiadajúc, aby správny súd napadnuté rozhodnutie
žalovaného a rozhodnutie Obce Liptovská Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v
znení Oznámenia o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015 zrušil a vec vrátil
žalovanému na ďalšie konanie.

2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd mal preukázané, že žalovaný
rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa 05.11.2015 zamietol odvolanie žalobcu a
potvrdil rozhodnutie Obce Liptovská Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v spojení s
oznámením o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015. Prvostupňový správny
orgán (ďalej len stavebný úrad) uvedeným rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu
„7843 - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX,



XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska
stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku
Rybárskej osady.“

3. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len zákon o energetike), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. f/, ods.8, 9, 11
tohto zákona, v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní
a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len stavebný zákon) citujúc právnu úpravu
ustanovenú v § 58 ods. 2, v § 61 ods. 1, v § 139 ods. 1, písm. c/, ods. 3 písm. d/, v § 139a ods.
7, ods. 8 písm. e/ a v spojení s právnou úpravou ustanovenou v § 6 ods. 1 písm. b/ siedmy bod
zákona Národnej rady SR č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon), postupom podľa ustanovení tretej časti prvej hlavy zákona č.
162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj SSP) a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná,
a preto žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

4. Krajský súd z administratívneho spisu žalovaného zistil, že Obec Liptovská Sielnica (ďalej len
stavebný úrad) rozhodnutím č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 na základe žiadosti
stavebníka Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina po preskúmaní žiadosti podľa
§ 62 stavebného zákona a postupom podľa § 61 stavebného zákona rozhodla tak, že stavba XXXX -
Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX,
XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Y. M. podľa § 66 stavebného zákona povolil inžiniersku stavbu - káblové
rozvody VN, ktoré budú umiestnené mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku
Rybárskej osady. Objektová skladba - NN rozvody kábel AYKY 3x120 + 70 mm2 uložený v zemi,
dĺžka trasy 102 m. Stavebný úrad v stavebnom povolení určil záväzné podmienky uskutočnenia a
užívania stavby, špecifikované pod písm. a/ až h/. Námietkam nevyhovel. V odôvodnení uviedol, že dňa
08.04.2015 mu bola doručená od Stredoslovenskej energetiky - Distribúcia, a.s., so sídlom Žilina žiadosť
o stavebné povolenie stavby XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemku
v k.ú. Y. M.. Na umiestnenie stavby Holiday Park Riviera bolo vydané územné rozhodnutie č. ÚRaSP
2013/04724-003Le zo dňa 18.09.2013. Proti prvostupňovému rozhodnutiu stavebného úradu č. SP
2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v znení oznámenia o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005/
Le zo dňa 03.08.2015 účastník konania JaF, s.r.o. podal odvolanie. O odvolaní žalobcu rozhodoval
Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2015/039269/Kod
zo dňa 05.11.2015, ktorý rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie Obce Liptovská
Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v spojení s oznámením o oprave chyby č. ÚRaSP
2015/02254-005/Le zo dňa 03.08.2015 potvrdil.

5. Krajský súd nevyhovel námietke žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že prvostupňové rozhodnutie je
zmätočné, neurčité a nevykonateľné. Tvrdil, že v prvostupňovom rozhodnutí sa uvádza, že stavebný
úrad rozhodol tak, že stavba XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch
KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k.ú. Y. M. podľa § 66 stavebného zákona
túto stavbu povoľuje, čo nezodpovedá skutočnosti, takáto stavba nie je predmetom žiadosti stavebníka
Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. a ani k takejto stavbe neboli doložené potrebné podklady.
Navyše v tejto časti prvostupňového rozhodnutia je uvedené, že by malo ísť o stavbu káblových rozvodov
VN umiestnených mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady.
Krajský súd k tejto námietke uviedol, že zo stavebného povolenia stavebného úradu - Obec Liptovská
Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 vyplýva, že žiadateľ označil miesto a dôvod, prečo
žiada vydanie stavebného povolenia. Preto je v stavebnom povolení uvedené stavby XXXX - Liptovská
Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX v kat. úz. Y. M.. Skutočnosť vyplýva zo žiadosti o stavebné povolenie zo dňa 08.04.2015.
Žiadateľ žiadal povoliť stavbu Liptovská Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát v kat. úz. Y.
M. na pozemkoch parc. KN-C č. XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Prvostupňový
správny orgán pri vydávaní písomného stavebného povolenia zo dňa 01.07.2015 č. SP 2015/02254-004-
Le povolil však stavbu - káblové rozvody VN, ktoré budú umiestnené mimo zastavaného územia z
trafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady. Správny orgán po zistení, že pri písomnom
vyhotovení stavebného povolenia došlo k zrejmej nesprávnosti, dňa 03.08.2015 oznámením o oprave
chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005/Le túto zrejmú chybu opravil neformálnym spôsobom tak, ako mu to
umožňuje § 47 ods. 1 správneho poriadku.



6. Krajský súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že z výroku nie
je zrejmé, kde má byť stavba umiestnená, nakoľko pozemok nie je riadne identifikovaný katastrálnymi
údajmi. Vo vzťahu k tejto námietke krajský súd konštatoval, že z rozhodnutia stavebného úradu vyplýva,
že pozemné káblové vedenie bude umiestnené pod pozemkom miestnej komunikácie KN-C č. XXXX/
X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX. Pozemok parc.č. KN-C XXXX/X je vo vlastníctve JaF,
s.r.o.. Pozemky parc. č. KN-C XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX sú vo vlastníctve N. F., N. O.
a O. V.. Stavebný úrad zároveň uviedol, že pozemky sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce,
preto aplikoval ust. § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Z uvedeného dôvodu mal preukázané
iné právo k pozemkom. Základom napadnutého rozhodnutia je skutočnosť, že išlo o stavbu v zmysle
§ 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, podľa ktorého držiteľ povolenia alebo ním
poverená osoba môže v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch
mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetická zariadenie prenosovej sústavy
a distribučnej sústavy.

7. Krajský súd za nedôvodnú považoval aj námietku žalobcu, ktorou v žalobe namietal, že v konaní
nebolo preukázané, že predmetná prípojka NN je na verejné účely a z uvedeného dôvodu potom
nemôže ísť ani o líniovú stavbu v zmysle stavebného zákona. Krajský súd konštatoval, že z rozhodnutia
stavebného úradu vyplýva, že stavebný úrad postupoval v zmysle § 61 ods. 4 stavebného zákona a
upovedomil účastníkov o začatí stavebného konania verejnou vyhláškou vyvesenou na úradnej tabuli
správneho orgánu. Za líniové stavby sa považujú podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny. S
oboznámením sa s predmetom rozhodnutia bola s oznámením o začatí konania zverejnená aj situácia
stavby na podklade katastrálnej mapy. Stavebný úrad vyhodnotil súlad návrhu s verejnými záujmami
v zmysle § 62 ods. 1 stavebného zákona. Podkladom pre vydanie rozhodnutia boli územné plány
obcí a zón. Obec Liptovská Sielnica mala schválený územný plán obecným zastupiteľstvom pod č.
117/2010VZN zo dňa 22.12.2010. Stavba je umiestnená vo funkčnej ploche F2 stredisko rekreácie a
turizmu Hrachovište - rekreačné územie rozvojové, plochy rekreácie a turizmu, plochy zabezpečujúce
využitie každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Predmetná stavba je technickou
vybavenosťou územia podporujúca účel funkčného využitia územia a nemá vplyv na zásady a regulatívy
priestorového usporiadania územia. Z uvedeného je zrejmé, že stavebný úrad nezistil rozpor stavby s
verejným záujmom.

8. Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd aj námietku žalobcu vo vzťahu doručovania verejnou
vyhláškou. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na § 61 ods. 4 stavebného zákona, ak ide o líniovú
stavbu, tak povolenie sa oznamuje verejnou vyhláškou.

9. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán vydali rozhodnutie v
súlade so stavebným zákonom a zákonom o správnom konaní. Konštatoval, že rozhodnutie obsahuje
všetky zákonom stanovené náležitosti, výrok, odôvodnenie a poučenie o opravnom prostriedku. V
rozhodnutí bol vecne a náležite opísaný skutkový stav, ktorý bol podkladom pre vydanie napadnutého
rozhodnutia.

10. O náhrade trov konania krajský súd rozhodol pri aplikácii ust. § 167 ods. 1 SSP. Uviedol, že žalobca
v konaní nebol úspešný, a preto nemá právo na náhradu trov konania. V zmysle § 168 SSP ani
žalovanému trovy konania nepriznal.
II.
Kasačná sťažnosť žalobcu

11. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší
súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Žiline zmenil tak, že správnej žalobe v celom rozsahu vyhovie
a zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy a vec mu vráti na ďalšie konanie (§ 462 ods.
2 SSP), alebo aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie
a rozhodnutie (§ 462 ods. 1 SSP). Uplatnil si náhradu všetkých trov konania. Súčasne navrhoval, aby
najvyšší súd kasačnej sťažnosti priznal odkladný účinok.

12. V dôvodoch kasačnej sťažnosti žalobca namietal, že krajský súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k



porušeniu práva na spravodlivý proces, a že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. f/, g/ SSP/.

13. Žalobca v kasačnej sťažnosti zopakoval priebeh konaniach pred správnymi orgánmi a pred správnym
súdom. Zdôraznil, že v správnej žalobe poukazoval na skutočnosť, že stavebník Stredoslovenská
energetika distribúcia, a.s. nemal v stavebnom konaní preukázané tzv. iné právo k pozemku vo
vlastníctve sťažovateľa v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Citujúc právnu úpravu
ustanovenú v § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike uviedol, že z dikcie
tohto ustanovenia je zrejmé, že držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže zriaďovať na
cudzích pozemkoch mimo zastavaného územia obce elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie
prenosnej sústavy a distribučnej sústavy len v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme. Poukázal na
to, že v právnej teórii a súdnej praxi bolo ustálené, že verejný záujem je opakom tzv. súkromného záujmu
a z povahy veci je možné odvodiť, že ide o taký záujem, ktorý by bolo možné označiť za všeobecný,
či verejnoprospešný, ktorého nositelia sú síce bližšie neurčení, ale aspoň rámcovo determinovateľní a
to okruhom či spoločenstvom osôb, ako tzv. verejnosť. Tieto záujmy nesmú byť v rozpore s platnými
právnymi predpismi, pričom verejné záujmy súvisia s režimom verejného práva ako i s poslaním a úlohou
verejnej moci.

14. Sťažovateľ namietal, že z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia stavebného úradu nevyplývalo,
z akých skutočností, podkladov stavebný úrad vychádzal a čím bol odôvodnený nevyhnutný rozsah
predmetnej stavby, a skutočnosť že ide o stavbu vo verejnom záujme. Tvrdil, že z objektovej skladby
predmetnej stavby je zrejmé, že ide o NN prípojku určenú nie pre verejné účely, ale ide o prípojku
výlučne pre súkromné účely výstavby a užívania rekreačných chát, ktoré sa majú postaviť na dotknutých
pozemkoch. Budúceho užívateľa tejto NN prípojky teda jednoznačne nemožno označiť ako verejnosť
a ani jej užívanie nemožno označiť ako verejnoprospešné. Vyslovil názor, že navyše predmetnú NN
prípojku nemožno považovať za elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosnej sústavy
a distribučnej sústavy tak ako to definuje § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike. Poukázal tiež na
to, že v konaní namietal, že prvostupňovým rozhodnutím stavebného úradu a následne aj napadnutým
rozhodnutím žalovaného došlo k neprípustnému zásahu do vlastníckeho práva sťažovateľa, čo je v
rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keď de fakto bola predmetná časť pozemku parc. č. XXXX/X
vo vlastníctve sťažovateľa neprípustným spôsobom vyvlastnená a bez náhrady. Dôvodil, že v danom
prípade nejde o elektrické vedenie alebo elektroenergetické zariadenie prenosnej a distribučnej sústavy
v zmysle § 11 ods. 1 písm. f/ zákona o energetike, a preto žalovaný nemohol postupovať tak, že mal
preukázané právo k pozemku v zmysle § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona. Mal za to, že stavebník
Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. ničím nepreukázal, že predmetná NN prípojka siete je
na verejné účely a práve naopak zo stavebnej dokumentácie jednoznačne vyplýva, že táto je len pre
účely napojenia plánovaných jedenástich rekreačných chát pre konkrétneho vlastníka. Považoval za
nepochybné, že individuálnu NN prípojku k stavbe jedenástich chát vo vlastníctve konkrétnej osoby
nemožno považovať za vedenie a zariadenie verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické
osvetlenie. Tvrdil, že ak nejde o stavbu podzemného vedenia rozvodu elektriny vo verejnom záujme,
nemôže ísť potom ani o líniovú stavbu v zmysle stavebného zákona.

15. Vytýkal správnemu súdu, že s uvedenými dôvodmi správnej žaloby sa v rozsudku vysporiadal
absolútne nedostatočným spôsobom, považujúc v tejto časti rozsudok za nepreskúmateľný, arbitrárny,
porušujúci právo sťažovateľa na spravodlivý súdny proces. Mal za to, že splnenie zákonnej podmienky
verejného záujmu správny súd absolútne neskúmal, preto takýmto postupom súdu a napadnutým
rozsudkom boli porušené procesné práva sťažovateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

16. Zároveň sťažovateľ namietal, že správny súd túto vec nesprávne právne posúdil. Poukazom
na tvrdenia v správnej žalobe, že pre stavebníka Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. bolo
vydané predmetné stavebné povolenie na stavbu NN prípojky, pričom v administratívnom konaní
nebolo preukázané, že na tohto stavebníka prešli práva a povinnosti z územného rozhodnutia, ktoré
predchádzalo stavebnému povoleniu, vytýkal krajskému súdu, že v tejto časti je napadnutý rozsudok
absolútne nepreskúmateľný, arbitrárny porušujúci práva sťažovateľa na spravodlivý súdny proces,
pričom k tejto časti žaloby sa správny súd v rozsudku vôbec nevyjadril a k takejto zásadnej argumentácii
sťažovateľa nevyslovil žiaden právny názor, ako aj, že odôvodnenie k týmto žalobným námietkam



sťažovateľa v rozsudku úplne absentuje. Ďalej žalobca tvrdil, že je úplne zrejmé, že súd sa nemal
ako s touto námietkou sťažovateľa vysporiadať, keďže žalovaný správny orgán ani ďalší účastníci
nepreukázali, že v administratívnom konaní mali správne orgány preukázané, že práva a povinnosti
z územného rozhodnutia prešli z troch fyzických osôb na stavebníka Stredoslovenská energetika -
distribúcia a.s.. Dôvodil, že v územnom konaní boli žiadateľmi stavebníci účastníci 3/ až 5/ a ak teda aj
bolo vydané územné rozhodnutie č. ÚRaSP 2013/04724-003LE zo dňa 18.09. 2013, tak bolo vydané
pre týchto žiadateľov. Mal za to, že v žiadnom prípade sa nemôže takéto územné rozhodnutie vzťahovať
a byť podkladom aj pre účastníka - Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s.. K tvrdeniu žalovaného,
že v tomto konaní musel uplatniť tzv. koncentračnú zásadu v zmysle § 61 ods. 1 stavebného zákona
sťažovateľ, uviedol, že takáto zásada nemohla byť v tomto konaní použitá z dôvodu, že účastníkmi
týchto konaní boli odlišné osoby. Ďalej uviedol, že ak by sťažovateľ ako vlastník pozemku parcela číslo
XXXX/X aj dal súhlas k umiestneniu stavby na pozemku, nepochybne by tým dal súhlas len pre účely
územného konania, ktorého účastníkmi (stavebníkmi) však boli iné osoby.

17. Sťažovateľ nesúhlasil s tvrdením, že ide o líniovú stavu a v takomto prípade v zmysle § 61 ods. 4
stavebného zákona sa stavebné povolenie oznamuje verejnou vyhláškou. Uviedol, že je však potrebné
mať na zreteli účel a zmysel tohto ustanovenia, keďže sa vzťahuje na líniové stavby zasahujúce veľký
počet účastníkov a vo verejnom záujme. Tvrdil, že vzhľadom k tomu, že nejde o líniovú stavbu, stavbu
vo verejnom záujme a navyše stavbou bude i dotknutý účastník (sťažovateľ), je nemožné vzhľadom na
účel a zmysel tohto ustanovenia, aby stavebné rozhodnutie, ktoré sa ho priamo dotýka bolo doručované
verejnou vyhláškou. Dôvodil, že žalovaný správny orgán pochybil aj tým, že napadnuté odvolacie
rozhodnutie sťažovateľovi nedoručoval a oznamoval ho verejnou vyhláškou, považujúc z tohto dôvodu
napadnuté rozhodnutie za nezákonné, nakoľko mu predchádzal nezákonný postup. Vytýkal správnemu
súdu, že v napadnutom rozsudku sa s touto argumentáciou sťažovateľa nevyporiadal.

18. Ďalej žalobca uviedol, že ak účastníci administratívneho konania poukazujú na prehlásenie zo dňa
20.04.2007, uvedené prehlásenie bolo nepoužiteľné na toto administratívne konanie. Zdôraznil, že z
vyjadrení účastníkov administratívneho konania - fyzických osôb, je zrejmé, že v žiadnom prípade nejde
o líniovú stavbu vo verejnom záujme, ale len v záujme týchto osôb. Skutočnosť, že títo stavebníci nemajú
vyriešené prístupové práva k ich pozemkom na vedenie inžinierskych sietí nemožno vyriešiť tým, že
stavebník Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. ide cez pozemok sťažovateľa vybudovať takúto
súkromnú prípojku NN k pozemkom týchto vlastníkov - fyzických osôb.

19. Záverom sťažovateľ namietal, že súd v tomto konaní konal aj s účastníkmi 3/ až 5/, pričom mu
nebolo doručené žiadne uznesenie súdu o ich pribratí do konania, čím boli porušené jeho procesné
práva sťažovateľa.

20. Sťažovateľ súčasne podal návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti v zmysle § 447
ods. 1 SSP vo vzťahu k napadnutému rozsudku, nakoľko jeho výkonom hrozí sťažovateľovi značná
ujma na jeho právach a na majetku. Poukázal na to, že už v samotnom súdnom konaní krajský súd
priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok uznesením č.k. 21S/12/2016 - 86 zo dňa 04.01.2017.
Závažnú ujmu odôvodnil tým, že je výlučným vlastníkom pozemku parc. č. XXXX/X, na ktorom sa má
postaviť predmetný stavebný objekt SO 05 Prípojka NN k a areálový rozvod NN, keď v prípade realizácie
stavby by došlo k obídeniu vlastníckeho práva sťažovateľa chráneného Ústavou SR. Návrh na priznanie
odkladného účinku kasačnej sťažnosti sťažovateľ dôvodil aj tým, že listom označeným ako oznámenie
o začatí stavby mu bolo oznámené, že predmetná stavba bude začatá dňa 09.11.2016 a podkladom pre
takéto začatie stavby je práve napadnuté rozhodnutie. Zdôraznil tiež, že priznaním odkladného účinku
kasačnej sťažnosti nevznikne tretím osobám žiadna ujma a že týmto priznaním vzniknú menšie škody
ako v prípade, ak by stavebník prikročil k vykonaniu stavby.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti žalobcu



21. Žalovaný sa ku kasačnej sťažnosti žalobcu vyjadril tak, že navrhoval, aby kasačný súd kasačnú
sťažnosť žalobcu podľa § 461 O.s.p. (zrejme SSP) v celom rozsahu zamietol. S dôvodmi žalobcu,
uvedenými v kasačnej sťažnosti, ktorými namietal vecnú nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu, nesúhlasil.

22. Žalovaný sa nestotožnil s názorom žalobcu, že uskutočnenie navrhovaného rozšírenia už existujúcej
verejnej distribučnej sústavy na rozvod elektriny v tejto časti územia obce nemožno považovať za verejný
záujem, a to výlučne len preto, že následne má smerovať k pripojeniu jednotlivcov - súkromných osôb,
do tejto sústavy. Budovanie distribučnej sústavy na vymedzených územiach určených územným plánom
na zástavbu patrí nepochybne medzi verejnoprospešné stavby a jej účelom nepochybne je umožniť
všetkým koncovým odberateľom napojiť sa na túto sústavu. Uviedol, že tvrdeniu žalobcu odporuje aj
§ 139 ods. 10 písm. f/ stavebného zákona, ktorý taxatívne medzi verejné technické vybavenie územia
radí aj vedenia a zariadenia verejného rozvodu elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie.

23. Žalovaný nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu, že predmetom povolenia nie je líniová stavba v zmysle §
139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Poukázal na skutočnosť, že žalobca ako aj ním splnomocnený
zástupca dôsledne nerozlišujú medzi pojmom rozšírenie distribučnej sústavy na časti vymedzeného
územia za účelom prepravy elektriny jej konečným spotrebiteľom pripojením sa na túto sústavu, v
ktorej je prevádzkovateľ povinný zabezpečiť vo verejnom záujme a pojmom pripojenie odberateľov
na distribučnú sústavu. Citujúc úpravu ustanovenú v § 39 ods.1 zákona o energetike, uviedol, že
v danom prípade individuálne pripojenie elektrickou prípojkou jednotlivých jedenástich rekreačných
objektov samostatnými prípojkami na stavbu rozšírenej distribučnej sústavy, ktorej uskutočnenia sa
vydané stavebné povolenie týka, je individuálny súkromný záujem. Navrhované rozšírenie k existujúcej
energetickej NN siete nemožno za prípojku, tak ako to uviedol žalobca v kasačnej sťažností, považovať.

24. K tvrdeniu žalobcu, že práva a povinnosti z rozhodnutia o umiestnení stavby nemohli prejsť
na spoločnosť SSE-D, a.s. Žilina, žalovaný poukázal na právnu úpravu ustanovenú v § 40 ods. 4
stavebného zákona, z ktorej vyplýva, že územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych nástupcov jeho
navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania, majúc za to, že text zákona nie je potrebné vo
vzťahu k tvrdeniu žalobcu vysvetľovať a ďalej rozoberať.

25. Žalovaný záverom uviedol, že dáva do pozornosti, že konečným odberateľom je aj spoločnosť
žalobcu, pre ktorého SSE-D, a.s. Žilina distribučnú sústavu v minulosti v tejto časti územia rovnako
vybudovala, a to za účelom napojenia rekreačných objektov v „Rybárskej osade“, ktorých je vlastníkom,
a v tom čase žalobca verejnoprospešný charakter tejto distribučnej sústavy nespochybňoval. Predĺženie
tejto už existujúcej sústavy, len preto, že TS /trafostanica/ končí na pozemkoch jeho osady, ktorá
podľa návrhu má byť len nahradená novou TS a navrhovaná verejná distribučná sústava z nej ďalej
pokračovať, začal spochybňovať len preto, že na túto po jej riadnom dokončení sa majú napájať nové
rekreačné objekty /11/ navrhované navrhovateľmi, ktorí budú v rovnakom postavení ako žalobca, t.j.
oprávnenými napojiť sa prípojkami na túto sieť a len odberateľmi elektrickej energie, a nie vlastníkmi
energetického zariadenia, ktorým sa táto energia má distribuovať.

IV.

Vyjadrenie účastníka konania - Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s., ku kasačnej sťažnosti
žalobcu

26. Účastník konania Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. ku kasačnej sťažnosti žalobcu sa
vyjadril tak, že navrhoval, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť žalobcu v celom rozsahu zamietol.
Rozsudok Krajského súdu v Žiline považoval za vecne a právne správny. S tvrdeniami sťažovateľa
uvedenými v kasačnej sťažnosti nesúhlasil. Uviedol, že pozemok parc. č. XXXX/X je evidovaný na
liste vlastníctva č.XXXX pre katastrálne územie Y. M. a z predmetného listu vlastníctva je zrejmé, že
citovaný pozemok sa nachádza mimo zastavaného územia obce. K realizácii stavby na pozemkoch
nachádzajúcich sa mimo zastaveného územia obce uviedol, že podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č.
251/2012 Z.z. Stredoslovenská energetika - distribúcia, a.s. ako držiteľ povolenia oprávneného na



podnikanie v energetike alebo ním poverená fyzická osoba alebo právnická osoba môže v nevyhnutnom
rozsahu a vo verejnom záujme okrem iného zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastaveného
územia obce elektrické vedenie a energetické zariadenia. Tvrdil, že stavebná akcia bude bezpochyby
realizovaná vo verejnom záujme, nakoľko vybudovaním predmetných elektrických rozvodov bude
zabezpečená dodávka elektrickej energie v danej lokalite v súlade so schváleným územným plánom
obce Liptovská Sielnica. Budovanie distribučnej sústavy patrí jednoznačne medzi verejnoprospešné
stavby a jej účelom je umožniť pripojiť sa odberateľom na distribučnú sústavu. Jedná sa o líniovú stavbu
s poukazom na § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, ide o stavbu nadzemného rozvodu elektriny
a na takýto druh stavieb sa viaže doručovanie úradných zásielok v priebehu povoľovacieho procesu
formou verejnej vyhlášky.

27. Účastník konania - Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s., nesúhlasil s návrhom sťažovateľa
na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti ani s jeho tvrdeniami týkajúcimi sa hrozby závažnej
ujmy na jeho právach a oprávnených záujmov. Poukázal na to, že realizácia citovanej stavebnej
akcie je navrhovaná v súlade so schváleným územným plánom, v ktorom je trasa realizácie stavby
naznačená tak, že na pozemku sťažovateľa bude umiestnené len napojenie z už existujúcej trafostanice
na distribučnú sieť Stredoslovenskej energetiky- distribúcie, a.s.. Nepovažoval za pravdivé tvrdenie
sťažovateľa, že realizáciou stavby dochádza k extrémnemu zásahu do jeho pozemku a tento nebude
môcť ďalej zastavať, nakoľko na pozemku už sú v súčasnosti umiestnené stavby a Stredoslovenská
energetika - distribúcia a.s. pri navrhovaní trasy realizácie elektroenergetickej stavby na už existujúce
stavby musel prihliadať.

V.
Vyjadrenie ďalších účastníkov konania ku kasačnej sťažnosti žalobcu

28. Ku kasačnej sťažnosti žalobcu podali vyjadrenie aj ďalší účastníci - V. O., O. N. a F. N., v ktorom
uviedli že ich vyjadrenie je doplnením ich vyjadrenia k žalobe žalobcu na preskúmanie rozhodnutia
žalovaného z 05.11.2015.

29. V dôvodoch svojho vyjadrenia nesúhlasili s tvrdeniami žalobcu uvedenými v kasačnej sťažnosti a
súčasne žiadali zamietnuť návrh na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, poukazom okrem
iného tiež na to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobcu o tom, že nevzniknú žiadne škody tretím osobám.

IV.
Konanie pred kasačným súdom

30. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods. 2 S.s.p.)
preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v medziach
podanej kasačnej sťažnosti žalobcu (§ 453 ods. 1 S.s.p. ), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia
pojednávania (§ 455 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na
úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk (§ 452 ods.
1 v spojení s ust.§ 137 ods. 4 S.s.p.) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalobcu nie je dôvodná.

31. Predmetom prieskumného konania kasačného súdu bol rozsudok Krajského súdu v Žiline č.k.
21S 12/2016-120 zo dňa 7. júna 2017, ktorým správny súd žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného zamietol.

32. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu -
Okresného úradu Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2015/039269/Kod zo dňa
05.11.2015. Uvedeným rozhodnutím Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky zamietol
odvolanie žalobu a potvrdil rozhodnutie Obce Liptovská Sielnica č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa
01.07.2015 v spojení s oznámením o oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015.
Prvostupňový správny orgán uvedeným rozhodnutím podľa § 66 stavebného zákona povolil stavbu
„XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX,



XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska
stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku
Rybárskej osady.“

33. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov ich neopakuje a súčasne na ne poukazuje.

34. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 S.s.p.)

35. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.(§ 177 ods. 1 S.s.p.)

36. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav,
či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými
právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho
orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi.

37. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. (§ 119 S.s.p.).

38. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 S.s.p.) .

39. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt
právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi.

40. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z
ktorých správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä s ohľadom na prameň, z ktorého pochádzajú,
alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku, či vykonané
dôkazy logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis. Zákonnosť postupu správny súd skúma na základe
rovnakých kritérií ako zákonnosť rozhodnutia.

41. Kasačný súd zistil, že krajský súd v danej veci v procese súdneho prieskumu napadnutého
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu postupoval v súlade s procesnými pravidlami zákonodarcom
nastolenými v tretej časti Správneho súdneho poriadku citovaných vyššie, keď súdny prieskum
rozhodnutia žalovaného správneho orgánu napadnutého žalobou vykonal v súlade s platnou právnou
úpravou stavebného zákona v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike. Kasačný
súd po vykonaní súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného pri aplikácii zákonnej úpravy
uvedeného zákona postupom podľa Správneho súdneho poriadku dospel k zhodnému záveru ako



správny súd, a to že námietky žalobcu uvedené v jeho žalobe neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a
zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.

42. Kasačný súd po vyhodnotení kasačných dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského
súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci
samej, spolu so správnym poukazom na právnu úpravu vzťahujúcu sa k predmetu konania, uvedených
v odôvodnení napadnutého rozsudku krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre
vyslovenie výroku napadnutého rozsudku. Kasačný súd považuje právne posúdenie preskúmavanej veci
krajským súdom za správne a súladné so zákonom. Aby neopakoval skutočnosti účastníkom známe,
na zdôraznenie skutkových a právnych záverov k veci uvádza nasledovné.

VI.
Právne posúdenie kasačným súdom

43. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

44. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

45. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom
štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a
spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa
osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané“ (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I.ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s.
382, I.ÚS 10/98)“. (I.ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu
SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu tiež
kladie dôraz na to, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte
sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu
právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti
štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).

46. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

47. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

48. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu
právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím
na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho
spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho
spoločenstva, Európskej únie.



49. V prejednávanej veci kasačný súd za zásadnú žalobnú námietku považoval námietku žalobcu,
ktorou namietal, že predmetná stavba- „XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na
pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby
a jej zmeny: podzemná inžinierska stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z
trafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady“, nespĺňa zákonné podmienky líniovej stavby vo
verejnom záujme, a preto zameral svoju pozornosť najmä na to, či krajský súd správne posúdil žalobou
nastolenú otázku a dal na ňu dostatočnú odpoveď.

50. Skutkové okolnosti vyplývajúce z administratívneho spisu preukazujú, že stavebný úrad - Obec
Liptovská Sielnica rozhodnutím č. SP 2015/02254-004-Le zo dňa 01.07.2015 v spojení s oznámením o
oprave chyby č. ÚRaSP 2015/02254-005-Le zo dňa 03.08.2015 podľa § 66 stavebného zákona povolil
stavbu „XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre 11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y. M., druh a účel stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska
stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia z trafostanice umiestnenej na pozemku
Rybárskej osady“, na žiadosť stavebníka Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s. so sídlom v Žiline
z 08.04.2015.

51. Podľa § 61 ods.1, 2, 3, 4 stavebného zákona stavebný úrad oznámi začatie stavebného
konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s
miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom
pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť
uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný
úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná.

Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu
dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej
stavby.
Stavebný úrad oznámi účastníkom začatie stavebného konania najmenej 7 pracovných dní pred
konaním miestneho zisťovania prípadne ústneho pojednávania. Ak stavebný úrad upustí od ústneho
pojednávania, určí, do kedy môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané
námietky neprihliadne.
Pri líniových stavbách alebo v odôvodnených prípadoch aj pri zvlášť rozsiahlych stavbách, stavbách
s veľkým počtom účastníkov konania stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí stavebného
konania verejnou vyhláškou najmenej 15 dní pred konaním miestneho zisťovania, prípadne ústneho
pojednávania, a ak sa nekoná ústne pojednávanie, pred uplynutím lehoty určenej podľa ods. 3.

52. Podľa § 62 ods.1, stavebného zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä,
a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky
územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov,
predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným
technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, 4a)
c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie
technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu
uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať
stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom
alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník
oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania,
e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických,
funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií,
vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie
a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov.

53. Podľa § 66 ods. 1, stavebného zákona V stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné
podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný
úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní
stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich



predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým
vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

54. Podľa § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám"
použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu
rozumie právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, (zákon č. 656/2004 Z.z. o energetike a o zmene
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

55. Podľa § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona líniovými stavbami sú na účely tohto zákona najmä
podzemné a nadzemné vedenia rozvodu elektriny.

56. Podľa § 139a ods. 2, 3, 4, 6, 7, 10 písm. f/ stavebného zákona priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania požiadaviek hospodárskych a iných
činností človeka v životnom prostredí.
Krajina je komplexný systém priestoru, polohy, georeliéfu a ostatných navzájom funkčne prepojených
hmotných prirodzených a človekom pretvorených aj vytvorených prvkov, najmä geologického podkladu
a pôdotvorného substrátu, vodstva, pôdy, rastlinstva a živočíšstva, umelých objektov a prvkov využitia
územia, ako aj ich väzieb vyplývajúcich zo sociálno-ekonomických javov v krajine. Krajina je životným
prostredím človeka a ostatných živých organizmov.
Ekologicky optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia (krajinno-ekologický plán)
je komplexný proces vzájomného zosúlaďovania priestorových požiadaviek hospodárskych a iných
činností človeka s krajinno-ekologickými podmienkami, ktoré vyplývajú zo štruktúry krajiny. Ekologicky
optimálne priestorové usporiadanie a funkčné využívanie územia súčasne zabezpečuje vyhovujúcu
ekologickú stabilitu priestorovej štruktúry krajiny, ochranu a racionálne využívanie prírody, biodiverzity
a prírodných zdrojov, tvorbu a ochranu územného systému ekologickej stability a bezprostredného
životného prostredia človeka. Štruktúra krajiny a jej prvky sa prejavujú ako limity, obmedzenia alebo
podporujúce faktory požadovaných činností v danom území.
Stav a podmienky územia vyjadrujú údaje o priestorovom usporiadaní a funkčnom využívaní územia a
o záväzných obmedzeniach vyplývajúcich zo všeobecne záväzných právnych predpisov, zo schválenej
územnoplánovacej dokumentácie a z platných správnych rozhodnutí, ktoré sa naň vzťahujú.
Územný rozvoj je rozvoj, ktorý trvalo udržateľným spôsobom uspokojuje základné životné potreby ľudí
v krajine, pričom neznižuje jej diverzitu, zabezpečuje optimálne priestorové usporiadanie a funkčné
využívanie územia, environmentálnu bezpečnosť a vhodnosť stavieb a zariadení, tvorbu a zachovanie
územného systému ekologickej stability, šetrné využívanie prírodných zdrojov, ochranu prírodného a
kultúrneho dedičstva.
Verejným dopravným a technickým vybavením územia sú f) vedenia a zariadenia verejného rozvodu
elektrického prúdu a verejné elektrické osvetlenie.

57. V zmysle § 140 stavebného zákona ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie
podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. ( Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní
v znení neskorších predpisov - správny poriadok).

58. Podľa § 11 ods. 1 písm. f/ zákona č. 251/2012 Z.z. držiteľ povolenia alebo ním poverená osoba môže
v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme zriaďovať na cudzích pozemkoch mimo zastavaného
územia obce 24) elektrické vedenie a elektroenergetické zariadenie prenosovej sústavy a distribučnej
sústavy, plynovody 25) a plynárenské zariadenia prepravnej siete, distribučnej siete, zásobníka a
zariadení určených na ich ochranu, zabránenie ich porúch alebo havárií, alebo na zmiernenie dôsledkov
porúch alebo havárií na ochranu života, zdravia a majetku osôb; pri povoľovaní takej stavby stavebný
úrad rozhodne o podmienkach, za akých možno stavbu uskutočniť a prevádzkovať na cudzom
pozemku; oprávnenia stavebníka na uskutočnenie stavby vznikajú nadobudnutím právoplatnosti takého
rozhodnutia,

59. Správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné
chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne
vyžadovať plnenie ich povinností. Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti



s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie
týka musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov
neutrpeli v konaní ujmu. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu
veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely (§ 3 ods. 1, 2, 4 správneho poriadku).

60. Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 1, 2 správneho poriadku).

61. Podľa § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

62. Kasačný súd po preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci
dospel k zhodnému záveru ako správny súd, že správne orgány oboch stupňov v konaní postupovali
náležite v intenciách citovaných právnych noriem, vo veci si zadovážili dostatok skutkových podkladov
relevantných pre vydanie rozhodnutia, riadne zistili skutočný stav a zo skutkových okolností vyvodili
správny právny záver, ktorý v odôvodnení svojho rozhodnutia i náležite odôvodnili vyporiadajúc sa s
námietkami žalobcu ako účastníka správneho konania a v konaní sa nedopustili takej vady, ku ktorej by
musel súd prihliadnuť z úradnej povinnosti a ktorá by mala za následok nezákonnosť ich rozhodnutia. Z
uvedených dôvodov správny súd postupoval správne a v súlade so zákonom, keď žalobu zamietol.

63. Zákonodarca v právnej úprave ustanovenej v §§ 60 a nasl. stavebného zákona ustanovuje
postavenie a postup stavebného úradu v konaní o povolenie stavby a postavenie a práva a povinnosti
účastníkov stavebného konania. Žiadateľ o vydanie stavebného povolenia so žiadosťou o vydanie
stavebného povolenia stavebnému úradu predkladá doklady a predpísanú dokumentáciu vypracovanú
oprávnenou osobou; v žiadosti uvedie účel a spôsob užívania stavby, miesto stavby a predpokladaný
čas jej skončenia a pri stavbe na určitú dobu aj dobu užívania stavby (§ 58 ods. 1 stavebného zákona).
Stavebný úrad je povinný zistiť okruh účastníkov konania, ktorú povinnosť nemá pri líniových stavbách (§
61 ods. 4 stavebného zákona), keď pri líniových stavbách stavebný úrad upovedomí účastníkov o začatí
stavebného konania verejnou vyhláškou. Ktoré stavby zákonodarca považuje za líniové stavby definuje v
právnej norme § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona. Stavebný úrad si vyžiada stanoviská dotknutých
orgánov. Na základe dokladov a predpísanej dokumentácie predloženej stavebníkom a stanovísk
dotknutých orgánov stavebný úrad posudzuje splnenie zákonných podmienok pre vydanie povolenia
na stavbu žiadanej stavby v súlade s § 62 ods. 1 stavebného zákona. V rámci tohto preskúmavacieho
procesu stavebný úrad posudzuje budúcu stavbu okrem ďalšieho aj z pohľadu, či realizácia tejto
stavby spĺňa požiadavky verejného záujmu v súlade s platným územným plánom obce a zóny. Pojem
verejného záujmu nie je v stavebnom zákone presne definovaný, avšak vychádzajúc z judikatúry
ústavného súdu a najvyššieho súdu verejným záujmom sa v tejto súvislosti rozumejú záujmy chránené
osobitnými zákonmi, všeobecne záväznými vyhláškami, nariadeniami, záväznými časťami slovenských
technických noriem a pod. Posúdenie súladu s nimi vykonáva stavebný úrad ako príslušný prvostupňový
orgán štátnej správy. Musí posúdiť najmä súlad povoľovanej stavby s platnou územnoplánovacou
dokumentáciou z hľadiska súladu s funkčným využitím, s určenými záväznými limitmi a regulatívami,
ktoré vykonáva obec. Rozsah požadovaných dokladov nie je taxatívne vymedzený, ale stavebný úrad
pri ich určení vychádza predovšetkým z ustanovenia § 126 stavebného zákona, ktoré sa týka ochrany
zložiek životného prostredia a iných osobitných záujmov podľa toho, o aký druh stavby, jej zmeny alebo
zmeny jej časti, ide a na aký účel sa má stavba, jej zmena, resp. zmena jej časti v budúcnosti užívať
a ktoré záujmy budú tým dotknuté. Zákonodarca v právnej norme § 61 ods. 1 stavebného zákona
ustanovuje právo účastníkom stavebného konania na predkladanie námietok a podmienky, za ktorých
môžu svoje námietky predkladať.

64. Sledujúc splnenie zákonnej podmienky verejného záujmu v prípade povoľovanej stavby stavebný
úrad posudzuje aj zásah budúcej stavby do vlastníckych a užívacích vzťahov susedných nehnuteľností.



V tejto súvislosti odvolací súd dáva do pozornosti, že v ústavnoprávnej rovine podľa čl. 20 ods. 1
Ústavy SR vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Funkcia práva
vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa všetkým vlastníkom poskytla a súčasne aj
trvale garantovala právna istota tak, že vlastnícke právo k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými
zákonmi, sa nemôže obmedziť alebo využiť bez právneho dôvodu (PL. ÚS 16/95). Taktiež Dohovor o
ochrane ľudských práv a základných slobôd v čl. 1 v znení dodatkového protokolu č. 1 poskytuje ochranu
majetku každej fyzickej a právnickej osobe s výnimkou pozbavenia majetku na základe podmienok
ustanovených v zákone z dôvodu verejného záujmu. Na uvedenú právnu úpravu nadviazal zákonodarca
aj v Občianskom zákonníku v §§ 123 a nasl., keď v právnej norme § 124 stanoví, že všetci vlastníci majú
rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

65. Vychádzajúc z predmetu súdneho prieskumu v danej veci kasačný súd dáva tiež do pozornosti
právny názor Ústavného súdu SR vyslovený v jeho náleze sp. zn. III. ÚS 72/2010, v zmysle ktorého „v
súvislosti s výkladom a aplikáciou príslušných právnych predpisov musí súd prihliadať na spravodlivú
rovnováhu pri poskytovaní ochrany uplatňovaným právam a oprávneným záujmom účastníkov konania.
Princíp spravodlivosti a požiadavka materiálnej ochrany práv sú totiž podstatnými a neopomenuteľnými
atribútmi právnej ochrany (predovšetkým súdnej) v rámci koncepcie materiálneho právneho štátu.“

66. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danom prípade považoval za správny postup správnych
orgánov oboch stupňov, keď v preskúmavacom konaní, predmetom ktorého bolo posúdenie splnenia
zákonných podmienok na vydanie stavebného povolenia predmetnej stavby, upriamili svoju pozornosť k
predmetu posúdenia aj z pohľadu splnenia zákonnej podmienky verejného záujmu v súlade s územným
plánom obce a zóny na funkčné a racionálne využitie územia pre zdravé životné prostredie človeka v
snahe zabezpečiť spravodlivú rovnováhu pri poskytovaní ochrany právam uplatňovaných žalobcom a
oprávneným záujmom nielen ďalším účastníkom správneho konania, ale tiež širokej verejnosti. Pokiaľ
teda správne orgány oboch stupňov v rámci svojej kompetencie, ktorú im zveruje stavebný zákon, pri
výkone verejnej moci dohliadali na dodržiavanie nielen relevantných právnych predpisov vzťahujúcich
sa k stavebnému konaniu, ale aj iných všeobecne záväzných právnych predpisov a v rámci svojej
rozhodovacej činnosti posudzovali výkon práv všetkých účastníkov konania (stavebníka i žalobcu) s
rovnakým obsahom, takýto postup treba považovať za správny a súladný so zákonom. Vychádzajúc z
uvedeného považoval kasačný súd za vecne správne a súladné so zákonom rozhodnutia správnych
orgánov oboch stupňov, keď na základe skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu
stavebníkovi vydali stavebné povolenie na predmetnú stavbu, keďže z výsledkov dokazovania vyplynulo,
že pre vydanie stavebného povolenia boli splnené zákonné podmienky v súlade s § 66 ods. 1 stavebného
zákona.

67. Z dôvodov uvedených vyššie kasačný súd nepovažoval za dôvodnú námietku žalobcu, ktorou
namietal, že predmetná stavba nie je vo verejnom záujme, keďže z objemovej skladby predmetnej
stavby je zrejmé, že ide o NN prípojku určenú nie pre verejné účely, ale ide o prípojku výlučne pre
súkromné účely výstavby a užívania rekreačných chát, ktoré sa majú postaviť na dotknutých pozemkoch.
K uvedenému kasačný súd konštatuje. Z projektovej dokumentácie predloženej stavebníkom
Stredoslovenská energetika - Distribúcia a.s. - ďalším účastníkom konania, so žiadosťou o vydanie
stavebného povolenia vyplýva, že predmetná stavba „XXXX - Lipt. Sielnica - Rybárska osada - NNK pre
11 chát na pozemkoch KN-C XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XX v k. ú. Y., druh a účel
stavby a jej zmeny: podzemná inžinierska stavba, stavba káblové rozvody NN mimo zastavaného územia
z trafostanice umiestnenej na pozemku Rybárskej osady“, sa týka vybudovania elektrického vedenia
a energetického zariadenia, čo je v súlade s verejným záujmom obce a zóny. Vybudovaním vedenia
rozvodu elektriny predmetnou stavbou bude zabezpečená dodávka elektrickej energie v danom území
v súlade s územným plánom obce Liptovská Sielnica, schváleným obecným zastupiteľstvom pod č.
117/2010VZN zo dňa 22.12.2010, keďže stavba je umiestnená vo funkčnej ploche F2 stredisko rekreácie
a turizmu Hrachovište - rekreačné územie rozvojové, plochy rekreácie a turizmu, plochy zabezpečujúce
využitie každodennej rekreácie bývajúceho obyvateľstva a turistov. Predmetná stavba je technickou
vybavenosťou územia podporujúca účel funkčného využitia územia. Skutkové okolnosti teda potvrdzujú,
že stavebný úrad v odôvodnení prvostupňového správneho rozhodnutia správne a v súlade so zákonom
konštatoval, že nezistil rozpor stavby s verejným záujmom. Aj podľa názoru kasačného súdu, zhodne s
názorom správneho súdu, realizáciu distribučnej sústavy elektrického vedenia v danom prípade treba
jednoznačne považovať za verejnoprospešnú stavbu a jej účelom je umožniť konečným odberateľom
pripojiť sa na distribučnú sústavu. Z právnej úpravy citovanej vyššie potom možno vyvodiť záver, že



oproti právu žalobcu na nerušený výkon jeho vlastníckeho práva, je v danom prípade postavený verejný
záujem na vybudovaní predmetnej stavby, v prospech ktorého sa má stavba realizovať.

68. Kasačný súd nesúhlasil ani s argumentáciou žalobcu, že prvostupňovým rozhodnutím stavebného
úradu a následne aj napadnutým rozhodnutím žalovaného došlo k neprípustnému zásahu do
vlastníckeho práva sťažovateľa, čo je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, keď de fakto bola
predmetná časť pozemku parc. č. XXXX/X vo vlastníctve sťažovateľa neprípustným spôsobom
vyvlastnená a bez náhrady.

69. Podľa § 11 ods. 8, 9 zákona o energetike povinnosti zodpovedajúce oprávneniam podľa odseku 1 sú
vecnými bremenami (§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov) spojenými
s vlastníctvom nehnuteľnosti. Návrh na vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností je oprávnený
podať držiteľ povolenia. (§ 34 a 35 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 162/1995 Z.z. v znení
neskorších predpisov)
Vlastník nehnuteľnosti má za zriadenie vecného bremena nárok na primeranú jednorazovú náhradu;
náhrada sa poskytne za výmeru, v ktorej je vlastník obmedzený pri užívaní nehnuteľnosti v dôsledku
uplatnenia zákonného vecného bremena držiteľom povolenia, okrem výmery, za ktorú vlastníkovi patrí
primeraná jednorazová náhrada podľa odseku 12.

70. Z uvedenej právnej úpravy vyplýva, že zákonodarca priznáva vlastníkovi za obmedzenie výkonu jeho
vlastníckych práv vecným bremenom v zmysle zákona o energetike (§ 11 ods. 1) jednorazovú náhradu.
Žalobcovi ako vlastníkovi zriadením vecného bremena vzniklo právo na jednorazovú náhradu.

71. Vychádzajúc zo skutkových okolností vyplývajúcich z administratívneho spisu a z právneho
posúdenia uvedeného vyššie predmetná stavba v danom prípade spĺňa zákonnú podmienku líniovej
stavby v zmysle právnej úpravy ustanovenej v § 139 ods. 3 písm. d/ stavebného zákona, keďže ide o
stavbu podzemného a nadzemného vedenia rozvodu elektriny, a preto postup stavebného úradu bol v
súlade s § 139 ods. 1 písm. c/ stavebného zákona, keď mal preukázané iné právo k pozemku vyplývajúce
zo zákona o energetike a súčasne postup stavebného úradu bol súladný s právnou úpravou ustanovenou
v § 61 ods. 4 stavebného zákona, keď upovedomil účastníkov stavebného konania verejnou vyhláškou.

72. Kasačný súd nemohol súhlasiť ani s námietkou sťažovateľa, ktorou namietal, že správny súd vec
nesprávne právne posúdil, keď neprihliadol na jeho tvrdenia v správnej žalobe, že pre stavebníka
Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. bolo vydané predmetné stavebné povolenie na stavbu NN
prípojky, pričom v administratívnom konaní nebolo preukázané, že na tohto stavebníka prešli práva
a povinnosti z územného rozhodnutia, ktoré predchádzalo stavebnému povoleniu. Skutkové zistenia
potvrdzujú, že v územnom konaní na žiadosť žiadateľov- stavebníkov - účastníci 2/ až 4/, bolo vydané
územné rozhodnutie č. ÚRaSP 2013/04724-003LE zo dňa 18.09.2013. Účastníkom tohto konania
okrem žiadateľov bola aj spoločnosť Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s., Žilina - účastník
preskúmavaného konania. Uvedeným územným rozhodnutím bolo rozhodnuté o umiestnení stavby
Holiday Park Riviera. Z výroku tohto rozhodnutia priamo vyplýva, že územné rozhodnutie o umiestnení
stavby sa vzťahuje nielen na umiestnenie 11 stavieb rekreačných chát, ale aj na ďalšie úpravy a stavby
pre technické zabezpečenie účelného a funkčného využitia umiestňovanej hlavnej stavby. (objektová
skladba - SO O5 Prípojka NN). Pokiaľ stavebný úrad v stavebnom konaní o vydanie stavebného
povolenia na predmetnú stavbu vychádzal z územného rozhodnutia z 18.09.2013 a z konania mu
predchádzajúceho, postupoval v súlade so stavebným zákonom, keď z právnej úpravy ustanovenej
v § 40 ods. 4 stavebného zákona vyplýva, že územné rozhodnutie je záväzné aj pre právnych
nástupcov jeho navrhovateľa a ostatných účastníkov územného konania. Z uvedeného plynie záver, že
žiadateľ Stredoslovenská energetika - distribúcia a.s. o vydanie stavebného povolenia na predmetnú
stavbu bol k takémuto právnemu úkonu zmocnený uvedeným územným rozhodnutím, ktorého bol
účastníkom konania.

73. Z dôvodov uvedených vyššie ak žalobca v dôvodoch kasačnej sťažnosti namietal, že rozhodnutie
krajského súdu vychádza nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g/ S.s.p.),
nesúhlasiac so skutkovými a právnymi závermi krajského súdu, kasačný súd dospel k záveru o
nedôvodnosti uvedenej kasačnej námietky. Po preskúmaní napadnutého rozsudku krajského súdu a
konania mu predchádzajúceho kasačný súd mal v danej veci preukázané, že krajský súd v procese
súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného postupoval v súlade s právnou



úpravou ustanovenou v druhej a tretej časti Správneho súdneho poriadku, náležite preskúmal zákonnosť
rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci v rozsahu žalobných dôvodov a v odôvodnení
napadnutého rozsudku sa tiež náležite vysporiadal so zásadnými žalobnými námietkami. Kasačný súd
dospel k zhodnému záveru ako krajský súd, že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť vecnú
správnosť a zákonnosť rozhodnutia žalovaného. Kasačnú námietku žalobcu proti rozsudku krajského
súdu preto kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú, ktorá nemohla mať za následok úspešnosť jeho
kasačnej sťažnosti.

74. Kasačný súd považoval za nedôvodnú aj ďalšiu námietku, ktorou žalobca namietal, že napadnutý
rozsudok krajského súdu je v časti absolútne nepreskúmateľný, arbitrárny porušujúci práva sťažovateľa
na spravodlivý súdny proces, keďže krajský súd sa s dôvodmi správnej žaloby vo vzťahu verejného
záujmu predmetnej stavby v rozsudku vysporiadal absolútne nedostatočným spôsobom, ako aj že
odôvodnenie k žalobným námietkam sťažovateľa, týkajúcich sa preukázania, že na stavebníka prešli
práva a povinnosti z územného rozhodnutia, ktoré predchádzalo stavebnému povoleniu, v rozsudku
úplne absentuje.

75. Povinnosť správneho súdu náležite odôvodniť svoje rozhodnutie vo veci samej je zakotvená v právnej
úprave ustanovenej v § 139 ods. 2 Správneho súdneho poriadku (SSP) . V súlade s touto právnou
úpravou v odôvodnení rozsudku správny súd uvedie stručný priebeh administratívneho konania, stručné
zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov žalobcu a vyjadrenia žalovaného,
prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a zainteresovanej verejnosti, posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu
prax. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Vychádzajúc z citovanej právnej
úpravy povinnosťou správneho súdu v rámci súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia žalovaného
správneho orgánu a konania mu predchádzajúceho je v odôvodnení napadnutého rozsudku náležite
odôvodniť svoje skutkové zistenia a právne závery, teda rozsudok odôvodniť tak, aby jasným, určitým
a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, v akom rozsahu vykonal súdny prieskum napadnutého
rozhodnutia žalovaného a postup mu predchádzajúci, z akých podkladov pri svojom rozhodovaní
vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, stručne, jasne a výstižne vysvetlil, akými
úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v žalobe a dal náležitú
odpoveď na zásadné otázky vznesené žalobcom v jeho v žalobe.

76. Kasačný súd vychádzajúc z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku krajského súdu mal
preukázané, že krajský súd v procese súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia žalovaného
v súlade s právnou úpravou ustanovenou v citovanej právnej norme, v odôvodnení napadnutého
rozsudku uviedol stručný priebeh administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia,
podstatné zhrnutie argumentov žalobcu, vyjadrenia žalovaného, ďalších účastníkov konania, posúdenie
podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov a svoj právny záver podložený právnou úpravou
ustanovenou v stavebnom zákone v spojení s právnou úpravou ustanovenou v zákone o energetike.

77. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť na to, že problematike týkajúcej sa povinnosti
súdu náležite zdôvodniť svoje rozhodnutie venoval značnú pozornosť vo svojej judikatúre aj Ústavný súd
Slovenskej republiky - napr. v Náleze č. sp. zn. IV. ÚS 1/02, II. ÚS 174/04, III. ÚS 117/07, III. ÚS 332/09,
I. ÚS 243/07, I. ÚS 114/08, III. ÚS 36/2010. Ústavný súd konštatoval, že nezávislosť rozhodovania
všeobecných súdov sa uskutočňuje v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom
rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu;
jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu
pri rozhodovaní, je povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z
odôvodnenia totiž musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov
na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Povinnosťou súdu je presvedčivo a správne
vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci. Z odôvodnenia rozhodnutia teda musí
vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a
právnymi závermi na strane druhej. Porušením práva na spravodlivý proces môže byť aj situácia,
kedy v hodnotení skutkových zistení absentuje určitá časť skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo,
ale náležitým spôsobom v celom súhrne posudzovaných skutočností neboli zhodnotené. Ústavný súd
vo svojej judikatúre tiež zdôraznil, že orgán štátnej moci by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej
v odôvodnení svojho rozhodnutia, dbať aj na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy



zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú
(ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé,
odôvodnenie má obsahovať dostatok dôvodov a ich uvedenie má byť zrozumiteľné a súčasne orgán
štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám
logického, jasného vyjadrovania a musí spĺňať základné gramatické, lexikálne a štylistické hľadiská.
Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.

78. Uvedenou problematikou sa už viackrát zaoberal aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“)
- napr. v rozhodnutí Kraska c. Švajčiarsko z 29. apríla 1993, séria A,
č. 254-B, s. 49, § 30 konštatoval, že z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu
zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú
význam pre rozhodnutie. Rovnako ESĽP pripomína, že rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať
dôvody, na ktorých sa zakladajú (García Ruiz c. Španielsku 21. januára 1999).

79. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva a ani Ústavného súdu Slovenskej republiky a
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pritom nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná
odpoveď v odôvodnení rozhodnutia, ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci,
vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.

80. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd v danej veci považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku
krajského súdu za dostatočné, keď správny súd v odôvodnení rozsudku uviedol náležitosti odôvodnenia
v súlade s § 139 ods. 2 SSP, pričom jasným a zrozumiteľným spôsobom zdôvodnil svoju právnu úvahu,
na základe ktorej prijal svoj záver o zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu, pričom sa
vyčerpávajúco vysporiadal so zásadnými námietkami žalobcu, a to najmä vo vzťahu splnenia zákonných
podmienok na vydanie stavebného povolenia na predmetnú stavbu. V dôsledku uvedeného nie je
možné vytknúť krajskému súdu, že odôvodnenie rozsudku trpí vadou vykazujúcou znaky formalizmu
a arbitrárnosti. Správny súd pri odôvodnení napadnutého rozsudku náležite postupoval v intenciách
zákonnej úpravy Správneho súdneho poriadku ako aj v intenciách ustálenej judikatúry Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a v neposlednom rade tiež Európskeho
súdu pre ľudské práva.

81. Kasačný súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku, ktorou sťažovateľ namietal, že súd v tomto
konaní konal aj s účastníkmi 3/ až 5/. Zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu
je zrejmé, že ďalší účastníci - V., O. a F., označení v úvodnej časti rozhodnutia súdu 2/ až 4/, boli
účastníkmi konania o vydanie územného rozhodnutia z 18.09.2013 a rozhodnutím stavebného úradu
a následne rozhodnutím žalovaného správneho orgánu o povolení predmetnej stavby by mohli byť
na svojich právach a oprávnených záujmoch priamo dotknúť ( §§ 14 a nasl. správneho poriadku). Z
uvedeného plynie záver, že správny súd nepochybil, keď uvedeným účastníkom priznal postavenie
osoby zúčastnenej na konaní ako osobe, ktorá nebola účastníkom administratívneho konania a ktorá
by v zmysle § 41 ods. 2 písm. c/ SSP mohla byť priamo dotknutá na svojich právach alebo právom
chránených záujmoch zrušením napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Správny súd však
pochybil, keď s uvedenými účastníkmi konal bez toho, aby o priznaní ich postavenia osoby zúčastnenej
na konaní, vydal uznesenie, ktorým by rozhodol o ich pribratí do konania s priznaním statusu osoby
zúčastnenej na konaní v zmysle § 41 ods. 2 SSP. Pokiaľ sa správny súd v konaní aj dopustil uvedeného
procesného pochybenia, toto pochybenie nemá za následok nezákonnosť napadnutého rozsudku.

82. Kasačný súd v danej súvislosti upriamuje pozornosť žalobcu na rozhodnutie najvyššieho súdu
publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č.
R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne formálne zopakovanie konania, ak pre
účastníka vo vzťahu ku skutkovej stránke veci nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v
jeho prospech a za takýchto okolností platí, že nie každé porušenie procesného predpisu má za následok
porušenie práv účastníka konania.

83. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, najvyšší súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej
sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú a právnu správnosť
napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší súd kasačnú sťažnosť podľa
§ 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.



84. Kasačný súd vychádzajúc zo skutkových zistení danej veci a právnych záverov uvedených vyššie
nevyhovel návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku kasačnej sťažnosti, keďže nemal preukázané
dôvody pre priznanie odkladného účinku v zmysle § 447 ods.1 SSP.

85. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší v zmysle právnej úpravy ustanovenej v §§
467 a nasl. SSP.

86. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.