LS spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 44Ek/494/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120255253
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Jablončíková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2020:6120255253.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: STAVMAT STAVEBNINY, s.r.o., so sídlom
Pezinská 56, 901 01 Malacky, IČO: 34 116 125, zast. Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 1312/29, 911 01 Trenčín, IČO: 47 256 907, proti povinným: 1/ LS spol. s r.o.,
so sídlom Jesenského 1, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 36 649 198, 2/ E. N., X.. XX.XX.XXXX, E. XXX/
X, XXX XX Ž. X. P., 3/ Z. M., X.. XX.XX.XXXX, X. G. XXX, XXX XX X. G., o vymoženie 1.061,04 EUR
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom JUDr. Žofia Žabková, so sídlom exekútorského úradu
Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695 pod číslom 420EX 222/20,
rozhodujúc o návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh povinného 3/ na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnému 3/ nárok na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s návrhom
povinného 3/ na zastavenie exekúcie vo výške 49,59 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k
povereniu na vykonanie exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie podaným na Okresný súd Banská Bystrica
dňa 04.03.2020 domáhal od povinných vymoženia peňažného nároku vo výške 1.061,04 Eur s
príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - Rozhodcovského rozsudku vydaného Všeobecným
rozhodcovským súdom SR, sp. zn. 1686/OB/091219 zo dňa 16.01.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť
dňa 06.02.2020 (ďalej len „Exekučný titul“).
2. Súd po preskúmaní návrhu a príloh k nemu vydal pod spisovou značkou 44Ek/494/2020 dňa
17.04.2020 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Žofia Žabková, so sídlom
exekútorského úradu Námestie Matice slovenskej 6, 965 01 Žiar nad Hronom, IČO: 42 310 695, ktorý
exekúciu vedie pod sp. zn. 420EX 222/20.
3. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.04.2020 bolo povinnému 3/ doručené do vlastných rúk
dňa 05.05.2020. Podanie povinného 3/ - návrh na zastavenie exekúcie, bolo poverenému súdnemu
exekútorovi doručené dňa 20.05.2020. Súd konštatuje, že návrh povinného 3/ na zastavenie exekúcie
bol podaný v zákonom stanovenej 15-dňovej lehote.
4. Súdny exekútor doručil Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 02.06.2020 podanie k spisu - Návrh
povinného 3/ na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2020 + obálka, spolu s vyjadrením oprávneného
k návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie zo dňa 22.05.2020 + plnomocenstvo, upovedomenie o
začatí exekúcie zo dňa 27.04.2020 + doručenky.
5. Povinný 3/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2020 uvádza dôvody, pre
ktoré žiada začatú exekúciu zastaviť. V úvode svojho návrhu na zastavenie exekúcie povinný 3/
uvádza, že z listín mu predložených vyplýva, že žalobca so žalovaným 1/ v zastúpení žalovaným 2/ -
konateľom uzavreli dohodu o zaplatení dlhu zo dňa 05.08.2019. Listom zo dňa 12.11.2019 adresovaným
žalovanému 2/ spoločnosťou Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o. bol tento vyzvaný
v zmysle dohody zo dňa 05.08.2019 na zaplatenie žalovanej sumy z titulu ručiteľského záväzku v



zmysle citovanej dohody. Povinný 3/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že on ako
fyzická osoba dohodu o zaplatení dlhu zo dňa 05.08.2019 nepodpísal. Dohodou zo dňa 05.08.2019
bol nahradený pôvodný záväzok vyplývajúci z rámcovej kúpnej zmluvy zo dňa 26.09.2018. Povinný 3/
uvádza, že nepodpísaním dohody o zaplatení dlhu zo dňa 05.08.2019 neprevzal ručiteľský záväzok a z
tohto dôvodu v predmetnom zmluvnom vzťahu nie je solidárnym dlžníkom a vo vedenom konaní nie je
pasívne legitimovaný. Z uvedeného dôvodu má preto povinný 3/ za to, že nie je v predmetnej exekučnej
veci povinným a exekučný titul nie je voči jeho osobe vykonateľný. Povinný 3/ uvádza, že vydaním
exekučného titulu došlo k porušeniu jeho základných práv garantovaných Ústavou SR. Na základe
vyššie uvedeného žiada povinný 3/ exekučné konanie v zmysle § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného
poriadku zastaviť.
6. Oprávnený sa k návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie vyjadril prostredníctvom svojho
právneho zástupcu dňa 22.05.2020. Oprávnený k námietke povinného, že nepodpísal dohodu o
zaplatení dlhu v splátkach, v dôsledku čoho nebol pasívne vecne legitimovaný v základnom konaní a
teda nie je ani povinný v rámci tohto exekučného konania uvádza, že otázka pasívnej vecnej legitimácie
bola riešená už v rámci základného konania, pričom s touto sa rozhodcovský súd riadne vysporiadal.
Oprávnený neinicioval žalobu voči povinnému 3/ z titulu pristúpenia k záväzku povinného 1/ na základe
dohody o zaplatení dlhu v splátkach ako mylne uvádza povinný 3/. Oprávnený uvádza, že pasívna
vecná legitimácia povinného 3/ je daná rámcovou kúpnou zmluvou č. 382018 zo dňa 26.09.2018, ktorá
obsahuje jeho ručiteľský záväzok. Predmetná dohoda o zaplatení dlhu v splátkach je kumulatívnou
nováciou, teda podpisom tejto dohody nevznikol nový záväzok medzi oprávneným a povinným 1/ a
povinným 2/. Podpisom dohody došlo k zmene v obsahu záväzku, nie k zmene subjektov, všetky
zabezpečovacie práva trvajú naďalej (516 ods. 3 OZ). Oprávnený s poukazom na uvedené uvádza,
že povinný 3/ je naďalej zaviazaný ako solidárny dlžník popri povinnom 1/ a povinnom 2/ v rozsahu
povinností špecifikovaných v rámcovej kúpnej zmluve č. 3822018. Vzhľadom na uvedené má oprávnený
za to, že návrh na zastavenie exekúcie povinného 3/ nie je dôvodný, pretože povinný 3/ nepreukázal
existenciu žiadneho z dôvodov na zastavenie exekúcie, v nadväznosti na čo oprávnený žiada konajúci
súd, aby návrh povinného zamietol v celom rozsahu. Oprávnený zároveň požiadal súd, aby bol povinný
3/ zaviazaný na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s vyjadrením sa k návrhu povinného 3/
na zastavenie exekúcie.
7. Súdny exekútor sa ku návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie a ku vyjadreniu právneho zástupcu
oprávneného nevyjadril, len predložil súdu dokumenty.
8. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný
poriadok), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali
okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa
osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho
bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti
exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15
dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie
exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku
dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie
môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí
ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní
predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia,
ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný
účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora.
Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa
k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor
vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich
pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie
exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví
a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.



14. Podľa § 13 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka právnická osoba koná štatutárnym orgánom,
alebo za ňu koná zástupca.
15. Podľa § 533 Občianskeho zákonníka kto bez súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že
splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú
zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie § 531 ods. 4 tu platí obdobne.
16. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov
(ďalej len „ZoRK“) rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo
niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom alebo v inom právnom vzťahu, sa
rozhodnú v rozhodcovskom konaní.
17. Podľa 4 ods. 1 ZoRK rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.
18. Podľa § 4 ods. 2 ZoRK rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
19. Podľa § 4 ods. 4 ZoKR odkaz v zmluve alebo v písomnej komunikácii strán na akýkoľvek dokument
obsahujúci rozhodcovskú doložku sa považuje za písomnú rozhodcovskú zmluvu, ak sa takýmto
odkazom má podľa vôle strán stať rozhodcovská doložka súčasťou zmluvy.
20. Podľa § 4 ods. 5 ZoKR písomná forma rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj pri písomnom
pristúpení k zmluve podľa osobitného zákona, ktoré obsahuje platnú rozhodcovskú doložku. To platí aj
v prípade nadobudnutia členstva v záujmovom združení alebo v inej právnickej osobe, ktorej vnútorné
predpisy obsahujú rozhodcovskú doložku.
21. Návrh na zastavenie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorej účelom
je zastavenie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Procesne legitimovaným na podanie
návrhu na zastavenie exekúcie súdom je povinný. Povinný sa môže proti exekúcii relevantne brániť
tvrdením, že vymáhaná pohľadávka zanikla na základe právnej skutočnosti, ktorá nastala po vzniku
exekučného titulu. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, musí byť návrh na zastavenie
exekúcie odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu
podania návrhu uplatniť. Inštitút návrhu na zastavenie exekúcie neslúži ako opravný prostriedok
proti nesprávnym rozhodnutiam. Návrh na zastavenie exekúcie je podaním vo veci samej a okrem
všeobecných náležitostí, musí obsahovať aj vymedzenie dôvodov, pre ktoré má byť exekúcia zastavená.
Je vhodné aby návrh na zastavenie exekúcie obsahoval aj návrhy na vykonanie dôkazov na preukázanie
tvrdených skutočností. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané, a
ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti. Pre vykonávacie konanie platí, že
sa v ňom vymáha plnenie, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté. Exekučný súd nesmie skúmať
vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase
vzniku exekučného titulu existuje. Znamená to, že exekučný súd nemôže prehodnotiť, že vymáhaná
pohľadávka nevznikla. Základným predpokladom na zákonné vedenie exekúcie voči povinnému je
existencia riadneho exekučného titulu. Riadnym exekučným titulom môže byť iba také rozhodnutie, ktoré
je vykonateľné, čo je v tomto prípade Rozhodcovský rozsudok vydaný Všeobecným rozhodcovským
súdom SR, sp. zn. 1686/OB/091219 zo dňa 16.01.2020, ktorý nadobudol vykonateľnosť dňa 06.02.2020.
22. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne
povinného, ktorý ho podal.
23. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia
exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie sa posudzuje v čase začatia exekučného konania, t.j. dňom,
v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti,
ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku.
24. Súd zastaví exekúciu voči povinnému iba v prípadoch uvedených v § 61k ods.1 Exekučného poriadku
a teda ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, ak
bol exekučný titul zrušený, ak je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon
cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2),
alebo sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
25. K námietke povinného 3/, že on ako fyzická osoba nepodpísal dohodu o zaplatení dlhu zo dňa
05.08.2019, čím teda neprevzal ručiteľský záväzok a z tohto dôvodu v predmetnom zmluvnom vzťahu
nie je solidárnym dlžníkom, súd odkazuje na znenie článku V. Záverečné ustanovenia bod 4. Rámcovej
kúpnej zmluvy č. 382018 zo dňa 26.09.2018, v ktorom je rozhodcovská zmluva obsiahnutá. Zo znenia
článku V. Záverečné ustanovenia bod 7. mal súd za preukázané, že povinný 3/ prevzal na seba ručiteľský
záväzok, čo znamená, že rozhodcovská doložka sa vzťahuje aj na neho. Súd v tejto súvislosti zároveň
poukazuje na skutočnosť, že predmetná dohoda o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 05.08.2019 je
kumulatívnou nováciou, teda podpisom tejto dohody nevznikol nový záväzok medzi oprávneným a



povinným 1/ a povinným 2/. Podpisom dohody došlo k zmene v obsahu záväzku, nie k zmene subjektov,
všetky zabezpečovacie práva trvajú naďalej.
26. Ďalším dôvodom na zastavenie exekúcie je podľa povinného 3/ skutočnosť, že nie je pasívne vecne
legitimovaným. K danej skutočnosti súd uvádza, že pod pojmom vecná legitimácia, či už aktívna alebo
pasívna, sa vo všeobecnosti rozumie oprávnenie účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú
legitimáciu má ten z účastníkov, ktorému vyplýva tento stav z hmotného práva, teda ten kto je nositeľom
subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti (pasívna vecná
legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že predpokladom
právomoci rozhodcovského súdu je platné uzavretie rozhodcovskej zmluvy medzi zmluvnými stranami, a
to či už vo forme osobitnej zmluvy, alebo rozhodcovskej doložky, podľa ktorej všetky alebo niektoré spory,
ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v
rozhodcovskom konaní pred určeným rozhodcom. Iba platná rozhodcovská zmluva pod ktorej aplikačný
rozsah sa daný spor vzťahuje môže totiž založiť právomoc rozhodcovi na jej základe tento spor prejednať
a rozhodnúť. V predmetnej veci má súd za preukázané, že Všeobecný rozhodcovský súd SR vyvodil
svoju právomoc prejednať a rozhodnúť daný spor z rozhodcovskej doložky, ktorá je obsiahnutá v čl. V.
Záverečné ustanovenia bod 4. Rámcovej kúpnej zmluvy č. 382018 zo dňa 26.09.2018.
27. Súd na základe vyššie uvedených skutočností má za to, že právomoc rozhodcovského súdu v tomto
prípade bola daná a vec mohol prejednať a rozhodnúť Všeobecný rozhodcovský súd SR.
28. Povinný 3/ vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie ďalej namietal, že exekučný titul nie je voči
jeho osobe vykonateľný. Súd má za to, že vykonateľnosť je podľa § 232 Civilného sporového poriadku
vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej
a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť,
rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu. Vykonateľnosť rozhodnutia nastáva priamo zo zákona splnením procesných podmienok pre
nadobudnutie vykonateľnosti rozhodnutia a je nevyhnutným prvkom bez ktorého by predmetné rozsudky
nemohli byť exekučnými titulmi. Súd opätovne preskúmal exekučný titul a spisový materiál v tomto
konaní a má za to, že exekučný titul je formálne a zároveň materiálne vykonateľný, t. j. je spôsobilým
exekučným titulom, na podklade ktorého je možné viesť exekučné konanie. Z uvedených skutočností
zároveň vyplýva, že povinný 3/ dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie.
29. Posledným dôvodom, pre ktorý žiada povinný 3/ exekúciu zastaviť, je skutočnosť, že vydaním
exekučného titulu boli porušené jeho základné práva garantované Ústavou SR. Súd v tejto súvislosti
uvádza, že predmetom skúmania v tomto štádiu konania nie sú okolnosti, za ktorých došlo k vydaniu
exekučného titulu a ktoré nastali ešte pred vznikom exekučného titulu. Exekučný súd nie je príslušný
skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia,
teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý daný exekučný titul vydal.
V danom štádiu konania už nijakým spôsobom nemôže súd zasahovať alebo posudzovať dôvody,
pre ktorý bol exekučný titul vydaný. Jeho obsahom je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom
prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú.
To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho
významu (uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 31.07.2008, sp. zn. 20 Cdo 1940/2008). Nerešpektovanie
exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia.
30. Súd je v zmysle vyššie uvedených skutočností toho názoru, že povinný 3/ vo svojom návrhu na
zastavenie exekúcie nepreukázal také okolnosti, ktoré by po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik
vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby vo veci
mohlo byť vydané rozhodnutie o zastavení exekúcie podľa niektorého z dôvodov uvedených v § 61k
Exekučného poriadku, a preto návrh povinného 3/ na zastavenie exekúcie zo dňa 14.05.2020 podľa §
61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol. (I. výrok)
31. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s
podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na



vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie
v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
34. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne
vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v
súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.
35. Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát,
odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený
nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby;
a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho
zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie
exekúcie.
36. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Vyhláška“), odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý
z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu
zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní,
odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
37. Exekučný poriadok má osobitnú úpravu týkajúcu sa trov exekúcie oprávneného. Podľa ustanovenia
§ 199d Exekučného poriadku, má oprávnený voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených
trov, ktoré v exekučnom konaní platil v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie
exekúcie alebo v dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v
exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie. Exekučný poriadok teda
v zásade predpokladá, že v konaní vzniknú dôvodne vynaložené a účelné trovy exekúcie predovšetkým
oprávnenému. Rozhodnutie o trovách exekúcie však nepochybne musí tiež zodpovedať všeobecnej
zásade spravodlivosti súdneho konania, ako jednej z nosných zásad akéhokoľvek (teda aj exekučného)
konania. Aj pri rozhodovaní o trovách exekúcie je preto nevyhnuté vychádzať z konkrétnych okolností
danej veci a zohľadniť všetky osobitosti relevantné z hľadiska rozhodovania o trovách exekúcie.
38. Trovy vynaložené účastníkom konania v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným
postojom k predmetu konania. Ich vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného
nároku alebo procesná ochrana proti takémuto tvrdenému nároku. Účelnosť sa v zásade dá stotožniť
s nevyhnutnosťou alebo právnou možnosťou vynaloženia trov spojených s ústavne zaručeným právom
na právnu pomoc v zmysle článku 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a trovy právneho zastúpenia
sa vo všeobecnosti za účelne vynaložené považujú. Účelnosť vynaložených nákladov je podmienkou
ich priznania, avšak podmienkou je, že ide o výdavky potrebné na uplatňovanie či bránenie práv
účastníka konania. Poukazujúc sa vyššie uvedené, účastník konania - oprávnený, ktorý mal plný úspech
v súvislosti s rozhodovaním o návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie, má nárok na náhradu
všetkých účelne vynaložených trov, ktoré potreboval na uplatňovanie práva alebo bránenie práva proti
účastníkovi - povinnému 3/, ktorý úspech nemal.
39. Oprávnený si v súvislosti s návrhom povinného 3/ na zastavenie exekúcie uplatnil nárok na náhradu
trov exekučného konania. Súd priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s
návrhom povinného 3/ na zastavenie exekúcie vo výške 49,59 Eur, pozostávajúce z jedného polovičného
úkonu za vyjadrenie k návrhu povinného 3/ na zastavenie exekúcie (1 x 30,71 Eur), jedného režijného
paušálu za rok 2020 (1 x 10,62 Eur) a DPH 20% (8,26 Eur).
40. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd pri rozhodovaní o trovách exekúcie oprávneného, ktoré
mu vznikli v súvislosti s návrhom povinného 3/ na zastavenie exekúcie, priznal oprávnenému nárok na
náhradu trov konania vo výške 49,59 Eur, ktoré budú vymáhané na základe dodatku k povereniu na
vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti tohto uznesenia. (II. výrok)

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.



V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho
sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu
možné a účelné.