ABISS PLUS s.r.o.


Súd: Okresný súd Nové Mesto n/V
Spisová značka: 9Cb/96/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512205090
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Pavlovičová
ECLI: ECLI:SK:OSNM:2015:3512205090.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Lenkou Pavlovičovou v právnej veci
navrhovateľa JÁNOŠÍK OKNA- DVEŘE, s.r.o., so sídlom, Česká republika, Lačnov, Na Kopci 81, IČO:
27763099, proti odporcovi ABISS PLUS, s.r.o., so sídlom Slovenská republika, Stará Turá, Gen. M. R.
Štefánika 383/29, IČO: 36707767, o zaplatenie 17.630,-Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 17.630,- Kč s 8,25% ročným

úrokom z omeškania od 03.09.2009 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 42,-

Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd odporcu zaviazal k zaplateniu sumy 17.630,-Kč
s 9% ročným úrokom z omeškania od 03.09.2009 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Uviedol,
že uzatvoril s odporcom kúpnu zmluvu na dodávku tovaru uvedeného v prílohe objednávky. Celková
kúpna cena bola 64.630,-Kč, odporca zaplatil dve zálohy vo výške 7.000,-Kč a 40.000,-Kč, zvyšnú sumu
17.630,-Kč nezaplatil.

Platobným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 26.03.2014 č.k.
10Rob/67/2012-22 súd návrhu navrhovateľa v celom rozsahu vyhovel.

Platobný rozkaz bol Uznesením tunajšieho súdu zo dňa 04.11.2014 č.k. 9Cb/96/2014-29 zrušený pre
nemožnosť doručenia odporcovi.

Súd vykonal dokazovanie výpismi z obchodného registra na účastníkov konania, objednávkou č.
31290218, faktúrou č. 31490773, pokusom o smír zo dňa 15.04.2010.

Ako vyplýva z dokladov predložených navrhovateľom, odporca si u navrhovateľa objednal dňa
26.02.2009 tovar bližšie špecifikovaný v jej prílohe. Bolo dohodnuté, že celková cena za tovar je vo výške
64.630,40 Kč, prvá záloha bude vo výške 7.000,-Kč a bude zaplatená do 5 dní od podpisu objednávky,



druhá záloha bude vo výške 40.000,-Kč a bude zaplatená do 6 týždňov pre expedovaním tovaru a
doplatok bude vo výške 17.630,40 Kč a bude uhradený do 14 dní po dodaní tovaru.

Faktúrou č. 31490773 vyúčtoval navrhovateľ odporcovi za dodanie tovaru sumu 17.630,-Kč, ktorá bola
splatná 02.09.2009. Odporca z takto vyúčtovanej ceny uhradil sumu 7.000,-Kč a 40.000,-Kč, zostávajúca
suma 17.630,40 Kč zostala neuhradená.

Účastníci neoznámili, že by medzi nimi existovala pre ich obchodný vzťah dohoda o rozhodnom práve.

Je nepochybné, že medzi účastníkmi došlo k uzatvoreniu kúpnej zmluvy s prvkami zmluvy o dielo,
keďže predmetom záväzku navrhovateľa bolo vyrobenie a zhotovenie diela podľa objednávky odporcu
a povinnosťou odporcu bolo uhradenie ceny za dodaný tovar. Cena bola nesporná, zo strany odporcu
neboli vznesené žiadne námietky voči jej výške.

Pokiaľ ide o právne posúdenie, tunajší súd má právomoc v danej veci konať. Pre posúdenie tejto otázky
je rozhodujúce Nariadenie Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v
občianskych a obchodných veciach. Podľa Kapitoly II, oddielu 1, článku 2 tohto nariadenia, ak nie je
v tomto nariadení uvedené inak, osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich
štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto členského štátu. I podľa Kapitoly II, oddielu 2, článku 5 tohto
nariadenia (osobitná právomoc) je možné odporcu žalovať na tunajšom súde, keďže ide o predaj tovaru
a v danom prípade možno žalovať v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať.

Pokiaľ ide o posúdenie rozhodujúceho práva, je potrebné konštatovať, že medzi účastníkmi ide o
obchodnoprávny vzťah s medzinárodným prvkom, ktorý je s ohľadom na jeho obsah a charakter
potrebné posúdiť podľa Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorým je viazaná
Slovenská i Česká republika. Navrhovateľ je právnickou osobou zriadenou v Českej republike, tu
vykonáva podnikateľskú činnosť. Odporca je právnickou osobou zriadenou v Slovenskej republike,
tu vykonáva podnikateľskú činnosť. Podľa oddielu II článku 3 bod 1 veta prvá a druhá Dohovoru o
rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rímsky dohovor z 19.06.1980- účinný do 17.12.2009), zmluva
sa spravuje právnym poriadkom, ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí
dostatočne spoľahlivo vyplývať z ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Podľa oddielu II článku
4 bod 1 veta prvá, bod 2 tohto Dohovoru, v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe rozhodného práva pre
zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým má najužšiu väzbu.
S výhradou ustanovenia odseku 5 tohto článku platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu so
štátom, kde má účastník zmluvy, ktorý má uskutočniť plnenie charakteristické pre zmluvu, obvyklý
pobyt v čase uzatvorenia zmluvy alebo v prípade zapísanej alebo nezapísanej právnickej osoby, svoju
ústrednú správu. Ak sa však zmluva uzatvorí v rámci výkonu obchodnej činnosti alebo povolania tohto
účastníka, tak platí domnienka, že zmluva má najužšiu väzbu s tým štátom, kde sa nachádza jeho hlavná
prevádzkareň alebo, ak má podľa zmluvy plnenie poskytnúť iná prevádzkareň ako hlavná prevádzkareň,
so štátom, kde sa nachádza táto iná prevádzkareň. Podľa čl. 21 Rímskeho dohovoru, tento dohovor sa
nedotýka uplatňovania medzinárodných dohovorov, ktorých zmluvnou stranou je alebo sa stane zmluvný
štát. Takýmto dohovorom je v prípade Českej a Slovenskej republiky Dohovor OSN o zmluvách o
medzinárodnej kúpe tovaru.

Podľa čl. 1 Dohovoru o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru (uverejnený pod č. 160/1991 Zb.)
tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych
štátoch, a) ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi; alebo b) ak podľa ustanovení medzinárodného práva
súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Na skutočnosť, že strany majú
miesta podnikania v rôznych štátoch sa neprihliada, ak táto skutočnosť nevyplýva buď zo zmluvy, alebo
z rokovania medzi stranami alebo z informácií poskytnutých stranami kedykoľvek do uzavretia zmluvy
alebo pri jej uzavretí. Pri určovaní použiteľnosti tohto Dohovoru sa neprihliada na štátnu príslušnosť
strán a ani na to, či strany alebo zmluva majú občianskoprávnu alebo obchodnú povahu.



Podľa čl. 4 tohto Dohovoru tento Dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti
predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené
v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a) platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo
akejkoľvek zvyklosti; b) účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru.

Podľa čl. 7 ods. 2 Dohovoru otázky patriace do predmetu úpravy tohto Dohovoru, ktoré sa v ňom
výslovne neriešia, sa riešia podľa všeobecných zásad, na ktorých Dohovor spočíva, alebo, ak také
zásady chýbajú, podľa ustanovení právneho poriadku rozhodného podľa ustanovení medzinárodného
práva súkromného.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi navrhovateľom a odporcom došlo k uzatvoreniu kúpnej
zmluvy s prvkami zmluvy o dielo, táto zmluva je upravená v čl. 3 Dohovoru.

Podľa čl. 30 Dohovoru predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré sa naň
vzťahujú, a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok ustanovených
zmluvou a týmto Dohovorom.

Je nepochybné, že navrhovateľ si svoju povinnosť z uzatvorenej kúpnej zmluvy splnil, keď odporcovi
dodal tovar a previedol na neho vlastnícke právo k nemu. Táto skutočnosť nebola medzi účastníkmi
sporná.

Podľa čl. 53 Dohovoru kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať dodávku v súlade
so zmluvou a týmto Dohovorom.

Odporca kúpnu cenu neuhradil, jej výška medzi účastníkmi sporná nebola. Odporca nepreukázal ani to,
že by prípadne jeho záväzok zanikol iným spôsobom ako zaplatením. Odporca bol preto zaviazaný k
zaplateniu zostávajúcej sumy kúpnej ceny vo výške 17.630,-Kč.

Navrhovateľ sa ďalej domáhal zaplatenia úroku z omeškania. Úrok z omeškania bolo potrebné s
ohľadom na horecitované Dohovory posúdiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka platného v
Českej republike. Dohovor o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru otázku úroku z omeškania nerieši.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka ČR účinného ku dňu vzniku omeškania dlužník je v prodlení, jestliže
nesplní řádně a včas svůj závazek, a to až do doby poskytnutí řádného plnění nebo do doby, kdy závazek
zanikne jiným způsobem. Dlužník však není v prodlení, pokud nemůže plnit svůj závazek v důsledku
prodlení věřitele (preklad: „dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby
poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, kedy záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je
v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa“).

Podľa § 369 ods.l Obchodného zákonníka ČR, je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku
nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky
úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského (predklad: „ak je dlžník
v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti a nie je dohodnutá sadzba úrokov z
omeškania, je dlžník povinný platiť z nezaplatenej čiastky úroky z omeškania určené v zmluve, inak
určené predpismi občianskeho práva).

Podľa Nariadenia Vlády ČR č. 142/1994 Sb. je výška úrokov z omeškania vo výške ročne repo sadzby
stanovenej ČNB, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho
polroka.



Výška repo sadzby v rozhodnom období bola 1,25%. Navrhovateľovi tak patrí úrok z omeškania z dlžnej
sumy vo výške 8,25% ročne za dobu od 03.09.2009 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. Navrhovateľov neúspech bol iba v
nepatrnej časti, preto mu súd priznal náhradu trov konania v plnej výške. Trovy konania pozostávajú zo
zaplateného súdneho poplatku v sume 42,-Eur. Tieto trovy konania je odporca povinný zaplatiť do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku (§ 160 ods. 1 O.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 2 rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov
účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len
tým, že

sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

rozhodoval vylúčený sudca,

súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu,
dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez
svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, §
205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať



návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.