EBC group s. r. o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Cob/40/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200521
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8219200521.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu
JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: TOMAR SLOVAKIA s.r.o., so sídlom
Keratsínske námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 47 160 918, zastúpeného: JUDr. Marek Polakovič, advokát,
so sídlom Hlavná 11, 080 01 Prešov, IČO: 42231639, proti žalovanému: EBC group s. r. o., so sídlom
Radničné námestie 29, 085 01 Bardejov, IČO: 36 716 235, zastúpenému: Marják, Ferenci & Partners
s.r.o., so sídlom Tajovského 17, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988, o zaplatenie
2.718,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov, č. k.
3Cb/9/2019-219 z 23.januára 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto:
„Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.563,64 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8%
ročne zo sumy 400,- Eur za obdobie od 26.7.2018 do zaplatenia, zo sumy 1.133,07 Eur za obdobie od
26.8.2018 do zaplatenia, zo sumy 763,64 Eur za obdobie od 26.9.2018 do zaplatenia, zo sumy 266,93
Eur za obdobie od 18.10.2018 do zaplatenia, všetko to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V
prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 88,64%, o výške ktorej
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“

2. Vychádzal zo skutkového zistenia, že faktúrou č. 180037 z 30.06.2018, splatnou 25.07.2018 žalobca
žalovanému fakturoval dodávku služieb v oblasti uskutočňovania stavieb za mesiac jún 2018 v celkovej
sume 1.400,- eur. Doručenie tejto faktúry žalovanému sporné nebolo, rovnako ako jej čiastočná úhrada
vo výške 1.000,- eur žalovaným. Uplatnený nárok sa týkal zvyšnej sumy 400,- eur.

3. Z faktúry žalobcu č. 180046 z 31.07.2018, splatnej 25.08.2018 vyplýva, že ňou žalobca žalovanému
fakturoval dodávku služieb v oblasti uskutočňovania stavieb za 17 odpracovaných dní mesiaca júl 2018
v celkovej sume 1.214,-eur. Doručenie tejto faktúry žalovanému sporné nebolo. Žalovaný tvrdil, že ju
žalobcovi vrátil z dôvodu neodborne vykonaných prác zásielkou z 25.09.2018.

4. Z faktúry žalobcu č. 180050 z 07.09.2018, splatnej 25.09.2018 vyplýva, že ňou žalobca žalovanému
fakturoval dodávku služieb v oblasti uskutočňovania stavieb za 12 odpracovaných dní mesiaca august



2018 v celkovej sume 818,- eur. Doručenie tejto faktúry žalovanému bolo medzi stranami sporné.
Žalobca ho preukazoval výpisom zo svojho e-mailového účtu o jej zaslaní 07.09.2018 na adresu: G..V.
<O.:G..V.> spolu s prehľadom o dochádzke zasielanom žalobcovi G. G. z e-mailového účtu spoločnosti
I. U. Z..F..P..

5. Z faktúry žalobcu č. 180051 z 03.10.2018, splatnej 17.10.2018 vyplýva, že ňou žalobca žalovanému
fakturoval dodávku služieb v oblasti uskutočňovania stavieb za 4 odpracované dní mesiaca júl 2018 v
celkovej sume 286,- eur. Doručenie tejto faktúry žalovanému bolo medzi stranami sporné. Žalobca ho
preukazoval výpisom zo svojho e-mailového účtu o jej doručení 09.10.2018 na adresu: I..V. <O.:I..V.>,
z ktorej tiež vyplýva kópia doručenia doúčtovania na e-mailovú adresu G. G..

6. V konaní bolo nesporné, že žalobca doručil žalovanému aj predžalobnú výzvu z 26.09.2018 na
zaplatenie jeho faktúr č. 180037, 180046 a 180050 (č.l. 5 spisu).

7. Zo žalovaným predloženej objednávky z 08.12.2017 vyplýva, že žalovaný si v období od 11.12.2017
do 28.02.2018 (bod 3.1 objednávky) u žalobcu objednal služby spojené s vykonávaním činnosti
stavbyvedúceho. Podľa bodu 3.2 označenej objednávky zmena času plnenia sa mohla uskutočniť
len formou číslovaných dodatkov. Objednávka ako pracovnú náplň obsahuje: zabezpečenie plynulého
chodu stavebných prác, vyhľadávanie subdodávok, kontrolu priebehu stavebných prác na dennej
báze, vedenie smenovky pre pracovníkov pracujúcich na základe hodinovej sadzby, kontrola riadenia
stavebných prác na základe projektovej dokumentácie a realizačného rozpočtu (výkaz výmer) stavby,
sledovanie, zapisovanie do stavebného denníka a informovanie vedenia spoločnosti ohľadom naviac
prác na stavbe, zúčastňovanie sa kontrolných dní a konzultácii s projektantom a investorom stavby. Cena
za uvedenú prácu bola dohodnutá 1.200,- eur pomerovo k odpracovaným dňom. Cena za objednané
práce mala byť hradená formou fakturácie k 25. dňu v mesiaci (bod 6.1 objednávky). Podľa tejto
objednávky bol žalobca povinný faktúry doručiť na adresu žalovaného, pričom lehota splatnosti bola
dohodnutá na 14 dní. Podľa čl. VII tejto objednávky strany sa dohodli na zmluvnej pokute v prípade
zistenia porušenia pri návšteve staveniska, a to za zistenie užívania alkoholických nápojov počas
pracovného času vo výške 300,-eur bez DPH na pracovníka, pri zistení fajčenia na stavenisku 50,- eur
bez DPH na pracovníka, pri zistení nedodržiavania predpisov BOZP sumou 50,- eur na pracovníka a
za porušenie pracovnej disciplíny 50,- eur bez DPH na pracovníka. Na objednávke bola ako kontaktná
osoba objednávateľa uvedený O. A..

8. Z výpisu z obchodného registra žalovaného vyplýva jeho sídlo Radničné námestie 29, 085 01
Bardejov, konateľmi sú L.. S. G. a S. G.V. a jediným spoločníkom L.. S. G.. Z výpisu z obchodného
registra I. U. Z..F..P.., L.P.: XX XXX XXX vyplýva, že sídli na rovnakej adrese, t.j. Radničné nám. 29, 085
01 Bardejov a jej konateľmi sú taktiež L.. S. G. a S. G. a jediným spoločníkom L.. S.F. G..

9. Z objednávky č. 180013 z 19.02.1018 bolo zistené, že žalovaný si na stavbu Dom smútku Prievidza
objednal na výkon stavebných prác ako zhotoviteľa obchodnú spoločnosť I.+B. Z. Z..F..P.., L.: XX
XXX XXX, S. XF, XXX XX A. s cenou diela určenou podľa cenovej ponuky s termínom realizácie od
20.03.2018 po dobu 10 týždňov. Aj táto objednávka žalovaného obsahuje ustanovenie o zmluvnej pokute
za porušovanie predpisov BOZP pracovníkmi zhotoviteľa (50,- eur za každý zistený prípad). Objednávka
obsahuje aj ustanovenie o tom, že prípadná nadspotreba materiálu bude zhotoviteľovi účtovaná v
cenníkových cenách spoločnosti I. U. Z..F..P..

10. Z e-mailovej správy zaslanej konateľom žalobcu 01.07.2018 o 21.54 na adresu A..Z. <O.:A..Z.>
vyplývajú upozornenia konateľa žalobcu na nedostatočný počet odborníkov na stavbe, potrebu
ukončenia detailov prác, potrebu dodržiavania kvality prác ako aj dodržiavanie predpisov BOZP. Vyplýva
z nej tiež tvrdenie žalobcu o viacerých upozorneniach p. W., p. O. a p. O. o nedostatkoch, ktoré sú k
priebehu prác na stavbe vytýkané investorom.

11. Z obsahu do spisu zabezpečeného stavebného denníka stavby „Rekonštrukcia domu smútku v
Prievidzi“ vyplýva, že hlavným investorom stavby bolo Mesto Prievidza, technickým dozorom investora
L.. M. O., za hlavného stavbyvedúceho bol označený A. A., ako stavbyvedúci O. O.. Stavebné práce
podľa zápisov v stavebnom denníku začali 20.03.2018, pričom pri zápise v tento deň je uvedený
podpis konateľa žalobcu (totožný s podpisom na plnomocenstve k žalobe). Podpisy žalobcu pri denných
záznamoch sú v stavebnom denníku pravidelne uvádzané až do štvrtka 16.08.2018 a teda aj za



fakturované obdobia. Stavebný denník obsahuje pravidelne aj zápisy technického dozoru investora,
osoby stavbyvedúceho označenej na úvodnej strane stavebného denníka (O. O.) ako aj zistenia
autorizovaného bezpečnostného technika O. H..

12. Z predloženej rekapitulácie vyčíslenia škody nesprávne zrealizovaných prác na stavbe Domu
smútku v Prievidzi na č.l. 32 vyplýva jej vyčíslenie v sume 13.652,66 eur. Uvedená rekapitulácia
obsahuje aj pripojené rozpočty s výkazom výmer jednotlivých položiek rekapitulácie, a to celkovo na
siedmich stranách. Uvedená listina neobsahuje dátum vyhotovenia, autora vyhotovenia, ani žiaden
podpis spracovateľa.

13. Zo zoznamu porušení protipožiarnych, hygienických, bezpečnostných a technologických predpisov
vyplýva chronologicky zostavený prehľad zistení o týchto porušeniach za obdobie od 17.04.2018
do 31.08.2018 s uvedením počtu osôb, u ktorých bolo toto porušenie zistené a bez konkrétneho
označenia osôb, ktoré sa porušení mali dopustiť. Pripojené záznamy spoločnosti M. Z..F..P.. zo
17.04.2018, 24.04.2018, 15.05.2018, 25.05.2018, 30.05.2018, 8.06.2018, 12.06.2018 na č.l. 20-28
bližšie konkretizujú zistené nedostatky.

14. Predmet sporu prvoinštančný súd právne posúdil podľa § 261 ods. 1, 8, 9, § 269 ods. 2, § 324 ods.
1, § 358, § 359 Obchodného zákonníka a úrok z omeškania bol priznaný odkazom na ust. § 369 ods. 1,
2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1, 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z.
z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov.

15. V nadväznosti na citované ustanovenia súd prvej inštancie uviedol, že: „...medzi stranami bolo
nesporné, že v súvislosti s výkonom činnosti stavbyvedúceho v oblasti uskutočňovania stavieb vznikol
medzi žalobcom a žalovaným obchodnoprávny vzťah v zmysle § 261 ods. 1 a 8 Obchodného zákonníka.
Objednávka rozhodujúca pre posúdenie zmluvného záväzku bola v písomnej forme predložená len za
obdobie od 01.12.2017 do 28.02.2018, pričom žiaden písomný dodatok o jej predĺžení nebol stranami
konania ani tvrdený. Vzhľadom na absenciu písomnej zmluvy pre obdobie od 01.03.2018 však súd pre
nespornosť vzájomných tvrdení k tejto otázke dospel k záveru o uzavretí ústnej zmluvy medzi stranami
konania, ktorým bol založený obdobný vzájomný zmluvný záväzok strán, ktorého obsah vyplýva zo
žalovaným predloženej objednávky. Jeho obsahom bolo teda zo strany žalobcu zabezpečovanie služieb
spojených s vykonávaním činnosti stavbyvedúceho. Pri ustálení obsahu z toho vyplývajúcich povinností
žalobcu súd vychádzal ako z obsahu predloženej objednávky predchádzajúcej spornému obdobiu, tak
aj z obsahu činnosti žalobcu zistenej z výsluchu konateľa žalobcu na pojednávaní konanom 27.11.2019.
Obsahom záväzku žalobcu voči žalovanému tak súd ustálil nasledovne: zabezpečenie plynulého
chodu stavebných prác (teda riadenie a koordinovanie stavebných prác), vyhľadávanie subdodávok
(zabezpečovanie dodávok niektorých materiálov), dohliadanie - kontrola priebehu stavebných prác na
dennej báze, vedenie smenovky pre pracovníkov pracujúcich na základe hodinovej sadzby, kontrola
riadenia stavebných prác na základe projektovej dokumentácie a realizačného rozpočtu (výkaz výmer)
stavby, resp. dohľad na výkon prác z hľadiska ich súladu s projektovou dokumentáciou, ďalej dohľad, či
sú stavebné práce vykonávané v primeranej kvalite, dohľad na časové dodržiavanie stavebných prác,
sledovanie, zapisovanie do stavebného denníka, informovanie vedenia spoločnosti ohľadom naviac
prác na stavbe, zúčastňovanie sa kontrolných dní ako aj konzultácii s projektantom a investorom stavby.
Je nepochybné a to aj s prihliadnutím na obsah objednávky žalovaného spoločnosti I.+B. Z. Z..F..P..
oboznámenej v konaní, že obsahom zmluvného záväzku žalobcu nebol samotný výkon stavebných prác,
ktoré žalovaný zabezpečoval cez ďalšie subdodávateľské vzťahy, teda objednávky od iných subjektov.

16. Žalovaným namietanú nedôvodnosť rozsahu fakturácie žalobcom za obdobie celého mesiaca jún
2018 (faktúra č. 180037 - na sumu 1.400,- eur), mesiaca júl 2018 (faktúra č. 180046 za 17 odpracovaných
dní a faktúra č. 180051 za ďalšie 4 pracovné dni - spolu na sumu 1.500,- eur) a pomernej časti
mesiaca august 2018 (faktúra č. 180050 za 12 odpracovaných dní) súd neuznal, keďže nielen z
výpovede žalobcu, ale hlavne z oboznámeného stavebného denníka na stavbe Rekonštrukcia Domu
smútku Prievidza vyplýva, že žalobca na dennej báze vykonával zápisy v stavenom denníku k priebehu
stavebných prác, teda svoju činnosť aj skutočne vykonával. Tento záver nespochybňuje skutočnosť, že
stavebný denník obsahuje zápisy a záznamy aj iných osôb a to či už technického dozoru investora (L..
M. O.), alebo ďalšieho stavbyvedúceho uvedeného na 1. strane stavebného denníka (O. O.), keďže
záznamy vykonávané konateľom žalobcu v stavebnom denníku preukazujú denný výkon práce žalobcu
na uvedenej stavbe a to s prihliadnutím na súbežný výkon činnosti na inej stavbe v blízkom regióne,



konkrétne v Žiari nad Hronom. V konečnom dôsledku výkon tejto činnosti do 16.08.2018 potvrdzuje
aj „smenovka“ zaslaná pred fakturáciou za mesiac august 2018 z emailovej adresy G..V. <O.:G..V.>
žalobcovi, o rozsahu vykonávanej činnosti žalobcu po dobu 12 dní, ktoré žalobca faktúrou č. 180050 aj
skutočne v rozsahu 12 dní žalovanému fakturoval. Neobstojí preto ani tvrdenie žalovaného o nedoručení
faktúr č. 180050 a 18051 žalovanému, keďže v konaní bolo preukázané, že tieto boli zasielané na e-
mailovú adresu spoločnosti I. U. Z..F..P.., resp. jej zamestnanca, ktorá spoločnosť je zjavne v zmysle
obsahu obchodného registra nielen vlastnícky, ale aj svojím sídlom, adresou prevádzky, či štatutárnymi
orgánmi prepojená so žalovaným. V konaní bolo zistené, že žalobcom predložená komunikácia bola
vzájomná, teda z uvedenej adresy boli aj žalovaným zasielané podklady pre žalobcu, preto tvrdenie
žalobcu o pokyne doručovať faktúry za realizovanú činnosť na konkrétnu e-mailovú adresu oznámenú
mu zamestnancom žalovaného súd vyhodnotil ako pravdivé a zodpovedajúce medzi stranami ustálenej
praxi a preto námietky žalovaného v tomto smere za krajne účelové. Pre prípad pochybnosti o ich
doručení žalovanému je potrebné poukázať aj na obsah žaloby, ku ktorej boli všetky plne neuhradené
faktúry žalobcu pripojené a takto žalovanému v úplnosti opätovne doručené.

17. Pokiaľ ide o dohodu o cene za uskutočnenú činnosť, súd dospel k záveru, že v spornom období
existovala medzi stranami dohoda o cene 1.400,- eur za jeden mesiac výkonu dohodnutej činnosti.
Uvedený záver plynie nielen zo spontánnej výpovede žalobcu, ale hlavne z výšky fakturovanej sumy za
mesiac jún 2018 vo faktúre č. 180037 - 1.400,- eur. Žalovaný nepoprel nielen doručenie tejto faktúry, ale
ani dohodu o cene za činnosť žalobcu v mesiaci jún 2018, ktorá zodpovedá tej cene, o ktorej vypovedal
žalobca na pojednávaní. Keď v bezprostredne predchádzajúcom období (viď objednávka z 08.12.2017)
bola medzi stranami dohodnutá cena za činnosť stavbyvedúceho na úrovni 1.200,- eur, s prihliadnutím
na skutočnosť, že v následnom období mal žalobca vykonávať svoju činnosť na 2 stavbách súbežne
sa ukazuje, že práve táto čiastka za vykonanú činnosť bola medzi stranami vzájomne dohodnutá.
Žalobca však nepreukázal, aby za mesiac júl a august 2015 bola cena za túto činnosť dohodnutá vo
vyššej výške, t.j. nad sumu 1.400,- eur. Potom však fakturácia za mesiac júl 2018 (faktúra č. 180046
za 17 odpracovaných dní a faktúra č. 180051 za ďalšie 4 pracovné dni - spolu na sumu 1.500,- eur)
ako aj fakturácia za výkon činnosti v pomernej časti mesiaca august 2018 (faktúra č. 180050 za 12
odpracovaných dní v sume 818,- eur, t.j. zo základu 1.500,- eur pri 22 pracovných dní mesiaca august
2018) nezodpovedala vykonaným dôkazom o dohodnutej cene za jeho činnosť v sume 1.400,- eur. V
tejto časti preto súd žalovaný nárok na zaplatenie odplaty za mesiace júl 2018 a august 2018 krátil a
priznal ho len v rozsahu, aký patril žalobcovi pri dohode o cene 1.400,- eur, teda pri faktúre č. 180046 v
sume 1.133,07 eur, pri faktúre č. 180050 v sume 763,64 eur a pri faktúre č. 180051 v sume 266,93 eur.
Priznaný rozsah istiny uplatneného nároku potom súd priznal spolu s úrokom z omeškania vo výške
8 % ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti predložených faktúr (úrok z omeškania bol uplatnený
v intenciách § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 1 a 2 nariadenia vlády), majúc
za to, že žalobcom uplatnený nárok je v tejto časti dôvodný. V prevyšujúcej časti potom žalobu ako
nedôvodnú zamietol.“

18. K obrane žalovaného spočívajúcej v zániku žalobcom uplatneného nároku voči žalovanému
započítaním, súd prvej inštancie uviedol, že „medzi podmienky jednostranného započítania pohľadávok
patrí vzájomnosť týchto pohľadávok ako aj ich spôsobilosť na započítanie. Na započítanie nie sú
spôsobilé premlčané pohľadávky ako aj pohľadávky, ktorých sa nemožno domáhať na súde. Vylúčené
je aj započítanie splatnej pohľadávky voči pohľadávke, ktorá nie je splatná s výnimkou, že nesplatná
pohľadávka smeruje voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky (§ 359 Obchodného
zákonníka), čo v danom prípade žalovaným nebolo ani tvrdené a ani preukazované. Kompenzačný
prejav je možné urobiť až potom, čo sa obidve pohľadávky stretli, t.j. v okamihu, keď sa stala
splatnou pohľadávka s neskoršou splatnosťou. V súvislosti s tým súd poukazuje na ustálený judikatórny
názor, že pohľadávka na náhradu škody sa sáva splatnou až na výzvu veriteľa na splnenie dlhu
(rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32Cdo/50/2000). V danom prípade žalovaný
síce v priebehu konania voči žalobcom uplatnenému nároku vzniesol kompenzačnú námietku, ktorá má
(ako žalovaný správne poukazuje) nielen procesnoprávny, ale aj hmotnoprávny dopad, avšak učinil tak
za nesplnenia podmienok podľa § 359 Obchodného zákonníka, keď voči splatnej pohľadávke žalobcu
jednostranne započítal ním tvrdenú vlastnú pohľadávku na náhradu škody, ktorej splatnosť v čase
učinenia kompenzačného prejavu zanikla. Žalobca počas celého konania a to až do vydania rozhodnutia
o ukončení dokazovania netvrdil a ani nepreukazoval vystavenie a doručenie kvalifikovanej výzvy na
splnenie ním tvrdeného dlhu založeného na pohľadávke na náhradu škody, ktorá mu podľa neho z
činnosti žalobcu vznikla. Takouto výzvou nemôže byť k odporu proti platobnému rozkazu pripojená



rekapitulácia náhrady škody, ktorá nie je žalobcom ani datovaná ani podpísaná a neobsahuje výzvu
žalovanému na jej úhradu. Pre nesplnenie podmienok dôvodnosti uplatnenej kompenzačnej námietky
preto nebolo vo veci potrebné vykonať dokazovanie k realizácii opráv na stavbe „Rekonštrukcia Domu
smútku v Prievidzi“ a k porušeniu povinností žalovaného výsluchmi svedkov A. W. a I. H.. V prípade
porušenia povinnosti žalovaného by totiž vznikol nárok na náhradu škody žalobcovi voči žalovanému
a nie ako to opačne tvrdil žalovaný. Navyše z vykonaného dokazovania vyplýva, že stavebné práce
vykonávali úplne iní subdodávatelia žalovaného než žalobca (teda nie zamestnanci žalobcu) a z v konaní
učinených vyjadrení žalovaného ani nemožno zistiť, k porušeniam ktorých konkrétnych povinností na
strane žalobcu došlo, či boli jedinou príčinou vzniku tvrdenej škody ako aj či medzi žalovaným tvrdenou
škodou a porušením žalobcových povinnosti existuje príčinná súvislosť zakladajúca takýto nárok na
náhradu škody. Porušenie predpisov BOZP pri vykonávaných stavebných prácach nemôže byť príčinou
vzniku škody podľa priloženej rekapitulácie, lebo ich príčinou môže byť len nedodržanie technologických
postupov, za ktoré môže niesť zodpovednosť priamy zhotoviteľ stavebných prác. Z predložených
záznamov o porušení predpisov na úseku bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci ani nevyplýva
konkrétne porušenie týchto predpisov žalobcom, uvádzaní sú tam nekonkretizovaný pracovníci, vo
vzťahu ku ktorým sa javí, že mohlo ísť o zamestnancov iného subdodávateľa žalovaného. Preto táto
námietka nie je dôvodná a nemôže mať vplyv na meritórne závery súdu v prejednávanej veci.“

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ust. § 255 ods. 1, 2
Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), teda priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v
pomere k jeho úspechu, teda v rozsahu 88,64 %.

20. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie, okrem výroku, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, v ktorej časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol
právoplatnosť, odvolanie žalovaný. Odvolacie dôvody podriadil pod ustanovenie § 365 ods. 1 písm.
b/, e/, f/, h/ CSP, teda namietal nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil žalovanému, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne
skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci.

21. Nesprávny procesný postup a nevykonanie navrhnutých dôkazov vzhliadol odvolateľ v tom, že
nesprávne posúdil zodpovednosť žalobcu za vzniknutú škodu, najmä za škodu spôsobenú nedodržaním
povinností koordinovať a riadiť stavebné práce v súlade s projektovou dokumentáciou, na preukázanie
ktorej povinnosti bolo navrhnuté vypočuť svedkov A. W. a I. H., ktorý dôkaz súd zamietol. Súd zamietol
návrh na vykonanie dokazovania výsluchmi A. W. a I. H., ktorí sú zamestnancami žalovaného z
dôvodu, že pre vecné posúdenie uplatneného nároku ako aj kompenzačnej námietky nebol potrebný
z dôvodov, pre ktoré súd nepovažoval podmienky pre započítanie žalovaným tvrdenej pohľadávky na
náhradu škody s pohľadávkou žalobcu za splnené. Nepovažoval navrhovaný dôkaz za spôsobilý zmeniť
vo veci realizované právne posúdenie uplatneného nároku, a preto ho považoval aj za rozporný so
zásadou rýchlosti a hospodárnosti konania. Žalovaný uviedol, že konajúci súd nemal žiadne námietky
voči výsluchu svedkov, ktorých účasť na druhé nariadené pojednávanie žalovaný zabezpečil, pričom
konajúci súd dokonca pristúpil k postupu podľa § 200 CSP, teda zistil totožnosť svedkov a ich vzťah k
stranám. Vyslovil názor, že po takomto postupe mal súd pristúpiť k výsluchu zabezpečených svedkov
ako dôkaznému prostriedku a tento dôkazný prostriedok vykonať podľa zásad kontradiktórneho konania.

22. Nesprávne skutkové zistenia videl žalovaný v konštatovaní súdu, že žalovaný (správne „žalobca“,
pozn. odvolacieho súdu) vykonával činnosť stavbyvedúceho na základe objednávky platnej do
28.02.2018, pričom žiaden písomný dodatok o jej predlžení nebol stranami konania ani tvrdený.
Nesprávny je záver súdu, že počas ďalšieho obdobia vykonával žalobca pre žalovaného činnosť
stavbyvedúceho za podmienok podľa pôvodnej objednávky. V zmysle pôvodnej objednávky totižto bola
medzi stranami jednoznačná dohoda o spôsobe doručovania faktúr, podľa ktorej žalobca faktúry, ktoré
sú predmetom sporu nedoručil žalovanému. Mal za to, že vlastnícka prepojenosť, resp. personálna
totožnosť spoločníkov a štatutárov spoločnosti I. U., Z..F..P.. so žalovaným je v tomto prípade právne
irelevantná. Namietal, že samotné zápisy v stavebnom denníku nehovoria nič o kvalite vykonanej práce,
ale preukazujú jedine účasť žalobcu na stavbe. Práve kvalita vykonávanej činnosti bola medzi stranami
sporu sporná a nadväzuje na žalobcove tvrdenia (správne „žalovaného tvrdenia“, pozn. odvolacieho
súdu) o spôsobenej škode, ktorú si v podanom odpore uplatnil a ktorú aj vyčíslil. Žalovaný trval na tom,
že žalobca o vzniku škody bol informovaný listom zo dňa 25.09.2018 označeným ako „vrátenie faktúry



č. 180046“ v rámci odporu zo dňa 09.05.2019. Poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Cdo/174/2016, 1Cdo/25/2003 odvolateľ zdôraznil, že je nadbytočné a v rozpore s
účelom zákona, aby veriteľ osobitne vyzýval dlžníka na úhradu pohľadávky za účelom dosiahnutia jej
splatnosti a následne túto pohľadávku započítaval. Trval na tom, že svoju pohľadávku platne započítal
odporom zo dňa 09.05.2019, pričom neuznanie započítania nemá vplyv na jeho platnosť. Navrhol
rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

23. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 19.04.2020. Odvolanie žalovaného považoval
za nedôvodné vo vzťahu k tvrdeniu, že žalobca sám zodpovedal za spôsobenú škodu. Obsahom
zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným bola totižto najmä kontrola a dohľad nad vykonávaním
stavebných prác a nie ich samotný výkon. Žalobca sa zmluvne, ani iným spôsobom nezaviazal na
úhradu náhrady škody, ku ktorej by mohlo dôjsť pri vykonávaných stavebných prácach, preto nemôže
byť ani len čiastočne zodpovedný za prípadnú škodu, ktorá vznikla žalovanému pri výkone stavebných
prác. Tvrdenia žalovaného o nedoručení faktúr, ktoré sú predmetom konania považoval žalobca za
účelové, keďže faktúry boli doručované na emailovú adresu oznámenú žalobcovi zamestnancom
žalovaného, pričom emailová komunikácia z tejto adresy žalovaného bola vzájomná. Nesúhlasil s
tvrdením žalovaného, že jednostranné započítanie pohľadávky spĺňa všetky zákonom stanovené
podmienky, keďže v danom prípade nebola daná vzájomnosť pohľadávok žalobcu a žalovaného, preto
pohľadávka žalovaného nebola v zmysle ust. § 359 Obchodného zákonníka spôsobilá na jednostranné
započítanie. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.

24. Žalovaný odvolaciu repliku nepredložil.

25. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie
je dôvodné.

26. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

27. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

28. Súd prvej inštancie v predmetnom konaní vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje na
výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v celom
rozsahu.

29. K namietanému nevykonanému dôkazu spočívajúcemu v nevypočutí svedkov A. W. a I. H. odvolací
súd uvádza, že pokiaľ títo svedkovia mali potvrdiť vznik škody na stavbe, na ktorej žalobca vykonával
funkciu stavbyvedúceho, tak takýto dôkaz by bol bez právneho významu pri závere súdu prvej inštancie,
že vo vzťahu k žalobcovi nárok na náhradu škody nie je ani daný. Súd prvej inštancie pristúpil k
posúdeniu kompenzačnej námietky ako nedôvodnej nie len pre jej nesplatnosť, ale aj z dôvodu jej
neexistencie vo vzťahu k žalobcovi.

30. Za nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd aj námietku žalovaného spočívajúcu v tvrdení o nedoručení
faktúr žalovanému a v nekvalitnej činnosti žalobcu. Pokiaľ totižto žalovaný na jednej strane preukazuje



nedoručenie faktúr, ktoré sú predmetom sporu a zároveň voči týmto faktúram vznáša kompenzačnú
námietku, tak takýmto právnym úkonom žalovaný potvrdil dôvodnosť vystavenia faktúr a domáhania
sa nároku žalobcom. Voči neexistujúcej pohľadávke by totižto žalovaný nepristúpil ku kompenzačnej
námietke. Vo vzťahu k tomto záveru je dôležitý postup žalovaného, bez ohľadu na dôvodnosť, či
nedôvodnosť jeho nároku.

31. Pokiaľ si žalovaný uplatnil voči žalobcovi náhradu škody za nekvalitne vykonávanú činnosť, tak v
tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na pracovnú náplň žalobcu uvedenú v bode 14 rozsudku súdu
prvej inštancie, teda na rozsah povinnosti žalobcu, výlučne ktorých porušenie by mohlo predstavovať
škodu spôsobenú žalobcom. Žiadne takéto skutočnosti však žalovaný v konaní nepreukázal, v dôsledku
čoho k tvrdenej náhrade škody neuniesol dôkazné bremeno.

32. S poukazom na uvedené bolo bez právneho významu zaoberať sa odvolacou námietkou žalovaného
predstavujúcou splnenie podmienky splatnosti pohľadávky tvrdenej žalovaným.

33. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. §
387 ods. 1, 2 CSP, vrátane zodpovedajúceho výroku o trovách konania.

34. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP, teda žalobcovi, úspešnému v odvolacom konaní, bol priznaný nárok na náhradu trov
odvolacieho konania proti neúspešnému žalovanému v rozsahu 100 %.

35. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).