EBC group s. r. o.


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1Cob/65/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214200525
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Šebeň
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8214200525.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu: ASSA ABLOY Czech & Slovakia spol. s r.o., so
sídlom Strojnícka 633, 516 01 Rychnov nad Kněžnou, IČO: 27465454, Česká republika, konajúca v
Slovenskej republike prostredníctvom svojej organizačnej zložky ASSA ABLOY Czech & Slovakia s r.o.
- organizačná zložka, so sídlom Mlynské Nivy 73, 821 05 Bratislava, IČO: 35970812, zastúpenej BDM
Legal s.r.o., so sídlom Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 36857823, proti žalovanému: ENTITA group
s. r. o., so sídlom Radničné námestie 29, 085 01 Bardejov, IČO: 36 716 235, o zaplatenie 517,26 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2Cb/25/2014-54 zo
dňa 7.8.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania.

N e p r i z n á v a účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom žalobu v časti o zaplatenie istiny vo výške 517,26 eur
zamietol a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi ročné úroky z omeškania tak, ako sú presne
špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku. Zároveň rozhodol, že náhradu trov konania účastníkom
nepriznáva.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil tým, že ich náhradu účastníkom nepriznal, pretože žalobca
bol vo väčšom rozsahu neúspešný a naopak vo väčšom rozsahu úspešný žalovaných ich náhradu
nepožadoval.

Proti tomuto rozsudku, len proti výroku o nepriznaní náhrady trov konania, podal žalobca odvolanie,
ktorým žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý výrok rozhodnutia a priznal mu náhradu trov konania
voči žalovanému pozostávajúcu zo súdneho poplatku vo výške 31,- eur a z trov právneho zastúpenia
vo výške 102,96 eur. Pokiaľ prvostupňový súd v rozsudku tvrdí, že z podania žalobcu doručeného
okresnému súdu dňa 5.8.2014 nemožno nijak ustáliť, že žalobca už netrvá na požadovanej istine,
poukazuje na to, že z textu podania jasne vyplýva, že žalobca okresný súd informoval o zaplatení istiny
zo strany žalovaného a žalobca trvá na tom, aby žalovaný uhradil aj príslušenstvo a trovy konania. Na
druhej strane z textu podania nevyplýva, že žalobca trvá na tom, aby žalovaný opätovne uhradil žalovanú
istinu, čím by sa žalobca vystavil riziku zamietnutia žaloby v tejto časti. V zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. každý
úkon súd posudzuje podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený.

V tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 30.6.2004 sp. zn.
30 Cdo 721/2003. V prípade, že by okresný súd považoval podanie za nesprávne, nepresné alebo
nezrozumiteľné, mal v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. žalobcu vyzvať na doplnenie alebo opravu podania
v lehote určenej okresným súdom. Nesúhlasí s názorom prvostupňového súdu, že nijako procesne



nereagoval na zánik záväzku a tvrdí, že na čiastočný zánik záväzku žalovaného reagoval a to práve
zaslaním podania na okresný súd. Zastáva názor, že vo vzťahu k istine nebol dôvod na pokračovanie
v súdnom konaní a okresný súd mal konanie v časti o zaplatenie istiny zastaviť. Žalovaný po podaní
žaloby zaplatil žalovanú istinu, čím zavinil zánik svojho záväzku a zastavenie konania v časti istiny,
ktoré malo po doručení podania na okresný súd zákonite nasledovať. Vzhľadom na to, že žalobca podal
žalobu na okresnom súde dôvodne a žalovaný zavinil zastavenie konania v časti istiny, má za to, že
žalovaný je povinný uhradiť trovy konania žalobcu.

Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu uviedol, že na základe uznesenia č. 2Cb/25/2014-33
uhradil sumu 517,26 eur na účet žalobcu, k oneskorenej úhrade došlo z dôvodu opomenutia. Na základe
rozsudku č. 2Cb/25/2014-54 uhradil aj úroky z omeškania v sume 103,61 a 28,32 eur, ako dôkaz
o rešpektovaní rozhodnutia súdu. K odvolaniu, ktoré podala advokátska kancelária BDM Legal s.r.o.
uviedol, že advokátska kancelária odvolaním sleduje vlastný prospech, aby jej žalovaný hradil jej zisk.
K vyjadreniu pripojil šeky o úhrade svojich záväzkov.

Žalobca podaným odvolaním výslovne napadol len výrok o náhrade trov. Táto skutočnosť má výrazný
vplyv aj na rozhodnutie o trovách konania.

Výrok rozsudku o náhrade trov konania nie je rozhodnutím o veci samej. Preto odvolací preskúmal
rozsudok súdu prvého stupňa v jeho napadnutej časti v zmysle § 214 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. o
Občianskom súdnom poriadku - ďalej len O.s.p., bez nariadenia pojednávania. Výroky o zamietnutí
žaloby v časti o zaplatenie istiny vo výške 517,26 eur a o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi ročné
úroky z omeškania neboli odvolaním dotknuté, nadobudli právoplatnosť a preto tieto výroky napadnutého
rozsudku nebolo možné preskúmavať (§ 159 ods. 1, 3 a § 206 ods. 2 O.s.p.). Pri preskúmavaní
odvolaním napadnutej časti rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej
miery, že nebol oprávnený túto časť rozsudku preskúmavať z iných dôvodov, než ktoré boli výslovne
uvedené v podanom odvolaní. Výnimkou by mohli byť len vady konania, pokiaľ by mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 1, 3 O.s.p.). Po takomto preskúmaní napadnutého rozsudku
dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalobcu nie je opodstatnené.

V sporovom konaní (v danom prípade ide o také konanie) sa otázka náhrady
trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo veci. Účastníkovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných pre účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal (§ 142 ods.
1 O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/
ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406766&FragmentId2=3406766>). Ak mal účastník
vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (§ 142 ods.
2 O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/
ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406767&FragmentId2=3406767>).

V zmysle citovaného ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?
Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/
ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=3406766&FragmentId2=3406766> má žalobca vo veci plný
úspech vtedy, keď súd vyhovie jeho žalobe v plnom rozsahu. Žalovaný má vo veci plný úspech vtedy,
keď súd žalobu v plnom rozsahu zamietne.

V prípade, že dôjde k zastaveniu konania, vo všeobecnosti platí, že žiaden z účastníkov nemá právo
na náhradu trov konania (§ 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.). Výnimky z tejto zásady upravuje ustanovenie
§ 146 ods. 2 O.s.p., podľa ktorého ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je
povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne,
je povinný uhradiť trovy konania odporca.



Podľa § 96 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to z časti
alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví.

Citované ustanovenie vyjadruje dispozičný princíp konania a umožňuje žalobcovi vziať žalobu čiastočne
alebo celkom späť. Predpokladom zastavenia konania je podanie žalobcu, z obsahu ktorého musí
vyplývať jasný a bezpodmienečný prejav vôle zobrať žalobu čiastočne alebo celkom späť.

Správne uvádza odvolateľ vo svojom odvolaní, že v zmysle § 41 ods. 2 O.s.p. sa každý úkon posudzuje
súd podľa jeho obsahu, aj keď je úkon nesprávne označený, avšak o takýto prípad v posudzovanej veci
nejde.

V prejednávanej veci žalobca doručil súdu dňa 24.7.2014 podanie, v ktorom uviedol, že „Napriek
neúčasti na pojednávaní a skutočnosti, že žalovaný uhradil žalovanú istinu, žalobca trvá na tom, aby
žalovaný uhradil aj príslušenstvo a trovy konania v zmysle návrhu žalobcu doručeného súdu“.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že uvedené podanie žalobcu označené
ako „ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní“ nemožno posúdiť ako späťvzatie žaloby v časti istiny,
ak sa v ňom len konštatuje, že došlo k zaplateniu žalovanej istiny žalovaným, avšak nevyplýva z neho
jasný a bezpodmienečný prejav vôle žalobcu o tom, že v tejto časti istiny berie svoju žalobu späť a žiada
konanie zastaviť.

V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že ak prvostupňový súd považoval jeho podanie za
nesprávne, nepresné alebo nezrozumiteľné, mal v zmysle § 43 ods. 1 O.s.p. žalobcu vyzvať na
doplnenie alebo opravu podania, odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle § 5 ods. 1, 2 O.s.p. súdy
poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných
právach a povinnostiach. Súdy túto povinnosť nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní
zastúpený advokátom. Ako už bolo vyššie uvedené, právo zobrať žalobu späť celkom alebo sčasti je
dispozičným právom žalobcu, ktorý jediný je oprávnený disponovať predmetom konania, a rozhodovať
o (ne)uplatňovaní svojich hmotnoprávnych nárokov. Nejde teda o procesné právo, a navyše v tomto
konaní je žalobca zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom - advokátom a súd v takomto
prípade

poučovaciu povinnosť nemá ani v zmysle ustanovenie § 5 ods. 1 O.s.p. Na tomto mieste odvolací
súd dáva do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta
sunt“ t. j. „práva patria len bdelým“ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa
aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a
s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou
nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením či zanedbaním môžu strácať
svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..

V preskúmavanej veci sa súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania dôsledne riadil
uvedenými výkladovými hľadiskami a zásadou úspechu v konaní (§ 142 ods. 1 O.s.p.) a rozhodol
správne a v súlade so zákonom, keď náhradu trov účastníkom konania nepriznal z dôvodu, že žalobca
bol vo väčšom rozsahu neúspešný a vo väčšom rozsahu úspešný žalovaný náhradu trov nepožadoval.

Výrazný vplyv na rozhodnutie odvolacieho súdu má skutočnosť, že žalobca nenapadol odvolaním
výrok o zamietnutí žaloby, hoci tvrdil, že v zamietavej časti zobral žalobu späť. Právoplatnosť výroku o
čiastočnom zamietnutí žaloby vylučuje, aby žalobca úspešne tvrdil, že v tejto časti došlo k späťvzatiu
žaloby a teda konanie malo byť zastavené pre správanie sa žalovaného.

S poukazom na uvedené nadriadený súd konštatuje, že prvostupňový súd v prejednávanej veci rozhodol
o náhrade trov konania správne a jeho rozhodnutiu nie je čo vytknúť.



Z uvedených dôvodov odvolací súd podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdzuje rozsudok súdu prvého stupňa
v odvolaním napadnutej časti, t. j. vo výroku o trovách konania ako vecne správny.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods.
1 O.s.p. Žalobca v odvolacom konaní úspešný nebol, preto mu odvolací súd právo na náhradu trov
konania nepriznal. Náhrada trov odvolacieho konania nebola priznaná ani žalovanému, pretože konanie
o trovách je návrhovým konaním (§ 151 ods. 1 O.s.p.) a v prejednávanom prípade žalovaný nepodal
návrh na náhradu trov odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.