CEZO spol. s r.o.


Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Cpr/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316207783
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316207783.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci žalobcu G. D., nar. X.X.XXXX,
bytom A. XXX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Korchom, advokátom, Kukorelliho 1505/50, Humenné,
proti žalovanému CEZO, spol. s r.o., Mierová 1973/79, Humenné, IČO: 36 757 535, zastúpeného Mgr.
Miroslavom Balážom, advokátska kancelária Prešov, Sládkovičova 8, Prešov, o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý uhradiť žalobcovi 9 980,88 eur v štyroch splátkach, každú vo výške 2 495,22
eur, splatných vždy k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom júl 2017 až do
úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

Konanie z a s t a v u j e v časti o zaplatenie 300,89 eur.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v celom rozsahu v časti konania o určenie
neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru.

P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 77,46% z celkovej náhrady trov
konania o náhradu mzdy.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 9.3.2015 na tunajší súd žalobu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru
a uloženie povinnosti žalovanému vyplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške jeho priemerného
mesačného zárobku odo dňa, keď žalobca oznámil žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až
do času, keď mu žalovaný umožní pokračovať v práci. Konanie sa viedlo pod sp. zn. XCpr/X/XXXX.

2. O neplatnosti skončenia pracovného pomeru žalobcu u žalovaného rozhodol súd rozsudkom sp. zn.
XCpr/X/XXXX-XX z 5.11.2015 a to tak, že okamžité skončenie pracovného pomeru oznámené žalobcovi
listom žalovaného zo 17.2.2015 je neplatné. Nárok žalobcu na náhradu mzdy za obdobie od oznámenia,
že trvá na ďalšom zamestnávaní, až po nástup do práce vylúčil na samostatné konanie a zároveň
rozhodol, že o trovách celého konania rozhodne v konečnom rozhodnutí vo veci samej.

3. Horecitovaný rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil Krajský súd v Prešove rozsudkom sp. zn. XCoPr/
X/XXXX-XXX z 28.6.2016. Rozsudok o neplatnom skončení pracovného pomeru žalobcu u žalovaného
tak nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 8.8.2016.

4. Nárok žalobcu na náhradu mzdy sa po vylúčení na samostatné konanie vedie pod sp. zn. XCpr/
X/XXXX. Žalobca podaním zo 17.10.2016 vyčíslil nárok na náhradu mzdy sumou 11 248,91 eur a



uviedol, že náhradu mzdy si uplatňuje za obdobie od 1.8.2015 do 2.9.2016. Poukázal na to, že dňa
9.3.2015 oznámil žalovanému, že nesúhlasí s okamžitým skončením pracovného pomeru a trvá na tom,
že pracovný pomer pokračuje a žiadal o prideľovanie práce na základe pracovnej zmluvy. Bol však
práceneschopný od 17.2.2015 do 31.7.2015 a preto nárok na náhradu mzdy si uplatňuje až od skončenia
PN, t. j. od 1.8.2015 do 2.9.2016, t. j. do dňa, kedy ho žalobca vyzval, aby nastúpil do práce. Žalobca
vyčíslil náhradu mzdy za toto obdobie sumou 11 248,91 eur tak, že denný vymeriavací základ, z ktorého
náhrada mzdy má byť vypočítaná, je 39,7488 eur a náhrada mzdy za uplatňované obdobie je celkovo
za 283 dní.

5. Žalovaný sa vyjadril tak, že priemerný zárobok je pre pracovnoprávne účely zadefinovaný v § 134
Zákonníka práce a pre určenie náhrady mzdy je potrebné vychádzať z posledného štvrťroka roku 2014. V
takom prípade je denný zárobok žalobcu 38,6856 eur. Ak žalobca uplatňuje náhradu mzdy za 281 dní, pri
správnom určení náhrady za jeden deň by to bola suma 10 870,6536 eur a nie 11 248,91 eur tak, ako to
určil žalobca. Žalovaný žiadal, aby súd nepriznal žalobcovi náhradu mzdy presahujúcu 12 kalendárnych
mesiacov, s poukazom na § 79 ods. 2 Zákonníka práce. Poukázal na samotný rozsudok Krajského
súdu v Prešove z ktorého vyplýva, že správanie žalobcu vykazovalo znaky neštandardného správania
sa zamestnanca, ktoré sa síce nepribližovalo intenzite trestnej činnosti, avšak mohlo byť dôvodom pre
danie výpovede zamestnancovi zamestnávateľom. Teda žalovaný žiadal, aby súd žalobcovi náhradu
mzdy presahujúcu 12 kalendárnych mesiacov nepriznal, vzhľadom na samotné správanie sa žalobcu
predchádzajúce okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

6. Na základe vyjadrenia žalovaného žalobca súhlasil s tým, že denný zárobok by mal byť vypočítaný
tak, ako ho určil žalovaný a preto žiadal, aby za obdobie od 1.8.2015 do 2.9.2016 priznal súd žalobcovi
náhradu mzdy v celkovej výške 10 948,02 eur, oproti pôvodne uplatňovanej sume 11 248,91 eur. Na
nariadenom pojednávaní žalobca uviedol, že žalobu v časti, ktorá predstavuje rozdiel medzi pôvodne
uplatňovanou sumou a sumou vypočítanou na základe denného zárobku vyčísleného žalovaným, berie
späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť. Pri matematickom výpočte rozdiel predstavuje sumu 300,89
eur.

7. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

8. Žalobca zobral podanú žalobu späť sčasti o zaplatenie 300,89 eur a žalovaný s tým súhlasil, preto
v tejto časti súd konanie zastavil.

9. Po čiastočnom späťvzatí žaloby a ustálení priemerného zárobku žalobcu, zostala medzi stranami
sporu spornou skutočnosť, za aké dlhé obdobie má byť náhrada mzdy priznaná a žalovaný žiadal,
aby mu bolo umožnené túto náhradu vyplatiť v splátkach. Poukazoval pritom na svoju zlú ekonomickú
situáciu, ktorá mu neumožňuje vyplatiť žalobcovi náhradu mzdy naraz.

10. Po vyslovení predbežného názoru súdu, že náhrada mzdy bude priznaná za obdobie 12
kalendárnych mesiacov sa strany sporu dohodli na plnení v splátkach tak, že žalovaný uhradí žalobcovi
náhradu mzdy za obdobie 12 mesiacov vo výške 9 980,88 eur v štyroch splátkach, každú vo výške 2
495,22 eur, splatných vždy k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom júl 2017
až do úplného zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

11. Keďže medzi stranami sporu neboli žiadne sporné skutočnosti, súd vykonal dokazovanie len na
základe predložených listín a žiadne iné dokazovanie nevykonával.



12. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo
ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil
zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa neskončí, s
výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca
naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada
patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá
na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práce alebo ak súd
rozhodne o skončení pracovného pomeru.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť
náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť
mu mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci
12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36
mesiacov.

13. Súd mal za preukázané, že žalovaný neplatne skončil so žalobcom pracovný pomer a to okamžitým
skončením. Žalobca oznámil žalovanému dňa 9.3.2015, že trvá na ďalšom zamestnávaní a teda náhrada
mzdy by mu patrila od tohto dňa. Keďže žalobca bol v tom čase práceneschopný a to až do 31.7.2015,
súd mu priznal náhradu mzdy od 1.8.2015. Na žiadosť žalovaného súd náhradu mzdy presahujúcu
12 kalendárnych mesiacov žalobcovi nepriznal a to vzhľadom na jeho správanie sa predchádzajúce
okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Žalobca absolvoval lekárske ošetrenia bez súhlasu svojho
zamestnávateľa, pričom krajský súd vo svojom rozsudku konštatoval, že takéto správanie žalobcu
vykazovalo znaky porušenia pracovnej disciplíny, ale nie tak intenzívneho, aby s ním žalovaný mohol
skončiť pracovný pomer okamžite. Existoval adekvátnejší prostriedok a to výpoveď. Súd vzhľadom na
túto skutočnosť priznal žalobcovi náhradu mzdy len za obdobie 12 kalendárnych mesiacov, teda od
1.8.2015 do 31.7.2016. Výška náhrady mzdy bola vypočítaná z denného priemerného zárobku, na
ktorom sa strany zhodli a bol preukázaný výplatnou páskou žalobcu za obdobie posledného štvrťroka
roku 2014.

14. Keďže žalobca uplatňoval náhradu mzdy za obdobie od 1.8.2015 do 2.9.2016 a súd ju priznal len
za obdobie 12 mesiacov, v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalobca po čiastočnom späťvzatí žaloby
uplatňoval sumu 10 948,02 eur a súd mu priznal 9 980,88 eur, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť v
časti rozdielu medzi uplatňovaným a priznaným nárokom.

15. Žalovaný požiadal, aby mu bolo umožnené náhradu mzdy vyplatiť v štyroch splátkach, pričom
žalobca s tým súhlasil. V súlade s ustanovením § 232 ods. 3, ods. 4 CSP, súd uložil žalovanému
povinnosť uhradiť žalobcovi 9 980,88 eur v štyroch splátkach, každú vo výške 2 495,22 eur, splatných
vždy k 15. dňu v príslušnom kalendárnom mesiaci, počínajúc mesiacom júl 2017 až do úplného
zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok.

16. V rozsudku, ktorým súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru žalobcu je neplatné,
zároveň rozhodol o tom, že o trovách daného konania sa rozhodne v konečnom rozsudku vo veci samej.

17. V konaní o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru, vedenom na tunajšom súde pod
sp. zn. XCpr/X/XXXX bol žalobca úspešný v celom rozsahu, lebo bolo určené, že jeho pracovný pomer
u žalovaného bol skončený neplatne. O trovách daného konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže žalobca
bol úspešný v celom rozsahu, súd rozhodol tak, že v tejto časti konania mu priznal právo na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

18. V konaní o náhradu mzdy, vedenom pod sp. zn. XCpr/X/XXXX mal žalobca úspech len čiastočný,
pretože podanú žalobu zobral sčasti späť a sčasti ju súd zamietol. O trovách konania tak súd rozhodol
podľa § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. V tej
časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, súd rozhodol o trovách konania podľa § 256 ods. 1 CSP, podľa
ktorého ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Žalobca zavinil zastavenie konania v časti o zaplatenie 300,89 eur, lebo v tejto časti zobral žalobu späť
po tom, čo žalovaný vyčíslil denný zárobok žalobcu, z ktorého mala byť náhrada mzdy vypočítaná.



19. Žalobca pred späťvzatím žaloby uplatňoval náhradu mzdy vo výške 11 248,91 eur a súd zaviazal
žalovaného uhradiť mu sumu 9 980,88 eur. Pri matematickom výpočte úspech žalobcu bol vo výške
88,7275% a úspech žalovaného 11,2725%. Po odpočítaní úspechu žalovaného od úspechu žalobcu bol
žalobca celkovo úspešný vo výške 77,455%, čo súd zaokrúhlil na 77,46%. Teda o trovách konania v časti
náhrady mzdy rozhodol podľa pomeru úspechu a priznal žalobcovi trovy vo výške 77,46% z celkovej
náhrady trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.