ERFIN, s.r.o.


Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4Er/1100/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6111212093
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 02. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dominika Vavreková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2014:6111212093.2

Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica vo veci exekúcie oprávneného ERFIN, s.r.o. so sídlom Záhradnícka 74,
821 08 Bratislava, IČO: 36 766 194, proti povinnému COIMEX development s.r.o. so sídlom Partizánska
cesta 3, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 648 051, na vymoženie pohľadávky vo výške 20.252,00 eura
s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jozefom Deákom so sídlom exekútorského úradu
Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica ako nástupcom súdneho exekútora JUDr. Tomáša
Boľoša so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica, Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, pod spis.
zn. EX 793/2011, na základe podnetu súdneho exekútora, takto

r o z h o d o l :

Súd exekúciu z a s t a v u j e .

Súd súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

Súd oprávnenému náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému na vymoženie pohľadávky vo výške
20.252,00 eura s príslušenstvom, a to na základe exekučného titulu - notárskej zápsinice Notárskeho
úradu JUDr. Viery Kalinovej, Komenského 3, Banská Bystrica č. k. N 150/2010, NZ 15562/2010, NCRls
15830/2010 zo dňa 05. 05. 2010.

Poverením č. 5601 070249 zo dňa 07. 06. 2011 Okresný súd Banská Bystrica poveril vykonaním
exekúcie súdneho exekútora JUDr. Tomáša Boľoša so sídlom exekútorského úradu Banská Bystrica,
Horná 23, 974 01 Banská Bystrica, ktorý ju viedol pod spis. zn. EX 793/2011. Dňom 12. 01. 2012 bol
súdny exekútor JUDr. Tomáš Boľoš z funkcie súdneho exekútora odvolaný, dňom 13. 01. 2012 bol ako
jeho náhradník ustanovený Mgr. Jozef Deák.

Podaním, ktoré bolo Okresnému súdu Banská Bystrica doručené dňa 18. 12. 2012, súdny exekútor
súdu doručil podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Súdny exekútor zároveň uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje, nakoľko boli zúčtované z čiastočne
vymoženej pohľadávky.

Z obsahu správy o stave exekúcie EX 3847/2011 a predloženého exekútorského spisu vyplýva, že u
povinného bola vykonaná lustrácia majetku s nasledovným výsledkom: boli vydané exekučné príkazy
na vykonanie exekúcie prikázaním pohľadávky z účtu v banke, avšak s negatívnym výsledkom, povinný
nie je vlastníkom ani držiteľom motorových vozidiel, povinný je vlastníkom nehnuteľnosti, na ktorej však
viaznu záložné práva v prospech dvoch záložných veriteľov so skorším poradím, pričom pohľadávka



druhého z nich je vo výške 144.878,47 euro, preto je reálny predpoklad neúspešnosti predaja
nehnuteľnosti, bol zistený obchodný podiel povinného, na ktorý však bol začatý výkon záložného práva,
bola vykonaná exekúcia predajom hnuteľných vecí povinného, čím došlo k čiastoenému uspokojeniu
pohľadávky oprávneného vo výške 5.998,77 eura, nebol zistený žiadny iný hnuteľný majetok, prípadne
pohľadávky povinného. z uvedeného podľa súdneho exekútora vyplýva, že povinný v súčasnosti
nedisponuje žiadnym reálne exekvovateľným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť zostatok
vymáhaného nároku. V dôsledku zistených skutočností teda nie je možné aplikovať ani jeden zo
spôsobov vykonávania exekúcie upravených v § 63 ods. 1 a § 65 Exekučného poriadku, resp. za daného
stavu by pokračovanie exekúcie prinieslo len neúčelné zvyšovanie nákladov, a to pre nemajetnosť
povinného.

V zmysle § 58 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu
zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí
ani na úhradu trov exekúcie.

Vychádzajúc z vyššie citovaných ustanovení Exekučného poriadku, súd exekúciu v zmysle § 57 ods.
1 písm. h) Exekučného poriadku zastavil, nakoľko z obsahu podania súdneho exekútora a obsahu
predloženého exekútorského spisu mal v konaní preukázanú skutočnosť, že aktuálne zistený majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie a jej ďalšie pokračovanie by prinieslo iba zvyšovanie a
neúčelne vynaloženie ďalších nákladov, ktoré by v konečnom dôsledku zrejme znášal oprávnený.

Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

Súdny exekútor súd oznámil, že trovy exekúcie si neuplatňuje, preto súd o trovách exekúcie súdneho
exekútora rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Oprávnenému vzniká nárok na náhradu trov exekúcie od povinného, ak bol s návrhom na vykonanie
exekúcie úspešný, prípadne ak k zastaveniu exekúcie došlo v dôsledku splnenia povinným až v priebehu
exekúcie. Keďže exekúcia nebola úspešná a bola zastavená z dôvodu nemajetnosti povinného, v
danom prípade nie je možné na úhradu vzniknutých trov oprávneného zaviazať povinného. Súd preto o
uplatnených trovách oprávneného v exekučnom konaní rozhodol tak, že ich oprávnenému nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd
Banská Bystrica, písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 prvá veta O. s. p.).

Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu
podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu
vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca
odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej
lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti
ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne
rozhodne sudca (§ 374 ods. 4 O. s. p.).



Odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento
osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok
podľa osobitného zákona (§ 202 ods. 2 O. s. p.).

V odvolaní musí byť uvedené, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť). Odvolanie treba predložiť
s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník
dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa (§ 205 ods. 1 O. s. p.).

Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú podľa § 205a O. s. p.
pri odvolaní proti uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.