PREWER PZ, s.r.o.


Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 31S/70/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5017200152
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Veronika Poláčková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5017200152.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline - ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky
Poláčkovej a členov senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Pavla Polku, v právnej veci žalobcov: 1/
Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, so sídlom 034 81 Lisková č. 807, IČO: 37809059,
2/ Ing. O. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. K. XXXX/XX, XXX XX X., 3/ Z. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
K. XXXX/X, XXX XX X., všetci zastúpení advokátom: Mgr. Martin Štoffa, so sídlom S. X, XXX XX I. I.,
proti žalovanému: Slovenská inšpekcia životného prostredia, ústredie - útvar integrovaného povoľovania
a kontroly, so sídlom Jeséniova 17/D, 831 01 Bratislava, za účasti ďalších účastníkov konania v rade
1/ Občianske združenie Zdravý domov, Príjazdová 6, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 2/ Výbor MsČ
Hrboltová, ul. Potočná 112, 034 05 Ružomberok - Hrboltová, 3/ Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3,
034 17 Ružomberok, zastúpený advokátom JUDr. Michal Matulník, s.r.o., so sídlom Kýčerského 5,
811 05 Bratislava, IČO: 36 857 726, 4/ Mesto Ružomberok, Mestský úrad Ružomberok, oddelenie
stavebnej správy, so sídlom Námestie A. Hlinku 1, 034 01 Ružomberok, 5/ CELPROJEKT plus, spol.
s r.o., so sídlom A. Bernoláka 6, 034 50 Ružomberok, 6/ Občianske združenie Radičina, Príjazdová 6,
034 05 Ružomberok - Hrboltová, 7/ Ing. C. A., Q.. M. XXXX/XX, XXX XX Z. - A., 8/ Prof. RNDr. A. D.,
CSc., K. XXX/X, XXX XX B. P., v konaní o všeobecnej správnej žalobe proti rozhodnutiu žalovaného č.
8609-3900/27/2017/Hru zo dňa 06.02.2017, takto

r o z h o d o l :

Správny súd žalobu zamieta.

Žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Žilina rozhodnutím zo
dňa 05.09.2016 č.: 4592-26022/2016/Mar/770620604/Z17-SP vydal podstatnú zmenu integrovaného
povolenia č. 5185-34031/2007/Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007 vykonávanie činností v prevádzke
„Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných
kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ pre
prevádzkovateľa Mondi SCP, a.s., Tatranská cesta 3, 034 17 Ružomberok, IČO: 31637051 a jeho zmeny
č. 4129-18676/2008/Mar/770620604-Zl zo dňa 02.06.2008, č. 5339-18044/2009/ Mar/770620604/Z2
zo dňa 08.06.2009, č. 6786-24188/2009/Mar/770620604/Z3 zo dňa 20.07.2009, č. 591-4330/2010/
Mar/770620604/Z4 zo dňa 12.02.2010, č. 5594-19118/2010/Mar/770620604/ Z5
zo dňa 21.06.2010, č. 6973-22012/2010/Mar/770620604/Z6 zo dňa 20.07.2010, č. 8245-29203/2010/
Mar/770620604/Z7 zo dňa 08.10.2010, č. 3569-7974/2011/Mar/770620604/Z8 zo dňa 23.03.2011, č.
6704-24669/2011/Mar/770620604/Z9 zo dňa 23.08.2011, č. 7613-36560/2011/Mar/770620604/Z10 zo
dňa 21.12.2011, č. 3744-6823/2012/Rek/770620604/Z11 zo dňa 06.03.2012, č. 7328-23187/2012/
Mar/770620604/Z12 zo dňa 24.08.2012, č. 112-5640/2014/Mar/770620604/Z13 zo dňa 19.02.2014,
č. 5291-25275/2014/Mar/770620604/Z14 zo dňa 24.08.2014, č. 3442-13171/2015/KOZ/770620604/



Z15 zo dňa 18.05.2015 a č. 5598-23479/2015/ Mar/770620604/Z16-SP zo dňa 25.08.2016 (ďalej len
„integrované povolenie“) podľa § 3 ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole
znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o „IPKZ“) takto:
a) V časti I. Údaje o prevádzke, Súčasťou integrovaného povolenia činnosti prevádzky „Čistenie
odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných
kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ je
(strana 2/55 rozhodnutia č. 5185-34031/2007/Mar/770620604) dňa 27.10.2007) dopĺňa v oblasti ochrany
ovzdušia, v oblasti povrchových vôd a pozemných vôd, v oblasti odpadov, v oblasti stavebného konania
a schválenie východiskovej správy podľa § 8 ods. 5 zákona o IPKZ.
b) Povoľuje stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a stavbu „Zvýšenie kapacity čerpania
vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“ podľa § 3 ods. 4 zákona o IPKZ v súlade
s § 66 stavebného zákona v areáli Spoločnej čistiarne odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová, na
pozemkoch parc. čísla KN-C 1296/1, 1296/4, 1296/6, 1296/7, 1296/8, 1296/12 v k. ú. G., ktoré sú
vo vlastníctve prevádzkovateľa. Projektovú dokumentáciu stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania
ČOV“ vypracoval CELPROJEKT plus, spol. s r.o., Ing. O. K., autorizovaný stavebný inžinier č.
XXXX*Z*X-X; vo februári 2016, č. projektu CEL-16-1614, č. zák. 1614. Účelom navrhovanej zmeny
činnosti sú potrebné úpravy v prevádzke SČOV Hrboltová vyplývajúce z potreby zvýšenia kapacity
čistiarne odpadových vôd v súvislosti so zámerom zvýšenia výroby buničiny v areáli Mondi SCP a.s.
Ružomberok (rieši samostatne PROJEKT 2000).
Pre uspôsobenie technologického celku zvýšenej záťaži s vyššími množstvami odpadových vôd po
plánovanom zvýšení výroby buničiny je potrebné vykonať nasledujúce modifikácie:
- zvýšiť kapacitu prívodu vzduchu do aeračného systému na SČOV Hrboltová pomocou nových
dúchadiel a modifikácia rozvodov vzduchu,
- zvýšiť kapacitu čerpania vratného kalu na SČOV Hrboltová inštaláciou nových čerpadiel.
Celá stavba je rozdelená na stavebné objekty a prevádzkové súbory: Časť: Zvýšenie kapacity
prevzdušňovania ČOV (Súčasť Projektu 2000), Časť: Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV.
Stavebné úpravy SO 40.1 Ducháreň, stavebné úpravy Aktivačné nádrže SO 30.1, stavebné úpravy
Čerpacia stanica vratného kalu SO 30.10 sú presne špecifikované vo výroku prvostupňového
rozhodnutia (strana 4 a strana 5).
Na uskutočnenie stavby Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV (súčasť projektu 2000) a stavby
Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. Ružomberok boli určené podmienky
pod bodom 1. až 12., ktoré sú presne špecifikované na strane 5 a 6 rozhodnutia.
Podrobnejšie požiadavky na zabezpečenie ochrany záujmov spoločnosti, najmä z hľadiska životného
prostredia na komplexnosť výstavby sú špecifikované pod bodom 13. až 17. (na strane 6 a 7
rozhodnutia).
Bod 18. Dodržanie ďalších požiadaviek dotknutých orgánov
Technická inšpekcia, a.s., pracovisko Banská Bystrica z odborného stanoviska k projektovej
dokumentácii stavby č. 1876/2/2016 zo dňa 23.03.2016:
Z hľadiska požiadaviek bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a požiadaviek bezpečnosti technických
zariadení je potrebné doriešiť a odstrániť v procese výstavby:
Zistenia:
Projekt - 941/2 Ducháreň (technická správa) požiadavky sú špecifikované pod bodom 1. až. 6.
Projekt - DPS 941/3 ASTRP požiadavky sú špecifikované pod bodom 7. až 11.
Projekt - 30.10 - Čerpacia stanica vratného kalu - stavebné úpravy, E2 - umelé osvetlenie a vnútorné
silnoprúdové rozvody sú špecifikované pod bodom 12. až 18.
Projekt - DPS 933/2 - Prevádzkový rozvod silnoprúdu - technická správa, požiadavky sú špecifikované
pod bodom 19. až 23.
Bod 19. Dodržať podmienky mesta Ružomberok uvedené v záväznom stanovisku č.
OSTŽ-5239/5663/2016-TX4-BA zo dňa 29.03.2016:
- všetky práce v rámci projektu „Zvýšenia kapacity prevzdušňovania a zvýšenia kapacity čerpania
vratného kalu“ vykonávať s dôrazom na zachovanie kontinuálneho procesu čistenia odpadových vôd v
ČOV tak, aby nevznikli havarijné situácie v súvislosti so znečistením vôd a ovzdušia v okolí ČOV.
Bod 20. Dodržať podmienky z vyjadrenia Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o životné
prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia č. OU-RK-OSZP-2016/003492-002 OO zo dňa 08.03.2016
a súhlasu č. OU-RK-OSZP-2016/007161-003 OO zo dňa 08.03.2016.
Projekt - DPS 933/3 - ASRTP požiadavky sú špecifikované v bode 24. až 36.



Bod 21. Dodržať podmienky zo súhlasu Okresného úradu Ružomberok odbor starostlivosti o životné
prostredie, štátna vodná správa č. OU-RK-OSZP-2016/003461-002 zo dňa 09.03.2016. Podmienky sú
špecifikované pod 1. až 2. (strana 11 rozhodnutia).
Bod 22. Dodržať podmienky z vyjadrenia Okresného úradu Ružomberok, odbor starostlivosti o
životné prostredie štátna správa odpadového hospodárstva č. OU-RK-OSZP-2016/003458-2 zo dňa
08.03.2016, ktoré sú špecifikované na strane 11 rozhodnutia.
Bod 23. Dodržať podmienku z vyjadrenia Okresného riaditeľstva HaZZ v Ružomberku, č. ORHZ-
RK1-145/2016 zo dňa 23.03.2016. Podmienky sú špecifikované na strane 11 rozhodnutia.
Bod 24. Zabezpečiť respirometrické merania s cieľom vytvoriť dostatočnú porovnávaciu bázu pre
vyhodnotenie reálneho dopadu navrhovaných technologických zmien v rozsahu posilnenia kyslíkového
hospodárstva inštaláciou nových dúchadiel a realizácie regulácie vratného kalu. Merania uskutočniť
jedenkrát pred realizáciou predmetnej stavby a jedenkrát po jej realizácií počas skúšobnej prevádzky
- jedenkrát týždenne.
Bod 25. Zabezpečiť odborné vypracovanie komplexného popisu všetkých pripravovaných a
realizovaných aktivít v rámci modernizácie súčasnej SCOV Hrboltová a odborne vyhodnotiť ich súlad
s aktuálnymi právnymi požiadavkami a najnovším BREF (pre čistenie OV z výroby buničiny a papiera)
a odporúčaniami vykonanými v odborných posúdeniach (štúdia STU, doc. Derco), vrátane odborného
vyhodnotenia všetkých návrhov dotknutej obce a zainteresovanej verejnosti s cieľom zabezpečiť
zlepšenie kyslíkových pomerov na ČOV. Predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na trvalé užívanie
stavby.
Bod 26. Pred podaním žiadosti o vydanie povolenia na trvalé užívanie stavby predstaviť odborne
vypracovaný komplexný popis jednotlivých aktivít modernizácie SČOV a prediskutovať ho s verejnosťou.
Bod 27. Zabezpečiť meranie ClO2 v emisiách z SČOV v Hrboltovej akreditovaným pracoviskom
validovanou metódou vhodnou pre tento typ prevádzky. Výsledky použiť v rámci vyhodnotenia
monitoringu. Výsledky merania predložiť k žiadosti o vydanie povolenia na trvalé užívanie stavby.
Bod 28. Vyhodnocovať a zverejňovať monitoring znečistenia územia (podzemných vôd jedenkrát ročne,
horninového prostredia - jedenkrát za 10 rokov).
Bod 29. Zabezpečiť bezporuchovú prevádzku AMS Hrboltová (v zmysle všeobecne záväzných právnych
predpisov na úseku ochrany ovzdušia) na meranie koncentrácie TRS v komunálnom ovzduší, výsledky
dokumentovať na dennej a mesačnej báze a odborne vyhodnotiť v ročnej správe. Dokumentáciu
poskytnúť Mestu Ružomberok na zverejnenie.
Bod 30. Ku žiadosti o povolenie skúšobnej prevádzky stavby predložiť výbere z referenčnej lokality, resp.
lokalít na realizáciu meraní určených odborne spôsobilou osobou vo veci ochrany ovzdušia.
Bod 31. V podmienkach pre skúšobnú prevádzku bude stanovená podmienka zabezpečiť vykonanie
merania pozaďových koncentrácii TRS/H2S v referenčnej lokalite, resp. lokalít určenej odborne
spôsobilou osobou vo veci ochrany ovzdušia.
Bod 32. Dokončenú stavbu možno užívať len na základe rozhodnutia o užívaní stavby (kolaudácia).
Bod 33. Stavebník je povinný požiadať inšpekciu o povolenie skúšobnej prevádzky predmetnej stavby.
Bod 34. K povoleniu skúšobnej prevádzky predmetnej stavby je potrebné predložiť doklady (ktoré sú
špecifikované na strane 12 a 13 rozhodnutia).
Bod 35. K povoleniu trvalého užívania stavby je potrebné predložiť doklady (ktoré sú špecifikované na
strane 13 a 14 rozhodnutia).
Bod 36. Stavebník je povinný umožniť povereným orgánom vstup na stavbu za účelom vykonania
štátneho stavebného dohľadu.
Bod 37. Stavebné práce na stavbe je možné začať vykonávať až po nadobudnutí právoplatnosti tohto
rozhodnutia.
Bod 38. Toto rozhodnutie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačne do dvoch rokov odo dňa
nadobudnutia právoplatnosti.
Rozhodnutie o námietkach účastníkov konania: Výbor Msč Hrboltová, ulica Potočná 112, Ružomberok
- Hrboltová špecifikoval svoje požiadavky v piatich bodoch. Po preskúmaní inšpekcia požiadavky
špecifikované v bode 1. až 5. zamietla ako nedôvodné.
Občianske združenie OCHRANA OVZDUŠIA DOLNÝ LIPTOV špecifikovalo svoje požiadavky v bodoch
1. až 3.
Inšpekcia požiadavky špecifikované v bode 1. až 3. vyhodnotila ako nedôvodné a požiadavky zamietla.
c) V časti
I. Údaje o prevádzke inšpekcia doplnila: Východisková správa pre prevádzku „Čistenie odpadových vôd
v spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a
v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok“ z apríla 2016, vypracovaná EKOS



PLUS s.r.o., Župné námestie 7, Bratislava sa podľa § 8 ods. 5 zákona o IPKZ schvaľuje v celom rozsahu
navrhnutom prevádzkovateľom.
d) V časti
II. Záväzné podmienky, I. Požiadavky na spôsob a metódy monitorovania prevádzky a údaje, ktoré
treba evidovať a poskytovať do informačného systému (strana 42/55 rozhodnutia č. 5185-34031/2007/
Mar/77062060) mení podmienku I.2.1 Podzemné vody. Podmienky sú špecifikované v bode I.2.1.1.,
I.2.1.2., spôsob odberu vzoriek, metóda a spôsob vykonávania rozborov a metódy stanovenia
jednotlivých ukazovateľov sú špecifikované v rozhodnutí na strane 16, 17 a 18.
e) V časti
II. Záväzné podmienky, I. Požiadavky na spôsob a metódy monitorovania prevádzky a údaje, ktoré treba
evidovať a poskytovať do informačného systému mení podmienku I.4. Monitoring pôdy a podmienky
monitoringu pôdy sú špecifikované na strane 18 a 19 rozhodnutia.
Podľa § 32 ods. 1 písm. a) zákona o IPKZ, na základe konania vykonaného podľa § 3 ods. 3 písm. a)
bod 3., § 3 ods. 3 písm. b) bod 3., § 3 ods. 3 písm. c) bod 9. a § 3 ods. 4, podľa § 19 ods. 1 zákona o
IPKZ, podľa § 66 stavebného zákona a zákona o správnom konaní mení a dopĺňa integrované povolenie
č. 5185-34031/2007/Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007 pre prevádzku Čistenie odpadových vôd v
Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a
v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok a vydáva stavebné povolenie na
stavbu Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV. Prevádzkovateľ podal na inšpekciu žiadosť o zmenu
integrovaného povolenia zo dňa 20.04.2016, zaevidovaná bola dňa 21.04.2016 pod č. 13111/2016.
Inšpekcia v zmysle zákona o správnom konaní a v súlade s § 11 ods. 4 písm. a) a b) zákona o
IPKZ upovedomila dňa 02.05.2016 účastníkov konania a dotknuté orgány (správneho konania) vo
veci vydania podstatnej zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku „Čistenie odpadových vôd v
Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom
a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok“, súčasťou ktorého je vydanie
stavebného povolenia na stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a stavby „Zvýšenie kapacity
čerpania vratného kalu ČOV v MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“, doručila týmto subjektom stručné
zhrnutie údajov a informácii o obsahu žiadosti a určila lehotu na vyjadrenie 30 dní. V lehote určenej na
vyjadrenie k navrhovanej zmene integrovaného povolenia boli doručené písomné stanoviská:
- Okresný úrad Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa odpadového
hospodárstva, záväzné stanovisko č. OU-RK-OSZP-2016/005500-2 zo dňa 27.05.2016, podmienky sú
zapracované v bode č. 22 podmienok stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia,
záväzné stanovisko č. OU-RK-OSZP-2016/005145-003 zo dňa 09.06.2016, podmienky sú zapracované
v bode č. 20 podmienok stavebného povolenia,
- Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia environmentálneho hodnotenia a
riadenia, Odbor environmentálneho posudzovania, záväzné stanovisko č. 1786/2016-3.4/ml zo dňa
10.05.2016, podmienky sú zapracované v bode č. 25, 26, 27, 28, 29, 30 a 31,
- Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom v Liptovskom Mikuláši, záväzné stanovisko č.
2016/003345-187 zo dňa 09.05.2016,
Prevádzkovateľ so žiadosťou o vydanie podstatnej zmeny integrovaného povolenia na prevádzku
„Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných
kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach v areáli Mondi SCP, a.s., Ružomberok“, ktorého
súčasťou je vydanie stavebného povolenia na stavbu „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ (súčasť
Projektu 2000) a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP, a.s. RUŽOMBEROK“,
predložil nasledovné stanoviská:
- Mesto Ružomberok, záväzné stanovisko č. OSTŽ-5239/5663/2016-TX4-BA zo dňa 29.03.2016,
podmienky sú zapracované v bode č. 19 stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, Odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany ovzdušia,
vyjadrenie č. OU-RK-OSZP-2016/003492-002 OO zo dňa 08.03.2016, podmienky sú zapracované v
bode č. 12 stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna vodná správa, záväzné
stanovisko č. OU-RK-OSZP-2016/003461-002 zo dňa 09.03.2016, podmienky sú zapracované v bode
č. 21 podmienok stavebného povolenia,
- Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa odpadového
hospodárstva, vyjadrenie č. OU-RK-OSZP-2016/003458-2 zo dňa 08.03.2016, podmienky sú
zapracované v bode č. 22 podmienok stavebného povolenia,



- Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné prostredie, štátna správa ochrany prírody
a krajiny, vyjadrenie č. OU-RK-OSZP-2016/003451-002 zo dňa 08.03.2016. K realizácii stavby nemal
pripomienky.
- Okresné riaditeľstvo HaZZ v Ružomberku č. ORHZ-RK1-145/2016 zo dňa 23.03.2016, podmienka je
zapracovaná v bode č. 23 podmienok stavebného povolenia,
- Mesto Ružomberok, vyjadrenie č. UHA-4775/5449/2016-TEI-SO zo dňa 05.04.2016,
- Stredoslovenská energetika Distribúcia, a.s., stanovisko č. 4600023059 zo dňa 04.04.2016.
Navrhovaná stavba nezasahuje do ochranných pásiem existujúcich energetických zariadení v majetku
SSE-D, a.s..
- Technická inšpekcia, a.s., odborné stanovisko k projektovej dokumentácii stavby č. 1876/2/2016 zo dňa
23.03.2016, pracovisko Banská Bystrica, podmienky sú zapracované do podmienky č. 18 stavebného
povolenia,
- Výbor Msč Hrboltová, stanovisko písomne listom zo dňa 31.05.2016 a doplnené na ústnom pojednávaní
dňa 21.07.2016. Výbor upúšťa od požiadavky zastavenia správneho konania za predpokladu, že budú
pripomienky tohto stanoviska uvedené ako podmienky do predmetného stavebného povolenia a že
sa ich prevádzkovateľ ČOV Mondi SCP zaväzuje realizovať: a) vykonať aktuálne respirometrické
merania a určiť hodnotu špecifickej spotreby kyslíka v ČOV v skúšobnej prevádzke predmetného
stavebného povolenia t. j. Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV a Zvýšenie kapacity čerpania
vratného kalu ČOV a následne vypracovať odbornú štúdiu, ktorá vyhodnotí namerané hodnoty spotrebou
kyslíka pre plánované navýšenie výroby Projekt 2000. Povinnosť vykonať aktuálne respirometrické
merania stanovil prevádzkovateľovi v podmienke č. 24 stavebného povolenia už prvostupňový správny
orgán. Vo vzťahu k odvolacej námietke spoločnosť Mondi SCP, a.s. zmenila využívanie stavby. K
tejto odvolacej námietke žalovaný uviedol, že projektová dokumentácia stavieb Zvýšenie kapacity
prevzdušňovania ČOV a Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP, a.s., Ružomberok
rieši zmenu súčasného, aktuálneho stavu v prevádzke ČOV, preto pri posudzovaní musí vychádzať
z aktuálne platných a záväzných predpisov a zákonov. V súčasnej dobe nie je STN, ktorá definuje
technické požiadavky na prevádzkovanie v čistiarni komunálnych odpadových vôd s vyšším podielom
priemyselných odpadových vôd. Prevádzka Čistenie odpadových vôd v Spoločnej čistiarni odpadových
vôd Ružomberok - Hrboltová privádzaných kanalizačným zberačom a v predčistiacich zariadeniach
v areáli Mondi SCP, a.s. Ružomberok je jestvujúca prevádzka. Povoľovanými stavbami sa nemení
súčasť na technológiách čistenia odpadových vôd, zloženie pretekajúcich odpadových vôd a ani ich
množstva. Teda nie je predpoklad vzniku nových znečisťujúcich látok, a preto v konaní Inšpektorát
nemenil jestvujúce emisné limity, stanovené v integrovanom povolení. Emisné limity pre biofiltre boli
stanovené podľa súčasne platných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia. V referenčnom
dokumente BAT pre výrobu celulózy a papiera sa uvádza ukazovateľ TRS (celková organická síra). Toto
vychádza zo súčasného stavu. K odvolacej námietke, aby respirometrické merania vykonávala nezávislá
akreditovaná spoločnosť aspoň dvakrát a k meraniu boli prizvaní zástupcovia Msč Hrboltová, OZ Zdravý
domov a OZ Radičina žalovaný uviedol, že táto požiadavka bola zamietnutá z dôvodu, nakoľko na
respirometrické merania nie je na Slovensku akreditovaná spoločnosť. Predmetné meranie vykonáva
STU Bratislava, ktorá vypracovala aj správu Analýza dopadu zvýšenia výroby na SČOV Hrboltová. Jedná
sa iba o pomocné technologické meranie, meranie počas plnej prevádzky ČOV, a preto účasť zástupcu
verejnosti na meraní nie je možná a ani opodstatnená.
Občianske združenie OCHRANA OVZDUŠIA DOLNÝ LIPTOV. Vyjadrenie bolo predložené na ústnom
pojednávaní dňa 21.07.2016. Inšpekcia vyhodnotila podmienky uvedené v stanovisku ako nedôvodné.
V závere prvostupňového rozhodnutia správny orgán uviedol, že na základe zhodnotenia predloženej
žiadosti, vyjadrení dotknutých orgánov a účastníkov konania zistil, že sú splnené podmienky podľa
zákona o IPKZ, zákona o ovzduší, vodného zákona, zákona o odpadoch a stavebného zákona,
podmienky podľa zákona o správnom konaní. Preto vydáva podstatnú zmenu integrovaného povolenia
č. 5185-34031/2007/Mar/770620604 zo dňa 27.10.2007.

2. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu účastník konania Občianske združenie Ochrana
ovzdušia Dolný Liptov podal dňa 30.09.2016 odvolanie (ďalej len odvolanie č. 2). V odvolaní uviedol, že
zvýšením kapacity prevzdušňovania aktivácie dôjde k zvýšeniu množstva emisií zapáchajúcich a iných
toxických chemických látok do ovzdušia, a to vo forme aerosolov, čím sa opäť zhorší ovzdušie najmä
pre obyvateľov Hrboltovej a okrajových častí Černovej. Preto pred akýmkoľvek zvyšovaním kapacity
SČOV požadujeme odstránenie emisií zapáchajúcich a iných toxických chemických látok do ovzdušia
jej zakrytovaním. Doteraz vykonané opatrenia na odstránenie emisií zápachov z SČOV boli neúčinné.
V odôvodnení inšpekcia uviedla, že cieľom navrhovaných stavieb je zlepšenie aeračného systému



SČOV a zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu, čo podľa odborných správ a stanovísk z procesu
posudzovania (EIA) prinesie zníženie zápachu v dôsledku prchavých redukčných produktov na báze
síry a znížením fugitívnych emisií do ovzdušia. Podľa názoru účastníka konania Občianske združenie
Ochrana ovzdušia Dolný Liptov zvýšením aerácie o 27 tis. m3/hod v aktivácii dôjde k zvýšeniu emisií
aerosolov, ktoré zápachov obsahujú aj iné toxické chemické látky, s čím sa inšpekcia vôbec nezaoberala
a ani tieto skutočnosti nehodnotila. Voči inšpekcii si účastník konania Občianske združenie Ochrana
ovzdušia Dolný Liptov uplatnil 4 požiadavky na zabezpečenie úplného a nezávislého zmonitorovania
emisií z SČOV Hrboltová a zamedzenia šírenia zápachu. Ku každej požiadavke inšpekcia uviedla, že
táto povinnosť nevyplýva zo súčasne platných právnych predpisov na úseku ochrany ovzdušia. Účastník
konania Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov uviedol že každá jeho požiadavka vyplýva
z platnej legislatívy ochrany ovzdušia. Príslušné ustanovenia boli citované vo vyjadrení, a preto nie je
zrejmé z akých ustanovení platných predpisov o ochrane ovzdušia inšpekcia vychádzala.
V odvolaní ďalej uviedol, že na ústnom pojednávaní odznelo, že nie je známe, že by sa v emisiách do
ovzdušia nachádzali iné látky okrem zápachov TRS a amoniaku. V prílohe vyjadrenia k ústnemu konaniu
žalobca v rade 1/ uviedol aj iné znečisťujúce látky, pričom vychádzal z odborných informácií VÚVH, US
EPA, SAŽP. V doplnení odvolania zo dňa 30.11.2016 účastník konania Občianske združenie Ochrana
ovzdušia Dolný Liptov pripojil záverečnú správu (Screening organického znečistenia a zhodnotenie
prítomnosti vybraných organických zlúčenín a ťažkých kovov v odpadových a povrchových vodách)
spracovateľa Envirinmental Institute s.r.o. Koš z mája 2003.

3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podali dňa 28.09.2016 spoločné odvolanie (ďalej len odvolanie
č. 1) účastníci Občianske združenie Zdravý domov a Výbor Msč Hrboltová. V odvolaní uviedli, že
Čistiareň odpadových vôd Hrboltová (ďalej ČOV) ako je všeobecne známe dlhodobo zapácha a sú
oprávnené obavy občanov, že sa z nezakrytých častí čistiarne voľne odparujú škodlivé látky do ovzdušia,
čím vážne poškodzujú životné prostredie. Existuje preto oprávnená obava, že navýšením výrobu
bude technológia SČOV nedostačujúca, čo potvrdzuje aj Analýza dopadu zvýšenia výroby na SČOV,
ktorá bola podkladom žiadosti v konaní pre posúdenie posudzovanie vplyv na životné prostredie. V
integrovanom konaní účastníci konania Občianske združenie Zdravý domov a Výbor Msč Hrboltová
predložili zásadné pripomienky, s ktorými sa inšpekcia ako prvostupňový správny orgán nevysporiadala
napriek tomu, že územie Hrboltovej patrí dlhodobo k zaťaženým územiam a napriek tomu, že majú
závažný vplyv na životné podmienky obyvateľov. Inšpekcia všetky štyri požiadavky zamietla. Podaným
odvolaním sa domáhali prehodnotenia zamietaného stanoviska k požiadavkám uvedených v rozhodnutí
č. 4592-26022/2016/Mar/770620604/Z17-SP zo dňa 05.09.2016. V závere odvolania žiadali, aby bolo
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu zrušené a integrované konanie zastavené.

4. Žalovaný rozhodnutím č. 8609-3900/27/2017/Hru zo dňa 06.02.2017 rozhodol o odvolaní účastníkov
konania Občianske združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, Občianske združenie Zdravý domov a
Výbor Msč Hrboltová tak, že podľa § 59 ods. 2 rozhodnutie Inšpektorátu životného prostredia Žilina č.
4592-26022/2016/Mar/770620604/Z17-SP zo dňa 05.09.2016 potvrdil.
Žalovaný v odôvodnení uviedol, že vydaniu povolenia predchádzalo konanie na základe žiadosti
prevádzkovateľa doručenej na Inšpektorát dňa 21.04.2016. Prevádzkovateľ k žiadosti predložil aj
zhodnotenie úrovne plnenia záverov o BAT podľa vykonávacieho rozhodnutia Komisie z 26.09.2014,
ktorým sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ stanovujú závery o BAT pri
výrobe buničiny, papiera a lepenky (oznámené pod č. C(2014) 6750), pre EHP pod č.- 2014/687/EÚ
(ďalej len „vykonávacie rozhodnutie). Dňom doručenia písomného vyhotovenia žiadosti na Inšpektorát
bolo začaté správne konanie v súlade s ust. § 18 o správnom konaní. Inšpektorát po preskúmaní
predloženej žiadosti a priložených príloh zistil, že žiadosť je úplná a obsahuje všetky potrebné doklady
na spoľahlivé posúdenie, a preto podľa § 11 ods. 4 písm. a) zákona o IPKZ upovedomil účastníkov
konania a dotknuté orgány správneho konania vo veci zmeny integrovaného povolenia vydaného pre
prevádzku a určil 30 dňovú lehotu na uplatnenie pripomienok a námietok.
Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu účastník konania Občianske združenie Zdravý
domov spolu s účastníkom konania Výbor Msč Hrboltová podali odvolanie, ktoré bolo doručené
žalovanému dňa 28.09.2016 (ďalej len odvolanie č. 1) a odvolanie podal i účastník konania Občianske
združenie Ochrana ovzdušia Dolný Liptov, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 30.09.2016 (ďalej len
odvolanie č. 2).



5. Žalovaný k odvolaniu č. 1 k bodu I. uviedol, že nakoľko v tomto bode odvolateľ požaduje prehodnotenie
zamietavého stanoviska Inšpektorátu k námietkam uplatnených v konaní, ktoré ďalej podrobne uvádza
v bode II. odvolania inšpekcia uvádza stanovisko k jednotlivým požiadavkám.
K bodu č. II.1 požiadavka - stanovisko odvolateľa bod 1a a 1b: Uvádzaný materiál Analýza dopadu (plný
názov Vypracovanie podkladov pre Správu o hodnotení pre Projekt 2000 Mondi SCP, a.s., Ružomberok v
súlade s vymedzenými špecifickými požiadavkami v rozhodnutí MŽP SR Výklad RH Mondi Projekt 2000
je materiál vypracovaný v procese EIA, ako podklad pre Správu o hodnotení pre navrhovanú činnosť
Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., Ružomberok. Základným podkladom pre vydanie povolenia vo vzťahu
ku konaniu vo veci vydania stavebného povolenia na vodné stavby je projektová dokumentácia. Táto
je vypracovaná oprávnenou osobu - projektantom, ktorý je podľa stavebného zákona zodpovedný za
jej správnosť úplnosť a rovnako zodpovedá aj za jej realizovateľnosť, pričom je v plnej miere povinný
rešpektovať platnú právnu úpravu Slovenskej republiky vo vzťahu k navrhovaným stavbám.
K bodu č. II.1. požiadavka - stanovisko odvolateľa bod 1c: Podľa rozhodnutia Stredoslovenského
krajského národného výboru, odboru poľnohospodárstva, lesného a vodného hospodárstva v Banskej
Bystrici č. PLVH 1406/403.4/1985 zo dňa 23.08.1985 SČOV Hrboltová bola vybudovaná ako spoločná
čistiareň odpadových vôd pre čistenie mestských a priemyselných odpadových vôd zaústených
do verejnej kanalizácie Ružomberok, pričom nebol vymedzený pomer čistených mestských a
priemyselných vôd. Z uvedeného vyplýva, že predmetná čistiareň nikdy nebola navrhovaná a ani nebola
vybudovaná na kapacitu max. podielu priemyselných vôd do 20% a celý čas trvania prevádzky slúži na
ten istý účel - spoločné čistenie mestských a priemyselných vôd.
V súvislosti s uvedeným uvádzame, že platná legislatíva v SR a na území Európskej únie definuje pojmy:
· „komunálne odpadové vody“ sú odpadové vody z domácností alebo zmes odpadových vôd z
domácností s priemyselnou odpadovou vodou a/alebo splaškovou dažďovou vodou;
· „odpadová voda z domácností“ je odpadová voda z oblastí obydlí a služieb, ktorá pochádza
predovšetkým z ľudského metabolizmu a činností v domácnostiach;
· „priemyselná odpadová voda“ je každá odpadová voda pochádzajúca z výrobných činností obchodu a
priemyslu, iného charakteru, ako je odpadová voda z domácností a splašková dažďová voda;
· „čistiarňou odpadových vôd“ je súbor objektov a zariadení na čistenie odpadových vôd a osobitných
vôd pred ich vypúšťaním do povrchových vôd alebo do podzemných vôd alebo pred ich iným použitím.
Z uvedeného vyplýva, že ani v súčasnosti platná legislatíva v súvislosti s komunálnymi vodami a ich
čistením neurčuje pomer vôd obsiahnutých v komunálnych vodách. Stanovisko k uplatňovaniu normy
STN 75 6401:
- Akákoľvek technická norma nemá právnu záväznosť, pokiaľ nie je v právnom predpise
ustanovené jej záväzné použitie. V takomto prípade sa použije príslušná norma a to
v rozsahu primeranom k technickému riešeniu.
- V bode 1 Predmet normy sa uvádza: „Táto norma platí pre navrhovanie čistiarní odpadových
vôd (ďalej len ČOV) z obcí a zo zdrojov odpadových vôd charakteru mestských odpadových vôd s
dennou produkciou BSK5 nad 30 kg, čo reprezentuje 500 ekvivalentných obyvateľov (ďalej len EO)
(celkových). Norma neplatí pre navrhovanie ČOV s výrazne odlišnými koncentráciami podstatných
zložiek znečistenia (pozri 3.1) a pre navrhovanie ČOV pre obce s dennou produkciou BSK5 menej ako
30 kg BSK5.“
- V bode 3.1 tejto normy sa uvádza: „Mestské odpadové vody a odpadové vody z malých sídlisk sú
charakterizované priemernými koncentráciami CHSK do 800 mg/l, BSK5 do 400 mg/l, Ncelk do 70 mg/
l, Pcelk do 15 mg/l a hodnotu pH v rozsahu od 6,5 do 8,5. Pomer CHSK/BSK5 má zvyčajne hodnotu 2,
pomer N(NH4)+N(org)/BSK5 je zvyčajne najviac 0,25.“
- V bode 3.2 tejto normy sa uvádza: „Pri výraznom podiele priemyselných odpadových vôd (spravidla nad
20 % celkového prietoku alebo znečistenia) v mestských odpadových vodách sa musí posúdiť zloženie,
charakter, množstvo a spôsob vypúšťania priemyselných odpadových vôd. Účelnosť spoločného
čistenia sa odporúča dokázať modelovým prieskumom.“
- Vzhľadom na uvedené citácie a parametre charakterizujúce znečistenie odpadových vôd
prichádzajúcich na predmetnú čistiareň, ako aj viac ako 30-ročnú prevádzku predmetnej čistiarne, je
zrejmé, že uvedenú normu je možné primerane použiť.
Princíp aktivácie - vysvetlenie: Aktivácia je jedným z najčastejších používaných spôsobov biologického
čistenia ako mestských, tak i priemyselných odpadových vôd. Pri tomto druhu čistenia je odpadová
voda zmiešavaná s tzv. aktivovaným kalom za dostatočného prevzdušňovania. Aktivovaný kal je tvorený
zmesnou kultúrou mikroorganizmov, ktorá má vločkovitý charakter (na rozdiel od čistých kultúr) a dokáže
sa oddeľovať od kvapalnej fázy sedimentáciou.



Po dostatočne dlhej dobe styku odpadovej vody s aktivovaným kalom v aktivačnej nádrži, sa vedie zmes
vody a aktivovaného kalu do dosazovacej nádrže, kde sa oddelia vločky aktivovaného kalu od vyčistenej
odpadovej vody. Behom aktivácie množstvo kalu neustále pribúda - mikroorganizmy sa rozmnožujú, tvorí
sa nová biomasa. Časť tejto biomasy - tzv. prebytočný kal, sa z dosadzovacej nádrže odvádza mimo
proces na samostatné zneškodnenie a časť sa vracia (recirkuluje) späť do procesu - tzv. vratný kal.
Čiže realizácia stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v MONDI SCP a. s.
RUŽOMBEROK“ nemá vplyv na pomer čistených priemyselných a komunálnych odpadových vôd.
K bodu č. II.2 požiadavka: Vody vznikajúce pri výrobe celulózy a papiera v Mondi SCP, a.s. sú pred
vstupom do SČOV Hrboltová predčisťované v nasledovných zariadeniach:
· Mechanická čistiareň odpadových vôd DORR z výroby celulózy (MČOV DORR)
Zariadenie slúži na predčistenie odpadových vôd z výroby celulózy (kyslé a alkalické OV z BU Vláknitá
linka), ktoré sa pred čistením chemicky upravia pridaním vápenného mlieka (neutralizácia) a flokulantu
(polymér).
· Mechanická čistiareň odpadových vôd z papierenského stroja č. 18 (PMČOV PS 18)
Zariadenie slúži na predčistenie odpadových vôd z výroby papiera (papierenské OV z papierenského
stroja č. 18), ktoré sa pred čistením chemicky upravia pridaním koagulantu (síran hlinitý) a flokulantu
(polymér).
· Mechanická čistiareň odpadových vôd z papierenských strojov č. 1, 16, 17 a čistiareň vôd z
povrchového odtoku (PMČOV PS 1, 16, 17 a DMČOV)
Zariadenie sa skladá z dvoch sekcií:
Prvá sekcia (PMČOV PS 1, 16, 17) slúži na predčistenie papierenských odpadových vôd z výroby
papiera na papierenských strojoch č. 1, 16 a 17, ktoré sa pred čistením chemicky upravia pridaním
koagulantu (síran železitý) a flokulantu (polymér).
Druhá sekcia (DMČOV) slúži na predčistenie vôd z povrchového odtoku (prevažne vody zo zrážok a
nezávadné vody z oplachovania povrchových plôch), ktoré sa mechanicky predčisťujú.
Takto predčistené vody sú odvádzané cez chemickú kanalizáciu hlavným kanalizačným zberačom na
mechanicko-biologické dočistenie v SČOV Hrboltová. Čiže odpadové vody prichádzajúce do prevádzky
z výroby celulózy majú upravené pH a sú sedimentačnými procesmi zbavené časti znečistenia. V
prevádzke SČOV Hrboltová prebieha ich ďalšie čistenie prostredníctvom biologického stupňa.
Pri procese čistenia odpadových vôd dochádza ku vzniku emisií: oxidu uhličitého, dusíka, oxidu dusného,
amoniaku, sulfánu a metánu s malým množstvom nemetánových prchavých organických látok, ktoré
vznikajú v každom procese biologického čistenia sírnatých zlúčenín.
V zmysle legislatívy platnej v SR sa oxid uhličitý, oxid dusný a metán nepovažujú za znečisťujúce látky,
aj keď ide o tzv. skleníkové plyny. Ich emisie sa podľa medzinárodnej právnej úpravy a právnej úpravy
platnej v SR sledujú len v niektorých priemyselných odvetviach a to od určitých výrobných kapacít, pričom
čistiarne odpadových vôd medzi týmito činnosťami zahrnuté nie sú.
Vzhľadom na charakter výroby v MONDI SCP, a.s. v SČOV dochádza aj ku vzniku emisií síry vo forme
redukovanej síry (merkaptány, sulfán a sulfidy), ktoré sú značne zapáchajúcimi látkami.
Na obmedzovanie pachových látok boli realizované nasledovné opatrenia a zariadenia:
- biofilter SETUP I - (inštalovaný v r. 2001, kapacita 13 300 m3/h plynov), ktorý spracováva
odsávané plyny z čerpacej stanice vratného kalu, usadzovacích nádrží č. 1 a č. 2, nátokového
žľabu do aktivácie, hrablíc, lapač piesku a zahusťovacích nádrží A a B,
- biofilter SETUP II - (inštalovaný v r. 2009, kapacita 1 570 m3/h čistených plynov), ktorý spracováva
plyny zo vstupnej čerpacej stanice, zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a
dopravníkov odvodneného kalu.
Nakoľko emisie odchádzajúce z biofíltrov sú tzv. riadené emisie sú pre tieto miesta určené emisné limity
pre NH3 a TRS, ich frekvencia a spôsob preukazovania rozhodnutím Inšpektorátu č. 6786-24188/2009/
Mar/770620604/Z3 zo dňa 20. 07. 2009. Požiadavky určené v tomto rozhodnutí sú v súlade s legislatívou
platnou v SR a v súlade so závermi vykonávacieho rozhodnutia.
Z aktivačných nádrží sú do ovzdušia uvoľňované plošné (fugitívne) emisie. Tieto emisie prevádzkovateľ
sleduje v súlade so schváleným postupom zisťovania množstva znečisťujúcich látok zo zdroja
znečisťovania ovzdušia, ktorý bol naposledy vydaný rozhodnutím OÚ - OSŽP č. OÚ-RK-
OSZP/2015/007973-002 OO zo dňa 28. 09. 2015. Týmto rozhodnutím sú vymedzené znečisťujúce látky
a spôsob, akým má prevádzkovateľ zisťovať ich množstvá.
V súvislosti s uvedeným dávame odvolateľovi do pozornosti nasledovné: Smernica Európskeho
parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia
a kontrola znečisťovania životného prostredia) (Ú. v. EÚ 2010 L 334, 17.12.2010), pod ktorú povoľovaná
prevádzka spadá, definuje fugitívne emisie iba v súvislosti s prevádzkami používajúcimi organické



rozpúšťadlá: „fugitívne emisie“ sú akékoľvek emisie prchavých organických zlúčenín s výnimkou
odpadových plynov do ovzdušia, pôdy a vody, ako aj rozpúšťadiel, ktoré sú obsiahnuté v akýchkoľvek
výrobkoch, pokiaľ v prílohe VII časť 2 nie je stanovené inak (čl. 57). Pre tieto prevádzky aj určuje emisné
limity vo forme percentuálnych podielov únikov, pričom ich preukazovanie vyžaduje vo forme výpočtu,
tzv. materiálovej bilancie. Pre iné prevádzky sa takéto ustanovenia v Smernici nenachádzajú. Uvedené
požiadavky sú transponované do legislatívy platnej v SR vyhláškami MŽP SR č. 410/2012 Z. z. a č.
411/2012 Z. z..
Z hľadiska vymedzenia a vlastností znečisťujúcich látok treba zdôrazniť, že všetky navrhované zmeny
v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ zvýšenie efektívnosti
prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Z uvedených dôvodov nie je dôvod
na zmeny určených emisných limitov, vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania.
K bodu č. II.3. požiadavka: Respirometrické merania predstavujú súbor meraní zameraný na meranie
respiračných rýchlostí aktívnej biomasy - dýchanie aktivovaného kalu. Meranie respiračných rýchlostí
sa vykonáva buď v ustálenom alebo neustálenom stave. Výsledky z takýchto meraní sú aplikovateľné
pre aktuálnu biomasu. Zmenou zaťaženia odpadových vôd, množstva rozpusteného kyslíka a ďalších
parametrov dochádza aj k zmene zloženia aktívnej biomasy a tým aj k zmene respiračných rýchlostí.
Pre návrh aeračného systému a zistenie potreby vzduchu možno použiť viacero postupov a výpočtov.
Nie je nevyhnutnosťou vychádzať z nameraných hodnôt špecifickej spotreby kyslíka resp. respiračnej
rýchlosti. Naviac žiaden právny predpis neukladá prevádzkovateľovi čistiarne odpadových vôd sledovať
takýto parameter. To samozrejme neznamená, že prevádzkovateľ nesleduje prevádzkové parametre
čistiarne za účelom kontroly a riadenia technologického procesu s cieľom dosiahnuť parametre
požadované na kvalitu vypúšťaných vôd do recipientu.
Ako národné právne predpisy, tak aj európske právne predpisy ukladajú prevádzkovateľom povinnosť
monitorovať kvalitu vypúšťanej vody zo zariadenia, pričom nezáleží na tom, akým spôsobom ju dosiahli.
Respirometria sa vykonáva až na overenie projektovaných (garantovaných) parametrov, preto dávame
odvolateľovi do pozornosti podmienku č. 24 povolenia, kde bola prevádzkovateľovi uložená povinnosť
zabezpečiť respirometrické merania.
Ďalej vo veci meraní konštatujeme nasledovné:
- respirometrické merania sú technologické merania, ktoré nepožaduje žiadna právna norma,
- akékoľvek merania sú neverejné, pričom týchto meraní sa môže zúčastniť kontrolný orgán, verejnosť
sa môže v rámci konania vedeným orgánom štátnej správy oboznámiť s výsledkami meraní alebo v
zmysle zákona č. 211/2001 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám.
K bodu č. II.4. požiadavka: Uvedená požiadavka vo vzťahu k povoľovaným stavbám nie je relevantná,
nakoľko cieľom uvedených stavieb je zlepšenie kyslíkových pomerov a zabezpečenie flexibility
recirkulácie vratného kalu.
Zlepšenie kyslíkových pomerov prispeje k:
a) zvýšeniu účinnosti biologického odstraňovania organického znečistenia,
b) zlepšeniu sedimentačných a zahusťovacích vlastností kalu,
c) zníženiu rizika bytnenia kalu,
d) čiastočnému zníženiu zápachu v dôsledku obmedzenia prchavých redukčných produktov na báze síry.
Premenlivý a regulovateľný prietok vratného kalu umožní zvýšenie koncentrácie aktivovaného kalu pri
zvýšení zaťaženia biologického stupňa a následne zníženie zaťaženia kalu a tým zvýšenie výkonnosti
SČOV.
Povoľovanými stavbami nie je riešená problematika odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky.
Naviac v tomto konaní nieje možné určovať podmienky, ktoré sa viažu k povoľovaniu inej stavby, riešenej
v inom konaní.
Stanovisko k meraniu zápachu:
- V súčasnej dobe nie je v slovenských predpisoch stanovený žiadna limitná hodnota. Nie je preto možné
preukázať koncentráciu látok spôsobujúcich zápach a ani intenzitu zápachu, ktorý spôsobujú tieto látky
v ovzduší oprávneným meraním.
- Akýkoľvek monitoring občanmi (nielen 7, ale aj 50) bude vždy iba subjektívne hodnotenie situácie.
- Na meranie intenzity zápachu nie je možné použiť analytické fyzikálno-chemické postupy, pretože
zapáchajúce látky sa vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách, často pod hranicou detekcie
analytických prístrojov, pričom intenzita zápachu môže byť dosť vysoká. V súčasnosti sa na meranie
intenzity zápachu používajú nasledovné metódy: dynamická olfaktometria, dotazníkové - štatistické
metódy, meranie v pachovej stope a elektronický nos. Z uvedených metód sa najčastejšie používa
dynamická olfaktometria, ktorá je detailne rozpracovaná v norme EN 13725.
Čo sa týka posudzovania vplyvu prevádzky na životné prostredie Inšpekcia uvádza nasledovné:



- Vplyv prevádzky na životné prostredie a jeho závažnosť sa posudzuje v rámci procesu EIA.
- Podľa § 3 ods. 5 zákona o IPKZ súčasťou integrovaného povoľovania nie je posudzovanie
vplyvu prevádzky na životné prostredie. Ide o samostatné konanie, výsledky ktorého sa uplatňujú v
povoľovacom procese.
- V rámci konania vo veci vydania podstatnej zmeny integrovaného povolenia pre prevádzku v súvislosti
s vydaním stavebného povolenia pre stavby „Zvýšenie kapacity prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie
kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“ požiadal Inšpektorát listom
zn. 4592-13969/2016/Mar/770620604/ZI 7-SP zo dňa 02.05.2016 MŽP SR - EIA ako dotknutý orgán
štátnej správy o stanovisko. MŽP SR - EIA vo svojom stanovisku zo dňa 10.05.2016 v predmetnej
veci uvádza, že návrh na začatie konania je v súlade so zákonom o EIA a s vydaným záverečným
stanoviskom pre navrhovanú činnosť „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“ č. 1787/2016-3.4/
ml zo dňa 04.03.2016 a s opatreniami uvedenými v záverečnom stanovisku. Z tohto konštatovania
je zrejmé, že v súvislosti s vydaním stavebného povolenia pre uvedené
stavby nie je potrebné nové konanie vo veci posudzovania vplyvov navrhovaných stavieb na životné
prostredie.
- Stanovisko dotknutého orgánu štátnej správy rovnako ako záverečné stanovisko sú pre povoľujúci
orgán právne záväzné a nemôže do nich svojvoľne zasahovať alebo ich spochybňovať.
- Odporúčané podmienky pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedené v záverečnom
stanovisku k uvedenej navrhovanej činnosti, týkajúce sa povoľovaných stavieb sú zahrnuté v
podmienkach povolenia (podmienky č. 25 až 31).
Žalovaný k odvolaniu č. 2 uviedol nasledovné:
K bodu č. I.: Realizáciou stavieb, ktoré sú predmetom povolenia sa nezmenia kvalitatívne parametre
čistených odpadových vôd, preto sa nemôžu ani zmeniť druhy látok emitovaných do ovzdušia vo forme
plošných emisií, nachádzajúce sa v aerosóle z aerácie.
K zvýšeniu množstiev emisií vplyvov zvýšenia objemu privádzaného vzduchu do systému aerácie
Inšpekcia konštatuje nasledovné: Celý systém aerácie sa posilňuje z dôvodu zlepšenia kvality čistiaceho
procesu, preto jeho cieľom je zvýšenie koncentrácie rozpusteného kyslíka v aktivačnej nádrži. Z
uvedeného dôvodu má prevádzkovateľ záujem prevádzkovať aeračný systém tak, aby dochádzalo k
čo najmenšiemu zanášaniu vody a vzniku aerosólov. Vzhľadom na závery rozptylovej štúdie a emisno-
technologického posúdenia bude príspevok k imisiám vplyvom úpravy aeračného systému minimálny.
Čo sa týka toxicity emitovaných látok Inšpekcia uvádza nasledovné:
Toxické látky = látky spôsobujúce otravu, jedy.
Toxicita je schopnosť chemickej látky spôsobiť poškodenie organizmu. Pri posudzovaní toxicity sa
rozlišujú účinky jednorazového alebo dlhodobého príjmu (akútny, chronický) ako aj cesta, akou sa
dostáva chemická látka do organizmu (príjem potravou a vodou, vdychovaním, pokožkou). V zásade
všetky chemické zlúčeniny môžu byť pri užití príliš veľkého množstva toxické. Napríklad aj požitie
veľkého množstva vody môže rozvrátiť stabilitu vnútorného prostredia buniek a spôsobiť človeku smrť.
Na meranie a porovnávanie toxicity slúži veličina LD50 (letálna dávka) - dávka, pri užití ktorej zahynie
50 zo 100 laboratórnych potkanov.
Vzhľadom na uvedené, v prípade emitovaných znečisťujúcich látok nie je možné hovoriť o toxicite. Keby
sa tieto látky nachádzali v ovzduší v toxickej koncentrácii nielenže by bolo poškodené životné prostredie,
ale nikto by v uvedenej oblasti neprežil.
Čistiarne odpadových vôd (čistiarne komunálnych odpadových vôd s kapacitou 2 000 ekvivalentných
obyvateľov a viac a centrálne čistiarne priemyselných podnikov) boli zaradené medzi stredné zdroje
znečisťovania ovzdušia Nariadením vlády č. 92/1996 Z. z.
Podľa § 2 vyhlášky MŽP SR č. 408/2003 Z. z. o monitorovaní emisií a kvality ovzdušia boli
prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia povinní zisťovať množstvo
vypúšťaných emisií postupom podľa ods. 4, ktorý je schválený pre príslušný zdroj alebo pre jeho časť.
Prevádzkovatelia zdrojov mali povinnosť podľa § 12 ods. 15 tejto vyhlášky podať žiadosť o schválenie
postupu výpočtu množstva emisií do 30 septembra 2005. Postup výpočtu mal byť zvolený tak, aby
vypočítané množstvo emisií bolo technicky odôvodnené a správne zdokumentované.
To znamená, že v r. 2005 Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku ako príslušný orgán štátnej
správy vymedzil relevantné druhy znečisťujúcich látok emitovaných z predmetnej čistiarne odpadových
vôd a schválil rozhodnutím pre tieto emisie postup výpočtu. Uvedené rozhodnutie sa pri každej zmene
zdroja opätovne schvaľuje.
Z uvedeného vyplýva, že ako druhmi, tak aj množstvami znečisťujúcich látok emitovaných z predmetnej
prevádzky sa dlhodobo zaoberá nielen Slovenská inšpekcia životného prostredia, ale aj OÚRK-OSŽP,
štátna správa ochrany ovzdušia (predtým Obvodný úrad životného prostredia v Ružomberku). OÚRK-



OSŽP, štátna správa ochrany ovzdušia ako dotknutý orgán štátnej v tejto súvislosti požaduje: „Pred
podaním žiadosti o súhlas na užívanie predmetného stacionárneho zdroja znečisťovania ovzdušia po
vykonaných zmenách technologického zariadenia podľa §17 ods. 1 písm. c) zákona č. 137/2010Z. z.
o ovzduší v znení neskorších predpisov vzhľadom ku konzervatívnemu odhadu množstva fugitívnych
emisií amoniaku a organických zlúčenín redukovanej síry vyjadrenej ako H2S z aktivačných nádrží a
nátokových kanálov prehodnotiť postup výpočtu množstva emisie týchto znečisťujúcich látok. Na základe
prehodnotenia v prípade potreby predložiť na Okresný úrad Ružomberok, odbor starostlivosti o životné
prostredie návrh zmeny postupu výpočtu množstva emisie podľa § 3 vyhlášky MŽP SR č. 411/2012 Z.
z. o monitorovaní emisií zo stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia a kvality ovzdušia v ich okolí
a požiadať o schválenie zmeny postupu výpočtu množstva emisie znečisťujúcich látok pre predmetný
stacionárny zdroj znečisťovania ovzdušia.“
Pracovisko technických činností SIŽP v rámci kontrolnej činnosti vykonáva iba kontrolné merania,
nie komerčné merania s vydaním správy o oprávnenom diskontinuálnom meraní. V rámci svojej
činnosti kontroluje dodržiavanie predpísaných emisných limitov vybraných znečisťujúcich látok v rozsahu
technického vybavenia a získanej akreditácie. Z uvedeného vyplýva, že toto pracovisko môže v
predmetnej prevádzke vykonať iba meranie dodržiavania určených emisných limitov na biofiltroch.
Slovenská inšpekcia životného prostredia, ako aj OÚRK-OSŽP, štátna správa ochrany ovzdušia
ako príslušné orgány štátnej správy na úseku ochrany ovzdušia uložili prevádzkovateľovi povinnosť
pravidelne vykonávať monitorovanie emisií všetkých relevantných znečisťujúcich látok.
Stanovisko k zakrytovaniu prevádzky:
Predmetom povolenia nie je celková rekonštrukcia čistiarne odpadových vôd, ale zefektívnenie procesu
čistenia odpadových vôd. Riešenie problematiky odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky a
zakrytovania prevádzky vo vzťahu k povoľovaným stavbám je irelevantné. Priestor na riešenie tejto
problematiky bol proces EIA pre navrhovanú činnosť „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“.
Žiadna z odporúčaných podmienok pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedených
v záverečnom stanovisku k uvedenej navrhovanej činnosti neukladá prevádzkovateľovi povinnosť
realizovať úplné zakrytovanie prevádzky.
Príloha č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. striktne neprikazuje zakrytovanie celej prevádzky. Vyhláška
požaduje „vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia",
pričom „Pri stanovení rozsahu požiadaviek v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne
objemový prietok odpadových plynov, hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky,
trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby.“
K súladu s územným plánom uvádzame nasledovné:
Mesto Ružomberok vo vyjadrení č. UHA-4775/5449/2016-TEI-SO zo dňa 05. 04. 2016 konštatuje
nasledovné, cit.:
„Navrhovaný objekt bude lokalizovaný v areáli ČOV Hrboltová, ktorý je územným plánom definovaný
ako funkčná plocha T2 - plochy technickej vybavenosti - čistiareň odpadových vôd, pričom záväzné
regulatívy pre funkčne využitie územia v rámci funkčnej plochy T2 sú nasledovné:
- prípustné funkcie: plochu využívať výhradne pre prevádzku čistiarne odpadových vôd; riešiť opatrenia
na zamedzenie šírenia zápachu a minimalizovať tak negatívne vplyvy na okolité funkčné plochy
(ochranné pásmo od zdrojov zápachu v ČOV by nemalo prekročiť 150 m).
- neprípustné funkcie: všetky ostatné funkcie; do ochranného pásma neumiestňovať obytné objekty a
zariadenia občianskej vybavenosti.
Na základe vyššie uvedených regulatívov územného plánu k projektovej dokumentácii „Zvýšenie
kapacity čerpania vratného kalu ČOV V MONDI SCP a.s. RUŽOMBEROK“ z hľadiska územného plánu
nemáme námietky.“
K bodu č. II.: K predloženej informácii z VÚVH:
Uvádzané látky: oxid uhličitý, metán a oxid dusný sa v zmysle súčasne platnej legislatívy nepovažujú za
znečisťujúce látky, aj keď ide o tzv. skleníkové plyny (viď stanovisko k odvolaniu č. 1). Ďalšou uvádzanou
látkou je dusík, ktorý je prirodzenou súčasťou atmosféry, a preto nemôžeme hovoriť o znečisťujúcej látke.
Sírovodík a amoniak sú znečisťujúce látky, ktorých emisie sú v povoľovanej prevádzke monitorované.
K tvrdeniu „Bežnou súčasťou odpadových vôd odpadových vôd z chemického priemyslu sú organické
plyny a pary (acetaldehyd, fenol, formaldehyd, toluén a iné)" Inšpekcia konštatuje nasledovné:
- priemysel výroby celulózy nie je chemický priemysel, ale drevospracujúci,
- vzhľadom na povahu technológie výroby celulózy sa v odpadových vodách z povoľovanej prevádzky
nachádzajú organické látky vo forme organosírnatých látok a ich množstvo je sledované parametrom
organické zlúčeniny obsahujúce redukovanú síru - TRS, čo je v súlade s referenčným dokumentom o



BAT pre výrobu celulózy, papiera a lepenky (PP BREF) a požiadavkami uvedenými vo vykonávacom
rozhodnutí.
Žalovaný k doplneniu odvolania č. 2 uviedol nasledovné:
V prílohe doplnenia odvolania bola predložená „Záverečná správa - Screening organického znečistenia
a zhodnotenie prítomnosti vybraných organických a ťažkých kovov v odpadových a povrchových
vodách" vypracovaná spol. Environmental Inštitúte, s r. o., Okružná 784/42, Koš v máji 2003, ktorá bola
vypracovaná pre prevádzkovateľa. Vzhľadom na závery predloženej správy, prevádzkovateľ realizoval
modernizáciu výroby buničiny, ktorej výsledkom o. i. bola zmena spôsobu bielenia buničiny.
Pri vydávaní prvého integrovaného povolenia - rozhodnutie Inšpektorátu č. 5185-3403 l/2007/
Mar/770620604 zo dňa 22.10.2007 pre prevádzku bola prevádzkovateľovi v súvislosti s Programom
znižovania znečistenia vôd škodlivými a obzvlášť škodlivými látkami vypúšťaných z SČOV do recipienta
uložená v bode 1.2.3.6.1 povinnosť zabezpečiť monitoring škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a
prioritných látok na odtoku z SČOV do toku Váh podľa nasledovnej tabuľky:
Parameter Kontrolný profil Frekvencia Podmienky merania
Škodlivé látky: chróm a jeho zlúčeniny Obzvlášť škodlivé látky: benzotiazol, bisfenol A (2,2-bis (4-
hydroxyfenyl) propán), dibutylftalát, trichlóretén, tetrachlóretén, bifenyl (fenylbenzén) Prioritné látky: bis
(2-etylhexyl) - ftalát (DEHP), antracén, trichlórmetán, naftalén „A“ 1 x ročne podľa podmienok uvedených
v bode I.2.3.6.2
Výsledky tohto monitoringu predkladá prevádzkovateľ Inšpektorátu pravidelne, v stanovenom ročnom
intervale. Z predložených výsledkov vyplýva, že namerané hodnoty sú v súlade s požiadavkami platnej
legislatívy.
Správa o hodnotení pre navrhovanú činnosť „Projekt ECO plus v Mondi SCP, a.s. Ružomberok“
hodnotí výstupy z pripravovanej investičnej akcie, ktorej účelom je rozšírenie súčasnej výroby
papiera v prevádzke navrhovateľa o výrobu nového produktu - recyklovaného kartónového vlnitého
papiera. Navrhovaná výrobná jednotka bude podobne ako všetky jestvujúce výrobné jednotky
vybavená zariadením na predčistenie odpadových vôd pred ich odvedením do kanalizačného systému
navrhovateľa zaústeného do SČOV Hrboltová.
Vplyv navrhovaných stavieb v prevádzke na životné prostredie bol posúdený v procese EIA v rámci
posudzovania navrhovanej činnosti „Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. Ružomberok". Návrh zmien v
prevádzke v súvislosti s povoľovanými stavbami bol porovnaný so závermi uvedenými vo vykonávacom
rozhodnutí. Prevádzka bola porovnávaná s údajmi z referenčných prevádzok (PP BREF). Zo žiadneho
z týchto dokumentov, rovnako ako z predložených stanovísk dotknutých orgánov štátnej správy a
odborných organizácií nevyplýva dôvod, pre ktorý by pre navrhované stavby nebolo možné vydať
stavebné povolenie a zmenu integrovaného povolenia.

6. Proti rozhodnutiu žalovaného žalobcovia v rade 1/ až 3/ podali všeobecnú správnu žalobu s poukazom
na § 177 ods. 1 a nasl. a § 178 ods. 3 Správneho súdneho poriadku. Žalobcovia žalobné dôvody uvádzajú
v bode III.1-3 žaloby pod bodom 9 a nasl..
Žalobcovia namietajú, že žalovaný, ani prvostupňový správny orgán nepostupovali dôsledne v zmysle
zákona o IPKZ a rozhodli nezákonne, keď povoľovanú stavbu neposúdili dostatočne predovšetkým z
hľadiska starostlivosti o životné prostredie (v najširšom zmysle slova) formalistické a nekritické prevzatie
tvrdení investora a vyjadrení niektorých štátnych orgánov nerealizáciou povinnosti stavebného úradu
v stavebnom konaní, aby tomu bolo tak, a teda ak by stavebný úrad mal len formálne prevziať
vyjadrenia a tieto bez ďalšieho zakomponovať do rozhodnutia, jeho úloha by sa zúžila prakticky na
prevzatie a následné doručovanie relevantných písomností bez ich hmotnoprávneho vyhodnotenia.
Úlohou stavebného úradu je však posúdiť a preskúmať návrh na začatie správneho konania a to
predovšetkým s ohľadom na súlad s podkladmi rozhodnutia.
Žalobcovia sú presvedčení, že namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia
veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového
stavu orgánom verejnej moci je nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. c), d) a
e) SSP). Žalobcovia namietajú, že žalovanými rozhodnutiami bol porušený verejný záujem v oblasti
životného prostredia, konkrétne v oblasti ochrany ovzdušia s vážnym negatívnym dopadom na zdravie
obyvateľov.
Bod III.1 Dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva: Žalobcovia tvrdia, že je nespochybniteľnou
všeobecne známou skutočnosťou, že SČOV Hrboltová zapácha, čím dlhodobo obťažuje neznesiteľnými
zápachmi obyvateľov Hrboltovej. Inšpekcia ako prvostupňový správny orgán tieto skutočnosti napriek
upozorneniam ignoroval a okrem zápachov je prevádzka SČOV zdrojom aj iných emisií chemických
látok, aj toxického charakteru, ktoré sú vo forme aerosolov uvoľňované do ovzdušia z nezakrytovaných



zariadení, najmä z aktivačných nádrží. S ohľadom na nepretržitý zápach obyvatelia mestskej časti
Ružomberka - Hrboltová, popisujú život často ako „život v žumpe“. Žalobcovia tiež tvrdia, že realizáciou
týchto stavieb, najmä zvýšením kapacity prevzdušňovania aktivácie, dôjde k zvýšeniu množstva
emisií rôznych toxických chemických látok do ovzdušia vo forme aerosolov, čím dôjde k ďalšiemu
zhoršeniu kvality ovzdušia v Hrboltovej. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 41/2012 Z. z., príloha č. 2
pre 7. skupinu pre pachové látky v prílohe č. 3, II./4 VŠEOBECNÉ TECHNICKÉ POŽIADAVKY
A VŠEOBECNÉ PODMIENKY PREVÁZDKOVANIA STACIONÁRNYCH ZDROJOV EMITUJÚCICH
PACHOVÉ LÁTKY platí: Pri technologických procesoch a zariadeniach, pri ktorých môžu byť pri
prevádzke alebo pri drobných poruchách emitované látky s intenzívnym zápachom, treba vykonať
technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenie, zapuzdrovanie časti
zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia, vhodné skladovanie surovín, výrobkov
a zvyškov. Technologické činnosti, pri ktorých vznikajú pachové látky, treba umiestniť do uzavretých
priestorov. Odpadové plyny s intenzívnym zápachom sa musia odvádzať na čistenie, spaľovanie alebo
iné zneškodnenie zodpovedajúcej najlepšie dostupnej technike. Pri stanovení rozsahu požiadaviek
v jednotlivých prípadoch je potrebné vziať do úvahy hlavne objemový prietok odpadových plynov,
hmotnostný tok pachových látok, miestne rozptylové podmienky, trvanie emisií a vzdialenosť zariadenia
od najbližšej uvažovanej alebo jestvujúcej zástavby. Žalovaný ako aj prvostupňový správny orgán
boli výslovne upozornení na nesúlad prevádzky SČOV s vyhláškou č. 410/2012 Z. z., podľa ktorej
treba vykonať technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenia,
zapuzdrovanie časti zariadenia, vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a pod.. Žalovaný
k tejto námietke uviedol, že riešenie problematiky odstránenia zápachu z predmetnej prevádzky a
zakrytovania prevádzky vo vzťahu k povoľovaným stavbám je irelevantné. Priestor na riešenie tejto
problematiky bol proces EIA pre navrhovanú činnosť Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., Ružomberok.
Žiadna z odporúčaných podmienok pre etapu výstavby a prevádzky navrhovanej činnosti uvedených
v záverečnom stanovisku k uvedenej navrhovanej činnosti neukladá prevádzkovateľovi povinnosť
realizovať úplne zakrytovanie prevádzky. Príloha č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. striktne neprikazuje
zakrytovanie celej prevádzky. K tejto námietke prvostupňový správny orgán uviedol, že povinnosť
prekryť a odsávať všetky zariadenia v prevádzke SČOV (spoločná čistiareň komunálnych odpadových
a priemyselných odpadových vôd) nevyplýva zo žiadnych predpisov.
Podľa názoru žalobcov je ustanovenie prílohy č. 3 vyhlášky č. 410/2012 Z. z. jasné a zrozumiteľné,
vykonať opatrenia. Opatrenia, ktoré je potrebné vykonať, sú uvedené ako príklad. Podľa žalobcov je
potrebné pokračovať v zakrytovaní aj ostatných častí SČOV a odsávanú vzdušninu so zápachmi a inými
toxickými chemickými emisiami odviesť na čistenie. Žalovaný ani prvostupňový správny orgán ničím
nezdôvodnili, prečo na základe akého predpisu by mali obyvatelia Hrboltovej, okrajových častí Černovej
a hoci aj cestujúca verejnosť prechádzajúca okolo SČOV znášať zápachy.
Podľa názoru žalobcov neobstojí odvolávanie sa žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu
na podklady k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie „Analýza dopadu zvýšenia výroby na
SČOV Hrboltová“ vypracovaná Slovenskou technickou univerzitou, že zlepšenie kyslíkových pomerov
prinesie okrem iného aj zníženie zápachu v dôsledku prchavých redukčných produktov na báze síry. S
uvedeným sa stotožňujú aj závery emisno-technologickej štúdie odborne spôsobilej osoby vo veciach
ochrany ovzdušia, ktoré konštatujú, že zvýšením prívodu vzduchu do aeračného systému bude mať
pozitívny vplyv na čistenie odpadových vôd z hľadiska organického znečistenia aeróbnymi organizmami
a súčasne sa prejaví znížením fugitívnych emisií do ovzdušia. Tieto tvrdenia neobstoja, lebo na
odstránenie zápachov na báze redukovanej síry (tzv. TRS), je zvýšenie množstva kyslíka/vzduchu do
aktivácie nepostačujúce. Ak by aj došlo k nejakému poklesu emisií zápachov, tak len minimálnemu,
pretože na likvidáciu zápachov TRS sa používa ich spaľovanie pri vysokých teplotách. V aktivácii
dôjde k zvýšeniu aerácie o 27 tis. m3/hod vzduchu, čo evidentne spôsobí nárast emisií aerosolov.
K požiadavke žalobcov bolo vykonané zmonitorovanie emisií SČOV do ovzdušia vlastnou meracou
skupinou inšpekcie z dôvodu, že v procese EIA Projektu 2000 neboli vykonané, pretože na ústnom
konaní bolo prezentované, že nie je známe, že by sa v emisiách z SČOV do ovzdušia nachádzali iné
látky okrem zápachov TRS a amoniaku. K tejto požiadavke žalovaný uviedol, že pracovisko technických
činností SIŽP vykonáva iba kontrolné merania emisií, preto by bolo možné vykonať merania len na
výduchoch z biofiltrov. K predloženej informácií z VÚVH uviedol, že priemysel výroby celulózy nie je
chemický priemysel ale drevospracujúci. Účelom povoľovaných zmien v prevádzke SČOV Hrboltová je
zvýšenie kapacity čistenia odpadových vôd v súvislosti so zámerom rozšírenia súčasnej výroby celulózy
o 23%, tvorí neoddeliteľnú súčasť investičnej akcie Projekt 2000, ako to vyplýva aj zo Záverečného
stanoviska v procese EIA, ktoré vydalo Ministerstvo životného prostredia SR 04.03.2016. Projekt
sa má realizovať v areáli SČOV investora v zastavenom území mesta Ružomberok - miestna časť



Hrboltová. Už v priebehu posudzovania vplyvov predmetnej činnosti na životné prostredie sa žalobcovia
aktívne vyjadrovali a predkladali svoje pripomienky a námietky nielen k procesu, ale aj k jeho obsahu.
Namietali nedostatky v spracovaní Správy o hodnotení, a to obzvlášť v oblasti vplyvu na ovzdušie a
zdravie dotknutého obyvateľstva. Namietali, že správa je spracovaná jednostranne, nedostatočne a
neobjektívne, nezohľadňuje závažné skutočnosti o chorobnosti dotknutých obyvateľov, skutočnosti o
reálnych a možných únikoch nebezpečných látok z havarijných ventilov CNCG a DNCG a o únikoch
ClO2, nie sú rešpektované nevhodné rozptylové podmienky znečisťujúcich látok v ovzduší, pri hodnotení
vplyvov na jednotlivé zložky životného prostredia a zdravia a pohodu dotknutých obyvateľov sa používali
koeficienty a hodnotiace kritéria, ktoré nezodpovedajú skutočnosti. Podľa vyjadrenia žalobcov je Správa
o hodnotení nedostatočná čo sa týka navrhovaných opatrení na prevenciu, elimináciu, minimalizáciu a
kompenzáciu vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie a na zdravie ľudí, pretože neobsahuje
opatrenia pre prípad havárií a ich vplyve na zdravie a životné prostredie, neobsahuje ani návrh
kompenzačných opatrení za poškodenie životného prostredia a zdravia, prípadne majetku. V Správe
o hodnotení chýbajú údaje o výške chronických ochorení, chýbajú výsledky biomonitoringu, chýba
porovnanie ukazovateľov zdravotného stavu dotknutej populácie s údajmi za populáciu VÚC a populáciu
SR, demografické údaje a údaje o úmrtnosti porovnávajú dáta len vo vybraných dvoch - troch rokoch.
Žalobcovia namietali aj objektivitu spracovania rozptylovej štúdie, keďže v nej chýbajú zdroje emisií
TRS - úniky z havarijných ventilov v systému zberu a likvidácie zapáchajúcich plynov CNCG a DNCG.
Nedostatočne je zdôraznená aj skutočnosť, že z hľadiska kvality ovzdušia a jeho vplyvu na zdravie ľudí
a na životné prostredie je najdôležitejší stav ovzdušia, kedy sú najnevhodnejšie rozptylové podmienky
znečisťujúcich látok, teda stav stability ovzdušia, ktorý je charakterizovaný rýchlosťou vetra do 2 m/s
a výskytom častých inverzií. Tieto stavy sa v oblasti Ružomberka vyskytujú veľmi často, a to počas
celého roka. To je spôsobené určitými zdrojmi tých znečisťujúcich látok TZL, nevhodnými rozptylovými
podmienkami v lokalite, inými vplyvmi alebo kombináciou všetkých troch skutočností. Emisie TZL zo
zdrojov Mondi SCP tvoria podstatnú časť emisií veľkých a stredných zdrojov okresu Ružomberok.
Rozptylové podmienky v oblasti Ružomberka sú pritom veľmi nepriaznivé a ešte sú aj zhoršované aj
emisiami tepla z Mondi SCP. Túto skutočnosť potvrdila aj výskumná správa Ústavu fyziky atmosféry
AV ČR Praha „Šírenie vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP, a.s. a jej vplyv na tvorbu námrazy a inverzie“,
podľa ktorej vplyv emisií tepla a vlhkosti zo zdrojov Mondi SCP na početnosť inverzií je síce malý,
spôsobuje však stabilizáciu atmosféry, t. j. zhoršenie rozptylových podmienok znečisťujúcich látok v
prízemnej vrstve ovzdušia. Podľa názoru žalobcov, vplyvy povoľovanej činnosti na zdravie a pohodu
obyvateľov, ako aj na životné prostredie, boli posúdené v procese EIA skôr formalisticky a neprimerane
reštriktívne, pričom negatívne dopady boli bagatelizované. Tento prístup je absolútne neprijateľný a v
rozpore s právom EÚ. Podstatou námietok žalobcov pritom nie je len skutočnosť, že Mondi SCP, by
malo v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti zvýšiť nielen produkciu, ale aj emisie. Dôležité je aj to,
akým spôsobom iné emisie Mondi SCP vplývajú na stabilizáciu atmosférických javov v lokalite okresu
Ružomberok, konkrétne ako napr. vodné pary spôsobujú stabilizáciu inverzie v tejto lokalite. Okrem
prírodných a meteorologických podmienok, ktoré sú dané a nezávislé od človeka, sú to najmä zdroje
znečisťujúcich látok - lokálne kureniská, doprava a priemyselné zdroje. Je možné konštatovať, že lokálne
kureniská sa nachádzajú v každej lokalite, ako aj doprava, ktorá môže byť v iných lokalitách dokonca
s väčšou intenzitou ako v Ružomberku. Nachádza sa tu jeden z najväčších zdrojov znečisťovania
ovzdušia na Slovensku, výrobca celulózy a papiera Mondi SCP, a.s., Ružomberok. Vzhľadom k tomu,
že EÚ konštatovala, že Slovensko nedodržiava záväzok dostatočne a efektívne znižovať emisie častíc
PM 10 a PM2.5, ako aj s ohľadom na dlhodobo významnú zaťaženosť územia Ružomberka práve
uvedenými emisiami, je nepodstatné, či realizáciou povoľovanej činnosti fakticky dôjde k vzniku nového
zdroja, alebo len k nárastu emisií. V tejto súvislosti je tiež nepodstatné, či emisie narastú lineárne v
závislosti od navýšenia kapacity výroby alebo inak. Podstatné je, a túto skutočnosť konštatovalo už
priamo aj Ministerstvo životného prostredia SR, že v dôsledku realizácie povoľovanej činnosti dôjde
jednak k nárastu emisií, ale bude mať tiež stredne až vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie
dotknutého územia. V tejto súvislosti dávajú žalobcovia do pozornosti aj príslušnú judikatúru Európskeho
súdu pre ľudské práva vo veci P. F. proti Španielsku, sťažovateľka žila v bezprostrednej blízkosti fabriky
na spracovanie koží. ESĽP konštatoval porušenie čl. 8 Dohovoru z dôvodu, že značné nepríjemnosti
spojené s prevádzkou fabriky môžu ohroziť kvalitu života ľudí žijúcich v jej blízkosti, pričom nemusí byť
zároveň poškodené zdravie obyvateľov. Podľa ESĽP totiž článok 8 ods. 1Dohovoru neposkytuje ochranu
len pred emisiami, ktoré sú škodlivé pre ľudské zdravie, ale tiež pred emisiami, ktoré síce nie sú škodlivé
pre zdravie, ale prevyšujú mieru bežne tolerovanej únosnosti. V prípade ESĽP ďalej konštatoval, že
Španielsku sa nepodarilo dosiahnuť potrebnú rovnováhu medzi hospodárskymi záujmami mesta Lorca



na prevádzku fabriky na jednej strane a právami sťažovateľky užívať nerušene svoje obydlie, osobný
a rodinný život na strane druhej.
Bod III.2. Žalobcovia namietali nesúlad so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok.
Poukazujú na článok čl. 6 Zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie, ods. 1 Ochrana
ovzdušia, písm. f) záväznej časti ú zemného plánu mesta Ružomberok, ktorá bola schválená všeobecne
záväzným nariadením mesta Ružomberok č. 3/2012, sa majú realizovať technologické opatrenia
na zníženie emisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta. Z uvedeného
jednoznačne vyplýva, že na území mesta sa majú realizovať opatrenia na zníženie emisií na
významných zdrojoch znečistenia ovzdušia, ku ktorým Mondi SCP, a.s. a SČOV, ktorú prevádzkuje
nepochybne patrí, keďže patrí k najvýznamnejším veľkým zdrojom znečistenia ovzdušia na Slovensku.
Z dokumentácie EIA však jednoznačne vyplýva, že povoľovaná prevádzka nielen, že môže byť zdrojom
zápachu a nie je technologickým opatrením na zníženie emisií, ale naopak v dôsledku jej realizácie sa
niektoré emisie dokonca zvýšia a v súčasnosti sa odhaduje, že povolená činnosť bude mať stredne až
vysoko významný negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia.
Bod III.3. Žalobcovia namietajú zdravotný stav obyvateľov mesta. Žalobcovia už v procese
posudzovania EIA spochybnili na základe štatistických údajov závery Hodnotenia vplyvov na verejné
zdravie pre Projekt 2000 Mondi SCP, a.s., Ružomberok, ktoré spracovala RNDr. U. B. podľa vyhlášky
MZ SR č. 233/2014 Z. z., ktoré považujú za nedostatočné a subjektívne. Ide o dáta, ktoré sú k dispozícií
na internetovej stránke Štatistického úradu, čerpala z nich aj RNDr. B., ktorá bez bližšieho zdôvodnenia
použila dáta len za niektoré vybrané roky. Je zarážajúce, že ani zodpovedné štátne orgány na ochranu
verejného zdravia sa daným stavom nezaoberajú, ba práve naopak, bez akýchkoľvek podmienok
odsúhlasujú ďalšie zvyšovanie výroby v Mondi SCP (napr. záväzné stanovisko RÚVZ Liptovský Mikuláš
zo dňa 23.11.2015).
Vzhľadom na uvedené žalobcovia navrhujú, aby súd napadnuté rozhodnutie žalovaného a aj
rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

7. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 06.10.2017. Vo vyjadrení uviedol, že
predmetom rozhodnutia Inšpektorátu č. 4592-26022/2016/Mar/770620604/Z17-SP zo dňa 05.09.2016
bolo vydanie povolenia na uskutočnenie úprav na prevádzke v rozsahu stavby „Zvýšenie kapacity
prevzdušňovania ČOV“ a „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP a.s.
Ružomberok“. Povoľovanými stavbami nie je riešená problematika odstránenia zápachu z predmetnej
prevádzky. Cieľom stavby je zlepšenie súčasného stavu aeračného systému na SČOV a zlepšenie
kyslíkových pomerov, čo bude mať pozitívny vplyv na zvýšenie činnosti čistenia odpadových vôd na
SČOV. Cieľom stavby „Zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu ČOV v Mondi SCP, Ružomberok je
zvýšenie kapacity čerpania vratného kalu a zabezpečenie flexibility recirkulácie vratného kalu.
Podľa § 3 ods. zákona o IPKZ, integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú
a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom
zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného
prostredia v normách kvality životného prostredia. To znamená, že cieľom zákona o IPKZ e nútiť
prevádzkovateľa investovať do prevádzky a udržiavať ju v súlade s najlepšími dostupnými technikami.
Všetky navrhované zmeny v technologickom procese v súvislosti s povoľovanými stavbami majú za cieľ
zvýšenie efektívnosti prevádzky. Charakter a účel technológie sa po ich realizácii nezmení. Rovnako
sa nezmení zloženie pritekajúcich odpadových vôd a ani ich množstvo, a teda nie je predpoklad
vzniku nových znečisťujúcich látok. Z uvedených dôvodov nie je dôvod na zmeny určených emisných
limitov, vrátane frekvencie a spôsobu ich preukazovania. Predmetná čiastková rekonštrukcia vznikla ako
požiadavka v procese EIA v súvislosti s posudzovaním stavby Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. s cieľom
zabezpečiť účinné čistenie odpadových vôd. Zo záverečného stanoviska nevyplýva, že by bola potrebná
celková rekonštrukcia čistiarne, ani žeby bolo potrebné realizovať úplné zakrytovanie prevádzky. Na
zníženie zápachu z odpadových vôd boli vykonané nasledovné opatrenia:
- všetky odpadové vody vznikajúce v procese výroby sú predčisťované priamo v mieste ich vzniku,
- v roku 2001 boli prekryté usadzovacie nádrže č. 1 a č. 2, čerpacia stanica vratného kalu, nátokový žľab
do aktivácie, hrablice, lapač piesku a zahusťovacie nádrže A a B,
- inštalovaný biofilter SETUP I v roku 2001 (kapacita 13 300 m3/h plynov), ktorý spracováva odsávané
plyny z čerpacej stanice vratného kalu, usadzovacích nádrží č. 1 a č. 2, nátokového žľabu do aktivácie,
hrablíc, lapač piesku a zahusťovacích nádrží A a B,
- v roku 2009 boli prekryté nasledovné časti prevádzky: vstupná čerpacia stanica, zásobníky
hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníky odvodneného kalu,



- inštalovaný biofilter SETUP II v roku 2009 (kapacita 1 570 m3/h čistených plynov), ktorý spracováva
plyny zo vstupnej čerpacej stanice, zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a
dopravníkov odvodneného kalu.
Nakoľko emisie odchádzajúce z biofiltrov sú tzv. riadené emisie sú pre tieto miesta určené emisné limity
pre NH3 a TRS, ich frekvencia a spôsob preukazovania rozhodnutím Inšpektorátu č. 6786-24188/2009/
Mar/770620604/Z3 zo dňa 20.07.2009. Požiadavky určené v tomto rozhodnutí sú v súlade s legislatívou
platnou v SR a v súlade so závermi vykonávacieho rozhodnutia. Z aktivačných nádrží sú do ovzdušia
uvoľňované plošné (fugitívne) emisie. Pre tieto emisie sa ako v národnej, tak európske legislatíve
nestanovujú žiadne emisné limity vzhľadom k problémom merania a interpretácii nameraných výsledkov.
Pracovisko technických činností SIŽP v rámci kontrolnej činnosti vykonáva iba kontrolné merania, nie
komerčné merania s vydaním správy o oprávnenom diskontinuálnom meraní.
Prevádzkovateľ mal zo zákona o ovzduší dve povinnosti:
1. preukazovať určené emisné limity meraniami (ako je vyššie uvedené tieto sa na fugitívne emisie z
plošných zdrojov ako je čistiareň odpadových vôd nevzťahuj),
2. zisťovať a oznamovať vypustené množstvo emisií v tonách za rok.
K námietkam voči Správe o hodnotení navrhovanej činnosti Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s. a následne
voči záverečnému stanovisku MŽP SR č. 1787/2016-3.4/ml zo dňa 04.03.2016 žalovaný uviedol:
- Prevádzka, ktorá je predmetom povolenia bola v rámci navrhovanej činnosti Projekt 2000 v Mondi
SCP, a.s., Ružomberok podľa zákona EIA posúdená. Výsledkom z tohto posudzovania je záverečné
stanovisko MŽP SR. Inšpektorát ako povoľujúci orgán je v konaní o vydanie integrovaného povolenia
viazaný obsahom tohto rozhodnutia a nie je oprávnený spochybňovať jeho zákonnosť.
- Nakoľko súčasťou povolenia je stavebné konanie, Inšpektorát v súlade s § 140c ods. 2 stavebného
zákona požiadal MŽP SR ako príslušný orgán podľa zákona o EIA o vyjadrenie k predloženej žiadosti.
MŽP SR v tejto veci vydalo pod č. 1786/2016-3.4/ml zo dňa 10.05.2016 stanovisko. Inšpektorát je pri
povoľovacej činnosti vydaným stanoviskom MŽP SR viazaný a nie je oprávnený spochybňovať jeho
správnosť.
- Podľa zákona o IPKZ nie je v kompetencii inšpekcie ako príslušného orgánu štátnej správy na úseku
integrovaného povoľovania akékoľvek posudzovanie podľa zákona o EIA.
K námietkam voči nesúladu povoľovaných stavieb s územným plánom mesta Ružomberok žalovaný
uviedol:
- Mesto Ružomberok má v integrovanom konaní postavenie účastníka konania podľa § 9 ods. 1 zákona o
IPKZ a zároveň má postavenie dotknutého orgánu štátnej správy podľa § 120 ods. 2 stavebného zákona.
- Súlad prevádzky s územným plánom mesta sa posudzuje pri vydávaní územného rozhodnutia, v
územnom konaní, ktoré nie je súčasťou integrovaného povolenia.
- Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady v súlade s § 120 ods. 20 stavebného
zákona povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne príslušného
orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok určených územným
plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním územia, ktoré
je určené v územnom pláne obce.
- Mesto Ružomberok ako miestne príslušný orgán územného plánovania vydal k povoľovaným stavbám
záväzné stanovisko pod č. OSTŽ-5239/5663/2016-TX4-BA zo dňa 29.03.2016, v ktorom konštatuje, že
súhlasí s vydaním stavebného povolenia.
- Ako účastník konania sa k stavbe vyjadril Útvar hlavného architekta, stanovisko č.
UHA-4775/5449/2016-TEI-SO zo dňa 05.04.2016, ktoré je potrebné chápať tak, že po preštudovaní
projektovej dokumentácie a regulatívov pre funkčné využitie územie mesto Ružomberok k projektovej
dokumentácii z hľadiska územného plánu nemá námietky.
- Ani v jednom zo stanovísk mesta Ružomberok nie je uvedené, že by bola predložená dokumentácia
nepostačujúca a bolo by ju potrebné rozšíriť o ďalšie úpravy prevádzky, ako je napr. zakrytovanie
aktivačných nádrže.

8. K žalobe podal písomné vyjadrenie účastník konania v rade 3/, ktoré bolo súdu doručené dňa
06.08.2018. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa zápachu zo SČOV sú obsiahnuté v bodoch 9 a 11 až 20
žaloby. V súvislosti s týmito tvrdeniami účastník konania poukazuje na skutočnosť, že minimálne
dvoma odbornými posudkami bolo v konaní pred prvostupňovým resp. druhostupňovým správnym
orgánom potvrdené, že samotná navrhovaná investícia má za cieľ zlepšiť kyslíkové pomery v technológii
SČOV, čo okrem zefektívnenia prevádzky SČOV prispeje aj k zníženiu zápachu pochádzajúceho z
emisií predovšetkým zlúčením redukovanej síry, čo predstavuje elimináciu zdroja zápachu. Rovnako
z odborných posudkov vyplynula dostatočnosť navrhovaných opatrení pre súlad s aplikovateľnou



legislatívou. Dostatočnosť navrhovaného zvýšenia množstva kyslíka/vzduchu je pritom v súlade s
legislatívou garantovaná oprávnenou osobou - projektantom. Zápach bude investíciou eliminovaný
obmedzením samotnej tvorby zapáchajúcich plynov pri procese čistenia, a nie intenzívnejšou likvidáciou
zapáchajúcich plynov spaľovaním , ako sa mylne domnieva žalobca ako o jedinom možnom spôsobe
obmedzenia zápachu. V konaní pred prvostupňovým resp. druhostupňovým správnym orgánom bolo
preukázané, projekt predstavuje práve opatrenie na zníženie zápachu. Zo strany žalobcov sa jedná o
laické tvrdenia, bez právnej a skutkovej argumentácie, ktorá by bola založená na posúdení odbornej
spôsobilosti osôb. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa emisií toxických látok zo SČOV sú obsiahnuté v bodoch
9, 10 a 20 až 24 žaloby. V súvislosti s týmito tvrdeniami účastník konania poukazuje na skutočnosť, že
rozsah emitovaných látok do ovzdušia bol jednak potvrdený odbornou štúdiou a jednak bol vymedzený
orgánom ochrany ovzdušia v minulom období, pričom týmto orgánom boli rozhodnutím vymedzené
znečisťujúce látky a spôsob, akým má prevádzkovateľ zisťovať ich množstvá. Prevádzkovateľovi bola
taktiež uložená povinnosť zabezpečiť monitoring škodlivých látok, obzvlášť škodlivých látok a prioritných
látok na odtoku zo SČOV do toku rieky Váh. Výsledky tohto monitoringu predkladá prevádzkovateľ
Inšpektorátu pravidelne v stanovenom ročnom intervale, pričom z predložených výsledkov vyplýva,
že namerané hodnoty sú v súlade s požiadavkami platnej legislatívy. Realizáciou stavieb, ktoré sú
predmetom povolenia sa zmenia kvalitatívne parametre čistených odpadových vôd, preto sa nemôžu
ani zmeniť druhy látok emitovaných do ovzdušia vo forme plošných emisií, nachádzajúcich sa v aerosóle
z aerácie. Z uvedených dôvodov rovnako nie je dôvod zmeny určených emisných limitov, vrátane
frekvencie a spôsobu ich preukazovania. Vo vzťahu k žalobnému bodu - nesúlad so záväznou časťou
územného plánu mesta Ružomberok účastník konania uviedol, že nesúlad so žalobcom označenými
regulatívmi možno jednoducho vylúčiť, keďže tieto regulatívy nie sú na tento konkrétny prípad (SČOV)
ani aplikovateľná. Regulatívy sa totiž vzťahujú na lokalizáciu nových prevádzok, čo nie je prípad
existujúcej SČOV. Požiadavka regulatívu na technologické opatrenia na zníženie emisií na významných
zdrojoch znečisťovania ovzdušia nepredstavuje funkčné obmedzenie využitia územia, aplikovateľné
pre konkrétne umiestňovanie stavby, ale predstavuje opatrenie v území s bližšie neurčeným časom
vykonania. Z dlhodobého hľadiska k napĺňaniu namietaného regulatívu dochádza práve v súvislosti s
viacerými inými projektmi. Súd s územným plánom mesta Ružomberok mal správny orgán preukázaný
jednak samotným územným rozhodnutím vydaným pre celý Projekt 2000 v Mondi SCP, a.s., závermi
EIA a stanoviskom mesta Ružomberok, ako orgánu ú zemného plánovania a tiež správnosť výkladu
regulatívov potvrdzuje autentický výklad predmetných regulatívov zo strany mesta Ružomberok, teda
podanie mesta Ružomberok, útvar hlavného architekta, označené ako Výklad záväzných regulatívov
územného plánu mesta Ružomberok zo dňa 31.05.2017.
Ohľadom požiadavky žalobcov na uplatnenie princípu predbežnej opatrnosti je potrebné uviesť, že v
zmysle oznámenia Komisie (Oznámenie Komisie č. COM(2000) a final zo dňa 02. februára 2000), ktorým
sa ustanovujú spoločné usmernenia týkajúce sa uplatňovania zásady predbežnej opatrnosti, základným
predpokladom pre uplatnenie tejto zásady je vedecké hodnotenie neistoty. Žiadny z odborných posudkov
spracovaných v rámci procesu EIA pritom nedospel k záveru o takej vedeckej neistote ohľadom dopadov
na životné prostredie, ktoré by viedli k požiadavke uplatnenia princíp predbežnej opatrnosti. Z pohľadu
možných neistôt treba zdôrazniť, že posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti bolo vykonané pri silne
konzervatívnom prístupe.
Žalobcovia v žalobe uvádzajú skutočnosti (namietajú nesprávnosť druhostupňového a prvostupňového
rozhodnutia), ktoré v predmetných správnych konaniach nevzniesli, hoc tak mohli urobiť. Jedná sa
najmä o námietky týkajúce sa záverov EIA, súladu s čl. 6 regulatívov územného plánu v oblasti
životného prostredia a zdravotného stavu obyvateľstva. V zmysle koncentračnej zásady správneho
konania podľa § 61 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom konaní (ktoré je súčasťou integrovaného
povoľovania) na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo
pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Námietky mohli účastníci uplatniť najneskoršie pri
ústnom pojednávaní, inak na námietky stavebný úrad neprihliadne. Obdobne sa uplatňuje koncentračná
zásada v integrovanom povoľovaní, kedy v zmysle § 12 ZIP na vyjadrenia zaslané po lehote inšpekcia
neprihliada. Nie je teda možné, aby sa účastník dodatočne - súdnou cestou domáhal, aby správny orgán
prihliadal na také pripomienky účastníkov konania, ktoré neboli uplatnené v rámci stanovenej lehoty v
správnom konaní, hoc takéto námietky uplatnené mohli byť. Žalobcovia uvádzajú skutočnosti - námietky
voči EIA resp. záverečnému stanovisku a dožadujú sa teda súdneho preskúmavania záverečného
stanoviska v rámci integrovaného povoľovania. K konkrétnom prípade ide o všeobecné námietky voči
posúdenia EIA týkajúce sa očakávania negatívnych vplyvov, rozporu so záväzkami Slovenskej republiky
a s národnou legislatívou; namietanie jednostranného a formalistického posúdenia nárastu emisií s
významným vplyvom, poukázania na znepokojivú situáciu v Slovenskej republike, bagatelizovania



negatívnych stanovísk verejnosti resp. ide o konkrétne námietky voči EIA, spočívajúce predovšetkým v
tvrdení, že posúdenie dopadu na zdravie obyvateľov nezohľadňuje závažné skutočností o chorobnosti
dotknutých obyvateľov, namietaní nesprávnych záverov rozptylovej štúdie, nedostatočnosti EIA čo sa
týka navrhovaných opatrení a pod.. Účelom integrovaného povoľovania nie je pritom prehodnocovať
alebo preskúmavať závery ustálené a zistené v procese EIA. Na tento účel slúž predovšetkým
prostriedok v podobe odborného posudku v procese EIA, ktorý v zmysle zákona EIA vypracuje nezávislá
odborne spôsobilá osoba ustanovená MŽP SR. Závery odborného posudku pritom potvrdili správnosť
záverov procesu EIA. Naviac, v prvostupňovom ani v druhostupňovom správnom konaní žalobca
nevzniesol námietky, ktoré by spochybňovali správnosť, dostatočnosť a objektívnosť záverov procesu
EIA. Účastník konania zdôrazňuje, že so záverečným stanoviskom sú vždy spojené vážne právne
následky. V súvislosti s jeho vydaním vzniká navrhovateľovi oprávnenie na podanie žiadosti o začatie
povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, a to v totožnom variante, aký bol
v záverečnom stanovisku odsúhlasený. Ustanoveným rozsahom opatrení môže byť navrhovateľ, ale
aj verejnosť vážne dotknutá na svojich právach. Je nepochybné, že napríklad predpísané opatrenia
môžu predstavovať zásadný zásah do práva navrhovateľa nakladať a užívať svoj majetok, môže
byť zásadne ovplyvnené alebo obmedzené právo podnikať a podobne. Posudzovanie vplyvov nie je
súčasťou územného konania, či iného povoľovacieho konania, je to samostatný, ucelený a uzavretý
správny postup. Vzhľadom na jeho charakter, procesný postup a miesto v právnom systéme nie je
možné záverečné stanovisko považovať za rozhodnutie predbežnej povahy alebo nezáväzný podklad
bez právnych následkov.
Žalobcovia v žalobe uvádzajú námietky, ktoré sa týkajú vyhodnotenia súladu projektu s územným
plánom. Jedná sa o pripomienky týkajúce sa nesúladu projektu s územným plánom podľa čl. 6
záväzných regulatívov. V tejto súvislosti treba zdôrazniť, že nie je účelom integrovaného povoľovania
(a v rámci neho stavebného povoľovania) vyhodnocovať súlad s územným plánom (to je účelom
územného konania), ale správny orgán má v súlade s § 62 ods. 1 písm. a) stavebného zákona
preskúmať, či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo
podmienky územného rozhodnutia. Navrhovanou zmenou nedochádza k umiestneniu nových stavieb
alebo zmenám existujúcich stavieb (jedná sa výlučne o technologické úpravy) pričom podmienky
územného rozhodnutia nie sú zmenou dotknuté.
Účastník konania vo vyjadrení ďalej uviedol, že žalobcovia v žalobe uvádzajú ničím nepodložené
tvrdenia resp. opierajú svoje závery o všeobecné informácie (VÚVH), neaktuálne podklady (napríklad
štúdia genotoxicity z roku 1992; analýza odpadových vôd odvádzaných na SČOV z roku 2003),
alebo o laické a tým zavádzajúce interpretácie. Jedná sa o pripomienky týkajúce sa emisií
toxických látok zo SČOV, nesúlad prevádzky SČOV s legislatívou, požiadavku na prekrytie SČOV,
tvrdenia o nedostatočnosti zvýšenia množstva vzduchu do aerácie, očakávané zhoršenie životného
prostredia v rozpore so záväzkami Slovenskej republiky, námietky konštatujúce negatívny vývoj zdravia
obyvateľstva, námietky voči hodnoteniu dopadu na ovzdušie (vplyv NCG ventilov, vplyv vodných pár na
inverziu a rozptylové podmienky nezohľadnenie emisií CIO2). Takéto tvrdenia žalobcov pritom vyvracajú
mnohé odborné posudky a stanoviská, čo bolo preukázané v samotnom procese EIA. Vo vzťahu k
judikatúre ESĽP, ktorá bola daná do pozornosti žalobcami nie je aplikovateľná alebo porovnateľná s
vecou, ktorá je prejednávaná. V prípade P. F. proti Španielsku ESĽP zistil porušenie článku 8 Dohovoru
vo vzťahu ku konkrétnym právom sťažovateľky, porušenie však nepochádzalo z neexistencie legislatívy
chrániacej životné prostredie, ale spočívalo skôr v nerešpektovaní tejto legislatívy verejnými orgánmi,
továreň na spracovanie odpadu bola protizákonná, pretože vykonávala činnosť bez nevyhnutnej licencie,
nebola dosiahnutá správa rovnováha medzi záujmom jednotlivca a záujmom spoločenstva ako celku,
odlišná bola miera vplyvu na životné prostredie, štát nedosiahol rovnováhu medzi záujmom mesta
na hospodárskom blahobyte, ktorý spočíval v existencii továrne na spracovanie odpadu a záujmom
sťažovateľky a jej rodiny na životných podmienkach a zdraví, t. j. efektívnom užívaní jej práva na
rešpektovanie jej obydlia a súkromného a rodinného života, ktoré boli drasticky postihnuté činnosťou
továrne na spracovanie odpadu. Vo vzťahu k tvrdeniam žalobcov, že sa správne orgány nedostatočne
vysporiadali s niektorými námietkami žalobcov, avšak tieto námietky neboli v konaní ani vznesené
(žaloba - body 26, 28, 29, žaloba - body 31, 33, 34, 35, 36, žaloba - body 27, 52, 53 a 54). Účastník
konania ďalej v stručnosti uviedol, že čo obsahuje odôvodnenie žaloby. Z tohto výpočtu je zrejmé, že čo
v žalobe absentuje, teda akékoľvek relevantné skutočnosti, z ktorých by bolo možné dospieť k záveru,
že by namietané rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné
pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov a zistenie skutkového stavu orgánom verejnej moci
je nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Zo žaloby vôbec nevyplýva, v čom má spočívať nesprávne
právne posúdenie veci, prípadne prečo by malo byť zistenie skutkového stavu nedostačujúce. Už vôbec



však zo žaloby nevyplýva v čom má spočívať nezrozumiteľnosť prvostupňového alebo druhostupňového
rozhodnutia. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti možno dospieť k záveru, že žaloba je
neodôvodnená, resp. že neobsahuje náležitostí požadované ustanovením § 182 SSP osobitne, že
neobsahuje dôvody, z ktorých je zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca
považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné.
Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. K žalobe sa písomne vyjadril účastník konania v rade 1/. Vo vyjadrení uviedol, že nemá k predmetnej
žalobe žiadne pripomienky.

10. K žalobe sa písomne vyjadril účastník konania v rade 2/, ktorý uviedol, že k predmetnej žalobe nemá
žiadne pripomienky.

11. K žalobe sa nevyjadrili účastníci konania rade 4/ až 7/.

12. Žalovaný podaním zo dňa 26.10.2018 sa vyjadril k vyjadreniam účastníkov konania v rade 1/, 2/,
3/ k žalobe. Vo vyjadrení uviedol, že trvá na právnej argumentácii uvedenej vo vyjadrení k žalobe
pod zn. 6839-30655/27/2017/Hru zo dňa 03.10.2017 ako aj na stanoviskách vyjadrených vo vydaných
rozhodnutia prvého a druhého stupňa. Žalovaný uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že účastníci v rade
1/ a 2/ nemajú k žalobe žiadne pripomienky, nie je zo strany Inšpekcie potrebné sa k vyjadreniu týchto
účastníkov vyjadrovať. K vyjadreniu účastníka konania v rade 3/ Mondi SCP, a.s. žalovaný uviedol,
že vo svojej podstate potvrdzuje tvrdenia a argumentácie uvedené v rozhodnutiach prvého a druhého
stupňa a žalovaný sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

13. K vyjadreniu ďalších účastníkov konania v rade 1/, 2/, 3/ žalobcovia podali vyjadrenie, ktoré bolo
súdu doručené dňa 28.11.2018. Vo vyjadrení uviedli, že z obsahu vyjadrení ďalších účastníkov konania
v rade 1/ a 2/, ktorí nemali k podanej žalobe v tomto konaní žiadne pripomienky, možno vyvodiť, že sa
s ňou stotožňujú a v rozsahu, v akom bola podaná a žiadajú správnym súdom prejednať a rozhodnúť
o nej. Žalobcovia poukazujú na to, že zhoršovanie zápachu a kontaminácie pochádzajúcej z SČOV
v dôsledku povolených zmien nie je len akousi (logickou) hypotézou, ale už aj overiteľnou realitou,
ktorej dnes obyvatelia Hrboltovej čelia. Povolená zmena SČOV už v súčasnosti pri bežiacej skúšobnej
prevádzke, avšak pred skutočným spustením plánovaného zvýšenia výroby celulózy o 23% priniesla
výrazné zhoršenie tejto situácie. Obyvatelia Hrboltovej sa sťažujú na výrazné zhoršenie zápachu
pochádzajúceho z SČOV.
K nesúladu so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok žalobcovia zdôrazňujú, že
žalovaný len formalisticky konštatoval, že navrhovaná stavba je v súlade so záväznými regulatívmi
územného plánu mesta pre funkčné plochy v území, avšak vôbec nerešpektoval regulatív čl. 6 Zásady
a regulatívy starostlivosti o životné prostredie záväznej časti územného plánu mesta Ružomberok,
ktorá bola schválená všeobecne záväzným nariadením mesta Ružomberok č. 3/2012. Z obsahu tohto
regulatívu sa žalobcovia detailne venovali v žalobe a v celosti naň poukazujú.
K nesúladu povoľovanej prevádzky s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012 Z. z. žalobcovia opätovne
zdôrazňujú, že prevádzka SČOV podlieha požiadavkám stanoveným v citovanej vyhláške, ktoré nemôžu
byť obídené len z dôvodu existencie iného názoru vysloveného v odbornej štúdii, opierajúceho sa
o orientačné a pre tento prípad neaplikovateľné východiská. Žalobcovia namietajú, že pre bezpečnú
a ekologickú prevádzku povoľovanej zmeny prevádzky je nevyhnutné vykonať technicky dostupné
opatrenia na obmedzenie emisií, napríklad zakrytie zariadenie, zapuzdrovanie časti zariadenia,
vytvorenie podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a pod.. Dôvodom neuplatnenia opatrení podľa
vyhlášky MŽP SR č. 410/2012 Z. z. mala byť podľa žalovaného STN 756401/1999, ktorá však
platí striktne pre komunálne odpadové vody s podielom priemyselných odpadových vôd menším ako
20%. Avšak SČOV Hrboltová upravuje až 90% priemyselných odpadových vôd a len 10% pripadá
na komunálne odpadové vody. Preto nie je možné ju považovať za čističku odpadových vôd podľa
zmienenej STN. Žalobcovia tak majú za to, že žalovaný pri povoľovaní zmeny SČOV nedostatočne zistil
skutkový stav a vychádzajúc z nedostatočných až mylných východísk následne neaplikoval relevantný
právny predpis, ktorým bola vyhláška MŽP SR č. 410/2012 Z. z., ktorá by zaistila aby prevádzka SČOV
mala miernejší dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľov.
Vo vzťahu k zdravotnému stavu obyvateľov mesta Ružomberok žalobcovia uviedli, že pokiaľ je zdravotný
stav miestneho obyvateľstva mesta Ružomberok v porovnaní s inými mestami, okresmi, krajmi či
s celým Slovenskom výrazne horší a tento trend sa dokonca zhoršuje, potom žalovaný nemal



zmenu prevádzky SČOV bez pochyby prispievajúcej k tomuto stavu povoliť bez toho, aby pred svojím
rozhodnutím disponoval objektívnymi, vecnými, overiteľnými a systematicky vyhodnocovanými závermi
a podkladmi, ktoré by nad všetky pochybnosti vyvrátili negatívne dopady povoľovanej prevádzky na
zdravie obyvateľov.
Žalobcovia chcú na záver zdôrazniť, že v žiadnom prípade nespochybňujú potrebu existencie SČOV,
avšak ako dotknutí obyvatelia požadujú, aby takáto prevádzka bola povolená v súlade s platnou
legislatívou a pri zabezpečení takých technických a funkčných parametrov, ktoré aspoň minimalizujú, ak
nie úplne eliminujú jej dopad na ich subjektívne práva.
Žalobcovia sú presvedčení o existencii takýchto riešení a o tom, že aj žalovaný k ním mohol dospieť,
ak by riadne zistil skutkový stav a postupoval v zmysle platných právnych predpisov.
V ostatnom sa žalobcovia pridržiavajú textu podanej žaloby a žiadajú správny súd, aby rozhodol tak,
ako je uvedené v žalobnom návrhu.

14. Žalovaný podaním zo dňa 13.12.2018 predložil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov a ďalších účastníkov
k žalobe. Vo vzťahu k predmetnému vyjadreniu účastníkov konania 1/ a 2/ žalovaný uviedol, že z
vyjadrení ďalších účastníkov konania nie je v žiadnom prípade možné vyvodiť záver uvedený vo
vyjadrení žalobcov. Zároveň tiež k predmetnému vyjadreniu uviedol, že úlohou žalobcov už vôbec nie
je interpretovať resp. vykladať úmysel a zmysel vyjadrení ďalších účastníkov konania. Z uvedeného
tvrdenia žalobcov je zrejmé, že vyjadrenia ďalších účastníkov konania interpretovali vo svoj prospech
za účelom zlepšenia svojho postavenia. Žalovaný zásadne nesúhlasí a odmieta tvrdenie žalobcov, že
žalovaný zjavne ani len nemal potrebu sa k predmetu a obsahu žaloby vyjadriť a obhájiť tak svoje
postupy, resp. poskytnúť argumentačný podklad na vysporiadanie sa s dôvodmi žalobou napadnutých
rozhodnutí. K uvedenému tvrdeniu žalovaný uvádza, že na základe výzvy Krajského súdu v Žiline zo
dňa 05.09.2017 sa žalovaný v 30-dňovej lehote určenej súdom vyjadril listom zn. 6839-30655/27/2017/
Hru zo dňa 03.10.2017, ktorý bol súdu doručený dňa 09.10.2017. Žalovaný trvá naďalej na právnej
argumentácii, ktorú uviedol vo vyjadrení, ako aj na stanoviskách vyjadrených vo vydaných rozhodnutiach
prvého aj druhého stupňa. Žalovaný zásadne odmieta tvrdenie žalobcov, že za povšimnutie stojí fakt,
že tejto úlohy sa namiesto neho evidentne zhostil práve účastník v rade 3/, ktorý akoby pred správnym
súdom suploval rolu žalovaného. Žalovaný ako subjekt so spôsobilosťou mať práva a povinnosti a so
spôsobilosťou na právne úkony v predmetnej právnej veci konal samostatne - vyjadril sa k obsahu
žaloby aj s právnou argumentáciou a s plnou vážnosťou a odbornosťou vydal rozhodnutia prvého a
druhého stupňa. V žiadnom prípade nesúhlasí a zásadne odmieta vyjadrenie žalobcov, že účastník v
rade 3/ zastupuje resp. supluje rolu žalovaného.
Žalovaný k bodu č. 1 K dopadu na životné prostredie a zdravie obyvateľstva uviedol, že na zníženie
zápachu z prevádzky boli prevádzkovateľom v minulosti vykonané nasledovné opatrenia:
- všetky odpadové vody vznikajúce v procese výroby sú predčisťované priamo v mieste ich vzniku,
- v roku 2001 boli prekryté usadzovacie nádrže č. 1 a č. 2, čerpacia stanica vratného kalu, nátokový žľab
do aktivácie, hrablice, lapač piesku a zahusťovacie nádrže A a B,
- inštalovaný biofilter SETUP I v roku 2001 (kapacita 13 300 m3/h plynov), ktorý spracováva odsávané
plyny z čerpacej stanice vratného kalu, usadzovacích nádrží č. 1 a č. 2, nátokového žľabu do aktivácie,
hrablíc, lapač piesku a zahusťovacích nádrží A a B,
- v roku 2009 boli prekryté nasledovné časti prevádzky: vstupná čerpacia stanica, zásobníky
hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a dopravníky odvodneného kalu,
- inštalovaný biofilter SETUP II v roku 2009 (kapacita 1 570 m3/h čistených plynov), ktorý spracováva
plyny zo vstupnej čerpacej stanice, zásobníkov hygienizovaného kalu, haly vyskladňovania kalov a
dopravníkov odvodneného kalu.
Z vyššie uvedeného vyplýva, že v prevádzke boli vykonané technicky dostupné opatrenia na
obmedzenie emisií v miestach s najvyšším zdrojom zapáchajúcich látok. V súčasnej dobe nie je v
právnych predpisoch SR stanovená žiadna limitná hodnota. Nie je preto možné preukázať koncentráciu
látok spôsobujúcich zápach, a ani intenzitu zápachu, ktorý spôsobujú tieto látky v ovzduší oprávneným
meraním. Akýkoľvek monitoring občanmi bude vždy iba subjektívne hodnotenie situácie. Na meranie
intenzity zápachu nie je možné použiť analytické fyzikálno-chemické postupy, pretože zapáchajúce
látky sa vyskytujú vo veľmi nízkych koncentráciách, často pod hranicou detekcie analytických prístrojov,
pričom intenzita zápachu môže byť dosť vysoká.
Vo vzťahu k ďalším negatívnym vplyvom SČOV žalovaný uviedol, že je potrebné zabezpečiť realizáciu
dodatočných opatrení na zníženie hluku z kolaudovaných zariadení tak, aby neboli prekročené prípustné
hodnoty určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa vyhlášky MZ SR č. 549/2007 Z. z., ktorou
sa ustanovujú podrobnosti o prípustných hodnotách hluku, infrazvuku a vibrácií a o požiadavkách na



objektivizáciu hluku, infrazvuku a vibrácií v životnom prostrední. Žalovaný z vyššie uvedených dôvodov
konanie v predmetnej veci prerušil.
Vo vzťahu k námietke kontaminácie pôdy žalovaný uviedol, že v roku 2007 realizoval prevádzkovateľ
skríning a zhodnotenie prítomnosti vybraných organických zlúčenín a ťažkých kovov vo vodách
odvádzaných do recipientu Váhu. Na základe výsledkov boli následne zadefinované prioritné látky, ktoré
sa monitorujú. Podmienka monitoringu je uložená v bode I.2.3.6.1 integrovaného povolenia. Výsledky
tohto monitoringu predkladá prevádzkovateľ Inšpektorátu pravidelne, v stanovenom ročnom intervale. Z
predložených výsledkov vyplýva, že namerané hodnoty sú v súlade s požiadavkami platnej legislatívy.
Zároveň žalovaný uvádza, že ani nikel, a ani arzén v uvedených vodách neboli identifikované.
Vo vzťahu k bodu č. 2 K námietke nesúladu so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok
žalovaný uviedol, že mesto Ružomberok má v integrovanom konaní postavenie účastníka konania
podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia a zároveň má postavenie dotknutého orgánu štátnej správy podľa ustanovenia
§ 120 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.. Súlad prevádzky s územným plánom mesta sa posudzuje pri
vydávaní územného rozhodnutia, v územnom konaní, ktoré nie je súčasťou integrovaného povolenia.
Ak sa územné rozhodnutie nevydáva, špeciálne stavebné úrady v súlade s ustanovením § 120 ods.
2 stavebného zákona povolia stavbu alebo jej zmenu len na základe záväzného stanoviska miestne
príslušného orgánu územného plánovania, ktorý overuje dodržanie zastavovacích podmienok, určených
územným plánom zóny alebo súlad s priestorovým usporiadaním územia a funkčným využívaním
územia, ktoré je určené v územnom pláne obce. Mesto Ružomberok ako miestne príslušný orgán
územného plánovania vydal k povoľovaným stavbám záväzné stanovisko. Ako účastník konania sa k
stavbe vyjadril aj Útvar hlavného architekta. Žalovaný konštatuje, že ani v jednom zo stanovísk mesta
Ružomberok nie je uvedené, že by bola predložená dokumentácia nepostačujúca a bolo by ju potrebné
rozšíriť o ďalšie úpravy prevádzky.
Vo vzťahu k bodu č. 3 K námietke nesúladu povoľovanej prevádzky s vyhláškou MŽP SR č. 410/2017 Z.
z. žalovaný poukázal na vyjadrenie k bodu č. 1 písm. A v ktorom je uvedený predmet a cieľ stavieb, ktoré
boli povolené napadnutým rozhodnutím. Žalovaný v súvislosti s navrhovaním čistiarní odpadových vôd
uvádza, že pre návrh aeračného systému a zistenie potreby vzduchu možno použiť viacero postupov
a výpočtov. V žiadnom prípade nie je nevyhnutnosťou vychádzať z nameraných hodnôt špecifickej
spotreby kyslíka, resp. respiračnej rýchlosti. Napriek vyššie uvedenému inšpektorát povinnosť vykonať
aktuálne respirometrické meranie stanovil prevádzkovateľovi v podmienke č. 24 stavebného povolenia.
Vo vzťahu k bodu č. 4 K námietke zdravotného stavu obyvateľov mesta Ružomberok žalovaný uviedol,
že nie je oprávnený sa vyjadrovať, nakoľko ide o špecifickú problematiku, ktorej posudzovanie nespadá
do kompetencie orgánu štátnej správy na úseku IPKZ.

15. Účastník konania v rade 1/ a 2/ podali dňa 18.12.2018 vyjadrenie k vyjadreniu žalobcov. Vo vyjadrení
uviedli, že súhlasia so žalobou a dopĺňajú vyjadrenie žalobcov o nasledovné skutočnosti. Vo vyjadrení
opätovne žiadajú, aby inšpekcia v záujme objektívneho merania zápachu nariadila žiadateľovi merať
intenzitu zápachu objektívnymi metódami, aké sú v súčasnosti relevantné. Ďalej vo vyjadrení uviedli, že
žiadateľ nevykonal dostatočné opatrenia na odstránenie hluku z technologického potrubia, spochybňujú
výsledky hlukovej skúšky, ktorá bola predložená v konaní dňa 06.11.2018 a opätovne poukázali na
nesúlad prevádzky SČOV s vyhláškou MŽP SR č. 410/2012 Z. z., podľa ktorej je treba vykonať
technicky dostupné opatrenia na obmedzenie emisií napríklad zakrytím zariadenia, zapuzdrovaním časti
zariadenia, vytvorením podtlaku v zapuzdrovanej časti zariadenia a pod.

16. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

17. Podľa § 178 ods. 3 SSP, zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verenej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

18. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP, ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej
len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní
vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

19. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania
životného prostredia (ďalej len „zákon č. 39/2013 Z. z.), na účely tohto zákona integrovaná prevencia a



kontrola znečisťovania je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia,
na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a
zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia.

20. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 39/2013 Z. z., integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa
koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových
prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru
znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.

21. Podľa § 2 písm. i) zákona č. 39/2013 Z. z., na účely tohto zákona norma kvality životného prostredia
je súbor požiadaviek podľa osobitných predpisov ochrany životného prostredia, ktoré musia byť splnené
na určenom mieste a v určenom čase.

22. Podľa § 21 ods. 5 zákona č. 39/2013 Z. z., inšpekcia je povinná zahrnúť do povolenia požiadavky
na ochranu životného prostredia uvedeného v stanovisku k posudzovaniu vplyvov na životné prostredie
alebo v závere zisťovacieho konania podľa osobitného predpisu, alebo v povolení uviesť dôvody,
pre ktoré tak nekonala. Inšpekcia v odôvodnení tiež uvedie, na základe akých záverov o najlepších
dostupných technikách a referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách boli uložené
záväzné podmienky prevádzkovania.

23. Podľa § 21 ods. 2 písm. c) zákona č. 39/2013 Z. z., v záväzných podmienkach prevádzkovania
inšpekcia určí opatrenia na prevenciu znečisťovania, najmä použitie najlepších dostupných techník tak,
aby činnosť prevádzky nespôsobovala žiadne významné znečistenie.

24. Podľa § 140c ods. 12 zákona č. 50/1976 Zb., stavebný úrad vo veci nerozhodne bez vydaného
záverečného stanoviska alebo bez rozhodnutia vydaného v zisťovacom konaní, ak ide o predmet
konania, ktorý podlieha rozhodovaniu podľa osobitného predpisu.

25. Podľa § 140c ods. 13 zákona č. 50/1976 Zb., územné rozhodnutie o umiestnení stavby, územné
rozhodnutie o využití územia, stavebné povolenie a kolaudačné rozhodnutie týkajúce sa územia, vo
vzťahu ku ktorému sa uskutočnilo posudzovanie vplyvov alebo zisťovacie konanie podľa osobitného
predpisu, musia obsahovať informácie o rozhodnutí vydanom v zisťovacom konaní a zo záverečného
stanoviska, ak boli vydané.

26. Podľa článku 2 ods. 1 VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, záväzné časti územného plánu
obce (mesta) obsahujú regulatívy územného rozvoja s presne formulovanými zásadami priestorového
usporiadania a funkčného využívania územia obce vyjadrených vo forme regulatívov obsahujúcich
záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a umiestňovania
stavieb.

27. Podľa článku 2 ods. 2 VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, zásady - určujú základnú koncepciu
funkčného využitia a priestorového usporiadania a vymedzeného riešeného územia obce.

28. Podľa článku 2 ods. 3 VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, regulatívy - sú záväzné pravidlá vyjadrené
slovne, číselne alebo graficky, ktoré regulujú funkčné využitie a priestorové usporiadanie územia.

29. Podľa článku 6 ods. 1 písm. f) VZN Mesta Ružomberok č. 3/2012, označené ako zásady a regulatívy
starostlivosti o životné prostredie bod 1 písm. f) realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií
na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta.

30. Podľa článku 6 ods. 5 označený ako ochrana pred účinkami zápachu, písm. a) VZN Mesta
Ružomberok č. 3/2012, na území mesta neuvažovať o lokalizácií prevádzok produkujúcich obťažujúci
zápach, pri povoľovaní investičných zámerov, dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú
legislatívu.

31. Podľa § 12 ods. 6 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 55/2001 Z.
z., záväzná časť obsahuje návrh regulatívov územného rozvoja s presne formulovanými zásadami
priestorového usporiadania a funkčného využívania územia vyjadrených vo forme regulatívov



obsahujúcich záväzné pravidlá, ktoré stanovujú opatrenia v území, podmienky využitia územia a
umiestňovania stavieb. Do záväznej časti územného plánu obce sa začleňujú
a) zásady a regulatívy priestorového usporiadania a funkčného využívania územia (napr. urbanistické,
priestorové, kompozičné, kultúrnohistorické, kúpeľné, krajinnoekologické, dopravné, technické) na
funkčné a priestorovo homogénne jednotky,
b) určenie prípustných, obmedzujúcich alebo vylučujúcich podmienok na využitie jednotlivých plôch
a intenzitu ich využitia, určenie regulácie využitia jednotlivých plôch vyjadrených vo všeobecne
zrozumiteľnej legende (zákazy, prípustné spôsoby a koeficienty využitia),
c) zásady a regulatívy umiestnenia občianskeho vybavenia územia,
d) zásady a regulatívy umiestnenia verejného dopravného a technického vybavenia územia,
e) zásady a regulatívy zachovania kultúrnohistorických hodnôt, ochrany a využívania prírodných zdrojov,
ochrany prírody a tvorby krajiny, vytvárania a udržiavania ekologickej stability vrátane plôch zelene,
f) zásady a regulatívy starostlivosti o životné prostredie,
g) vymedzenie zastavaného územia obce,
h) vymedzenie ochranných pásem a chránených území podľa osobitných predpisov,
i) plochy na verejnoprospešné stavby, na vykonanie delenia a sceľovania pozemkov, na asanáciu a na
chránené časti krajiny,
j) určenie, na ktoré časti obce je potrebné obstarať a schváliť územný plán zóny,
k) zoznam verejnoprospešných stavieb,
l) schéma záväzných častí riešenia a verejnoprospešných stavieb.

32. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, tento zákon upravuje
a) postup odborného a verejného posudzovania predpokladaných vplyvov na životné prostredie 1) (ďalej
len "posudzovanie vplyvov")
1. strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením,
2. navrhovaných činností pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných
predpisov,
b) pôsobnosť orgánov štátnej správy a pôsobnosť obcí pri posudzovaní vplyvov,
c) práva a povinnosti účastníkov procesu posudzovania pri posudzovaní vplyvov.

33. Podľa § 2 zákona č. 24/2006 Z. z., účelom zákona je najmä
a) včasne a účinne zabezpečiť vysokú úroveň ochrany životného prostredia a prispieť k integrácii
environmentálnych aspektov do prípravy a schvaľovania strategických dokumentov so zreteľom na
podporu trvalo udržateľného rozvoja,
b) zistiť, opísať a vyhodnotiť priame a nepriame vplyvy navrhovaného strategického dokumentu a
navrhovanej činnosti na životné prostredie,
c) objasniť a porovnať výhody a nevýhody návrhu strategického dokumentu a navrhovanej činnosti
vrátane ich variantov a to aj v porovnaní s nulovým variantom,
d) určiť opatrenia, ktoré zabránia znečisťovaniu životného prostredia, zmiernia znečisťovanie životného
prostredia alebo zabránia poškodzovaniu životného prostredia,
e) získať odborný podklad na schválenie strategického dokumentu a na vydanie rozhodnutia o povolení
činnosti podľa osobitných predpisov.

34. Podľa § 3 písm. a), b), c) zákona č. 24/2006 Z. z., na účely tohto zákona
a) vplyv na životné prostredie je akýkoľvek priamy alebo nepriamy vplyv na životné prostredie vrátane
vplyvu na zdravie ľudí, flóru, faunu, biodiverzitu, pôdu, klímu, ovzdušie, vodu, krajinu, prírodné lokality,
hmotný majetok, kultúrne dedičstvo a vzájomné pôsobenie medzi týmito faktormi,
b) posudzovanie vplyvov strategického dokumentu je postup uvedený v druhej časti tohto zákona, v
priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy strategického dokumentu na životné prostredie
vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa predloženie oznámenia o vypracovaní
strategického dokumentu (ďalej len "oznámenie"), vypracovanie rozsahu hodnotenia strategického
dokumentu, správy o hodnotení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie (ďalej len
"správa o hodnotení strategického dokumentu") a záverečného stanoviska z posúdenia strategického
dokumentu, pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečený prístup verejnosti a konzultovanie
strategického dokumentu s verejnosťou, a ak ide o posudzovanie vplyvov presahujúcich štátne hranice
aj s dotknutou stranou,



c) posudzovanie vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny je postup uvedený v tretej časti tohto
zákona, v priebehu ktorého sa hodnotia pravdepodobné vplyvy navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí; tento postup zahŕňa vypracovanie zámeru,
určenie rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny, vypracovanie správy o hodnotení
vplyvov navrhovanej činnosti alebo zmeny navrhovanej činnosti na životné prostredie (ďalej len "správa
o hodnotení činnosti") alebo jej zmeny a záverečného stanoviska z posúdenia navrhovanej činnosti
alebo jej zmeny (ďalej len "záverečné stanovisko"), pričom pri všetkých fázach postupu je zabezpečená
účasť verejnosti a konzultovanie s verejnosťou a dotknutými orgánmi, a ak ide o posudzovanie vplyvov
presahujúcich štátne hranice, aj s dotknutou stranou.

35. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán v súčinnosti s orgánom na ochranu zdravia
18) vypracuje záverečné stanovisko z posúdenia strategického dokumentu do 15 dní od uplynutia
poslednej lehoty podľa § 13 ods. 6.

36. Podľa § 14 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., v záverečnom stanovisku z posúdenia strategického
dokumentu príslušný orgán okrem celkového hodnotenia vplyvov strategického dokumentu na životné
prostredie uvedie, či odporúča, alebo neodporúča jeho prijatie, prípadne za akých podmienok, ako aj
požadovaný rozsah jeho sledovania a vyhodnocovania podľa § 16.

37. Podľa § 14 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., podrobnosti o obsahu a štruktúre záverečného stanoviska
z posúdenia strategického dokumentu obsahuje príloha č. 6.

38. Podľa § 14 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán doručí záverečné stanovisko z posúdenia
strategického dokumentu v lehote podľa odseku 1 obstarávateľovi, schvaľujúcemu orgánu, dotknutému
orgánu, ak ide o strategický dokument s miestnym dosahom, aj dotknutej obci a zverejní ho na webovom
sídle ministerstva.

39. Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., dotknutá obec zverejní záverečné stanovisko z posúdenia
strategického dokumentu v lehote do troch pracovných dní od jeho doručenia v mieste obvyklým
spôsobom a oznámi, kde a kedy možno doň nahliadnuť, robiť z neho výpisy, odpisy alebo na vlastné
náklady zhotoviť kópie. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o prípravu a schvaľovanie
strategického dokumentu, musí sa prihliadať na existenciu aj obsah záverečného stanoviska z
posúdenia strategického dokumentu a najmä na podmienky prijatia strategického dokumentu.

40. Podľa § 15 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., schvaľujúci orgán nemôže bez záverečného stanoviska z
posúdenia strategického dokumentu podľa § 12 alebo bez doložky vplyvov na životné prostredie podľa
§ 17 ods. 14 schváliť strategický dokument, ktorý je predmetom posudzovania. Schvaľujúci orgán je
povinný vziať do úvahy výsledky účasti verejnosti, a to najmä stanoviská verejnosti, výsledky konzultácií
a verejného prerokovania s verejnosťou, vznesené pripomienky verejnosti.

41. Podľa § 15 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., strategický dokument, ktorý pravdepodobne môže mať
samostatne alebo v kombinácii s iným dokumentom alebo činnosťou významný vplyv na územie sústavy
chránených území, môže schvaľujúci orgán schváliť, len ak sa na základe výsledku posudzovania
vplyvov preukáže, že nebude mať nepriaznivý vplyv na integritu takého územia z hľadiska cieľov jeho
ochrany, ak odsek 4 neustanovuje inak.

42. Podľa § 15 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., ak sa na základe výsledku posudzovania vplyvov
preukáže nepriaznivý vplyv strategického dokumentu na integritu územia sústavy chránených území
z hľadiska cieľov jeho ochrany a ak neexistujú alternatívne riešenia bez nepriaznivého vplyvu alebo
ak takéto nie sú s menším nepriaznivým vplyvom, strategický dokument sa môže schváliť len z
naliehavých dôvodov vyššieho verejného záujmu a za podmienky uloženia kompenzačných opatrení
podľa osobitného predpisu. 18a) Ak sa na príslušnom území vyskytujú prioritné biotopy alebo prioritné
druhy, strategický dokument možno schváliť len z takých naliehavých dôvodov vyššieho verejného
záujmu, ktoré sa týkajú verejného zdravia, verejnej bezpečnosti alebo priaznivých dôsledkov zásadného
významu na životné prostredie, alebo ak podľa stanoviska Európskej komisie súvisí s inými naliehavými
dôvodmi vyššieho verejného záujmu.



43. Podľa § 15 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., ak obstarávateľ nezohľadní pripomienky vyplývajúce zo
záverečného stanoviska z posúdenia strategického dokumentu a ak ide o dopracovanie strategického
dokumentu, je povinný svoj postup zdôvodniť a také odôvodnenie zverejniť a doložiť ho spolu so
záverečným stanoviskom z posúdenia strategického dokumentu schvaľujúcemu orgánu k návrhu
strategického dokumentu. Obstarávateľ zverejní stanoviská a pripomienky uplatnené k návrhu
strategického dokumentu, pričom uvedie, ako ich zohľadnil a zapracoval do tohto návrhu, ako zohľadnil
obsah a závery správy o hodnotení, ako zohľadnil dôsledky schválenia strategického dokumentu
na životné prostredie a zdravie, a uvedie dôvody na zvolenie konkrétnej alternatívy strategického
dokumentu v porovnaní s inými alternatívami.

44. Podľa § 30 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti a podľa potreby
aj jeho časový harmonogram určí príslušný orgán v spolupráci s rezortným orgánom a povoľujúcim
orgánom, a ak ide o navrhovanú činnosť, ktorá môže mať vplyv samostatne alebo v kombinácii s inou
činnosťou alebo s iným strategickým dokumentom na územie sústavy chránených území, aj po dohode
so štátnym orgánom ochrany prírody a krajiny. 9c) Príslušný orgán po prerokovaní s navrhovateľom
doručí rozsah hodnotenia navrhovanej činnosti navrhovateľovi spolu so stanoviskami doručenými podľa
§ 23 ods. 4 do 15 dní od uplynutia poslednej lehoty uvedenej v § 23 ods. 4, v prípadoch, v ktorých sa
uskutočnilo zisťovacie konanie do 15 dní od vydania rozhodnutia podľa § 29 ods. 7, do 15 dní od vydania
vyjadrenia podľa § 18 ods. 4, odborného stanoviska podľa § 18 ods. 12 alebo vydania rozhodnutia podľa
§ 20 ods. 6.

45. Podľa § 30 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., ak ide o určovanie rozsahu hodnotenia navrhovanej
činnosti, vychádza sa z prílohy č. 11 s prihliadnutím na stanoviská doručené podľa § 23 ods. 4. Určí
sa pritom, najmä
a) ktorý variant riešenia navrhovanej činnosti je potrebné podrobnejšie vypracovať a hodnotiť,
b) na ktoré body prílohy č. 11 je potrebné v správe o hodnotení činnosti osobitne prihliadať,
c) ktoré zo súvisiacich navrhovaných činností podľa § 18 ods. 13 sa budú spoločne posudzovať,
d) počet a forma vyhotovenia správy o hodnotení činnosti.

46. Podľa § 30 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., v časovom harmonograme sa určí časová postupnosť
a podľa potreby aj lehoty jednotlivých etáp hodnotenia.

47. Podľa § 30 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ v spolupráci s dotknutou obcou bez
zbytočného odkladu informuje verejnosť o určenom rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti a jeho
časovom harmonograme spôsobom v mieste obvyklým.

48. Podľa § 30 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., verejnosť, dotknutá obec, dotknutý samosprávny kraj,
dotknutý orgán a ďalšie osoby môžu predložiť pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti
do desiatich dní od jeho zverejnenia podľa odseku 4 príslušnému orgánu, ktorý ich po vyhodnotení
doručí navrhovateľovi.

49. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 24/2006 Z. z., odborný posudok k navrhovanej činnosti môže vypracovať
iba fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá je odborne spôsobilá podľa § 61, určená príslušným
orgánom. Na vypracovaní odborného posudku sa nemôže podieľať osoba, ktorá sa podieľala na
vypracovaní zámeru, správy o hodnotení činnosti alebo oznámenia o zmene navrhovanej činnosti. Na
vypracovaní odborného posudku sa môžu podieľať aj iné odborne spôsobilé osoby evidované podľa
osobitných predpisov, ak to vyplýva z povahy vplyvu navrhovanej činnosti na životné prostredie.

50. Podľa § 36 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z., príslušný orgán určí spracovateľa odborného posudku
na základe správy o hodnotení činnosti s prihliadnutím na doručené záznamy podľa § 34 ods. 4 a
stanoviská podľa § 35 ods. 1 až 3, a to najneskôr do desiatich dní od uplynutia poslednej lehoty
podľa § 35; ak ide o požiadavku o doplňujúce informácie podľa § 35 ods. 5, do piatich dní od ich
doručenia. Túto skutočnosť písomne oznámi spracovateľovi odborného posudku a navrhovateľovi. Pri
určení spracovateľa odborného posudku príslušný orgán prihliada na osobitnú odbornú spôsobilosť
získanú v odbore alebo oblasti činností podľa osobitného predpisu. Spracovateľ odborného posudku
môže od vypracovania odborného posudku odstúpiť len na základe odôvodnenia zaslaného v písomnom
vyhotovení, a to najneskôr do 14 dní od doručenia oznámenia o určení spracovateľa odborného posudku
príslušným orgánom.



51. Podľa § 36 ods. 3 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ zabezpečí vypracovanie odborného posudku
u odborne spôsobilej osoby určenej príslušným orgánom podľa odseku 1 a doručí ho príslušnému orgánu
v termíne podľa odseku 4.

52. Podľa § 36 ods. 4 zákona č. 24/2006 Z. z., odborne spôsobilá osoba vypracuje odborný posudok
najneskôr do 60 dní od doručenia oznámenia o určení odborne spôsobilej osoby podľa odseku 1. Túto
lehotu môže príslušný orgán v odôvodnených prípadoch predĺžiť najviac o 30 dní a túto skutočnosť
oznámi navrhovateľovi.

53. Podľa § 36 ods. 5 zákona č. 24/2006 Z. z., navrhovateľ je povinný poskytnúť spracovateľovi
odborného posudku uvedeného v odseku 2 na jeho žiadosť doplňujúce údaje nevyhnutné na
vypracovanie odborného posudku, ktoré má k dispozícii.

54. Podľa § 36 ods. 6 zákona č. 24/2006 Z. z., v odbornom posudku sa vyhodnotí najmä
a) úplnosť správy o hodnotení činnosti,
b) stanoviská podľa § 35,
c) úplnosť zistenia kladných a záporných vplyvov navrhovanej činnosti vrátane ich vzájomného
pôsobenia,
d) použité metódy hodnotenia a úplnosť vstupných informácií,
e) návrh technického riešenia s ohľadom na dosiahnutý stupeň poznania, ak ide o vylúčenie alebo
obmedzenie znečisťovania alebo poškodzovania životného prostredia,
f) varianty riešenia navrhovanej činnosti,
g) návrh opatrení a podmienok na prípravu, realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny a prípadne
na ukončenie navrhovanej činnosti, ak ide o likvidáciu, sanáciu alebo rekultiváciu, vrátane opatrení na
vylúčenie alebo zníženie významne nepriaznivých vplyvov navrhovanej činnosti alebo jej zmeny.

55. Podľa § 36 ods. 7 zákona č. 24/2006 Z. z., odborný posudok vždy obsahuje návrh záverečného
stanoviska podľa § 37.

56. V prípade žalobcov v rade 1/ až 3/ ide o žalobu zainteresovanej verejnosti s poukazom na § 42
ods. 1 písm. a) SSP. Zákon priznáva zainteresovanej verejnosti široké oprávnenia. Pod týmto pojmom,
ktorý používa Aarhurský dohovor, resp. jeho slovenský preklad, treba rozumieť aj dotknutú verejnosť
v zmysle smernice EIA. Zainteresovaná verejnosť má v určených prípadoch žalobnú legitimáciu a
právo účasti na konaní za predpokladu, že ide o veci životného prostredia podľa osobitného predpisu.
Týmto ustanovením sa zohľadňuje znenie článku 9 ods. 2 a 3 Aarhurského dohovoru ohľadom prístupu
k spravodlivosti. Správnu žalobu môže zainteresovaná verejnosť podať v lehote dvoch mesiacoch
od právoplatnosti rozhodnutia vo vzťahu, ku ktorému tvrdí, že ním bol porušený verejný záujem v
oblasti životného prostredia. Podľa slovenského právneho poriadku má zainteresovaná verejnosť v
administratívnych konaniach buď právo účasti (§ 24 a iné zákona č. 24/2006 Z. z.), alebo postavenie
zúčastnenej osoby (podľa § 8 ods. 6 zákona č. 514/2008 Z. z.), prípadne priamo účastníka konania (§ 9
ods. 2 zákona č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia).
V zmysle konštantnej judikatúry však zainteresovanej verejnosti patrí právo byť účastníkom konania aj
v tých určených konaniach týkajúcich sa životného prostredia, v ktorých takáto výslovná normatívna
úprava absentuje (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27.06.2013 sp. zn. 5Sžp/21/2012). Okrem
správnej žaloby je zainteresovaná verejnosť oprávnená podať aj žalobu proti nečinnosti, žalobu proti
všeobecne záväznému nariadeniu obce, mesta, mestskej časti alebo samosprávneho kraja. Ak sa
zainteresovaná verejnosť zúčastňuje konania o správnej žalobe má v ňom postavenie zúčastnenej
osoby. Zainteresovaná verejnosť koná pred správnym súdom prostredníctvom určených zástupcov,
pričom ak je žalobcom musí byť zastúpená advokátom, ak jej zástupca sám, nemá právnické vzdelanie
podľa § 49 ods. 1 SSP.

III.1 Dopad na životné prostredie a zdravie obyvateľstva (žalobné body 9 - 42).
57. Vo vzťahu k žalobnej námietke označenej žalobcami ako dopad na životné prostredie a
zdravie obyvateľstva najmä v súvislosti s námietkou nedostatočného zdôvodnenia rozhodnutia a
nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť rozhodnutia, ktoré sú nepostačujúce pre riadne posúdenie
veci súd udáva:



58. Ďalej žalobcovia v tomto smere namietajú predovšetkým, že správne orgány povoľovanú stavbu
neposúdili dostatočne, predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie. V bode 18. žaloby
namietajú, že v priebehu posudzovania vplyvu predmetnej činnosti - stavby žalobcovia sa aktívne
vyjadrovali a predkladali svoje pripomienky a námietky najmä vo vzťahu vplyvu na ovzdušie a zdravie
dotknutého obyvateľstva, namietali najmä jednostrannosť, neobjektívnosť a nedostatočnosť správy.
Správa je podľa žalobcov nedostatočná, najmä vo vzťahu k tomu, že neobsahuje opatrenia pre prípad
havárie aj vplyv na zdravie a životné prostredie, neobsahuje ani návrh kompenzačných riešení. Chýbajú
tu údaje o výskyte chronických ochorení. V tomto smere súd poukazuje na to, že ide zo strany žalobcov o
veľmi všeobecné tvrdenia, pričom zo žaloby ako je možné konštatovať vôbec nevyplýva v čom konkrétne
má spočívať nesprávne právne posúdenie veci resp. nedostatočné zistenie skutkového stavu a nie je
zrejmé z akého dôvodu by malo v danom prípade ísť o nedostatok dôvodov rozhodnutia. V tomto smere
súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR, pod sp. zn. 1 As/28/2004 -41. Vo
vzťahu k namietanému nepriaznivému stavu ovzdušia v danom území sa správne orgány stotožnili so
závermi Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky vo vydanom záverečnom stanovisku, že
posudzovaná zmena činností nemôže významnejšie ovplyvniť existujúcu a aj budúcu imisnú situáciu v
kritickom ukazovateli TZL látok, najmä PM10, PM2,5.

59. Je nutné zo strany súdu poukázať na to, že pred vydaním rozhodnutia o umiestnení predmetnej
stavby účastníka v rade 3/ bolo vypracované záverečné stanovisko EIA, ktoré bolo vydané Ministerstvom
životného prostredia Slovenskej republiky podľa zákona č. 24/2006 Z. z. a to dňa 04.03.2016. Zo
záverečného stanoviska vyplynulo, že išlo o predmet posudzovania s názvom Mondi SCP, a. s. resp.
Projekt 2000 Mondi SCP, a.s., Ružomberok, pričom účelom navrhovanej zmeny je efektívnejšie využitie
existujúcich zariadení technologickej linky, čo umožňuje z hľadiska technologického a technického
riešenia predchádzajúca modernizácia - náhrada starého kotla RK1 novým regeneračným kotlom RK3 a
výmena starej pece na vápno za novú. Zmena predstavuje kapacitné rozšírenie súčasnej výroby o 23% a
z nej vychádzajúce čiastkové zmeny v technickom a technologickom riešení zabehnutej výroby. Zároveň
bolo uvedené, že zmena bude realizovaná v existujúcom a prevádzkovanom priemyselnom areáli,
ktorý sa nachádza vo východnom priemyselnom obvode mesta Ružomberok. V bode IV. záverečného
stanoviska označený ako Komplexné zhodnotenie vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia, bolo uvedené, že celkové vplyvy navrhovanej činnosti na životné prostredie boli
vyhodnotené na základe prehodnotenia všetkých predložených podkladových materiálov, doplňujúcich
informácií a stanovísk zainteresovaných strán. Toto komplexné hodnotenie je členené na body - Vplyv
na obyvateľstvo, pričom je tu uvedené, že najvýznamnejšími výstupmi z hľadiska vplyvu na dotknuté
obyvateľstvo sú emisia TZL/PM10, TRS, emisie hluku a emisie z dopravy. Pre hodnotenie vplyvu
emisií hluku a znečisťujúcich látok do ovzdušia na obyvateľstvo boli vypracované štúdie - imisno-
prenosové posúdenie a hluková štúdia. Závery štúdií v oboch prípadoch konštatujú, že navrhovaná
zmena nebude dôvodom prekračovania príslušných limitov stanovených pre ochranu zdravia človeka.
Špecifickým vplyvom zmenou dotknutej činnosti na obyvateľstvo v súvislosti s emisiami znečisťujúcich
látok do ovzdušia je potenciál zmeny pachovej situácie v dotknutom území. V tejto súvislosti možno
konštatovať, že navrhovaná zmena v zmysle imisno-prenosového posúdenia nevyvolá ani pri silne
konzervatívnom prístupe k hodnoteniu (t. j. najhoršie uvažované prevádzkové a rozptylové podmienky)
prekročenie limitnej hodnoty, ktorú odporúča ako prevenciu zápachu WHO. Naopak je objektívny
predpoklad zlepšenia imisnej situácie najmä v obci Hrboltová a jej okolí, nakoľko k modernizácií SČOV
Hrboltová je nutné pristúpiť. Predpokladané negatívne vplyvy na zdravie obyvateľov súvisiace s týmito
výstupmi boli hodnotené osobitnými štúdiami ako tolerovateľné. Kvalitu života dotknutých obyvateľov
môže ovplyvniť kumulované a synergické pôsobenie týchto vplyvov. S ohľadom na túto skutočnosť je
potrebné pristúpiť k realizácií takých opatrení, ktoré zabezpečia ochranu zdravia obyvateľov v zmysle
relevantných právnych predpisov a to najmä v oblasti znečisťovania ovzdušia. Tento negatívny vplyv
možno hodnotiť ako stredne až veľmi významný.
Ďalej je tu uvedené hodnotenie zdravotných rizík, pričom hodnotenie vplyvov na verejné zdravie
pre Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok bolo vykonané osobitnou štúdiou HIA, pričom je
konštatované, že zdravotné riziká súvisiace s koncentráciou PM10 v komunálnom ovzduší navrhovaná
činnosť prakticky nezmení ani kladne ani záporne, pretože nie je v oblasti rozhodujúcou príčinou
dôsledku nadlimitného prekračovania denných povolených koncentrácií, najmä v zimnom období. V
prípade ročných koncentrácií PM10 v ostatných troch rokoch nedochádza k prekročeniu limitných
hodnôt, príspevok od navrhovanej činnosti je nevýznamný oproti roku 2014 sa emisie PM10 z Mondi
SCP, a. s. znížili.



Ďalej je tu tiež uvedený vplyv na ovzdušie, pričom je konštatované, že nevznikne žiadny nový zdroj
znečisťovania ovzdušia, nedôjde ani k zmene kvalitatívneho zloženie emisií. Dôjde k nárastu emisií
nie však v lineárnej závislosti od navýšenia sa kapacity výroby. Znečistenie ovzdušia základnými ZL
okrem PM10 nie je v dotknutom území hodnotené ako významné. Mesto Ružomberok a Likavka
je zaradené do oblasti riadenia kvality ovzdušia pre ZL, PM10, ktorá je v oblasti meraná na MS
Ružomberok Riadok. V ostatných rokoch tu nedochádzalo k prekračovaniu priemerných ročných
limitných koncentrácií, povolený počet prekročení 24 hod. koncentrácie je vyšší ako 35 ( najmä vo
vykurovacej sezóne ), v ostatných rokoch sa mierne znižuje. Koncentrácie TRS sú v dotknutom území
merané na štyroch meracích staniciach, boli modelovo vypočítané pre rôzne scenáre aj po navýšení
výroby buničiny. Aj merania aj modelové výpočty preukázali, že najvyššie koncentrácie TRS sú a
dajú sa predpokladať v Hrboltovej a Černovej a že vplyv SČOV Hrboltová na imisnú situáciu je tu
dominantný. Koncentrácie TRS vypočítané modelovými výpočtami pre najhoršie scenáre preukazujú
úroveň znečistenia ovzdušia týmito látkami na úrovni menej ako je odporúčaná hodnota na ochranu
zdravia. Vzhľadom na celkové množstvo emisií, súčasnú zraniteľnosť a únosnosť tejto zložky životného
prostredia a charakter a rozsah navrhovanej činnosti sa predpokladá stredne až vysoko významný
negatívny vplyv na ovzdušie dotknutého územia a v rámci projektovej analýzy je ho potrebné dôsledne
sledovať. V bode VI. označené ako Závery v bode 1. Záverečné stanovisko k navrhovanej činnosti, je
uvedené, že na základe výsledkov procesu posudzovania vykonaného podľa ustanovení zákona, pri
ktorom sa zvážila významnosť očakávaných negatívnych aj pozitívnych vplyvov navrhovanej činnosti
na životné prostredie a zdravie obyvateľstva z hľadiska ich veľkosti, dôležitosti, pravdepodobnosti
trvania, povahy a miesta vykonávania návrhovej činnosti sa odporúča realizácia navrhovanej činnosti
- Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok, uvedenej v správe o hodnotení za predpokladu
splnenia podmienok a realizácie opatrení uvedených v kapitole VI.3 tohto Záverečného stanoviska.
Neurčitosti a nedostatky zistené počas posudzovania je potrebné vyriešiť v ďalších stupňoch projektovej
dokumentácie pre povolenie činnosti podľa osobitných predpisov. Po 2. odporúčaný variant - na
realizáciu sa odporúča navrhovaná činnosť posúdená v správe o hodnotení Projekt 2000 Mondi SCP, a.
s., Ružomberok. V bode 3. záverov sú uvedené odporúčané podmienky pre etapu výstavby a prevádzky
navrhovanej činnostiv v špecifikácií tam uvedenej pod bodmi 1. až 24.. V bode 4. záveru označené
ako Odôvodnenie záverečného stanoviska, vrátane zdôvodnenia, akceptovania alebo neakceptovania
predložených písomných stanovísk k správe o hodnotení. Zdôvodnenie stanoviska je uvedené na
stranách 37 až 40 záverečného stanoviska. Je tu uvedené, že závery hodnotenia sa opierajú o rad
odborných štúdií (emisno-technologická štúdia, rozptylová štúdia, hluková štúdia, štúdia vplyvu na
verejné zdravie, štúdia vplyvu na územie NATURA 2000, štúdia efektívnosti čistenia odpadových vôd na
SČOV Hrboltová a ich vplyvu na recipient, štúdia vplyvu na klimatické pomery územia vypracovaných
odborne spôsobilými osobami. Ďalej je tu uvedené, že nekvantitifikovateľnému negatívnemu vplyvu v
podobe vzniku psychickej nepohody vyvolanej u časti dotknutého obyvateľstva posudzovanou činnosťou
je možné vo významnej miere predchádzať nadštandardnou komunikáciou s dotknutým obyvateľstvom,
ktorá je už v lokalite začatá a pre jej zefektívnenie sú uložené opatrenia pod č. 15, 18 a 19. Ďalej je
tu uvedené, že zo štyroch stanovísk zaslaných zainteresovanou verejnosťou, tri boli jasne zamietavé a
jedno stanovisko definovalo podmienky a opatrenia, ktorým podmieňuje realizáciu navrhovanej činnosti.
Pripomienky a dôvody troch zamietavých stanovísk sa venovali najmä pochybnostiam o uvedených
údajoch a metódach použitých v procese posudzovania pri hodnotení vplyvu na kvalitu ovzdušia a
zdravie obyvateľstva, a teda súladu navrhovanej činnosti s platnými územnoplánovacími dokumentmi.
Závery odborných štúdií v najviac diskutovaných oblastiach - vplyvu na kvalitu ovzdušia, vplyvu na
verejné zdravie boli z dôvodu vznesených pripomienok a niektorých neistôt pre potreby spracovania
odborného posudku podrobené hodnotením ďalších nezávislých odborníkov s odbornou spôsobilosťou
vo veciach imisno-prenosového posúdenia a vo veciach hodnotenia vplyvov na zdravie (Ing. K.. T.,
MUDr. O.. G.). Pre potreby vypracovania záverečného stanoviska boli príslušnými orgánmi konzultované
s MUDr. O. G. - zástupca regionálneho hygienika RUVZ v Bratislave aj závery odborného posudku
RNDr. W.. Všetky výsledky zhodne konštatovali, že navrhovaná činnosť rešpektuje požiadavky ochrany
kvality ovzdušia, pričom sa pre navrhovanú činnosť nepreukázali zdravotné riziká pre dotknuté
obyvateľstvo. Hodnotenie bolo vykonané pre viaceré emisné a rozptylové scenáre, pričom metodicky
správne zahŕňa aj emisný stav na úrovni platných emisných limitov, na ktoré navrhovaná zmena
nebude mať vplyv. Možná miera nepresnosti bola okrem zmierneného konzervatívneho prístupu
podstatne znížená aj oporou imisno-prenosového posúdenia v reálnych prevádzkových skúsenostiach
navrhovateľa ( ďalšieho účastníka konania v rade 1/) a v emisno-technologickom posúdení navrhovanej
zmeny nezávislou odborne spôsobilou osobou. Mnohé vznesené pripomienky súvisiace so súčasným
zdravotným stavom obyvateľstva vo vzťahu k znečisteniu životného prostredia podložené citáciami z



rôznych štúdií, alebo údajmi zo zdravotníckych štatistík neboli akceptovateľné, nakoľko ich interpretácia
a súvis s navrhovanou činnosťou sa v procese spracovania posudku nepotvrdili. Okres Ružomberok sa
súčasne v žiadnej z publikovaných správ o zdravotnom stave obyvateľstva SR neuvádza, ako okres, kde
by bol zdravotný stav silne narušený. Podľa poslednej správy nepatrí ani medzi tri okresy s najvyššou
priemernou mierou štandardizovanej úmrtnosti v príslušných vekových skupinách. Súčasne pripisovanie
výskytu všetkých zdravotných problémov v dotknutom území, výlučne vplyvu prevádzky navrhovateľa
je možné vnímať ako vysoko tendenčné. V dotknutom prostredí sú prítomné aj iné významné zdroje
mnohých predmetných chemických látok, ale aj iných chemických látok, ktoré vyvolávajú rovnaké
príznaky, takže nemožno výskyt príznakov priradiť len jednému zdroju - príčine. Vznesené pripomienky
nesúladu posudzovanej činnosti s ÚPN je možné považovať za nekomplexné a jednostranné, pričom
samotné mesto Ružomberok vo svojom stanovisku vyjadrilo plný súlad posudzovanej činnosti s ÚPN.
Z výsledku posudzovania vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie vyplýva, že odporúčaný
variant navrhovanej činnosti uvedený v správe o hodnotení po zohľadnení podmienok a opatrení
uvedených v bode VI.3 tohto záverečného stanoviska je prijateľný z hľadiska celkových vplyvov na
životné prostredie. V procese posudzovania bolo preukázané, že realizácia navrhovanej činnosti nebude
mať neúnosný vplyv na životné prostredie, pozitívne dopady navrhovanej činnosti v dotknutom území sa
očakávajú v oblasti sociálno-ekonomickej. Dôvodom kladného záverečného stanoviska odporúčaného
variantu je akceptovateľný dopad činnosti na životné prostredie. V bode 5. tohto záveru je uvedený
požadovaný rozsah poprojektovej analýzy a v bode 6. je uvedená informácia pre povoľujúci orgán o
zainteresovanej verejnosti. V bode 6. je uvedené, že platnosť záverečného stanoviska je 7 rokov od
jeho vydania.

III.2 Nesúlad so záväznou časťou územného plánu mesta Ružomberok (žalobné body 43 - 49).
60. Správne orgány sa s danou námietkou žalobcov, ktorá bola vznesená jednak v procese
posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie a aj v rámci konania o vydanie územného
rozhodnutia riadnym spôsobom vysporiadali. V danom prípade aj súd sa stotožnil s názorom správnych
orgánov, že uvádzané zásady a regulatívy v oblasti životného prostredia, ktoré sú vyjadrené v územnom
pláne Mesta Ružomberok ( čl. 6 VZN č. 3/2012 ) nie sú relevantné pre daný konkrétny prípad, a to
z dôvodu, že v danom prípade aj podľa názoru súdu sa nejedná o novú prevádzku ( odkaz na čl. 6
ods. 1 pís. f), ods. 5 pís a) VZN č. 3/2012 ) z dôvodu, že požiadavka regulatívu na technologické
opatrenia na zníženie imisií na významných zdrojoch znečisťovania ovzdušia nepredstavuje funkčné
obmedzenie využitie územia, aplikovateľné pre konkrétne umiestnenie stavby, ale aj podľa názoru súdu
predstavuje opatrenie v území z bližšie neurčeným časom vykonania. V konaní aj podľa názoru súdu
bolo preukázané, že návrh a územné konanie sa týka výlučne existujúcich prevádzok ďalšieho účastníka
konania v rade 1/ a z pohľadu kategorizácie emisného zdroja, keďže nedôjde k zmene princípu celej
technológie, ani k obnove celého zariadenia, zostanú technologické zariadenia jestvujúcimi zariadeniami
a nejedná sa ani podľa názoru súdu o tzv. lokalizáciu nových prevádzok. Aj keď je zrejmé z článku
6 ods. 1 písm. f) VZN č. 3/2012, ktoré je označené ako zásady a regulatívy starostlivosti o životné
prostredie pod bodom 1. Ochrana ovzdušia, pod písm. f) realizovať technologické opatrenie na zníženie
imisií na významných zdrojoch znečistenia ovzdušia na území mesta a tiež podľa článku 6 bodu
5 VZN., ktoré je označené ako Ochrana pred účinkami zápachu pod písm. a) je uvedené, že na
území mesta neuvažovať o lokalizácií prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach pri povoľovaní
investičných zámerov, dôsledne uplatňovať environmentálne hodnotenie a platnú legislatívu. Aj podľa
názoru súdu ustanovenie článku 6 ods. 5 pís.a) územného plánu mesta Ružomberok sa vzťahuje
a je tento potrebné vykladať tak, že sa vzťahuje na lokalizáciu nových prevádzok. Je zrejmé, že
v danom prípade nejde o lokalizáciu novej prevádzky vzhľadom na existujúcu prevádzku ďalšieho
účastníka konania v rade 1/. Podľa názoru súdu z predmetného regulatívu vyplýva snaha zabrániť
umiestňovaniu ďalších prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach na území mesta Ružomberok.
Regulatív predstavuje opatrenie v území a nie podmienku využitia územia a umiestňovania stavieb v
zmysle § 12 ods. 6 vyhlášky č. 55/2001 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky o
územno-plánovacích podkladoch a územno-plánovacej dokumentácie, čo podľa názoru súdu v prípade
uvedeného regulatívu neustanovuje povinnosť vykonávať definované opatrenie pri každej jednotlivej
rekonštrukcii, prestavbe, zmene technológie atď.. Cieľom regulatívu je vytvoriť predpoklad pre postupné
znižovanie emisií na existujúcich významných zdrojoch znečistenia ovzdušia realizáciou postupných,
primeraných opatrení v rámcovom období výhľadu platnosti územného plánu, pričom ani podľa názoru
súdu regulatív nie je možné vykladať ako absolútny zákaz, pričom ide o koncepčnú a všeobecnú
povinnosť v priebehu dlhodobého časového horizontu. Uvedený regulatív preto nemožno vykladať
ako absolútny zákaz akéhokoľvek navyšovania emisií existujúcich prevádzok alebo zákaz realizovať



kapacitné rozširovanie alebo zmeny existujúcich prevádzok, ktorých súčasťami sú tzv. významné
zdroje znečistenia ovzdušia, pokiaľ navyše takéto rozšírenia spĺňajú požiadavky záverov o najlepších
dostupných technikách ustanovené príslušnými vykonávacími rozhodnutiami komisie Európskej únie.
Pri výrobe buničiny, ktorých súčasťami sú významné zdroje znečistenia ovzdušia, pokiaľ navyše takéto
rozšírenie spĺňajú požiadavky záverov o najlepších dostupných technikách ustanovené príslušnými
vykonávací rozhodnutiami komisie EÚ, a ak je preukázané, že navrhované riešenia sú v súlade s
platnými normami životného prostredia. Uvedený regulatív je aj podľa názoru súdu potrebné vykladať
ako všeobecnú povinnosť realizovať technologické opatrenia v priebehu časového horizontu, v ktorom
sa územným plánom vyjadrujú a zabezpečujú strategické a dlhodobé zámery mesta alebo regiónu
v priestore. Tento regulatív ukladá povinnosť realizovať technologické opatrenia na zníženie emisií
bez bližšieho časového určenia. Má sa teda na mysli vykonanie opatrení v čase primeranom povahe
aktuálneho územného plánu, pokiaľ teda nie je stanovené inými normami v oblasti životného prostredia
inak. V danom prípade v kontexte prevádzky ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je uplatňovanie a
vyhodnocovanie plnenia regulatívu potrebné vyhodnocovať v kontexte dlhodobého postupného reťazca
realizovaných a plánovaných projektov spoločnosti., ktorými sa zároveň aj podľa názoru súdu zároveň
zabezpečuje modernizácia technológií, súlad s limitmi BAT, nie však v bezprostrednej väzbe na
konkrétny povoľovaný projekt.

61. Je nesporné a vyplýva to aj z článku 1 druhej časti - záväzná časť UPN mesta Ružomberok,
že územie priemyselného areálu ďalšieho účastníka konania v rade 1/ je označené ako V2 - plochy
výroby určené pre funkciu priemyselnej výroby s možnými negatívnymi vplyvmi na životné prostredie,
to znamená, že v súvislosti s touto priemyselnou výrobou na plocha s označením V2, teda na danom
území, územný plán mesta Ružomberok pripúšťa negatívne vplyvy na životné prostredie, a to aj nad
rámec primeranosti, avšak v súlade s platnými normami životného prostredia. Účelom tohto regulatívu
ustanoveného v článku 6 ods. 5 písm. a) je aj podľa názoru súdu snaha zabrániť umiestňovaniu ďalších
nových prevádzok produkujúcich obťažujúci zápach na území mesta Ružomberok. Vzhľadom na vyššie
uvedené východiská, súd mal za to, že prvostupňový správny orgán a aj žalovaný sa správne s uvedenou
námietkou žalobcov v rade 1/ až 3/ vysporiadali, prečo z akých dôvodov nebolo možné uvedené
ustanovenia resp. články VZN mesta Ružomberok aplikovať na daný konkrétny prípad povoľovanej
stavby resp. umiestnenia stavby ďalšieho účastníka konania v rade 1/.

III.3 Namietanie zdravotného stavu obyvateľov mesta (žalobné body 50 - 53).
62. Žalobcovia v bodoch 50 až 53 namietajú hodnotenie vplyvu na verejné zdravie, ktoré spracovala
RNDr. B. U., t. j. vplyv navrhovanej činnosti na zdravie obyvateľstva. Hodnotenie vplyvu na verejné
zdravie pre uvedenú činnosť bolo vypracované RNDr. B. U., pričom toto bolo vypracované dňa
22.09.2015. Tieto námietky zo strany žalobcov boli podané veľmi všeobecným spôsobom, nakoľko z
procesu hodnotenia vplyvov na životné prostredie bolo preukázané, že na správe o hodnotení vplyvov
v zmysle zákona č. 24/2006 spolupracoval celý rad odborne spôsobilých osôb, a to pre oblasť emisno-
technologické posudzovanie vo veciach ochrany ovzdušia - Ing. K.. G., CSc., pre imisno-prenosové
posúdenie - RNDr. G. S., CSc., pre hodnotenie zaťaženia hlukom - Ing. A. P., pre posudzovanie
zdravotných rizík - RNDr. U.. B., pre hodnotenie vplyvov na chránené územie siete NATURA - RNDr.
A.. Y., pre posúdenie vplyvov na klimatickú situáciu - doc. RNDr. Y. S., CSc. a doc. RNDr. B. K.,
CSc.. Je zrejmé, že pri vypracovaní hodnotenia vplyvu na zdravie, ktoré bolo vypracované RNDr.
U. B. vyplýva, že išlo o odborne spôsobilú osobu na hodnotenie vplyvov na zdravie, pričom táto v
záverečnom zhrnutí uviedla, že na základe vykonaného hodnotenia vplyv na verejné zdravie a za
predpokladu, že počas prevádzky Mondi SCP, a. s. a SČOV Hrboltová budú po zvýšení výroby buničiny
na 1996 ADT/deň dôsledne dodržiavané schválené technologické postupy, limity dané príslušnými
legislatívnymi predpismi, vydané rozhodnutia o integrovaných povoleniach a súčasne budú vykonané
všetky navrhované opatrenia, hodnotila Projekt 2000 Mondi SCP, a. s., Ružomberok bez významného
vplyvu na zdravie dotknutých obyvateľov, a preto navrhovanú zmenu výrobnej kapacity v Mondi SCP,
a. s., odporúčala.
Ďalej v tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že k hodnoteniu zdravotných rizík RNDr. B. sa
na vyžiadanie žalovaného orgánu vyjadroval aj Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky,
a to písomnosťou pod č. OLP/7495/2016 zo dňa 21.10.2016. Tento úrad v tomto svojom stanovisku
konštatoval, že hodnotenie vplyvov na verejné zdravie (HIA) vypracované podľa vyhlášky č. 233/2014
Z. z., ktoré slúžilo ako podklad pre vydanie napadnutého záväzného stanoviska je odborne správne,
preto napadnuté záväzné stanovisko RUVZ Liptovský Mikuláš zo dňa 23.11.2015 vypracované MUDr.



G. podľa § 140b ods. 6 stavebného zákona v plnom rozsahu potvrdil. Tento konštatoval, že správa HIA
je komplexná, metodicky správna a v súlade s požiadavkami vyhlášky č. 233/2014 Z. z..

63. Podľa názoru súdu pre vydanie Záverečného stanoviska, ktoré bolo jedným z podkladov pre
vydanie územného rozhodnutia existovalo dostatok odborných záverov, ktorými sa zaoberali aj správne
orgány. A to aj prvostupňový správny orgán - Mesto Ružomberok, ako stavebný úrad, a aj žalovaný,
ktoré nevychádzali len zo záverečného stanoviska EIA zo dňa 14.03.2016, ale podľa názoru súdu
dostatočným spôsobom vyhodnocovali aj jednotlivé námietky žalobcov. Správne orgány vo vzťahu k
jednotlivým námietkam žalobcov v rámci správneho konania opreli odôvodnenie rozhodnutia o odborné
posudky, stanoviská orgánov štátnej správy a ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré vo vzájomnej súvislosti
a opakovane vyvracajú námietky žalobcov k posúdeniu vplyvu návrhu na životné prostredie a zdravie
obyvateľstva v danej lokalite. V procese posudzovania vplyvov stavby na životné prostredie boli vydané
odborné posudky RNDr. S. W. a to zo dňa 11.01.2016, pričom ako je zrejmé, táto na zložitosť celej
problematiky si prizvala k vypracovaniu odborného posudku aj ďalšie nezávislé odborne spôsobilé osoby
- vo veciach imisno-prenosového posudzovania Ing. I.. T., vo veciach posudzovania zdravotných rizík -
MUDr. O.. G.. Ani z uvedených odborných posudkov nevyplynuli iné závery, ktoré vyplývali z predtým
predchádzajúcich predložených štúdií, a to jednak rozptylových štúdií, hodnotenie vplyvu na verejné
zdravie a pod.. Z odborného posudku RNDr. S. W. vyplýva, že posudzovanie navrhovanej činnosti
prebehlo v zmysle príslušným orgánom predpísaných krokov procesu EIA, v rámci uceleného procesu
posudzovania boli identifikované a hodnotené všetky potencionálne vplyvy navrhovanej činnosti na
životné prostredie a verejné zdravie v primeranom rozsahu a boli navrhnuté opatrenia na zmiernenie
nepriaznivých vplyvov na životné prostredie a zdravie človeka.
V rámci posudzovania zdravia obyvateľstva bolo prehodnotené aj stanovisko Regionálneho úradu
verejného zdravotníctva v Liptovskom Mikuláši, pričom je potrebné konštatovať, že žalovaný ako
druhostupňový správny orgán, ktorý informácie zistené v procese EIA doplnil o vlastné zistenia, z
ktorých je zrejmé, že aj keď sa na znečistení ovzdušia podieľajú priemyselné zdroje, doprava aj lokálne
kúreniská, dominantným zdrojom prašnosti sú lokálne kúreniská, dôležitým zdrojom je tiež diaľkový
transport, štúdia tiež preukázala v prachu vysoký podiel biogénnej hmoty, ktorá súvisí s charakterom
v krajine a je prirodzená, medzi odporúčaniami nie sú opatrenia pre technológiu navrhovateľa, ďalším
použitým zdrojom bola správa o kvalite ovzdušia a podiel jednotlivých zdrojov na jeho znečisťovaní
v Slovenskej republike 2012. V prípade výstupu monitoringu boli informácie o miestnom zaťažení
z najvýznamnejších zdrojov znečisťovania prevádzkovateľa a o prislúchajúcej generovanej imisnej
situácií overené z webovej stránky mesta. Nesporné je, že námietkami žalobcov sa v odvolacom konaní
podrobne zaoberal aj žalovaný správny orgán, podrobne uvádzal zdroje, z ktorých vychádzal, v ktorých
oponoval práve vo vzťahu k žalobcom v rade 1/ až 3/, že v danom prípade nie je možné súhlasiť s ich
námietkami. Aj podľa názoru súdu v tomto smere ide o výsostne o odborné posudzovanie, ktoré odborné
posudzovanie patrí do rúk zvereným subjektom, t. j. jednak odborným posudzovateľom, ktorí vykonávali
posúdenie v rámci procesu EIA, ale aj orgánom štátnej správy, ako je Úrad verejného zdravotníctva,
ktorých výsledky a stanoviská boli použité v rámci konania.

64. Konanie a rozhodovanie správneho súdu o žalobe podaným proti rozhodnutiu žalovaného
je konaním o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a nie pokračovanie administratívneho konania.
Úlohou správneho súdu je skúmať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil
dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v
súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom a inými právnymi
predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitostí, teda či rozhodnutie správneho orgánu
bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia
správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu
napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu správny súd skúma aj procesné pochybenia
správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou
vadou v konaniach pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na jeho zákonnosť.

65. Správny súd konštatuje, že po preskúmaní napadnutých rozhodnutí prvostupňového a
druhostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žalovaný na základe dostatočného zisteného
skutkového stavu veci, vec správne právne posúdil, rozhodnutie je zrozumiteľné a odôvodnené.
Prvostupňový správny orgán sa zrozumiteľným spôsobom vysporiadal s námietkami účastníkov konania
a aj s podmienkami, ktoré boli vyjadrené v stanoviskách dotknutých orgánov, a to námietku po námietke,
podmienku po podmienke, vyhodnotil ich. Ak dospel k záveru, že námietka je dôvodná, rozhodol tak,



že podmienka bola zapracovaná do stavebného povolenia. Ak námietku vyhodnotil ako nedôvodnú,
zrozumiteľným a jasným spôsobom uviedol, prečo námietka nemôže byť zapracovaná do stavebného
povolenia.

66. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobný dôvod uvedený v bode 53, v ktorom
žalobcovia namietali nesprávne právne posúdenie vo veci, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a
pre nedostatok dôvodov a nedostatočne zistený skutkový stav, je nedôvodný.

67. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

68. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku za aplikácie §
168 SSP tak, že žalovanému trovy konania nepriznal, nakoľko nebola splnená podmienka výnimočnosti.

69. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (§ 439, § 440
SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu, prostredníctvom krajského
súdu, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí
podania podľa § 57 SSP uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.
Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť
pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.