Šoltýs & Korniet, s. r. o.


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 9C/7/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1218200946
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Priečinská
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:1218200946.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v Bratislave, v konaní pred sudcom JUDr. Petrou Priečinskou, v sporovej veci
žalobcu: W.. C. A., G.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, L., zast. Mgr. Petrom Kupkom, advokátom
so sídlom v Trnave, Hlavná 23, proti žalovanému: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s., so sídlom v
Bratislave, Prievozská 14, IČO: 00 678 155, zast. Šoltýs & Korniet, s.r.o., advokátska kancelária, so
sídlom v Bratislave, Račianska 69, IČO: 36 869 694, o ochranu osobnosti, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovaný má voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 08.02.2018 sa žalobca domáhal voči žalovanému uloženia
povinnosti žalovanému na jeho vlastné náklady sa ospravedlniť žalobcovi, uverejnením ospravedlnenia
na dobu troch dní na internetovom portáli aktuality.sk (www.aktuality.sk) rovnakým typom a
veľkosťou písma ako mal článok uverejnený dňa 31.03.2017 o 00:00 hod. na internetovom portáli
(online denník) aktuality.sk (<https://yvww.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-nie-som-historik-
ale-nacista-vra-zedne-ciarove-kody-a-ine-one/>) s titulkom: „Sprostosti XXL: Nie som historik, ale
nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné” (ďalej len „článok“), vrátane titulku „Ospravedlnenie" s
rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku, na úvodnej strane (www.aktuality.sk
<http://www.aktuality.sk>) v znení: „Ringier Axel Springer Slovakia, a. s., Prievozská 14, 821 09
Bratislava, IČO: 00 678 155, spoločnosť zapísaná v OR OS BA I: Oddiel: Sa, Vložka: 19/B, sa
ospravedlňuje W.. C. A., G.., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, XXX XX L. za neoprávnený
zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený uverejnením článku na web portáli
(online denník) aktuality.sk -<https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-nie-som-historik-ale-
nacistavrazedne-ciarove-kody-a-ine-one/>) 31.03.2017 o 00:00 hod. s titulkom: „Sprostosti XXL: Nie
som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné”, v ktorom bol menovaný W.. C. A., G..,
nepravdivo označený za osobu, ktorá je nacistom, ktorá sa v priamom prenose prihlásila k tomu, že je
nacista a ktorá sa verejne prihlásila k výroku Davida Lanea 14 slov.", do troch dní odo dňa právoplatnosti
tohto rozsudku. Zároveň sa domáhal náhrady trov konania.
2. Žalobu odôvodnil tým, že predmetný článok s nadpisom: „Sprostosti XXL: Nie som historik, ale
nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné” bol uverejnený na web portáli dňa 31.03.2017, kde bolo
ďalej uvedené: „Mediálnou udalosťou týždňa bolo asi vystúpenie nacistu A. v diskusnej relácii RTVS.
Hovorím nacistu, lebo sa k tomu sám v priamom prenose prihlásil. Odmietol sa vyjadriť k deportáciám
Židov zo Slovenska s tým, že nie je historik a verejne sa prihlásil k výroku Davida Lanea 14 slov, čo
je jednou z mantier nacizmu (14 je číselným symbolom)“. Žalobca namieta pravdivosť tvrdenia že



je nacista, že by v priamom prenose prihlásil k tomu, že je nacista a že sa verejne prihlásil k výroku
Davida Lanea 14 slov. Uvedené tvrdenie bolo prezentované v tomto článku ako fakt, bez uvedenia
dôkazov, resp. iných dôveryhodných poznatkov o osobe žalobcu, ktoré by žalovaného oprávňovali k
takému záveru. V článku bola hrubo skreslená pravda a prekročená aj miera hodnotiaceho úsudku,
keď takéto označenia žalobcu (ako osoby, ktorá je nacistom, ktorá sa v priamom prenose prihlásila k
tomu, že je nacista a ktorá sa verejne prihlásila k výroku Davida Lanea 14 slov), nemá žiadny faktický
podklad. Ak sa malo jednať o kritiku, tak tá bola v článku neprimeraná, obsahom aj formou postrádala
vecnosť, konkrétnosť a primeranosť. Napriek tomu, že je žalobca verejne činná osobnosť (poslanec
Národnej rady SR, podpredseda politickej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko) a bezúhonný
občan, dodržiavajúci právne predpisy SR, boli v článku týmito nepravdivými a pravdu hrubo skresľujúcimi
informáciami (že je žalobca je nacista, ktorý sa v priamom prenose prihlásil k tomu, že je nacista a
ktorý sa verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 77) prekročené prípustné medze realizácie slobody
prejavu a práva na informácie. Uvedený článok neobstojí ani ako zjednodušenie a preháňanie, pretože
aj v tejto rovine je neprimeraný. Zverejnením článku došlo k o neoprávnenému zásahu do práva na
ochranu osobnosti žalobcu podľa § 11 zákona č. 40/1964 Zb., bola ním neoprávnene zasiahnutá jeho
mravná integrita, znížená jeho dôstojnosť, česť a vážnosť vo vzťahu k spoluobčanom a bolo ohrozené
jeho postavenie a uplatnenie v spoločnosti. Označenie žalobcu ako „nacistu, ktorý sa v priamom
prenose prihlásil k tomu, že je nacista a ktorý sa verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 14“, nie je
v súlade s vnútorným presvedčením žalobcu ani s jeho politickým presvedčením, pôsobí hanlivo a je
spôsobilé privodiť mu stratu popularity u verejnosti. Vzhľadom na uverejnenie článku s nepravdivým
tvrdením v jednom z najčítanejších internetových portálov na Slovensku so širokým vplyvom na verejnosť
bola znížená dôstojnosť, česť a vážnosť žalobcu vo vzťahu k obyvateľom Slovenska. Podmienkou
občianskoprávnej ochrany cti je to, aby bol zásah objektívne spôsobilý takú ujmu osobnosti občana
privodiť, čo v tomto prípade cez nepravdivé označenie žalobcu bolo splnené. Nie je tu rozhodujúce, či
skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu, pričom
nepravdivé označenie žalobcu (ako nacistu, ktorý sa v priamom prenose prihlásil k tomu, že je nacista
a ktorý sa verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 14“) bolo objektívne spôsobilé privodiť žalobcovi
ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti. Označenie žalobcu ako nacistu, ktorý sa v priamom prenose
prihlásil k tomu, že je nacista a ktorý sa verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 14“ bolo prezentované
v kontexte celého článku ako fakt, pričom ide o nepravdivé tvrdenie, ide o negatívnu skutočnosť, ktorú
žalobca nemusí preukazovať. Nepravdivosť tohto tvrdenia je overiteľná, opačný výklad by viedol iba
k možnostiam špekulatívneho označovania skrývajúceho sa za hodnotiaci úsudok. Takéto označenie
žalobcu v kontexte celého článku je excesom a nebolo by v súlade s právom na slobodu prejavu aj
keby bolo hodnotiacim úsudkom. Ak by dané označenie žalobcu bolo kvalifikované ako hodnotiaci
úsudok, išlo by o neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý bol neoprávneným zásahom do práv žalobcu
na ochranu osobnosti. Označenie žalobcu ako „nacistu, ktorý sa v priamom prenose prihlásil k tomu,
že je nacista a ktorý sa verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 14“ v kontexte celého článku neobstojí
ani ako primeraný hodnotiaci úsudok, nakoľko nemá žiadny relevantný faktický základ, od ktorého by
sa odvíjal (chýba súvislosť medzi hodnotiacim úsudkom a tvrdenými skutkovými okolnosťami, ktoré by
ho dostatočne podporovali resp. odôvodňovali), ide o účelové znevažovanie a škandalizáciu žalobcu v
snahe prilákať čitateľov (medze novinárskej slobody preháňať a provokovať boli prekročené), vybočuje
z medzí v demokratickej spoločnosti všeobecne uznávaných pravidiel slušnosti a nejedná sa o prípustnú
kritiku, ktorá by bola vecná, konkrétna a primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Táto
kritika nevychádzala z pravdivých skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok, t. j. nebola
vecná. Táto kritika nebola podporená relevantnými konkrétnymi argumentmi, t. j. nebola konkrétna,
chýbal konkrétny skutkový základ, ktorý by bol pravdivý a nezavádzal by čitateľov, nebola ani primeraná
účelu, pretože nesledovala hodnotenie osoby žalobcu, ale sledovala ciel odsúdenia, škandalizovania a
urážky žalobcu. Nebolo umožnené čitateľovi urobiť si vlastný hodnotiaci úsudok, neboli podané úplné
informácie potrebné na priestor pre vytvorenie vlastného názoru čitateľa.
3. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žalobný návrh žiadal zamietnuť. V písomnom vyjadrení zo dňa
29.03.2018 uviedol, že k žiadnemu neoprávnenému zásahu do práv žalobcu na ochranu osobnosti
nedošlo. Žalovaný zverejnil dňa 31.03.2017 o 00:00 hod. na svojom internetovom portáli článok s
názvom: ,Sprostosti XXL: Nie som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné (ďalej len
„článok"), ktorého autorom je C. I. (ďalej len „autor") Účelom tohto Článku bol satirický pohľad na aktuálne
spoločenské dianie, čo už predznačoval jeho názov „Sprostosti XXL", tento článok nemožno považovať
za spravodajský článok v pravom slova zmysle, pretože ako uvádza samotný autor článku v jeho úvode
„Pripomíname, že ide o výber z Facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe, ktorá sa orientuje na zbieranie
a komentovanie, povedzme, najnemúdrejších výplodov našich spoluobčanov.“ Facebooková stránka



Prečo ľuďom hrabe sa zaoberá publikovaním vtipných bonmotov, satirických komentárov a karikatúrnych
obrázkov, ktorými humorne reaguje na aktuálne témy v spoločnosti ( t.j. ide o výber vtipných bonmotov
a karikatúrnych obrázkov z Facebookovej stránky Prečo ľudom hrabe, ktoré sú doplnené o satiricky
hodnotiaci komentár autora). Autor článku uvádza na margo vystúpenia žalovaného v diskusnej relácií
RTVS O 5 minút 12 odvysielanej dňa 26.03.2017 text: „Mediálnou udalosťou týždňa bolo asi vystúpenie
nacistu A. v diskusnej relácii RTVS. Hovorím nacistu, lebo sa k tomu sám v priamom prenose prihlásil.
Odmietol sa vyjadriť k deportáciám Židov zo Slovenska s tým, že nie je historik a verejne sa prihlásil
k výroku Dávida Lanea 14 slov, čo jednou z mantier nacizmu (14 je číselným symbolom). No a Admin
Obézny chrapúň pripravil tento zemitý obrázok." (ďalej len „výrok"), ktorý doplnil karikatúrou (tzv. meme
obrázok) z facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe. Ďalej sa k žalobcovi autor nevyjadruje, preto
nemožno tento článok nazvať článkom, ktorý by sa venoval vyložene len osobe žalobcu. V úvode
článku autor uvádza, že tento typ článkov bol vydávaný nepravidelne a sporadicky. Články tohto druhu,
pomenované ako „Sprostosti XXL" sú satirickým poňatím, ktoré zveličuje, preháňa a ironizuje. Ako
charakterovú črtu satirických textov možno tiež zaradiť sebe vlastné výrazové prostriedky a preto sa
na satirické texty treba pozerať zhovievavejšie, nakoľko ich účelom nie je podávať reálny obraz, ale v
rámci humorného žánru a jeho uštipačného podania tento aktuálny obraz spoločenskej situácie zveličiť,
hyperbolizovať či sfiktívniť. Autor v úvode článku jasne vymedzil, že jednotlivé príspevky v článku sú
výberom z Facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe, pričom vo vzťahu k osobe žalobcu odkazuje
na jeho ostatné mediálne vystúpenie v diskusnej relácii RTVS, ktorá je verejnoprávnym médiom s
rozsiahlou mierou sledovanosti u bežnej verejnosti. Žalovaný vysvetlil skutkový základ, ktorý ho viedol
k formulovaniu výroku na adresu žalobcu. Informácie obsiahnuté v Článku vychádzajú z vyjadrení
žalobcu v diskusnej relácií RTVS O 5 minút 12 vysielanej dňa 26.03.2017. Predmetný článok nie je
spravodajským článkom v pravom slova zmysle, ale ide o satirické zhrnutie rôznych udalostí, ktoré
zarezonovali v spoločenskom živote. Autor sa neopieral iba o jeden výrok žalobcu, ale o celé jeho
vystúpenie v rámci tejto diskusnej relácie, ktorá po odvysielaní vyvolala najmä na sociálnych sieťach
diskusie, ako aj o ďalšie skutočnosti známe z verejného života. Žalovaný vo vyjadrení citoval niekoľko
výrokov, ktoré žalobca predniesol v diskusnej relácií RTVS O 5 minút 12, ktoré boli okrem iného aj
podkladom pre Článok: Čas 37:29 - na margo poznámky poslanca N. ohľadom hanlivého vyjadrenia
poslanca ĽSNS, ktorý mal uviesť „zabite toho negra, nemá tu čo hľadať" a iné spolu s výzvou pána
poslanca N. smerujúcou na žalobcu, aby sa od tohto výroku dištancoval, žalobca uviedol ,,,..dištancujem
sa, ale jeden výrok sa mi páčil. Musíme chrániť budúcnosť bielych deti na tom nevidím nič zlé," A
následne pokračoval reakciou „... nech ma máte všetci za rasistu, ale ja si myslím áno mali by sme chrániť
my aj budúcnosť bielych detí, nielen tých iných“. Čas 01:17:48 - Na margo otázky moderátora ohľadom
deportácií židovského obyvateľstva počas trvania Slovenského štátu sa žalobca vyjadri: „neviem sa
k tomu vyjadriť, rešpektujem, že si pripomíname výročie nejakých transportov. Ja som vtedy nežil,
nepamätám si to, nezažil to nikto z nás. Beriem to ako historickú udalosť, ak mám byť úprimný zaujíma
ma to len ako dejinná udalosť ". Na pripomienku moderátora, že žalobca nežil ani 14.03.1939 ale oslavuje
to ako slovenskú štátnosť, žalobca odpovedal ,,oslava slovenskej štátnosti je trochu iná udalosť . Mňa
zaujíma história, ktorá sa dotýka nás všetkých, ktorú sme aj my zažili. Nikto si nespomenul, že v
piatok bolo 18. výročie bombardovania Juhoslávie útočnými vojskami Severoatlantickej aliancie." Čas
01:18:55 - Výrok žalobcu opäť k téme židovských deportácií z územia Slovenska za čias Slovenského
štátu: “Je nám ľúto každého transportovaného alebo vyvezeného človeka. Tak sa to riešiť nemá. Takéto
populačné problémy sa neriešia týmto spôsobom. Neviem sa k tomu vyjadriť . Neviem či čakáte, že
budem cítiť nejaký syndróm večnej viny.. Čas 01:30:40 - Na otázku moderátora ohľadom 70 tisícov ľudí
poslaných na smrť žalobca uviedol , ja to beriem ako historický fakt, nemám sa prečo k tomu vyjadrovať.“
Na otázku moderátora, či tieto deportácie žalobca neodsudzuje odpovedal „Neschvaľujem to, ani
to neodsudzujem". Po následnej diskusií, kedy všetci spolu diskutujúci razantne odsúdili deportácie
židovského obyvateľstva a následnej otázke zo strany moderátora „Prečo to neodsúdite aj vy“, žalobca
odpovedal „Pretože nie som historik a neviem aké boli historické okolnosti...nevkladajte mi nejaké
historické názory, ku ktorým sa neviem vyjadriť, pretože nie som historik“ Čas 01:32:10 - K otázke pána
poslanca T. na žalobcu, či za istých okolností súhlasí s arizáciou, žalobca odpovedal „Za istých okolností
je to historický štandard, ktorý sa v tej dobe používal, nehovorím, že ho máme aplikovať dnes. Tieto
a ďalšie výroky boli podkladom autora článku pre vytvorenie hodnotiaceho úsudku, ktoré boli navyše
verejne a naživo odvysielané vo verejnoprávnej televízií. K záveru, že sa žalobca verejne prihlásil k
výroku Dávida Lanea 14 slov dospel autor na základe vyjadrenia Žalobcu z 37 minúty a 29 sekundy
relácie, nakoľko toto vyjadrenie Žalobcu nápadne pripomína výrok spomínaného Dávida Lanea 14 slov,
ktorý v anglickom jazyku znie „ We must secure the existence of our people and a future for White
Children.", v preklade ,,Musíme zaistiť existenciu nášho ľudu a budúcnosť pre biele deti." Neobstojí



preto argument, že autorovi článku chýbal v danom prípade konkrétny skutkový základ, ktorý by bol
pravdivý a nezavádzal by čitateľov. Žalovaný publikoval predmetný článok s odstupom času, po búrlivej
diskusií v spoločnosti a sociálnych sieťach, ktorá prebehla po odvysielaní vyššie uvádzanej diskusnej
relácie. Ďalej žalovaný vo vyjadrení poukazuje na profil Politickej strany T. - Ľudová strana Naše
Slovensko, ktorej podpredseda je žalobca a ktorá je často označovaná ako extrémistická, neonacistická ,
fašistická a krajne pravicová. Predchádzajúca politická strana C. T. Slovenská pospolitosť - Národná
strana, ktorá pôsobila v rokoch 25005 - 2006 bola rozpustená rozsudkom NSSR č. 3 Sž/79/2005-54
zo dňa 01.03.2006 na návrh generálneho prokurátora a poukazujúc na dôvody rozpustenia uvádzané
v tomto rozsudku odôvodňuje žalovaný svoj hodnotiaci úsudok na adresu žalobcu uvádzaný v článku.
Ďalej žalovaný uviedol, že nakoľko žalobca nežiada upustiť od neoprávneného zásahu do práva na
ochranu osobnosti a ani odstránenie následkov tohto zásahu, tak mu zrejme obsah článku alebo výroku
neprekáža, a aj po ospravedlnení žalovaným by tento neoprávnený zásah do práv na ochranu osobnosti
žalobcu stále trval; žalobca o odstránenie článku nežiadal ani v predžalobnej výzve zo dňa 21.11.2017.
Medzi publikovaním článku a doručením predžalobnej výzvy uplynulo 8 mesiacov a ak by žalobca
skutočne cítil relevantný zásah do svojich práv, zrejme by sa nápravy domáhal bezodkladne.
4. Žalobca písomnou replikou zo dňa 29.01.2018 doručenou súdu dňa 04.05.2018
(opravenou písomným podaním doručeným súdu dňa 04.06.2018) v rámci dispozície s
predmetom konania požiadal o pripustenie zmeny žaloby v znení: „Žalovaný je povinný
na vlastné náklady sa ospravedlniť žalobcovi uverejnením ospravedlnenia na dobu troch
dní na internetovom portáli aktuality.sk (www.aktualitv.sk <http://www.aktualitv.sk>) rovnakým
typom a veľkosťou písma ako mal článok uverejnený dňa 31.03.2017 o 00:00 hod. na
webportáli (onlinedenník) aktuality.sk(https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-nie-som-
historik-ale-nacista-vrazedne-ciarove-kody-a-ine-one/) s titulkom: „Sprostosti XXL: Nie som historik,
ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné" (ďalej len „Článok"), vrátane titulku „Ospravedlnenie"
s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku, na úvodnej strane (www.aktuality.sk)
v znení: Ringier Axel Springer Slovakia, a.s.. Prievozská 14, 821 09 Bratislava, IČO: 00 678
155, spoločnosť zapísaná v OR OS BA I: Oddiel: Sa, Vložka: 19/B, sa ospravedlňuje W.. C.
A., G.., nar. XX.XX.XXXX,J. XXXX/XX, XXX XX L. za neoprávnený zásah do jeho práva
na ochranu jeho osobnosti spôsobený uverejnením článku na internetovom portáli (online
denník) Aktuality.sk (https://www.aktualitv.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-nie -som-historik-ale-nacista-
vrazedne-ciarove-kodv-a-ine-one) 31.03.2017 o 00:00 hod. s titulkom: „Sprostosti XXL: Nie som historik,
ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné", v ktorom bolo uvedené: „Mediálnou udalosťou týždňa
bolo asi vystúpenie nacistu A. v diskusnej relácii RTVS. Hovorím nacistu, lebo sa k tomu sám v priamom
prenose prihlásil. Odmietol sa vyjadriť k deportáciám Židov zo Slovenska s tým, že nie je historik a
verejne sa prihlásil k výroku Dávida Lanea 14 slov, čo je jednou z mantier nacizmu (14 je číselným
symbolom).", do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia ako bude vyčíslené po vyhlásení rozhodnutia k
rukám právneho zástupcu žalobcom do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“
5. V rámci repliky zo dňa 29.01.2018 žalobca zopakoval svoje tvrdenia uvádzané v žalobe, že napriek
tomu, že je žalobca verejne činnou osobou, žalovaný v predmetnom článku o ňom uviedol nepravdivé
a hrubo skresľujúce informácie , čím prekročil prípustné hranice realizácie slobody prejavu a práva
na informácie. Žalobca je Slovák, občan Slovenskej republiky, kresťan - katolík, manžel, otec dvoch
detí, poslanec Národnej rady Slovenskej republiky a poslanec Nitrianskeho samosprávneho kraja, s
nacistickou ideológiou sa nestotožňuje a zásadne ju odmieta. Samotné odmietnutie komentovať nejakú
historickú udalosť, (v tomto prípade deportácie Židov zo Slovenska) v televíznej diskusií neznamená,
že je žalobca automaticky nacista. Žalobca sa vyhýba diskusiám o historických témach a prenecháva
ich fundovaným historikom. Čo sa týka tvrdenia v článku, že sa žalobca prihlásil k výroku Davida Lanea
14 slov, žalobca uvádza, že nemá informácie o tom, či David Lane bol alebo nebol nacista. Žalobca v
televíznej relácií vyjadril iba čiastočný súhlas s individuálnou myšlienkou Davida Lanea, kde uviedol,
že ..„nech ma máte za rasistu všetci, ale ja si myslím, že áno, mali by sme my chrániť aj budúcnosť aj
bielych detí a nielen tých iných“. Nevyjadril bezpodmienečné prihlásenie sa k výroku Daniela Lanea, ani
k jeho iným názorom. Žalovaný účelovo ignoruje zlučovaciu spojku „aj“ vo výroku žalobcu, a záverečnú
časť výroku „aj tých iných“, vďaka ktorým výrok žalobcu dokazuje presný opak a síce, že žalobca nemá
ani rasistické a ani nacistické zmýšľanie. Výroky žalobcu, ktoré zazneli v predmetnej televíznej relácií
O 5 minút 12 boli predmetom trestného oznámenia a priestupkového konania, ktoré boli skončené a
žalobca bol nevinný. Ak sa žalovaný odvoláva na to, že článok bol publikovaný po odvysielaní relácie,
na ktorú nadväzovala všeobecná búrlivá diskusia verejnosti, uvedené žalobca považuje za irelevantné,
nakoľko je neprofesionálne, aby mienkotvorné médium vychádzalo pri publikovaní skutkových tvrdení



vo svojich článkoch z diskusií na Facebooku a používalo ich ako podklad a dôkaz pre svoje výroky, že
niekto je nacista. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca sa mal domáhať odstránenia článku, či
výrokov z článku, s uvedeným žalobca nesúhlasí, nakoľko sa domáha spravodlivosti a, aby bolo jeho
dobré meno a povesť očistené takou intentzitou, ako boli znevážené, predmetný článok je v archíve
a je malá pravdepodobnosť že sa k jeho obsahu budú čitatelia vracať. Nápravu je možné realizovať
iba publikovaním nového článku s ospravedlnením žalobcovi, ktorý sa bude nachádzať na rovnako
navštevovanom mieste (t.j. na titulnej strane portálu aktuality.sk) po obdobne dlhú dobu, ako sa tam
nachádzal pôvodný článok. Irelevantné sú námietky žalovaného ohľadne času, ktorý mal uplynúť od
publikácie článku do predžalobnej výzvy, ako aj poukaz na Slovenskú pospolitosť - Národnú stranu,
ktorej členom žalobca nikdy nebol. Námietky ohľadne profilu politickej strany T. - Ľudová strana Naše
Slovensko je tiež pre toto konanie irelevantné. Namietaný výrok v článku, že „Mediálnou udalosťou
týždňa bolo asi vystúpenie nacistu A. v diskusnej relácii RTVS. Hovorím nacistu, lebo sa k tomu sám
v priamom prenose prihlásil“ nebol prebratý z diskusií na internete, ani z Facebookovej stránky „Prečo
ľuďom hrabe“, ale je výrokom autora článku. Podľa názoru žalobcu z popisu článku „Pripomíname, že
ide o výber z Facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe, ktorá sa orientuje na zbieranie a komentovanie,
povedzme, najnemúdrejších výplodov našich spoluobčanov“ môže bežný čitateľ nadobudnúť dojem, že
výroky osôb kritizovaných v článku sú ich reálne „výplody“, nikde sa v ňom neuvádza, že tieto výroky
sú zveličené a upravené. Zo znenia článku nie je jasné, do akej miery je výrok žalobcu pravdivý alebo
zveličený. Na základe vyššie uvedeného textu popisu článku mohol čitateľ ľahko nadobudnúť nesprávny
dojem, že výrok pripisovaný žalobcovi „Holokaust neodsudzujem ani neschvaľujem. Nie som historik ...
preto sa v politike venujem veciam, ktorým rozumiem. Napríklad očkovaniu " uvedený na obrázku v
článku bol skutočne vyslovený žalobcom alebo že konštatovanie z nadpisu článku „Nie som historik,
ale nacista" žalobca skutočne povedal. Ak žalovaný argumentuje tým, že žalobca ako verejne činná
osoba je povinný zniesť zvýšenú mieru kritiky, tak pod zvýšenou mierou kritiky sa nemôže rozumieť
verejné označovanie poslanca NR SR za nacistu. Tým, že mienkotvorné médiá, ku ktorým portál
aktuality.sk patrí, publikujú takéto nepravdivé tvrdenia, prispievajú k vytváraniu verejnej mienky, nielen
hrubo poškodzujú dobrú povesť žalobcu v očiach verejnosti a jeho potenciálnej voličskej základne, ale
zároveň prispievajú k vytváraniu verejnej mienky, že je žalobca nacista. Ak pre verejne činné osoby platí
pravidlo zvýšenej tolerancie voči skutkovým tvrdeniam a hodnotiacim úsudkom, tak pre mienkotvorné
médiá platia obdobné zvýšené nároky na objektivitu, pravdivosť nimi publikovaných článkov. Žalovaný
na svojom portáli aktuality.sk publikovaním výroku, že C. A. je nacista hrubo prekročili nielen hranicu
satiry, vtipnosti a humoru, ale hlavne hranice novinárskej etiky, pravdivosti a slušnosti.
6. V písomnej duplike žalovaného, doručenej súdu dňa 14.02.2019, žalovaný uviedol, že žalovaný
žiadnym spôsobom v článku nespochybnil osobný život žalobcu, ani sa jeho osobnému životu v článku
nevenoval. Je nutné oddeľovať žalobcov súkromný a profesijný život, ako verejne činnej osoby, a
preto žalovaný namieta ľahkovážne spájanie osobného života žalobcu s jeho verejnou prezentáciou a
vystupovaním ako poslanca Národnej rady Slovenskej republiky. Žalobca tvrdí, že portál aktuality.sk je
mienkotvorným médiom; pojem mienkotvorné médium nie je exaktne zadefinovaný, naviac štatistiky z
portálu https://aimmonitor.sk/, na ktorý žalobca odkazuje, nereprezentujú mienkotvornosť toho ktorého
média, a to najmä z dôvodu metodiky rátania počtu zobrazení - na základe metodiky počtu návštev
domény ako takej, by sa mohli za mienkotvorné považovať aj bulvárne médiá, čo sa prieči ustálenej
judikatúre. Mienkotvornosť média je podľa názoru žalovaného abstraktný pojem, ktorý nie je možné
dokázať iba poukazom na štatistiku návštevnosti celej domény prevádzkovateľa toho ktorého portálu.
Výrok uvedený v článku je hodnotiacim úsudkom a nie skutkovým tvrdením ako uvádza žalobca.
Ustálená judikatúra vylučuje v prípade hodnotiaceho úsudku požiadavku dôkazu pravdy, nakoľko
táto porušuje sama o sebe slobodu myslenia. Sloboda myslenia a pluralita názorov je základom
demokratickej spoločnosti. Žalovaný považuje za neprípustné, aby názorová rozdielnosť viedla k
postihnutiu toho, kto má podľa úsudku hodnotiteľa, v tomto prípade žalobcu, iný, resp. nesprávny
názor. Pri koncipovaní hodnotiaceho úsudku, ktorý je predmetom tohto sporu, autor článku vychádzal z
celého vystúpenia žalobcu v predmetnej diskusnej relácií, ako aj z celého jeho doterajšieho pôsobenia
vo verejnom živote, kde pôsobí najmä ako poslanec Národnej rady SR a súčasne podpredseda
parlamentnej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko, z jeho vyjadrení a postojov a aj z názorov
širokej verejnosti vo vzťahu k osobe žalobcu na sociálnych sieťach, ktoré predchádzali publikácií článku;
z predmetných diskusií širokej verejnosti je možné zistiť, že širšia verejnosť vníma žalobcu ako človeka,
ktorý sa hlási ku krajne pravicovej ideológií, resp. osobu, ktorá sa minimálne konkludentne hlási k
ideovým myšlienkam tohto hnutia, a vnímala ho tak už aj pred zverejnením sporného článku. Z tohto
pohľadu preto predstavuje hodnotiaci úsudok autora článku primeranú kritiku, založenú okrem iného
na kolektívnom názore viacerých ľudí. Odôvodnenosť kritiky je podľa názoru žalovaného daná aj tým,



že článok, resp. celá séria článkov s názvom „Sprostosti XXL" je satirou, ktorá sa v prípade výroku
dá považovať aj za politickú satiru. Uvedený článok sa nevenuje výlučne osobe žalobcu, ale venuje
sa aj iným udalostiam, na ktoré autor článku satirickým spôsobom sebe vlastným poukázal, resp. sa
venuje udalostiam publikovaným na facebookovej stránke „Prečo ľudom hrabe“, ktoré autor článku
podľa svojho uváženia zozbieral a doplnil o svoj satirický pohľad, resp. komentár. Táto skutočnosť
je zrejmá aj bežnému priemernému čitateľovi, a preto nie je potrebné v článku obzvlášť uvádzať fakt,
že ide aj bežnému priemernému čitateľovi, a preto nie je potrebné v článku obzvlášť uvádzať fakt,
že ide o satiru, čo koniec koncov napovedá aj samotný názov rubriky „Sprostosti XXL“ .Označenie
žalobcu ako nacistu nie je skutkovým tvrdením, ale je to hodnotiaci úsudok autora vyjadrený vo forme
politickej satiry. Vo vzťahu k uvedenému žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu o tom, že odmietnutie
komentovania nejakej historickej udalosti (v tomto prípade deportácie Židov zo Slovenska) v televíznej
diskusií neznamená, že je diskutujúci nacista - nikde vo výroku, resp. hodnotiacom úsudku autora článku
nie je toto prezentované ako fakt, ide o hodnotiaci úsudok autora, ktorým realizoval svoje ústavné
právo na slobodu prejavu, s poukazom na to, že pri hodnotiacom úsudku je dôkaz pravdy neprípustný.
Žalobca nie je radový člen politickej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko, ale je jej podpredsedom,
druhým najvyššie postaveným človekom v hierarchií štruktúry politickej strany. Z verejne prezentovaných
názorov odborníkov sú voliči, resp. sympatizanti tejto politickej strany považovaní za vyznávačov
pravicového extrémizmu, tento hodnotiaci úsudok má faktický podklad a preto sa žalovaný nestotožňuje
s tvrdením, že by mal spôsobiť neoprávnený zásah do práva na ochranu osobnosti žalobcu. Žalobca ako
verejne činná osoba, ktorá musí zniesť vyššiu mieru kritiky, keďže sa prezentovaním svojich názorov
podieľa na verejnej diskusií o spoločenských problémoch, sa od uvedenej historickej udalosti (v tomto
prípade deportácie Židov z územia Slovenskej republiky) nikdy verejne nedištancoval. Táto skutočnosť
zakladá právo autora článku na vyslovenie hodnotiaceho úsudku v článku, nakoľko samotný žalobca
ako politickej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko v dôležitých verejných otázkach nedištancuje
od zjavne extrémistických názorov. Žalobca, ktorý svojimi verejnými vystúpeniami, ako politik a teda
verejne činná osoba, pôsobí na utváranie verejnej mienky minimálne vo vzťahu k voličskej základni
politickej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko, a preto je oprávnené satirické poukazovanie na
nedostatky žalobcu, ktorý sa odmietol vyjadriť k citlivej celospoločenskej téme, ktorú navyše všetci jeho
spoludiskutéri v predmetnej diskusnej relácií rázne odmietli. Z dôvodu procesnej opatrnosti pripomína,
že ide o súbor, resp. kritiku voči všetkým tvrdeniam, ktorými sa žalobca prezentoval v diskusnej relácií
RTVS o 5 minút 12 a ktoré boli podkladom k vysloveniu hodnotiaceho úsudku autora a nejde tak
o reakciu iba na jeden výrok žalobcu. Žalovaný nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, podľa ktorého je
medzi nekomentovaním nejakej udalosti a jej schvaľovaním zásadný rozdiel. Žalobca, ako verejne
činná osoba má právo nekomentovať určitú historickú udalosť, avšak ako podpredseda politickej strany
vnímanej časťou verejnosti ako extrémistická, resp. krajne pravicová politická strana, by mal niesť
dôsledky v podobe kritiky svojej osoby vo vzťahu k nevyjadreniu sa k historickým udalostiam na území
Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945. K otázke stotožnenia sa žalobcu so sporným výrokom
Davida Lanea je podľa názoru žalovaného irelevantné, kto je autorom daného výroku, s ktorým sa
žalobca stotožňuje, resp. sa mu páči, nakoľko aj priemernému čitateľovi, resp. divákovi diskusnej
relácie RTVS O 5 minút 12 je zrejmé, že ide o extrémistický, resp. rasovo motivovaný výrok. Žalobca
pri parafrázovaní, resp. pozmenení formulácie tohto výroku v relácií uviedol aj: „nech ma máte za
rasistu všetci“ čím si podľa názoru žalovaného uvedomil vážnosť a kontroverznosť tohto tvrdenia a
bol preto pripravený znášať aj následky vyslovenia tohto výroku, resp. si bol vedomý následkov tohto
výroku, ktorý ako uviedol sám, „sa mu páči“. Hodnotiaci úsudok autora nebol vyvodený len na základe
vyjadrenia čiastočného alebo úplného súhlasu žalobcu k jednému kontroverznému citátu, a preto
nemožno súhlasiť s tvrdením žalobcu, že na základe tohto čiastočného súhlasu s individuálnym citátom
nejakej kontroverznej osobnosti by bol žalobca autorom článku označovaný za nacistu. Žalovaný
poukázal na to, že po skončení predmetnej relácie žalobca na svojom facebookovom profile uverejnil
vyjadrenie v znení: „Milí pseudohumanisti, popravte ma ako extrémistu za tieto nehodné slová. Zabudol
som, že dnes je v móde chrániť len budúcnosť imigrantov a kadejakých menšín..," spoločne s odkazom
na tzv. meme obrázok zdieľaný práve zo facebookovej stránky ,,Prečo ľudom hrabe'''. Pozadie ako
aj kontroverzia citátu Dávida Lanea je, resp. bola žalobcovi známa už v čase odvysielania diskusnej
relácie RTVS O 5 minút 12, z čoho vyplýva, že žalobca vo nielenže alibisticky zahmlieva „údajnú"
nevedomosť o kontroverznosti a rasovom, resp. extrémistickom pozadí tohto citátu, ale sa k pochopeniu
jeho významu aj priamo, či nepriamo dodatočnou reakciou naň na sociálnej sieti priznáva. Preto
neobstojí ani tvrdenie žalobcu, že jeho pozmenená parafráza kontroverzného citátu Dávida Lanea
je dôkazom toho, že žalobca v žiadnom prípade nemá nacistické a rasistické zmýšľanie. Výrok v
článku je hodnotiacim úsudkom autora článku, teda jeho subjektívnym názorom, čo je zjavne zrejmé



aj priemernému čitateľovi z obsahu a štylizácie Článku, bez potreby ďalšieho upozornenia na to, že
ide o hodnotiaci úsudok. Žalovaný sa ohrádza voči tomu, že by malo ísť o skutkové tvrdenie, články v
rubrike „Sprostosti XXL " nikdy neboli skutkovými tvrdeniami, čo napovedá ich samotný názov, ako aj
fakt, že sú zaradené v sekcií „Komentáre'' a nie v sekcií „Správy"'. Internetový portál, na ktorom je sporný
článok zverejnený, a ktorého prevádzkovateľom je žalovaný, nie je zameraný na odbornú diskusiu,
jeho snahou je laického, priemerného čitateľa vo všeobecnosti informovať o nastolených témach, ako
spoločenských tak i politických, tohto taktiež zabaviť, prekvapovať, provokovať a to v jednoduchej,
stručnej a prehľadnej forme. Články s názvom ,,Sprostosti XL“' sú „..výberom príspevkov z facebookovej
stránky Prečo ľudom hrabe, ktorá sa orientuje na zbieranie a komentovanie povedzme najnemúdrejších
výplodov našich spoluobčanov'' tak, ako to uvádza autor v úvode článku a ktoré sú doplnené o satirický
komentár autora. Aj priemernému, laickému čitateľovi je zrejmé, že sa nejedná o článok obsahujúci
seriózne spravodajstvo, ale o bulvárne, humorné, satirické komentovanie udalostí uplynulého týždňa.
Vo vzťahu k uplatneniu práv podľa § 13 Občianskeho zákonníka trvá žalovaný na tom, že ich použitie
sa riadi zásadou primeranosti, a v zmysle tejto zásady možno sankcie použiť v poradí, v akom ich
uvádza zákon, bez ohľadu na to, akej sankcie sa domáha dotknutá osoba. Cieľom žalobcu zjavne nie je
ochrana jeho osobnosti, ale len účelová snaha vyvolať mediálny ohlas pre politickú stranu T. - Ľudová
strana Naše Slovensko, v podobe nezrozumiteľného a pre čitateľa nepochopiteľného ospravedlnenia
sa žalovaného žalobcovi, ako podpredsedovi uvedenej politickej strany. Ak by skutočným cieľom žaloby
údajnom neoprávnenom zásahu do osobnostných práv, ktorý žalovaný odmieta, bola skutočne ochrana
jeho práv na ochranu osobnosti, bolo by namieste požadovať, vzhľadom na zásadu primeranosti, aj
stiahnutie predmetného článku, nakoľko po ospravedlnení by údajný zásah do osobnostných práv a
ochranu osobnosti žalobcu pretrvával, a to z dôvodu opätovne zvýšenej čítanosti článku. Článok je
satirickým hodnotením uplynulých udalostí, nie je a ani sa nesnaží pôsobiť pojmovo a historický exaktne.
„Sprostosti XXL“' sú charakterovo zaradené medzi bulvárne články, pri ktorých sú aj samotní laickí
priemerní čitatelia kritickejší voči zverejňovaným informáciám a rozhodne nemožno konštatovať, že tieto
informácie berú ako overený a nevyvrátiteľný fakt a preto v takomto prípade je miera slobody prejavu
o niečo širšia.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov založených v spise,
písomnými vyjadreniami právnych zástupcov sporových strán, vypočutím ústnych prednesov právnych
zástupcov sporových strán, výsluchom žalobcu, výsluchom svedkov Ľ. A., C. I., S. Y., W.. C. J. G., G..
C. B. a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Žalobca v rámci svojej výpovede na pojednávaní uviedol, že namieta znenie článku, považuje sa za
tolerantného človeka, avšak označenie jeho ako „nacistu“ považuje ďaleko za čiarou. Nikdy nacistický
režim neobhajoval, nechválil ani neobdivoval. Jeho výroky možno boli radikálne pre niekoho, ale neboli
ani nacistické ani protizákonné. Ako politik je závislý na verejnej mienke a na mienke voličov a označenie
za nacistu v mienkotvornom médiu žiadnemu politikovi nepomôže. Tento výrok mu poškodil, nakoľko
približne pol roka po jeho publikácii boli župné voľby, v ktorých kandidoval na predsedu Nitrianskeho
samosprávneho kraja, kde sa ho občania pýtali, či je nacista, pričom túto informáciu nemali mať odkiaľ,
nakoľko za nacistu ma neoznačilo žiadne iné periodikum. Žiada, aby sa mu portál www.aktuality.sk
ospravedlnil s rovnakou intenzitou, akou mu jeho meno pošpinili. S výrokom Davida Lanea sa oboznámil
krátko pred predmetnou diskusnou reláciou, kedy bola medializovaná, samotná osoba Davida Lanea
ho nezaujíma, neviem, kto to je. Čo sa týka výroku 14 slov - uviedol, že sa s ním dá súhlasiť, ale
v modifikovanej podobe, lebo v originálnej podobe je evidentne rasistický. Publikovaný článok ho
nahneval a rozhodol sa brániť súdnou cestou. Poslanci ĽSNS to nebrali ako relevantnú informáciu,
nakoľko ho (žalobcu) poznajú a vedia, že nie je nacista. Tieto výroky na jeho rodinný život nemali
žiaden negatívny dopad, ale na spoločenský a pracovný život mali, lebo musel voličom vysvetľovať,
ktorí sa na uvedenú informáciu pýtali, že on nacistom nie je. Tieto výroky mali vplyv na jeho česť,
dôstojnosť a vážnosť, nakoľko označenie nacista žiadnemu politikovi nepomohol a môže mu iba uškodiť.
Na otázku jeho právneho zástupcu, aké mali tieto výroky v článku vplyv na jeho uplatnenie a postavenie
v spoločnosti uviedol, že negatívny. Na otázku právneho zástupcu žalovaného, že keď žalobca v TV
relácii uviedol, „nech ma máte všetci za rasistu“ po tom, ako uviedol : „jeden výrok sa mi páčil, musíme
chrániť budúcnosť bielych detí, na tom nevidím nič zlé“ (a následne žalobca pokračoval výzvou na otázku
moderátora, že áno, musíme chrániť aj budúcnosť bielych detí, nie len tých iných) či mal tento dodatok
„nech ma máte všetci za rasistu“ znamenať, že si v tej chvíli uvedomil kontraverznosť tohto výroku a sa
od neho čiastočne dištancoval, žalobca uviedol, že každú vetu treba vnímať v kontexte a nie vytrhnutú,
on citoval výrok, ktorý bol predtým uvedený v relácii a upriamil pozornosť na tento výrok, že sa ide k
nemu vyjadrovať, preto ho citoval. Vsuvka „nech ma máte všetci za rasistu“, bola myslená v kontexte,
že dnes ak už niekto vyjadrí slovné spojenie „biele deti“, už je považovaný za rasistu. Ak uviedol, že



treba chrániť budúcnosť aj bielych detí, myslel to tak, nakoľko má také dve doma. Na otázku, ako by
si mali voliči vyložiť jeho slová, že „Milí pseudohumanisti popravte ma ako extrémistu za tieto nehodné
slová. Zabudol som, že dnes je v móde chrániť len budúcnosť imigrantov a kadejakých menšín“ žalobca
uviedol, že to bola reakcia na vlnu kritiky voči nemu, keď odprezentoval, že treba chrániť budúcnosť
aj bielych detí, nie len tých iných. Toto z neho však nerobí nacistu. Spievanie hymny Hej Slováci za
demokratické považuje, pretože je to hymna aj Matice slovenskej. Vznik prvého slovenského štátu si
pripomína ako pozitívny okamih snahy Slovákov o samostatný štát, to však neznamená, že súhlasí s
hrôzami, ktoré sa v tom čase diali. Rovnako ako uctieva demokraciu, ale neschvaľuje popravy gilotínami,
ktoré zavádzanie demokracie sprevádzali. Na otázku, či považuje článok s nadpisom „Sprostosti XXL“
za článok spravodajský žalobca uviedol že áno, nakoľko to je v sekcii „správy“.
9. Svedok W.. C. J. G. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je členom vedenia politickej
strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko (podpredseda) a poslancom Národnej rady SR za politickú
stranu T. - Ľudová strana Naše Slovensko. Výroky o žalobcovi uverejnené v článku „Sprostosti XXL:
Nie som historik ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné?“ vníma ako veľmi negatívne, za hanlivé,
nehorázne, lživé, žalobcu osobne pozná a ako jeho kolegu sa ho predmetný článok dotkol aj osobne,
lebo poškodzoval meno celej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko. Vedenie strany o článku
diskutovalo, lebo to nebolo len o žalobcovi, ale aj o dopade na stranu T. - Ľudová strana Naše Slovensko.
Žalobca musel na tieto výroky v článku reagovať vysvetľovaním na mítingoch, na stretnutiach, čím sa
dostával do nie pozitívneho svetla. Žalobca výroky z tohto článku po jeho zverejnení neprežíval veľmi
pozitívne, ale svedok si nevšimol, že by mal článok dopad na príjem potravy alebo spánok žalobcu.
Tento článok mal vplyv na žalobcov pracovný život v tom smere, že bol objektom rôznych posmeškov,
v parlamente na neho verbálne útočili aj poslanci z iných strán a článok mal dopad aj na jeho voličov,
mal určite menej voličov. Po uverejnení článku zaznamenal prejavy neúcty voči žalobcovi hlavne v rámci
diskusných fór na internete. Je pravdou, že politická strana T. - Ľudová strana Naše Slovensko využíva
všetky možné prostriedky na sebaprezentáciu.
10. Svedok C. I. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je autorom článku uverejneného na
web portáli www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk> dňa 31.03.2017 s nadpisom: „Sprostosti XXL: Nie
som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné”, od roku 2014 je považovaný za odborníka
na extrémizmus, čomu nasvedčuje aj jeho účasť na rôznych besedách, ako novinár sa živí od roku
1987. Uviedol, že rubrika „Sprostosti XXL“ zbiera čitateľský najúspešnejšie príspevky z FB stránky
„Prečo ľuďom hrabe“, kde sa zaoberá nebezpečnými, vtipnými alebo inak bizarnými iracionalitami, ktoré
vstupujú do našich životov. Ide o rôzne oblasti života, napr. si všíma vyjadrenia ľudí, ktorí tvrdia, že starí
Egypťania boli Slovania, ktorí sa liečia čistiacimi prostriedkami a neobchádza ani témy našej spoločnosti.
Táto séria má sarkastický charakter, t.j. nie je to ani publicistika, ani iný názorový žáner. Ak sa to dá k
niečomu prirovnať, tak napr. D. karikatúry. Sarkazmus na rozdiel od vedeckého alebo spravodajského
jazyka používa hyperboly, úmyselne nadnesené vyjadrenia a symboly. Na otázku, či môže priemerný
čitateľ článku uvádzaného v rámci „ Sprostosti XXL“ vyhodnotiť tieto ako spravodajské informovanie
alebo investigatívu, resp. publicistiku svedok uviedol, že už samotný názov „ Sprostosti XXL“ a aj
štýl jazyka svedčí o tom, že ide o karikatúru. Nevie, prečo sa článok nachádzal v sekcií správ, to je
otázka na vydavateľa, v danom prípade išlo o sarkazmus, o karikatúru. Myslí si však, že priemerne
inteligentný konzument vie odlíšiť karikatúru od spravodajstva, alebo iných faktografických žánrov. Pri
tvorbe tohto článku vychádzal z čitateľsky najúspešnejších príspevkov na stránke „Prečo ľuďom hrabe a
pred uverejnením článku v „Sprostosti XXL“ si nezisťoval názor žalobcu na výrok Davida Lanea 14 slov,
nakoľko karikaturista sa nikdy nepýta objektu svojej karikatúry, aký má na to názor a toto bola karikatúra.
11. Žalobca písomným zo dňa 04.12.2019, opraveným písomným podaním zo dňa 05.12.2015 požiadal o
opätovné pripustenie zmeny žaloby. Súd uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 05.12.209 pripustil
zmenu žaloby v nasledovnom znení: Žalovaný je povinný na vlastné náklady sa ospravedlniť žalobcovi
uverejnenom ospravedlnenia do 3 dní na internetovom portály aktuality.sk (www.aktuality.sk <http://
www.aktuality.sk>) rovnakým typom a veľkosťou písma ako mal článok uverejnený dňa 31.03.2017 o
00:00hod na web portály (online denník) Aktuality.sk (https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-
XXL-nie - som - historik -ale-nacista vrazedne-ciarove - kody-a-ine-one-/) s titulkom: „Sprostosti XXL:
nie som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné“ (ďalej len „článok“), vrátane titulku
„Ospravedlnenie s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku na úvodnej strane
(www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk>) v znení: Ringier Axel Springer SK a.s., Prievozská 14,
821 09 Bratislava, IČO: 51 251 761, spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu
Bratislava I, oddiel: SA, vložka: 6693/B, sa ospravedlňuje W.. C. A., G.. za neoprávnený zásah do
jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobenými výrokmi „Mediálnou udalosťou týždňa bolo asi
vystúpenie nacistu A. v diskusnej relácii RTVS. Hovorím nacistu, lebo sa k tomu sám v priamom



prenose prihlásil. Odmietol sa vyjadriť k deportáciám Židov so Slovenska s tým, že nie je historik a
verejne sa prihlásil k výroku Davida Lanea 14 Slov, čo je jednou z mantier nacizmu (14 je číselným
symbolom).“ Uvedenými v článku uverejnenom na internetovom portáli (online denník) Aktuality.sk
<http://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-XXL-nie-som- historik-ale- nacista vrazedne-ciarove-
kody-a-ine-one-/>) 31.03.2017 o 00:00 hod s titulkom „Sprostosti „Sprostosti XXL: nie som historik, ale
nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné“ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.“
12. Svedkyňa Ľ. A. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že je matkou žalobcu a článok, ktorý
je predmetom tohto konania na nej zanechal veľmi negatívny dojem, považuje ho za 100 % hanlivý.
Uviedla, že žalobca o tomto článkoch veľa nerozprával, ale keď sa ho naňho opýtali, nebol nadšený z
toho, čo sa tam píše. Žijú v malej dedine, majú tam vlastné pohostinstvo a obchod a ich zákazníci sa
jej pýtali „Ľ., čo je na tom pravdy, čo bolo v tom článku?“. Svedkyňa článok čítala celý, nadšená z neho
nebola, lebo je to jej syn. Články, ktorých nadpis začína „Sprostosti XXL“ berie síce s rezervou (cit.: „lebo
je tam nadpis Sprostosti XXL“) ale toto sa týkalo jej syna a tu išla hneď k podstate článku. Články, ktorých
nadpis začína „Sprostosti XXL“ už teraz neberie ako relevantný zdroj informácii, ale cit: „do vtedy som
verila novinárom.“ Podľa jej názoru je sporný výrok podstatou uverejneného článku, žalobcu v diskusnej
relácii o 5 min 12 sledovala, reakcie ľudí na toto jeho vystúpenie boli aj pozitívne aj negatívne, reakcie
na sociálnych sieťach svedkyňa nečíta, ale v ich dedine sa jej na tento článok pýtali.
13. Svedkyňa S. Y. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedla, že pôsobí ako oblastná predsedníčka
politickej strany T. - ĽSNS. Po uverejnení predmetného článku sa jej začali pýtať členovia ich strany,
či je to pravda a čo to má znamenať, že nechcú byť súčasťou strany, ktorej členom je nacista. Výroky
uverejnené v článku považuje za hanlivé a nepovažuje ich za vtipné. Žalobca sa k danému článku pred
ňou nevyjadril. Po uverejnení tohto článku pobadala zmeny v správaní žalobcu, ako podpredseda strany
chodieval na stretnutia s jednotlivými členmi strany a trpel tým, ako ho v tomto článku nazvali. Čo
sa týka dopadu tohto článku na pracovný život žalobcu, musel vysvetľovať členom strany, že to nie je
pravda. Tým, že sa nevyjadril v relácii, nikto nemal právo ho osočovať a označovať takýmto hanlivým
výrokom. So žalobcom organizovali stretnutia, nakoľko kandidoval za župana v Nitrianskom kraji a na
týchto stretnutiach sa ho ľudia často pýtali na predmetný článok a žalobca sa musel obhajovať. Nakoľko
je tento článok stále uverejnený na stránkach portálu aktuality.sk, tak keď majú napr. stretnutie, tak
tam ľudia demonštrujú a žalobcu označujú za nacistu. Na otázku súdu, či títo demonštrujúci občania
tak nečinili aj pred uverejnením predmetného článku svedkyňa uvádza, že označenie „nacista“ nebolo
konkrétne určené žalobcovi. Svedkyňa portál aktuality.sk považuje za relevantných zdroj informácii,
čítava ho a sa zhrozila po prečítaní tohto článku, nakoľko žalobcu profesionálne pozná a nie je žiadny
nacista. Na otázku, či považuje články, ktoré začínajú nadpisom „Sprostosti XXL“ za relevantný zdroj
informácii uviedla, že každý článok, ktorý je uverejnený na stránke aktuality.sk, za relevantný zdroj
informácii považuje a označenie „nacista“ za smiešne nepovažuje. Vystúpenie žalobcu v relácii o 5
min 12 sledovala a pred publikovaním tohto článku na Facebooku reakcie ľudí ako verejnosti na
osobu žalobcu nevnímala. Pred uverejnením tohto článku sa ona osobne nestretli s tým, že by ľudia
osobne alebo prostredníctvom soc. sietí označovali žalobcu za nacistu. Strana, ktorej je členkou a
ktorej funkcionárom je aj žalobca, síce bola niekedy označovaná v minulosti ako nacistická a podobne
(fašistická), ale konkrétne žalobca takto označovaný nebol; žalobca patrí k elite strany a zachováva si
profesionalitu. Po prečítaní článku začala vnímať zmeny na strane členov strany a verejnosti, žalobcu
začali označovať že je nacista. Prezentácia strany T. -ĽSNS nemá podľa jej názoru s nacizmom nič
spoločné.
14. Žalobca písomným zo dňa 02.01.2020 požiadal o opätovné pripustenie zmeny žaloby z
dôvodu, že označenie webového portálu bolo doteraz v petite veľké písmeno „a“ a žalovaný
používa označenie webového portálu s malým písmenom „a“. Súd uznesením vyhláseným
na pojednávaní dňa 03.03.2020 pripustil zmenu žaloby v nasledovnom znení: „Žalovaný je
povinný na vlastné náklady sa ospravedlniť žalobcovi uverejnením ospravedlnenia na dobu
troch dní na internetovom portáli aktuality.sk (www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk>) rovnakým
typom a veľkosťou písma ako mal článok uverejnený dňa 31.03.2017 o 00:00 hod. na
internetovom portáli aktuality.sk (https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-nie-som-historik-
ale-nacista-vrazedne-ciarove-kody-a-inc- one/ <https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-
nie-som-historik-ale-nacista-vrazedne-ciarove-kody-a-inc-one/>) s titulkom: „Sprostosti XXL: Nie som
historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné” (ďalej len „Článok“), vrátane titulku
„Ospravedlnenie" s rovnakým typom a veľkosťou písma ako bol titulok Článku, na úvodnej strane
(www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk>) v znení: „Ringier Axel Springer SK, a. s., Prievozská 14,
Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, IČO: 51 251 761, spoločnosť zapísaná v obchodnom
registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka: 6693/B, sa ospravedlňuje W.. C. A., G.. za



neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu jeho osobnosti spôsobený výrokmi, že W.. C. A., G..
je nacista, ktorý sa v priamom prenose prihlásil k tomu, že je nacista, a že W.. C. A., G.. sa verejne
prihlásil k výroku Davida Lanea 14 slov, pričom tieto výroky boli uvedené v článku uverejnenom na
internetovom portáli aktuality.sk (https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-nie-som-historik-
ale-nacista-vrazedne-ciarove-kody-a-ine- one/ <https://www.aktuality.sk/clanok/428508/sprostosti-xxl-
nie-som-historik-ale-nacista-vrazedne-ciarove-kody-a-ine-one/>) 31.03.2017 o 00:00 hod. s titulkom:
„Sprostosti XXL: Nie som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné”, do troch dní odo dňa
právoplatnosti tohto rozsudku.“
15. Svedok G.. C. B. v rámci svojej svedeckej výpovede uviedol, že je žalobcov známy, pôsobil od
apríla 2017 do januára 2019 v Národnej rade Slovenskej republiky ako asistent poslankyne za stranu
ĽSNS L. N. a do novembra 2019 ako asistent druhej poslankyne parlamentu za stranu ĽSNS. Pracoval
ako odborný asistent Slovenských dejín 20.st. na Katedre histórie filozofickej fakulty UCM v Trnave a
9 rokov v Ústave pamäti národa. Uviedol, že žalobcu za nacistu nepovažuje, lebo podľa jeho názoru
nespĺňa znaky nacistickej ideológie. Vystúpenie žalobcu v relácii o 5 minút 12, kde sa vyjadril, že nie je
historik videl, aj o tom čítal. Na základe žalobcovej odpovede, ich osobného vzťahu a ani na základe jeho
odborných skúsenosti určite nemal dojem že by bol žalobca nacista, alebo že by sa prihlásil k nacistickej
ideológii. Žalobca bol predmetným článkom pošpinený a osočený, nie je možné považovať za satiru.
16. Vo vyjadrení k dokazovaniu zo dňa 16.04.2020 právny zástupca žalovaného uviedol, že žalobca v
konaní nepreukázal žiadnu ujmu alebo škodlivý následok uverejnenia článku, čím v konaní neuniesol
dôkazné bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu. Naopak, v konaní bolo preukázané, že autor článku
v medziach výkonu práva na slobodu prejavu bol oprávnený formulovať sporný výrok uvedený v článku
a pri formulovaní hodnotiaceho úsudku (ktorý je obsahom výroku) vychádzal z dostatočne reálneho
skutkového základu. Vzhľadom na nepôvodnosť žaloby ju žiada zamietnuť.
17. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalobcu zhrnul, že označenie žalobcu ako „nacistu, ktorý
sa v priamom prenose prihlásil k tomu, že je nacista a ktorý sa verejne prihlásil k výroku Davida
Lanea 14“ bolo prezentované v kontexte celého článku ako fakt, pričom ide o jednoznačne nepravdivé
tvrdenie, negatívnu skutočnosť, ktorú žalobca nemusí preukazovať, dôkazné bremeno o opaku zaťažuje
žalovaného. Nepravdivosť tohto tvrdenia o žalobcovi, je overiteľná, opačný výklad by viedol iba k
možnostiam špekulatívneho označovania skrývajúceho sa za hodnotiaci úsudok. išlo o neoprávnený
zásah do práv žalobcu na ochranu osobnosti, boli porušené práva žalobcu na ochranu osobnosti.
Označenie žalobcu ako „nacistu, ktorý sa v priamom prenose prihlásil k tomu, že je nacista a ktorý sa
verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 14“ v kontexte celého článku je excesom a nebolo by v súlade
s právom na slobodu prejavu aj keby bolo hodnotiacim úsudkom. Ak by dané označenie žalobcu bolo
kvalifikované ako hodnotiaci úsudok, išlo by o neprimeraný hodnotiaci úsudok, ktorý bol neoprávneným
zásahom do práv žalobcu na ochranu osobnosti. Práva žalobcu na ochranu osobnosti boli porušené,
a to z nasledovných dôvodov týkajúcich sa hodnotiaceho úsudku: 1/Nemá žiadny relevantný faktický
základ, od ktorého by sa odvíjal (chýba súvislosť medzi hodnotiacim úsudkom a tvrdenými skutkovými
okolnosťami, ktoré by ho dostatočne podporovali resp. odôvodňovali). 2/ Medze novinárskej slobody
preháňať a provokovať boli prekročené. 3/ Vybočuje z medzi v demokratickej spoločnosti všeobecne
uznávaných pravidiel slušnosti. 4/Nejedná sa o prípustnú kritiku, ktorá by bola vecná, konkrétna a
primeraná (zodpovedajúca) čo do obsahu, formy a miesta. Táto kritika nevychádzala z pravdivých
skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok, t. j. nebola vecná. Táto kritika nebola
podporená relevantnými konkrétnymi argumentmi, t. j. nebola konkrétna, chýbal konkrétny skutkový
základ, ktorý by bol pravdivý a nezavádzal by čitateľov. Táto kritika nebola ani primeraná účelu.
18. V záverečnom vyjadrení právny zástupca žalovaného zhrnul, že obsahom článku je humorný,
satirický a karikatúrny pohľad autora článku na udalosti rezonujúce v spoločnosti za uplynulé obdobie
predchádzajúce uverejneniu článku. Článok sa nevenuje výlučne osobe žalobcu, ale aj iným udalostiam
zo života spoločnosti, ktoré sú výberom čitateľsky najúspešnejších príspevkov z Facebookovej stránky
Prečo ľuďom hrabe, ktoré sú v článku doplnené o satirický a karikatúry komentár autora článku; autor
ku komentovaným udalostiam pristupuje so satirou a humorom sebe vlastným, nezameriava výlučne
na osobu žalobcu. Účelom článku nie je škandalizácia ani znevažovanie žalobcu v spoločnosti, čo
je priemernému čitateľovi zrejmé po prečítaní celého obsahu článku. V konaní bolo preukázané, že
hodnotiaci úsudok autora disponuje dostatočným reálnym skutkovým základom. Žalobca v konaní
namieta výroky v obsahu článku, v ktorých je označený za nacistu, a ktoré mu mali podľa tvrdení
žalobcu spôsobiť údajnú ujmu na jeho spoločenskom postavení. Označenie nacista sa nachádza
aj v nadpise predmetného článku, ktorý však žalobca nerozporuje. Akýkoľvek článok je potrebné
posudzovať v organickej väzbe nadpisu, perexu a samotného obsahu článku, nemožno pritom hodnotiť
vybraný výrok alebo časť článku izolovane od jeho zvyšku. Takýto postup popiera základné východiská



judikatúry ESĽP garantujúce slobodu prejavu, vo vzťahu k médiám, ktorým je v tejto sfére poskytnuté
privilegované postavenie, vrátane možnosti ironizovania, zveličovania, použitia expresívnejších výrazov,
či preháňania. Uvedené je vyjadrením plurality názorov, slobody myslenia a prejavu, ktoré predstavujú
imanentný základ každej demokratickej spoločnosti. Je zjavné, že ľudia nemusia mať rovnaký názor
na tú istú okolnosť, preto je legitímne, ak sa žalobca nestotožňuje s hodnotiacim úsudkom autora
článku. Je však neprípustné aby diferencia názorov viedla k potrestaniu, resp. postihnutiu toho, kto
má podľa úsudku hodnotiteľa iný alebo nesprávny názor. Žalobca je aktívne činným politikom a
podpredsedom politickej strany, ktorá je v časti verejnosti vnímaná ako extrémistická politická strana s
ideovým smerovaním charakteristickým pre krajne pravicové politické strany. Žalobca je z uvedeného
dôvodu osobou, ktorá na seba upútava legitímny záujem a pozornosť verejnosti, pričom túto pozornosť
nevzťahuje len na seba, ale aj na celú politickú stranu. U žalobcu ako politika je hranica povolenej kritiky
širšia oproti súkromným osobám. Politik nevyhnutne a vedome predkladá novinárom, komentátorom
a širokej verejnosti každé svoje vyjadrenie a čin, preto musí zniesť vyšší stupeň tolerancie. Žalobca v
konaní nepreukázal ním tvrdenú údajnú ujmu, resp. zásah do jeho práva na ochranu osobnosti ani žiadne
negatívne dopady vo sfére svojho práva na ochranu osobnosti. Predmetné konanie je sporom, v ktorom
proti sebe stoja dve navzájom rovnocenné základné ľudské práva, a to právo na ochranu osobnosti
žalobcu a právo na slobodu prejavu žalovaného. Hodnotiace úsudky uvedené v článku boli vzhľadom k
udalostiam v spoločnosti na ktoré článok reagoval aktuálne, preto je hranica rovnováhy práva na slobodu
prejavu žalovaného a práva na ochranu osobnosti žalobcu v danom prípade posunutá v prospech práva
na slobodu prejavu. Žalobca bol podobnými expresívnymi označeniami v spoločnosti označovaný už
pred uverejnením článku. Žalobca je podpredsedom politickej strany, ktorá je v časti verejnosti, tak
odbornej, ako i laickej, vnímaná ako krajne pravicová politická strana. Na jednej strane sa správanie
a činy predsedu a podpredsedu politickej strany tejto politickej strane pričíta ale aj prejavy a vnímanie
politickej strany v spoločnosti sa pričítavajú jej predsedovi a podpredsedovi. Žalobca ako aj politická
strana T. - Ľudová strana Naše Slovensko na seba strhávajú pozornosť verejnosti aj propagovaním
a hlásaním kontroverzných a často extrémistických tém aj s využitím hesiel pripisovaných nacistickej
symbolike. Pokiaľ politik (alebo politická strana, ktorej je popredným predstaviteľom) v záujme strhnúť
na seba pozornosť používa kontroverzné témy, výroky alebo symboly, je neprijateľné aby sa potom
bránil súdnou cestou, pokiaľ je za používanie svojej kontroverznej rétoriky pranierovaný. Rozhodovacia
prax ESĽP zastáva názor, že uverejnenie ospravedlnenia ako formy morálneho zadosťučinenia je
v rozpore so slobodou prejavu, pretože povinné zverejnenie ospravedlnenia núti jednotlivca verejne
vyjadriť názor, s ktorým nesúhlasí, čo sa prieči základným princípom demokratickej spoločnosti. Žalobca
sa v konaní nedomáha odstránenia sporného výroku, alebo jeho úpravy, ktorý tak bude v pôvodnom,
žalobcom namietanom znení voľne prístupný širokej verejnosti aj po uplynutí doby 3 dní na uverejnenie
ospravedlnenia, ak súd žalobe vyhovie. Účelom žaloby nie je odstránenie údajných negatívnych
dopadov uverejnenia článku a ujmy, ktorú mal článok žalobcovi podľa jeho tvrdení údajne spôsobiť,
ale žalobca žalobou sleduje iba vyvolanie mediálnej senzácie a upútanie pozornosti verejnosti na svoju
osobu a politickú stranu T. - Ľudová strana Naše Slovensko.
19. Súd primárne v prejednávanej veci ustálil, že predmetom sporu je primerané morálne zadosťučinenie
(ospravedlnenie), ktoré si žalobca uplatňuje voči žalovanému z titulu porušenia jeho práva na ochranu
osobnosti (občianska česť a ľudská dôstojnosť). Žalobca je fyzická osoba, slovenský politik, poslanec
Národnej rady SR, podpredseda politickej strany T. - Ľudová strana Naše Slovensko a poslanec
Európskeho parlamentu zvolený za Ľudovú stranu Naše Slovensko. Žalovaný je prevádzkovateľom
internetového spravodajského portálu www.aktuality.sk, zameraného na poskytovanie informácii z
aktuálneho diania z domova a zo zahraničia.
20. Pri ustaľovaní skutkového stavu mohol súd vychádzať nielen z predložených listinných dôkazov a
tvrdení sporových strán, ale tiež z toho, že skutkové okolnosti, z ktorých žalobca vyvodzuje svoj právny
nárok, neboli medzi sporovými stranami sporné. Žalovaný, ako prevádzkovateľ internetového portálu
aktuality.sk (www.aktualitv.sk <http://www.aktualitv.sk>), dňa 31.03.2017 o 00:00 hod. zverejnil článok
autora C. I. s nadpisom: „Sprostosti XXL: Nie som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné“.
V rámci podtitulku bolo konštatované : „Sprostosti sme doteraz vydávali skôr sporadicky a nepravidelne.
Boli ale vždy veľmi úspešné, a preto prechádzame na skúšobnú pravidelnú bázu týždennú. Sprostostí
bude sedem, ako smrteľných hriechov a ako bonus priložíme odkazy na články, ktoré považujeme za
kvalitné a múdre.“ V samotnom texte článku bolo ďalej doslova uvedené: „Pripomíname, že ide o výber
z facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe, ktorá sa orientuje na zbieranie a komentovanie, povedzme,
najnemúdrejších výplodov našich spoluobčanov. Držte si klobúky, aby vám nevybuchla hlava, ideme na
to. Mediálnou udalosťou týždňa bolo asi vystúpenie nacistu A. v diskusnej relácii RTVS. Hovorím nacistu,
lebo sa k tomu sám v priamom prenose prihlásil. Odmietol sa vyjadriť k deportáciám Židov zo Slovenska



s tým, že nie je historik a verejne sa prihlásil k výroku Davida Lanea 14 slov, čo je jednou z mantier
nacizmu (14 je číselným symbolom. No a Admin Obézny Chrapúň pripravil tento zemitý obrázok:“
Nasledoval obrázok žalobcu uverejnený na predmetnej facebookovej stránke Prečo ľuďom hrabe, kde je
vyobrazený žalobca s textom: „Holokaust neodsudzujem ani neschvaľujem. Nie som historik ... preto sa
v politike venujem veciam, ktorým rozumiem. Napríklad očkovaniu ". Ďalej sa v článku píše: „Ale nielen
nacizmom ľuďom hrabe. Táto dáma je neohrozená bojovníčka proti čiarovým kódom, ktoré zrejme rušia
účinky čistiaceho prostriedku na bazény, ktorý pije (chlordioxid solution) s uverejnením facebookovej
diskusie.
21. Do spisu bol založený celý článok uverejnený dňa 31.03.2017 o 00:00 hod. autora C.na I. s nadpisom:
„Sprostosti XXL: Nie som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné“ (č.l. 19 - 28 spisu),
printscreeny komentárov používateľov Facebooku z Facebookovej stránky Prečo ľuďom hrabe, v ktorej
komentovali vystúpenie žalobcu v relácií o 5 minút 12 (č.l. 50 spisu), volebný program politickej strany T. -
Ľudová strana Naše Slovensko, v zmysle ktorého napr. v bode 2 SPRAVÍME PORIADOK S PARAZITMI
V OSADÁCH avizujú že „ ochránime ľudí pred stupňujúcim sa cigánskym terorom“ (č.l. 51-54 spisu).
22. Súd sa oboznámil aj s nahrávkou diskusnej relácie RTVS O 5 minút 12 (dátový nosič USB č.l. 59
spisu) zo dňa 26.03.2017, kde vystupoval žalobca ako diskutujúci hosť a v konaní neboli sporné ani
žiadne z jeho výrokov, ktoré tam odzneli. Žalobca nespochybnil, že v tejto diskusnej relácií uviedol,
že ,,,..dištancujem sa, ale jeden výrok sa mi páčil. Musíme chrániť budúcnosť bielych deti na tom nevidím
nič zlé," a následne :„... nech ma máte všetci za rasistu, ale ja si myslím áno mali by sme chrániť my aj
budúcnosť bielych detí, nielen tých iných“. (čas 37:29). Tiež nebolo v konaní sporné že žalobca na otázku
ohľadne deportácií židovského obyvateľstva počas trvania Slovenského štátu uviedol: „neviem sa k tomu
vyjadriť, rešpektujem, že si pripomíname výročie nejakých transportov. Ja som vtedy nežil, nepamätám
si to, nezažil to nikto z nás. Beriem to ako historickú udalosť, ak mám byť úprimný zaujíma ma to len
ako dejinná udalosť ". Na pripomienku moderátora, že žalobca nežil ani 14.03.1939 ale oslavuje to ako
slovenskú štátnosť, žalobca odpovedal ,,oslava slovenskej štátnosti je trochu iná udalosť . Mňa zaujíma
história, ktorá sa dotýka nás všetkých, ktorú sme aj my zažili. Nikto si nespomenul, že v piatok bolo
18. výročie bombardovania Juhoslávie útočnými vojskami Severoatlantickej aliancie." (čas 01:17:48). K
téme židovských deportácií z územia Slovenska za čias Slovenského štátu žalobca uviedol: “Je nám
ľúto každého transportovaného alebo vyvezeného človeka. Tak sa to riešiť nemá. Takéto populačné
problémy sa neriešia týmto spôsobom. Neviem sa k tomu vyjadriť . Neviem či čakáte, že budem cítiť
nejaký syndróm večnej viny.. (čas 01:18:55). Na otázku moderátora ohľadom 70 tisícov ľudí poslaných
na smrť žalobca uviedol : “.. ja to beriem ako historický fakt, nemám sa prečo k tomu vyjadrovať.“
Na otázku moderátora, či tieto deportácie žalobca neodsudzuje odpovedal „Neschvaľujem to, ani to
neodsudzujem". Po následnej diskusií, kedy všetci spolu diskutujúci odsúdili deportácie židovského
obyvateľstva a otázke moderátora „Prečo to neodsúdite aj vy“, žalobca odpovedal „Pretože nie som
historik a neviem aké boli historické okolnosti...nevkladajte mi nejaké historické názory, ku ktorým sa
neviem vyjadriť, pretože nie som historik“ (čas 01:30:40).
23. Žalobca sa v konaní domáhal voči žalovanému uverejnenia ospravedlnenia na internetovom portály
aktuality.sk (www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk>) za neoprávnený zásah do jeho práva na ochranu
jeho osobnosti spôsobenými výrokmi uverejnenými dňa 31.03.2017 v článku: „Sprostosti XXL: Nie som
historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné“, konkrétne výrokmi: „Mediálnou udalosťou
týždňa bolo asi vystúpenie nacistu A. v diskusnej relácii RTVS. Hovorím nacistu, lebo sa k tomu sám
v priamom prenose prihlásil. Odmietol sa vyjadriť k deportáciám Židov so Slovenska s tým, že nie je
historik a verejne sa prihlásil k výroku Davida Lanea 14 Slov, čo je jednou z mantier nacizmu (14 je
číselným symbolom). Svoj nárok na právnu ochranu svojej osobnosti odôvodnil tým, že bol v článku
nepravdivo označený ako „nacista, ktorý sa v priamom prenoste prihlásil k tomu, že je nacista a ktorý
sa v verejne prihlásil k výroku Davida Lanea 14 slov“, pričom uvedené bolo prezentované ako fakt a
nie ako hodnotiaci úsudok, išlo ale o nepravdivé tvrdenie a tým aj o neoprávnený zásah do jeho práv na
ochranu osobnosti. Týmto článkom bola neoprávnene zasiahnutá mravná integrita jeho osobnosti, bola
znížená jeho dôstojnosť, česť a vážnosť, vo vzťahu k spoluobčanom bolo ohrozené jeho postavenie,
bolo ohrozené jeho uplatnenie sa v spoločnosti a tieto vyjadrenia boli objektívne spôsobilé privodiť mu
ujmu na jeho cti, dôstojnosti a vážnosti.
24. Po právnej stránke súd posúdil vec nasledovne:
25. Podľa článku 19 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti,
osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.
26. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.



27. Podľa čl. 26 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom,
písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey
a informácie bez ohľadu na hranice štátu.
28. Podľa § 26 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky slobodu prejavu a právo vyhľadávať a šíriť informácie
možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv
a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti.
29. Podľa článku 154c ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky medzinárodné zmluvy o ľudských právach a
základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným
zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a
majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.
30. Podľa článku 10 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, každý má právo, aby bola zachovaná jeho
ľudská dôstojnosť, osobná česť, dobrá povesť a chránené jeho meno.
31. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života, zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
32. Podľa § 13 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa
upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky
týchto zásahov a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce
zadosťučinenie podľa ods. 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby
alebo jeho vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v
peniazoch.
33. Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti tak ako to vymedzuje ust. § 11 Občianskeho
zákonníka. Fyzická osoba má právo sa predovšetkým domáhať, aby bolo upustené od neoprávneného
zásahu a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie (§ 13 ods. 1 Obč. zák.). Občiansky zákonník právo
na ochranu osobnosti fyzickej osoby upravuje ako jednotné právo, v rámci ktorého existujú dielčie práva
zabezpečujúce občianskoprávnu ochranu jednotlivých hodnôt (stránok) osobnosti fyzickej osoby ako
neoddeliteľnú súčasť celkovej fyzickej a psychicko-morálnej integrity osobnosti. V konkrétnom prípade
je vždy treba skúmať mieru (intenzitu) tvrdeného porušenia základného práva na ochranu osobnosti
vyplývajúce z ust. čl. 10 Listiny základných práv a slobôd. Je tiež nutným predpokladom, aby vytýkaný
zásah bezprostredne súvisel s porušením chráneného základného práva, t. j. aby tu existovala príčinná
súvislosť. V rámci všeobecného osobnostného práva upraveného v § 11 a nasl. Obč. zák. je poskytovaná
občianskoprávna ochrana len proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na
osobnosti subjektu práva.
34. K problematike slobody prejavu existuje bohatá judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Zdôrazňuje sa úloha slobody prejavu ako jedného zo základných pilierov demokratickej spoločnosti.
Sloboda prejavu platí nie len pre „informácie“ alebo „myšlienky“, prijímané priaznivo alebo považované
za neškodné ale tiež pre tie, ktoré sú nepríjemné, šokujúce alebo znepokojujúce. Súčasne však nemožno
prekračovať vymedzené hranice aj z dôvodu ochrany dobrej povesti iných. Slovenská republika sa v
čl. I. Ústavy definuje ako demokratický štát. Pre demokraciu je životnou nutnosťou šírenie informácií,
myšlienok a názorov, či už pochvalných alebo kritických preto, aby bola verejnosť zásobená všetkými
dostupnými faktami nevyhnutnými pre vyvolanie kvalitnej debaty vo veciach celospoločenského záujmu
a následného utvárania názoru jednotlivcov. Sloboda prejavu však nie je neobmedzená, je obmedzená
jednak chránenými záujmami podľa čl. 17 ods. 4 Listiny základných práv a slobôd a taktiež ostatnými
ústavne zaručenými právami a slobodami.
35. V prejednávanej veci vznikol konflikt medzi slobodou prejavu v zmysle čl. 17 a právom na ochranu
cti a dobrej povesti v zmysle čl. 10 Listiny. Súd musí zvažovať na základe konkrétnych okolností daného
prípadu, či výrok dosahuje takej intenzity, že zasahuje do práva na ochranu osobnosti danej osoby, či je
situácii primeraný, či v danom prípade treba preferovať právo na ochranu cti a dobrej povesti dotknutej
osoby alebo uprednostní právo na slobodu prejavu a šírenie informácií.
36. Občiansky zákonník v § 11, ako aj Listina základných práv a slobôd v článku 10 ods. 1 poskytujú
ochranu proti porušeniu práva na česť ku ktorému môže dôjsť skutkovými tvrdeniami, ktoré sú
nepravdivé alebo hodnotiacimi úsudkami, ktoré nie sú vecné, t. z. že nevychádzajú z pravdivých
skutočností (podkladov) ako premís pre hodnotiaci úsudok. Ak nie sú tieto predpoklady pre úsudok
pravdivé a je hodnotiaci úsudok difamujúci, nemožno kritiku považovať za prípustnú. Skutkové tvrdenie
je tvrdenie o ktorom možno jednoznačne povedať, že je pravdivé alebo nepravdivé. Hodnotiaci úsudok
je naopak tvrdenie, ktorého pravdivosť sa nedá objektívne preukázať. Hodnotiace úsudky používajú
silnú ochranu slobody prejavu. Tam, kde tvrdenie je hodnotiacim úsudkom môže primeranosť zásahu
závisieť od toho, či existuje dostatočný skutkový základ pre napadnuté tvrdenie. Podľa názoru súdu,



sporné označenia žalobcu v článku, ktoré tvorili skutkový základ predmetnej žaloby, nie sú skutkovým
tvrdením, ale hodnotiacimi úsudkami autora, vyjadrenené vo forme politickej satiry.
37. Právo domáhať sa ochrany svojej osobnosti majú samozrejme tak politici, ako aj ostatné verejné
činné osoby. V ich prípadoch je však meradlom posúdenia skutkových tvrdení a hodnotiacich úsudkov
oveľa mäkšie v prospech pôvodcu takýchto výrokov. Je to dané skutočnosťou, že osoba vstupujúca na
verejnú scénu musí počítať s tým, že ako osoba verejne známa bude pod drobnohľadom verejnosti,
ktorá sa zaujíma tak o jej profesný ako aj súkromný život a súčasne ho bude hodnotiť, zvlášť keď ide
o osobu, ktorá spravuje verejné záležitosti. Verejnosť je oprávnená byť o týchto osobách informovaná.
Prezentácia údajov o takejto osobe a ich prípadná kritika však musí súvisieť s verejnou činnosťou, ktorú
daná osoba vykonáva. Hranice prijateľnosti kritiky sú teda širšie u politikov ako u súkromnej osoby.
Politik nevyhnutne a vedome predkladá širokej verejnosti ku kontrole každé svoje slovo a čin a preto
musí prejaviť vyšší stupeň tolerancie. To sa však nevzťahuje na prípady údajov o dotknutej osobe, ktoré
sú nepravdivé. Čím viac obsah prejavu súvisí s verejnou činnosťou dotknutej osoby, tým viac bude
tento prejav chránený slobodou prejavu. Základnou kategóriou verejne činných osôb sú politici / viď
Oberschlick proti Rakúsku/.
38. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v článku, ktoré zverejnil žalovaný dňa
31.03.2017 o 00:00 hod. na svojom internetovom portáli www.aktuality.sk <http://www.aktuality.sk> s
názvom: ,Sprostosti XXL: Nie som historik, ale nacista, vražedné čiarové kódy a iné oné“ ktorého
autorom je C. I., boli zverejnené hodnotiace úsudky, ktoré mali povahu politickej satiry. Odhliadnuc už
od nadpisu článku - Sprostoti XXL - je z celého článku zrejmé, že tento nie je serióznym spravodajským
článkom, ale satirickým zhrnutím aktuálnych tém, kde autor článku glosuje jednak súčasné dianie v
spoločnosti a v rámci neho aj žalobcove vtedy aktuálne vystúpenia v diskusnej relácií na RTVS o 5
minút 12, kde ako jediný spomedzi všetkých diskutujúcich vyslovene neodsúdil deportácie židovského
obyvateľstva počas prvého slovenského štátu s odôvodnením, že nie je historik, pričom táto veta v tom
čase výrazne zarezonovala slovenskou spoločnosťou a stala sa terčom vtipov a ľudovej satiry.
39. Satira síce môže vychádzať z reálnych faktických základov, ale spravidla je založená na preháňaní,
zámernej zámene kontextov, vytváraní fiktívnych dejov a situácii, ktoré iba parodujú iné skutočné deje
či situácie. Politická satira ako taká, nie je spôsobilá privodiť žalobcovi neoprávnený zásah do jeho práv
na ochranu osobnosti a ani mu privodiť nejakú ujmu, nakoľko musí byť každému čitateľovi zrejmé, že
sa v danej veci jedná o humoristický, žurnalistický útvar a tvrdenia či hodnotenia tam obsiahnuté nie
sú myslené vážne.
40. V konaní bolo preukázané, že autor článku ,Sprostosti XXL: Nie som historik, ale nacista, vražedné
čiarové kódy a iné oné“ napadnutými výrokmi hyperbolizoval politický profil žalobcu, vyjadril nimi
svoj hodnotiaci úsudok na verejné vystupovanie žalobcu ako politika (najmä v súvislosti s jeho vtedy
aktuálnym vystúpením v diskusnej relácií vo verejnoprávnom médiu) a nie ako súkromnej osoby.
Označenie žalobcu ako nacistu, ktorý sa k nacizmu a k výroku Davida Lanea 14 verejne prihlásil,
vyjadrovalo podľa názoru súdu satirické, resp. zosmiešňujúce opísanie názorov žalobcu ako politika,
tento článok sa týkal verejného postavenia žalobcu, pričom spôsob tohto vyjadrenia nevybočil z medzí
prijateľnej kritiky a ani nemohol vyvolať u priemerne uvažujúceho čitateľa dojem, že informácie tam
uverejnené by mali byť serióznymi spravodajskými faktami a tým sa ani v žiadnom smere nemohli
dotknúť osobnej integrity žalobcu.
41. Sloboda prejavu v sebe zahŕňa nielen povinnosť novinára či vydavateľa pravdivo informovať
verejnosť, ale zároveň aj právo podrobiť kritike jednotlivé činy osôb zúčastňujúcich sa verejného života
( takým žalobca nepochybne je). V rámci tejto kritiky môžu byť uvádzané aj hodnotiace úsudky, ktoré
v sebe nesú prvky nadsázky, zveličenia či preháňania. Sloboda prejavu v tomto prípade nestojí na
uvádzaní strohých a nepochybných faktov, ale predstavuje možnosť posudzovať, hodnotiť, kritizovať,
vysmievať sa, nastoľovať témy pre diskusiu o kontroverzných témach, dokonca i preháňať. Na prijatie
hodnotiaceho úsudku autor nie je povinný zisťovať stanovisko respondenta, najmä v prípade, že ide
o úsudok kritického alebo satirického obsahu, ktorý sa zjavne dotknutej osobe nebude páčiť. V
tomto prípade nedošlo k zásahu do osobnostných práv žalobcu a sloboda prejavu a v nej zahrnutá
sloboda šírenia vlastného názoru v tomto prípade neprekročila ústavnoprávne mantinely, ani hranice
primeranosti.
42. Napadnuté výroky v článku sa netýkali žalobcu ako súkromnej osoby, ale sa týkali jeho verejného
pôsobenia ako politika, pričom boli k danej situácii primerané a taktiež boli realizované spôsobom, ktorý
neprekročil hranicu slušnosti a prípustnosti. Pre demokratický štát, akým je Slovenská republika, je
dôležitá sloboda prejavu a šírenie informácií, či už pochvalných alebo kritických. Žalobca ako verejne
činná osoba, ktorá v čase uverejnenia predmetného článku bol osobou väčšine občanom SR známou
ako politik, poslanec Národnej rady SR a podpredseda politickej strany T. - Ľudová strana Naše



Slovensko, je povinný znášať väčšiu mieru kritiky. Preto aj meradlo posúdenia skutkového tvrdenia
žalobcu ako vrcholného politika je v tomto prípade oveľa miernejšie v prospech novinára, resp. autora
článku. Žalobca naviac v konaní nepreukázal žiadne negatívne dopady uverejnenia výrokov v článku
na svoju osobu.
43. Vychádzajúc z rozsahu žalobného návrhu, vykonaných dôkazov a podrobiac ustálený skutkový stav
skúmaniu z hľadiska existencie dvoch základných ústavných práv a to práva na slobodu prejavu a šírenie
informácií a práva na ochranu osobnosti ( v rozsahu ochrany jej dielčích elementov a to cti, dôstojnosti
a dobrého mena), súd konštatuje, že nároku uplatňovanému v tomto konaní nie je možné poskytnúť
súdnu ochranu v podobe vyhovenia žalobe. Uverejnením predmetných výrokov v článku nedošlo zo
strany žalovaného k takému zásahu do ochrany osobnosti žalobcu, ktorý by bol neoprávnený a zároveň
spôsobilý privodiť mu ujmu a preto žalobu na ochranu osobnosti s poukazom na citované ustanovenia
zákona ako nedôvodnú zamietol.
44. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov
konania voči žalobcovi a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník v zmysle § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave, písomne, v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh) ( § 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania ( § 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 365 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( § 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.