Šoltýs & Korniet, s. r. o.


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/105/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119361280
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Břoušková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2020:6119361280.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Břouškovej a členiek
senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci žalobcu: TAW, s.r.o., so sídlom
Sládkovičova 858/7, 811 06 Bratislava, IČO: 47 017 040, zastúpeného Šoltýs & Korniet, s. r. o., so
sídlom Račianska 69, 831 02 Bratislava, IČO: 36 869 694, proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., so
sídlom Vlčie hrdlo 90, 821 07 Bratislava, IČO: 35 833 106, zastúpenému Nosko & Partners s. r. o., so
sídlom Podjavorinskej 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 860 107, o zaplatenie 97.275,39 Eur, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu
Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/49/2020-173 zo dňa 01.06.2020, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/49/2020-173 zo dňa
01.06.2020 p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
zamietol.

2. Súd prvej inštancie predmetné rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade sa žalobca nariadením
zabezpečovacieho opatrenia domáha zabezpečenia svojej peňažnej pohľadávky, teda potenciálneho
oprávnenia v exekučnom konaní, nakoľko má za to, že existuje dôvodná obava, že exekúcia rozhodnutia
v danej veci bude ohrozená alebo zmarená. Súd prvej inštancie však po vyhodnotení skutkového stavu
vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a obsahu súdneho spisu v
predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné
predpoklady na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko zo strany žalobcu neboli osvedčené
predpoklady na jeho nariadenie. V súvislosti so zriadením záložného práva mal súd prvej inštancie za
to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by reálne existovala obava zo zmarenia exekúcie.
Žalovaný nevykonáva žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k znižovaniu hodnoty jeho majetku. Rovnako
tak žalobca nijakým spôsobom neosvedčil, že by žalovaný uskutočňoval úkony, ktorými by sa zbavoval
majetku alebo sa nejakým spôsobom snažil zmariť exekúciu. Aby mohlo byť zabezpečovacie opatrenie
nariadené, musel by žalobca osvedčiť také konanie žalovaného, ktoré by znehodnocovalo majetok,
znižovalo jeho hodnotu, alebo sa ho zbavoval. Uvádzané informácie o prevode vlastníctva na tretie
osoby nemusia nutne viesť k nariadeniu zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko ak by aj dochádzalo
k predaju nehnuteľností, tak pri predaji by bola žalovanému vyplatená kúpna cena za predmetné
nehnuteľnosti, z ktorej by bolo možné uhradiť prípadnú exekúciu. Aby bolo možné zabezpečovacie
opatrenie nariadiť, žalobca by musel osvedčiť, že žalovaný predmetné nehnuteľnosti predáva pod cenu
alebo prípadne prevádza na tretie osoby na základe darovacej zmluvy. Súd prvej inštancie zároveň
uviedol, že žalobca neosvedčil pravdivosť tvrdených skutočností o prevode nehnuteľností, nakoľko len
uviedol, že má určité informácie o prevode. Navyše, žalobca nedoložil súdu prvej inštancie potvrdenie
od peňažného ústavu ČSOB a.s., že žalovaný si žiadal súhlas s prevodom nehnuteľností. Súd prvej
inštancie tiež konštatoval, že rozsah/výška hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, na ktoré



žalobca žiadal zriadiť záložné právo, je vo výraznom nepomere k sume uplatnenej pohľadávky (čím nie
je naplnená požiadavka proporcionality). Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie
skonštatoval, že žalobca nepreukázal existenciu dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či
zmarená, že žalovaný sa zbavuje majetku a nebol by schopný uhradiť pohľadávku žalobcu, preto návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie v napadnutom uznesení nerozhodoval, nakoľko
o ňom bude rozhodnuté v rámci rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

4. Proti predmetnému uzneseniu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, dôvodiac ustanovením §
365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), t.j. súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

5. Žalobca v odvolaní uviedol, že sa s právnym názorom súdu prvej inštancie uvedeným v napadnutom
rozhodnutí nestotožňuje, nakoľko má za to, že okrem iných dôvodov preukazujúcich dôvodnosť návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia poukázal na to, že disponuje informáciou, že žalovaný rokuje
s tretími stranami o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Predmetnú skutočnosť bolo možné preukázať vyjadrením peňažného
ústavu ČSOB a.s., ako záložného veriteľa, pretože nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom v
prospech menovanej banky a na prevod zálohu je potrebný predchádzajúci súhlas záložného veriteľa.
Hoci sa v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dokazovanie nevykonáva, žalobca má za
to, že sa v danom prípade jedná o informáciu, ktorú nedokázal z objektívnych dôvodov zabezpečiť bez
súčinnosti súdu prvej inštancie, ktorý tým, že si predmetný dôkaz nezabezpečil, pochybil a rozhodol
o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia bez overenia tejto informácie. S poukazom na
uvedenú skutočnosť má žalobca za to, že kroky žalovaného vedúce k prevodu vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam možno považovať za úkony smerujúce k sťaženiu budúcej exekúcie, pretože
predmetné nehnuteľnosti boli jedinými nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného a predstavovali by
dostatočné zabezpečenie pohľadávky žalobcu. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia má byť posilnenie
postavenia žalobcu ako veriteľa, a to zriadením záložného práva na v návrhu uvedený majetok
žalovaného ako dlžníka za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu, ktorá by mohla byť neskôr
judikovaná, aby sa zamedzilo, resp. zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky
žalobcu. Navyše, k samotnému prevodu vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam už došlo,
a to dňa 12.03.2020, žalovaný teda nie je vlastníkom predmetných nehnuteľností. Konanie žalovaného,
ktoré považoval žalobca za dôvodnú obavu z ohrozenia exekúcie, reálne nastalo a bola naplnená obava
žalobcu, ktorej chcel predísť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. Na margo súdom prvej inštancie
tvrdenej skutočnosti, že v prípade predaja nehnuteľností bude žalovaný disponovať vyplatenou kúpnou
cenou, ktorá by mohla byť použitá na prípadnú exekúciu, žalobca uviedol, že finančné prostriedky
takto získané žalovaným môže použiť na iné účely, resp. vyplatenie iných veriteľov ako žalobcu.
Súd prvej inštancie zamietnutím žalobcovho návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia dostal
žalobcu do nepriaznivej situácie a ohrozil žalobcom uplatňovanú pohľadávku, čím vystavil žalobcu škode
vo výške jeho uplatňovanej pohľadávky. Navyše, žalobca má za to, že z odôvodnenia napadnutého
uznesenia nijakým spôsobom nevyplýva, čím sa súd prvej inštancie riadil pri určení rozsahu/výšky
hodnoty nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného, následkom čoho je nedodržanie ustanovenia § 220
ods. 2 C.s.p..

6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhuje, aby napadnuté
uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) doručil žalovanému návrh na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia a odvolanie na vyjadrenie podľa § 329 ods. 1 v spojení s § 344 C.s.p.,
aby bol zachovaný princíp rovnosti sporových strán a bol rešpektovaný princíp proporcionality pri
obmedzovaní procesných práv protistrany v záujme zachovania dosiahnutia účelu.

8. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

9. Krajský súd v Bratislave prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 C.s.p. bez nariadenia
pojednávania a po preskúmaní spisu súdu prvej inštancie a oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu
dospel k záveru, že predmetnému odvolaniu nie je možné vyhovieť.



10. Podľa § 343 ods. 1 C.s.p. zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 343 ods. 2 C.s.p. záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení.
Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

12. Podľa § 343 ods. 3 C.s.p. výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

13. Podľa § 344 C.s.p. ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

14. Podľa § 329 ods. 2 C.s.p. pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

15. Základnými predpokladmi na to, aby bolo zabezpečovacie opatrenie nariadené, sú :
a) existencia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia,
b) spôsobilý predmet záložného práva,
c) zriadenie záložného práva na zabezpečenie peňažnej pohľadávky,
d) existencia obavy z budúceho zmarenia exekúcie.

16. Zabezpečovacie opatrenie predstavuje nový inštitút civilného sporového procesu, účelom ktorého
je posilnenie istoty veriteľa, že pre prípad úspechu v konaní bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi
uspokojiť výkonom sudcovského záložného práva, teda potom, ako bola pohľadávka právoplatne
súdnym konaním priznaná. Konanie o zabezpečovacom opatrení (rovnako ako konanie o neodkladnom
opatrení) sa vyznačuje tým, že súd prvej inštancie nezisťuje všetky skutočnosti nevyhnutné pre
rozhodovanie vo veci samej a stanovené pre dokazovanie, ale je nevyhnutné osvedčiť okolnosti, ktoré
by odôvodňovali záver o potrebe jeho nariadenia. Pri rozhodovaní zároveň musí byť dodržaná zásada
primeranosti takéhoto zásahu do práv dotknutej osoby, a to v pomere k žalobcom osvedčenému
ohrozeniu oprávnených záujmov.

17. Súd prvej inštancie založil svoje zamietavé rozhodnutie na tom právnom závere, že žalobca
relevantným spôsobom neosvedčil, že sa žalovaný správa spôsobom, ktorý by mohol ohroziť budúcu
exekúciu pohľadávky žalobcu. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval správne, keď
posudzoval splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia (nakoľko dokazovanie
ako také sa nevykonáva) a dospel k správnemu záveru, že tieto splnené neboli. Odvolací súd má zhodne
za to, že v danom prípade nebol zo strany žalobcu osvedčený objektívny stav ohrozenia prípadnej
budúcej exekúcie, pretože nebolo preukázané, že žalovaný ako nositeľ hmotnoprávnej povinnosti
skutočne realizoval faktické alebo právne úkony smerujúce k úplnému zmareniu budúcej exekúcie a ani
k jej výraznému sťaženiu (tu je zároveň potrebné dať do pozornosti ustanovenie § 329 ods. 2 C.s.p. v
spojení s § 344 C.s.p.).

18. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový
stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s
odôvodnením napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. konštatuje
správnosť jeho dôvodov. V danom prípade preto nie je potrebné, aby v odôvodnení svojho rozhodnutia
odvolací súd opakoval tie isté skutkové a právne závery obsiahnuté v napadnutom uznesení súdu prvej
inštancie. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia
žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia zabezpečovacieho opatrenia.

19. Navyše, v zmysle § 387 ods. 2 C.s.p. na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací
súd dopĺňa nasledovné:



20. Popri všeobecných náležitostiach podania musí návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
spĺňať aj osobitné náležitosti, ktoré vyplývajú predovšetkým z ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. v
spojení s § 344 a § 326 ods. 1 C.s.p.. Jednou z nich je, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia sa musí týkať spôsobilého predmetu záložného práva. S poukazom na obsah odvolania
žalobcu, v ktorom uvádza (a zároveň preukazuje), že dňom 12.03.2020 došlo k prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam, vo vzťahu ku ktorým sa domáha zriadenia záložného práva, preto
odvolací súd konštatuje, že v danom prípade absentuje elementárna podmienka nevyhnutná pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia spočívajúca v spôsobilom predmete záložného práva, nakoľko
nehnuteľnosti, ktoré nie sú vo vlastníctve žalovanej strany sporu ako dlžníka a vo vzťahu ku ktorým
žalobca naďalej žiada zriadiť záložné právo za účelom zabezpečenia svojej pohľadávky, predmetnú
náležitosť nespĺňajú. Navyše, odvolací súd záverom zdôrazňuje, že je neprípustné, hoci len zriadením
sudcovského záložného práva, zasiahnuť do majetkových práv iného subjektu ako dlžníka (žalovaného)
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu ako veriteľa.

21. S poukazom na uvedené skutočnosti, keď nie sú splnené zákonné predpoklady pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, následkom čoho je zamietnutie takéhoto návrhu, odvolací súd napadnuté
uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 58Cb/49/2020-173 zo dňa 01.06.2020, ako vecne správne
potvrdil.

22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne aj bez návrhu súd prvej inštancie v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 C.s.p.).

23. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá
C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).