Šoltýs & Korniet, s. r. o.


Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 58Cb/49/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119361280
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Kudravá
ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2020:6119361280.6

Uznesenie
Okresný súd Bratislava II v sporovej veci žalobcu: TAW, s.r.o. IČO: 47 017 040, so sídlom Sládkovičova
858/7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, právne zastúpený: Šoltýs & Korniet, s.r.o., IČO: 36 869
694, so sídlom Račianska 69, Bratislava proti žalovanému: PSJ Hydrotranzit, a.s., IČO: 35 833 106, so
sídlom Vlčie hrdlo 90, Bratislava, právne zastúpený: Nosko & Partners s.r.o., IČO: 36 860 107, so sídlom
Podjavorinskej 2, Bratislava, o zaplatenie 97.275,39 Eur, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a o
nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Podaním doručeným tunajšiemu súdu sa žalobca domáhal vydania neodkladného opatrenia, ktorým
by súd žalovanému uložil povinnosť vložiť do úschovy Okresného súdu Bratislava II peňažnú sumu vo
výške 97.275,39 Eur, a to do troch dní od doručenia uznesenia na zabezpečenie pohľadávky žalobcu
vo výške 97.275,39 Eur.

2. Žalobca sa podaním doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
domáhal vydania platobného rozkazu na zaplatenie sumy 97.275,39 Eur z titulu krátkodobého
zádržného.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 20.09.2020 platobný rozkaz sp. zn. 25Up/1108/2019, ktorým
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 97.275,39 Eur s príslušenstvom a to v lehote 15 dní, alebo
podať v tej istej lehote odpor voči platobnému rozkazu odpor.

4. Žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu podal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, čím
došlo podľa § 11 ods. 1 zákona o upomínacom konaní k zrušeniu platobného rozkazu. Žalobca navrhol
pokračovať v konaní. Na základe toho došlo k postúpeniu veci na tunajší súd.

5. Žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že so žalovaným uzavrel
zmluvu o dielo č. 1020/2014-81/2, predmetom ktorej bol záväzok žalobcu zrealizovať časť stavby vrátane
vybavenia potrebných povolení a zabezpečenie inžinierskej činnosti k realizácii stavby „Rozšírenie
zdroja Holdošov Mlyn“. Žalovaný ako objednávateľ na základe bodu 6.2 Článku VI zmluvy zadržal 10%
z ceny diela a na základe bodu 6.3 Článku VI zmluvy 5% z ceny diela z faktúr vystavených žalobcom.
Dňa 16.02.2018 boli ukončené práce na diele a dielo bolo odovzdané na základe zápisu o odovzdaní
a prevzatí diela, prílohou ktorého bol súpis vád a nedorobkov. Tieto vady a nedorobky boli žalobcom
odstránené. Krátkodobé zádržné podľa bodu 6.2 Článku VI zmluvy uvoľnené do 65 dní po odovzdaní a
prevzatí diela za predpokladu, že budú odstránené prípadné vady a nedorobky uvedené v písomnom
protokole. Dlhodobé zádržné má byť podľa bodu 6.3 Článku VI Zmluvy zádržné až do uplynutia záručnej
doby za dielo a uvoľnené do 65 dní po uplynutí záručnej doby za podmienok, že budú odstránené všetky
reklamované vady diela. Žalobca dielo odovzdal a odstránil vytýkané vady a nedorobky a zaslal dňa



11.05.2018 žalovanému žiadosť o uvoľnenie krátkodobého zádržného. Malo byť uvoľnené najneskôr
do 01.07.2018. Žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. Výsledkom rokovaní medzi stranami bolo uznanie
záväzku zo strany žalovaného v celkovej výške 278.446,08 eur. Dňa 02.07.2018 nadobudlo splatnosť
len krátkodobé zádržné. Do dnešného dňa žalovaný sumu neuhradil. Dňa 29.11.2019 podal žalobca
návrh na zabezpečovacie opatrenie, ktorým malo byť zriadené záložné právo na nehnuteľnostiach
vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia žalobcovej pohľadávky vo výške 97.275,39
eur. Uvedený návrh bol súdom zamietnutý, a to dňa 01.06.2020. Dňa 12.03.2020 došlo k zmene
vlastníka nehnuteľnosti. Zamietnutím návrhu na zabezpečovacie opatrenie súd vystavil žalobcu vzniku
škody. Peňažné prostriedky vo forme vlastníctva nehnuteľností predstavovali spoľahlivejšiu možnosť
zabezpečenia pohľadávky ako peňažné prostriedky, ktoré má žalovaný k dispozícii za uskutočnený
predaj nehnuteľnosti. Tieto prostriedky môže žalovaný použiť na vyplatenie iných veriteľov, čím by
mohol ohroziť vymožiteľnosť žalobcovej pohľadávky. Žalobca nemá možnosť sledovať pohyb dispozície
predmetnými peňažnými prostriedkami. Vzhľadom nato, že žalovaný nevykonáva stavebnú činnosť,
ktorá je jeho hlavným predmetom podnikania, radikálne znížil počet zamestnancov, a to z priemerného
stavu 88 v rokoch 2017-2018 na 3 - 4 zamestnancov v roku 2019. Uložením peňažných prostriedkov
do úschovy súdu, nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného.

6. Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné
opatrenie.

7. Podľa ustanovenia § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak
sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

8. Podľa ustanovenia § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

9. Podľa ustanovenia § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri
náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP, uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností
hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého zabezpečovacieho opatrenia sa navrhovateľ domáha.

10. Podľa ustanovenia § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

11. Podľa ustanovenia § 329 ods. 3 CSP, ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie,
nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
prekážku rozhodnutej veci.

12. Podľa ustanovenia § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

13. Po preskúmaní návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a predložených listinných
dôkazov, dospel súd k záveru, že návrh nie je dôvodný.

14. Neodkladné opatrenie má byť výnimočným opatrením, ktoré možno nariadiť, ak je neodkladne
potrebné upraviť pomery medzi stranami sporu alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie
vykonateľného súdneho rozhodnutia, teda taký stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami
sporu, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách
neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok navrhovateľa (žalobcu) osvedčený a či je
neodkladné opatrenie potrebné.

15. Navrhovateľ (žalobca) musí osvedčiť, že obava z ohrozenia je reálna, teda, že osoba ktorej navrhuje
uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením, koná tak (robí faktické a právne úkony),
že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania
vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku



navrhovateľa (žalobcu), či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a strana sporu ho
musí vždy osvedčiť, nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv strany sporu.
Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany sporu nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou
podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia.

16. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň
osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti),
pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení
neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenej strane sporu dočasnú ochranu, prípadne
zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite
zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné.

17. Súd neodkladným opatrením upravuje pomery strán sporu konania, pričom je dôležité že je povinný
poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných
pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu
spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán sporu, lebo rozhodnutia o nich nemusia
zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

18. Súd po vyhodnotení skutkového stavu vyplývajúceho z obsahu návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako aj súdneho spisu v predmetnej veci a po dôkladnom zvážení všetkých okolností danej
veci dospel k záveru, že nie sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia,
nakoľko má súd za to, že žalobca neosvedčil predpoklady na vydanie ním navrhovaného neodkladného
opatrenia.

19. V súvislosti s navrhovaným znením neodkladného opatrenia, má súd za to, že žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal, že by tu existovala potreba bezodkladne upraviť pomery strany alebo že by
reálne existovala obava zo zmarenia exekúcie. V prvom rade súd uvádza, že žalovaný nevykonáva
žiadnu činnosť, ktorá by smerovala k znižovaniu hodnoty majetku žalovaného. Žalobca ani neosvedčil
žiadnym spôsobom, že by žalovaný robil úkony, ktorými by sa zbavoval majetku alebo iným spôsobom
sa snažil zmariť exekúciu. Aby mohlo byť nariadené zabezpečovacie opatrenia, musel by žalovaný
osvedčiť také konanie žalovaného, ktoré by znehodnocovalo majetok, znižovalo jeho hodnotu alebo
sa ho zbavoval. Aj napriek predaju nehnuteľnosti na tretiu osobu nie je dostatočný dôvod, na to
aby súd nariadil neodkladné opatrenie. Nie je osvedčené, že k uvedenému predaju došlo za takých
podmienok, že uhradená kúpna cena by bola neprimerane nízka. Teda hoci žalovaný nedisponuje
nehnuteľnosťami, ktoré mali byť predmetom zabezpečovacieho opatrenia, má k dispozícii finančné
prostriedky, z ktorých by mohla byť prípadná exekúcia hradená. Nie je osvedčené žiadne konanie
žalovaného, kedy by sa uvedených finančných prostriedkov zbavoval alebo sa snažil žalobcu ako
veriteľa ukrátiť a znemožniť uhradenie prípadnej pohľadávky žalobcu. Poukazovanie na zlú finančnú
situáciu žalovaného a znižovanie stavu zamestnancov nie je dôvodom, ktorý by osvedčoval potrebu
upraviť bezodkladne pomery medzi stranami alebo zmarenie exekúcie. Nie je osvedčené, že by žalovaný
vykonával úkony, ktoré by mali za následok likvidáciu spoločnosti žalovaného. Nariadením zloženia
peňažných prostriedkov do úschovy súdu by mohlo dôjsť k ohrozeniu fungovania žalovaného, mohli by
mu chýbať na výplatu miezd, zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti a vytváraniu zisku, z ktorého
by potom mohla byť uhradená pohľadávka žalovaného. Súd má za to, že povinnosť navrhovaná
neodkladným opatrením je neprimeraná a mohla by mať za následok ohrozenie fungovania žalovaného,
keby mu uvedené finančné prostriedky mohli chýbať na zabezpečenie riadneho chodu spoločnosti.

20. Súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti konštatuje, že žalobca nepreukázal existenciu
dôvodnej obavy o tom, že exekúcia bude ohrozená či zmarená, že sa žalovaný zbavuje majetku a že
žalovaný by nebol schopný uhradiť pohľadávku žalobcu. Taktiež nepreukázal potrebu bezodkladného
upravenia pomerov medzi stranami sporu.

21. Z uvedených dôvodov súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia nemohol vyhovieť,
na základe čoho rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a návrh žalobcu na
nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.



22. O nároku na náhradu trov konania bude rozhodnuté v rozhodnutí, ktorým bude konanie skončené.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom
súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie, podľa osobitného zákona.