Základná škola s materskou školou, Vlčany 1547


Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoPr/1/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313228307
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2016:2313228307.3

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobkyne: Mgr. G. L., nar. XX. R. XXXX, bytom X. č. XXX,
zastúpenej advokátkou: Mgr. Ivica Šišoláková, Nová Doba 920/5, 924 01 Galanta, proti žalovanej:
Základná škola s materskou školou Vlčany 1547, č. 1547, 925 84 Vlčany, IČO: 37863673, zastúpenej
splnomocnenkyňou: BARKOCI law firm, s. r. o., Námestie Slobody 28, 811 06 Bratislava - Staré Mesto,
o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a iné, o zrušenie nariadeného predbežného
opatrenia, o odvolaní žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z 18. novembra 2015 č. k.
17Cpr/1/2013-358 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie o d m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napádaným uznesením súd prvého stupňa I. zrušil predbežné opatrenie nariadené uznesením
Okresného súdu Galanta pod č. k. 17Cpr/1/2013-101 zo dňa 12.12.2013 v spojení s uznesením
Krajského súdu v Trnave pod č. k. 10CoPr/1/2014-198 zo dňa 20.2.2014 a to počnúc dňom 2.9.2015;
II. vo zvyšnej časti súd návrh žalovanej zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 77 ods.
2 O. s. p. (Občianskeho súdneho poriadku č. 99/1963 Zb. v znení neskorších zmien a doplnení), §
79 ods. 1 a 2 Z. p. (zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce) a poukazom na judikáty R 133/2014,
R 44/1984, R 15/1978. Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou vo veci samej domáhala, aby
súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 27.8.2013 je neplatné, že pracovný pomer
medzi žalobkyňou a žalovanou trvá, ďalej sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na vrátenie práv
žalobkyne vyplývajúcich z jej pracovnoprávneho pomeru so žalovanou do predošlého stavu jestvujúceho
pred neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru z 27. 8. 2013, tiež sa domáhala určenia
náhrady mzdy v sume priemerného zárobku odo dňa, keď oznámila žalovanej, že trvá na ďalšom
zamestnávaní až do času, kým jej žalovaná umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení
pracovného pomeru. Súd prvého stupňa čiastočným rozsudkom z 27.1.2015 pod č. k. 17Cpr/1/2013-296
rozhodol, že okamžité skončenie pracovného pomeru z 8.8.2013, doručené žalobkyni dňa 27.8.2013,
je neplatné, rozsudok však doposiaľ právoplatný nie je, nakoľko bolo voči nemu podané odvolanie,
o ktorom rozhodne odvolací súd. Ďalej súd prvého stupňa dôvodil, že nariadil 12.12.2013 pod č.
k. 17Cpr/1/2013-101 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave pod č. k. 10CoPr/1/2014-198
z 20.2.2014 predbežné opatrenie, na základe ktorého je žalovaná povinná I. zaplatiť žalobkyni za
december 2013 sumu 337,70 eur mesačne a s účinnosťou od 1. januára 2014 naďalej jej platiť sumu
352 eur mesačne, vždy do 15. dňa nasledujúceho mesiaca a II. nedoplatok na uvedených sumách za
obdobie od 11. decembra 2013 do 28. februára 2014 v sume 580,76 eur zaplatiť žalobkyni do 3 dní s
tým, že III. vo zvyšku návrh na nariadenie predbežného opatrenia zamietol. Takéto uznesenie nadobudlo
právoplatnosť 14.3.2014. Krajský súd v odôvodnení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia
uviedol, že považoval za primerané uložiť žalovanej povinnosť platiť žalobkyni iba časť pracovnej
odmeny, resp. tu presnejšie náhrady za takúto odmenu pre nesporný nedostatok vykonávania prác
žalobkyňou a to do výšky minimálnej mzdy, ktorá v období od 11.12.2013 do 31.12.2013 predstavovala
sumu 337,70 eur mesačne a s účinnosťou od 1.1.2014 predstavuje sumu 352 eur mesačne. Platobnú



povinnosť uložil so splatnosťou do 15. dňa nasledujúceho mesiaca, v dôsledku čoho vznikol žalovanej
nedoplatok za obdobie od 11.12.2013 do 28.2.2014 v sume 580,76 eur (228,76 eur za december
2013 + 352 eur za január 2014 = 580,76 eur). Podaním z 28.10.2015 požiadala žalovaná, aby
súd vydal rozsudok, ktorým zruší jej povinnosť vyplácať žalobkyni náhradu mzdy a to počnúc dňom
1.12.2014, návrh právne zdôvodnila § 79 ods. 2 Z. p. (podľa obsahu sa jednalo o návrh na zrušenie
vyššie uvedeného predbežného opatrenia) a vecne vedomosťou, že v období posledných 2 rokov
bola žalobkyňa v pracovnom pomere s aspoň dvoma zamestnávateľmi (inými ako žalovaná), a teda
vykonávala dohodnutý druh práce, za čo jej patrila dohodnutá mzda. Lustráciou v Sociálnej poisťovni
súd prvého stupňa zistil, že žalobkyňa v období od 2.9.2014 do 28.10.2014 bola zamestnaná v
Špeciálnej základnej škole v Kolárove, od 2.9.2015 až doposiaľ je zamestnaná na Základnej škole
J. A. Komenského Kolárovo (za 09/2015 dosiahla vymeriavací základ vo výške 638,80 eur, bolo
vyplatené poistné vo výške 60,03 eur, za 10/2015 dosiahla vymeriavací základ vo výške 900,76 eur,
bolo vyplatené poistné vo výške 84,66 eur). Dňa 1.12.2014 uplynulo 12 mesiacov, od kedy žalovaná
vypláca žalobkyni náhradu mzdy na základe nariadeného predbežného opatrenia, ku dňu 2.9.2015,
odkedy zrušil predbežné opatrenie, neuplynula maximálna doba poskytovania náhrady mzdy podľa § 79
ods. 2 Z. p., t. j. 36 mesiacov. Žalobkyňa je od 2. 9. 2015 zamestnaná. Na základe zistených skutkových
a právnych okolností súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh žalovanej na nepriznanie náhrady
mzdy žalobkyni za čas presahujúci 12 mesiacov od uloženia povinnosti platiť náhradu mzdy (t. j. od 1.
12. 2013) je čiastočne dôvodný. Zmyslom a účelom náhrady mzdy je zabezpečiť zamestnancovi pokrytie
základných životných potrieb z dôvodu neočakávanej straty zamestnania. Tento nárok však nie je časovo
limitovaný na trvanie celého obdobia trvania súdneho sporu o neplatnosť skončenia pracovného pomeru,
nemá teda absolútny charakter a je limitovaný čo do výšky, tak aj do doby jeho poskytovania. Mal
za preukázané, že žalobkyňa mala a má stály príjem z pracovného pomeru u iného zamestnávateľa,
avšak až od 2.9.2015 a teda jej životné potreby je možné plne zabezpečovať z dosahovaného príjmu.
Vzhľadom k tomu by ďalšie trvanie predbežného opatrenia bolo v rozpore s účelom predbežného
opatrenia. Príjem, ktorý žalobkyňa dosiahla v období od 1.9.2014 do 28.10.2014 nevzal do úvahy s tým,
že 12 mesiacov poskytovania náhrady mzdy žalovanou uplynulo až 1.12.2014, t. j. po období, kedy
žalobkyňa bola zamestnaná v Špeciálnej základnej škole v Kolárove. V období od 1.12.2014, od kedy
žalovaná požadovala nepriznať náhradu mzdy, až do 2.9.2015 žalobkyňa nebola zamestnaná, a teda
jej jediným príjmom bolo vyplácanie náhrady mzdy zo strany žalovanej, preto za uvedené obdobie súd
návrh žalovanej na nepriznanie náhrady mzdy zamietol a poskytovanie náhrady mzdy zrušil až dňom
2.9.2015, od kedy preukázateľne žalobkyňa dosahuje príjem z pracovného pomeru u zamestnávateľa
- Základná škola J. A. Komenského Kolárovo. V odôvodnení napokon uviedol, že o trovách konania
rozhodne v konečnom rozsudku vo veci samej.

Proti tomuto uzneseniu podala včas odvolanie iba žalobkyňa, uviedla iba to, že dôvody napadnutého
uznesenia nie sú postačujúce pre vynesenie výroku v uznesení a podrobnosti odôvodňujúce jej
odvolanie podá následne.

Výzvou obsiahnutou v uznesení súdu prvého stupňa zo 17. decembra 2015 č. k. 17Cpr/1/2013-366
(ktoré nadobudlo právoplatnosť 23.12.2015) súd prvého stupňa vyzval žalobkyňu, aby v lehote 10 dní
od doručenia takéhoto uznesenia doplnila svoje podanie označené ako „Odvolanie proti Uzneseniu
Okresného súdu v Galante zo dňa 18. novembra 2015 pod č. k. 17Cpr/1/2013-358“ zo 7.12.2015,
doručené súdu prvého stupňa 10.12.2015 nasledovne: v akom rozsahu napáda rozhodnutie, proti
ktorému odvolanie smeruje, v čom rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa
domáha podaným odvolaním a doloží opravené a doplnené odvolanie v 2 vyhotoveniach s tým, že ak
v uvedenej lehote svoje podanie označené ako odvolanie v písomnej forme neopraví, resp. nedoplní
tak, aby spĺňalo náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2 O. s. p., odvolací súd odvolanie odmietne (§ 218
ods. 1 písm. d/ O. s. p.). V uvedenom uznesení bola žalobkyňa poučená podľa § 42 ods. 3, § 205 ods.
1, 2 a 3, § 209 ods. 1, § 218 ods. 1 a § 221 ods. 1 O. s. p. a vecne bolo uznesenie odôvodnené tak,
že žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote písomným podaním zo 7.12.2015, doručeným súdu prvého
stupňa 10.12.2015 (podaným na poštovú prepravu 7.12.2015, poznámka odvolacieho súdu), podala
odvolanie bez zákonom stanovených náležitostí, pri preskúmaní ktorého súd prvého stupňa zistil, že
toto neobsahuje náležitosti stanovené zákonom pre riadne odvolanie, nie je predložené v potrebnom
počte rovnopisov. Takéto uznesenie bolo advokátke žalobkyne doručené 23.12.2015. Napriek výzve
obsiahnutej v uznesení žalobkyňa v stanovenej lehote ani neskôr odvolanie nedoplnila.



Žalovaná navrhla napadnuté uznesenie z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdiť. Mala za to, že
odvolanie žalobkyne je neurčité, neodôvodnené, nezrozumiteľné a nepreskúmateľné pre absenciu
dôvodov a preto ho navrhla postupom podľa § 218 ods. 1 písm. a/ a d/ O. s. p. odmietnuť, eventuálne
v prípade ak odvolací súd vzhliadne odvolanie žalobkyne za podanie spĺňajúce náležitosti odvolania
podľa § 205 ods. 1 a 2 O. s. p., aby uznesenie súdu prvého stupňa postupom podľa § 219 O. s. p.
potvrdil ako vecne správne.

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 43 ods. 1 O. s. p. sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka,
aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá
nemôže byť kratšia ako 10 dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o
podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do
60 dní od doručenia takéhoto podania. Podľa odseku 2 vety prvej citovaného zákonného ustanovenia, ak
účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v
konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie
konania.

Podľa § 211 ods. 2 O. s. p., ak tento zákon neustanovuje inak, pre konanie na odvolacom súde platia
primerane ustanovenia o konaní pred súdom prvého stupňa.

Podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p. odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré nemá náležitosti podľa §
205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1 (ktorými podmienkami je
výzva súdu prvého stupňa odvolateľovi na odstránenie vád odvolania urobená uznesením s príslušnými
poučeniami a náprava prípadných nesprávností v takomto postupe súdu prvého stupňa súdom
odvolacím - poznámka odvolacieho súdu).

Preto ak žalobkyňa podala odvolanie proti uzneseniu súdu prvého stupňa, ktorým bolo zrušené
nariadené predbežné opatrenie, bolo jej povinnosťou (ako odvolateľky) odvolanie vypraviť náležitosťami
vyžadovanými najmä vyššie citovaným ust. § 205 ods. 1 O. s. p., teda označením napadnutého
rozhodnutia súdu prvého stupňa (uvedením dátumu jeho vydania a aj príslušného čísla konania),
vymedzením rozsahu napadnutia rozhodnutia, návrhom odvolaciemu súdu ako naložiť s napadnutým
uznesením a tiež konkrétnymi dôvodmi, pre ktoré by malo byť či už samo zrušenie predbežného
opatrenia, alebo prípadne postup súdu vedúci k vydaniu takéhoto rozhodnutia nesprávny.

Pretože odvolateľka v prejednávanej veci (žalobkyňa) si povinnosť podať riadne odvolanie nesplnila
priamo v podaní, ktorým prejavila nepochybný úmysel uznesenie súdu prvého stupňa napadnúť, súd
prvého stupňa vykonal zákonom predpísaným spôsobom pokus o odstránenie vád odvolania a to
uznesením Okresného súdu Galanta zo 17.12.2015 č. k. 17Cpr/1/2013-366 (ktoré bolo advokátke
žalobkyne doručené 23. deň rovnakého mesiaca i roka).

Ak potom riadny odvolací návrh je nutnou podmienkou odvolacieho konania (rovnako ako riadny návrh je
nutnou podmienkou uskutočnenia konania v prvom stupni) a v prejednávanej veci sa neexistenciu tejto i
ďalších náležitostí odvolania - vymedzenia rozsahu napadnutia rozhodnutia a náležitosti predstavovanej
tzv. odvolacími námietkami (voči postupu súdu alebo napadnutému uzneseniu) nepodarilo odstrániť;
odvolaciemu súdu neostalo iné, než po prejednaní veci bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p.
(nešlo tu o žiaden zo zákonom predpokladaných prípadov potreby prejednania veci na pojednávaní
odvolacieho súdu) odvolanie odmietnuť podľa § 218 ods. 1 písm. d/ O. s. p..

O trovách odvolacieho konania potom odvolací súd (obdobne ako pred ním súd prvého stupňa o
trovách konania prvostupňového) nerozhodoval, pretože tu šlo len o riešenie čiastkovej procesnej
otázky v naďalej prebiehajúcom konaní, v ktorom rozhodovanie o trovách konania patrí až konečnému
rozhodnutiu (v tejto súv. por. napr. ust. § 155 ods. 1 O. s. p.).

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnení).



Poučenie:

Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.