Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o. Dolný Smokovec


Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 16Cb/110/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209806
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2013:8712209806.5

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Marekom Kohútom v právnej veci navrhovateľa: TERA INVEST,
s.r.o., so sídlom Horný Smokovec 35, Vysoké Tatry, IČO: 35 935 120, právne zast. Mgr. Andrejom
Šabíkom, advokátom, Staromestská 6/D, Bratislava, proti odporcovi: Šrobárov ústav detskej tuberkulózy
a respiračných chorôb, n.o., so sídlom Dolný Smokovec, Vysoké Tatry, IČO: 37 886 479, právne
zast. JUDr. Martou Srncovou, advokátkou, AK so sídlom Seberíniho 9, Bratislava, v konaní o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu nebytového priestoru, takto

r o z h o d o l :

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

Žiadnemu z účastníkov náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ žalobou doručenou súdu dňa 19.7.2012 domáhal určenia, že výpoveď z nájmu uskutočnená
odporcom listom zo dňa 30.3.2012 je neplatná a nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu naďalej trvá
ako aj náhrady trov konania.

Na pojednávaní konanom dňa 26.6.2013 súd pripustil zmenu žalobného návrhu spočívajúcu v jeho
rozšírení o slová „doručeným navrhovateľovi dňa 24.4.2012“ tak, že žalobný návrh znel:

Súd určuje, že výpoveď z nájmu uskutočnená odporcom listom zo dňa 30.3.2012, doručeným
navrhovateľovi dňa 24.4.2012, je neplatná a nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu naďalej trvá.

V odôvodnení svojho návrhu navrhovateľ uviedol, že je obchodná spoločnosť podnikajúca okrem iného
aj v oblasti prenájmu nehnuteľností spojeným s inými než základnými službami - obstarávateľská
činnosť. Navrhovateľ je zároveň výlučným vlastníkom nehnuteľnosti označenej „Y. pre matku a dieťa“ s
adresou X. T. XX, L. B., nachádzajúcej sa v kat. ú. T. T., zapísanej na LV č. XX, vedenom Správou katastra
Y.. Odporca je neziskovou organizáciou pôsobiacou v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti.
Nájomnom zmluvou zo dňa 1.1.2008 sa navrhovateľ ako prenajímateľ a odporca ako nájomca dohodli
na odplatnom prenechaní užívania vyššie označenej nehnuteľnosti za účelom poskytovania zdravotnej
starostlivosti vrátane ubytovania. Nájom bol podľa navrhovateľa dojednaný na dobu určitú od 1.1.2008
do 31.12.2014, s možnosť automatického predĺženia o ďalších 5 rokov v prípade, ak nájomca hrubo
neporuší nájomnú zmluvu s tým, že tento nájom bol dodatkom predĺžený o ďalšie obdobie. Navrhovateľ
sa mal na základe sprostredkovanej informácie od p. Michala Y. dozvedieť, že štatutárna zástupkyňa
odporcu p. S.. R. Q. sa prostredníctvom tejto osoby pokúsila navrhovateľovi doručiť listovú zásielku,
ktorej obsahom mala byť výpoveď z nájmu nebytového priestoru. Je pravdou, že p. Y. je osobou
splnomocnenou navrhovateľom na preberanie zásielok, avšak výlučne vo vzťahu k Slovenskej pošte,
preto podľa navrhovateľa odovzdanie akejkoľvek zásielky tejto osobe nemá a nemôže mať za následok



jej riadne doručenie navrhovateľovi. Na uvedené reagoval navrhovateľ listom zo dňa 11.4.2012, v ktorom
odporcu upozornil, že p. Y. nie je štatutárnym zástupcom ani osobou oprávnenou na preberanie zásielok
za navrhovateľa a vyzval odporcu, aby uskutočnil riadne doručenie predmetnej zásielky prostredníctvom
poštového podniku alebo iného oprávneného doručovateľa na adresu navrhovateľa, čo odporca ku dňu
podania žaloby neurobil. Navrhovateľ preto disponuje len fotokópiou predmetnej listovej zásielky nie
však originálom, ktorej obsahom je oznámenie uskutočnené odporcom vo vzťahu k navrhovateľovi,
v ktorom mu odporca oznamuje, že v súlade s článkom VII. nájomnej zmluvy končí nájomný vzťah
výpoveďou v 6 mesačnej výpovednej lehote, ktorá začína plynúť dňom doručenia výpovede. Tento
svoj krok odporca odôvodnil dlhodobo nepriaznivým vývojom v zdravotníctve, keď ekonomická situácia
neumožňuje odporcovi zotrvať naďalej v tomto, podľa jeho slov, nevýhodnom ekonomickom vzťahu. S
poukazom na ust. § 45 ods. 1 Obč. zák. ako aj na názor súdnej praxe, podľa ktorej je prejav vôle voči
neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozícii, t. j. keď adresát nadobudne
reálnu možnosť oboznámiť sa s jej obsahom. Nakoľko navrhovateľ ku dňu podania žaloby nedisponuje
originálom predmetnej zásielky, nie je podľa neho možné uvažovať o akýchkoľvek právny následkoch
plynúcich z predmetného právneho úkonu a teda ani o začatí plynutia výpovednej lehoty. Podľa názoru
navrhovateľa ide o neexistentný právny úkon, pri ktorom z dôvodu, že ho explicitne neupravuje právny
poriadok, je potrebné z hľadiska právnych následkov vychádzať z právnej úpravy absolútne neplatných
právnych úkonov a hľadieť naň ako keby nebol urobený s tým, že táto neplatnosť nemôže byť zahojená
dodatočným schválením a nemôže sa konvalidovať ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti.

Zároveň navrhovateľ poukázal, že výpoveď z nájmu nespĺňa podstatné náležitosti právneho úkonu z
hľadiska jeho určitosti, keď podľa článku VII. bodu 1 nájomnej zmluvy je možné prenájom predmetu
zmluvy ukončiť výpoveďou prenajímateľa alebo nájomcu ak nájomca užíva priestory v rozpore s
touto zmluvou, ak nájomca prenechá nebytové priestory alebo ich časť do podnájmu bez súhlasu
prenajímateľa, alebo ak na nájomcu bol podaný alebo vyhlásený návrh na konkurz alebo nájomca
vstúpil do likvidácie. Vo výpovedi z nájmu uskutočnenej odporcom listom zo dňa 30.3.2012 však podľa
navrhovateľa absentuje akákoľvek bližšia konkretizácia dôvodu, ktorý odporca uplatňuje s tým, že
tento sa obmedzil len na konštatovanie dlhodobo nepriaznivého ekonomického vývoja v zdravotníctve.
Poukazujúc na konštantnú judikatúru, podľa ktorej je výpoveď z nájmu jednostranným hmotnoprávnym
úkonom, pre ktorý je predpísaná písomná forma a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu podľa
ust. § 34 a nasl. Obč. zák., uvedenia lehoty, kedy sa má nájom skončiť, musí byť v ňom uvedený
aj dôvod výpovede. Podľa navrhovateľa s ohľadom na zásadu subsidiarity Obč. zákonníka vyjadrenú
v ust. § 1 ods. 2 je potrebné v danom prípade analogicky aplikovať taktiež ust. § 711 ods. 2 Obč.
zák., podľa ktorého sa musí dôvod výpovede skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť
s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná s tým, že dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.
Zároveň poukazujúc na judikát Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 21Cdo/3013/2005 navrhovateľ uviedol, že
pomocou výkladu prejavu vôle nie je možné nahrádzať alebo dopĺňať vôľu, ktorú účastník v rozhodnej
dobe síce mal, ale ju vo výpovedi neprejavil. Poukazujúc na vyššie uvedené, a to aj bez ohľadu na
existenciu právneho úkonu výpovede z nájmu uskutočneného listom zo dňa 30.3.2012 mal navrhovateľ
za to, že daná písomnosť je absolútne neplatným právnym úkonom z dôvodu jej neurčitosti, ktorú nie
je možné odstrániť ani prípadným výkladom vôle odporcu. Podľa navrhovateľa neobstojí ani prípadný
argument odporcu dlhodobým nepriaznivým vývojom v zdravotníctve, keď jednou zo zásad právneho
poriadku je zásada, že porušenie práva nemôže vzniknúť tomu, kto právo porušuje, iné právo, a preto aj
prípadné hrubé porušenie zmluvy zo strany nájomcu neplatením nájomného, nemôže mať za následok
vznik jeho práva vypovedať nájomnú zmluvu. Toto právo totiž môže vzniknúť výlučne strane dotknutej
porušením povinností, pričom opačný názor by umožňoval zmluvným stranám šikanózny výkon ich práv
tým, že pokiaľ sami spôsobia porušenie zmluvnej povinnosti, môžu ešte na dôvažok sankcionovať druhú
zmluvnú stranu vypovedaním zmluvy.

V súvislosti s otázkou naliehavého právneho záujmu ako obligatórnej podmienky prípustnosti žaloby
o určenie v zmysle ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ poukázal na
judikatúru Najvyššieho súdu v zmysle ktorej je táto podmienka splnená aj v prípade, ak sa žalobou
o určenie dá predísť žalobe o plnenie podľa ust. § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, čo
možno podľa navrhovateľa jednoznačne subsumovať aj pod tento prípad. Odporca sa v zmysle článku
VI. bod 1 nájomnej zmluvy zaviazal platiť mesačné nájomné pre rok 2011 v súlade s dodatkom č.
3 k nájomnej zmluve zo dňa 20.3.2011 vo výške 8.888,90 eur. Za zásadnú skutočnosť považoval
navrhovateľ to, že nehnuteľnosť, ktorá je aktuálne v nájme odporcu je z dôvodu poskytnutia úveru
navrhovateľovi založená v prospech Všeobecnej úverovej banky, a.s. ako záložného veriteľa, pričom



splácanie predmetného úveru je v prevažnej väčšine zabezpečené prostredníctvom nájomného, ktoré
odporca každomesačne poukazuje v prospech účtu navrhovateľa. Navrhovateľa má preto eminentný
záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom, nakoľko v prípade predčasného ukončenia zmluvného
vzťahu s odporcom sa reálne vystavuje hrozbe realizácie záložného práva zo strany záložného veriteľa.
Naviac má navrhovateľ informácie, že odporca v súčasnosti podniká všetky kroky súvisiace s ukončením
nájomného vzťahu vrátane rozväzovania pracovného pomeru so svojimi zamestnancami, preto podanie
žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu zo strany navrhovateľa v danom prípade jednoznačne
napĺňa jej preventívnu funkciu.

Odporca sa k návrhu vyjadril svojím písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.10.2012
v ktorom uviedol, že je poskytovateľom špecializovanej zdravotnej starostlivosti s pôsobnosťou pre
celé územie SR so zameraním na ochorenie detskej tuberkulózy a respiračných chorôb u detských
pacientov. Hlavný zdrojom príjmov, z ktorých odporca hradí všetky svoje prevádzkové náklady sú
náhrady poskytované zdravotnými poisťovňami, teda zo zdrojov verejného zdravotného poistenia.
Odporca sa v posledných dvoch rokoch dostal do ekonomicky nepriaznivej situácie, ktorá si vyžaduje
neodkladné prijatie účinných úsporných opatrení, pričom jedným z viacerých efektívnych opatrení
sa javila možnosť dohody s prenajímateľom nehnuteľnosti - navrhovateľom, ktorú odporca užíval
titulom nájmu od roku 2008 o zníženie ceny mesačného nájmu budovy, pričom tieto rokovania boli
neúspešné. Poukazujúc na rastúci trend zvyšovania finančnej zaťaženosti odporcu by súčasná cena
nájmu a služieb súvisiacich s užívaním predmetu nájmu viedla k postupnej likvidácii odporcu, preto
bolo nevyhnutné pristúpiť k radikálnemu riešeniu daného stavu v záujme zachovania jeho existencie
vo verejnoprospešnom záujme. Správna rada odporcu po dôkladnom zvážení na svojom zasadnutí
dňa 29.3.2012 prijala rozhodnutie vypovedať nájomnú zmluvu a zabezpečiť umiestnenie kapacity
lôžkových oddelení detských pacientov vo vlastnom stavebnom objekte odporcu. Nakoľko navrhovateľ
nie je prístupný na uzatvorenie dohody o skončení nájmu nehnuteľnosti, bol odporca ako nájomca
podľa článku VII. zmluvy o nájme nútený uplatniť svoje právo na vypovedanie nájomného vzťahu
jednostranným právnym úkonom rešpektujúc výpovednú lehotu šiestich mesiacov odo dňa doručenia
písomnej výpovede druhej zmluvnej strane. Napriek skutočnostiam, že pod bodom 7.1 nájomnej zmluvy
sa výslovne uvádzajú skutkové dôvody, ktoré oprávňujú k výpovedi nájmu výlučne stranu prenajímateľa,
nájomca oznámil svojím písomným podaním zo dňa 30.3.2012 jednostranné ukončenie nájomnej zmluvy
s odôvodnením svojej nepriaznivej finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje pokračovať v neefektívnom
záväzkovom vzťahu na ťarchu verejných prostriedkov a vlastného zadlžovania sa. Výpoveď bola podľa
odporcu prenajímateľovi odoslaná doporučenou poštovou zásielkou do miesta jeho sídla dňa 24.4.2012,
čím týmto dňom začala pre nájomcu plynúť šesť mesačná výpovedná doba podľa bodu 7.2 zmluvy
o nájme nehnuteľnosti. Odporca zabezpečil vypratanie stavebného objektu a je pripravený k jeho
riadnemu odovzdaniu prenajímateľovi ku dňu 24.10.2012. V ďalšom odporca uviedol, že je neziskovou
organizáciou podľa zák. č. 213/1997 Z. z. v znení neskorších predpisov, ktorá vznikla transformáciou
príspevkovej organizácie štátu podľa zák. č. 13/2001 Z. z., pričom podľa ust. § 100b ods. 2 zák. č.
578/2004 Z. z. Ministerstvo zdravotníctva SR vymenúva nadpolovičnú väčšinu členov správnej rady
vrátane jej predsedu aj v neziskovej organizácii - odporcovi. Odporca mal ďalej za to, že podľa ust. § 5a
ods. 4 zák. č. 211/2000 Z. z. je subjektom, ktorý podlieha režimu povinne zverejňovaných zmlúv podľa
ust. § 47a zák. č. 546/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa Občiansky zákonník. Preto poukazujúc na
ust. § 490 ods. 2 Obč. zák. je vyjadrenie navrhovateľa ohľadom prolongácie zmluvy o ďalšie obdobie
v rozpore s platným právnym stavom. Zároveň je aj vyjadrenie navrhovateľa k spôsobu doručovania
výpovede podľa odporcu právne bezvýznamné s poukazom na fakticky spôsob doručenia predmetnej
písomnosti do miesta sídla navrhovateľa doporučenou poštovou zásielkou.

Podľa odporcu zákon pre výpoveď nepredpisuje žiadnu formu s tým, že v nájomnej zmluve nie je
spôsob doručovania alebo forma výpovede dohodnutá. Predmetom vzájomného záväzkového právneho
vzťahu medzi stranami nie je podľa odporcu zmluva o nájme nebytových priestorov podľa príslušných
ustanovení zák. č. 116/1990 Zb., preto citácia úpravy ust. § 9 ods. 1, 2 tohto zákona uvádzaná v
žalobnom návrhu je právne bezvýznamná k predmetu sporu. V záhlaví nájomnej zmluvy uzatvorenej
účastníkmi je jasne deklarovaný záväzkový vzťah ako nájom veci (nehnuteľnosti) podľa ust. § 663 Obč.
zák., pričom z ust. § 1 zák. č. 116/1990 Zb. nemožno podľa odporcu vyvodiť, žeby sa tento zákon
vzťahoval aj na zmluvy o nájme stavieb, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory tak ako to vyplýva z
judikátu R 90/2004. Obdobne odporca namietal interpretáciu navrhovateľa k obsahovej stránke (dôvodu)
výpovede s poukazom na zákonnú úpravu výpovede z nájmu bytu resp. výpovede z pracovného pomeru,



keď v oboch prípade ide o kogentnú úpravu príslušných právnych noriem, ktorú nemožno stotožňovať
ani analogicky uplatniť pri výpovedi z nájmu veci, keď navrhovateľ zrejme opomenul všeobecnú úpravu
skončenia nájmu podľa komplexnej úpravy v Obč. zák. (ust. § 676 až § 684 Obč. zák.).

Navrhovateľ vo svojom doplňujúcom vyjadrení k argumentácii odporcu ohľadom neprolongovania
nájomnej zmluvy z dôvodu, že táto nebola zverejnená aj napriek tomu, že podlieha režimu povinného
zverejňovania zmlúv podľa ust. § 47a Obč. zák. uviedol, že doba prenájmu predmetu zmluvy je od
1.1.2003 do 31.12.2014, preto je nesporné, že k žiadnej prolongácii jej účinnosti nemohlo dôjsť, nakoľko
táto je aktuálne účinná, pričom obsahom všetkých dodatkov k nájomnej zmluve bola výlučne úprava
výšky nájomného, a to dokonca v prospech odporcu jeho znížením. Podľa ust. článku III. bodu 3.2
nájomnej zmluvy si zmluvné strany dohodli, že ak nájomca hrubo neporuší ustanovenia tejto zmluvy,
nájomný pomer sa automaticky predlžuje o 5 rokov, keď za týmto účelom je prenajímateľ povinný
najneskôr 6 mesiacov pred uplynutím dobu nájmu vyjadriť sa písomne nájomcovi, či nájomca hrubo
neporušil ustanovenia tejto zmluvy. Ustanovenia § 47a ods. 1, 4 a § 490 ods. 2 Obč. zák. boli do Obč.
zák. inkorporované na základe poslednej novely Obč. zák. uskutočnenej zák. č. 546/2010 Z. z. pričom
podľa prechodných ustanovení k uvedenému zákonu konkrétne podľa ust. § 879n Obč. zák. ustanovenia
tohto zákona sa vzťahujú na zmluvu podľa ust. § 47a uzavretú po 1.1.2011. Keďže nájomná zmluva
bola uzatvorená dňa 1.1.2008 nie je podľa navrhovateľa v jej prípade možné ani v teoretickej rovine
uvažovať o aplikácii ustanovení zák. č. 211/2000 Z. z. resp. Obč. zák. o povinnom zverejňovaní zmlúv
a s tým súvisiacich právnych následkov.

Navrhovateľ potvrdil doručenie výpovede z nájmu dňa 24.4.2012, avšak až po písomnom upozornení
odporcu zo dňa 11.4.2012, v ktorom navrhovateľ odporcu dôrazne vyzval na jej riadne doručenie, pričom
však naďalej zotrval v názore, že predmetný úkon nie je určitý z hľadiska všeobecných ustanovení
o platnosti právnych úkonov. Poukazujúc na už cit. článok VII. bod 1 nájomnej zmluvy, v ktorom sú
uvedené dôvody, pre ktoré možno ukončiť nájom výpoveďou, nemožno podľa navrhovateľa s ukončením
nájomného vzťahu uvažovať podporne o aplikácii ust. § 677 ods. 1 Obč. zák., nakoľko predmetné
ustanovenie rieši výlučne ukončenie nájomného vzťahu dojednaného na dobu neurčitú, a preto je v
súvislosti s ukončením nájomnej zmluvy nutné vychádzať z článku VII. bod 1 nájomnej zmluvy.

Odporca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.5.2013 uviedol, že dňa 24.10.2012 protokolárne odovzdal
prenajímateľovi vyprataný objekt a následne zabezpečil vyrovnanie všetkých peňažných záväzkov
súvisiacich s užívaním stavby odo dňa jej odovzdania. Opätovne zdôraznil, že predmetom nájmu neboli
nebytové priestory v zmysle ust. § 116/1990 Zb. ale nájom veci - nehnuteľnosti, ktorý sa spravuje
všeobecnými ustanovenia § 663 a nasl. Obč. zák..

Poukázal na to, že procesným predpokladom žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p. je existencia
naliehavého právneho záujmu, pričom žaloba má charakter preventívny, ktorý musí byť daný už pri
podaní návrhu a taktiež musí byť daný v čase rozhodnutia súdu a rieši sa ňou stav objektívnej neistoty
medzi sporovými stranami. Keďže v čase rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu
odporca svojím jednostranným prejavom vôle zrušil nájomný vzťah a nehnuteľnosť už viac ako pol
roka neužíva, nemôže táto žaloba plniť zákonom predvídaný účel. V prejednávanej veci sa navrhovateľ
domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu s cieľom zachovania záväzkového právneho vzťahu
založeného zmluvou, pričom s poukazom na faktický stav, keď odporca predmet nájmu neužíva, nerieši
určovacia žaloba legitímne očakávanú situáciu, teda neodstraňuje stav právnej neistoty účastníkov, a
preto nemôže byť podľa odporcu ani opodstatnená. Platnosť resp. neplatnosť právneho úkonu výpovede
nemožno posudzovať izolovane bez zreteľa na predmet tvoriaci základ záväzkového vzťahu účastníkov.

Ukončenie nájmu sa spravuje §§ 676 až 684 Obč. zák., pričom článok VII. zmluvy o nájme
umožňuje prenajímateľovi aj nájomcovi ukončiť zmluvný vzťah písomnou výpoveďou v šesť mesačnej
výpovednej lehote, pričom obmedzenie vypovedať zmluvu nájomcom len na základe podania návrhu
na konkurz alebo z dôvodu vstupu do vlastnej likvidácie je podľa odporcu nepochybne diskriminačnou
podmienkou platnosti tohto záväzkového právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi ako jednou
zo základných zásad s väzbou na ust. § 39 Obč. zák.. Žalobný návrh sám o sebe zjavne svedčí o
nepoctivom výkone práv navrhovateľa v postavení prenajímateľa účelovo odčerpávať titulom nájomného
peňažné prostriedky hradené odporcovi zo zdrojov verejného zdravotného poistenia. V ďalšom odporca
poukázal na majetkovú účasť navrhovateľa v odporcovi v právnom postavení spoluzakladateľa odporcu



prostredníctvom spoločnosti SUN - BRONCH, s.r.o., ktorej je navrhovateľ väčšinovým vlastníkom.
Samotné personálne prepojenie obchodných spoločností nie je podľa navrhovateľa protiprávne.
Správanie sa týchto osôb však musí byť obvyklé a poctivé, zodpovedajúce základným v spoločnosti
prevládajúcim morálnym pravidlám, čo v sfére konfliktu záujmov vyplývajúceho z právneho postavenia
žalujúcej strany zjavne absentuje.

Argumentácia navrhovateľa k určitosti právneho úkonu výpovede je podľa odporcu zarážajúca už len
tým, že navrhovateľ je v právnom postavení spoluzakladateľa odporcu a je teda v plnom rozsahu
oboznámený s ekonomickou situáciou v zdravotníctve ako aj s jej stavom u odporcu. Právny zástupca
navrhovateľa Mgr. Andrej Šabík je členom správnej rady odporcu do pôsobnosti ktorej patrí o. i. aj
schvaľovanie ročnej účtovnej závierky, správ o činnosti a hospodárení odporcu a rozhodovanie o použití
zisku a úhrade strát vrátane určenia spôsobu ich vyporiadania. Naviac práve rozhodnutím správnej
rady bola riaditeľka odporcu zaviazaná vypovedať nájomnú zmluvu s navrhovateľom, preto je podľa
odporcu z morálneho a etického hľadiska neospravedlniteľné, že práve člen správnej rady a advokát v
jednej osobe obhajuje záujmy súkromnej spoločnosti proti záujmom neziskovej organizácie poskytujúce
verejnoprospešné služby, ktorej je reprezentantom v postavení voleného funkcionára.

Navrhovateľ vo svojom ostatnom doplňujúcom vyjadrení k otázke naliehavého právneho záujmu uviedol,
že tento je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi, ktorý
je ohrozením navrhovateľovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom
odstrániť, pričom ide predovšetkým o situácie, kedy by bez tohto určenia bolo právo navrhovateľa
ohrozené alebo kedy by bez tohto určenia sa stalo právne postavenie navrhovateľa neistým. Táto
existencia naliehavého právneho záujmu je daná aj vtedy, keď určenie existencie práva alebo právneho
vzťahu priaznivo prípadne nepriaznivo ovplyvní právne postavenie navrhovateľa voči odporcovi. Toto
priaznivé resp. nepriaznivé ovplyvnenie môže spočívať nielen v odstránení spornosti či neistoty
navrhovateľovho právneho postavenia voči odporcovi ale aj v založení možnosti uplatnenia vlastného
vynutiteľného práva k predmetu určenia. Podľa navrhovateľa všetky vyššie uvedené kritériá naliehavého
právneho záujmu je možné subsumovať pod tento prípad, keď sa domáha jednak neplatnosti výpovede
z nájmu ako aj určenia, že nájomný vzťah účastníkov naďalej trvá. U navrhovateľa naďalej existuje
objektívny stav neistoty, nakoľko nevie, či je aktuálne v zmluvnom vzťahu s odporcom alebo nie s tým,
že je bezpredmetné to, že dňa 24.10.2012 došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a že odporca budovu už
viac ako pol roka neužíva. Podmienkou trvania nájomného vzťahu totiž nie je faktické užívanie predmetu
nájmu nájomcom s tým, že je len jeho vecou, či predmet nájmu užíva alebo nie. Navyše v odovzdávacom
protokole zo dňa 24.10.2012 navrhovateľ výslovne uviedol, že prevzatím predmetu nájmu neuznáva
platnosť výpovede zo dňa 30.3.2012 a že k prevzatiu predmetu nájmu pristúpil výlučne z dôvodu, aby
ho uchránil pred možným vznikom škôd.

V prípade svojho úspechu v spore sa mieni navrhovateľ domáhať voči odporcovi zaplatenia dlžného
nájomného za obdobie, odkedy sa dostal do omeškania s jeho platením. Preto určením, že nájomný
vzťah trvá jednoznačne dôjde u navrhovateľa vo vzťahu k predmetu určenia k založeniu vynutiteľného
práva v podobe možnosti uplatniť si voči odporcovi nárok na zaplatenie dlžného nájomného.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, výsluchom riaditeľky
odporcu ako aj prednesmi právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav:

Z nájomnej zmluvy predloženej navrhovateľom spoločne so žalobným návrhom uzatvorenej medzi
navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom podľa ust. § 663 Obč. zák., ktorá nie je
datovaná na predmet nájmu objektu „Pavilón pre matku a dieťa“ adresa Horný Smokovec č. 35 Vysoké
Tatry, nachádzajúcom sa v kat. ú. Starý Smokovec súd zistil, že doba prenájmu bola medzi účastníkmi
dohodnutá od 1.1.2003 do 31.12.2014, pričom sa zmluvné strany dohodli, že ak nájomca hrubo neporuší
ustanovenia tejto zmluvy, nájomný pomer sa automaticky predĺži o päť rokov, keď za týmto účelom
je prenajímateľ povinný najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím doby nájmu vyjadriť sa písomne
nájomcovi, či nájomca hrubo porušil ustanovenia tejto zmluvy. Zároveň tejto zmluve chýba presné
určenie ceny nájmu. Podľa článku VII. bodu 1 nájomnej zmluvy je možné prenájom predmetu zmluvy
ukončiť výpoveďou prenajímateľa alebo nájomcu ak nájomca užíva priestory v rozpore s touto zmluvou,
ak nájomca prenechá nebytové priestory alebo ich časť do podnájmu bez súhlasu prenajímateľa, alebo



ak na nájomcu bol podaný alebo vyhlásený návrh na konkurz alebo nájomca vstúpil do likvidácie.
Zároveň si účastníci dohodli písomnú formu výpovede so šesť mesačnou výpovednou lehotou, ktorá
začína plynúť dňom doručenia výpovede druhej strane.

Z kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako predávajúcim a odporcom ako kupujúcim zo dňa
18.5.2005 súd zistil, že ňou žalovaný predal žalobcovi nehnuteľnosť objektu „Pavilón pre matku a dieťa“
v Hornom Smokovci č. 35, Vysoké Tatry, nachádzajúcu sa v kat. ú. Starý Smokovec vrátane parcely, na
ktorej sa nachádza táto nehnuteľnosť za sumu 51.500.000,- Sk.

Z nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi navrhovateľom ako prenajímateľom a odporcom ako nájomcom
podľa ust. § 663 Obč. zák. dňa 1.1.2008, na predmet nájmu objektu „Pavilón pre matku a dieťa“ adresa
Horný Smokovec č. 35 Vysoké Tatry, nachádzajúcom sa v kat. ú. Starý Smokovec súd zistil, že doba
prenájmu bola medzi účastníkmi dohodnutá od 1.1.2008 do 31.12.2014, pričom sa zmluvné strany
dohodli, že ak nájomca hrubo neporuší ustanovenia tejto zmluvy, nájomný pomer sa automaticky predĺži
o päť rokov, keď za týmto účelom je prenajímateľ povinný najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím doby
nájmu vyjadriť sa písomne nájomcovi, či nájomca hrubo porušil ustanovenia tejto zmluvy. Zároveň sa
touto zmluvou dohodli na nájomnom vo výške 700.000,- Sk mesačne.

Dodatkom č. 3 sa účastníci dohodli na celkovej výške nájmu za rok 2011 v sume 120.000,- eur.

Z dodatku k nájomnej zmluve zo dňa 1.1.2008, ktorý nadobudol účinnosť dňa 1.1.2009 súd zistil, že
účastníci si dohodli mesačnú výšku nájomného vo výške 560.000,- Sk.

Zo žiadosti odporcu adresovanej navrhovateľovi súd zistil, že ňou požiadal odporca o zníženie
nájomného na sumu 23.700,- eur za rok 2011 a na sumu 130.367,28 eur za rok 2012.

Zo zápisnice z riadneho zasadnutia správnej rady odporcu konaného dňa 29.3.2012 súd zistil, že na
tomto zasadnutí správna rada zaviazal riaditeľku odporcu k vypovedaniu nájomnej zmluvy zo dňa
1.1.2008 na predmet prenájmu „Pavilón pre matku a dieťa“ z dôvodu dlhodobého nepriaznivého vývoja
v zdravotníctve.

Z výpovede nájmu datovanej ku dňu 30.3.2012 súd zistil, že ňou odporca v súlade s článkom VII.
nájomnej zmluvy zo dňa 1.1.2008 ukončil zmluvný vzťah výpoveďou nájmu navrhovateľovi v šesť
mesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť dňom doručenia výpovede. Ako dôvod ukončenia
nájmu bol uvedený dlhodobý nepriaznivý ekonomický vývoj v zdravotníctve, keď ekonomická situácia
nájomcu neumožňuje nájomcovi zotrvávať naďalej v tomto ekonomicky nevýhodnom zmluvnom vzťahu.

Z fotokópie doručenky súd zistil, že túto výpoveď si navrhovateľ prevzal dňa 24.4.2012.

Z protokolu o odovzdaní a prevzatí objektu „Pavilónu pre matku a dieťa“ X. T. spísaného dňa 24.10.2012
medzi navrhovateľom a odporcom súd zistil, že uvedeného dňa navrhovateľ prevzal predmet nájmu
spolu s príslušenstvom s tým, že zároveň uviedol, že nájom nebol ukončený platne a teda nájomná
zmluva je platná a účinná a nájom trvá. Napriek tejto skutočnosti v snahe predísť škodám na predmete
nájmu prevzal predmet nájmu.

Z rozhodnutia Vlády SR zo dňa 31.3.2004 súd zistil, že ním bolo rozhodnuté o transformácii štátnej
príspevkovej organizácie s názvom Šrobárov ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb Dolný
Smokovec, IČO: 227 820, pričom záujemca bol uvedený SUN - BRONCH, s.r.o. s tým, že Ministerstvo
zdravotníctva SR vložilo do tejto neziskovej organizácie majetok štátu, ktorého hodnota bola ku dňu
30.11.2003 vo výške 245.914.000,- Sk.



Z rozhodnutia Krajského úradu v Prešove zo dňa 6.5.2004 súd zistil, že ním správny orgán dňa 1.4.2004
zaregistroval odporcu ako neziskovú organizáciu poskytujúcu všeobecne prospešné služby s tým, že
táto má dvoch zakladateľov, a to Ministerstvo zdravotníctva SR a obchodnú spoločnosť SUN - BRONCH,
s.r.o..

Z výpisu z obchodného registra navrhovateľa súd zistil, že jediný spoločník a konateľ navrhovateľa je
Ing. Y. T..

Z výpisu z registra neziskových organizácií odporcu súd zistil, že jeho zakladateľmi sú právnické osoby,
a to SUN - BRONCH, s.r.o. a Ministerstvo zdravotníctva SR.

Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Prešov súd zistil, že majoritným spoločníkom obchodnej
spoločnosti SUN - BRONCH, s.r.o. je navrhovateľ.

Štatutárna zástupkyňa odporcu S.. R. Q. súdu na pojednávaní uviedla, že po transformácii odporcu
na neziskovú organizáciu bývalé vedenie odporcu predalo budovu, ktorá bola zrekonštruovaná z
kapitalizačných výdavkov štátu navrhovateľovi ako prebytočný majetok s tým, že žalovaný si ju vzápätí
prenajal, a to prvýkrát nájomnou zmluvou zo dňa 1.6.2005 na dobu určitú od 1.6.2005 do 31.12.2008
s automatickým predlžením nájmu do 31.12.2013. V roku 2008 bola z dôvodu žiadosti o poskytnutie
nenávratných finančných prostriedkov z eurofondov uzatvorená nájomná zmluva, pričom z dôvodu
nepriaznivých ekonomických ukazovateľov odporca ako nájomca viackrát žiadal navrhovateľa ako
prenajímateľa o zníženie výšky nájmu, na ktorom sa dohodli každoročne.

Právna zástupkyňa odporcu na pojednávaní poukázala na neprípustnosť tejto žaloby z procesného
hľadiska, pretože na danom určení nemôže byť naliehavý právny záujem, keďže navrhovateľ mal
možnosť uplatniť svoje nároky žalobou na plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p. poukazujúc na
rozsudok NS SR č. k. 3Cdo/300/2008 zo dňa 6.8.2008, ktorým došlo k zamietnutiu žaloby o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu reklamnej plochy pre nedostatok naliehavého právneho záujmu ako
aj na ďalší rozsudok NS SR č. k. 4Cdo/37/2009. Zároveň malo dôjsť k jednoznačnému skončeniu
nájomného vzťahu výpoveďou a odovzdaniu objektu navrhovateľovi s tým, že peňažné záväzky nájomcu
voči prenajímateľovi boli vyrovnané, teda neexistuje medzi účastníkmi žiaden faktický vzťah, čo bráni
určovacej žalobe. Nakoľko objekt nie je odporcom užívaný, nemá v danej veci určovacia žaloba z
procesného hľadiska opodstatnenie.

Právna zástupkyňa navrhovateľa na tom istom pojednávaní uviedla, že z rozsudku NS SR č. k.
3Cdo/300/2008 vyplýva, že žaloba bola zamietnutá z dôvodu, že navrhovateľ žaloval o určenie
neplatnosti výpovede z nájmu a nežaloval aj o určenie, že nájomný vzťah trvá, pričom za takéhoto
predpokladu by bolo možné predmetnej žalobe v zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p. vyhovieť. Navrhovateľ
súdu uviedol, že nie je možné vylúčiť skutočnosť, že odporca si túto skutočnosť nerozmyslí a bude chcieť
objekt užívať, pričom navrhovateľ by ho chcel prenajať tretiemu subjektu.

Podľa ust. § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku (OSP) návrhom na začatie konania možno
uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom
naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 120 ods. 1 prvá a druhá veta OSP účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.

Podľa ust. § 34 OZ právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv
alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.



Rozhodnutie o dôvodnosti žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu
a určenia, že nájomný vztah účastníkov trvá, záviselo od posúdenia existencie naliehavého právneho
záujmu, ktorý vyžaduje ust. § 80 písm.c/ O.s.p.. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že určovaciu
žalobcu môže navrhovateľ podať, ak na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pričom
navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, či tu právny vzťah
alebo právo je alebo nie je, či v čase rozhodovania súdu má tento naliehavý právny záujem. Ak takýto
právny záujem nepreukáže, nemôže byť navrhovateľ úspešný a žaloba musí byť zamietnutá a to aj
v prípade ak by inak podmienky na požadovanom určení v zmysle hmotného práva boli. Z hľadiska
citovaného ustanovenia nie je rozhodujúce, či pri určení neplatnosti právneho úkonu ide o relatívnu alebo
absolútnu neplatnosť, pretože aj absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať len ten, kto má na takomto
určení naliehavý záujem.

Navrhovateľ spočiatku pred protokolárnym odovzdaním predmetu odporcom svoj naliehavý právny
záujem na takomto určení odôvodňoval tým, že sa žalobou o určenie dá predísť žalobe o plnenie
podľa ust. § 80 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku, čo možno podľa navrhovateľa jednoznačne
subsumovať aj pod tento prípad. Odporca sa v zmysle článku VI. bod 1 nájomnej zmluvy zaviazal platiť
mesačné nájomné pre rok 2011 v súlade s dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 20.3.2011 vo
výške 8.888,90 eur. Za zásadnú skutočnosť považoval navrhovateľ to, že nehnuteľnosť, ktorá je aktuálne
v nájme odporcu je z dôvodu poskytnutia úveru navrhovateľovi založená v prospech Všeobecnej
úverovej banky, a.s. ako záložného veriteľa, pričom splácanie predmetného úveru je v prevažnej väčšine
zabezpečené prostredníctvom nájomného, ktoré odporca každomesačne poukazuje v prospech účtu
navrhovateľa. Navrhovateľa má preto eminentný záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom,
nakoľko v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu s odporcom sa reálne vystavuje hrozbe
realizácie záložného práva zo strany záložného veriteľa. Naviac má navrhovateľ informácie, že odporca
v súčasnosti podniká všetky kroky súvisiace s ukončením nájomného vzťahu vrátane rozväzovania
pracovného pomeru so svojimi zamestnancami, preto podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu zo strany navrhovateľa v danom prípade jednoznačne napĺňa jej preventívnu funkciu.

K odôvodneniu procesnej prípustnosti žaloby danú jeho naliehavým právnym záujmom na takomto
určení súd uvádza, že podľa ustanovení súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení je daný
najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, kde by bez tohto
určenia jeho právne postavenie sa stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80
písm.c/ O.s.p. nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti
podľa ust. § 80 písm.b/ O.s.p. Určovací návrh je tak prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany
právneho postavenia navrhovateľa skôr než toto jeho postavenie bolo poručené, jeho cieľom je zásadne
poskytnutie preventívnej ochrany. V tom spočíva jeho rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie
prichádza do úvahy až vtedy, ak už bolo právo navrhovateľa porušené, kde jeho cieľom je reparácia.
Akonáhle však bolo právo navrhovateľa porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ
už nemôže mať naliehavý právny záujem na určení daného práva alebo právneho vzťahu resp. na
určení, že tu dané právo alebo právny vzťah nie je. V tom zmysle jeho návrh na určenie je neprípustný.
Navrhovateľ má v tomto prípade právny záujem len na odstránení následkov údajného porušenia práva,
teda na plnení. Uvedená zásada, že v prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti nie je
daný naliehavý právny záujem na určovacej žalobe však neplatí vtedy, ak navrhovateľ napriek možnosti
domáhať sa priamo plnenia povinnosti, v tomto prípade zaplatenia nájomného, preukáže, že má
naliehavý právny záujem na určení práva alebo právneho vzťahu; v takom prípade treba jeho určovaciu
žalobu považovať za procesne prípustnú. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto
žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným
určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Ide najmä o
prípady, ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, vytvorí právny základ pre
právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa žalobou na plnenie. Naliehavý právny záujem sa teda viaže
na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže
dosiahnuť odstránenie spornosti navrhovateľovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Záver
súdu o neexistencii naliehavého právneho záujmu navrhovateľa predpokladá teda posúdenie, či podaná
určovacia žaloba je procesne prípustným nástrojom ochrany jeho práva a či snáď spornosť neodstraňuje
a len zbytočne vyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Naliehavý
právny záujem navrhovateľa na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ
sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia.



V prejednávanej veci sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede a zároveň určenia, že
nájomný vzťah účastníkov trvá, pričom odôvodňoval svoj naliehavý právny záujem snahou získať
nájomné od odporcu, ktoré v prevažnej miere zabezpečuje úver poskytnutý navrhovateľovi. V tejto
súvislosti súd musí konštatovať ohľadom faktickej skutočnosti, že odporca túto nehnuteľnosť už vypratal
a odovzdal navrhovateľovi, že požadovaná určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanie navrhovateľa
o zachovaní alebo obnovení pôvodného právneho vzťahu účastníkov, ktorým bol nájomný vzťah a teda
neodstraňuje stav právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu, nakoľko aj v prípade, ak by súd žalobe
úplne alebo čo i len čiastočne vyhovel a určil by, že nájomný vzťah účastníkov trvá, neodstránila by
sa tým spornosť nároku ale došlo by tým len k zbytočnému vyvolaniu ďalšieho konania o zaplatenie
nájomného, keď súd považuje za potrebné uviesť, že súd by v tomto konaní o zaplatenie nájomného
ako prejudiciálnu otázku riešil nielen to, či nájomný pomer skutočne trvá ale aj iné otázky vzťahujúce
sa k základu nároku navrhovateľa na zaplatenie nájomného a následne určenia jeho výšky, pričom
vychádzajúc z prípadného určovacieho rozsudku by bolo deklarované len to, že tento nájomný pomer
trval ku dňu vyhlásenia tohto určovacieho rozsudku, nie však to, že tento nájomný pomer trvá aj v čase
rozhodnutia súdu vo veci, v ktorej by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nájomného, nakoľko táto vec
by nasledovala až po rozhodnutí súdu o tom, že nájomný pomer trvá. To znamená, že súd by musel
aj v prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal žalobou na plnenie zaplatenie nájomného od odporcu,
opätovne zaoberať sa otázkou, či v období medzi prípadným vyhlásením rozsudku, v ktorom by určil,
že nájomný pomer trvá až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci požadovaného nájomného, nedošlo k
ukončeniu nájomného vzťahu na základe skutočnosti vzniknutej v tomto období, keď v zmysle ust. 154
O.s.p. je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom skutkový stav v čase vyhlásenia určovacieho
rozsudku a následne rozsudku na plnenie by sa vzhľadom k tomu, že neboli vyhlásené naraz mohol líšiť.
Navrhovateľ preto nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že nájomný pomer
trvá, lebo tým by sa neodstránila spornosť nároku, keď navrhovateľ priamo v žalobe o určenie uvádza
svoj naliehavým právny záujem budúcim požadovaným plnením.

Vyhovením návrhu by sa v tomto prípade nepredišlo ďalšiemu sporu a aj prípadný výrok, ktorým by
bolo návrhu vyhovené by podľa vyjadrenia samotnej žalujúcej strany bol podkladom pre ďalšie žalobné
návrhy, ktorým by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nájomného žalobou na plnenie povinnosti podľa
ust. § 80 písm.b/ O.s.p.. Prípadným vyhovením návrhu by boli vyvolané len ďalšie súdne spory, ktorých
predmetom konania by bolo peňažné plnenie.

Z týchto dôvodov súd návrh v celom rozsahu zamietol, lebo nebola splnená základná podmienka
uvedená v ust. § 80 písm.c/ O.s.p., podmieňujúca prípadný úspech určovacej žaloby.

Zároveň súd konštatuje, že v danej veci absentuje aj ďalší navrhovateľom uvádzaný dôvod spočívajúci v
existencii objektívneho stavu neistoty, nakoľko nevie, či je aktuálne v zmluvnom vzťahu s odporcom alebo
nie, keď dňa 24.10.2012 došlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu navrhovateľovi spolu so
všetkým príslušenstvom vrátane kľúčov, keď odporca budovu už viac ako pol roka neužíva, preto nie
je na mieste sa domnievať, že odporca, ktorý sám vypovedal túto nájomnú zmluvu, sa bude domáhať
jej neplatnosti, nakoľko neplatnosti právneho úkonu sa v zmysle ust. § 40a, druhá veta Občianskeho
zákonníka sa môže domáhať len ten, kto ju sám nespôsobil a nakoľko ide o jednostranný právny úkon
odporcu, je vylúčené, aby sa sám odporca domáhal určenia neplatnosti výpovede.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému odporcovi nepriznal
náhradu trov konania, keď dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach spočívajúcich
v prejednávanej veci najmä vo vzájomnom personálnom a majetkovom prepojení účastníkov tohto
konania keď spoluvlastníkom v konaní úspešného odporcu je obchodnú spoločnosť SUN - BRONCH,
s.r.o., ktorej majoritným vlastníkom je neúspešný navrhovateľ. Citované ustanovenie umožňuje súdu,
aby mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých prípadov, kde by všeobecné ustanovenia o náhrade
trov konania boli tvrdé. Výnimočnosť pre použitie citovaného ustanovenia ďalej spočívala v okolnostiach,
ktoré viedli neúspešného navrhovateľa k uplatneniu si svojho práva v tomto konaní, keď odporca pred
ukončením zmluve dojedanej doby nájmu tento vypovedal s poukazom na svoju nepriaznivú ekonomickú
situáciu preto je namieste použitie ust. § 150 ods. 1 O.s.p., ktoré má slúžiť odstráneniu neprimeranej



tvrdosti, ktorá by v tejto veci vznikla tým, že neúspešný navrhovateľ ktorý si na kúpu predmetu nájmu od
právneho predchodcu odporcu zobral úver splácaný do doby ukončenia nájmu nájomným od odporcu,
musel úspešnému odporcovi hradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou tunajšieho
súdu na Krajský súd v Prešove, v dvoch vyhotoveniach.

Ak nebude povinnosť uložená v rozhodnutí dobrovoľne splnená, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 - t. j. ktorému súdu je určené, kto ho
robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,

konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,

súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),

rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).