Národný ústav detskej tuberkulózy a respiračných chorôb, n. o. Dolný Smokovec


Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Cob/74/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8712209806
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8712209806.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Majerníka a členov senátu
JUDr. Ireny Dobňákovej a JUDr. Romana Tótha v právnej veci navrhovateľa: TERA INVEST, s.r.o.,
so sídlom Horný Smokovec 35, Vysoké Tatry, IČO: 35 935 120, právne zastúpeného Mgr. Andrejom
Šabíkom, advokátom, Staromestská 6/D, Bratislava, proti odporcovi: Šrobárov ústav detskej tuberkulózy
a respiračných chorôb, n.o., so sídlom Dolný Smokovec, Vysoké Tatry, IČO: 37 886 479, právne
zastúpenému JUDr. Martou Srncovou, advokátkou, Seberíniho 9, Bratislava, o určenie neplatnosti
výpovede z nájmu nebytového priestoru a o určenie trvania nájomného vzťahu, o odvolaní navrhovateľa
proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 16Cb/110/2012- 139 zo dňa 29. mája 2013 zhodou hlasov
členov senátu takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvého stupňa.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia,
že výpoveď z nájmu realizovaná odporcom listom zo dňa 30.3.2012, doručeným odporcovi 24.4.2012
je neplatná a nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu naďalej trvá. Zároveň žiadnemu z účastníkov
náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia najskôr uviedol obsahy podaní a vyjadrení účastníkov. Potom po konštatovaní
obsahu vykonaných dôkazov uviedol, že medzi účastníkmi bol zmluvou založený nájomný vzťah,
na základe ktorého navrhovateľ ako výlučný vlastník nehnuteľnosti označenej „Pavilón pre matku a
dieťa“ (s adresou X. T. XX, L. B., nachádzajúcej sa v kat. ú. T. T., zapísanej na LV č. XX, vedenom
Správou katastra Poprad) prenajal uvedenú nehnuteľnosť odporcovi (neziskovej organizácii pôsobiacej
v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti) za účelom poskytovania zdravotnej starostlivosti vrátane
ubytovania. Zmluvou z 1.1.2008 bol dojednaný nájom na dobu určitú od 1.1.2008 do 31.12.2014,
s možnosťou automatického predĺženia o ďalších 5 rokov. Nájomca - odporca listom zo dňa
30.3.2012 oznámil navrhovateľovi jednostranné ukončenie nájomnej zmluvy s odôvodnením svojej
nepriaznivej finančnej situácie, ktorá mu neumožňuje pokračovať v neefektívnom záväzkovom vzťahu
na ťarchu verejných prostriedkov a vlastného zadlžovania sa. Výpoveď bola prenajímateľovi odoslaná
doporučenou poštovou zásielkou do miesta jeho sídla dňa 24.4.2012. Z fotokópie doručenky súd zistil,
že túto výpoveď si navrhovateľ prevzal dňa 24.4.2012. Podľa protokolu o odovzdaní a prevzatí objektu
„Pavilónu pre matku a dieťa“ X. T. spísaného dňa 24.10.2012 medzi navrhovateľom a odporcom súd
zistil, že uvedeného dňa navrhovateľ prevzal predmet nájmu spolu s príslušenstvom s tým, že zároveň
do protokolu uviedol svoje vyjadrenie, že nájom nebol ukončený platne a teda nájomná zmluva je platná



a účinná a nájom trvá. Napriek tejto skutočnosti v snahe predísť škodám na predmete nájmu prevzal
predmet nájmu.

Po citácii ust. 80 písm. c/, § 120 ods.1 O.s.p. a § 34 Obč. zák. súd prvého stupňa uzavrel, že rozhodnutie
o dôvodnosti žaloby, ktorou sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti výpovede z nájmu a určenia,
že nájomný vzťah účastníkov trvá, záviselo od posúdenia existencie naliehavého právneho záujmu,
ktorý vyžaduje ust. § 80 písm. c/ O.s.p.. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že určovaciu žalobu
môže navrhovateľ podať, ak na požadovanom určení má naliehavý právny záujem, pričom navrhovateľa
zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v jeho povinnosti preukázať, či tu právny vzťah alebo právo je
alebo nie je, či v čase rozhodovania súdu má tento naliehavý právny záujem. Ak takýto právny záujem
nepreukáže, nemôže byť navrhovateľ úspešný a žaloba musí byť zamietnutá a to aj v prípade ak by inak
podmienky na požadovanom určení v zmysle hmotného práva boli. Z hľadiska citovaného ustanovenia
nie je rozhodujúce, či pri určení neplatnosti právneho úkonu ide o relatívnu alebo absolútnu neplatnosť,
pretože aj absolútnej neplatnosti sa môže dovolávať len ten, kto má na takomto určení naliehavý záujem.

Navrhovateľ svoj naliehavý právny záujem na takomto určení odôvodňoval tým, že sa žalobou o určenie
dá predísť žalobe o plnenie podľa ust. § 80 písm. b) O.s.p., čo možno podľa navrhovateľa jednoznačne
subsumovať aj pod tento prípad. Odporca sa v zmysle článku VI. bod 1 nájomnej zmluvy zaviazal
platiť mesačné nájomné pre rok 2011 v súlade s dodatkom č. 3 k nájomnej zmluve zo dňa 20.3.2011
vo výške 8.888,90 eur. Za zásadnú skutočnosť považoval navrhovateľ to, že nehnuteľnosť, ktorá je
v nájme odporcu je z dôvodu poskytnutia úveru navrhovateľovi založená ním v prospech Všeobecnej
úverovej banky, a.s. ako záložného veriteľa, pričom splácanie predmetného úveru je v prevažnej väčšine
zabezpečené prostredníctvom nájomného, ktoré odporca každomesačne poukazuje v prospech účtu
navrhovateľa. Navrhovateľ má preto eminentný záujem zotrvať v zmluvnom vzťahu s odporcom, nakoľko
v prípade predčasného ukončenia zmluvného vzťahu s odporcom sa reálne vystavuje hrozbe realizácie
záložného práva zo strany záložného veriteľa. Poukazoval aj na to, že má informácie, že odporca
v súčasnosti podniká všetky kroky súvisiace s ukončením nájomného vzťahu, vrátane rozväzovania
pracovného pomeru so svojimi zamestnancami, preto podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z
nájmu zo strany navrhovateľa v danom prípade jednoznačne napĺňa podľa neho jej preventívnu funkciu.
Podľa ustálenej súdnej praxe naliehavý právny záujem na určení je daný najmä tam, kde by bez tohto
určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa alebo, kde by bez tohto určenia jeho právne postavenie sa
stalo neistým. Žaloba domáhajúca sa určenia podľa ust. § 80 písm. c/ O.s.p. nemôže byť spravidla
opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. Určovací
návrh je tak prostriedkom umožňujúcim poskytnutie ochrany právneho postavenia navrhovateľa skôr
než toto jeho postavenie bolo porušené, jeho cieľom je zásadne poskytnutie preventívnej ochrany. V tom
spočíva jeho rozdiel od návrhu na plnenie, ktorého uplatnenie prichádza do úvahy až vtedy, ak už bolo
právo navrhovateľa porušené, kde jeho cieľom je reparácia. Ako náhle však bolo právo navrhovateľa
porušené, stráca prevencia akýkoľvek zmysel a navrhovateľ už nemôže mať naliehavý právny záujem
na určení daného práva alebo právneho vzťahu, resp. na určení, že tu dané právo alebo právny vzťah
nie je. V tom zmysle jeho návrh na určenie je neprípustný. Navrhovateľ má v tomto prípade právny
záujem len na odstránení následkov údajného porušenia práva, teda na plnení. Uvedená zásada, že v
prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti nie je daný naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe však neplatí vtedy, ak navrhovateľ napriek možnosti domáhať sa priamo plnenia povinnosti,
v tomto prípade zaplatenia nájomného, preukáže, že má naliehavý právny záujem na určení práva
alebo právneho vzťahu; v takom prípade treba jeho určovaciu žalobu považovať za procesne prípustnú.
Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby musí byť naliehavý v tom zmysle, že
navrhovateľ v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a
ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny záujem navrhovateľa na požadovanom
určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel
navrhovaného rozhodnutia. V prejednávanej veci sám navrhovateľ odôvodňoval svoj naliehavý právny
záujem snahou získať nájomné od odporcu, ktoré v prevažnej miere zabezpečuje návratnosť úveru
poskytnutého navrhovateľovi bankou. Ak však odporca túto nehnuteľnosť už vypratal a odovzdal
navrhovateľovi, požadovaná určovacia žaloba nerieši legitímne očakávanie navrhovateľa o zachovaní
alebo obnovení pôvodného právneho vzťahu účastníkov, ktorým bol nájomný vzťah a teda neodstraňuje
stav právnej neistoty účastníkov právneho vzťahu, pretože aj v prípade, ak by súd žalobe úplne alebo
čo i len čiastočne vyhovel a určil by, že nájomný vzťah účastníkov trvá, neodstránila by sa tým spornosť
nároku, ale došlo by tým len k zbytočnému vyvolaniu ďalšieho konania o zaplatenie nájomného. Súd by



aj v konaní o zaplatenie nájomného ako prejudiciálnu otázku riešil nielen to, či nájomný pomer skutočne
trvá, ale aj iné otázky vzťahujúce sa k základu nároku navrhovateľa na zaplatenie nájomného a následne
určenia jeho výšky, pričom vychádzajúc z prípadného určovacieho rozsudku by bolo deklarované len
to, že tento nájomný pomer trval ku dňu vyhlásenia tohto určovacieho rozsudku, nie však to, že tento
nájomný pomer trvá aj v čase rozhodnutia súdu vo veci, v ktorej by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia
nájomného, nakoľko táto vec by nasledovala až po rozhodnutí súdu o tom, že nájomný pomer trvá. To
znamená, že súd by musel aj v prípade, ak by sa navrhovateľ domáhal žalobou zaplatenia nájomného
od odporcu, opätovne zaoberať sa otázkou, či v období medzi prípadným vyhlásením rozsudku ,ktorým
by určil, že nájomný pomer trvá, až do vyhlásenia rozhodnutia vo veci požadovaného nájomného,
nedošlo k ukončeniu nájomného vzťahu na základe skutočnosti vzniknutej v tomto období, keď v zmysle
ust. 154 O.s.p. je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, pričom skutkový stav v čase vyhlásenia
určovacieho rozsudku a následne rozsudku na plnenie by sa vzhľadom k tomu, že neboli vyhlásené
naraz mohol líšiť. Navrhovateľ preto nemôže mať naliehavý právny záujem na požadovanom určení,
že nájomný pomer trvá, lebo tým by sa neodstránila spornosť nároku, ak navrhovateľ priamo v žalobe
o určenie uvádza svoj naliehavý právny záujem budúcim požadovaným plnením. Aj prípadný výrok,
ktorým by bolo návrhu vyhovené by podľa vyjadrenia samotnej žalujúcej strany bol podkladom pre ďalšie
žalobné návrhy, ktorým by sa navrhovateľ domáhal zaplatenia nájomného žalobou na plnenie povinnosti
podľa ust. § 80 písm. b/ O.s.p.. Prípadným vyhovením návrhu by boli vyvolané len ďalšie súdne spory,
ktorých predmetom konania by bolo peňažné plnenie. Absentuje aj ďalší navrhovateľom uvádzaný
dôvod spočívajúci v existencii objektívneho stavu neistoty, nakoľko nevie, či je aktuálne v zmluvnom
vzťahu s odporcom alebo nie. Ak dňa 24.10.2012 došlo k protokolárnemu odovzdaniu predmetu nájmu
navrhovateľovi, spolu so všetkým príslušenstvom vrátane kľúčov, a odporca budovu už viac ako pol roka
neužíva, nie je na mieste sa domnievať, že odporca, ktorý sám vypovedal túto nájomnú zmluvu, sa
bude domáhať neplatnosti výpovede z nájmu, pretože neplatnosti právneho úkonu sa v zmysle ust. §
40a druhá veta Občianskeho zákonníka môže domáhať len ten, kto ju sám nespôsobil a nakoľko ide
o jednostranný právny úkon odporcu, je vylúčené, aby sa sám odporca domáhal určenia neplatnosti
výpovede.

Ak nebola splnená základná podmienka uvedená v ust. § 80 písm. c/ O.s.p., podmieňujúca prípadný
úspech určovacej žaloby, prvostupňový súd žalobu zamietol.

O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ust. § 150 ods. 1 O.s.p. a úspešnému
odporcovi nepriznal náhradu trov konania, keď dôvod hodný osobitného zreteľa súd videl v okolnostiach
spočívajúcich v prejednávanej veci najmä vo vzájomnom personálnom a majetkovom prepojení
účastníkov tohto konania. Považoval za neprimerane tvrdé, ak by neúspešný navrhovateľ, ktorý si na
kúpu predmetu nájmu od právneho predchodcu odporcu zobral úver, splácaný do doby ukončenia nájmu
nájomným od odporcu, musel úspešnému odporcovi hradiť trovy konania.

Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie navrhovateľ. Nesúhlasí s rozhodnutím súdu prvého stupňa.
Podľa jeho názoru sú dané odvolacie dôvody, tak ako sú upravené v ust. § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p..
Nesúhlasí so záverom súdu prvého stupňa, že na žiadanom určení niet naliehavého právneho záujmu.
Existenciu naliehavého právneho záujmu dostatočne odôvodnil a súčasne aj preukázal v priebehu
prvostupňového konania. V konaní sa domáha určenia neplatnosti výpovede z nájmu uskutočnenej
listom zo dňa 30.3.2012 a zároveň určenia, že nájomný vzťah medzi ním a odporcom naďalej trvá.
Hlavný argument, o ktorý navrhovateľ oprel svoj návrh, je ten, že odporca dal navrhovateľovi výpoveď
z nájmu neplatnú odporujúcu ust. § 37 ods. 1 a § 39 Obč. zák.. Obava navrhovateľa je zvýraznená
tým, že aktuálne nevie, či si odporca svoj postoj nerozmyslí a nebude sa opätovne dožadovať
trvania nájomného vzťahu. V nadväznosti na to navrhovateľ aktuálne nie je schopný garantovať tretím
subjektom, ktoré prejavia záujem o prenájom predmetu nájmu jeho prenajatie bez právnych vád. Práve
v dôsledku tejto skutočnosti je právne postavenie navrhovateľa značne neisté. Nesúhlasí so záverom
prvostupňového súdu, že navrhovateľ má právny záujem len na odstránení následkov porušenia
práva. Záujem navrhovateľa od počiatku smeroval prioritne k odstráneniu spornosti jeho nároku, a
teda k vyriešeniu otázky platnosti výpovede a v nadväznosti na to otázky, či právny vzťah založený
zmluvou o nájme naďalej trvá alebo nie. Nesúhlasí so súdom prvého stupňa, ktorý konštatoval, že
aj určenie trvania nájomného vzťahu by neodstránilo spornosť nároku, ale by viedlo len k vzniku
ďalších zbytočných konaní o zaplatenie nájomného. Podstata spornosti nároku navrhovateľa je však v



tom, či nájomný vzťah medzi účastníkmi bol platne ukončený alebo nie. Obsah nájomného vzťahu vo
všeobecnosti nie je možné zužovať len na jednu z čiastkových povinností jednej zmluvnej strany, napr.
povinnosti nájomcu platiť dojednané nájomné, ale zahŕňa aj ďalšie vzájomne si korelujúce povinnosti
oboch zmluvných strán, a teda aj prípadné povinnosti navrhovateľa ako prenajímateľa vo vzťahu k
odporcovi ako nájomcovi, ktorých plnenia by sa odporca mohol v budúcnosti eventuálne dožadovať.
Preto v prípade, ak by súd vyhovel žalobe a určil, že sporná výpoveď z nájmu je neplatná a nájomný
vzťah účastníkov konania naďalej trvá, spornosť navrhovateľom uplatňovaného nároku by sa v celom
rozsahu vyriešila. Irelevantné sú úvahy o tom, či po tomto konaní bude nasledovať ďalšie konanie
o zaplatenie nájomného iniciovaného navrhovateľom a čo by bolo predmetom jeho dokazovania.
Je totiž minimálne rovnako pravdepodobné, že odporca práve na základe určujúceho rozhodnutia
súdu svoj postoj prehodnotí a nájomné navrhovateľovi dobrovoľne zaplatí. Pre predmetnú žalobu je
bezpredmetným aj to, že dňa 24.10.2012 došlo k odovzdaniu predmetu nájmu a že odporca budovu už
viac ako pol roka neužíva. Podmienkou trvania nájomného vzťahu totiž nie je faktické užívanie predmetu
nájomcom. Je vecou odporcu, či predmet nájmu užíva alebo nie. Významným je len skutočnosť, že
navrhovateľ odporcovi užívanie predmetu nájmu nijakým spôsobom nebráni. V odovzdávacom protokole
z 24.10.2012 navrhovateľ výslovne uviedol, že prevzatím predmetu nájmu neuznáva platnosť výpovede
z 30.12.2012 a k prevzatiu predmetu nájmu pristúpil výlučne z dôvodu, aby ochránil predmet nájmu pred
možným vznikom škôd. Poukazuje aj na judikát NS SR 3Cdo/300/2008 a z neho najmä zdôrazňuje tú
skutočnosť, ktorá sa viaže na požiadavku určenia trvania právneho vzťahu. V predmetnej veci ide práve
o takúto situáciu. Nič preto nebránilo súdu prvého stupňa zaoberať sa po ustálení existencie naliehavého
právneho záujmu navrhovateľa aj samotným meritom veci. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého
stupňa zmeniť a určiť, že výpoveď z nájmu uskutočnená listom z 30.3.2012, doručeným navrhovateľovi
24.4.2012 je neplatná a nájomný vzťah navrhovateľa a odporcu naďalej trvá. Uplatňuje si aj nárok na
náhradu trov konania, ktorý vyčísľuje celkom na sumu 1.258,22 eur v prvostupňovom konaní a na sumu
180,45 eur v odvolacom konaní.

Odporca vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že už pred súdom prvého stupňa sa vyjadril
k žalobe písomne i ústne na pojednávaní. Súdu predložil aj dôkazy, že na základe jednostranného
právneho úkonu zo dňa 30.3.2012 nehnuteľnosť vypratal a dňom uplynutia výpovednej lehoty predmet
nájmu dňa 24.10.2012 protokolárne riadne odovzdal do úplnej dispozície prenajímateľa, vrátane
vyrovnania všetkých svojich peňažných záväzkov, ktoré mu v príčinnej súvislosti s nájmom podľa
predmetnej zmluvy vznikli. Určovacia žaloba má primárne preventívny charakter a naliehavý právny
záujem na nej nie je daný v prípadoch, ak nemožno očakávať, že sa takýmto rozsudkom predíde ďalším
sporom medzi účastníkmi konania alebo ak sa ochrany svojich práv môže navrhovateľ domáhať žalobou
na plnenie. Nedostatok naliehavého právneho záujmu má bez ďalšieho za následok zamietnutie žaloby,
pretože preskúmavanie iných právnych otázok sa stáva bezpredmetným. Navrhovateľom označené
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR svedčí práve o správnom právnom posúdení predmetu sporu
prvostupňovým súdom. Odporca je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza teda
zo správneho právneho posúdenia veci. Navrhuje preto rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne
správne potvrdiť.

Krajský súd v Prešove ako súd odvolací prejednal podané odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa
zodpovedajúco ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania. Miesto a čas verejného vyhlásenia
rozsudku podľa ust. § 214 ods. 2, § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p. oznámil na úradnej tabuli súdu.

Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v
zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods. 1 O.s.p.. Podľa tohto ustanovenia odvolací súd je viazaný
rozsahom a dôvodmi podaného odvolania. Rozsah preskúmavacieho práva (aj povinnosti) odvolacieho
súdu je tak určený rozsahom odvolania, ktorým sa rozumejú napadnuté výroky rozhodnutia súdu prvého
stupňa, a dôvodmi odvolania, ktorými sú námietky proti odôvodneniu napadnutého rozhodnutia v súlade
s ust. § 205 ods. 2, 3, § 205a O.s.p.. Nad rámec rozsahu a dôvodov nebol odvolací súd oprávnený ani
povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa preskúmavať. Výnimku by mohli tvoriť len vady konania, na
ktoré odvolací súd prihliada, ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 212 ods. 3 O.s.p.).
Po takomto preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolací súd dospel k záveru, že uplatnené odvolacie
dôvody nemôžu privodiť zmenu, či zrušenie odvolaním napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa.



Základnou otázkou, ktorú bolo nevyhnutné v konaní vyriešiť, pred samotným posúdením platnosti alebo
neplatnosti výpovede z nájmu a existencie trvania nájomného vzťahu bolo, či navrhovateľ má na podanej
určovacej žalobe naliehavý právny záujem v zmysle ustanovenia § 80 písm. c) O.s.p..

Súd prvého stupňa zodpovedajúco procesnej iniciatíve strán (§101 ods.1, § 120 ods.1, § 79 ods.1
O.s.p.) aj pre účely zodpovedania tejto základnej otázky vychádzal z toho, čo produkoval pre takéto
zdôvodnenie samotný navrhovateľ. Odvolací súd nezistil, že by z takýchto tvrdení o dôkazoch o nich
súd prvého stupňa vyvodil záver odporujúci ust. § 153 ods.1 O.s.p.. S argumentáciou navrhovateľa
týkajúcou sa príjmov z nájmu potrebného pre plnenie povinnosti úverového dlžníka k banke, plnenia
povinnosti nájomcu v nadväznosti aj na protokol o odovzdaní priestorov z 24.10.2012, či tvrdenej neistoty
súvisiacej s „neplatnou“ výpoveďou sa súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia vyporiadal.
Nemôže byť preto naplnený odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočívajúci v
tom, že na základe vykonaných dôkazov dospel súd prvého stupňa k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Možno v tejto súvislostí uviesť aj to, že tento uplatnený odvolací dôvod navrhovateľ v podstate ani
bližšie nekonkretizuje. Zameriava sa skôr na otázky právneho posúdenia naliehavosti právneho záujmu
a pre ten účel okrem nároku na nájomné uvádza aj neistotu jeho právneho postavenia pre prípad
založenia nových nájomných vzťahov s potencionálnymi (nekonkretizovanými) tretími osobami. Preto
treba posudzovať skutočnosti, ktorými odôvodňoval pred súdom prvého stupňa naliehavosť právneho
záujmu samotný navrhovateľ.

Pri aplikácii ust. §153 ods.1 O.s.p. aj odvolací súd konštatuje, že navrhovateľ pred súdom prvého stupňa
nepreukázal naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede a ani na určení trvania nájomného
vzťahu.

Platný Občiansky súdny poriadok upravuje výslovne, čoho sa môže žalobca domáhať, čiže aké sú
právne prípustné druhy žalôb z hľadiska petitu sporov. Podľa § 80 písm. c) O.s.p. návrhom na začatie
konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je
na tom naliehavý právny záujem. Určovacou žalobou sa teda žalobca domáha vydania autoritatívneho
výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívne určenie), alebo tu nie je (negatívne
určenie). Takéhoto určenia sa však žalobca môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny
záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo neisté.
Výrok súdu o určení potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje
bez toho, že by ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Z uvedeného teda vyplýva, že naliehavý právny
záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom
a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý možno týmto právnym
prostriedkom odstrániť. Ak však k porušeniu práva už došlo, a je teda možné žalovať na splnenie
povinnosti, ktorá z porušenia vyplýva [§ 80 písm. b) O.s.p.], nemá preventívna ochrana poskytovaná
podľa ustanovenia § 80 písm. c) Os.p. žiadny zmysel a význam. Zodpovedajúco týmto záverom (totožne
aj s rozsudkom Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 49/2003) posudzoval súd prvého stupňa predmetnú
vec.

Obsah podanej žaloby svedčí o tom, že navrhovateľ prakticky uplatňuje dva určovacie návrhy. Vo vzťahu
k neplatnosti výpovede z nájmu je potrebné uviesť to, že ak je posúdenie platnosti právneho úkonu
otázkou predbežnou vo vzťahu k riešeniu otázky existencie práva alebo právneho vzťahu, ktorý mal
byť týmto právnym úkonom ukončený, potom na takomto určení nie je daný naliehavý právny záujem v
zmysle ust. § 80 písm. c) O.s.p.. O takýto prípad ide zásadne aj vtedy, ak sa domáha žalobca určenia
neplatnosti výpovede z nájmu. Už táto skutočnosť by bola teda dôvodom pre zamietnutie návrhu na
určenie neplatnosti výpovede z nájmu, ak navrhovateľ súčasne žiada o určenie trvania nájomného
vzťahu.

Vo vzťahu k určeniu trvania nájomného vzťahu je potrebné tiež mať na zreteli, že určovacia žaloba
podľa § 80 písm. c) O.s.p. je preventívneho charakteru a má miesto na jednej strane tam, kde jej
pomocou možno eliminovať stav ohrozenia práva či neistoty v právnom vzťahu, ak k zodpovedajúcej
náprave nemožno dospieť inak, tak aj v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné
právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno



dosiahnuť úpravy tvoriace určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov účastníkov.
Ak v konkrétnom prípade nemožno očakávať, že určovacia žaloba bude tieto funkcie plniť, nemôže byť
ani daný naliehavý právny záujem na takomto určení.

Záver o tom, či navrhovateľ má naliehavý právny záujem na určení v žiadanom zmysle § 80 písm. c)
O.s.p. môže súd prijať len na základe výsledkov vykonaného dokazovania.

Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvého stupňa, že naliehavosť právneho záujmu na žiadanom
určení nemôže byť založená na tom, že navrhovateľ ako prenajímateľ má z trvajúceho nájomného
vzťahu nárok na nájomné, ktoré môže použiť na splnenie svojich povinností vo vzťahu k tretiemu
subjektu. Ohrozenie splnenia povinnosti navrhovateľa k banke nemôže byť takou skutočnosťou, ktorá
by odôvodňovala naliehavosť určenia trvania tohto vzťahu medzi účastníkmi tohto konania. Odporca sa
nedomáha užívania predmetu nájmu podľa predmetnej nájomnej zmluvy. Je nepochybné, že predmet
nájmu protokolárne navrhovateľovi odovzdal. Za takéhoto stavu nemožno súhlasiť ani s tvrdenou
neistotou právneho postavenia navrhovateľa vo vzťahu k ďalším prípadným záujemcom o nájom
tejto nehnuteľnosti. V neposlednom rade navrhovateľ ani neodôvodňuje a nekonkretizuje, akí prípadní
záujemcovia by boli a práve pre vedené súdne konanie, či pre výpoveď z nájmu, ktorá je predmetom
tohto konania, by bol v neistote, akú tvrdí v podanom odvolaní. O naliehavý právny záujem môže zásadne
ísť len vtedy, ak by bez súdom vysloveného určenia, že právny vzťah alebo právo existuje, bolo buď
ohrozené právo navrhovateľa alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým, čo povedané inými
slovami znamená, že buď musí ísť u navrhovateľa o právny vzťah (právo) už existujúce (aspoň v dobe
vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho procesnú prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne
už v existujúcom právnom vzťahu mohol byť ohrozený, prípadne pre neisté svoje postavenie by mohol
byť vystavený konkrétnej ujme.

Navrhovateľ takúto konkrétnu ujmu, ktorej by bol vystavený alebo ujmu, ktorá by mu hrozila pred
súdom prvého stupňa ba ani v podanom odvolaní netvrdí. Za takú nemožno považovať tvrdenie o tom,
čo navrhovateľ uvádza, ak odkazuje na možné neistoty, ktoré by súviseli s prípadným uzatvorením
nájomných zmlúv s inými nekonkretizovanými subjektmi.

Za takéhoto stavu odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa vec aj správne právne posúdil,
preto rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil a v ostatnom teda odkazuje
na správne dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že odvolanie nepodal vo veci odporca, preto odvolací súd nemal
priestor preto, aby preskúmaval bližšie rozhodnutie súdu prvého stupňa o nepriznaní náhrady trov
konania odporcovi. Vychádzajúc z viazanosti rozsahom a dôvodmi podaného odvolania nebol preto
priestor na to, aby odvolací súd bližšie preskúmaval výrok rozhodnutia súdu prvého stupňa o náhrade
trov konania. Preto aj v tomto súvisiacom výroku odvolací súd rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdil.

V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný. V odvolacom konaní úspešný odporca nárok na
náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil, preto pri aplikácii § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods.
1 O.s.p. odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal.

Uvedené rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.