Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby


Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 32CbVO/1/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202885
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2023:1622202885.1

Uznesenie
Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: JUMP soft a.s., IČO: 46 117 491, Landererova 12, 811 09
Bratislava, proti žalovaným: 1. Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby, IČO: 42 156 424,
Kollárova 8, 917 02 Trnava, 2. InterWay, a.s., IČO: 35 728 531, Stará Vajnorská 21, 831 04 Bratislava,
o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 12.12.2022 z a m i e t a .

II. Súd žalovaným n e p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom doručeným Okresnému súdu Malacky dňa 12.12.2022 domáha nariadenia
neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému v 1. a 2. rade uloží povinnosť zdržať sa až do
právoplatného skončenia konania vo veci samej výkonu práv a povinností z uzavretej zmluvy č. XXX-
XXXX/XXXX-XXXXX. . V návrhu uviedol, že žalovaný v 1. rade dňa 18.11.2022 zverejnil výzvu na
predloženie ponuky v rámci dynamického nákupného systému na predmet zákazky Manažment a
dizajnovanie formulárov v elektronickej komunikácii so štátom - 3. Zákazka sa týka projektu / programu
financovaného z fondov EÚ MÚPVS Zvyšovanie úžitkovej hodnoty digitálnych služieb pre občanov,
podnikateľov a inštitúcie verejnej správy rozvojom ÚPVS a spoločných modulov. Kód projektu je
XXXXXXRXXX. Predpokladaná hodnota zákazky zadávanej v rámci dynamického nákupného systému
v EUR bez DPH je 1.187.550,00 Eur bez DPH, t.j. ide o nadlimitnú zákazku.

2. Dňa 28.11.2022, teda pred uplynutím lehoty na predkladanie ponúk žalovaný distribuoval pozvánky
na prezentáciu nového riešenia manažmentu a dizajnovania formulárov v elektronickej komunikácii
so štátom prostredníctvom konkrétneho produktu „...prezentáciu formulárového riešenia ADOBE v
eGovernmente...“, a to ešte vôbec predtým ako boli predložené ponuky. Uvedenej skutočnosti žalobca
sprvu neprikladal význam, v kontexte neskorších udalostí sa však ukázala ako pravdepodobný zámer
žalovaného zmanipulovať verejné obstarávanie. Dňa 29.11.2022 žalobca ako uchádzač zaradený do
dynamického nákupného systému, ktorému bola doručená výzva na predloženie ponuky, predložil
ponuku, ktorá bola zjavne ekonomicky najvýhodnejšia. To vyplýva už len zo samotného faktu, že
žalobca bol vyzvaný na vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky. Z informácií o výsledku vyhodnotenia
ponúk vyplýva, že len jedna ponuka bola vylúčená a ostatné ponuky boli vyššie ako ponuka žalobcu.
Dňa 29.11.2022 žalovaný žalobcu vyzval na vysvetlenie ponuky, ktorá sa údajne javila ako neobvykle
nízka ponuka, pričom v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní určil lehotu na vysvetlenie len
dva pracovné dni. Dňa 05.12.2022 o 09:02:35 hod. bolo žalobcovi bez predchádzajúcej žiadosti o
vysvetlenie ponúkaného riešenia doručené oznámenie o vylúčení jeho ponuky zdôvodnené údajným
nesplnením požiadaviek na predmet zákazky podľa § 53 ods. 5 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní
(ďalej tiež len „ZVO“) a údajným uvádzaním nepravdivých alebo neúplných informácií. V texte správy
žalovaný uviedol, že v piatok 02.12.2022 zaslal žalobcovi oznámenie o vylúčení prostredníctvom ÚPVS,
pričom sa sám usvedčil, že pôvodne nepoužil zákonom vyžadovanú formu komunikácie prostredníctvom



povinne používanej platformy. Dňa 05.12.2022 o 09:09:57 hod. uverejnil žalovaný v 1. rade informáciu
o výsledku vyhodnotenia ponúk v profile. Z tejto informácie vyplýva, že vo verejnom obstarávaní bola
ako úspešná identifikovaná ponuka žalovaného v 2. rade s hodnotou 1.187.978,40 Eur s DPH, t.j.
ponuka o 42,73 % drahšia ako ponuka žalobcu. Ponuka, ktorú žalovaný v 1. rade prijal, tak bola
takmer dvojnásobná. Ako žalobca dodatočne zistil, žalovaný v 1. rade už dňa 02.12.2022 uzatvoril
zmluvu so žalovaným v 2. rade, a to napriek tomu, že v čase uzatvorenia zmluvy nebolo žalobcovi
oznámené vylúčenie jeho ponuky a ani doručené oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk a
informácia o vyhodnotení ponúk ešte nebola zverejnená v profile žalovaného v 1. rade. V rovnaký deň
02.12.2022 žalovaný v 1. rade nezákonným spôsobom zaslal do elektronickej schránky žalobcu na
UPVS (slovensko.sk) oznámenie o vylúčení jeho ponuky. V súlade s ust. § 20 ods. 3 ZVO ale žalovaný
v 1. rade musel komunikovať vo verejnom obstarávaní výlučne prostredníctvom IS EVO, ktorý určil
v súťažných podkladoch - výzve na predkladanie ponúk. V tomto kontexte potom žalobca poukázal
na skutočnosť, že notifikácia o uložení zásielky mu bola doručená dňa 02.12.2022 o 14:22 hod. s
úložnou lehotou 17.12.2022. Zákon o eGovernmente nepozná fikciu doručenia v deň odoslania správy,
rovnako ani zákon o verejnom obstarávaní. Správu, ktorá bola doručovaná nezákonným spôsobom,
prevzal žalobca až 05.12.2022 o 16:25 hod. Od 02.12.202 o 12:00 hod. do 22:00 hod. dňa 04.12.2022
prebiehala dlhodobo plánovaná a riadne avizovaná odstávka informačných systémov EVO spolu s
upozornením, aby si verejní obstarávatelia riadne splnili všetky svoje informačné povinnosti. Táto
informácia bola dlhodobo zverejnená na stránke uvo.gov.sk a všetky subjekty boli informované o nutnosti
vykonať všetky úkony ešte pred odstávkou, preto má žalobca podozrenie, že odstávka informačného
systému IS EVO bola úmyselne zneužitá. Z uvedeného sledu udalostí vyplýva, že žalovaný v 1.
rade so žalovaným v 2. rade nezákonne uzatvoril zmluvu dňa 02.12.2022, teda v čase, kedy nebola
ponuka žalobcu ešte vylúčená, keďže oznámenie o vylúčení a uverejnenie informácie o výsledku
vyhodnotenia ponúk sa zákonne uskutočnili až 05.12.2022. Žalovaný v 1. rade pritom neuplatnil postup
podľa § 56 ods. 2 až 6 zákona o verejnom obstarávaní, t.j. napriek tomu, že vylúčil inak úspešného
uchádzača, nevyčkal, či nebudú zo strany takého vylúčeného uchádzača - žalobcu uplatnené revízne
postupy - námietky a uzatvoril zmluvu, čím zmaril právo na preskúmanie nezákonného postupu zo
strany Úradu pre verejné obstarávanie a teda iný spôsob nápravy nezákonného postupu žalovaného
v 1. rade žalobca nemá. Žalovaný v 1. rade zmluvu so žalovaným v 2. rade uzatvoril v rozpore so
zákonom o verejnom obstarávaní a výzvou na predkladanie ponúk, keďže konal nehospodárne a
neefektívne, pretože prijal ponuku takmer dvakrát vyššiu ako je ponuka žalobcu a reálne sa ani nepokúsil
prípadné nejasnosti ohľadom ponúkaného riešenia žalobcu odstrániť vysvetlením v súlade so zákonnými
pravidlami verejného obstarávania. K uzatvoreniu zmluvy pristúpil žalovaný v 1. rade predtým, než
bolo žalobcovi zákonne doručené oznámenie o vylúčení, zákonne zaslané oznámenie o výsledku
vyhodnotenia ponúk a bez toho, aby zákonne uverejnil informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk.
Žalovaný v 1. rade tak postupoval v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, pokiaľ ide o postupnosť
jednotlivých krokov, čím oprávnenej osobe zmaril použitie revíznych postupov pred uzavretím zmluvy,
resp. zmaril účinnú nápravu prostredníctvom použitia revíznych postupov pred uzavretím zmluvy. Na
tomto závere nič nemení skutočnosť, že žalovaný v 1. rade zaslal žalobcovi prostredníctvom Ústredného
portálu verejnej správy oznámenie o vylúčení jeho ponuky, pretože takáto forma komunikácie prebehla
v rozpore s § 20 zákona o verejnom obstarávaní a bodom 17 výzvy na predkladanie ponúk, ktoré ako
povinnú a jedinú relevantnú komunikáciu určujú komunikáciu prostredníctvom systému EVO. Zaslanie
oznámenia o vylúčení spoločnosti žalobcu preto nebolo dňa 02.12.2022 oznámené právne účinným
spôsobom. Doručenie prostredníctvom IS EVO prebehlo až dňa 05.12.2022, kedy bola aj skutočne
doručená správa odoslaná prostredníctvom ÚPVS.

3. Žalobca ďalej v návrhu poukázal na skutočnosť, že počas stretnutia dňa 05.12.2022 na základe
vyššie spomínanej pozvánky zo dňa 28.11.2022 bolo vo viacerých prípadoch evidentné, že produkt, ktorý
má dodať žalovaný v 2. rade nespĺňa požiadavky špecifikované vo verejnom obstarávaní. K vylúčeniu
ponuky žalobcu došlo pritom napriek tomu, že žalovaným v 1. rade tvrdená absencia požadovaných
funkcionalít je nepravdivá, keďže ponúkané riešenie ním disponuje. Dané tvrdenie žalovaného v 1.
rade je účelové, žalovaný v 1. rade vie alebo musí vedieť o tom, že riešenie žalobcu spĺňa žalovaným
v 1. rade vymienené funkcionality, keďže dve z troch týchto funkcionalít sám využíva. Žalobcom
ponúkaný produkt je pritom bežne dostupný a bežne bez väčších úprav dodávaný a používaný, keďže
sa využíva na dennej báze a dlhodobo mnohými orgánmi verejnej moci vrátane napríklad žalovaného
v 1. rade, ale i Ministerstvom investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie, Ministerstvom dopravy,
Ministerstvom práce či Ministerstvom spravodlivosti. Žalobca v návrhu uviedol, že súčasne s návrhom
na neodkladné opatrenie podáva na súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy v súlade s ust. § 181



zákona o verejnom obstarávaní, a to vo vzťahu ku Kúpnej zmluve č. XXX-XXXX/XXXX-XXXXX zo dňa
02.12.2022. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáha preto, že je potrebná dočasná
úprava pomerov zdržaním sa výkonu práv a povinností z uvedenej zmluvy, keďže v zmysle čl. II
uvedenej zmluvy má byť záväzok predávajúceho prevažne splnený do 1 mesiaca od účinnosti tejto
zmluvy, kedy má dodať žalovanému v 2. rade tovar špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy. Dodaním
požadovaného plnenia v prevažnej časti (dodávka licencií) bude predmetná zmluva de facto splnená
a právo inak úspešného uchádzača (žalobcu) domôcť sa vyslovenia neplatnosti uvedenej zmluvy
definitívne zmarené. Splnením uvedenej zmluvy tak dôjde k neodvratnej škode na majetku žalobcu v
podobe ušlého zisku, no i žalovaného v 1. rade, resp. Slovenskej republiky, keď mu bude dodané takmer
dvojnásobne drahšie plnenie ako v prípade akceptácie ponuky žalobcu. Splnením uvedenej zmluvy bude
aj predmet súdneho sporu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy zmarený. Úprava pomerov tak má
základ vo sfére žalovaných, ktorí svojím konaním neprimerane ohrozujú oprávnené záujmy alebo pozíciu
žalobcu vo vzťahu k trvalému vyriešeniu otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy. V prípade neplatnosti
uvedenej zmluvy bude buď potrebné znovu vyhodnotiť ponuky alebo bude nevyhnutné opakovať verejné
obstarávanie. Účel sledovaný žalobcom nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, pretože
žalobca si neuplatňuje nárok na zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mohla byť ohrozená. Vo
veci samej žalobca žiada určenie neplatnosti zmluvy uzavretej medzi žalovanými.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („C.s.p.“) pred začatím konania, počas konania a
po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p. môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Podľa § 325 ods. 2 C.s.p., neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo
závažných dôvodov nepracuje,
b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde,
c) nenakladala s určitými vecami alebo právami,
d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala,
e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne
podozrivá z násilia,
f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto,
kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú
integritu svojím konaním ohrozuje,
g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,
h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná
integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

7. Podľa § 326 ods. 1 a 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.

8. Podľa § 328 ods. 1 C.s.p., ak súd nepostupoval podľa § 327 C.s.p. a návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa §
325 ods. 1 C.s.p., inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 C.s.p. môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Neodkladné opatrenie je svojím charakterom výnimočným a mimoriadnym prostriedkom súdnej
ochrany smerujúcim k úprave pomerov a ovplyvneniu správania strán, predovšetkým však k



ochrane pred takým konaním žalovaného, resp. toho, voči komu návrh smeruje, ktoré bezprostredne
hrozí alebo trvá a má za následok hrozbu alebo vznik ujmy (materiálnej, ako aj nemateriálnej)
na strane navrhovateľa. Neodkladné opatrenie sa považuje za výnimočný prostriedok najmä preto,
lebo pri jeho nariadení súd zásadne nevykonáva dokazovanie, je porušená zásada rovnosti strán
konania, strany nemusia byť pred jeho nariadením vypočuté a napokon uznesenie o nariadení
neodkladného opatrenia je vykonateľné bez ohľadu na jeho právoplatnosť. Súd môže nariadiť
neodkladné opatrenie len ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že
exekúcia bude ohrozená. Pred nariadením neodkladného opatrenia súd posudzuje v celkovom kontexte
požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami
a navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov
alebo obavu z ohrozenia exekúcie. Tiež je potrebné skúmať, či uložením požadovanej povinnosti
alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha a navrhovaným
neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený
nenávratný stav. Právnymi účinkami neodkladného opatrenia nesmie byť tiež povinná osoba obmedzená
neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. Neodkladné opatrenie bude spravidla opodstatnené
tam, kde navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza k porušovaniu
či ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície do
takej miery, že mu bude naďalej zbytočné uchádzať sa o konečnú súdnu ochranu. Súd je vždy v rámci
dispozičného princípu viazaný návrhom a nemôže ho prekročiť, ani uložiť inú ako v návrhu požadovanú
povinnosť.

11. Základnou povinnosťou navrhovateľa neodkladného opatrenia je osvedčiť, že má konkrétny nárok
vyplývajúci z hmotného práva a že z určitého ním uvádzaného dôvodu je takému nároku nevyhnutné
poskytnúť okamžitú ochranu súdu, pretože na rozsudok súdu po riadnom konaní a dokazovaní nie je
možné čakať. Predpokladom na vyhovenie návrhu a nariadenie neodkladného opatrenia súdom nie
je spoľahlivé preukázanie samotného nároku, navrhovateľom však musí byť hodnoverne osvedčená
aspoň dôvodnosť a trvanie nároku. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných
prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich
zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť
sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako hodnoverná. Hodnoverné osvedčenie nároku však
musí viesť k záveru, že miera pravdepodobnosti úspešnosti strany v následnom konaní o žalobe,
je v danom prípade vyššia než pravdepodobnosť jej zamietnutia (viď tiež uznesenie Krajského
súdu v Trnave, sp. zn. 23Co/146/2018). Zjavne nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nie je
možné poskytnúť ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Z hľadiska skutkového je preto
nevyhnutným predpokladom úspešnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia taký stupeň
spoľahlivého osvedčenia základných skutkových okolností tvrdených v návrhu, pri ktorom možno
dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a na ich základe usudzovať s väčšou mierou
pravdepodobnosti na vydanie priaznivého rozhodnutia vo veci samej. Princíp proporcionality súčasne
vyžaduje, aby strana, ktorej má byť neodkladným opatrením uložená povinnosť alebo obmedzenie, ním
nebola obmedzená spôsobom neprimeraným povahe veci. Platí totiž, že súd je v konaní o neodkladnom
opatrení povinný poskytnúť súdnu ochranu nielen strane, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného
opatrenia, ale zároveň aj tej strane, voči ktorej neodkladné opatrenie smeruje. Strana, voči ktorej
neodkladné opatrenie smeruje, preto môže byť obmedzená iba do takej miery, aby neodkladné opatrenie
nemalo za následok reálne znemožnenie ochrany jej oprávnených záujmov.

12. Ako vyplýva z ust. § 326 ods. 2 C.s.p., k návrhu je potrebné pripojiť listiny, na ktoré sa
navrhovateľ odvoláva. Pojem „osvedčenie dôvodnosti“ indikuje rozhodovanie súdu bez procesu
dokazovania spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia.
Možnosti súdu vychádzať pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení v krátkej 30-dňovej lehote z iných ako
navrhovateľom predložených listín sú výrazne limitované, a to nielen pre obtiažnosť rýchleho obstarania
takých listín, ale tiež s ohľadom na princíp rovnosti zbraní strán a kontradiktórnosť civilného procesu
ovládaného zásadou formálnej pravdy. Návrh na neodkladné opatrenie preto nebude dôvodný ani
vtedy, ak žalobca dostatočne neosvedčí bezprostredné ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť
predbežná ochrana, alebo svoju obavu o ohrozenie práva. Z dočasného charakteru predbežného
opatrenia (neodkladného opatrenia) vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky
skutočnosti, ktoré sú potrebné na vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní
nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. Neznamená to však, že súd môže



nariadiť predbežné opatrenie (neodkladné opatrenie) len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola
osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy.

13. Žalobca sa žalobou doručenou kauzálne príslušnému Okresnému súdu Malacky v konaní sp.zn.
32CbVO/2/2022 domáha určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č. XXX-XXXX/XXXX-XXXXX uzavretej
medzi žalovaným v 1. rade a žalovaným v 2. rade, a to z dôvodu jej uzavretia v rozpore so
zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý rozpor má vyplývať zo skutočnosti, že ponuka žalobcu bola
neoprávnene vylúčená a zmluva bola uzavretá nielen pred uplynutím lehoty žalobcovi na podanie
opravného prostriedku proti takému vylúčeniu, ale dokonca pred doručením samotného oznámenia o
vylúčení a pred uverejnením oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk. Podaným návrhom na vydanie
neodkladného opatrenia sa žalobca v konaní sp.zn. 32CbVO/1/2022 tiež domáha, aby až do času
rozhodnutia o žalobe v konaní 32CbVO/2/2022 bola žalovaným uložená povinnosť zdržať sa plnenia
napadnutej zmluvy.

14. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia preskúmal prípustnosť
podanej žaloby vo veci samej, pretože ak by dospel k záveru, že žaloba vo veci samej nie je procesne
prípustná, malo by to zásadný vplyv aj na rozhodovanie vo veci navrhovaného neodkladného opatrenia.
V zmysle ust. § 137 písm. d) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo ... o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V ustanovení § 181 ZVO je zakotvené právo žalobcu
ako záujemcu, sa obrátiť na súd a žiadať určenie neplatnosti zmluvy v prípade uzavretia takej zmluvy
v rozpore s ustanoveniami uvedenými v § 181 zákona o verejnom obstarávaní. Zákon o verejnom
obstarávaní nepochybne predstavuje osobitný predpis, z ktorého vyplýva oprávnenie žalobcu podať
žalobu na určenie právnej skutočnosti, t.j. v tomto prípade určenie neplatnosti Kúpnej zmluvy. Možno
teda konštatovať, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) C.s.p. a oprávnenie žalobcu
podať žalobu vyplýva priamo z ust. § 181 ZVO. Žalobu žalobcu preto súd vyhodnotil ako procesne
prípustnú. Samotné právo žalobcu ako záujemcu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy však
neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani v kontexte žalobcom
indikovaného splnenia predmetu zmluvy pred právoplatným skončením konania vo veci samej. V každej
konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia
samostatne; ak by mal zákonodarca úmysel, aby pri podaní žaloby podľa § 181 ZVO bolo plnenie podľa
napadnutej zmluvy automaticky pozastavené, bol by takú úpravu obsiahol priamo v zákone o verejnom
obstarávaní, prípadne v príslušných ustanoveniach procesného kódexu.

15. Súd s ohľadom na uvedené postúpil ďalej a zaoberal sa návrhom na neodkladné opatrenie z pohľadu
splnenia základných zákonom stanovených podmienok pre jeho nariadenie, a to či žalobca osvedčil
existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi.

16. Žalobca priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len dve listiny, a to doklad o
doručovaní oznámenia o vylúčení a informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk. V texte návrhu boli
potom pripojené ako obrázky snímky obrazovky, ktoré zobrazujú zoznam správ doručovaných žalobcovi
v IS EVO s dátumami ich odoslania, sprievodný text k zaslanému oznámeniu o vylúčení, potvrdenie
o zverejnení informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk, potvrdenie o zverejnení Kúpnej zmluvy na
stránke crz.gov.sk a oznámenie o plánovanej odstávke zo stránky www.uvo.gov.sk V pripojenom spise
32CbVO/2/2022 boli potom priložené ešte informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk k zákazke na
„Nákup licencie SOAR“ a oznámenie o vylúčení k zákazke „Manažment a dizajnovanie formulárov v
elektronickej komunikácii so štátom“, ako aj e-mailová pozvánka na prezentáciu formulárového riešenia
ADOBE v eGovernmente pre členov pracovnej skupiny PS6 a písomná prezentácia riešenia.

17. Súd sa s dokumentmi predloženými žalobcom, ako aj s jeho návrhom oboznámil, avšak musel
uzavrieť, že žalobcovi sa takými dokumentmi nepodarilo osvedčiť splnenie základných podmienok pre
nariadenie neodkladného opatrenia. Súdu predovšetkým neboli predložené žiadne listiny, z ktorých
by vyplývali aspoň základné podmienky obstarávania, najmä výzva na predloženie ponuky či iné
dokumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, čo vlastne a za akých podmienok žalovaný v 1. rade
obstarával, aké lehoty a spôsoby komunikácie boli stanovené a pod. Žalobca taktiež súdu opomenul
predložiť vlastnú ponuku a najmä zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa domáha v konaní vo veci
samej a ktorej plnenie navrhuje zakázať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z dokladov
predložených žalobcom tak nebolo možné zistiť, či bola ponuka žalobcu skutočne vylúčená v rozpore s
právom, ale ani či bola zmluva so žalovaným v 2. rade vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a



čo bolo predmetom dodania podľa nej. Z potvrdenia o zverejnení Kúpnej zmluvy na stránke crz.gov.sk
totiž nie je možné zistiť, či tam zverejnená zmluva je skutočne zmluvou uzavretou na základe výzvy na
predkladanie ponúk uvedenej v návrhu žalobcu na neodkladné opatrenie alebo či sa nejedná o zmluvu
inú, uzavretú na základe inej výzvy, t.j. či práve napádaná Kúpna zmluva je výsledkom toho verejného
obstarávania, ktorého (nezákonný) priebeh žalobca vo svojom návrhu popisuje. V konaní vo veci samej
si súd všetky tieto skutočnosti bude zisťovať v súlade s § 181 ods. 4 ZVO z kompletnej dokumentácie
predloženej verejným obstarávateľom, pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však dokumentáciu súd
ešte k dispozícii pre krátkosť času nemá a preto môže vychádzať výhradne z tých dokumentov, ktoré
mu boli doručené žalobcom spolu s návrhom na neodkladné opatrenie, resp. so žalobou.

18. Súd má navyše vážne pochybnosti o tom, či je tu skutočne taká situácia, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu do plnenia podľa uzavretej Kúpnej zmluvy, a to bez vypočutia druhej strany a bez vykonania
dokazovania. Návrh je odôvodnený prakticky len tým, že Kúpna zmluva má byť v prevažnej časti splnená
do mesiaca od jej uzavretia, čím vznikne na strane štátu škoda spočívajúca v preplatení obstarávaného
riešenia a na strane žalobcu zas škoda v podobe ušlého zisku. Súd ale nezistil, že by nevyhovením
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hrozila žalobcovi či štátu nejaká škoda. Ak by totiž súd
bez nariadenia neodkladného opatrenia následným rozhodnutím vo veci samej vyhlásil Kúpnu zmluvu za
neplatnú, boli by jej strany povinné sa vysporiadať podľa zásad upravených ustanoveniami Obchodného
a Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení. Ponechanie zmluvy dočasne v platnosti, resp.
nezakázanie plnenia záväzkov podľa nej preto nie je spôsobilé vytvoriť nenávratný stav, ktorý by nebolo
možné následne vyriešiť. Pokiaľ ide o ušlý zisk na strane žalobcu, vzniku tohto nie je možné zabrániť
tým, že súd zakáže žalovaným plnenie podľa Kúpnej zmluvy, pretože ani po takom zákaze by žalobca
nemal uzavretú zmluvu so žalovaným v 1. rade a jeho ponuka by bola aj naďalej vylúčená (minimálne
do času prípadného preskúmania rozhodnutia žalovaného v 1. rade na základe opravných prostriedkov
podľa ZVO). V tomto zmysle potom navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje prostriedok, ktorý
by bol objektívne spôsobilý poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práv, ktorej sa domáha.

19. Pokiaľ by potreba neodkladnej úpravy pomerov mala vyplývať zo skutočnosti, že zo strany
žalovaných dochádza k plneniu zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní,
táto skutočnosť, aj keby bola osvedčená, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Ak by súd takú úvahu pripustil, potom by tu bol dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia v prípade každej jednej zmluvy, či už uzavretej verejnými obstarávateľmi
alebo bežnými občanmi, o ktorej by žalobca tvrdil, že je neplatná. Taký vážny zásah do práv odporcu
neodkladného opatrenia však nemôže byť osvedčený len tvrdeniami navrhovateľa neodkladného
opatrenia, že predmetná zmluva je neplatná. Musí mu súčasne s tvrdenou neplatnosťou hroziť nejaký
vážny zásah do jeho práv, škoda na majetku či iná nereparovateľná ujma, aby bol súd oprávnený
neodkladné opatrenie nariadiť a do práv povinného z neodkladného opatrenia takto zasiahnuť. Vždy je
totiž potrebné mať na mysli to, že v tejto fáze konania ešte súdu nie je známe, aký bude jeho konečný
verdikt a teda vec môže rovnako pravdepodobne dopadnúť aj zamietnutím žaloby v celosti.

20. Keďže žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu podmienok stanovených zákonom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, najmä existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, a súčasne navrhované neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé
poskytnúť žalobcovi takú ochranu jeho práv, akú žiada a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane,
rozhodol súd tak, že návrh žalobcu zamietol.

21. Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci.

22. Keďže týmto rozhodnutím konanie 32CbVO/1/2022 končí, súd rozhodol tiež o nároku na náhradu
trov konania žalovaných, a to podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v § 255 ods. 1 C.s.p. Keďže
však žalovaným ako úspešnej strane sporu v tejto fáze konania ešte žiadne trovy nemohli vzniknúť,
rozhodol súd s poukazom na princíp hospodárnosti tak, že im nárok na náhradu (neexistujúcich) trov
konania nepriznal.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.