Národná agentúra pre sieťové a elektronické služby


Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4CobVO/1/2023
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1622202885
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Šiffalovič
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2023:1622202885.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu
JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej, v právnej veci žalobcu: JUMP soft a.s., Landererova
12, 811 09 Bratislava, IČO: 46 117 491, proti žalovaným: 1/ Národná agentúra pre sieťové a elektronické
služby, Kollárova 543/8, 917 02 Trnava, IČO: 42 156 424, 2/ InterWay, a. s., Stará Vajnorská 21, 831 04
Bratislava, IČO: 35 728 531, zast. Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., Hlavná 6, 927
01 Šaľa, IČO: 47 241 543, o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Malacky č.k. 32CbVO/1/2022-20 zo dňa 11. januára 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Malacky č.k. 32CbVO/1/2022-20 zo dňa 11.
januára 2023 potvrdzuje.

II. Žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

III. Žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) I. výrokom návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia doručený súdu dňa 12.12.2022 zamietol a II. výrokom nepriznal žalovaným
nárok na náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 324 ods. 1, §
325 ods. 1 a 2, § 326 ods. 1 a 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou
doručenou súdu v konaní sp. zn. 32CbVO/2/2022 domáha určenia neplatnosti Kúpnej zmluvy č.
150-2022/6795-12973 uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovaným 2/, a to z dôvodu jej uzavretia v
rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, ktorý rozpor má vyplývať zo skutočnosti, že ponuka
žalobcu bola neoprávnene vylúčená a zmluva bola uzavretá nielen pred uplynutím lehoty žalobcovi
na podanie opravného prostriedku proti takému vylúčeniu, ale dokonca pred doručením samotného
oznámenia o vylúčení a pred uverejnením oznámenia o výsledku vyhodnotenia ponúk. Podaným
návrhom doručeným súdu dňa 12.12.2022 sa žalobca v konaní sp. zn. 32CbVO/1/2022 domáha, aby
až do času rozhodnutia o žalobe v konaní 32CbVO/2/2022 bola žalovaným uložená povinnosť zdržať
sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej výkonu práv a povinností z uzavretej zmluvy
č. 150-2022/6795-12973.



3. Súd v rámci rozhodovania o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia preskúmal prípustnosť
podanej žaloby vo veci samej, pretože ak by dospel k záveru, že žaloba vo veci samej nie je procesne
prípustná, malo by to zásadný vplyv aj na rozhodovanie vo veci navrhovaného neodkladného opatrenia.
Konštatoval, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP a oprávnenie žalobcu
podať žalobu vyplýva priamo z ust. § 181 ZVO. Žalobu žalobcu preto súd vyhodnotil ako procesne
prípustnú. Mal za to, že samotné právo žalobcu ako záujemcu podať na súd návrh na určenie neplatnosti
zmluvy však neodôvodňuje automaticky potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani v kontexte
žalobcom indikovaného splnenia predmetu zmluvy pred právoplatným skončením konania vo veci
samej. V každej konkrétnej veci je potrebné skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného
opatrenia samostatne; ak by mal zákonodarca úmysel, aby pri podaní žaloby podľa § 181 ZVO bolo
plnenie podľa napadnutej zmluvy automaticky pozastavené, bol by takú úpravu obsiahol priamo v zákone
o verejnom obstarávaní, prípadne v príslušných ustanoveniach procesného kódexu.

4. Súd sa ďalej zaoberal návrhom na neodkladné opatrenie z pohľadu splnenia základných zákonom
stanovených podmienok pre jeho nariadenie, a to či žalobca osvedčil existenciu právneho vzťahu medzi
stranami a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi nimi.
Uviedol, že žalobca priložil k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia len dve listiny, a to doklad
o doručovaní oznámenia o vylúčení a informáciu o výsledku vyhodnotenia ponúk. V texte návrhu boli
potom pripojené ako obrázky snímky obrazovky, ktoré zobrazujú zoznam správ doručovaných žalobcovi
v IS EVO s dátumami ich odoslania, sprievodný text k zaslanému oznámeniu o vylúčení, potvrdenie o
zverejnení informácie o výsledku vyhodnotenia ponúk, potvrdenie o zverejnení kúpnej zmluvy na stránke
crz.gov.sk a oznámenie o plánovanej odstávke zo stránky www.uvo.gov.sk. V pripojenom spise sp. zn.
32CbVO/2/2022 boli potom priložené ešte informácia o výsledku vyhodnotenia ponúk k zákazke na
„Nákup licencie SOAR“ a oznámenie o vylúčení k zákazke „Manažment a dizajnovanie formulárov v
elektronickej komunikácii so štátom“, ako aj e-mailová pozvánka na prezentáciu formulárového riešenia
ADOBE v eGovernmente pre členov pracovnej skupiny PS6 a písomná prezentácia riešenia.
Po oboznámení sa s dokumentmi predloženými žalobcom, ako aj s jeho návrhom súd dospel k záveru,
že žalobcovi sa takými dokumentmi nepodarilo osvedčiť splnenie základných podmienok pre nariadenie
neodkladného opatrenia. Súdu predovšetkým neboli predložené žiadne listiny, z ktorých by vyplývali
aspoň základné podmienky obstarávania, najmä výzva na predloženie ponuky či iné dokumenty, z
ktorých by bolo možné zistiť, čo vlastne a za akých podmienok žalovaný v 1. rade obstarával, aké lehoty
a spôsoby komunikácie boli stanovené a pod. Žalobca taktiež súdu opomenul predložiť vlastnú ponuku
a najmä zmluvu, určenia neplatnosti ktorej sa domáha v konaní vo veci samej a ktorej plnenie navrhuje
zakázať návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Z dokladov predložených žalobcom tak nebolo
možné zistiť, či bola ponuka žalobcu skutočne vylúčená v rozpore s právom, ale ani či bola zmluva so
žalovaným 2/ vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a čo bolo predmetom dodania podľa nej. Z
potvrdenia o zverejnení kúpnej zmluvy na stránke crz.gov.sk totiž nie je možné zistiť, či tam zverejnená
zmluva je skutočne zmluvou uzavretou na základe výzvy na predkladanie ponúk uvedenej v návrhu
žalobcu na neodkladné opatrenie alebo či sa nejedná o zmluvu inú, uzavretú na základe inej výzvy,
t.j. či práve napádaná kúpna zmluva je výsledkom toho verejného obstarávania, ktorého (nezákonný)
priebeh žalobca vo svojom návrhu popisuje. V konaní vo veci samej si súd všetky tieto skutočnosti bude
zisťovať v súlade s § 181 ods. 4 ZVO z kompletnej dokumentácie predloženej verejným obstarávateľom,
pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení však dokumentáciu súd ešte k dispozícii pre krátkosť času
nemá, a preto môže vychádzať výhradne z tých dokumentov, ktoré mu boli doručené žalobcom spolu s
návrhom na neodkladné opatrenie, resp. so žalobou.

5. Súd ďalej vyslovil vážne pochybnosti o tom, či je tu skutočne taká situácia, ktorá vyžaduje okamžitý
zásah súdu do plnenia podľa uzavretej kúpnej zmluvy, a to bez vypočutia druhej strany a bez vykonania
dokazovania. Poukázal na to, že návrh je odôvodnený prakticky len tým, že kúpna zmluva má byť v
prevažnej časti splnená do mesiaca od jej uzavretia, čím vznikne na strane štátu škoda spočívajúca
v preplatení obstarávaného riešenia a na strane žalobcu zas škoda v podobe ušlého zisku. V tejto
súvislosti súd ale nezistil, že by nevyhovením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia hrozila
žalobcovi či štátu nejaká škoda. Ak by totiž súd bez nariadenia neodkladného opatrenia následným
rozhodnutím vo veci samej vyhlásil kúpnu zmluvu za neplatnú, boli by jej strany povinné sa vysporiadať
podľa zásad upravených ustanoveniami Obchodného a Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom
obohatení. Ponechanie zmluvy dočasne v platnosti, resp. nezakázanie plnenia záväzkov podľa nej preto
nie je spôsobilé vytvoriť nenávratný stav, ktorý by nebolo možné následne vyriešiť. Bol toho názoru,
že pokiaľ ide o ušlý zisk na strane žalobcu, vzniku tohto nie je možné zabrániť tým, že súd zakáže



žalovaným plnenie podľa kúpnej zmluvy, pretože ani po takom zákaze by žalobca nemal uzavretú
zmluvu so žalovaným 1/ a jeho ponuka by bola aj naďalej vylúčená (minimálne do času prípadného
preskúmania rozhodnutia žalovaného 1/ na základe opravných prostriedkov podľa ZVO). V tomto zmysle
potom navrhované neodkladné opatrenie nepredstavuje prostriedok, ktorý by bol objektívne spôsobilý
poskytnúť žalobcovi ochranu jeho práv, ktorej sa domáha.

6. Pokiaľ by potreba neodkladnej úpravy pomerov mala vyplývať zo skutočnosti, že zo strany žalovaných
dochádza k plneniu zo zmluvy uzatvorenej v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, táto
skutočnosť, aj keby bola osvedčená, nie je spôsobilá bez ďalšieho odôvodniť potrebu bezodkladnej
úpravy pomerov medzi stranami. Ak by súd takú úvahu pripustil, potom by tu bol dôvod pre nariadenie
neodkladného opatrenia v prípade každej jednej zmluvy, či už uzavretej verejnými obstarávateľmi
alebo bežnými občanmi, o ktorej by žalobca tvrdil, že je neplatná. Taký vážny zásah do práv odporcu
neodkladného opatrenia však nemôže byť osvedčený len tvrdeniami navrhovateľa neodkladného
opatrenia, že predmetná zmluva je neplatná. Musí mu súčasne s tvrdenou neplatnosťou hroziť nejaký
vážny zásah do jeho práv, škoda na majetku či iná nereparovateľná ujma, aby bol súd oprávnený
neodkladné opatrenie nariadiť a do práv povinného z neodkladného opatrenia takto zasiahnuť. Vždy je
totiž potrebné mať na mysli to, že v tejto fáze konania ešte súdu nie je známe, aký bude jeho konečný
verdikt, a teda vec môže rovnako pravdepodobne dopadnúť aj zamietnutím žaloby v celosti.

7. Keďže žalobca v podanom návrhu neosvedčil existenciu podmienok stanovených zákonom pre
nariadenie neodkladného opatrenia, najmä existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu
neodkladnej úpravy pomerov, a súčasne navrhované neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé
poskytnúť žalobcovi takú ochranu jeho práv, akú žiada a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane,
rozhodol súd tak, že návrh žalobcu zamietol.

8. Keďže uvedeným rozhodnutím konanie vedené pod sp. zn. 32CbVO/1/2022 končí, súd rozhodol
tiež o nároku na náhradu trov konania žalovaných, a to podľa zásady úspechu v konaní vyjadrenej v
§ 255 ods. 1 CSP. Keďže však žalovaným ako úspešnej strane sporu v tejto fáze konania ešte žiadne
trovy nemohli vzniknúť, rozhodol súd s poukazom na princíp hospodárnosti tak, že im nárok na náhradu
(neexistujúcich) trov konania nepriznal.

9. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP. Nestotožnil sa so zamietnutím návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia z dôvodu neosvedčenia splnenia zákonných podmienok. Zopakoval svoju argumentáciu
uvedenú v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Vyslovil názor, že bolo minimálne osvedčené
splnenie dôvodov pre vyslovenie neplatnosti zmluvy súdom podľa § 181 zákona o verejnom obstarávaní
a súčasne boli podľa naplnené aj predpoklady pre vydanie neodkladného opatrenia.

10. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie v bode 17. napadnutého rozhodnutia, že sa žalobcovi
nepodarilo osvedčiť splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd
predovšetkým žalobcovi vytýkal, že neboli predložené žiadne listiny, z ktorých by vyplývali aspoň
základné podmienky obstarávania a poukázal na absenciu výzvy na predloženie ponuky, či iné
dokumenty, z ktorých by bolo možné zistiť, čo vlastne a za akých podmienok žalovaný 1/ obstarával,
aké lehoty a spôsoby komunikácie boli stanovené a pod.. V tejto súvislosti žalobca v prvom rade
zdôraznil, že žalovaný 1/ je povinný v rámci hlavného konania podľa § 181 ods. 4 zákona o verejnom
obstarávaní poskytnúť kompletnú dokumentáciu podľa § 24, a až z takto získanej dokumentácie je
možné hodnoverným spôsobom preukázať všetky požadované okolnosti. Žalobca totiž nedisponuje
žiadnym originálnym vyhotovovaním úkonov žalovaného 1/, ale len elektronickými správami a scanmi.

11. Mal za to, že priložené prinscreeny jednoznačne preukázali:
- že verejné obstarávanie bolo vyhlásené,
- že im bola adresovaná žiadosť o vysvetlenie mimoriadne nízkej ponuky, a teda ich ponuka musela
byť najlacnejšia,
- že ich ponuka bola vylúčená,
- časy doručenia jednotlivých správ, a teda že žalobca uzatvoril zmluvu pred odoslaním vylúčenia
zákonným spôsobom, pred odoslaním výzvy na poskytnutie súčinnosti nevyhnutnej k uzatvoreniu
zmluvy zákonným spôsobom a pred zverejnením informácie o výsledku (zjavný rozpor s § 55 a § 56
zákona o verejnom obstarávaní),



- z pripojeného linku na zverejnenú zmluvu (ako verejného registra, resp. zoznamu analogicky 185 ods.
2 CSP) je zrejmé, že zmluva bola uzatvorená a kedy bola uzatvorená.

12. Na základe uvedeného považoval žalobca za preukázané, že žalovaný jednoznačne postupoval
v rozpore s zákonom o verejnom obstarávaní tak absurdným a hrubým spôsobom, že jeho konanie
pravdepodobne prekračuje medze správneho deliktu.
Žalobca k odvolaniu doplnil Rozhodnutie úradu o zastavení konania o námietkach, (ktoré žalobca
preventívne uplatnil) z dôvodu uzatvorenej zmluvy, ktoré nemohol nie z vlastnej viny pripojiť.

13. Ďalej uviedol, že uzatvorenú zmluvu nemohol a ani nemôže nie z vlastnej viny predložiť, keďže už z
povahy tohto návrhu, ako i povahy konania o určenie neplatnosti zmluvy je evidentné, že nie je zmluvnou
stranou, a teda nemôže disponovať uzatvorenou zmluvou.
Za nesprávne právne posúdenie veci ako i nesprávne skutkové zistenia súdu na základe predložených
dôkazov, prípadne nevykonanie navrhovaných dôkazov, potrebných pre rozhodnutie vo veci, žalobca
považoval závery súdu prvej inštancie, že z dokladov predložených žalobcom nebolo možné zistiť, či
bola ponuka žalobcu skutočne vylúčená v rozpore s právom, ale ani či bola zmluva so žalovaným 2/
vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a čo bolo predmetom dodania podľa nej.

14. Žalobca uviedol, že tvrdenie, že jeho ponuka bola vylúčená v rozpore s právom je nadovšetky
pochybnosti preukázateľne zachytené v priložených prinscreenoch, ktorých použitie odôvodnil tým,
že ide o informácie, ktoré sú v originálnej podobe zachytené jedine v informačnom systéme,
prostredníctvom ktorého sa verejné obstarávanie realizovalo. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie,
že nie je preukázané, že bola zmluva so žalovaným 2/ vôbec uzavretá, kedy a za akých podmienok a čo
bolo predmetom dodania, uviedol, že samotná zmluva uverejnená v crz.gov.sk (identifikovaná v návrhu)
odkazuje priamo na verejné obstarávanie identifikované jednak v návrhu na vydanie neodkladného
opatrenia vrátane takmer každého priloženého printscreenu.
Podľa názoru žalobcu nemohli existovať žiadne (nieto vážnejšie) pochybnosti o potrebe úpravy vydaním
neodkladného opatrenia.
Mal za to, že jednoznačne hrozí vážny zásah do jeho práv, a to tým, že nevydaním neodkladného
opatrenia hrozí, že príde k splneniu zmluvy, verejný obstarávateľ - žalovaný 1/ nebude vyhlasovať
nové verejné obstarávania na rovnaký alebo obdobný predmet zákazky, resp. bude už len ku
konkrétnemu riešeniu (obstarávať rozširovanie licencií), a tým nebude umožnené žalobcovi účasť vo
verejnom obstarávaní, súčasne tým príde k narušeniu hospodárskej súťaže. Potrebu neodkladnej
úpravy vidí žalobca predovšetkým v tom, že žalovaný 1/ môže svojím nezákonným konaním
získať plnenie, prostredníctvom ktorého bude môcť v ďalších postupoch verejného obstarávania
obmedzovať hospodársku súťaž požiadavkami na dodanie konkrétneho produktu v záujme rozširovania
už nadobudnutých licencií na základe nezákonne realizovaného výberu určitého riešenia. Žalobca ďalej
nevyhnutnosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov vidí najmä v potrebe zamedzenia rozvracania
hospodárskej súťaže, ku ktorému nepochybne činnosťou žalovaného dochádza, pretože sa vytvorí
nebezpečný precedens akceptácie nezákonne uzatvorených zmlúv, zjednodušene, každý si bude môcť
robiť čo chce, ak akceptuje prípadnú ex post uloženú pokutu.

Z uvedených dôvodov žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vrátil vec súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby vykonal navrhnuté dokazovanie a napadnuté uznesenie
zmenil tak, že sa návrhu v plnom rozsahu vyhovuje.

15. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 1/, ktorý uviedol, že nesúhlasí a odmieta neopodstatnený
a nedôvodný návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého nevyhnutnosť a
bezodkladnosť žalobca nijakým spôsobom relevantne neosvedčil, resp. nepreukázal. Podľa názoru
žalovaného 1/ neexistuje pre takýto výnimočný zásah do práv žalovaného 1/ rozumný a spravodlivý
dôvod. Žalovaný 1/ súčasne popiera aj opakované jednostranné, účelové a zavádzajúce tvrdenia
žalobcu v jeho písomných podaniach, ktoré vôbec nezodpovedajú realite ani faktickým a skutkovým
okolnostiam verejného obstarávania, a dokonca nezodpovedajú ani okolnostiam uzatvorenia zmluvy
s úspešným uchádzačom, ktorým bol komisiou vyhodnotený žalovaný 2/. Mal za to, že pri zadávaní
zákazky, vyhodnocovaní ponúk a uzatvorení zmluvy s úspešným uchádzačom postupoval žalovaný 1/
plne v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, v záujme zachovania základných princípov verejného
obstarávania, predovšetkým princípu transparentnosti, rovnakého zaobchádzania, ale aj efektívnosti a



hospodárnosti. Žalovaný 1/ odmieta a zároveň aj popiera tvrdenia žalobcu o údajnom a nepreukázanom
porušení zákona, ktoré žalobca uvádzal.

16. Žalovaný 1/ sa plne sa stotožnil a súhlasil s uznesením a odôvodnením súdu, ktorým zamietol nariadiť
žalobcom navrhované neodkladné opatrenie. Mal za to, že tu neexistuje bezprostredná hrozba a ani
žiadna neodkladná potreba úpravy pomerov tak, ako to navrhuje žalobca, ale predovšetkým, nariadenie
neodkladného opatrenia v zmysle návrhu žalobcu by znamenalo neprimeraný zásah do práv žalovaného
1/, ako aj žalovaného 2/, pričom takýto zásah nie je nevyhnutný, ale ani spravodlivý, a to s ohľadom na
skutkové a právne okolnosti verejného obstarávania, uzatvorenia zmluvy a následných plnení.
Žalovaný 1/ zastáva názor, že žalobca neosvedčil, resp. nepreukázal splnenie základných podmienok
pre nariadenie neodkladného opatrenia a ani dôvod, na základe ktorého by bolo nevyhnutné poskytnúť
mu okamžitú a neodkladnú súdnu ochranu. Žalovaný 1/ mal tiež za to, že v tomto prípade ide
o nedôvodný alebo neexistujúci nárok, ktorému nie je možné poskytnúť ochranu prostredníctvom
neodkladného opatrenia. Okrem uvedeného považoval za podstatnú aj tú skutočnosť, že navrhované
neodkladné opatrenie nie je prostriedok, ktorý je spôsobilý poskytnúť ochranu práv, a to z dôvodu, že na
právnom ani faktickom postavení žalobcu, ako vylúčeného uchádzača, sa navrhovaným neodkladným
opatrením nič nezmení. Na druhej strane by to však znamenalo neprimeraný zásah do práv povinných
osôb, ako účastníkov zmluvy.

17. Žalobca síce v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) h), avšak
existenciu uvedených dôvodov vôbec nepreukázal. Žalobca v odvolaní len zopakoval skutkové a právne
tvrdenia, pričom až do odvolacieho konania dokladal veľké množstvo nových listinných dôkazov, ktoré
neboli priložené k návrhu neodkladného opatrenia a ktoré budú žalovaným 1/ predložené v konaní vo
veci samej podľa § 181 ods. 4) zákona o verejnom obstarávaní.
Žalobca v odvolaní vôbec nešpecifikoval a ani neuviedol, aké iné vady by mohli mať vplyv na výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré podal odvolanie, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, a preto
mal žalovaný 1/ za to, že uvedený odvolací dôvod je domnelý a nedôvodný.

18. Podľa názoru žalovaného 1/, je nepravdivý a predovšetkým nedôvodný aj druhý odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd nevykonal navrhnuté dôkazy. V tomto prípade ide o vadu
skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, ale súd
prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Žalovaný 1/ v tejto súvislosti poukázal na to, že pri návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia súd z povahy tohto inštitútu nevykonáva dokazovanie, ale rozhoduje
výlučne a len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca k návrhu predložil. Uvedený odvolací dôvod
je nedôvodný aj s odkazom priamo na body 16., 17. a 18. odôvodnenia uznesenia súdu o zamietnutí
neodkladného opatrenia.

19. Na základe vyššie uvedeného sa potom aj ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP,
že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam javí rovnako ako
nedôvodný.

20. Podľa názoru žalovaného 1/ je tiež nedôvodný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto
odvolacom dôvode ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej
normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť.
Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použil a aj aplikoval
správne právne normy, na základe ktorých súd následne vyvodil správne závery. Súd sa pri rozhodovaní
navyše opieral aj o zaužívanú a platnú judikatúru vo veciach rozhodovania o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia a preto je potrebné tento dôvod odvolania odmietnuť.

21. Žalovaný 1/ mal z dokumentácie o verejnom obstarávaní za preukázané, že:
a) pri vylúčení ponuky žalobcu postupoval v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,
b) dôvody na vylúčenie ponuky boli dané, pričom vzhľadom na znalosť ponúkaného nástroja komisia
nepotrebovala využiť inštitút vysvetlenia ponuky, pretože by bol nadbytočný,
c) žalobcom ponúkaný nástroj nespĺňa požiadavky na predmet zákazky,
d) žalobcom ponúkaný nástroj nie je tovarom bežne dostupným na trhu.
Na základe vyššie uvedeného žalovaný 1/ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie
ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému 1/ náhradu trov odvolacieho konania.



22. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný 2/, ktorý uviedol, že doručený návrh ako aj odvolanie
považuje za neopodstatnené v celom ich rozsahu, popiera všetky tvrdenia žalobcu o neplatnosti zmluvy
ako aj o dôvodnosti návrhu a zároveň namieta, že ide o tvrdenia odporujúce právnemu stavu veci.
Žalovaný 2/ zároveň zdôraznil, že vzhľadom na konzumáciu zmluvy, predmet konania zanikol a návrh
má preto nevykonateľný obsah. Táto skutočnosť zároveň zdôvodňuje zastavenie konania o odvolaní.
Uviedol, že postupoval počas celého verejného obstarávania predpísaným spôsobom, riadne si plnil
všetky svoje zákonné a zmluvné povinnosti a nedopustil sa žiadneho pochybenia.
V tejto súvislosti poukázal na to, že v súčasnosti je tovar (dodaný na základe zákazky) verejným
obstarávateľom nainštalovaný, implementovaný v predpokladanom rozsahu v zmysle súťažných
podkladov do jeho systémov a nevyhnutne zabezpečuje riadny chod predmetného úseku elektronizácie
verejnej správy, predmet zmluvy je tak v celom rozsahu splnený, a teda zmluva tak bola de facto
skonzumovaná. Splnenie zmluvy v celom rozsahu pritom vylučuje možnosť žalobcu účinne žiadať, aby
sa žalovaní zdržali plnenia práv a povinností, ktoré z nej vyplývajú.
Všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy boli ku dňu 30.12.2022 splnené, v dôsledku čoho
zanikla aj samotná zmluva (splnením), a teda sa niet čoho dožadovať.
Keďže zmluva bola skonzumovaná, predmet konania o návrhu zanikol. Zároveň tým odpadol aj dôvod na
jeho pokračovanie. Nakoľko jediným účelom podaného odvolania je zrušenie (resp. zmena) uznesenia
tak, aby bolo návrhu vyhovené, možno konštatovať, že rovnako zanikol predmet konania o odvolaní.
Existencia predmetu konania pritom predstavuje procesnú podmienku, bez splnenia ktorej súdne
konanie nemôže prebieha, a ktorá navyše predstavuje neodstrániteľnú procesnú podmienku.
Vzhľadom na to, že predmet konania o návrhu zanikol, nie sú splnené procesné podmienky na
rozhodovanie o odvolaní. Keďže ide procesnú podmienku, ktorú nemožno odstrániť, je súd povinný
konanie v súlade s ust. § 161 ods. 2 Civilného sporového poriadku zastaviť.
Nad rámec vyššie uvedeného žalovaný 2/ dodal, že odhliadnuc od nutnosti konanie zastaviť sa v celom
rozsahu, stotožňuje s argumentáciou uvedenou v rámci odôvodnenia okresného súdu.

23. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný 2/ navrhol, aby Krajský súd v Bratislave vydal uznesenie,
ktorým konanie zastaví a žalovanému 2/ prizná voči žalobcovi nárok na náhradu trov súdneho konania
v rozsahu 100 %.
Ak by však súd dospel k záveru, že neexistujú dôvody na zastavenie konania, eventuálne navrhol,
aby súd vzhľadom na objektívnu nemožnosť (a nevykonateľonosť) vydania rozhodnutia, ktorým by bolo
návrhu vyhovené, odvolanie žalobcu zamietol a žalovanému 2/ priznal voči žalobcovi nárok na náhradu
trov súdneho konania v rozsahu 100 %.

24. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd v zmysle § 34 CSP preskúmal rozhodnutie súdu prvej
inštancie, prejednal odvolanie podľa § 380 ods. 1, CSP bez nariadenia pojednávania a po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadreniami žalovaných a
dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.

25. Z obsahu predmetného spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa návrhom doručeným súdu dňa
12.12.2022 domáhal nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým súd žalovanému 1/ a 2/ uloží povinnosť
zdržať sa až do právoplatného skončenia konania vo veci samej výkonu práv a povinností z uzavretej
zmluvy č. 150-2022/6795-12973.
Súčasne s návrhom na neodkladné opatrenie podal na súd žalobu o určenie neplatnosti zmluvy v súlade
s ust. § 181 zákona o verejnom obstarávaní, a to vo vzťahu ku Kúpnej zmluve č. 150-2022/6795-12973
zo dňa 02.12.2022. Nariadenia neodkladného opatrenia sa žalobca domáhal z dôvodu, že je potrebná
dočasná úprava pomerov zdržaním sa výkonu práv a povinností z uvedenej zmluvy, keďže v zmysle
čl. II uvedenej zmluvy má byť záväzok predávajúceho prevažne splnený do 1 mesiaca od účinnosti
tejto zmluvy, kedy má dodať žalovanému 2/ tovar špecifikovaný v prílohe č. 1 zmluvy. Dodaním
požadovaného plnenia v prevažnej časti (dodávka licencií) bude predmetná zmluva de facto splnená
a právo inak úspešného uchádzača (žalobcu) domôcť sa vyslovenia neplatnosti uvedenej zmluvy
definitívne zmarené. Splnením uvedenej zmluvy tak dôjde k neodvratnej škode na majetku žalobcu v
podobe ušlého zisku, ako aj žalovaného 1/, resp. Slovenskej republiky, keď mu bude dodané takmer
dvojnásobne drahšie plnenie ako v prípade akceptácie ponuky žalobcu. Splnením uvedenej zmluvy bude
aj predmet súdneho sporu v konaní o určenie neplatnosti zmluvy zmarený.



26. Súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, keďže žalobca v
podanom návrhu neosvedčil existenciu podmienok stanovených zákonom pre nariadenie neodkladného
opatrenia, najmä existenciu právneho vzťahu medzi stranami a potrebu neodkladnej úpravy pomerov, a
súčasne navrhované neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé poskytnúť žalobcovi takú ochranu
jeho práv, akú žiada a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane.
Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca odvolanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) a
h) CSP.

27. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

28. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

29. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

30. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

31. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj
bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní
proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

32. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

33. Neodkladné opatrenie je inštitút súdneho konania, ktorý je na mieste použiť tam, kde sa vyžaduje
okamžitý zásah súdu z dôvodu, že jeho navrhovateľovi reálne a bezprostredne hrozí ujma, alebo
že by výkon v budúcnosti očakávaného súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Navrhovateľ musí po
osvedčení svojho hmotného nároku, ktorého ochrany sa domáha, presvedčivo osvedčiť skutočnosti
odôvodňujúce bezodkladnú potrebu úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená.
Navrhovateľ neodkladného opatrenia tak musí osvedčiť také konkrétne správanie, ktoré mu spôsobuje
nenahraditeľnú ujmu. Nárok pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený.
Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie
najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali
nariadenie neodkladného opatrenia, sa posudzuje len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený
postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu
neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby
okamžitý zásah súdu.
Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd preberá súdom prvej inštancie osvedčený skutkový stav,
pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
a keďže v celom rozsahu zdieľa aj jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého uznesenia, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť jeho
dôvodov. Zároveň odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty žalobcu nenachádza dôvod,
pre ktorý by sa mal od skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie odkloniť, nakoľko ani tvrdenia
žalobcu uvádzané v odvolaní neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia.
Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo vysporiadal s podstatnými
skutočnosťami významnými vo vzťahu k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia a
odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 v spojení s § 234 ods. 2 CSP.



34. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť
neodkladné opatrenie vo dvoch prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo,
ak je obava, že exekúcia bude ohrozená, pričom v danom prípade žalobca odôvodňoval svoj návrh
potrebou bezodkladnej úpravy pomerov. V každom prípade však žalobca musí opísaním rozhodujúcich
skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods.
1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle
§ 326 ods. 2 CSP daná povinnosť žalobcu pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia
pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý a či
došlo k osvedčeniu všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá žalobcovi povinnosť
hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie,
ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže žalobca dosiahnuť najmä
relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou.

35. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 25.4.2012,
evidovaným pod sp. zn. 1Cdo/147/2011, ktorý uviedol vo vzťahu k predbežnému opatreniu, ktoré bolo
procesným inštitútom v zmysle zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, svojím obsahom a
účelom blízkym neodkladnému opatreniu v zmysle CSP, že „Pred nariadením predbežného opatrenia
nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania)
znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti
(teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri
dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš
pravdepodobná.“

36. Rovnako tak odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky, č.k. II. ÚS
866/2014-42 z 20. augusta 2015, kde judikoval, že v konaní o návrhu na nariadenie predbežného
opatrenia... príslušný súd v zásade nevykonáva dokazovanie, vychádza len z tzv. osvedčených
skutočností - skutočností, ktoré vyplývajú z tvrdení účastníkov konania v ich podaniach, prípadne zo
skutočností, ktoré možno osvedčiť z dôkazov, ktoré účastníci predložili v príslušnom štádiu konania
o veci samej. Následne Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze č.k. III. ÚS 175/2017-44 zo 4.
júla 2017 konštatoval, že závery ústavného súdu vyplývajúce z nálezu č.k. II. ÚS 866/2014-42 z 20.
augusta 2015 sú relevantné aj v súčasnosti, keď rekodifikáciou civilného procesného práva došlo k
definitívnemu zániku inštitútu predbežného opatrenia a s účinnosťou od 1. júla 2016 CSP zaviedol inštitút
neodkladného opatrenia a zabezpečovacieho opatrenia.

37. Žalobca v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), e), f) h), avšak existenciu
uvedených dôvodov nepreukázal. Žalobca v odvolaní len zopakoval skutkové a právne tvrdenia, s
ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Až do odvolacieho konania dokladal nové listinné
dôkazy, ktoré neboli priložené k návrhu neodkladného opatrenia pre neodkladné opatrenie. Odvolací súd
zdôrazňuje, že v zmysle cit. ust. zákona je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania
uznesenia súdu prvej inštancie.
Odvolací súd sa stotožnil s názorom žalovaného 1/, že žalobca v odvolaní vôbec nešpecifikoval a ani
neuviedol, aké iné vady by mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré podal
odvolanie, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené posúdil
ako nedôvodný aj druhý odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP, že súd nevykonal navrhnuté
dôkazy. V tomto prípade ide o vadu skutkovú, keď strana navrhla dôkaz, ktorý je potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, ale súd prvej inštancie takýto dôkaz nevykonal. Pri návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia, súd z povahy tohto inštitútu nevykonáva dokazovanie, ale rozhoduje výlučne
a len na základe tvrdení a dôkazov, ktoré žalobca k návrhu predložil.

38. Vo vzťahu k osvedčeniu dôvodnosti a trvania nároku, ktorého ochrany sa žalobca navrhovaným
neodkladným opatrením domáha, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v
danom prípade ide o špecifický druh určovacej žaloby, pri podaní ktorej sa nevyžaduje preukazovanie
naliehavého právneho záujmu, nakoľko tento vyplýva priamo z osobitného právneho predpisu - zákona



o verejnom obstarávaní a súčasne ide o konanie s nie úplne štandardným dokazovaním typickým pre
sporové konania, keďže v prevažnej väčšine prípadov sú rozhodovania obdobných sporov založené
predovšetkým na právnom posúdení zákonnosti postupov verejného obstarávateľa, resp. obstarávateľa
z pohľadu právnej úpravy obsiahnutej v zákone o verejnom obstarávaní.
Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že v súdenej veci ide o žalobu v zmysle § 137 písm. d) CSP
a oprávnenie žalobcu podať žalobu vyplýva priamo z ust. § 181 ZVO a žalobu žalobcu preto vyhodnotil
ako procesne prípustnú. Odvolací súd sa stotožnil s jeho názorom, že samotné právo žalobcu ako
záujemcu podať na súd návrh na určenie neplatnosti zmluvy však neodôvodňuje automaticky potrebu
nariadenia neodkladného opatrenia, a to ani v kontexte žalobcom indikovaného splnenia predmetu
zmluvy pred právoplatným skončením konania vo veci samej. V každej konkrétnej veci je potrebné
skúmať splnenie predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia samostatne s tým, že až v
samotnom konaní vo veci samej, súd po vykonaní riadneho dokazovania, s konečnou platnosťou vyrieši
otázku porušenia zákona a dôvodnosť potreby určenia neplatnosti napadnutej zmluvy.

39. Ďalšou z podmienok upravených procesnoprávnym predpisom pre nariadenie neodkladného
opatrenia je osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie,
pričom v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom
osvedčení potreby bezodkladnej úpravy pomerov pre účely nariadenia neodkladného opatrenia zo
strany žalobcu. Z obsahu odôvodnenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je zrejmé, že
žalobca svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil okolnosťami vo vzťahu k ním
tvrdenej opodstatnenosti žaloby vo veci samej a hrozbou zhoršenia jeho právnej pozície splnením
napadnutej zmluvy v spojení s nemožnosťou obnovenia súťaže v takom prípade. Mal za to, že splnením
uvedenej zmluvy tak dôjde k neodvratnej škode na majetku žalobcu v podobe ušlého zisku, no i
žalovaného 1/, resp. Slovenskej republiky, keď mu bude dodané takmer dvojnásobne drahšie plnenie
ako v prípade akceptácie ponuky žalobcu.

40. Podľa názoru odvolacieho súdu pre nariadenie neodkladného opatrenia odôvodneného potrebou
bezodkladnej úpravy pomerov, ako tomu bolo v tomto prípade, nepostačujú pre konštatáciu naplnenia
zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia vyplývajúcich z príslušných ustanovení CSP
len samotné tvrdenia žalobcu. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie uvedeným
v bode 17., že žalobcovi sa predloženými dokumentmi nepodarilo osvedčiť splnenie základných
podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia. Taktiež v celom rozsahu odkazuje na body 18. a 19.
odôvodnenia napadnutého uznesenia a taktiež má za to, že v danom prípade navrhované neodkladné
opatrenie nepredstavuje prostriedok, ktorý by bol objektívne spôsobilý poskytnúť žalobcovi ochranu jeho
práv, ktorej sa domáha.

41. Samotné podanie žaloby nie je dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má v
zásade výnimočný charakter a pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie musí súd dôsledne
posudzovať dôvodnosť návrhu s prihliadnutím na celkové okolnosti konkrétneho prípadu, oprávnené
záujmy žalobcu, ale aj oprávnené záujmy žalovaných, a to všetko za dodržania zásady rovnosti
sporových strán. Odvolací súd súhlasí s konštatovaním súdu prvej inštancie, že taký vážny zásah
do práv odporcu neodkladného opatrenia však nemôže byť osvedčený len tvrdeniami navrhovateľa
neodkladného opatrenia, že predmetná zmluva je neplatná. Stotožnil sa s jeho záverom, že navrhované
neodkladné opatrenie nie je objektívne spôsobilé poskytnúť žalobcovi takú ochranu jeho práv, akú žiada
a zamedziť vzniku ušlého zisku na jeho strane.
Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil aj ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f)
CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam javí rovnako
ako nedôvodný.

42. Taktiež je nedôvodný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto odvolacom dôvode ide o
hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový
stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použil a aj aplikoval správne právne normy,
na základe ktorých súd následne vyvodil správne závery.



43. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, ako aj žalovaných, že žalobca neosvedčil,
resp. nepreukázal splnenie základných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia a ani dôvod,
na základe ktorého by bolo nevyhnutné poskytnúť mu okamžitú a neodkladnú súdnu ochranu.

44. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného
opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami (nie s konečnou platnosťou), pričom
obrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči
komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie
smerovať však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených
záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným
opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje,
aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. Súd by mal preto rešpektovať zásadu a požiadavku
proporcionality.

45. Odvolací súd má za to, že žalobca tvrdenia o bezodkladnej úprave pomerov, obavu z akceptácie
protiprávneho stavu hrubým spôsobom narúšajúcu hospodársku súťaž a zjavné zmarenie podanej
žaloby, nepreukázal.

46. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

47. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných
ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne
správne, pretože žalobca v konaní hodnoverným spôsobom neosvedčil zákonné dôvody pre vyhovenie
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi
v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne
správne potvrdil.
Záverom odvolací súd dodáva, že v danom prípade neexistujú dôvody na zastavenie konania podľa §
161 ods. 2 CSP tak, ako to navrhoval žalovaný 2/ vo vyjadrení k odvolaniu.

48. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že žalovaný 1/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu
a žalovaný 2/ má proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ
nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§
447 písm. d/, e/ CSP).