BUKÓZA ENERGO, a. s.


Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/148/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7621204916
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Kohútová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2023:7621204916.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov
JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: BUKÓZA ENERGO, a.s., Hencovská
2073, 093 02 Hencovce, IČO: 43 806 643, zastúpeného JUDr. Slavomírom Kučmášom, advokátom,
Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: MM CLASS s.r.o., Cintorínska
1173/3, 053 42 Krompachy, IČO: 45 387 133, zastúpenému JUDr. Mariánom Rušinom, PhD., Letná
47, 040 01 Košice - Sever, IČO: 42 329 230, o zaplatenie 10.627,15 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves č.k. 14Cb/58/2021-103 zo 14. apríla
2022, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves č.
k. 14Cb/58/2021-103 zo 14. apríla 2022.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v
celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol takto:

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 10.627,15 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy
10.627,15 eur od 27.7.2021 do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému právo na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v tomto konaní navrhol, aby súd
zaviazal žalovaného na zaplatenie 10.627,15 eur s príslušenstvom z toho dôvodu, že žalobca ako
dodávateľ a žalovaný ako odberateľ elektriny uzatvorili dňa 23.7.2020 Zmluvu o združenej dodávke
elektriny pre podniky. Predmetom tejto zmluvy bolo dodávať žalovanému ako odberateľovi elektrinu
do odberných miest špecifikovaných v prílohe č. 2 predmetnej zmluvy za podmienok uvedených
vo Všeobecných obchodných podmienkach žalobcu. Žalovaný sa v tejto zmluve zaviazal dohodnutú
elektrinu odoberať a zaplatiť žalobcovi cenu dohodnutú v tejto zmluve. Žalobca v súlade s touto
zmluvou dodal žalovanému elektrinu a vystavil mu za tento odber elektriny faktúru dňa 9.7.2021 č.
3021060538 splatnú 26.7.2021 na sumu 10.627,15 eur za odber elektriny za mesiac jún 2021. Žalobca
ako dôkaz predložil Zmluvu o združenej dodávke elektriny pre podniky č. 2020/VP/0003, uzavretú
medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.7.2020, zákaznícke číslo: 1050023596 pre odberné miesto: EIC:
24ZSS9102395000A,
- dodatok č. 1 k Zmluve o združenej dodávke elektriny pre podniky č. 2020/VP/0003 zo dňa 18.6.2021,



- faktúru č. 3021060538 zo dňa 9.7.2021, splatnú dňa 26.7.2021 na sumu 10.627,15 eur, predmetom
ktorej je vyúčtovanie za združenú dodávku elektriny za mesiac 06/2021,
- upomienku č. 1 zo dňa 7.9.2021, adresovanú žalovanému ohľadne neuhradených platieb v sume
10.627,15 eur a 11.022,26 eur.

3. Žalovaný v odpore proti vydanému platobnému rozkazu namietal, že uplatnenú pohľadávku
neuznáva, preto sa pred podaním žaloby snažil dohodnúť so žalobcom. Uviedol, že v rozhodnom
období žalobca ako distribučná spoločnosť jednostranne zmenila tarifu - rezervované kapacity, s čím
žalovaný nesúhlasil, pretože to nevyplýva z uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný
nesúhlasil ani s uplatneným nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 5.339,66 eur, ktorá tvorí
takmer polovicu žalovanej sumy a je neprimeraná. Žalovaný uviedol, že predmetnú sumu neuhradil
nielen z dôvodu zmeny tarify, ale aj z dôvodu, že žalovaný, ktorý prevádzkuje dva hotely - Hotel Plejsy,
Hotel Mýto nemohol vykonávať podnikateľskú činnosť z dôvodu pandémie, počas ktorej bol v rozhodnom
období v priebehu 2 rokov 3x zatvorený a jeho podnikanie bolo značne obmedzené. Preto navrhol
uplatnenú zmluvnú pokutu znížiť.

4. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol, že nepovažuje tvrdenie
žalovaného za dôvodné, pretože vyúčtovanie všetkých položiek v predmetnej faktúre je v súlade
s uzatvorenou zmluvou medzi žalobcom a žalovaným. Predložil Rozhodnutie Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví zo dňa 2.12.2019, ktorým bola schválená pre Stredoslovenskú distribučnú a.s. tarifa do
distribučnej sústavy a distribúciu elektriny a podmienky ich uplatnenia. Podľa tohto rozhodnutia vznikla
žalovanému, ktorý bol pripojený na napäťovú úroveň VN povinnosť zaslať v termíne do 15. decembra
predchádzajúceho kalendárneho roka na ďalší kalendárny rok žiadosť o pridelenie režimu fakturácie
rezervovanej kapacity pre odberateľa odoberajúceho elektrinu z napäťovej sústavy VN s akumulačným
alebo priamo výhrevným vykurovaním. Žalobca uviedol, že žalovaný takúto žiadosť Stredoslovenskej
distribučnej a.s. nezaslal, z toho dôvodu Stredoslovenská distribučná a.s. žalovanému nepridelila režim
vyhodnocovania a fakturácie rezervovanej kapacity pre odberateľa odoberajúceho elektrinu v napäťovej
úrovni VN s akumulačným alebo priamo výhrevným vykurovaním. Došlo tak k parametrizovaniu spôsobu
merania, nakoľko predmetné odberné miesto žalovaného s EIC: 24ZSS9102395000A je vedené v
bilančnej skupine žalobcu - spoločnosti BUKÓZA ENERGO, a.s. - v rámci SSD, žalobcovi dňa 19.3.2021
distribučná spoločnosť SSD túto informáciu zaslala na vedomie. Na odbernom mieste žalovaného
(EIC: 24ZSS9102395000A) uplatňovala spoločnosť SSD od 1.5.2021 meranie štvrťhodinového činného
elektrického výkonu počas 24 hodín a došlo k úprave doby platnosti VT na 16 hod. a NT na 8 hod. Týmto
vzniklo nedodržanie technických podmienok distribúcie - prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity.

5. Žalobca ďalej uviedol, že od Stredoslovenskej distribučnej a.s. dostal podklady pre vystavenie
faktúry za združenú dodávku elektriny na predmetné odberné miesto žalovaného a následne žalobca
vystavil predmetnú faktúru pre žalovaného. Žalobca uviedol, že všetky záväzky za distribučné služby
Stredoslovenskej distribučnej a.s. vrátane platieb za nedodržanie technických podmienok distribúcie a
to prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity u žalovaného, uhradil pre Stredoslovenskú distribučnú
a.s. Preto následne žalobca vystavil žalovanému faktúru za združenú dodávku elektriny na základe
podkladov, ktoré obdŕžal od Stredoslovenskej distribučnej a.s.

6. Žalobca k namietanej uplatnenej zmluvnej pokute pre žalovaného uviedol, že žalovaná suma
10.627,15 eur pozostáva z položiek uvedených v prílohe k faktúre a to dodávka silovej elektriny 1.597,84
eur, dodávka distribučných služieb 1.778,77 eur, národný jadrový fond 99,52 eur, spotrebná daň zo
silovej elektriny 40,17 eur, nedodržanie technických podmienok distribúcie 5.339,66 eur. Vyfakturovaná
položka vo výške 5.339,66 eur nemá v žiadnom prípade charakter zmluvnej pokuty, ale ide o sumu za
nedodržanie technických podmienok distribúcie, a to za prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity
(5.339,66 eur). Preto navrhol žalobe vyhovieť v celom rozsahu.

7. Súd prvej inštancie na prejednanie sporu nariadil pojednávanie na deň 14.4.2022, na ktorom bol
vyhlásený napadnutý rozsudok. Žalobca svoju neúčasť na tomto pojednávaní ospravedlnil z dôvodu
hospodárnosti a súhlasil s tým, aby súd pojednával v jeho neprítomnosti v zmysle § 180 CSP. Na tomto
pojednávaní žalobca trval na žalobe a na svojom vyjadrení k odporu žalovaného.

8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia § 26 Zákona č. 251/2012 Z.z. o
energetike, ktorý upravuje zmluvu o dodávke elektriny, ďalej podľa ustanovení § 420 ods. 1 Občianskeho



zákonníka, ktorý upravuje zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti, podľa §
301 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zmluvnú pokutu a možnosť zníženia neprimerane vysokej
zmluvnej pokuty súdom, podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje zánik záväzku jeho
splnením, podľa § 273 ods. 3 Obchodného zákonníka, ktorý upravuje možnosť použiť zmluvné formuláre
používané v obchodnom styku, podľa § 365, § 369 Obchodného zákonníka, ktoré upravujú omeškanie
dlžníka a právo veriteľa na úroky z omeškania v prípade omeškania dlžníka so zaplatením peňažnej
pohľadávky, podľa § 1, § 2 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktoré upravujú výšku zákonných úrokov
z omeškania.

9. Súd prvej inštancie mal v konaní za preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená
predmetná zmluva o združenej dodávke elektriny pre podniky, na základe ktorej žalovaný odoberal
elektrinu z distribučnej sústavy na odbernom mieste Mýto pod Ďumbierom, Mlynná. Žalovaný túto
zmluvu so žalobcom uzatváral ako podnikateľ. Žalovaný tým, že riadne a včas neuhradil platbu za
združenú dodávku elektrickej energie podľa predmetnej faktúry z 9.7.2021 za mesiac jún 2021 vo
výške 10.627,15 eur, porušil zmluvné podmienky a takto žalobcovi vzniklo právo na nedoplatok za
neuhradené služby. K obrane žalovaného uvedenej v odpore proti platobnému rozkazu o tom, že
žalovaný nesúhlasí so zaplatením uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 5.339,66 eur, súd prvej inštancie
uviedol, že s predmetným posúdením tejto uplatnenej pohľadávky 5.339,66 eur nesúhlasí, pretože
táto suma nepredstavuje zmluvnú pokutu, ktorú by mohol súd v rámci svojho moderačného práva
zmluvnej pokuty znížiť. Súd z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu
nedošlo k dojednaniu zmluvnej pokuty. Predmetný nárok žalobcu 5.339,66 eur uplatnený v tomto
konaní nie je zmluvnou pokutou, ale refakturáciou sankčného poplatku za prekročenie maximálnej
rezervovanej kapacity od distribučnej spoločnosti Stredoslovenská distribučná a.s., ktorá tento sankčný
poplatok vyúčtovala žalobcovi ako odberateľovi, okrem reálne spotrebovanej elektrickej energie a to za
nedodržanie technických podmienok distribúcie za obdobie od 1.6.2021 do 30.7.2021, teda za 30 dní
prekročenia maximálnej rezervovanej kapacity v množstve 45 kW s jednotkovou cenou 118,659000.

10. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalobca preukázal svoj uplatnený nárok čo do rozsahu
a výšky, pretože žalobca žiadnym spôsobom sa nepodieľal na určení výšky uplatnenej pohľadávky
ani nameraných hodnôt spotreby elektrickej energie, ale toto vykonala tretia strana - Stredoslovenská
distribučná a.s. ako nestranný a nezávislý subjekt, ktorý rozhodné údaje odpočítal a použil k fakturácii a
oznámil ich žalobcovi. Následne žalobca v rovnakom rozsahu tieto údaje použil pre fakturáciu vo vzťahu
k žalovanému.

11. Vo vzťahu k rezervovanej kapacite súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný mal vedomosť o výške
rezervovanej kapacity ako aj o následkoch prekročenia tejto kapacity, pretože už z údajov uvedených na
faktúre za predchádzajúce obdobie máj 2021 v ľavom hornom roku tabuľky označenej č. 1 pre adresu
miesta spotreby Mlynná, Mýto pod Ďumbierom je rovnaký údaj aj na faktúre za obdobie júl 2021, teda
maximálna rezervovaná kapacita 90 kW a veľkosť ističa 90 A ako aj to, že za prekročenej v mesiaci
máj 2021 v rozsahu 43 kW bola pre žalovaného účtovaná suma 5.102,34 eur a túto sumu žalovaný
žalobcovi uhradil, o čom svedčí predložený listinný dôkaz na č.l. 101 spisu a to faktúra č. 3021050381
za rozúčtovanie nákladov za mesiace august, september, október 2021.

12. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že žalovaný svojou spotrebou zapríčinil prekročenie
maximálne rezervovanej kapacity a nesie preto zodpovednosť za to, že Stredoslovenská distribučná
a.s. doúčtovala poplatok za prekročenie rezervovanej maximálnej kapacity. Je preto spravodlivé, aby
tento poplatok za prekročenie kapacity uhradil žalovaný žalobcovi, ak tento poplatok zaplatil žalobca
Stredoslovenskej distribučnej a.s. Žalovaný mal podľa rozhodnutia Úradu regulácie sieťových odvetví z
2.12.2019 povinnosť zaslať do 15.12. predchádzajúceho kalendárneho roka žiadosť o pridelenie režimu
fakturácie rezervovanej kapacity, čo žalovaný nevyužil, čím sám zmaril možnosť navýšenia rezervovanej
kapacity, resp. jej úpravy tak, aby nedošlo k jej prekročeniu. Toto nekonanie žalovaného malo ako
priamy dôsledok prekročenie rezervovanej kapacity zo strany žalovaného. Súd prvej inštancie uviedol,
že výšku uplatnenej pohľadávky pozostávajúca z neuhradených súm za dodávku silovej elektriny,
žalovaný nerozporoval a poukázal len na ťažkú ekonomickú situáciu zapríčinenú pandémiou COVID.
Tieto okolnosti nie sú spôsobilé ovplyvniť výšku nároku žalobcu a povinnosti žalovaného zaplatiť úhradu
za spotrebovanú elektrickú energiu. Súd prvej inštancie preto žalobe vyhovel v celom rozsahu.



13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 a § 262 CSP tak, že
žalobcovi, ktorý bol v tomto konaní plne úspešný, priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v celom rozsahu.
Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný uviedol, že
považuje nárok žalobcu za neoprávnený, pretože nevyplýva zo zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom
a žalovaným. Uviedol, že žalovaný dôvodí svoje údajné nároky uplatnené v tomto konaní zmenou
spôsobu výpočtu odberu dodávky elektriny do odberných miest odberateľa na odberné miesto EIC:
24ZSS9102395000A. Žalovaný uviedol, že neakceptuje uplatnenú zvýšenú pohľadávku za totožný
odber, preto požiadal žalobcu za vystavenie správnej faktúry. Doposiaľ to žalobca neurobil. Preto
žalovaný nemohol uhradiť predmetnú faktúru a to ani z časti, pretože čiastočnou úhradou by došlo
k uznaniu záväzku ako celku podľa § 407 os. 3 Obchodného zákonníka. Ďalej žalovaný v odvolaní
uviedol, že žalobca odkazuje na Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 2.12.2019. K
tomu žalovaný uviedol, že ide o rozhodnutie voči regulovanému subjektu, ktorým je Stredoslovenská
distribučná a.s. Žilina. Žalobca netvrdí, že toto rozhodnutie nemá vplyv na interný obchodný vzťah medzi
žalobcom a žalovaným, ktorý sa riadi zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný
sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, ktoré arbitrárne prevzal súd prvej inštancie do odôvodnenia
napadnutého rozsudku, že individuálny správny akt - rozhodnutie, ktorým Úrad pre reguláciu sieťových
odvetví rozhodol o zmene cenovej regulácie pre regulovaný subjekt, ktorým je Stredoslovenská
distribučná a.s., ovplyvňuje zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Žalobca ani žalovaný nie sú
regulovanými subjektmi, preto rozhodnutie nemôže priamo ovplyvňovať povinnosť žalovaného. Navyše
žalovaný nebol adresátom predmetného rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a nemôže
mať na žalovaného žiaden ekonomický vplyv a teda nezakladá toto rozhodnutie ani pasívnu legitimáciu
žalovaného na údajný nadodber energie. V skutočnosti sa jedná len o zmenu tarify, avšak objem
odobratej energie zo strany žalovaného je totožný.

15. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že žalobca v konaní predložil e-mail z 19.3.2021, ktorý adresoval
žalobcovi a to z e-mailovej adresy lukas.sulek@ssd.sk. Z tohto e-mailu vyplýva, že Stredoslovenská
distribučná a.s. zasiela žalobcovi informáciu v súvislosti s úpravou vnútorných procesov týkajúcich
sa predmetného rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví. Stredoslovenská distribučná a.s.
oznámila žalobcovi, aby si túto informáciu zaviedol do svojich vnútorných procesov až v polovici marca
2021. Z toho vyplýva, že žalovaný nemohol mať vedomosť o tomto rozhodnutí. Ak došlo k pochybeniu
zo strany Stredoslovenskej distribučnej a.s. voči žalobcovi a teda, že žalobcovi bolo toto rozhodnutie
zaslané zo strany Stredoslovenskej distribučnej a.s. po 15.12.2020, nemôže táto skutočnosť založiť
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Žalovaný udáva, že žalobca
ako subjekt podnikajúci s energiou si nesplnil svoju prevenčnú povinnosť voči žalovanému a preto nemá
žalobca nárok na „nezmluvnú pokutu“ za odber nezmeneného množstva energie po preparametrizovaní.
Ak by chcel žalobca voči žalovanému uplatňovať tento nárok, musel by upraviť svoje vnútorné procesy
dodatkom k zmluve, ktorú má uzatvorenú so žalovaným. Zo samotnej zmluvy uzatvorenej medzi
žalobcom a žalovaným o odbere elektrickej energie vyplýva, že túto zmluvu možno meniť výlučne
formou písomného dodatku a prílohu je možné meniť dohodou oboch zmluvných strán. K vypracovaniu
žiadneho dodatku nedošlo ani k dohode medzi žalobcom a žalovaným. Žalovaný nepristúpil k záväzku
žalobcu voči Stredoslovenskej distribučnej a.s. a žalovaný ani neprevzal žiaden záväzok žalobcu voči
Stredoslovenskej distribučnej a.s. Preto žalovaný považuje uplatnený nárok za neopodstatnený v celom
rozsahu a namieta vecnú pasívnu legitimáciu žalovaného na zaplatenie predmetnej pohľadávky.

16. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným
na združenú dodávku elektriny pre podniky dňa 23.7.2020 bola uzatvorená pred vydaním predmetného
Rozhodnutia Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 2.12.2019. Preto žalobca konal v rozpore s dobrými
mravmi a poctivým obchodným stykom a žalovaný ako subjekt nepodnikajúci v energetike nemohol
predpokladať, že žalobca nebude mať vedomosť o predmetnom Rozhodnutí Úradu pre reguláciu
sieťových odvetví. Navyše žalovaný nie je v zmluvnom vzťahu so Stredoslovenskou distribučnou a.s.
a preto nemôže byť dotknutý na právach predmetným Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví. Žalobca si uplatňuje predmetný nárok na základe predmetného Rozhodnutia Úradu pre
reguláciu sieťových odvetví, toto rozhodnutie nie je určené pre žalovaného a napriek tomu žalobca
zmenil jednostranne merné jednotky, aj keď žalovanému nie je dodávané väčšie množstvo energie



oproti minulému obdobiu. Toto rovnaké množstvo dodávanej elektrickej energie žalobca len „zabalil“ do
väčšieho množstva balíkov a snaží sa účtovať žalovanému za počet obalov a nie za ich obsah. Toto
považuje žalovaný za zjavné zneužitie práva a preto nepožíva právnu ochranu. Z dôvodu takejto zmeny
„balíkov“ vypočítal žalobca pre žalovaného údajný „nadodber“, na základe čoho malo dôjsť k údajnému
zvýšeniu odberu energie. Toto preparametrizovanie spôsobu merania viedlo akoby k navýšeniu odberu
a takýto výklad nadodberu hraničí so šikanou zo strany žalobcu. Žalovaný sa nezaviazal akceptovať
zmenu v cene dodanej energie z dôvodu preparametrizovania.

17. Ďalej žalovaný v odvolaní uviedol, že zmluvnú pokutu, ktorú si žalobca uplatnil v tomto konaní
vo výške 5.339,66 eur, považoval súd prvej inštancie nie za zmluvnú pokutu, ale za „nezmluvnú
pokutu“ za odber totožného množstva energie. Takéto právo žalobcovi uplatňovať si túto pohľadávku
od žalovaného nevzniklo a preto žalovaný nie je ochotný zaplatiť žalobcovi túto pokutu. V minulosti
žalovaný uhradil žalobcovi nárok na obdobnú pokutu, avšak táto úhrada nezakladá žiadnu obchodnú
zvyklosť ako to tvrdí žalobca, keď by žalovaný mal financovať pochybenie žalobcu v tom, že neoboznámil
žalovaného s predmetným Rozhodnutím Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, na základe čoho hrozí
žalovanému vznik škody. Len úhrada jednej zmluvnej pokuty za údajný nadodber nemôže viesť k vzniku
obchodnej zvyklosti medzi stranami sporu. Obchodnú zvyklosť možno vymedziť ako dlhodobo vžitý
spôsob obchodnej kooperácie, ktorý sa dotknutými subjektmi akceptuje a je typický pre určitý región
alebo obchodné odvetvie. Táto obchodná zvyklosť musí byť subjektmi rešpektovaná a musí mať v sebe
značný morálny obsah. Ide v podstate o zvykové morálne pravidlo akceptované tradičnými obchodnými
partnermi. Podstatou celého sporu je to, že žalobca nedodal žalovanému viac elektrickej energie,
žalobca len účtuje viac za rovnaký objem energie. Predmetné rozhodnutie pre reguláciu sieťových
odvetví nie je právnym predpisom a je nereálne, aby sa žalovaný oboznámil s týmto rozhodnutím z
2.12.2019 do 15.12.2019 a vykonal relevantné úkony, toto mal urobiť žalobca, ktorý podniká v danej
oblasti a ak to neurobil, porušil prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka v tom, že si
nepočínal tak, aby nedošlo ku škodám na majetku. Žaloba porušil túto svoju povinnosť tým, že včas
neoznámil žalovanému podstatné okolnosti pre odber elektrickej energie a preto je neakceptovateľné,
aby bola žalobcovi priznaná sankcia od žalovaného za údajný neodber bez ohľadu na to, či žalobca
túto sumu uhradil pre Stredoslovenskú distribučnú a.s. Preto žalovaný navrhol, aby odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie
za vecne správny a žiaden odvolací dôvod, ktorý uvádza žalovaný nie je v tomto konaní naplnený.
Navyše žalobca poukázal, že žalovaný v tomto odvolacom konaní uvádza novoty, čo je v rozpore s
ustanovením § 366 CSP, pretože na uplatnenie takýchto novôt nebol žiaden zákonný dôvod. Žalobca
uviedol, že žalovaný v odvolaní argumentuje tým, že Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví
z 2.12.2019, ktoré rozhodlo o zmene cenovej regulácie zaväzuje výlučne Stredoslovenskú distribučnú
a.s. a nezaväzuje žalovaného. Teda nie je daná vecná pasívna legitimácia žalovaného. Namieta aj
nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu na vymáhanie predmetnej pohľadávky. Z uvedeného vyplýva,
že žalovaný v odvolaní uvádza nové prostriedky svojej procesnej obrany, ktorými chce dosiahnuť
zamietnutie žaloby pre nedostatok aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Tieto prostriedky
procesnej obrany mohol žalovaný nesporne predložiť už v konaní na súde prvej inštancie a nie v
odvolacom konaní. Žalobca v konaní na súde prvej inštancie podal odpor proti vydanému platobnému
rozkazu a žalobca vo vyjadrení k tomuto odporu proti platobnému rozkazu predložil súdu aj predmetné
Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, načo žalovaný v konaní na súde prvej inštancie
žiadnym spôsobom nereagoval, nedostavil sa na nariadené pojednávanie dňa 14.4.2022 a
súhlasil, aby súd prvej inštancie vykonal pojednávanie v jeho neprítomnosti. Preto celá argumentácia
žalovaného, ktorú využil až v rámci podaného odvolania, nie je možná a nie je možné ju pripustiť ako
prostriedok procesnej obrany, pretože ide o novoty v odvolacom konaní v
zmysle § 366 CSP.

19. Žalobca ďalej vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že sa nezakladá na pravde tvrdenie
žalovaného, že predmetnú faktúru žalovaný odmietol uhradiť preto, že bola vystavená nesprávne a že
žiadal o vystavenie novej faktúry. Žalobca uviedol, že neeviduje žiadnu žiadosť žalovaného o vystavenie
opravnej faktúry a toto tvrdenie žalovaný nepreukázal žiadnym dôkazom a to ani v prvoinštančnom
konaní, ani v rámci podaného odvolania. Toto jeho tvrdenie vyvracia aj to, že predmetom skoršej
fakturácie za mesiac máj 2021 bol aj poplatok za prekročenie maximálnej rezervovanej kapacity a
túto faktúru vystavenú za obdobie máj 2021 žalovaný v celom rozsahu uhradil. Teda žalovaný musel



mať vedomosť o výške rezervovanej kapacity a o následkoch v prípade jej prekročenia už pri úhrade
faktúry za mesiac máj 2021, ak predmetom tohto konania je faktúra za mesiac jún 2021. Žalobca
ďalej uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného o nedostatku aktívnej a pasívnej legitimácie
strán sporu. Tvrdenie žalovaného, že žalobca ani žalovaný nemajú postavenie regulovaného subjektu,
preto sa na nich nevzťahuje predmetné Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, považuje
žalobca za právne irelevantné, pretože nesúvisí s posúdením nároku žalobcu voči žalovanému. Nie je
dôvodné ani tvrdenie žalovaného, že nepristúpil k žiadnemu záväzku žalobcu voči Stredoslovenskej
distribučnej a.s. ani neprevzal za Stredoslovenskú distribučnú a.s. žiaden záväzok, preto namieta svoju
vecnú pasívnu legitimáciu. Poukázal na čl. 2 bod 3 uzatvorenej Zmluvy o združenej dodávke elektriny
medzi žalobcom a žalovaným, podľa ktorej dodávateľ - žalobca aj odberateľ - žalovaný sa zaväzujú
pri plnení zmluvy dodržiavať platné právne predpisy Slovenskej republiky a Prevádzkový poriadok
príslušného prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Podľa bodu 2 písm. g) Všeobecných obchodných
podmienok z predmetnej Zmluvy o dodávke elektriny uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným
vyplýva, že tieto Všeobecné obchodné podmienky sú súčasťou zmluvy, podľa ktorej žalobca zabezpečí
distribučné služby do odberného miesta žalovaného a zabezpečí dohodnutú rezervovanú kapacitu,
náklady súvisiace s prekročením rezervovanej kapacity a nedodržanie technických podmienok odberu
vyúčtuje žalobca žalovanému v súlade s platným cenníkom prevádzkovateľa distribučnej sústavy. To
znamená, že žalobca mal právo vyúčtovať žalovanému predmetné prekročenie rezervovanej kapacity
odobranej elektrickej energie. Žalobca nemal žiaden dôvod upravovať predmetnú zmluvu dodatkom,
pretože to podľa zmluvy nebolo potrebné pri nahlásení nadodberu elektrickej energie. Žalobca
ďalej uviedol k tvrdeniu žalovaného, že žalobca mu nezaslal informáciu o predmetnom Rozhodnutí
Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 20.9.2019, pretože Stredoslovenská distribučná a.s. zaslala
žalovanému dňa 21.10.2020 tlačivo „Žiadosť o pridelenie režimu fakturácie rezervovanej kapacity pre
odberateľa odoberajúceho elektrinu v napäťovej úrovni VN s akumulačným alebo priamovýhrevným
vykurovaním“. Stredoslovenská distribučná a.s. upozornila priamo žalovaného, že ak v lehote do
15.12.2020 nedoručí príslušnú žiadosť, zanikne mu ako odberateľovi nárok na režim vyhodnocovania
fakturácie rezervovanej kapacity pre odberateľa odoberajúceho elektrinu z úrovne VN dňom 31.12.2020.
Následne Stredoslovenská distribučná a.s. zaslala žalovanému dňa 25.1.2021 list s informáciou o tom,
že si nesplnil svoju povinnosť zaslať predmetnú žiadosť o pridelenie režimu fakturácie rezervovanej
kapacity, v dôsledku čoho od 1.1.2021 už žalovanému nebude pridelený režim fakturácie rezervovanej
kapacity pre odberateľa. Z toho vyplýva jednoznačný záver, že procesná obrana žalovaného je
nedôvodná a žalobca preukázal, že žalovaný mal vedomosť o Rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových
odvetví a mohol ovplyvniť výšku tarify. Preto navrhol, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej
inštancie v celom rozsahu.

20. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo doručené žalovanému dňa 6.
septembra 2022, žalovaný odvolaciu repliku nepodal.

21. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané
v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez
nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa § 379 - §
385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

22. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

23. Žalovaný odvolanie odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), h) CSP. Odvolací
súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil
správny právny záver. Odvolací súd si osvojil výstižné a presvedčivé odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného, odvolací
súd udáva:



26. Odvolací súd skôr než pristúpil k meritórnemu prejednaniu obsahu odvolania žalovaného zisťoval,
či žalovaný využil v konaní na súde prvej inštancie svoje práva garantované Ústavou SR v čl. 47 ods. 3,
podľa ktorého všetci účastníci konania sú si v súdnom konaní rovní. Toto ústavné právo je premietnuté
v čl. 10 CSP, podľa ktorého strany sporu postupujú v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov
súdu. Súd dohliada na riadny priebeh konania, určuje lehoty a ukladá potrebné opatrenia. Tento princíp
arbitrárneho poriadku a koncentrácie súdneho konania, na ktorom je založený Civilný sporový poriadok
je premietnutý do ustanovenia § 153 ods. 1, 2 CSP o „sudcovskej koncentrácii konania“, podľa ktorej
každá strana sporu je povinná uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a to podávať
vyjadrenia, návrhy, dôkazné prostriedky včas tak, aby konanie bolo vedené hospodárne a aby bolo o
právach a povinnostiach strán sporu rozhodnuté v primeranej lehote. Má sa tým zabrániť zbytočným
prieťahom v súdnom konaní. Tento princíp je premietnutý aj do zákonnej koncentrácie konania v zmysle
ustanovenia § 154 CSP, podľa ktorého strany sporu môžu uplatňovať prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany najneskôr do vydania uznesenia súdu na pojednávaní, ktorým súd končí dokazovanie
pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej.

27. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že potom ako žalobca podal dňa 14.10.2021 žalobu na Okresný
súd Spišská Nová Ves a navrhol vydať platobný rozkaz, súd prvej inštancie - Okresný súd Spišská Nová
Ves vydal dňa 2. novembra 2021 platobný rozkaz č. k. 14Cb/58/2021-32 podľa návrhu žalobcu. Proti
tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor. Z obsahu tohto odporu vyplýva,
že žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu stručne uvádza, že neuznáva uplatnený nárok, pretože
žalobca, resp. distribučná spoločnosť jednostranne zmenila tarifu rezervovanej kapacity, s čím žalovaný
nesúhlasil. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s nárokom žalobcu na zmluvnú pokutu vo výške 5.339,66 eur,
považuje ju za neprimeranú, pretože tvorí viac ako polovicu žalovanej sumy a navrhuje, aby súd podľa
§ 301 Obchodného zákonníka využil svoje moderačné právo a zmluvnú pokutu znížil. Ďalej namietal, že
žalovaný neuhradil predmetnú sumu nielen z dôvodu zmeny tarify, ale aj z dôvodu, že žalovaný, ktorý
prevádzkuje dva hotely, nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť z dôvodu pandémie COVID,
počas ktorej v posledných dvoch rokoch boli hotely trikrát zatvorené.

28. Následne súd prvej inštancie vydal poučenie o procesných právach a povinnostiach strán sporu
č. k. 14Cb/58/2021-42 z 13.12.2021, ktoré doručil žalovanému dňa 6.
februára 2022. Následne súd prvej inštancie doručoval žalovanému aj vyjadrenie žalobcu k odporu
proti platobnému rozkazu, ktoré bolo žalovanému doručené 6.2.2022, žalovaný na toto vyjadrenie
žalobcu nereagoval. Následne súd prvej inštancie predvolal žalovaného na pojednávanie konané dňa
14.4.2022, z neúčasti na ktorom sa žalovaný ospravedlnil dňa 14.4.2022 z dôvodu „hospodárnosti
konania“. Uviedol, že žalovaný súhlasí s prejednaním veci bez účasti žalovaného a jeho právneho
zástupcu a trvá na svojom vyjadrení, ktoré uviedol v odpore proti platobnému rozkazu, najmä vo vzťahu
k zmluvnej pokute. Nič bližšie žalovaný v tomto ospravedlnení neuviedol. Súd prvej inštancie vykonal
pojednávanie dňa 14.4.2022, na ktoré sa dostavil žalobca, ktorý využil svoje prostriedky procesného
útoku a predkladal ďalšie listinné dôkazy na tomto pojednávaní. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný bol v
konaní nečinný, okrem odporu proti platobnému rozkazu v konaní neuviedol žiadne iné dôkazy, reakcie
na vyjadrenie žalobcu k odporu proti platobnému rozkazu, ani neoznačil ďalšie dôkazné prostriedky, ani
nepredložil žiadne listinné dôkazy.

29. Z uvedeného prehľadu jednotlivých úkonov žalovaného a súdu prvej inštancie vyplýva, že súd
prvej inštancie umožnil žalovanému prekladať prostriedky svojej procesnej obrany, teda predkladať
listinné dôkazy, označovať dôkazy, uvádzať svoje písomné vyjadrenia k vyjadreniu druhej strany a k
predloženým listinným dôkazom a byť prítomný na nariadenom pojednávaní dňa 14.4.2022. Žalovaný
sa rozhodol nezúčastniť sa na tomto pojednávaní bez uvedenia ospravedlniteľného dôvodu a to len z
dôvodu hospodárnosti konania.

30. Odvolací súd ďalej zistil, že žalovaný mal od začiatku tohto sporu zvoleného ako právneho zástupcu
advokáta, ktorého súd prvej inštancie poučil o všetkých jeho právach a povinnostiach a o sudcovskej
a zákonnej koncentrácii konania.

31. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,



c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

32. Odvolací súd udáva, že žalovaný v konaní na súde prvej inštancie okrem odporu proti platobnému
rozkazu neuviedol žiadne ďalšie svoje tvrdenia, neoznačil a nepredložil žiadne dôkazy, bol pasívny.
Preto ak žalovaný nevyužil svoje procesné práva - právo vyjadriť sa k vyjadreniu žalobcu k odporu
proti platobnému rozkazu, právo predkladať dôkazy, označovať dôkazné prostriedky, zúčastniť sa na
pojednávaní, odvolací súd nepovažuje za správny procesný postup žalovaného, ak túto svoju pasivitu
v konaní na súde prvej inštancie sa snaží „napraviť“ v odvolacom konaní. Žalovaný až v odvolacom
konaní rozsiahlo argumentoval a uviedol také svoje skutkové tvrdenia, ktoré vôbec neuviedol v konaní
na súde prvej inštancie.

33. Z obsahu odporu proti platobnému rozkazu ako jediného vyjadrenia žalovaného vyplýva, že žalovaný
v odpore proti platobnému rozkazu namieta iba to, že žalobca, resp. distribučná spoločnosť jednostranne
zmenila tarifu - rezervované kapacity, že zmluvnú pokutu 5.339,66 eur považuje za neprimeranú a
navrhuje, aby ju súd znížil podľa § 301 Obchodného zákonníka a uviedol, že okrem neprimeranej výšky
sankcie a z dôvodu zmeny tarify nesúhlasí s uplatnenou pohľadávkou, pretože nemohol vykonávať svoju
podnikateľskú činnosť z dôvodu pandémie. Žiadne ďalšie dôvody žalovaný v odpore proti platobnému
rozkazu neuviedol.

34. Naproti tomu žalovaný v odvolaní, teda až v odvolacom konaní uvádza, že v rozhodnom období
mal totožný odber elektriny, avšak za vyššiu peňažnú čiastku, preto uplatnenú pohľadávku neuznáva
a ďalej namieta, že Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví z 2.12.2019 sa netýka
žalovaného, preto namieta svoju vecnú pasívnu legitimáciu v tomto konaní. Ďalej namieta aj vecnú
aktívnu legitimáciu žalobcu na vymáhanie tejto pohľadávky, pretože Stredoslovenská distribučná a.s.
je subjektom podnikajúcim s energiou a preto sa táto zmluvná pokuta nemôže týkať žalobcu, ktorý
s elektrickou energiou neobchoduje. Ďalej namietal, že aby mohol žalobca uplatňovať predmetný
nárok voči žalovanému, mal vyhotoviť písomný dodatok k zmluve o odbere elektrickej energie, tento
vyhotovený nebol. Ďalej namietal, že žalovaný mu za zvýšenú cenu elektrickej energie nedodáva
väčšie množstvo elektrickej energie, iba došlo k zmene „balíkov“, čo následne žalobca vypočítal ako
nadodber, išlo o preparametrizovanie odoberanej elektrickej energie do viacerých balíkov za vyššiu
cenu, s čím žalovaný nesúhlasí, že sa so žalobcom nedohodol ani na zmene tarify, že ak žalovaný uhradil
v minulosti obdobný nárok za predchádzajúci mesiac, že toto nemožno považovať za obchodné zvyklosti
a uplatnená pohľadávka žalobcu je v rozpore zo zásadou poctivého obchodného styku a žalobca mal
splniť svoju prevenčnú povinnosť, aby nedochádzalo ku škode na majetku v zmysle § 415 Občianskeho
zákonníka.

35. Odvolací súd udáva, že žiadnu z týchto odvolacích námietok žalovaný neuviedol v konaní na
súde prvej inštancie, teda v odpore proti platobnému rozkazu, preto odvolací súd všetky tieto tvrdenia
žalovaného považoval za novoty v odvolacom konaní v zmysle citovaného ustanovenia § 366 CSP,
pretože všetky tieto tvrdenia mohol žalovaný uplatniť v konaní na súde prvej inštancie. Žalovaný
nepreukázal, že ich bez svojej viny uplatniť v konaní na súde prvej inštancie nemohol. Preto odvolací
súd na tieto novoty, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní nemohol v odvolacom konaní prihliadať v zmysle
§ 154 CSP a § 366 CSP.

36. K rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal
s tvrdeniami žalovaného uvedenými v odpore proti platobnému rozkazu, pretože na ich preukázanie
žalovaný nepredložil žiaden listinný dôkaz ani neoznačil žiaden iný dôkaz. Odvolací súd sa stotožňuje so
záverom súdu prvej inštancie, ak pri rozhodovaní vychádzal z tvrdení a dôkazov, ktoré predložil v konaní
žalobca a druhá strana, teda žalovaný ich účinne nepoprel podľa § 151 CSP a nepredložil ani neoznačil
žiaden dôkaz v zmysle § 149 CSP. Preto podľa § 151 ods. 1 CSP sa skutkové tvrdenia žalobcu považujú
za nesporné, a aj dôkazy, ktoré predložil žalobca - Zmluva o združenej dodávke elektriny pre podniky
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným dňa 23.7.2020, dodatok č. 1 k tejto zmluve z 18.6.2021 a
faktúra č. 3021060538 z 9.7.2021 na sumu 10.627,15 eur za mesiac jún 2021. Preto správne súd prvej
inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto fakturovanej sumy 10.627,15 eur s príslušenstvom,
teda so zákonným úrokom z omeškania 9 % ročne.



37. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie o povinnosti
žalovaného zaplatiť žalobcovi 10.627,15 eur so zákonným 9 % úrokom z omeškania ročne od splatnosti
tejto fakturovanej sumy, teda od 27.7.2021 do zaplatenia a správne zaviazal žalovaného ako neúspešnú
stranu sporu aj na náhradu trov konania pre úspešného žalobcu, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

38. O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa
§ 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý
bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný
nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení
§ 419 CSP.

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto
rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).