TRANSPAREX

 Súd: Okresný súd Bratislava II Spisová značka: 22Cb/175/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211212375 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 03. 2016 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrik Števík ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2016:1211212375.23  ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY  Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v právnej veci navrhovateľov: 1.) E-S Partners spol. s r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 329 225, 2.) E-S Marketing, spol. s r.o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 31 365 540, obaja zast. JUDr. Ivana Rišňovská, advokátka, Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, proti odporcom: 1.) TOM REAL, s. r. o., Záhradnícka 51, 821 07 Bratislava, IČO: 43 856 144, 2.) KRAFT ENERGY spol. s r. o., Záhradnícka 51, 821 08 Bratislava, IČO: 45 473 994, obaja zast. Advokátska kancelária Ivan Švec, s.r.o., Nám. Martina Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 864 196, o zaplatenie 1.143,05 eur s príslušenstvom a o určenie povinnosti, takto  r o z h o d o l :  Odporca v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.01.2011 do zaplatenia.  Odporca v 2. rade je p o v i n n ý strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení budovy na Záhradníckej ul. č. 51, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXXX/X, o výmere 177 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na LV č. XXXX vedenom Okresným Ú. Z., N.Y. T., T. Z. R., T.: Z.-W..Č.. L., N.. Ú.: I., navrhovateľmi bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať navrhovateľovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z V. U..  Vo zvyšku sa konanie z a s t a v u j e .  O trovách konania súd rozhodne do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.  o d ô v o d n e n i e :  Navrhovateľ (v 1. rade) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.05.2011 domáhal od odporcu (v 1. rade) zaplatenia sumy 1.143,05 eur s prísl. titulom nevrátenia preplatku z vyúčtovania zálohových platieb uhradených navrhovateľom odporcovi (v 1. rade) a skutočne spotrebovanej elektrickej energie.  Súd na návrh navrhovateľa (v 1. rade) uznesením zo dňa 04.03.2013 pripustil, aby do konania vstúpil E- S Marketing, spol. s r.o. ako navrhovateľ v 2. rade a uznesením zo dňa 03.04.2013 pripustil zmenu petitu.  Navrhovatelia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.05.2015 navrhli, aby do konania vstúpil ďalší účastník KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako odporca v 2. rade z dôvodu, že tento je vlastníkom priestorov v dotknutej budove a spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení budovy. Navrhovatelia podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 01.06.2015 navrhli, aby súd pripustil zmenu návrhu aj z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu. Uznesením zo dňa 04.06.2015 súd pripustil vstup KRAFT ENERGY spol. s r. o. ako odporcu v 2. rade a zmenu návrhu tak, že odporca v 1. rade je povinný zaplatiť navrhovateľovi v 1. rade sumu 581,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 581,03 eur od 15.1.2011 do zaplatenia a odporca v 2. rade je povinný strpieť užívanie spoločných častí a spoločných    zariadení budovy na E. U.. Č.. XX, M.. Č.. XXXX, nachádzajúcej sa na B.. Č.. XXXXX/X, o výmere XXX W., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálny odbor, okres Z. R., obec: Z.-W..Č.. L., kat. územie: I., navrhovateľmi bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň je povinný odovzdať navrhovateľovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z V. U..  Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, prednesom právnych zástupcov účastníkov a zistil nasledovný skutkový stav veci:  Navrhovateľ v 2. rade a odporca v 1. rade (do októbra 2014) boli spoločne vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na E. U.. Č.. XX, súp. č. XXXX, nachádzajúcej sa na parc. č. XXXXX/X, o výmere XXX W., druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, zapísanej na Y. Č.. XXXX vedenom Okresným úradom Z., katastrálny odbor, okres Z. R., obec: Z.-W..Č.. L., kat. územie: I.. Navrhovateľ v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a odporca v 1. rade bol vlastníkom ostatných nebytových priestorov v budove. Odporca v 1. rade a navrhovateľ v 2. rade boli zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Odporca v 1. rade mal uzavretú zmluvu o dodávke elektrickej energie s dodávateľom Západoslovenskou energetikou, a.s., na základe ktorej dodávateľ elektrickej energie fakturoval odporcovi v 1. rade cenu za elektrickú energiu spotrebovanú vo všetkých bytoch a nebytových priestoroch v budove. Navrhovateľ v 2. rade nie je v zmluvnom vzťahu s dodávateľom elektrickej energie a cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v nebytových priestoroch v jeho vlastníctve uhrádzal odporcovi v 1. rade prostredníctvom navrhovateľa v 1. rade. Cenu za elektrickú energiu spotrebovanú v rámci spoločných častí a spoločných zariadení budovy na základe ústnej dohody s odporcom v 1. rade navrhovatelia od 01.01.2010 neplatili, keďže tieto priestory nevyužívajú. Od 01.04.2010 odporca v 1. rade ani neúčtoval navrhovateľom cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch budovy. Dňa 19.01.2011 bola navrhovateľovi v 1. rade ako platcovi ceny elektrickej energie za navrhovateľa v 2. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená odporcom v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bola cena elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010, pričom výsledkom bol preplatok v sume 1.041,86 eur, ktorý mal odporca v 1. rade vrátiť na účet navrhovateľa v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre odporca v 1. rade fakturoval navrhovateľovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur, napriek uvedenej ústnej dohode. Celkový preplatok vzniknutý z vyúčtovania zálohových platieb uhradených navrhovateľom v 1. rade odporcovi v 1. rade a skutočne spotrebovanej elektrickej energie tak predstavuje sumu 1.143,05 eur.  V odpore zo dňa 16.06.2011 odporca v 1. rade považoval žalovaný nárok za nedôvodný, keďže voči žalovanej pohľadávke uplatnil odporca v 1. rade jednostranným započítaním svoju pohľadávku voči navrhovateľovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich faktúr (s VS 110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Oznámenie o započítaní pohľadávok zaslal navrhovateľovi v 1. rade dňa 19.04.2011.  Navrhovateľ v 1. rade vo vyjadrení zo dňa uviedol, že nesúhlasí s jednostranným započítaním pohľadávok, nakoľko faktúry odporcu v 1. rade, ktoré boli predmetom započítania, boli buď uhradené alebo boli neoprávnené. Sumu z faktúry č. 110100034 (425,52 eur) za elektrickú energiu za obdobie február - apríl 2011 navrhovateľ v 1. rade uhradil odporcovi v 1. rade dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa 20.04.2011. Sumu z faktúry č. 110100011 (141,84 eur) za elektrickú energiu za obdobie január 2011 navrhovateľ v 1. rade tiež uhradil dňa 20.04.2011, o čom priložil dôkaz výpis z účtu zo dňa 20.04.2011. Pokiaľ ide o faktúru č. 100100084 (započítaná suma 29,81 eur) za cenu vody za jún 2010 v celkovej výške 44,98 eur, táto cena bola určená nesprávne, a to podľa počtu osôb a nie podľa skutočnej spotreby (ako bolo pôvodne dohodnuté). Navrhovateľ v 1. rade uhradil dňa 16.08.2010 cenu vody vyčíslenú podľa skutočnej spotreby vody, t.j. v sume 15,17 eur. Predmetnú skutočnosť navrhovateľ v 1. rade oznámil odporcovi v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil listy prevzaté odporcom v 1. rade dňa 08.04.2011 a 20.07.2010). Sumu z faktúry č. 100100035 (započítaná suma 14,10 eur) za elektrickú energiu za 1. štvrťrok 2010 v celkovej výške 227,48 eur vrátane ceny energie spotrebovanej v spoločných priestoroch stavby v sume 14,10 eur, navrhovateľ v 1. rade uhradil odporcovi v 1. rade vo výške 213,38 eur, nakoľko suma 14,10 eur ako cena za energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch bola fakturovaná neoprávnene. Predmetnú skutočnosť navrhovateľ v 1. rade oznámil odporcovi v 1. rade a žiadal ho o opravu uvedenej faktúry (ako dôkaz priložil list prevzatý odporcom v 1. rade dňa 08.04.2011). Pokiaľ ide o faktúru č. 290100182 (započítaná suma 435,93 eur)    za cenu za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov predmetnej budovy za obdobie apríl - december 2009, táto bola určená neoprávnene, nakoľko medzi navrhovateľom v 1. rade a odporcom v 1. rade neexistovala dohoda o úhrade nákladov spojených s upratovaním a zimnou údržbou spoločných priestorov budovy za cenu 130,- eur na mesiac. Uvedenú faktúru navrhovateľ v 1. rade vrátil odporcovi v 1. rade. Ako dôkaz priložil list prevzatý odporcom v 1. rade dňa 22.02.2010 a list zo dňa 10.02.2011.  V podaní zo dňa 22.02.2013 navrhovateľ v 1. rade uviedol, že druhý (zadný) vchod do budovy je z V. ulice a slúži na vstup k nebytovému priestoru na 1. posch. budovy vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade, k všetkým priestorom vo vlastníctve odporcu v 1. rade a k spoločným častiam a zariadeniam budovy (chodba, schodisko, výťah, pivnica, merače spotreby plynu a elektrickej energie a k hlavnému uzáveru vody). Na prízemí spoločných priestorov sa nachádzajú poštové schránky k všetkým priestorom v budove. V novembri 2010 dal odporca v 1. rade bez vedomia navrhovateľa v 1. rade (nájomcu priestoru č. 14 na prízemí budovy) ako aj navrhovateľa v 2. rade nainštalovať na predmetný vchod čipové zariadenie, ktoré slúži ako zámok. Dňa 12.11.2010 odporca v 1. rade doručil navrhovateľovi v 2. rade jedno vyhotovenie čipového zariadenia na otváranie zadného vchodu, pričom tento ho žiadal o dodanie ďalších 3 kusov, čo je zaznamenané v preberacom protokole. Navrhovateľ v 2. rade obdržaný jeden čip poskytol nájomcovi svojich priestorov na 1. posch. Tamus, a.s. a tak sám vlastník, ako aj jeho ďalší nájomca - navrhovateľ v 1. rade, nemajú čip od druhého vchodu budovy. Navrhovateľ v 1. rade má 2 konateľov a 3 zamestnancov, Tamus, a.s. má 5 zamestnancov.  V podaní zo dňa 11.03.2014 navrhovateľ uviedol, že dňa 01.07.2005 bola medzi navrhovateľom v 1. rade (ako užívateľom), navrhovateľom v 2. rade (ako budúcim vlastníkom) a spoločnosťou SAMA, s.r.o. (ako poskytovateľom) uzatvorená zmluva o poskytovaní služieb, predmetom ktorej bola dodávka elektrickej energie, vodné a stočné, odvod zrážkovej vody, odvoz odpadu, správa objektu (vrátane upratovania a zimnej údržby) a iné. Dňa 06.05.2008 bola medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom v 1. rade uzavretá dohoda vlastníkov bytov a nebytových priestorov, pričom zmluvné strany sa v čl. IV ods. 1 dohodli, že vzájomné vzťahy v oblasti údržby spoločných priestorov vrátane údržby výťahov, zabezpečovacích systémov a zariadení spojených s poskytovaním služieb vo vzťahu s využívaním priestorov v budove sa budú naďalej riadiť ustanoveniami zmluvy o poskytovaní služieb. Navrhovateľ v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov podľa § 582 Občianskeho zákonníka, pričom výpoveď nadobudla účinnosť dňa 30.06.2010. Podľa jeho názoru z výpovede je jednoznačné, že navrhovateľ v 2. rade odstupuje od dohody ako celku a nie jej časti, preto zaniklo aj ustanovenie čl. IV ods. 1, ktoré odkazovalo na zmluvu o poskytovaní služieb. Otázku vyúčtovania energií v nebytových priestoroch upravovala jedine zmluva o poskytovaní služieb. Hoci zmluvný vzťah medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade neexistuje, elektrinu navrhovatelia odoberajú a uhrádzajú preddavky za predpokladaný odber elektriny na základe zálohových faktúr odporcu v 1. rade. Ústna dohoda, že cenu elektrickej energie v spoločných priestoroch hradí v plnej výške odporca v 1. rade vznikla z toho dôvodu, že spotreba elektrickej energie v spoločných priestoroch je spôsobovaná najmä užívaním výťahu (keďže výlučným užívateľom výťahu je odporca v 1. rade). Ďalej v podaní uviedol, že v súčasnosti je možný vstup do spoločných častí budovy len cez zadný vchod. Konanie odporcu v 1. rade si vysvetľuje tak, že sa tento naďalej pridržiava ustanovení dohody vlastníkov bytov a nebytových priestorov napriek tomu, že navrhovateľ v 2. rade od nej odstúpil, čím bolo zrušené dovtedajšie usporiadanie o používaní predného vchodu navrhovateľmi a zadného vchodu odporcom v 1. rade.  V podaní zo dňa 17.03.2014 odporca v 1. rade uviedol, že odovzdal navrhovateľovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie zadných dverí, čím mu umožnil bezproblémový vstup do spoločných častí budovy cez zadný vchod. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v 2. rade bez oznámenia adresovaného odporcovi v 1. rade vykonáva zásadné stavebné zásahy do spoločnej budovy. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4Co/63/2011 zo dňa 09.03.2011, ktorý zamietol návrh navrhovateľa v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia, o vydanie ktorého žiadal v súvislosti s tvrdeným obmedzovaním (spolu)vlastníckeho práva odporcom v 1. rade po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal navrhovateľovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia. V uvedenom rozhodnutí súd uviedol, že odovzdanie 1 kusu čipového zariadenia deklaruje úmysel odporcu v 1. rade, aby bolo umožnené navrhovateľovi v 2. rade užívať zadný vchod budovy a že nemožno od odporcu v 1. rade spravodlivo požadovať, aby dal vyrobiť pre navrhovateľa v 2. rade 6 kusov čipových zariadení a tiež že to bol navrhovateľ v 2. rade, ktorý nedodržal dohodu o využívaní vchodov do spoločnej budovy. Navrhovateľ v 2. rade nepreukázal, že by jeho nájomca mal úmysel vypovedať s ním uzavretú nájomnú zmluvu z dôvodu nemožnosti riadne užívať prenajatý nebytový priestor na 1. posch. budovy    a ani tento nájomca nekontaktoval odporcu v 1. rade v súvislosti s obmedzeným vstupom do budovy. Dodal, že čo sa týka dodávky médií a služieb navrhovateľom zo strany odporcu v 1. rade, kúpna zmluva uzatvorená medzi SAMA, a.s. a odporcom v 1. rade, v zmysle ktorej došlo k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam spoluvlastníckemu podielu k spoločným častiam budovy, neupravuje právne nástupníctvo súvisiace s predmetnou dohodou o poskytovaní služieb, t.j. neexistuje zmluva, z ktorej by vyplývala povinnosť odporcu v 1. rade zabezpečovať navrhovateľom dodávku médií a služieb. Dodávku navrhovatelia nepopierajú a minimálne konkludentne súhlasia s platením zálohových platieb za túto dodávku.  V podaní zo dňa 20.05.2014 odporca v 1. rade uviedol podrobnú špecifikáciu položiek jednostranného zápočtu vykonaného dňa 19.04.2011, kde uviedol, že navrhovateľ v 1. rade zaplatil odporcovi v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 141,84 eur (VS 110100011), no keďže táto úhrada bola predmetom jednostranného zápočtu, táto suma bola navrhovateľovi v 1. rade vrátená dňa 04.03.2012. Tiež uviedol, že navrhovateľ v 1. rade zaplatil odporcovi v 1. rade dňa 21.04.2011 sumu 425,52 eur (VS 110100034), no keďže táto úhrada bola čiastočne predmetom jednostranného zápočtu, suma 414,84 eur bola navrhovateľovi v 1. rade vrátená dňa 05.05.2011.  V podaní zo dňa 28.10.2014 odporca v 1. rade uviedol, že navrhovateľ v 1. rade uhradil odporcovi v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie a zimnú údržbu priestorov budovy v roku 2008, a to dňa 26.02.2009. Zároveň uviedol, že už nie je vlastníkom nebytových priestorov v budove. Vlastníkom priestorov v predmetnej budove je odporca v 2. rade (tiež je aj spoluvlastníkom spoločných častí a zariadení domu).  V podaní zo dňa 07.01.2015 právny zástupca navrhovateľov uviedol, že navrhovateľ v 1. rade uznáva zápočet sumy 141,84 eur v zmysle faktúry č. 110100011 a 425,52 eur v zmysle faktúry 110100034, avšak uplatňuje si rozdiel vo výške 5,34 eur (suma 425,52 eur znížená o sumu 420,18 eur, ktorú odporca vrátil navrhovateľovi v 1. rade).  Na pojednávaní dňa 07.03.2016 právny zástupca odporcov založil do spisu dôkaz o frekvencii používania vstupu, z ktorého je podľa jeho názoru zrejmé, že navrhovatelia vrátane nájomcu majú dostatočný prístup do priestorov budovy.  Právny zástupca navrhovateľov v podaní zo dňa 08.03.2016 priložil nájomnú zmluvu uzatvorenú medzi navrhovateľom v 2. rade a Tamus, a.s., predmetom ktorej je užívanie nebytového priestoru, ktorý je prístupný výlučne cez spoločné časti a zariadenia domu, ktoré sú v spoluvlastníctve navrhovateľa v 2. rade a odporcu v 2. rade. Priložil aj vyhlásenie spoločnosti Tamus, a.s., že nebytové priestory užíva 7 ľudí (zamestnanci + štatutárny orgán) a že jeden kus čipového zariadenia, ktorý má k dispozícii od prenajímateľa je nepostačujúci a obmedzujúci. Dôkaz založený do spisu zo strany odporcu o frekvencii používania vstupu do budovy podľa jeho názoru svedčí o to, že nájomca dvere veľmi často používa a je nemysliteľné, aby malo 7 ľudí k dispozícii jeden kus čipového zariadenia. Z výpisu je zrejmé aj to, že nájomca vykonáva svoju činnosť aj cez víkendy, preto je aj predávanie si čipového zariadenia o to náročnejšie. Keďže navrhovateľ v 2. rade svoj jediný kus čipového zariadenia dal k dispozícii svojmu nájomcovi, on sám nemá prístup do dotknutých spoločných častí a spoločných zariadení domu, a teda má aj znemožnený prístup k svojim meračom energií.  Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.  Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.  Podľa § 139 ods. 1 Občianskeho zákonníka z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.  Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.    Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je povinný na svoje náklady byt a nebytový priestor v dome udržiavať v stave spôsobilom na riadne užívanie, najmä včas zabezpečovať údržbu a opravy. Je povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní, zmenách, pri prenajatí bytu alebo nebytového priestoru v dome, prípadne jeho časti a pri inom nakladaní s bytom a nebytovým priestorom v dome nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome a osoby, ktoré s ním žijú v domácnosti, majú právo užívať byt alebo nebytový priestor v dome, spoločné časti domu, spoločné zariadenia domu, príslušenstvo a pozemok, ktorých užívanie je spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru v dome, a priľahlý pozemok. Podľa § 12 ods. 2 prvá veta zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome je oprávnený prenajať ho inej osobe. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov s vlastníctvom bytu a nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené spoluvlastníctvo spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a spoluvlastníctvo alebo iné spoločné práva k pozemku. Podľa § 96 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.  Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.  Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.  Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v období od 13.05.2009 do 12.04.2011 bola vo výške 1,00 %.  Vykonaným dokazovaním bolo súdu preukázané, že navrhovateľ v 2. rade a odporca v 2. rade sú vlastníkmi nebytových priestorov v administratívnej budove na E.H. U.. Č.. XX v Z., pričom navrhovateľ v 2. rade vlastní nebytové priestory na prízemí a 1. posch. budovy a odporca v 2. rade (do 23.10.2014 odporca v 1. rade) je vlastníkom ostatných nebytových priestorov budovy. Odporca v 2. rade a navrhovateľ v 2. rade sú zároveň spoluvlastníkmi spoločných častí a spoločných zariadení budovy. Vzťahy medzi navrhovateľmi a odporcom v 1. rade boli v danom čase usporiadané v zmysle ústnych dohôd a dohody o vzájomných právach a povinnostiach zo dňa 06.05.2008 tak, že navrhovateľ v 1. rade platil za navrhovateľov priamo odporcovi v 1. rade faktúry za spotrebu elektrickej energie (a vody), z čoho potom odporca v 1. rade platil cenu za ich dodávku priamo poskytovateľom. Dňa 19.01.2011 bola navrhovateľovi v 1. rade doručená faktúra č. 100100145 vystavená odporcom v 1. rade dňa 31.12.2010, splatná dňa 14.01.2010, predmetom ktorej bolo vyúčtovanie elektrickej energie za obdobie 01.01.2010 - 31.12.2010 vo forme preplatku v sume 1.041,86 eur, ktorý mal odporca v 1. rade vrátiť na účet navrhovateľa v 1. rade v lehote splatnosti faktúry. Vo faktúre odporca v 1. rade fakturoval navrhovateľovi v 1. rade aj cenu elektrickej energie spotrebovanej v spoločných priestoroch budovy vo výške 101,19 eur, čo bolo podľa tvrdenia navrhovateľov v rozpore s ústnou dohodou, podľa ktorej od 01.01.2010 navrhovateľ v 1. rade nemal platiť za elektrickú energiu spotrebovanú v spoločných priestoroch a zariadeniach, nakoľko táto vyplývala najmä z prevádzky výťahu, ktorý navrhovatelia nevyužívali. Odporca v 1. rade preplatok z uvedenej faktúry navrhovateľovi v 1. rade neuhradil, nakoľko dňa 19.04.2011 pohľadávku navrhovateľa v 1. rade vyplývajúcu z tejto faktúry jednostranne započítal so svojou pohľadávkou voči navrhovateľovi v 1. rade v sume 1.041,86 eur, ktorá vznikla neuhradením piatich vystavených faktúr (s VS 110100034, 110100011, 100100084, 100100035 a 290100182). Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že odporca v 1. rade nebol oprávnený voči    pohľadávke navrhovateľa v 1. rade započítať svoju pohľadávku z faktúry č. 110100011 v sume 141,84 eur ako cenu za elektrickú energiu za január 2011, keďže túto navrhovateľ v 1. rade uhradil odporcovi v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Odporca v 1. rade nebol oprávnený voči pohľadávke navrhovateľa v 1. rade započítať ani svoju pohľadávku z faktúry č. 110100034 v sume 425,52 eur ako cenu za elektrickú energiu za február až apríl 2011, keďže aj túto navrhovateľ v 1. rade uhradil odporcovi v 1. rade v plnej výške dňa 20.04.2011. Odporca v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať časť faktúry č. 100100035 vo výške 14,10 eur (celá faktúra bola vystavená v sume 227,48 eur za predpokladanú spotrebu elektrickej energie za marec 2010), nakoľko navrhovateľ v 1. rade uhradil z uvedenej faktúry sumu 213,38 eur ako cenu za elektrickú energiu (neuhradil jej časť 14,10 eur, ktorá sa týkala spoločných priestorov a zariadení domu). Keďže navrhovateľ v 2. rade listom zo dňa 30.03.2010 s účinnosťou k 30.06.2010 vypovedal dohodu vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ktorá v čl. IV ods. 1 odkazovala na zmluvu o poskytovaní služieb vo vzájomných vzťahoch týkajúcich sa údržby spoločných priestorov (napr. aj pokiaľ ide o spotrebu elektrickej energie), odporca v 1. rade nebol oprávnený znížiť preplatok na faktúre č. 100100145 o sumu 101,19 eur ako vyúčtovanie elektrickej energie za spoločné priestory za rok 2010 a ani nebol oprávnený požadovať od navrhovateľov platenie akýchkoľvek faktúr vystavených za spotrebu elektrickej energie v spoločných priestorov, predovšetkým vzhľadom na absenciu dohody v tejto oblasti. Odporca v 1. rade preto nesprávne aplikoval ustanovenia zmluvy o poskytovaní služieb zo dňa 01.07.2004 na otázky platenia ceny za spotrebovanú elektrickú energiu v spoločných priestoroch budovy, a to aj napriek tomu, že nebol jej zmluvnou stranou a že navrhovatelia platenie za elektrickú energiu v spoločných častiach domu viackrát namietali a snažili sa v tejto otázke dospieť k písomnej dohode s odporcom v 1. rade. Odporca v 1. rade nebol oprávnený jednostranne započítať časť faktúry č. 100100084 vo výške 29,81 eur (celá faktúra bola vystavená v sume 44,98 eur za spotrebu vody a stočné za jún 2010), nakoľko navrhovateľ v 1. rade uhradil z tejto faktúry dňa 16.08.2010 sumu 15,17 eur ako cenu vypočítanú podľa skutočnej spotreby podľa viacerých žiadostí navrhovateľa v 1. rade a nie podľa počtu osôb ako to vyplývalo z výpočtu odporcu v 1. rade, podľa ktorého vychádzala spotreba vody trikrát viac ako podľa stavu zaznamenaného na vodomere. Odporca v 1. rade napokon nebol oprávnený jednostranne započítať ani faktúru č. 290100182 vo výške 435,93 eur (za upratovanie a zimnú údržbu spoločných priestorov v období apríl až december 2009 za sumu 130,- eur mesačne), nakoľko zo žiadnej zmluvy alebo dohody medzi odporcom v 1. rade a navrhovateľmi uvedená povinnosť platiť za upratovanie a údržbu spoločných priestorov v danej výške nevyplýva. Uvedenú skutočnosť navrhovateľ v 2. rade v listoch zo dňa 10.02.2011 a 22.02.2010 adresovaných odporcovi v 1. rade namietal a predmetnú faktúru mu vrátil. Vzhľadom na uvedené je irelevantné tvrdenie odporcu v 1. rade, že navrhovateľ v 1. rade už raz uhradil odporcovi v 1. rade faktúru č. 290100030 zo dňa 09.02.2009 za upratovanie, zimnú údržbu priestorov budovy a odvoz odpadu v roku 2008, nakoľko to nepreukazuje, že navrhovateľ v 2. rade súhlasil s upratovaním a údržbou spoločných priestorov aj v roku 2009 za sumu 130,- eur mesačne. Keďže odporca v 1. rade v priebehu konania preukázal, že sumu 141,84 eur (zaplatenú navrhovateľom v 1. rade z faktúry č. 110100011) vrátil navrhovateľovi v 1. rade dňa 04.03.2012 a časť 420,18 eur zo sumy 425,52 eur zaplatenej navrhovateľom v 1. rade z faktúry č 110100034 vrátil navrhovateľovi v 1. rade dňa 19.04.2011 (sumu 5,34 eur) a dňa 05.05.2011 (sumu 414,84 eur) - v uvedený deň vykonal príkaz na úhradu prevodom do iného peňažného ústavu, navrhovateľ v 1. rade podaním doručeným súdu dňa 01.06.2015 vzal návrh späť v časti 562,02 eur. V zmysle uvedeného preto súd považoval žalobný návrh v časti o zaplatenie 581,03 eur za dôvodný a zaviazal odporcu v 1. rade na zaplatenie sumy 581,03 eur navrhovateľovi v 1. rade spolu so zákonným úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne (podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. účinného do 31.01.2013) od 15.01.2011 do zaplatenia, nakoľko sa odporca v 1. rade od tohto dňa dostal do omeškania s plnením vyplývajúcim z faktúry č. 100100145 splatnej dňa 14.01.2011. Zároveň pre čiastočné späťvzatie návrhu navrhovateľom v 1. rade súd konanie vo zvyšnej časti v zmysle § 96 O.s.p. zastavil.  Súd považoval za dôvodný v celom rozsahu aj návrh navrhovateľov na uloženie povinnosti, aby odporca v 2. rade strpel užívanie spoločných častí a spoločných zariadení predmetnej budovy navrhovateľmi bez akéhokoľvek obmedzenia a zároveň aby odovzdal navrhovateľovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od hlavného vchodu uvedenej budovy z V. ulice. Vzájomné vzťahy medzi navrhovateľom v 2. rade a odporcom v 1. rade súvisiace s užívaním predmetnej budovy boli od 06.05.2008 upravené dohodou o vzájomných právach a povinnostiach, kde si v čl. II stanovili, že zadný vchod z V.T. ulice bude využívať výhradne odporca v 1. rade a predný vchod zo Záhradníckej ulice výhradne navrhovateľ v 2. rade. V 2. odseku tohto článku si upravili aj výnimku - keď spojovacie dvere na 1. podlaží (vedúce na schodište nachádzajúce sa v zadnej časti budovy a ktoré spájajú predný a zadný vchod) budú využívané iba poštármi a zodpovednými osobami navrhovateľa v 2. rade za účelom prístupu k poštových schránkam,    do pivnice v suteréne a k spoločným meračom energií, príp. za účelom nakladania/ vykladania tovaru, ak to nie je dobre možné cez predný vchod. Situácia sa však zmenila, keď navrhovateľ v 2. rade dňa 30.03.2010 odstúpil od uvedenej dohody s účinnosťou k 30.06.2010 a vzťahy medzi spoluvlastníkmi sa výrazne zhoršili. V novembri 2010, t.j. už v čase, kedy vzájomné vzťahy medzi spoluvlastníkmi budovy neupravovala žiadna zmluva, dal odporca v 1. rade nainštalovať na zadný vchod z V. ulice čipové zariadenie, pričom z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by navrhovateľov o tejto skutočnosti vopred informoval, resp. že by sa o tejto dôležitej zmene spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi vôbec diskutovalo. Z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 vyplýva, že spoločníčka navrhovateľa v 2. rade prebrala od odporcu v 1. rade jeden kus čipového zariadenia na otváranie dverí zadného vchodu a zároveň v ňom žiadala o dodanie ďalších 3 kusov za náhradu vynaložených nákladov. Odporcovia do dnešného dňa ďalšie čipové kľúče navrhovateľom nevydali a odmietajú ich vydanie, napriek tomu, že navrhovateľ v 2. rade je spoluvlastníkom budovy a nemôže si ich dať sám vyrobiť. Spojovacie dvere na 1. podlaží boli odporcom v 1. rade uzavreté, t.j. navrhovatelia a ani ďalší nájomca Tamus, a.s., sa nemôžu dostať do nebytového priestoru na 1. posch. budovy a ani do spoločných časti budovy inak ako cez zadný vchod a napriek tomu majú od odporcu v 1. rade k dispozícii iba jedno čipové zariadenie, ktoré spoločne využívajú. Podľa názoru súdu správanie odporcu v 1. rade a následne odporcu v 2. rade ako nového vlastníka nebytových priestorov budovy v súvislosti so zadržiavaním výroby ďalších čipových zariadení možno jednoznačne považovať za konanie, ktoré vedie k obmedzeniu užívania budovy (vrátane jej spoločných priestorov) ďalším spoluvlastníkom navrhovateľom v 2. rade, ako aj jeho nájomcami, čo je v zjavnom rozpore s § 11 ods. 1 a § 13 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa uvedených ustanovení je vlastník nebytového priestoru v dome povinný konať tak, aby pri užívaní, udržiavaní a zmenách nebytového priestoru, prípadne jeho časti, nerušil a neohrozoval ostatných vo výkone ich vlastníckych, spoluvlastníckych a spoluužívacích práv, keďže s vlastníctvom nebytového priestoru v dome je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo spoločných častí, zariadení domu a príslušenstva domu. Navrhovateľ v 2. rade v konaní dostatočne preukázal potrebu výroby požadovaných 6 kusov kľúčov, nakoľko navrhovatelia majú dvoch konateľov a nájomca priestoru vo vlastníctve navrhovateľa v 2. rade - spoločnosť Tamus, a.s., má štatutárny orgán (predseda predstavenstva) a šesť zamestnancov, čo vyplýva aj z čestného vyhlásenia uvedenej spoločnosti zo dňa 08.03.2016, v ktorom uvádza, že od prenajímateľa má k dispozícii len jeden kus čipového zariadenia, čo je nepostačujúce a obmedzujúce. Vzhľadom na to, že je v záujme vlastníkov nebytových priestorov a spoluvlastníkov spoločných častí a zariadení budovy, aby ich vzájomné vzťahy boli udržiavané na uspokojivej úrovni a s poukazom na to, že výroba ďalších čipových zariadení od vchodu z V. ulice nie je časovo ani finančne náročná a tiež že navrhovateľ v 2. rade je ochotný plne uhradiť odporcovi (teraz už v 2. rade) náklady na ich výrobu (ako to vyplýva z preberacieho protokolu zo dňa 12.11.2010 a z podania doručeného súdu dňa 03.04.2012), súd dospel k záveru, že odporca v 2. rade je povinný strpieť užívanie spoločných častí a spoločných zariadení predmetnej budovy navrhovateľmi bez obmedzenia a odovzdať navrhovateľovi v 2. rade 6 kusov čipových zariadení od vchodu do budovy z V. ulice. Súd považuje za potrebné uviesť, že aj navrhovateľ v 2. rade je povinný správať sa v budove tak, aby výkon jeho práv a povinností nezasahoval bez právneho dôvodu do práv a oprávnených záujmov iných osôb (najmä odporcu v 2. rade) a nebol v rozpore s dobrými mravmi, a teda aby aj jeho konanie bolo plne v súlade s ustanovením § 11 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Je nepochybné, že aj navrhovatelia prispeli svojím konaním k vyhroteniu vzťahov medzi vlastníkmi/ spoluvlastníkmi priestorov v predmetnej budove, preto by sa tiež mali usilovať o vzájomnú spoluprácu s odporcom v 2. rade s cieľom bezproblémového užívania a spoluužívania predmetnej nehnuteľnosti. Dôkaz založený do spisu zo strany odporcu v 1. rade - list starostu mestskej časti Ružinov zo dňa 14.10.2013, v ktorom sa uvádza, že navrhovateľ v 2. rade užíval priestor kancelárie v pôvodnej garáži v rozpore s účelom zapísaným na liste vlastníctva č. XXXX je vzhľadom na zistený skutkový stav veci irelevantný, nakoľko sa netýka prejednávanej veci, t.j. sumy, ktorú navrhovateľ v 1. rade požaduje od odporcu v 1. rade zaplatiť a ani čipových zariadení, ktoré navrhovateľ v 2. rade požaduje vydať od odporcu v 2. rade ako vlastníka priestorov v predmetnej budove. Rovnako je irelevantné aj tvrdenie odporcu v 1. rade, že Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 09.03.2011 zamietol návrh navrhovateľa v 2. rade na vydanie predbežného opatrenia, o vydanie ktorého žiadal v súvislosti s obmedzovaním (spolu)vlastníckeho práva odporcom (vtedy v 1. rade) po tom, čo tento dal na zadný vchod čipové zariadenie a odovzdal navrhovateľovi v 2. rade jeden kus čipového zariadenia, nakoľko rozhodnutie súdu o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nie je meritórnym rozhodnutím a súd v rámci rozhodovania o ňom nevykonáva dokazovanie. Skutočnosť, že Tamus, a.s. nevypovedal nájomnú zmluvu uzavretú s navrhovateľom v 2. rade, nie je dôkazom toho, že jeho zamestnanci alebo navrhovatelia nemajú sťažený, resp. obmedzený vstup do budovy. Pokiaľ ide o odporcami doložený    výpis frekvencie vstupov p. O. do budovy zadným vchodom v období od 10.11.2010 do 30.09.2015, tento nepreukazuje, že navrhovatelia a nájomca majú dostatočný prístup do priestorov budovy, práve naopak, svedčí o tom, že frekvencia ich vstupu je veľmi častá, čo odôvodňuje potrebu výroby ďalších čipových zariadení pre zjednodušenie vstupu oprávnených osôb do budovy. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia, súd dospel k záveru, že žalobný návrh je v plnom rozsahu dôvodný, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.  Vzhľadom na zložitosť veci súd o trovách konania v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p. rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.  Poučenie:  Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo.  V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.  Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.  Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.   