GARANCIA AUTO s.r.o.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/154/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200527
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šišková
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4018200527.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu
JUDr. Pavla Lukáča a Mgr. Erika Németha, v právnej veci žalobcu: GARANCIA AUTO s.r.o., Karpatské
námestie 10A, Bratislava - mestská časť Rača (predtým Poľovnícka 4208/23A, Nové Zámky), IČO: 43
952 593, zastúpeného: Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o., Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372,
proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej
žalobe zo dňa 23. 07. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100966375/2018 zo dňa 16. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého i spis správcu dane súd zistil, že dňa 19. 05.
2016 sa začala u žalobcu daňová kontrola. Predmetom kontroly bolo zistenie oprávnenosti nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie február 2016. Dňa 06. 06. 2016
správca dane prevzal doklady v zmysle potvrdenia o zapožičaní, ktoré bolo spísané v uvedený deň.

2. Za účelom preverenia predložených faktúr za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane zaslal
žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) do Českej republiky a Maďarska. Dňa 26. 08.
2016 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 01. 09. 2016 do získania všetkých podkladov
potrebných pre správne určenie dane.

3. Česká daňová správa zaslala správcovi dane odpoveď na MVI
- dňa 21. 09. 2016 vo vzťahu k spoločnosti ABLATIV PLUS s.r.o. (odberateľ žalobcu), z ktorej vyplýva, že
uvedená spoločnosť nepodala za zdaňovacie obdobie február 2016 daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty, teda nepriznala žiadne nadobudnutie tovaru od žalobcu, ani z ostatných štátov EÚ a neurobila
tak ani po výzvach k podaniu daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty. Uvedená spoločnosť je
zapísaná na virtuálnej adrese, kde sa fyzicky nenachádza. Všetky písomnosti sú doručené uplynutím
lehoty. Pretože je spoločnosť nekontaktná, nemohol správca dane previesť preverenie faktického prijatia
tovaru z Európskej únie. Žalobca vystavil ako dodávateľ pre odberateľa - ABLATIV PLUS s.r.o. faktúru
č. 0006/2016 zo dňa 01. 02. 2016 s predmetom fakturácie Ford GALAXY a Ford MONDEO s uvedením
VIN, v sume 16.500,- eur. K faktúre tiež priložil potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobu ním
poverenou, na ktorom je uvedená adresa miesta skončenia prepravy, bez uvedenia dátumu prepravy a
meno vodiča - P. R. s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach;



- dňa 15.11.2016 bola doručená odpoveď na MVI k deklarovanému odberateľovi žalobcu - spoločnosti
RAŠKA CONSULT s.r.o.. Česká daňová správa uviedla, že uvedená spoločnosť je nekontaktná, na
predvolanie sa k správcovi dane nedostavila, výzva bola doučená uplynutím lehoty. Sídlo spoločnosti
je virtuálne, nemá evidovanú žiadnu prevádzku. Od zdaňovacieho obdobia december 2015 nebolo
podané žiadne priznanie k dani z pridanej hodnoty. Banková spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic
and Slovakia a. s. na výzvu správcu dane oznámila, že na bežnom účte spoločnosti nie sú žiadne
pohyby, ktoré by vykazovali reálnu podnikateľskú činnosť. Z hromadného dotazu všetkým bankám bolo
zistené, že daňový subjekt nemá žiadny ďalší bežný účet, nevlastní žiadny nehnuteľný majetok, odo dňa
registrácie nevykázal žiadne uskutočnené zdaniteľné plnenie. Uvedenej spoločnosti vystavil žalobcu
ako dodávateľ faktúru č. 0005/2016 zo dňa 01. 02. 2016. Predmetom faktúry sú motorové vozidlá Ford
C-MAX, Citroen GRAND a Citroen DS4 s uvedením VIN v celkovej sume 22.750,- eur a faktúru č.
0007/2016 zo dňa 03. 02. 2016 s predmetom fakturácie Toyota PRIUS v sume 10.450,- eur. K faktúram
boli predložené potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom, alebo osobou ním poverenou zo dňa 01. 02.
2016 a 03. 02. 2016, z ktorých vyplýva, že adresou miesta prepravy je uvedené sídlo spoločnosti (dátum
skončenia prepravy nie je vyplnený) a meno a priezvisko vodiča je uvedený R. K. s poznámkou, že
vozidlá išli po vlastných osiach.

4. Konečná odpoveď na MVI vo vzťahu k deklarovanému odberateľov žalobcu RÓZA KOMPLEX Kft.
bola doručená 16. 03. 2017. Z uvedenej odpovede vyplynulo, že bolo vykonané miestne zisťovanie
na registrovanom sídle spoločnosti, adresa sídla nie je platná, konateľ spoločnosti - ukrajinský občan
O. N. je nekontaktný. Transakciu nemohli preveriť, riaditeľ je nekontaktný. Predmetom preverovania boli
faktúry vystavené žalobcom ako dodávateľom pre spoločnosť RÓZA KOMPLEX Kft. ako odberateľa, a
to faktúra č. 0009/2016 zo dňa 09. 02. 2016 s predmetom fakturácie Citroen Grand C4 Picasso, Peugeot
308, Peugeot 508, Ford C-MAX a Volvo V 40 s uvedením VIN, v celkovej sume 37.050,- eur (k nej
potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa 09. 02. 2016, s uvedením
miesta skončenia prepravy - bez uvedenia dátumu skončenia prepravy a meno vodiča O. N. s tým, že
vozidlá išli po vlastných osiach). Faktúra č. 0010/2016 zo dňa 15. 02. 2016 s predmetom fakturácie
Peugeot 508 a Peugeot 308 v sume 12.300,- eur (k nej potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou zo dňa 15. 02. 2016, s uvedením miesta skončenia prepravy - bez uvedenia
dátumu skončenia prepravy a meno vodiča O. N. s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach). Faktúra
č. 0011/2016 zo dňa 24. 02. 2016 s predmetom fakturácie Citroen CS TOURER, Volkswagen
Passat, BMW 116 a Mercedes benz CLS, v sume 48.700,- eur, ku ktorej bolo tiež pripojené potvrdenie
o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa 24. 02. 2016, s uvedením miesta
skončenia prepravy - bez uvedenia dátumu skončenia a meno vodiča O. N. s poznámkou, že vozidlá
išli po vlastných osiach.

5. Správca dane dňa 17. 03. 2017 oznámil žalobcovi, že pominuli dôvody, pre ktoré sa daňová kontrola
prerušila.

6. V podaní zo dňa 07. 04. 2017 bol žalobca vyzvaný na predloženie dôkazov preukazujúcich jeho
tvrdenia k faktúram č. 0005/2016 - 0007/2016, 0009/2016 - 0011/2016. Zároveň bol oboznámený s
výsledkami zistení na základe MVI. Žalobca v podaní zo dňa 24. 05. 2017 reagoval na výzvu správcu
dane a predložil listiny - faktúry, prehlásenia, výpisy z obchodného registra odberateľov a iné.

7. Dňa 10. 07. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnených
zástupcom žalobcu, na ktorom bol oboznámený s úkonmi súvisiacimi s výkonom daňovej kontroly.
Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 06. 09. 2017 a predložil faktúry a overenie vozidiel podľa jednotlivých
VIN uvedených na faktúrach zo systému IRIS IDENT o tom, že dané vozidlá nie sú registrované na
území Slovenskej republiky.

8. Dňa 10. 10. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie február 2016 u žalobcu, v ktorom sú popísané zistenia správcu dane. Protokol
spolu s výzvou na vyjadrenie k nemu bol doručený žalobcovi dňa 16. 10. 2017, ktorým dňom bola
skončená daňová kontrola.

9. Žalobca v podaní zo dňa 06. 11. 2017 podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré
následne doplnil. Dňa 11. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom a



splnomocneným zástupcom žalobcu, predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok k protokolu z
daňovej kontroly.

10. Dňa 15. 01. 2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 24.625,- eur
na dani z riadnej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet v sume
44,15 eur a vyrubil daň v sume 24.580,85 eur. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu
dane odvolanie v podaní zo dňa 26. 02. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

11. Žalovaný rozhodnutím č. 100966375/2018 zo dňa 16. 05. 2018 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Nitra č. 100123222/2018 zo dňa 15. 01. 2018. Uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume
44,15 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za uvedené zdaňovacie obdobie, pričom daňová kontrola začala
dňa 19. 05. 2016 a skončila dňa 16. 10. 2017 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola prerušená od 01. 09. 2016 do 16. 03. 2017.

12. V kontrolovanom zdaňovacom období, okrem iného, žalobca deklaroval dodanie tovaru
oslobodeného od dane z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre nasledovné spoločnosti:
1/ GRÁNIT MOBIL Kft. na základe FA č. 0008/2006 zo dňa 03. 02. 2016 s predmetom fakturácie Toyota
PRIIUS DYNAMIC s uvedením VIN, rok výroby 2013 na sumu 9.700,- eur,
2/ RAŠKA CONSULT s.r.o. na základe FA č. 0005/2016 zo dňa 01. 02. 2016 s predmetom fakturácie
Ford C-MAX s uvedením VIN rok výroby 2011, Citroen Grand C4 Picasso rok výroby 2012, Citroen DS4
E -HDI115 CH, rok výroby 2013, na sumu 22.750,- eur, - a FA č. 0007/2016 zo dňa 03. 02. 2016 s
predmetom fakturácie Toyota PRIUS 136 H DYNAMIC s uvedením VIN a roku výroby 2012 na sumu
10.450,- eur,
3/ RÓZA COMPLEX Kft. na základe faktúry č. 0009/2016 zo dňa 09. 02. 2016 s predmetom fakturácie
Citroen Gand C4 Picasso s uvedením VIN a rok výroby 2012, Peugeot 308 SW rok výroby 2011, Peugeot
508 rok výroby 2011, Ford C-MAX rok výroby 2011, Volvo V 40 rok výroby 2012 , na sumu 37.050,- eur,
- 0010/2016 zo dňa 15. 02. 2016 s predmetom fakturácie Peugeot 5008 rok výroby 2012, Peugeot 308
rok výroby 2013 na sumu 12.300,- eur,
- 0011/2016 zo dňa 24. 02. 2016 s predmetom fakturácie Citroen C 5 TOURER HDI rok výroby 2012,
Volkwagen Passat rok výroby 2012, BMW 116 rok výroby 2013, Mercedes Benz CLS rok výroky 2012,
na sumu 48.700,- eur,
4/ ABLATIV PLUS s.r.o. na základe FA č. 0006/2016 zo dňa 01. 02. 2016 s predmetom fakturácie Ford
GALAXY rok výroby 2011, Ford MONDEO rok výroby 2011 na sumu 16.500,- eur.

13. Za účelom preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
týkajúcich sa uvedených spoločností. Po ich doručení správca dane oboznámil žalobcu, že na ich
základe existujú pochybnosti o reálnosti uskutočnených transakcií deklarovaných vystavenými faktúrami
pre odberateľov RAŠKA CONSULT s.r.o., RÓZA COMPLEX Kft. a ABLATIV PLUS s.r.o. Zároveň
žalobcu vyzval, aby predložil všetky relevantné doklady a dôkazy týkajúce sa uvedených odberateľov.

14. Správca dane v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že nespochybňuje existenciu deklarovaného
tovaru, avšak vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania považuje za nepreukázané samotné
dodanie tovaru pre uvedených odberateľov, a teda spochybňuje osobu identifikovanú pre daň v inom
členskom štáte.

15. K jednotlivým námietkami žalobcu uviedol nasledovné:
k spoločnosti RAŠKA CONSULT s.r.o. z odpovede na žiadosť o MVI vyplynulo, že český daňový
správca nepotvrdil deklarovanú obchodnú transakciu spornými faktúrami, pretože povaha transakcie/
druh tvaru nebol zistený. Nebola zistená ani adresa, ani kde bol tovar doručený a ani, že tovar bol
prijatý. Ďalej neoblo zistené, komu bol tovar ďalej predaný. Pri preprave tovaru, kto objedal a zaplatil



za prepravu tovaru nebolo zistené. Spoločnosť sa ani na predvolanie správcu dane nedostavila, a ani
sa nevyjadrila k obstaraniu tovaru z iného členského štátu a nepredložila požadované doklady. Predmet
transakcie nebolo možné overiť z dôvodu, že odberateľ je pre správcu dane nekontaktný. Odberateľ
nemá evidovanú žiadnu prevádzku. Od zdaňovacieho obdobia 12/2015 nebolo podané žiadne priznanie
k dani z pridanej hodnoty.

K sporným faktúram spoločnosti RAŠKA CONSULT s.r.o. predložil žalobca výpis z obchodné registra
a fotokópiu občianskeho preukazu konateľa - R. K., občana Maďarskej republiky a potvrdenia o
prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, pričom uvedené potvrdenia nepreukazujú
dodanie motorových vozidiel deklarovaných spornými faktúrami do Českej republiky, neobsahujú dátum
skončenia prepravy v zmysle § 43 ods. 5 písm. c/ bod 5 zák. č. 222/2004 Z. z. Na potvrdeniach
je uvedená adresa miesta skončenia prepravy sídlo spoločnosti RAŠKA CONSULT s.r.o., pričom
uvedená adresa nemohla byť adresou miesta skončenia prepravy na základe poznatkov zistených
českou daňovou správou.

16. Maďarská daňová správa nepotvrdila druh preverovaných transakcií, ani dodanie tovaru zo
Slovenska do Maďarska deklarované faktúrami 0009/2016, 0010/2016 a 001/2016 v celkovej hodnote
98.050,- eur spoločnosti RÓZA COMPLEX Kft.. Bolo vykonané miestne zisťovanie na registrovanom
sídle spoločnosti, a bola zaslaná notifikácia emailom riaditeľovi spoločnosti, ale táto sa vrátila späť, lebo
adresa nie je platná. Riaditeľ spoločnosti je ukrajinský občan a tento je nekontaktný. Nebolo možné zistiť,
na ktorú adresu bol tovar doručený, komu bol predaný, prepravu tovaru, kto objednal a ani získať faktúry,
ich úhrady, údaje o osobe objednávateľa z dôvodu, že nebolo k dispozícii ani účtovníctvo. Maďarská
daňová správa nepotvrdila prijatie tovaru a zaúčtovanie v hodnote 98.050,- eur a ani prijatie/zaplatenie
ich zdaniteľnou osobou.

17. K sporným faktúram pre spoločnosť RÓZA COMPLEX Kft. žalobca predložil ako dôkaz
splnomocnenie v maďarskom jazyku, ktorým konateľ spoločnosti RÓZA COMPLEX Kft. Tovt Ieva
splnomocnil W. J. a prehlásenia W. J., mailovú korešpondenciu s uvedením podpisu W. J., potvrdenie
o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, a iné dôkazy. Žalovaný súhlasil s tvrdením
správcu dane, že potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou nepreukazujú
dodanie motorových vozidiel deklarovaných faktúrami do Maďarska, lebo neobsahujú dátum skončenia
prepravy, evidenčné číslo motorového vozidla. V poznámkach potvrdení bolo uvedené, že motorové
vozidlá išli po vlastných osiach, pričom na faktúrach, ktorými bol deklarovaný predaj niekoľkých
motorových vozidiel bolo uvedené jedno meno a priezvisko vodiča motorového vozidla. Na potvrdeniach
je ako adresa miesta skončenia prepravy uvedená adresa sídla spoločnosti RÓZA COMPLEX Kft.,
pričom táto adresa nemohla byť adresou miesta skončenia prepravy, a to na základe dôkazov zaslaných
maďarskou daňovou správou.

18. Česká daňová správa v prípade odberateľa ABLATIV PLUS s.r.o. uviedla, že predmetná spoločnosť
je zapísaná na virtuálnom sídle, kde sa fyzicky nenachádza, všetky písomnosti sú jej doručené
uplynutím lehoty, je nekontaktná, na výzvy správcu dane nereaguje. K spornej faktúre od spoločnosti
ABLATIV PLUS s.r.o. žalobca predložil ako dôkaz výpis z obchodného registra, fotokópiu občianskeho
preukazu konateľa spoločnosti Vajdu R., občana Maďarksa, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou a iné. Potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou
nepreukazuje dodanie motorových vozidiel deklarovaných spornou faktúrou do Českej republiky,
lebo neobsahovali dátum skončenia prepravy, evidenčné číslo motorového vozidla a v poznámkach
potvrdenia bolo uvedené, že motorové vozidlá išli po vlastných osiach, pričom faktúrou bol deklarovaný
predaj niekoľkých motorových vozidiel a bolo uvedené jedno meno a priezvisko vodiča motorového
vozidla. Na potvrdeniach je ako adresa miesta skočenia prepravy uvedená adresa sídla spoločnosti
ABLATIN PLUS s.r.o., ktorá nemohla byť adresou miesta skončenia prepravy, a to na základe dôkazov
zaslaných českou daňovou správou.
19. Ďalej v rozhodnutí žalovaný uviedol, že platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4 inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím
listom, dokladom o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Predmetné doklady
neboli žalobcom predložené.

20. Žalobca uviedol, že ako dôkaz jeho tvrdení slúži, že motorové vozidlo ako špeciálny druh tovaru
je možné identifikovať podľa VIN a zistiť, v ktorom štáte Európskej únie je registrované. Z dostupných



verejných registrov je zrejmé, že ani jedno dodané vozidlo nie je registrované v tuzemsku, z čoho je
zrejmé, že opustilo územie Slovenskej republiky a že tovar bol odoslaný alebo prepravený z tuzemska
do iného členského štátu. K uvedenej námietke žalovaný konštatoval, že deklarované vozidlá v
tuzemsku nikdy registrované neboli z dôvodu, že boli nakúpené ako tovar za účelom ďalšieho predaja.
Nie je povinnosť evidovať takéto vozidlá v evidencii vozidiel policajného zboru. Uvedené tvrdenie
však nepreukazuje, že takéto vozidlo upustilo územie tuzemska. Je povinnosťou žalobcu, aby označil
a predložil dôkazy o preprave tovaru k jeho odberateľom alebo na nimi označené miesto. Za tejto
dôkaznej situácie nemožno zo žiadneho ustanovenia daňového poriadku vyvodiť povinnosť správcu
dane zisťovať, v ktorom štáte Európskej únie sú motorové vozidlá deklarované spornými faktúrami
registrované.

21. K námietke žalobcu, že predložil faktúry a potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom a potvrdenia o
úhrade faktúr, ako i overenie vozidiel podľa jednotlivých VIN zo systému IRIS IDENT a teda uniesol
dôkazné bremeno a toto vyčerpal, pričom poukázal na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf/22/2009 a
3Sžf/1/2011, žalovaný uviedol, že predloženými dokladmi žalobca preukazoval, že tovar bol dodaný
maďarským a českým odberateľom a teda prepravený z tuzemska do Českej republiky a Maďarskej
republiky po vlastnej osi na účet nadobúdateľa. Pre účely oslobodenia od dane je potrebné, aby došlo
aj k reálnemu uskutočneniu dodania tak, ako to deklarujú predložené doklady, teda tovar musí fyzicky
opustiť územie členského štátu dodania. V tomto prípade bolo potrebné skúmať dve podmienky, a to
prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník a fyzický pohyb tovaru. Žalobca bol povinný preukázať,
že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého
prešlo právo nakladať s tovarom ako vlastník. V odpovediach na MVI odberateľov RAŠKA CONSULT
s.r.o., RÓZA COMPLEX Kft. a ABLATIV PLUS s.r.o. žiadny zahraničný správca dane nepotvrdil dodanie,
ani prepravu tovaru. Predmetné spoločnosti mali len virtuálne sídla. Na základe zistených skutočností
žalovaný konštatoval, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne požadovať,
aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Ani doklady
o úhrade tovaru vkladom v hotovosti, z účtu na účet tiež nepreukazuje dôveryhodnosť odberateľov.
Okrem toho, úhrada sporných faktúr nie je zákonnou podmienkou na oslobodenie od dane. Samotná
existencia sporných faktúr a dokladov, ktorými deklaruje dodanie tovaru sama o sebe nepreukazuje, že
boli vystavené na základe reálneho obchodu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudky Súdneho
dvora EÚ vo veci C-146/05 Albert Collé a vo veci C-409/04 Teleos plc..

22. V závere svojho žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca nepreukázal, že skutkový
stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, na ktoré poukazoval, čo je jeho dôkazným
bremenom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia mal žalovaný za preukázané, že správca dane
dostatočne odôvodnil vydané rozhodnutie, vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého ustálil skutkový
stav v predmetom rozhodnutím v časti odôvodnenie. Správca dane postupoval v súlade so základnými
zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v § 3 daňového poriadku. Vykonaný záver správcu
dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

23. Žalobou zo dňa 23. 07. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
100966375/2018 zo dňa 16. 05. 2015, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 15. 01. 2018.

24. V žalobe popísal skutkový stav, uviedol zdôvodnenie nezákonného napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Postup žalovaného považoval za nezákonný, a to na základe skutočností, že zistenia
žalovaného uvedené v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a
zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

25. Žalobca zastáva názor (na rozdiel do finančných orgánov), že z jeho strany došlo k riadnemu
preukázaniu intrakomunitárneho dodania tovaru pre odberateľov na faktúrach uvedených, dodanie
osobe identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Uskutočnenie daňovej transakcie podľa faktúry
č. 0005/2015 zo dňa 01. 02. 20156 preukázal jednak faktúrou, ale aj potvrdením o prijatí tovaru
odberateľom (podpísané konateľom R. K., overené notárom) a tiež predložením potvrdenia o úhrade
faktúry zo dňa 02. 02. 2016 (omylom zaplatenej o 50,- eur menej, ako bolo na faktúre). Ako dôkaz navyše



predložil overenie vozidiel podľa jednotlivých VIN uvedených na faktúre zo systému IRIS IDENT. Tiež
uskutočnenie obchodnej transakcie podľa faktúry č. 0007/2016 zo dňa 03. 02. 2016 preukázal faktúrou,
ale aj potvrdením o prijatí tovaru odberateľom (podpísané konateľom R. K., overené notárom) a tiež
predložením potvrdenia o úhrade faktúry zo dňa 05. 02. 2016 predložením overenia vozidla podľa VIN.
Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať s predmetnou
spoločnosťou, resp. že táto s ním nekomunikovala, nepredložila požadované doklady a nemala na
budove označenie svojho sídla a pod.. Žalobca si svoju povinnosť splnil a podklady, ktoré mal k veci
riadne predložil. Nebolo v jeho moci zabezpečiť dodanie dokladov zo strany iného daňového subjektu.
Okrem toho predložil i e-mailové komunikácie medzi ním a kupujúcim, v zmysle ktorých pri každom
predaji automobilov oznámili nastávajúcemu kupujúcemu, že prišli ďalšie autá.

26. Rovnako pri spoločnosti odberateľa RÓZA COMPLEX Kft. uskutočnenie transakcie podľa faktúr č.
0009/2016 zo dňa 09. 02. 2016, 0010/2016 zo dňa 15. 02. 2016 a 0011/2016 zo dňa 24. 02. 2016
preukázal žalobca faktúrami, potvrdeniami o prijatí tovaru odberateľom (podpísané splnomocneným
zástupcom J. W., overené notárom) a tiež predložením potvrdenia o úhrade faktúr. Tiež predložil ako
dôkaz overenie vozidiel uvedených na faktúrach podľa VIN zo systému IRIS IDENT. I v tomto prípade
nemôže niesť žalobca zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať s predmetnou
spoločnosťou, ktorá s ním nekomunikovala, nepredložila doklady a nemala na budove označenie svojho
sídla.

27. K spoločnosti ABLATIV PLUS s.r.o. a faktúre č. 0006/2016 zo dňa 01. 02. 2016 žalobca uviedol,
že preukázal faktúrou, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom (podpísané konateľom P. R., overené
notárom) a predložením potvrdenia o úhrade faktúry a navyše tiež overenie vozidiel podľa jednotlivých
VIN uvedených na faktúre zo systému IRIS IDENT. Žalobca nemôže niesť zodpovednosť za to, že sa
daňovému úradu nepodarilo skontaktovať s predmetnou spoločnosťou, ktorá s ním nekomunikovala,
nepredložila požadované doklady, nemá na budove označenie svojho sídla a pod. Mal za to, že si svoju
povinnosť splnil a podklady riadne predložil. Nebolo v jeho moci zabezpečiť dodanie dokladov zo strany
iného daňového subjektu.

28. K spochybneniu potvrdení o prijatí tovaru podpísané predmetnými spoločnosťami z dôvodu zistenia
maďarského daňového úradu, že tieto podpisy nie sú totožné uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí.
Daňový orgán nijako dôveryhodnosť týchto dokladov preukázateľne nevyvrátil, keďže nepredložil žiaden
dôkaz a toto možno považovať len za jeho domnienku. Daňový úrad teda nedostatočne preveril skutkový
stav, na základe čoho došlo k chybnému rozhodnutiu.

29. Žalobca tiež trval na skutočnosti, že ako dôkaz jeho tvrdení slúži, že vozidlá ako špeciálny druh tovaru
je možné podľa čísla VIN identifikovať a zistiť, v ktorom štáte Európskej únie sú registrované. Ani jedno
motorové vozidlo nie je registrované na území Slovenskej republiky, čo znamená, že je zrejmé, že toto
už opustilo jej územie a spĺňa podmienku podľa § 43 ods. 1 zákona o DPH, že tovar bol odoslaný alebo
prepravný z tuzemska do iného členského štátu, a teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

30. Žalobca ďalej namietol, že tovar bol každej spoločnosti dodaný tak, ako deklaruje žalobca, čo bolo aj
potvrdené, pričom tento nesúhlasí, že by došlo k akémukoľvek preukázateľnému spochybneniu dodania
tohto tovaru zo strany daňového úradu.

31. Žalobca k tvrdeniu žalovaného, že neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho rozumne
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode
uviedol, že žalovaný neuviedol, o aké opatrenia sa malo jednať. S uvedeným tvrdením nesúhlasil, mal
za to, že prijal všetky možné opatrenia, ktoré bolo od neho možné požadovať, spoločnosti si overil
prostredníctvom dostupných verejných prostriedkov, ale nie je v jeho moci, aby skúmal vnútorný chod
jeho obchodných partnerov, či dokonca ich účtovné doklady, na ktoré sa vzťahuje daňového tajomstvo.
Nevie si predstaviť, aké opatrenia mal a mohol prijať, aby predišiel jeho účasti na podvode.

32. Žalobca ďalej namietol i procesné pochybenie správcu dane i žalovaného, ktoré sa týka samotného
odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí finančných orgánov nepovažuje za dostatočne
vyčerpávajúce. Navyše, počas ústneho pojednávania bol správca dane rozhodnutý, ako rozhodne a
sám sa vyjadril, že na základe tohto skutkového stavu svoj názor nezmení. Preto je toho názoru, že
správca dane i žalovaný nedostatočne odôvodnili vydané rozhodnutia, nevysvetlili, akými úvahami boli



vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe
ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania, a ich vyjadreniami k
podkladom rozhodnutia. Na základe uvedeného má za to, že zistenia žalovaného konštatované v jeho
rozhodnutí vychádzajú jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci a tiež jeho zistenie skutkového
stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

33. V závere žaloby poukázal na ustálenú súdnu prax a v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 5Sžf/22/2009 zo dňa 23. 02. 2010, ktoré i cituje, ako i rozsudok
Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-354/0,3, C 355/03 a C 484/03 (Optigen) a následne
i rozsudok zo dňa 06. júla 2006 v spojených veciach C -439/04 a C 440/04 (Kittel), ktoré umožňujú
platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca, aby neboli nútení
niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové povinnosti sami
riadne splnili.

34. Ani jeden z účastníkov predmetných obchodných vzťahov nemohol ovplyvniť konanie iného
účastníka. Rovnako ani jeden z účastníkov nemôže zodpovedať za konanie, či nekonanie svojho
odberateľa či dodávateľa. V predmetnom prípade sa tiež nejedná o prípadnú existenciu objektívnej
zodpovednosti, pri ktorej by žalobca zodpovedal, resp. by mohli byť voči nemu vyvodené sankčné
dôsledky pre nesplnenie si povinností niektorých z dodávateľov v reťazci. Ak teda neexistuje objektívna
zodpovednosť, musí žalovaný preukázať, že u odberateľov žalobcu došlo k podvodnému konaniu, a že
žalobca mal o tom vedomosť, resp. jeho spoluúčasť na takomto konaní.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

35. Žalovaný v podanom vyjadrení zo dňa 17. 12. 2018 k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí
a poukázal na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu. K námietkam
žalobcu uvedených v časti IIII. bodoch 14 až 28 uviedol, že tieto sa zhodujú s odvolacími námietkami,
a pretože sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s nimi náležite vysporiadal, poukázal
na predmetné odôvodnenie rozhodnutia. Dal do pozornosti, že žalobca mal počas celého konania
dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností o uskutočnení predmetných
zdaniteľných obchodov, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy preukazujúce jeho
tvrdenia. Tiež námietky uvedené v časti III. bodoch 29 - 33 sa zhodujú s odvolacími námietkami a týmito
sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal a preto naň poukázal. Zdôraznil, že správca dane
má dokazovaním preukázané, že odberatelia deklarovaní na sporných faktúrach mali virtuálne sídla, na
ktorých sa fyzicky nenachádzali a žalobca nepreukázal dodanie tovaru na virtuálne sídla odberateľom
uvedených na sporných faktúrach.

36. K všeobecne namietaným skutočnostiam týkajúcich sa rozhodnutia žalovaného skonštatoval, že sa
k nim nevie relevantne vyjadriť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje
absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu
a nepotvrdia tvrdenia žalobcu ohľadne ním, v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane
preverovaným skutočnostiam. Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie, aké dôkazy vykoná,
akým spôsobom dokazovanie doplní a akú hodnovernosť a silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce
z realizovaného dokazovania z nich vyvodí.

37. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 5Sžf/22/2009 žalovaný uviedol,
že rozsudok sp. zn. 5Sžf/22/2009 sa týka dane z príjmov právnických osôb a preukázania daňového
výdavku. Druhý rozsudok sa síce týka dane z pridanej hodnoty, ale sporným vo veci bolo odpočítanie
dane z dodávok služieb a tovaru.

38. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti žalovaného preukázať, že u odberateľov žalobcu došlo k
podvodnému konaniu a že žalobca mal o tom vedomosť uviedol, že správca dane a následne žalovaný
v rozhodnutiach netvrdili, že v predmetnom preskúmavanom prípade sa jednalo o podvodné konanie
žalobcu, ale na základe vykonaného dokazovania nebolo preukázané dodanie tovaru odberateľom do
iných členských štátov. Správca dane nemôže posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné
konania, táto činnosť prináleží orgánom činným v trestnom konaní. Žalovaný navrhol žalobcu zamietnuť.



V. Ďalší priebeh súdneho konania

39. Žalobca k vyjadreniu žalovaného podal stanovisko v podaní zo dňa 06. 03. 2019 a uviedol, že
zastáva názor, že zo strany žalobcu došlo počas daňového konania k riadnemu preukázaniu odoslania
tovaru z tuzemska do iného členského štátu a správca dane i žalovaný sa dostatočne nevysporiadali
s predloženými dôkazmi. Žalobca počas celého daňového konania aktívne spolupracoval a snažil sa
predložiť správcovi dane všetky možné, ale najmä dostupné dôkazy, ktorými by preukázal dodanie tovaru
uvedeného na faktúrach. Nepredloženie dôkazov za iný daňový subjekt nemôže byť v žiadnom prípade
na ťarchu žalobcu. Poukázal na to, že počas výkonu daňovej kontroly bol vyzvaný, aby predložil všetky
relevantné doklady a dôkazy týkajúce sa faktúr odberateľov, prípadne podal vysvetlenia k deklarovaným
transakciám. Ak žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré preukazujú dodanie tovaru, a žalovaný napriek
tomu dodanie tovaru neuznáva, tak nepriamo tým presúva dôkazné bremeno na žalobcu i za jeho
odberateľov.

40. Žalobca apeloval na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, a nie vyhľadávacia, podľa
ktorej je správca dane povinný prerokovať dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, nie tieto vyhľadávať.
Žalovaný konal v rozpore s touto zásadou, pretože tento dôkaz navrhnutý žalobcom odmietol čo i len
prejednať. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 26S/14/2013 zo dňa 06. 03. 2014, ako
i rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5S/193/2016 zo dňa 15. 05. 2018, z ktorých i citoval.
Žalobca prezentoval názor, že zamietnutie práv žalobcu je možné iba v prípade, ak by správca dane
a žalovaný preukázali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je účastný, napríklad na podvode
karuselového typu.

41. Žiadal, aby správny súd rozhodol v súlade s princípom právnej istoty a predvídateľnosti súdneho
rozhodnutia podľa citovaných rozsudkov, lebo sa jedná o skutkovo aj právne obdobné spory. V ostatných
tvrdeniach sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení uvedených v žalobe.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

42. Krajský súd v Nitre ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 05.
2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. §
107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa
06. novembra 2019 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

43. Podľa § 134 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP), správny súd
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.



44. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,
protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína
dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
Daňová kontrola je ukončená dňom
a/ doručenia protokolu podľa odseku 8,
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie
a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.



Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
___________________________
21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.

45. Podľa § 8 ods. 1, písm. a/ zák. č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 03. 2016, dodaním tovaru je
a) prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.
Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa
podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je
a) 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
b) deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a).

Podľa § 43 ods. 1, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a) kópiou faktúry,
b) dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c) potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a
d) inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ
inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo
dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety,
uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynula táto lehota.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,



b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

46. V zmysle § 2 ods. 1 SSP, správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a právom
chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať ochrany svojich práv má každý, kto
tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo priamo
dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako svoje
právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správny
súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé,
z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnutý výrok rozhodnutia
za nezákonný. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,
ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi nezákonnosti
uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán vecne príslušný
na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil skutočný stav
veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi
a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo vydané v
súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

47. V predmetnej veci si žalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach
ojazdených motorových vozidiel do Maďarska a Českej republiky, pričom pri deklarovanom dodaní
vozidiel spoločnosti RÓZA KOMPLEX Kft. (Maďarsko) a spoločnostiam RAŠKA CONSULT s.r.o.
a ABLATIV PLUS s.r.o. (Česká republika) správca dane prostredníctvom žiadosti o výmenu
medzinárodných informácií žiadal o preverenie uvedených intrakomunitárnych dodávkach tovaru
do iného členského štátu. Medzi účastníkmi konania bolo sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil
podmienky na oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty uplatnené pri dodaní motorových
vozidiel špecifikovaných v jednotlivých faktúrach, ktoré mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných
dokladov (faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo ním poverenou osobou) dodať daňovým
subjektom v Maďarsku a Českej republiky vo februári 2016, a či tieto predložené doklady právne
relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru do iného členského štátu Európskej únie. Pri odoslaní
tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty potrebné skúmať najmä
prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň fyzický pohyb tovaru.
48. Česká daňová správa i maďarská daňová správa nadobudnutie tovaru uvedeného na faktúrach
vystavených žalobcom pre odberateľov v inom členskom štáte nepotvrdili. Ani jedna zo spoločností -
žalobcom deklarovaných odberateľov (RÓZA Komplex Kft., RAŠKA CONSULT s.r.o. a ABLATIV PLUS
s.r.o.) na výzvu príslušného správcu dane nepredložila žiadané doklady preukazujúce nadobudnutie jej
práva nakladať s tovarom ako vlastník. Všetky spoločnosti sú nekontaktné a majú len virtuálnu adresu
sídla. Zásielky správcu dane boli doručované uplynutím lehoty. Správca dane zistil, že tieto spoločnosti
nepriznávali nadobudnutie tovaru z iného členského štátu vo svojich daňových priznaniach, resp.
ich vôbec nepodávali. Nemali vhodné priestory ani vybavenie na vykonávanie skutočnej ekonomickej
činnosti. Nadobudnutie tovaru, ktorý žalobca deklaroval faktúrami vystavenými v mesiaci február 2016
pre uvedené spoločnosti, neboli potvrdené ani jedným odberateľom v inom členskom štáte, čo je jednou
z podmienok uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty.

49. Rovnako tak ďalšia podmienka pre uplatnenie oslobodenia od dane, a to, že tovar bol premiestnený
alebo prevezený do iného členského štátu splnená nebola. Rovnako ako správne orgány, i súd je to
názoru, že tvrdenie, že motorové vozidlá boli premiestnené odberateľom do iného členského štátu



tak, že tieto išli po vlastnej osi nemôže obstáť, ak pri viacerých vozidlách, ktoré mali byť dodané, je
uvedená tá istá osoba ako vodič. Okrem toho, potvrdenia o prijatí tovaru nemôžu byť považované za
hodnoverné doklady, ak neobsahujú dátum skončenia prepravy a identifikačné údaje o motorových
vozidlách. Právo uplatniť oslobodené dodanie z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu má
len ten daňovník, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, čo preukazuje spôsobom podľa § 43
ods. 5 zákona o dani z pridanej hodnoty. Správca dane a tiež žalovaný v napadnutom rozhodnutí
uviedol konkrétne skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania a preverovania, z ktorých vyvodil, že
žalobca nepreukázal dodanie do iného členského štátu, čím dôkazné bremeno, ktorým je zaťažený na
preukázanie splnenia tejto podmienky, nezvládol. Pokiaľ žalobca nedisponoval dôkazom o tom, že tovar
dodal do iného členského štátu a to niektorou z listín uvedených v § 43 ods. 5, nebol oprávnený si
takéto oslobodené dodanie v daňovom priznaní uplatniť. Tak v odôvodnení prvostupňového rozhodnutia
ako aj napadnutom rozhodnutí je uvedené, aké doklady žalobca predkladal a tiež sú tieto vyhodnotené
podľa ich obsahu. Správca dane a žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedli, že žalobca nedisponoval
žiadnymi medzinárodné nákladnými listami, a potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou
ním poverenou obsahovali adresu miesta prepravy sídla spoločností, ktoré boli zistené ako virtuálne.
Okrem toho na uvedených potvrdeniach chýbajú povinné náležitosti, ako je dátum skončenia prepravy.
Prehlásenia sú vystavené ku každej spornej faktúre s uvedením dátumu, ktorý je totožný ako dátum
vystavenia faktúr, pričom na niektorých faktúrach je predmetom fakturácie viac vozidiel. Nie je potom
zrejmé, ako mohol jeden vodič prepraviť viac vozidiel v rovnaký deň.

50. K námietke o nesprávnom hodnotení získaných dôkazov správny súd uvádza, že sa s ňou
nestotožnil. Žalobca si v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu,
ktorý fakturoval pre odberateľov so sídlom v Maďarsku a Českej republike. Žalobca v žalobe tvrdil,
že k preukázaniu intrakomunitárneho dodania tovaru - vozidiel doložil všetky dôkazy, ktorými mohol
disponovať, a to faktúry, doklady o ich úhrade, potvrdenia o prevzatí tovaru odberateľom, alebo ním
poverenou osobou. K tomu správny súd uvádza, že nestačí predložiť len formálne doklady. Správca
dane správne vykonal dokazovanie za účelom zistenia reálneho dodania tovaru do Maďarska i Českej
republiky. Za týmto účelom vykonal dotaz pomocou MVI, pričom tak maďarská finančná správa, ako i
česká finančná správa nepotvrdili dodanie tovaru deklarovaným odberateľom - spoločnostiam RAŠKA
CONSULT s.r.o. a ABLATIV PLUS s.r.o. (českí odberatelia) a RÓZA COMPLEX Kft. (maďarský
odberateľ), pretože bolo zistené, že adresy sídla uvedených spoločností sú len virtuálne, spoločnosti sú
nekontaktné a so správcom dane nespolupracujú. Nebola teda splnená jedna z podmienok na uplatnenie
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, a to tá, že právo nakladať s tovarom prešlo na nadobúdateľa -
odberateľa. Potvrdenia o prevzatí tovaru potom nebolo možné považovať za hodnoverný dôkaz, keďže
údaje v ňom uvedené nekorešpondovali so zisteniami zahraničnej daňovej správy.

51. Žalobca bol povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodené dodanie tak, ako mu to
ukladá zákon o DPH v § 43 ods. 5 v znení účinnom pre rok 2016, resp. kontrolované zdaňovacie obdobie.
Je povinnosťou žalobcu ako platiteľa DPH, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatní oslobodené
dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu Európskej únie preukázať, že tovar bol
dodaný do iného členského štátu niektorým z dokladov uvedených v § 43 ods. 5 zákona o DPH. Správca
dane preveroval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania oprávnenosť oslobodenia od
dane z pridanej hodnoty z odberateľských faktúr za predaj motorových vozidiel uvedených v jednotlivých
faktúrach odberateľov do Českej republiky RAŠKA CONSULT s.r.o. a ABLATIV PLUS s.r.o., ako
i maďarskému odberateľovi RÓZA CONSULT Kft. Dostatočne podrobne popísal svoje zistenia z
predkladaných dokladov a z vykonaného preverovania, pričom pri každom odberateľovi zvlášť dospel k
obdobným skutkovým záverom a to, že nebolo preukázané, že tovar bol vyvezený do iného členského
štátu. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení rozhodnutia uviedol, z ktorých
skutočností vychádzal.

52. Žalobca v žalobe namietal, že si uplatnil právo na oslobodené dodanie od DPH, pričom odkazoval na
skutočnosť, že predložil všetky doklady, ktorými disponoval a ktorými mohol disponovať, aby preukázal
svoj nárok na oslobodenie od DPH pri vývoze vo faktúrach špecifikovaných ojazdených vozidiel. K takto
formulovaným žalobným námietkam je potrebné uviesť, že nestačí tvrdiť, že boli splnené podmienky
na oslobodené dodanie, ale v zmysle zákona o DPH je vyslovene daňovníkovi uložené tieto tvrdené
skutočnosti preukázať. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný a správca dane sa zaoberali žalobcom
predkladanými dokladmi, na ktoré poukazuje a tieto boli vyhodnotené. Žalobca v týchto námietkach
tvrdil, že podmienky na oslobodené dodanie splnil. Zároveň poukazoval na rozhodnutia Súdneho dvora



EÚ, ku ktorým tento dospel za skutkovej situácie, keď podmienky na oslobodené dodanie boli splnené,
avšak odberateľ, resp. v reťazci dodávok bol následne spáchaný daňový podvod. Keďže napadnuté
rozhodnutie bolo založené na tom, že nebolo preukázané, že tovar bol vyvezený do iného členského
štátu (Českej republiky a Maďarska), a teda neboli splnené podmienky na oslobodenie od platenia DPH,
tak takto formulované námietky sú len vyjadrením nesúhlasu s tým, k akým skutkovým záverom dospeli
žalovaný a správca dane z vykonaného dokazovania. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že
žalobcovi nebolo kladené za vinu, že by bol svojim konaním prispel k podvodu na dani z pridanej hodnoty.
Žalobcovi nebolo uznané oslobodené dodanie do iného členského štátu z dôvodu, že nepreukázal
reálne dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľom uvedeným na faktúrach vystavených vo februári
2016. Uvedené zistenia pritom nemôžu zvrátiť ani žalobcom predložené doklady a jeho tvrdenia, že
vozidlá nie sú registrované na území Slovenskej republiky.

53. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku zo
dňa 09. 12. 2010 v konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika
podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu súčinnosťou
od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane
dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva,
že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta
určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet,
uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom
členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady
2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným
subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako
vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do
iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu
alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako
daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovanej dodávke
vozidiel, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol
dodaný ním deklarovaným odberateľom, na ktorých prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník.
Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom
tovaru v členskom štáte určenia alebo skladový listy nadobúdateľa, resp. i doklad CMR. Zo žalobcom
predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného
členského štátu. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania
tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac, z čl. 138 Smernice
Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného
alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to
predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet.

54. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému
odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho
dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte
ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo
nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru
Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 26. 03. 2015 v konaní pod sp. zn.
8 Sžf 6-7/2014.

55. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania
správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených
podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri deklarovaných intrakomunitárnych dodávkach
motorových vozidiel spoločnosti RÓZA KOMPOLEX Kft. do Maďarska, RAŠKA CONSULT s.r.o. a
ABLATIV PLUS s.r.o. do Českej republiky. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu,
nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v



znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však
nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho odberateľov. Tu je však
potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok
vozidiel) ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia
zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou
zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti
uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016
v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

56. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje,
že žalobca okrem faktúr, resp. ďalších listinných dôkazov nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými
by odstránil pochybnosti o dodaní tovaru podľa predložených faktúr, a preto neboli splnené podmienky
na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového
subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné
bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca
dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt
preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí
ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

57. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že
žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľom do Maďarska a Českej
republiky, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou
správcu dane nie je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt
správne deklaroval a preukázal. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné
doklady sú z hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné
vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne
dodaný (materiálne plnenie) odberateľom. Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie
ním deklarovaného tovaru do Maďarska spoločnosti RÓZA KOMPLEX Kft. a do Českej republiky,
spoločnostiam RAŠKA CONSULT s.r.o. a ABLATIV PLUS s.r.o., a teda nepreukázal splnenie podmienok
na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom
postupoval správca dane, keď vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie február 2016 v sume 24.625,- eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto
rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový
poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého
administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom
rozsahu tak, aby bolo možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

58. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.
59. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19. 04.
1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval



a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva
na oslobodenie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

60. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. S
dôvodmi rozhodnutia, ktorými žalovaný detailne, výstižne a presvedčivo reaguje na námietky žalobcu a
hodnotí dôkazy vo vzájomných súvislostiach sa správny súd stotožňuje a zároveň dodáva, že správca
dane a ani súd nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré dôkazy má predkladať správcovi
dane. Bolo úlohou žalobcu, aby dodanie tovaru deklarovaného na faktúrach aj skutočne preukázal. Pri
posúdení zákonnosti rozhodnutia žalovaného neboli porušené práva žalobcu.

61. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

62. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.