GARANCIA AUTO s.r.o.


Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11S/155/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4018200529
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4018200529.4

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek
senátu JUDr. Marty Molnárovej a JUDr. Evy Šiškovej, v právnej veci žalobcu: GARANCIA AUTO s.r.o.,
Karpatské námestie 10A, Bratislava - mestská časť Rača (predtým Poľovnícka 4208/23A, Nové Zámky),
IČO: 43 952 593, zastúpeného právnym zástupcom: Advokátska kancelária BÁNOS & KOŠÚTOVÁ s.
r. o. (predtým Advokátska kancelária BÁNOS s.r.o.), Hlavná 979/23, Galanta, IČO: 47 551 372, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, Banská Bystrica, o správnej žalobe
zo dňa 23. 07. 2018 proti rozhodnutiu žalovaného č. 100971108/2018 zo dňa 16. 05. 2018, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Z administratívneho spisu žalovaného, súčasťou ktorého i spis správcu dane, súd zistil, že dňa 13.
06. 2016 sa začala u žalobcu daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie marec 2016. Dňa 30. 06. 2016 správca dane prevzal
doklady v zmysle potvrdenia o zapožičaní dokladov, ktoré bolo spísané v uvedený deň.

2. Za účelom preverenia predložených faktúr (z dôvodu podozrenia o reálnosti uskutočnenia dodania -
vývozu automobilov v zmysle predložených faktúr) za uvedené zdaňovacie obdobie správca dane zaslal
tri žiadosti o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej len MVI) do Maďarska týkajúce sa odberateľov
(AUTO GLOBAL TRADE Kft., GRÁNIT MOBIL Kft. a RÓZA KOMPLEX Kft.) žalobcu a dňa 26. 08.
2016 vydal rozhodnutie o prerušení daňovej kontroly od 01. 09. 2016 do získania všetkých podkladov
potrebných pre správne určenie dane.

3. Čiastočná odpoveď na žiadosť o MVI vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu AUTO
GLOBAL TRADE Kft. bola správcovi dane doručená dňa 14. 12. 2016 a konečná odpoveď mu bola
doručená dňa 13. 02. 2017.

Konečná odpoveď vo vzťahu k daňovému subjektu GRÁNIT MOBIL Kft. bola doručená správcovi dane
dňa 01. 02. 2017.



Čiastočná odpoveď na žiadosť o MVI vo vzťahu k deklarovanému odberateľovi žalobcu RÓZA
KOMPLEX Kft. bola správcovi dane doručená dňa 23. 12. 2016 a konečná odpoveď bola doručená
správcovi dane dňa 16. 03. 2017.

4. Správca dane v podaní zo dňa 17. 03. 2017 oznámil žalobcovi, že dňa 16. 03. 2017 pominuli dôvody,
pre ktoré sa daňová kontrola prerušila.

5. V podaní zo dňa 07. 04. 2017 bol žalobca vyzvaný na poskytnutie informácií a na predloženie dokladov
a dôkazov. Zároveň bol oboznámený s výsledkami zistení na základe žiadostí o MVI. Žalobca v podaní
zo dňa 24. 05. 2017 reagoval na výzvu správcu dane a okrem vyjadrenia predložil i listiny - faktúry
(vrátane faktúr pre odberateľa GRÁNIT MOBIL Kft. pod č. 0014/2016 zo dňa 21. 03. 2016 a č. 0016/2016
zo dňa 29. 03. 2016 a faktúr pre odberateľa RÓZA KOMPLEX Kft. pod č. 0012/2016 zo dňa 07. 03. 2016,
č. 0013/2016 zo dňa 17. 03. 2016 a 0017/2016 zo dňa 31. 03. 2016), prehlásenia, výpisy z obchodného
registra odberateľov, bankové doklady a iné. Na základe výzvy správcu dane žalobca predložil úradne
overené preklady do slovenského jazyka.

6. Dňa 10. 07. 2017 spísal správca dane zápisnicu o ústnom pojednávaní so splnomocnených
zástupcom žalobcu (za účasti externej účtovníčky žalobcu a tlmočníka), na ktorom správca dane
podrobne oboznámil s úkonmi súvisiacimi s výkonom daňovej kontroly a s výsledkami týchto úkonov.
Správca dane konštatoval, že nebolo preukázané dodanie tovaru uvedeného na faktúrach osobe
identifikovanej pre daň v inom členskom štáte. Žalobca sa vyjadril v podaní zo dňa 06. 09. 2017 a
opätovne predložil faktúry vystavené v mesiaci marec 2016 pre svojich odberateľov a overenie vozidiel
podľa jednotlivých VIN čísiel uvedených na faktúrach zo systému IRIS IDENT o tom, že dané vozidlá
nie sú registrované na území Slovenskej republiky.

7. Dňa 02. 11. 2017 správca dane spísal protokol z daňovej kontroly dane z pridanej hodnoty za
zdaňovacie obdobie marec 2016 u žalobcu, v ktorom sú popísané zistenia správcu dane. Protokol spolu
s výzvou na vyjadrenie sa k nemu bol doručený žalobcovi dňa 07. 11. 2017, ktorým dňom bola skončená
daňová kontrola.

8. Žalobca v podaní zo dňa 28. 11. 2017 podal vyjadrenie k zisteniam uvedeným v protokole, ktoré
následne doplnil predložením prehlásení a bankových dokladov.

9. Dňa 11. 01. 2018 bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní s konateľom a splnomocneným
zástupcom žalobcu (za prítomnosti tlmočníka), predmetom ktorého bolo prerokovanie pripomienok a
dôkazov predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly.

10. Dňa 15. 01. 2018 vydal správca dane rozhodnutie, ktorým určil žalobcovi rozdiel v sume 19.583,33
eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, nepriznal mu nadmerný odpočet
v sume 114,80 eur a vyrubil mu daň v sume 19.468,53 eur (nadmerný odpočet uplatnený žalobcom
v daňovom priznaní v sume 114,80 eur, daň zistená správcom dane vo vyrubovacom konaní v sume
19.583,33 eur, rozdiel dane na úhradu v sume 19.468,53 eur).

11. Žalobca podal proti uvedenému rozhodnutiu správcu dane odvolanie v podaní zo dňa 26. 02. 2018.

II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia

12. Žalovaný rozhodnutím č. 100971108/2018 zo dňa 16. 05. 2018 potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Nitra č. 100124051/2018 zo dňa 15. 01. 2018. Uviedol, že žalobca podal daňové priznanie k dani z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie marec 2016, v ktorom si uplatnil nadmerný odpočet v sume
114,80 eur. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu alebo jeho časti za uvedené zdaňovacie obdobie, pričom daňová kontrola začala
dňa 13. 06. 2016 a skončila dňa 07. 11. 2017 doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k
zisteniam uvedeným v protokole. Daňová kontrola bola prerušená od 01. 09. 2016 do 16. 03. 2017.



13. V kontrolovanom zdaňovacom období žalobca, okrem iného, deklaroval dodanie tovaru (áut)
oslobodeného od dane z tuzemska do iného členského štátu v zmysle ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov pre nasledovné spoločnosti:
1/ GRÁNIT MOBIL Kft. na základe faktúry č. 0014/2016 zo dňa 21. 03. 2016 s predmetom fakturácie
Peugeot 3008 s uvedením VIN čísla a roku výroby v sume 9.800,- eur a faktúry č. 0016/2016 zo dňa
29. 03. 2016 (ktorú žalobca predložil k výkonu daňovej kontroly, ale omylom ju nezaradil do daňového
priznania, ani do súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie marec 2016) s predmetom fakturácie Citroen
C4, BMW 320D s uvedením VIN čísiel a rokov výroby v celkovej sume 18.750,- eur,
2/ RÓZA KOMPLEX Kft. na základe faktúry č. 0012/2016 zo dňa 07. 03. 2016 s predmetom fakturácie
Peugeot 5008, Peugeot 308, Citroen C5, Volkswagen Passat, Peugeot 208 s uvedením VIN čísiel,
rokov výroby a v celkovej sume 36.100,- eur, faktúry č. 0013/2016 zo dňa 17. 03. 2016 s predmetom
fakturácie Nissan Qashqai, Peugeot 508 a Citroen C5 TOURER s uvedením VIN čísiel, rokov výroby
a v celkovej sume 29.600,- eur a faktúry č. 0017/2016 zo dňa 31. 03. 2016 (ktorú žalobca predložil
k výkonu daňovej kontroly, ale omylom ju nezaradil do daňového priznania, ani do súhrnného výkazu
za zdaňovacie obdobie marec 2016) s predmetom fakturácie Ford C-MAX, Ford FOCUS, Ford FOCUS
BERLINE, Peugeot 508 s uvedením VIN čísiel, rokov výroby a v celkovej sume 26.650,- eur,

14. K výkonu daňovej kontroly žalobca predložil i faktúru č. 0015/2016 zo dňa 23. 03. 2016 (ktorú omylom
nezaradil do daňového priznania, ani do súhrnného výkazu za zdaňovacie obdobie marec 2016) pre
odberateľa AUTO GLOBAL TRADE Kft. s predmetom fakturácie Citroen GRAND C4 Picasso a Peugeot
2008 s uvedením VIN čísiel a rokov výroby, v celkovej sume 15.350,- eur.

15. Za účelom preverenia splnenia podmienok oslobodenia od dane pri dodaní tovaru z tuzemska
do iného členského štátu zaslal správca dane žiadosti o medzinárodnú výmenu daňových informácií
týkajúcich sa uvedených spoločností. Po ich doručení správca dane oboznámil žalobcu, že na ich
základe existujú pochybnosti o reálnosti uskutočnených transakcií deklarovaných vystavenými faktúrami
pre odberateľov: GRÁNIT MOBIL Kft., RÓZA KOMPLEX Kft. a AUTO GLOBAL TRADE Kft.. Zároveň
žalobcu vyzval, aby predložil všetky relevantné doklady a dôkazy týkajúce sa uvedených odberateľov.

16. Správca dane žalobcom deklarované oslobodenie od dane z pridanej hodnoty neuznal, nakoľko
zistil, že „potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou“ a ostatné predložené
doklady nepreukazujú intrakomunitárne dodanie tovaru. Považoval za nepreukázané samotné dodanie
tovaru do iného členského štátu (Maďarsko) ako i odberateľom uvedeným na faktúrach. Uviedol,
že nespochybňuje existenciu deklarovaného tovaru, avšak vzhľadom na výsledky vykonaného
dokazovania považuje za nepreukázané samotné dodanie tovaru pre uvedených odberateľov, a teda
spochybňuje osobu identifikovanú pre daň v inom členskom štáte.

17. K jednotlivým námietkam žalobcu žalovaný uviedol nasledovné:
Maďarská daňová správa v prípade odberateľa GRÁNIT MOBIL Kft. potvrdila druh (povahu) transakcie,
teda dodanie tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska, ale v nižšej sume ako je fakturovaná suma
28.550,- eur. K faktúre č. 0014/2016 zo dňa 21. 03. 2016 uviedla, že túto faktúru nemal odberateľ
zaúčtovanú v účtovníctve. Okrem tovaru uvedeného na faktúre č. 0014/2016 maďarská daňová správa
potvrdila, že tovar bol prijatý a zaúčtovaný. Uvedené transakcie však neboli odberateľom priznané/
zaplatené, pretože nepodal súhrnný výkaz za I. štvrťrok 2016, daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty podal, ale nedeklaroval žiadnu intrakomunitárnu transakciu. K faktúre č. 0014/2016 žalobca ako
dôkaz predložil notársky overené prehlásenie podpísané splnomocnenou osobou, pani H. O., potvrdenie
o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, opisy obrazovky z portálu IRIS DENT a
doklad o úhrade faktúry. Žalovaný konštatoval, že predložené potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, nakoľko neobsahuje dátum
skončenia prepravy, meno a priezvisko vodiča pozemného vozidla a evidenčné číslo pozemného
motorového vozidla (ust. § 43 ods. 5 písm. c/ bod 3, 4, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov), a teda nepreukazuje dodanie motorového vozidla v zmysle
faktúry. Na potvrdení o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou je uvedené, že vozidlo
išlo po vlastnej osi a ako adresa skončenia prepravy je uvedené sídlo spoločnosti GRÁNIT MOBIL Kft.
Táto adresa ale nemohla byť adresou miesta skončenia prepravy, a to na základe dôkazov zaslaných
maďarskou daňovou správou. Žalobcom predložené doklady nie sú jednoznačným dôkazom toho, že
tovar bol dodaný do iného členského štátu.



18. V prípade deklarovaného odberateľa RÓZA KOMPLEX Kft. maďarská daňová správa nepotvrdila,
druh (povahu) preverovaných transakcií, teda nepotvrdila dodania tovaru zo Slovenskej republiky do
Maďarska podľa faktúr č. 0012/2016, č. 0013/2016 a č. 0017/2016. Bolo vykonané miestne zisťovanie
na registrovanom sídle spoločnosti, kde pracuje poskytovateľ sídiel a podľa vyjadrenia zamestnanca
poskytovateľa sídiel bola zaslaná notifikácia emailom riaditeľovi spoločnosti, ale táto sa vrátila späť, lebo
adresa nie je viac platná. Riaditeľ spoločnosti je ukrajinský občan V. A. a tento je nekontaktný. Nebolo
možné zistiť, na ktorú adresu bol tovar doručený, komu bol predaný, prepravu tovaru, kto objednal a
zaplatil prepravu, ani získať faktúry, ich úhrady, údaje o osobe objednávateľa z dôvodu, že nebolo k
dispozícii ani účtovníctvo. Maďarská daňová správa nepotvrdila prijatie tovaru a zaúčtovanie v hodnote
92.350,- eur a ani prijatie/zaplatenie ich zdaniteľnou osobou.

K sporným faktúram pre spoločnosť RÓZA COMPLEX Kft. žalobca predložil ako dôkaz splnomocnenie
v maďarskom jazyku, ktorým konateľ spoločnosti RÓZA COMPLEX Kft. Tovt Ieva splnomocnil F. G.,
prehlásenie F. G., že tovar premiestnil do Maďarska s uvedením podpisu F. G., potvrdenie o prijatí
tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou a iné dôkazy. Žalovaný súhlasil s tvrdením správcu
dane, že potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou nepreukazujú dodanie
motorových vozidiel deklarovaných faktúrami do Maďarska, lebo neobsahujú dátum skončenia prepravy,
evidenčné číslo pozemného motorového vozidla (ust. § 43 ods. 5 písm. c/ bod 3, 5 zákona č. 222/2004
Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov). V poznámkach potvrdení bolo uvedené,
že motorové vozidlá išli po vlastných osiach, pričom na faktúrach, ktorými bol deklarovaný predaj
niekoľkých motorových vozidiel bolo uvedené jedno meno a priezvisko vodiča motorového vozidla.
Na potvrdeniach je ako adresa miesta skončenia prepravy uvedená adresa sídla spoločnosti RÓZA
COMPLEX Kft., pričom táto adresa nemohla byť adresou miesta skončenia prepravy, a to na základe
dôkazov zaslaných maďarskou daňovou správou. Úhrady faktúr, na ktoré poukazoval žalobca, nie sú
jednoznačným dôkazom o skutočnom dodaní do iného členského štátu.

19. V prípade deklarovaného odberateľa AUTO GLOBAL TRADE Kft. maďarská daňová správa
nepotvrdila adresu odberateľa, ani druh (povahu) preverovaných transakcií, teda nepotvrdila dodania
tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska v sume 15.350,- eur, jeho zaúčtovanie, priznanie/zaplatenie
zo strany odberateľa. Maďarský daňový subjekt s daňovou správou nenadviazal kontakt, preto nevedeli
udať adresu, na ktorú mali byť vozidlá dodané a nepredložil ani účtovníctvo. Podal daňové priznanie, ale
nedeklaroval žiadnu transakciu (ani nadobudnutie, ani dodanie), nepodal súhrnný výkaz, nedeklaroval
intrakomunitárnu transakciu, nemal žiadnych zamestnancov, ani registrované priestory v preverovanom
období. M. C. neposkytla písomné stanovisko. Vozidlá uvedené na faktúre boli registrované v Maďarsku,
ale podľa vyjadrenia ich majiteľov neboli nakúpené od AUTO GLOBAL TRADE Kft.. Pri miestnom
zisťovaní na adrese sídla tejto spoločnosti bola spoločnosť nekontaktná a bolo zistené, že mala uzavretú
zmluvu o prenájme kancelárie na obdobie 10/02/2016 do 10/08/2016, ktorá nebola obnovená.

K spornej faktúre pre spoločnosť AUTO GLOBAL TRADE Kft. žalobca predložil ako dôkaz potvrdenie o
prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, opisy obrazovky z portálu IRIS DENT a doklad
o úhrade faktúry. Žalovaný súhlasil s tvrdením správcu dane, že potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou nepreukazuje dodanie motorových vozidiel deklarovaných faktúrou do
Maďarska, lebo neobsahuje dátum skončenia prepravy, evidenčné číslo pozemného motorového vozidla
(ust. § 43 ods. 5 písm. c/ bod 3, 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov). V poznámkach potvrdení bolo uvedené, že motorové vozidlá išli po vlastných osiach, pričom
na faktúre, ktorou bol deklarovaný predaj niekoľkých motorových vozidiel bolo uvedené jedno meno
a priezvisko vodiča motorového vozidla. Na potvrdeniach je ako adresa miesta skončenia prepravy
uvedená adresa K.t XXX, XXXX L., pričom táto adresa nemohla byť adresou miesta skončenia prepravy,
a to na základe dôkazov zaslaných maďarskou daňovou správou. Úhrada faktúry, na ktorú poukazoval
žalobca, nie je jednoznačným dôkazom o skutočnom dodaní do iného členského štátu.

20. Ďalej žalovaný v rozhodnutí uviedol, že platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky
oslobodenia od dane podľa ust. § 43 ods. 1 až 4 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v
znení neskorších predpisov inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom
o prijatí platby za tovar, dokladom o platbe za prepravu tovaru. Predmetné doklady neboli žalobcom
predložené.



21. K námietke žalobcu ohľadom identifikácie motorových vozidiel na základe VIN čísla a následného
zistenia, v ktorom štáte Európskej únie sú registrované, žalovaný uviedol, že deklarované vozidlá
v tuzemsku nikdy registrované neboli z dôvodu, že boli nakúpené ako tovar za účelom ďalšieho
predaja. Nie je povinnosť evidovať takéto vozidlá v evidencii vozidiel Policajného zboru SR. Tvrdenie
žalobcu, že ani jedno motorové vozidlo nie je registrované v tuzemsku, nepreukazuje, že takéto vozidlo
opustilo územie tuzemska. Je povinnosťou žalobcu, aby označil a predložil dôkazy o preprave tovaru
k jeho odberateľom alebo na nimi označené miesto. Za tejto dôkaznej situácie nemožno zo žiadneho
ustanovenia daňového poriadku vyvodiť povinnosť správcu dane zisťovať, v ktorom štáte Európskej únie
sú motorové vozidlá deklarované spornými faktúrami registrované.

22. K námietke žalobcu, že predložil faktúry a potvrdenia o prijatí tovaru odberateľom a potvrdenia o
úhrade faktúr, ako i overenie vozidiel podľa jednotlivých VIN čísiel zo systému IRIS IDENT, a teda uniesol
dôkazné bremeno a toto vyčerpal (s poukazom na rozsudky NS SR sp. zn. 5Sžf/22/2009 a 3Sžf/1/2011)
žalovaný uviedol, že predloženými dokladmi žalobca preukazoval, že tovar bol dodaný maďarským
odberateľom, a teda prepravený z tuzemska do Maďarska po vlastnej osi na účet nadobúdateľa.
Pre účely oslobodenia od dane je potrebné, aby došlo aj k reálnemu uskutočneniu dodania tak, ako
to deklarujú predložené doklady, teda tovar musí fyzicky opustiť územie členského štátu dodania. V
tomto prípade bolo potrebné skúmať dve podmienky, a to prechod práva nakladať s tovarom ako
vlastník a fyzický pohyb tovaru. Žalobca bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil
územie Slovenskej republiky a bol dodaný nadobúdateľovi, na ktorého prešlo právo nakladať s tovarom
ako vlastník. V odpovediach na žiadosti o MVI týkajúce sa odberateľov GRÁNIT MOBIL Kft., RÓZA
COMPLEX Kft. a AUTO GLOBAL TRADE Kft. zahraničný správca dane nepotvrdil dodanie, ani prepravu
tovaru.

K ďalšej námietke žalobcu (spočívajúcej v tom, že jeho odberatelia boli v čase obchodovania v poriadku
a nemal dôvod ani prostriedky zisťovať opak) žalovaný uviedol, že odberatelia v zmysle sporenej
faktúry pre spoločnosť GRÁNIT MOBIL Kft. a sporných faktúr pre spoločnosť RÓZA COMPLEX Kft.
a AUTO GLOBAL TRADE Kft. dodania nepriznali. Konštatoval, že žalobca neprijal všetky opatrenia,
ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho
účasti na daňovom podvode. Žalobca nepreukázal, že vynaložil a prijal všetky opatrenia a starostlivosť
vyplývajúcu z rizika podnikateľskej zodpovednosti za dosahovanie účelu jeho hospodárskej činnosti, aby
zabránil tomu, že sa ocitne v dôkaznej núdzi.

Ani doklady o úhrade tovaru vkladom v hotovosti na účet tiež nepreukazujú dôveryhodnosť odberateľov.
Okrem toho, úhrada sporných faktúr nie je zákonnou podmienkou na oslobodenie od dane. Samotná
existencia sporných faktúr a dokladov, ktorými deklaruje dodanie tovaru sama o sebe nepreukazuje, že
boli vystavené na základe reálneho obchodu. V tejto súvislosti poukázal žalovaný na rozsudky Súdneho
dvora EÚ vo veci C-146/05 Albert Collé a vo veci C-409/04 Teleos plc.

23. V závere svojho žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca nepreukázal, že
skutkový stav jeho daňovej transakcie má prvky niektorého z rozsudkov, na ktoré poukazoval, čo je
jeho dôkazným bremenom. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia mal žalovaný za preukázané, že
správca dane dostatočne odôvodnil vydané rozhodnutie. Vykonal rozsiahle dokazovanie, z ktorého
ustálil skutkový stav v predmetom rozhodnutí v časti odôvodnenie. Správca dane postupoval v súlade
so základnými zásadami daňového konania tak, ako sú upravené v ust. § 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o
správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Vykonaný záver správcu dane je správny a dôkazmi dostatočne preukázaný.

III. Argumenty žalobcu v podanej žalobe

24. Žalobou zo dňa 23. 07. 2018 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č.
10097118/2018 zo dňa 16. 05. 2018, ako i rozhodnutia správcu dane zo dňa 15. 01. 2018.

25. V žalobe popísal skutkový stav, uviedol zdôvodnenie nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
žalovaného. Postup žalovaného považoval za nezákonný z dôvodu, že zistenia žalovaného uvedené



v napadnutom rozhodnutí vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci a zistenie skutkového
stavu žalovaným je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

26. Žalobca sa nestotožnil so závermi daňových orgánov vo veci realizácie obchodu pre spoločnosť
RÓZA COMPLEX Kft., GRÁNIT MOBIL Kft. a AUTO GLOBAL TRADE Kft.. Zastával názor (na rozdiel
do daňových orgánov), že z jeho strany došlo k riadnemu preukázaniu intrakomunitárneho dodania
tovaru pre odberateľov identifikovaných pre daň v inom členskom štáte uvedených na faktúrach, a teda
k splneniu podmienok uvedených v ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
v znení neskorších predpisov, o čom žalobca predložil doklady a dôkazy, ktorými disponoval.

27. Uskutočnenie transakcií s odberateľom RÓZA COMPLEX Kft. žalobca preukázal faktúrou č.
0012/2016 zo dňa 07. 03. 2016, č. 0013/2016 zo dňa 17. 03. 2016 a č. 0017/2016 zo dňa 31. 03. 2016,
potvrdeniami o prijatí tovaru odberateľom (podpísanými splnomocneným zástupcom G. F., overené
notárom) a tiež predložením potvrdení o úhrade faktúr. Tiež predložil ako dôkaz overenie vozidiel
uvedených na faktúrach podľa VIN čísla zo systému IRIS IDENT. Nemôže niesť žalobca zodpovednosť
za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať s predmetnou spoločnosťou, resp., že táto s ním
nekomunikovala, nepredložila doklady, nemala na budove označenie svojho sídla a pod. Žalobca si svoju
povinnosť splnil a podklady, ktoré mal k veci riadne predložil. Nebolo v jeho moci zabezpečiť dodanie
dokladov zo strany iného daňového subjektu. Okrem toho predložil i e-mailové komunikácie medzi ním
a kupujúcim, v zmysle ktorých pri každom predaji automobilov oznámili nastávajúcemu kupujúcemu, že
prišli ďalšie autá, na ktoré kupujúci reagoval e-mailom, že auto potrebuje a kedy si ho príde kúpiť.

V ďalšej časti žaloby (jej 25. bod) žalobca uviedol rovnaké tvrdenia ako v jej 23. bode, teda tvrdenia
týkajúce sa dodávok pre spoločnosť RÓZA COMPLEX Kft.

28. Pri spoločnosti GRÁNIT MOBIL Kft. bolo aj daňovou správou potvrdené, že z formálneho hľadiska
mohlo dôjsť k uskutočneniu deklarovaného obchodu, ale tento sa reálne nepotvrdil, čo vyplýva z faktov
uvedených maďarskou daňovou správou. Maďarská daňová správa potvrdila, druh (povahu) transakcie,
t. j. dodanie tovaru zo Slovenskej republiky do Maďarska, ale v nižšej sume ako je fakturovaná suma
28.550,- eur, nakoľko faktúru č. 0014/2016 zo dňa 21. 03. 2016 na sumu 9.800,- eur nemal daňový
subjekt GRÁNIT MOBIL Kft. zaúčtovanú v účtovníctve. Okrem tejto faktúry potvrdila, že bol tovar prijatý
a zaúčtovaný. Žalobca i v tomto prípade uskutočnenie obchodnej transakcie podľa faktúry č. 0014/2016
zo dňa 21. 03. 2016 preukázal predložením tejto faktúry, potvrdením o prijatí tovaru odberateľom
(podpísaným splnomocnenou osobou H. O., overené notárom) a tiež predložením potvrdenia o úhrade
faktúry. Ako dôkaz predložil i overenie vozidiel uvedených na faktúre podľa VIN čísla zo systému IRIS
IDENT. Nemôže niesť žalobca zodpovednosť za to, že sa správcovi dane nepodarilo skontaktovať
s predmetnou spoločnosťou, resp., že táto s ním nekomunikovala, nepredložila doklady, nemala na
budove označenie svojho sídla a pod. Žalobca si svoju povinnosť splnil a podklady, ktoré mal k veci
riadne predložil. Nebolo v jeho moci zabezpečiť dodanie dokladov zo strany iného daňového subjektu.
Okrem toho predložil i e-mailové komunikácie medzi ním a kupujúcim, v zmysle ktorých pri každom
predaji automobilu oznámili nastávajúcemu kupujúcemu, že prišli ďalšie autá, na ktoré kupujúci reagoval
e-mailom, že auto potrebuje a kedy si ho príde kúpiť.

29. K spochybneniu potvrdení o prijatí tovaru podpísaných predmetnou spoločnosťou z dôvodu
zistenia maďarského daňového úradu, že tieto podpisy nie sú totožné, žalobca uviedol, že s týmto
tvrdením nesúhlasí. Daňový orgán nijako dôveryhodnosť tohto dokladu preukázateľne nevyvrátil, keďže
nepredložil žiaden dôkaz a toto možno považovať len za jeho domnienku. V tejto súvislosti daňový úrad
nedostatočne preveril skutkový stav, na základe čoho došlo k chybnému rozhodnutiu.

30. Žalobca tiež trval na skutočnosti, že ako dôkaz jeho tvrdení slúži, že vozidlá ako špeciálny druh
tovaru je možné podľa čísla VIN identifikovať a zistiť, v ktorom štáte Európskej únie sú registrované. Ani
jedno motorové vozidlo nie je registrované na území Slovenskej republiky, čo znamená, že je zrejmé,
že toto už opustilo jej územie a spĺňa podmienku podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov, že tovar bol odoslaný alebo prepravný z tuzemska do
iného členského štátu, a teda došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci.

31. K spochybneniu dodania tovaru v mieste určenia pri jednotlivých spoločnostiach žalobca uviedol, že
tovar bol každej spoločnosti dodaný tak, ako to deklaruje, čo bolo aj potvrdené, pričom nesúhlasil s tým,



že by došlo k akémukoľvek preukázateľnému spochybneniu dodania tohto tovaru zo strany daňového
úradu. Používanie virtuálneho sídla nie je zákonom zakázané.

32. Skutočnosť, že reálne došlo k uskutočneniu deklarovaných obchodov a fakturovaný tovar bol dodaný
v zmysle faktúr, žalobca preukázal i predložením iných listinných dokladov, ktoré sa nachádzajú v
spise. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že neprijal všetky opatrenia, ktoré možno od neho
rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom
podvode. Bol toho názoru, že prijal všetky možné opatrenia, ktoré bolo od neho možné požadovať,
spoločnosti si overil prostredníctvom dostupných verejných prostriedkov, ale nie je v jeho moci, aby
skúmal vnútorný chod jeho obchodných partnerov, či dokonca ich účtovné doklady, na ktoré sa vzťahuje
daňové tajomstvo. Nevie si predstaviť, aké opatrenia mal a mohol prijať, aby predišiel jeho účasti na
podvode. Žalovaný ani neuviedol, o aké opatrenia sa malo jednať.

33. Žalobca ďalej namietol i procesné pochybenie správcu dane i žalovaného, ktoré sa týka samotného
odôvodnenia rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutí finančných orgánov nepovažuje za dostatočne
vyčerpávajúce. Navyše, už počas ústneho pojednávania bol správca dane rozhodnutý, ako rozhodne
a sám sa vyjadril, že na základe tohto skutkového stavu svoj názor nezmení. Preto je toho názoru,
že správca dane i žalovaný nedostatočne odôvodnili vydané rozhodnutia, nevysvetlili, akými úvahami
boli vedení pri hodnotení dôkazov, ako použili správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na
základe ktorých rozhodovali a ako sa vyrovnali s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich
vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Žalobcom namietané skutočnosti žalovaný nesprávne právne
a vecne posúdil a zotrval na záveroch správcu dane. Na základe uvedeného má za to, že zistenia
žalovaného konštatované v jeho rozhodnutí vychádzajú jednak z nesprávneho právneho posúdenia veci
a tiež jeho zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

34. V závere žaloby poukázal na ustálenú súdnu prax a v tejto súvislosti na rozhodnutia Najvyššieho
súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011, sp. zn. 5Sžf/22/2009 zo dňa 23. 02. 2010, z ktorých časti
i citoval, ako i na rozsudok Európskeho súdneho dvora v spojených veciach C-354/03, C 355/03 a C
484/03 (Optigen), rozsudok zo dňa 06. júla 2006 v spojených veciach C-439/04 a C 440/04 (Kittel),
ktoré umožňujú platiteľom, ktorí bez vlastnej viny sa stanú súčasťou podvodného daňového reťazca,
aby neboli nútení niesť následky protiprávneho konania iných subjektov v prípadoch, keď svoje daňové
povinnosti sami riadne splnili. Nemožnosť preverenia obchodných partnerov daňového subjektu nemôže
byť dôkazom toho, že predmetné obchody neboli uskutočnené tak, ako je to uvedené vo faktúrach.

35. Daňové orgány svoje dôkazy opreli o skutkové zistenia a nedostatky na strane iného subjektu,
ako je žalobca, ktorý nemohol ovplyvniť konanie iného účastníka obchodného vzťahu. Rovnako ani
jeden z účastníkov nemôže zodpovedať za konanie, či nekonanie svojho odberateľa či dodávateľa.
V predmetnom prípade sa tiež nejedná o prípadnú existenciu objektívnej zodpovednosti, pri ktorej
by žalobca zodpovedal, resp. by mohli byť voči nemu vyvodené sankčné dôsledky pre nesplnenie
si povinností niektorých z dodávateľov v reťazci. Ak teda neexistuje objektívna zodpovednosť, musí
žalovaný preukázať, že u odberateľov žalobcu došlo k podvodnému konaniu a že žalobca mal o tom
vedomosť, resp. jeho spoluúčasť na takomto konaní.

IV. Vyjadrenie žalovaného k podanej žalobe

36. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20. 12. 2018 k žalobe uviedol, že trvá na svojom rozhodnutí a poukázal
na jeho odôvodnenie a dôkazy, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu.

37. K námietkam žalobcu uvedených v III. časti žaloby, body 14 až 28 žalovaný uviedol, že tieto sa
zhodujú s odvolacími námietkami, a pretože sa žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia s
nimi náležite vysporiadal, poukázal na predmetné odôvodnenie rozhodnutia. Dal do pozornosti, že
žalobca mal počas celého konania dostatočný časový priestor na odstránenie nejasností a pochybností o
uskutočnení predmetných zdaniteľných obchodov, čo však nevyužil a nepredložil správcovi dane dôkazy
preukazujúce jeho tvrdenia. Predloženými dôkazmi a ani vykonaným dokazovaním, nebolo preukázané,
že tovar uvedený na predložených faktúrach bol dodaný deklarovaným odberateľom.



Taktiež námietky uvedené v III. časti žaloby, body 29 až 33 sa zhodujú s odvolacími námietkami a s týmito
sa žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vysporiadal, preto poukázal na odôvodnenie jeho rozhodnutia.
Zdôraznil, že správca dane má dokazovaním preukázané, že odberatelia deklarovaní na sporných
faktúrach mali virtuálne sídla, na ktorých sa fyzicky nenachádzali a žalobca nepreukázal dodanie tovaru
na virtuálne sídla odberateľom uvedeným na sporných faktúrach.

K námietkam uvedeným v III. časti žaloby, body 34 až 40 žaloby žalovaný uviedol, že i tieto sa zhodujú s
odvolacími námietkami, s ktorými sa náležite vysporiadal v odôvodnení svojho rozhodnutia. K všeobecne
namietaným skutočnostiam týkajúcim sa svojho rozhodnutia skonštatoval, že sa k nim nevie relevantne
vyjadriť. Zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť
správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia
žalobcu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností.
Je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie
doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného
dokazovania z nich vyvodí.

K námietkam uvedeným v IV. časti žaloby, body 41 až 54 žaloby žalovaný taktiež poukázal na dôvody
svojho rozhodnutia. K rozsudkom Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn.
5Sžf/22/2009 žalovaný uviedol, že rozsudok sp. zn. 5Sžf/22/2009 sa týka dane z príjmov právnických
osôb a preukázania daňového výdavku. Druhý rozsudok sa síce týka dane z pridanej hodnoty, ale
sporným vo veci bolo odpočítanie dane z dodávok služieb a tovaru.

38. K námietke žalobcu týkajúcej sa povinnosti žalovaného „preukázať, že u odberateľov žalobcu došlo
k podvodnému konaniu a že žalobca mal o tom vedomosť, resp. jeho spoluúčasť na tomto konaní“
žalovaný uviedol, že daňové orgány v rozhodnutiach netvrdili, že v predmetnom preskúmavanom
prípade sa jednalo o podvodné konanie žalobcu, ale na základe vykonaného dokazovania nebolo
preukázané dodanie tovaru odberateľom do iného členského štátu (Maďarsko). Správca dane nemôže
posudzovať a zisťovať, či bolo spáchané podvodné konanie, táto činnosť prináleží orgánom činným v
trestnom konaní. Vzhľadom na zistenia z medzinárodnej výmeny informácií bol žalobca po vykonanom
dokazovaní vyzvaný, aby preukázal svoje tvrdenia pri daňovej kontrole. Jeho povinnosťou bolo predložiť
také dôkazy, ktoré by potvrdili reálnosť dodaných zdaniteľných plnení. Správcovi dane sa ani po
vyčerpaní všetkých zákonných postupov a možností nepodarilo zistiť, či tovar (motorové vozidlá) boli
dodané maďarským odberateľom AUTO GLOBAL TRADE Kft., RÓZA KOMPLEX Kft., GRÁNIT MOBIL
Kft.

39. Žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.

V. Ďalší priebeh súdneho konania

40. K vyjadreniu žalovaného podal žalobca vyjadrenie v podaní zo dňa 01. 04. 2019 a uviedol, že zastáva
názor, že z jeho strany (zo strany žalobcu) došlo počas daňového konania k riadnemu preukázaniu
odoslania tovaru z tuzemska odberateľom do iného členského štátu a správca dane i žalovaný sa
dostatočne nevysporiadali s predloženými dôkazmi. Žalobca počas celého daňového konania aktívne
spolupracoval a snažil sa predložiť správcovi dane všetky možné, ale najmä dostupné dôkazy, ktorými
by preukázal dodanie tovaru uvedeného na faktúrach. Nepredloženie dôkazov za iný daňový subjekt
nemôže byť v žiadnom prípade na ťarchu žalobcu. Poukázal na to, že počas výkonu daňovej kontroly
bol vyzvaný, aby predložil všetky relevantné doklady a dôkazy týkajúce sa faktúr odberateľov, prípadne
podal vysvetlenia k deklarovaným transakciám. Ak žalobca predložil všetky dôkazy, ktoré preukazujú
dodanie tovaru a žalovaný napriek tomu dodanie tovaru neuznáva, pretože sa mu nepodarilo zabezpečiť
doklady zo strany odberateľov, tak nepriamo tým presúva dôkazné bremeno na žalobcu.

Žalobca apeloval na to, že v daňovom konaní platí prejednávacia zásada, a nie vyhľadávacia, podľa
ktorej je správca dane povinný prerokovať dôkazy navrhnuté daňovým subjektom, nie tieto vyhľadávať.
Žalovaný konal v rozpore s touto zásadou, pretože dôkazy navrhnuté žalobcom odmietol čo i len
prejednať. Poukázal na rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní pod sp. zn. 26S/14/2013 zo dňa 06.
03. 2014, ako i rozsudok Krajského súdu v Bratislave pod sp. zn. 5S/193/2016 zo dňa 15. 05. 2018, z



ktorých i citoval. Prezentoval názor, že zamietnutie jeho práv by bolo možné iba v prípade, ak by správca
dane a žalovaný preukázali, že žalobca vedel alebo mohol vedieť, že je účastný, napríklad na podvode
karuselového typu.

Žalobca žiadal, aby správny súd v predmetnej veci rozhodol v súlade s princípom právnej istoty a
predvídateľnosti súdneho rozhodnutia podľa citovaných rozsudkov, lebo sa jedná o skutkovo aj právne
obdobné spory. V ostatných tvrdeniach sa pridržiaval svojich doterajších vyjadrení uvedených v žalobe.

VI. Posúdenie podstatných skutkových zistení a právne argumenty

41. Krajský súd v Nitre, ako súd vecne a miestne príslušný, viazaný rozsahom a dôvodmi podanej žaloby
(ust. § 134 ods. 1, 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, ďalej len „SSP“) a vychádzajúc
zo zisteného skutkového stavu, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného zo dňa 16. 05.
2018 bez nariadenia pojednávania (nakoľko nebola splnená ani jedna z podmienok uvedených v ust. §
107 ods. 1 SSP na to, aby súd vec prejednal s nariadením pojednávania) a dospel k záveru, že podaná
žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa ust. § 190 SSP rozsudkom zamietol, pričom rozsudok vyhlásil dňa
29. 01. 2020 v zmysle ust. § 137 ods. 4 SSP.

42. Podľa § 8 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov, účinnom do 31. 03. 2016, dodaním tovaru je
a/ prevod práva nakladať s hmotným majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely
tohto zákona hmotným majetkom sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo,
chlad a podobné nehmotné veci a bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú
cenu, ako je ich nominálna hodnota, alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá
referenčným výmenným kurzom určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou
bankou Slovenska 5a) v deň predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí.

Podľa § 19 ods. 1, veta prvá a druhá, ods. 8 vyššie citovaného zákona, daňová povinnosť vzniká dňom
dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako
vlastník.
Ak je tovar odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu a jeho dodanie spĺňa
podmienky na oslobodenie od dane podľa § 43 ods. 1 až 4, dňom vzniku daňovej povinnosti je
a/ 15. deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, keď bol tovar dodaný, alebo
b/ deň vyhotovenia faktúry, ak bola faktúra vyhotovená pred 15. dňom podľa písmena a/.

Podľa § 43 ods. 1, 2, 5, 8 vyššie citovaného zákona, oslobodené od dane je dodanie tovaru, ktorý je
odoslaný alebo prepravený z tuzemska do iného členského štátu predávajúcim alebo nadobúdateľom
tovaru alebo na ich účet, ak nadobúdateľ je osobou identifikovanou pre daň v inom členskom štáte.
Oslobodené od dane je dodanie nového dopravného prostriedku, ktorý je odoslaný alebo prepravený z
tuzemska do iného členského štátu kupujúcemu predávajúcim alebo kupujúcim alebo na ich účet.
Platiteľ je povinný preukázať, že sú splnené podmienky oslobodenia od dane podľa odsekov 1 až 4
a/ kópiou faktúry,
b/ dokladom o odoslaní tovaru, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo odberateľ poštovým
podnikom, alebo kópiou dokladu o preprave tovaru, v ktorom je potvrdené odberateľom alebo osobou
ním poverenou prevzatie tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru zabezpečí dodávateľ alebo
odberateľ osobou inou ako poštovým podnikom; ak platiteľ takú kópiu dokladu o preprave tovaru nemá,
prevzatie tovaru v inom členskom štáte je povinný preukázať iným dokladom,
c/ potvrdením o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ak prepravu tovaru vykoná
dodávateľ alebo odberateľ; toto potvrdenie musí obsahovať
1. meno a priezvisko odberateľa alebo názov odberateľa a adresu jeho sídla, miesta podnikania,
prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava,
2. množstvo a druh tovaru,
3. adresu miesta a dátum prevzatia tovaru v inom členskom štáte, ak prepravu tovaru vykoná dodávateľ,
alebo adresu miesta a dátum skončenia prepravy, ak prepravu tovaru vykoná odberateľ,
4. meno a priezvisko vodiča pozemného motorového vozidla uvedené paličkovým písmom a jeho podpis,
5. evidenčné číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru, a



d/ inými dokladmi, najmä zmluvou o dodaní tovaru, dodacím listom, dokladom o prijatí platby za tovar,
dokladom o platbe za prepravu tovaru.
Ak prepravu tovaru z tuzemska do iného členského štátu vykoná odberateľ alebo ju zabezpečí odberateľ
inou osobou, platiteľ je povinný mať doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) do konca šiesteho
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po skončení kalendárneho mesiaca, v ktorom sa uskutočnilo
dodanie tovaru. Ak platiteľ nemá doklady podľa odseku 5 písm. b) alebo c) v lehote podľa prvej vety,
uvedie dodanie tovaru bez oslobodenia od dane do daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom
uplynula táto lehota.

Podľa § 71 ods. 1, vyššie citovaného zákona, na účely tohto zákona
a/ faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej
forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie
faktúry,
b/ elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek
elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby,
c/ vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo
osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru,
d/ neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry,
e/ elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača
s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.

43. Podľa § 3 ods. 1, 2, 3, 5, 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v čase vykonávania daňovej
kontroly a vyrubovacieho konania, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych
predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených
záujmov daňových subjektov a iných osôb.
Správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a
poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca
dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne
a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a
vyrubeniu dane.
Správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich
vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
Správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné
podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky, a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil
riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
Pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu
alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo
inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické
opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je
účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.

Podľa § 24 ods. 1, 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, daňový subjekt preukazuje
a/ skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, 2)
b/ skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo
daňového konania,
c/ vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli
zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.
Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú
rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo
známe správcovi dane z jeho činnosti.
Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich
pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi.
Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny,



protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a
evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

Podľa § 46 ods. 1 veta prvá, ods. 9 písm. a/, ods. 10 vyššie citovaného zákona, daňová kontrola začína
dňom určeným v oznámení správcu dane o daňovej kontrole.
Daňová kontrola je ukončená dňom
a/ doručenia protokolu podľa odseku 8,
Lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej
kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú
základ dane podľa osobitného predpisu, 36b) druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov.

Podľa § 61 ods. 1, 3, 4, 5 vyššie citovaného zákona, správca dane daňové konanie
a/ preruší, ak má vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,
b/ môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebné získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu. 21a)
Konanie je prerušené dňom uvedeným v rozhodnutí o prerušení konania. Tento deň nemôže byť
skorší ako deň, kedy bolo rozhodnutie odovzdané na poštovú prepravu alebo odoslané elektronickými
prostriedkami, v prípade doručovania rozhodnutia zamestnancami správcu dane tento deň nemôže byť
skorší ako deň jeho doručenia. Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať odvolanie.
Správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného podnetu alebo na podnet účastníka daňového
konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená v odseku
2. Pokračovanie v daňovom konaní správca dane písomne oznámi účastníkom konania.
Ak je daňové konanie prerušené, lehoty podľa tohto zákona neplynú.
___________________________
21a) Napríklad zákon č. 442/2012 Z. z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní, nariadenie
Rady (EÚ) č. 904/2010.

44. Podľa § 134 ods. 1, 2 SSP, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej
ustanovené inak.
Správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak
a/ rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe
neúčinného právneho predpisu,
b/ rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený,
c/ ide o veci podľa § 192,
d/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba,
e/ ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d),
f/ vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

45. V zmysle ust. § 2 ods. 1 SSP, správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam a
právom chráneným záujmom osôb v oblasti verejnej správy. Právo domáhať sa ochrany svojich práv má
každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené alebo
priamo dotknuté a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom. Je teda na každom, ako
svoje právo na ochranu pred nezákonnosťou postupov a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije.
Správny súdny poriadok stanovil, že žalobca musí v žalobe uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť
zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnutý výrok rozhodnutia
za nezákonný. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu v administratívnom konaní a konanie pred
správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania. Správny súd je viazaný rozsahom
a dôvodmi žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého
rozhodnutia. Správny súd nemá oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia
z obsahu administratívneho spisu vyhľadávať a ani v žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti
podľa obsahu administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu
zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu orgánu verejnej správy,



ktorý jeho vydaniu predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje
znenie ust. § 134 ods. 2 SSP. Predmet súdneho prieskumu je teda daný a vymedzený dôvodmi
nezákonnosti uplatnenými v žalobe, v rámci ktorých potom správny súd skúma, či si správny orgán
vecne príslušný na konanie a rozhodnutie zadovážil dostatok podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil
skutočný stav veci, či konal v súčinnosti s účastníkom konania, či jeho rozhodnutie bolo vydané v súlade
so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, či obsahovalo náležitosti stanovené zákonom, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi a procesnými predpismi.

V tejto súvislosti správny súd (viazaný obsahom podanej žaloby) uvádza, že zo žalobou napadnutého
rozhodnutia správcu dane ako i z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že daňové orgány neuznali žalobcovi
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri dodávkach motorových vozidiel odberateľom (AUTO
GLOBAL TRADE Kft., GRÁNIT MOBIL Kft. a RÓZA COMPLEX Kft.) do Maďarska. Žalobca v podanej
žalobe (22., 23. a 24. bod žaloby) uviedol argumentáciu týkajúcu sa tvrdených dodávok odberateľovi
RÓZA COMPLEX Kft. do Maďarska a argumentáciu uvedenú v 23. bode zopakoval v 25. bode žaloby.
Argumentácia v 26. a 27. bode žaloby sa týka spoločnosti GRÁNIT MOBIL Kft. ako ďalšieho odberateľa
žalobcu v Maďarsku. Žalobca v podanej žalobe teda neuviedol žiadne argumenty proti tomu, že správca
dane mu neuznal oslobodenie od dane z pridanej hodnoty i pri dodávkach spoločnosti AUTO GLOBAL
TRADE Kft. ako odberateľovi. Správny súd je toho názoru, že zo strany žalobcu došlo k pochybeniu
pri koncipovaní žaloby, ktorú podal v posledný deň lehoty na jej podanie, a preto uvedené pochybenie
už nebolo možné napraviť a žalobca to ani neurobil. Z podanej žaloby je však zrejmé, že žalobca
nesúhlasil s určením dane z pridanej hodnoty za mesiac marec 2016 pri deklarovaných obchodoch so
všetkými troma odberateľmi (AUTO GLOBAL TRADE Kft., GRÁNIT MOBIL Kft. a RÓZA COMPLEX Kft.)
v Maďarsku.

46. V predmetnej veci si žalobca uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných
intrakomunitárnych dodávkach ojazdených motorových vozidiel vyššie uvedeným odberateľom do
Maďarska Pri odoslaní tovaru do iného členského štátu je pre oslobodenie od dane z pridanej hodnoty
potrebné skúmať najmä prechod práva nakladať s tovarom ako vlastník na nadobúdateľa a zároveň
fyzický pohyb tovaru. Správca dane prostredníctvom troch žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií
žiadal o preverenie dodávok žalobcu, pričom maďarská daňová správa deklarované dodávky v zmysle
žalobcom predložených faktúr a ďalších dokladov nepotvrdila a následne správca dane s i poukazom na
ďalšie výsledky vykonaného dokazovania nepriznal žalobcovi oslobodenie od dane z pridanej hodnoty.
Medzi účastníkmi konania bolo teda sporné, či žalobca splnil alebo nesplnil podmienky na oslobodenie
od platenia dane z pridanej hodnoty pri dodaní motorových vozidiel špecifikovaných v jednotlivých
faktúrach, ktoré mal podľa jeho tvrdenia a predkladaných dokladov (faktúry, potvrdenia o prijatí tovaru
odberateľom alebo ním poverenou osobou, prehlásenia a iné) dodať daňovým subjektom v Maďarsku
v marci 2016 a či tieto predložené doklady právne relevantným spôsobom preukazujú dodanie tovaru
do iného členského štátu Európskej únie.

47. I keď žalobca v podanej žalobe neuvádzal žiadnu skutkovú argumentáciu, ktorá by sa týkala dodávok
motorových vozidiel spoločnosti AUTO GLOBAL TRADE Kft. v zmysle predložených faktúr, z obsahu
žaloby (21. bod) je zrejmé, že žalobca nesúhlasil s nepriznaním oslobodenia od dane z pridanej
hodnoty ani v prípade dodávok tejto spoločnosti. Správny súd nemôže v odôvodnení tohto svojho
rozsudku reagovať na neexistujúcu skutkovú argumentáciu, ale len na tie žalobné body, ktoré žalobca v
podanej žalobe uviedol. Z uvedeného dôvodu potom súd k deklarovaným dodávkam žalobcu uvedenej
spoločnosti a k neuznaniu oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vo všeobecnosti uvádza nasledovné:
Správcovi dane bola dňa 14. 12. 2016 doručená čiastková odpoveď na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií, z ktorej vyplýva, že uvedený maďarský daňový subjekt podal daňové priznanie, ale
nedeklaroval žiadne nadobudnutie, ani dodanie, nepodal ani súhrnný výkaz a nedeklaroval ani žiadne
IC transakcie, nemal registrovaných zamestnancov, ani priestory v preverovanom období. Maďarský
správca dane oznámil, že pokračuje v preverovaní. Konečná odpoveď bola doručená dňa 13. 02. 2017
a vyplýva z nej, že daňový subjekt nenadviazal kontakt, nevedia udať adresu, na ktorú sa mali vozidlá
doviesť - dodať, neposkytol účtovníctvo, podal daňové priznanie, ale nedeklaroval žiadne nadobudnutie,
ani dodanie, nepodal ani súhrnný výkaz a nedeklaroval ani žiadne IC transakcie, nemal zamestnancov,
M. C. (v slovenskom preklade informácie maďarskej daňovej správy je nesprávne uvedené M. C.),
ktorá bola konateľkou žalobcu v kontrolovanom zdaňovacom období s pobytom v Maďarsku, bola
maďarským správcom dane predvolaná, neposkytla písomné stanovisko, vozidlá uvedené na faktúre
boli registrované v Maďarsku, ale podľa vyjadrenia ich majiteľov neboli nakúpené od spoločnosti



AUTO GLOBAL TRADE Kft.. Pri miestnom zisťovaní na adrese sídla tejto spoločnosti bola spoločnosť
nekontaktná a bolo zistené, že mala uzavretú zmluvu o prenájme kancelárie na obdobie 10/02/2016 do
10/08/2016, ktorá nebola obnovená.

Predmetom preverovania bola faktúra č. 0015/2016 zo dňa 23. 03. 2016 vystavená žalobcom ako
dodávateľom pre spoločnosť AUTO GLOBAL TRADE Kft. ako odberateľa s predmetom fakturácie
Citroen GRAND C4 Picasso a Peugeot 2008 s uvedením VIN čísiel a rokov výroby v celkovej sume
15.350,- eur, ku ktorej bolo predložené potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním
poverenou zo dňa 23. 03. 2016 s nedobre čitateľnou pečiatkou spoločnosti odberateľa a jeho sídla, s
uvedením miesta skončenia prepravy - 1161 Budapest, Rákosi út 110, bez dátumu skončenia prepravy,
s menom vodiča D. B. s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach a s nečitateľným podpisom odberateľa.
Podľa výpisu z obchodného registra tejto spoločnosti bol B. D. jej štatutárnym zástupcom. V priebehu
daňovej kontroly bol žalobca podrobne oboznámený so zisteniami maďarskej daňovej správy, pričom
správca dane mu oznámil, že vzhľadom na tieto zistenia má pochybnosti o reálnom uskutočnení
obchodnej transakcie a vyzval ho na predloženie relevantných dokladov a dôkazov, prípadne na podanie
vysvetlenia k tomuto obchodu. Napriek uvedenému, žalobca opätovne predložil faktúru, potvrdenie o
prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou, ďalej predložil mailovú komunikáciu, bankový
doklad o vklade v hotovosti na účet zo dňa 24. 03. 2016 a overenie zo systému IRIS IDENT.

S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania, teda zistenia maďarskej daňovej správy (s
ktorými bol žalobca podrobne oboznámený a vyzvaný na predloženie dôkazov) a listinné doklady
predložené žalobcom je i podľa názoru súdu dôvodné konštatovanie daňových orgánov, že žalobca
nepreukázal reálne dodanie motorových vozidiel odberateľovi AUTO GLOBAL TRADE Kft. v zmysle
faktúry č. 0015/2016 zo dňa 23. 03. 2016. Na základe zistení maďarskej daňovej správy správca dane
dôvodne nadobudol pochybnosť o skutočnej realizácii obchodnej transakcie medzi žalobcom a jeho
odberateľom a bolo na žalobcovi, aby túto obchodnú transakciu jednoznačne preukázal. Predložená
faktúra, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa 23. 03. 2016,
mailová komunikácia, bankový doklad, výpis z obchodného registra, ani údaje zo systému IRIS IDENT
nepreukazujú prepravu dvoch vozidiel bez evidenčného čísla po vlastnej osi v jeden deň s jedným
vodičom odberateľovi do Maďarska, a teda nie sú dôkazom o žalobcom deklarovanom obchode s týmto
odberateľom a o dodaní vozidiel.

Vzhľadom k tomu, že v žalobe absentuje skutková argumentácia žalobcu týkajúca sa obchodu so
spoločnosťou AUTO GLOBAL TRADE Kft. nie je možné zaujať k tomuto obchodu podrobnejšie
stanovisko.

48. Na preukázanie dodania tovaru (ojazdených motorových vozidiel) odberateľovi GRÁNIT MOBIL Kft.
do Maďarska v mesiaci marec 2016 žalobca predložil faktúru č. 0014/2016 zo dňa 21. 03. 2016 v sume
9.800,- eur s predmetom fakturácie Peugeot 3008 s uvedením VIN čísla, roku výroby a v sume 9.800,-
eur (k nej potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa 21. 03. 2016, v
ktorom je ako odberateľ označená spoločnosť GRÁNIT MOBIL Kft. so sídlom 1125 Budapest, Dániel út
19-23, s uvedením miesta skončenia prepravy - 1125 Budapest, Dániel út 19-23, bez dátumu skončenia
prepravy, bez mena vodiča s tým, že vozidlo išlo po vlastnej osi, s pečiatkou spoločnosti odberateľa a
adresy 1125 Budapest, Dániel út 19-23 a nečitateľným podpisom) a faktúru č. 0016/2016 zo dňa 29. 03.
2016 v sume 18.750,- eur s predmetom fakturácie Citroen C4 a BMW 320D v celkovej sume 18.750,-
eur (k nej potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa 29. 03. 2016, v
ktorom je ako odberateľ označená spoločnosť GRÁNIT MOBIL Kft. so sídlom 1125 Budapest, Dániel út
19-23, s uvedením miesta skončenia prepravy - 1125 Budapest, Dániel út 19-23, bez dátumu skončenia
prepravy, s menom vodiča H. H. s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach, s pečiatkou spoločnosti
odberateľa a adresy 1125 Budapest, Dániel út 19-23 a nečitateľným podpisom).

Podľa zistenia maďarskej daňovej správy spoločnosť GRÁNIT MOBIL Kft. nemala faktúru č. 0014/2016
zaúčtovanú vo svojom účtovníctve a podľa účtovníctva k faktúre č. 0016/2016 boli dva platobné doklady.
Spoločnosť nepodala súhrnný výkaz za I. štvrťrok 2016, podala však daňové priznanie k dani z pridanej
hodnoty, v ktorom ale nedeklarovala žiadnu intrakomunitárnu transakciu a nie sú informácie o následnom
predaji áut. K faktúre č. 0014/2016 bolo predložené „potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo
osobou ním poverenou“ zo dňa 21. 03. 2016, pričom žalobca tvrdil, že prepravu vykonal odberateľ.
Predložené potvrdenie však neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004



Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2016, nakoľko v ňom
nie je uvedený dátum skončenia prepravy, nie je uvedené meno a priezvisko vodiča, pričom žalobca
tvrdil, že vozidlo išlo po vlastnej osi (v dôsledku čoho potom nebolo uvedené evidenčné číslo pozemného
motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru), a teda je zrejmé, že muselo mať vodiča.

K faktúre č. 0016/2016 bolo taktiež predložené „potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou
ním poverenou“ zo dňa 29. 03. 2016, pričom žalobca tvrdil, že prepravu vykonal odberateľ. Predložené
potvrdenie ale taktiež neobsahuje náležitosti v zmysle ust. § 43 ods. 5 písm. c/ zákona č. 222/2004 Z.
z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31. 03. 2016, nakoľko v ňom
nie je uvedený dátum skončenia prepravy. V predloženom potvrdení taktiež nie je uvedené evidenčné
číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava, ale v tejto časti je uvedené meno
„MONICS MAGDOLNA“ a v časti poznámky je uvedené, že vozidlá išli po vlastných osiach. Podľa tohto
potvrdenia mali byť v uvedený deň dodané dve vozidlá, ktorých vodičom mala byť uvedená osoba, ale
žalobca nepredložil žiadny dôkaz o skutočnej preprave, resp. presune týchto vozidiel, vodičom ktorých
mala byť tá istá osoba.

K predloženým potvrdeniam je potrebné uviesť, že i keď tieto obsahujú pečiatku odberateľa a nečitateľný
podpis, toto nie je dôkaz o tom, že vozidlá boli dodané deklarovanému odberateľovi. Súd je toho názoru,
že pokiaľ išli vozidlá po vlastnej osi do iného členského štátu, museli mať pridelené evidenčné čísla,
resp. museli mať pridelené prenosné značky, ktoré žalobca neuviedol a taktiež nepredložil žiadny dôkaz
o skutočnej preprave (presune) týchto vozidiel po vlastnej osi k odberateľovi do Maďarska, pričom toto
bola jeho dôkazná povinnosť.

Dôkazom o dodaní ojazdených motorových vozidiel odberateľovi GRÁNIT MOBIL Kft. do Maďarska
nie je ani prehlásenie osoby menom H. O. (konateľka uvedeného odberateľa) zo dňa 12. 07. 2016 o
tom, že jazdené motorové vozidlá s uvedenými VIN číslami podľa priložených faktúr (medzi ktorými je i
faktúra č. 0014/2016 a 0016/2016) prevzala od spoločnosti GARANCIA AUTO s.r.o. a zo Slovenska ich
premiestnila do iného členského štátu EÚ. Podstatné je i to, že odberateľ v Maďarsku nepodal súhrnný
výkaz za sledované zdaňovacie obdobie a v daňovom priznaní k dani z pridanej hodnoty za uvedené
obdobie nedeklaroval žiadnu intrakomunitárnu transakciu (teda nemal dôvod ani na zaplatenie dane z
pridanej hodnoty z predmetných vozidiel), pričom faktúru č. 0014/2016 nemal zahrnutú ani vo svojom
účtovníctve.

49. Na preukázanie dodania tovaru (ojazdených motorových vozidiel) odberateľovi RÓZA COMPLEX
Kft. do Maďarska v mesiaci marec 2016 žalobca predložil faktúru č. 0012/2016 zo dňa 07. 03. 2016 v
sume 36.100,- eur s predmetom fakturácie Peugeot 5008, Peugeot 308, Citroen C5, Volkswagen Passat,
Peugeot 208 s uvedením VIN čísiel, rokov výroby a v celkovej sume 36.100,- eur (k nej potvrdenie o prijatí
tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa 07. 03. 2016, bez uvedenia odberateľa a jeho
sídla, s uvedením miesta skončenia prepravy - 1125 Budapest, Dániel út 19-23, bez dátumu skončenia
prepravy a menom vodiča V. A. s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach, s pečiatkou spoločnosti
odberateľa a adresy 1125 Budapest, Dániel út 19-23 a nečitateľným podpisom), faktúru č. 0013/2016 zo
dňa 17. 03. 2016 v sume 29.600,- eur s predmetom fakturácie Nissan Qashqai, Peugeot 508 a Citroen
C5 TOURER v celkovej sume 29.600,- eur (k nej potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou
ním poverenou zo dňa 17. 03. 2016, bez uvedenia odberateľa a jeho sídla, s uvedením miesta skončenia
prepravy - 1125 Budapest, Dániel út 19-23, bez dátumu skončenia prepravy a menom vodiča V. A. s
tým, že vozidlá išli po vlastných osiach, s pečiatkou spoločnosti odberateľa a adresy 1125 Budapest,
Dániel út 19-23 a nečitateľným podpisom) a faktúru č. 0017/2016 zo dňa 31. 03. 2016 v sume 26.650,-
eur s predmetom fakturácie Ford C-MAX, Ford FOCUS, Ford FOCUS BERLINE, Peugeot 508 v celkovej
sume 26.650,- eur (k nej potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou zo dňa
31. 03. 2016, bez uvedenia odberateľa a jeho sídla, s uvedením miesta skončenia prepravy - RÓZA
KOMPLEX Kft., 1125 Budapest, Dániel út 19-23, bez dátumu skončenia prepravy s menom vodiča V. A.
a s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach, s pečiatkou spoločnosti odberateľa a adresy 1125 Budapest,
Dániel út 19-23 s nečitateľným podpisom).

Podľa oznámenia maďarskej daňovej správy daňoví kontrolóri vykonali miestne zisťovanie na
registrovanom sídle spoločnosti, kde pracuje poskytovateľ sídiel, ktorého zamestnanec zaslal notifikáciu
mailom riaditeľovi spoločnosti, ale notifikácia sa vrátila späť, pretože adresa nie je platná. Nevedeli



nadviazať kontakt s riaditeľom spoločnosti, ukrajinským občanom V. A., ktorý je nekontaktný, a preto nie
je možné odpovedať na otázky správcu dane.

K faktúre č. 0012/2016 (predmetom ktorej bolo päť osobných motorových vozidiel), č. 0013/2016
(predmetom ktorej boli tri osobné motorové vozidlá) a č. 0017/2016 (predmetom ktorej boli štyri osobné
motorové vozidlá) boli taktiež predložené listiny označené ako „potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom
alebo osobou ním poverenou“ zo dňa 07. 03. 2016, 17. 03. 2016 a 31. 03. 2016, pričom žalobca tvrdil,
že prepravu vykonal odberateľ. Predložené potvrdenia neobsahujú náležitosti v zmysle ust. § 43 ods. 5
písm. c/ zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov účinnom do 31.
03. 2016, nakoľko v nich nie je uvedený dátum skončenia prepravy. Je v ich uvedené meno a priezvisko
vodiča pozemného motorového vozidla V. A., bez uvedenia evidenčného čísla pozemného motorového
vozidla s tým, že vozidlá išli po vlastných osiach (v dôsledku čoho potom nebolo uvedené evidenčné
číslo pozemného motorového vozidla, ktorým sa uskutočnila preprava tovaru), a teda je zrejmé, že
vozidlá museli mať vodiča. Žalobca ale nepredložil žiadny dôkaz o tom, že dňa 07. 03. 2016 jedna a
tá istá osoba prepravila päť vozidiel, že dňa 17. 03. 2016 jedna osoba prepravila tri vozidlá a dňa 31.
03. 2016 znova jedna osoba prepravila štyri vozidlá, pričom vo všetkých prípadoch mali byť vozidlá
prepravné odberateľovi do Maďarska po vlastnej osi.

K predloženým potvrdeniam je potrebné uviesť, že i keď tieto obsahujú pečiatku odberateľa a nečitateľný
podpis, toto nie je dôkaz o tom, že vozidlá boli dodané deklarovanému odberateľovi. I v tomto prípade
je súd toho názoru, že pokiaľ išli vozidlá po vlastnej osi do iného členského štátu, museli mať
pridelené evidenčné čísla, resp. museli mať pridelené prenosné značky, ktoré žalobca neuviedol a taktiež
nepredložil žiadny dôkaz o skutočnej preprave, resp. presune viacerých vozidiel po vlastnej osi jedným
vodičom v uvedených dňoch k odberateľovi do Maďarska, pričom toto bola jeho dôkazná povinnosť.

Dôkazom o dodaní ojazdených motorových vozidiel odberateľovi RÓZA COMPLEX Kft. do Maďarska nie
je ani splnomocnenie zo dňa 16. 10. 2015, ktorým osoba menom V. A. ako konateľ uvedenej spoločnosti
splnomocnil F. G., aby ako zástupca spoločnosti RÓZA COMPLEX Kft. v jeho mene a za neho konal
vo všetkých veciach týkajúcich sa bankových platieb a iných všeobecných úradných záležitostí pred
všetkými dotknutými orgánmi. Za relevantný dôkaz o dodaní vozidiel vyššie označenému odberateľovi
nemožno označiť ani prehlásenie osoby menom F. G. (konateľ spoločnosti RÓZA COMPLEX Kft.) zo
dňa 18. 08. 2016 o tom, že jazdené motorové vozidlá s uvedenými VIN číslami podľa priložených faktúr
(medzi ktorými je i faktúra č. 0012/2016, 0013/2016 a č. 0017/2016) prevzal od spoločnosti GARANCIA
AUTO s.r.o. a zo Slovenska ich premiestnil do iného členského štátu EÚ: Maďarsko.

50. Z oznámení maďarskej daňovej správy daňové orgány vyvodili správny záver, že nadobudnutie
tovaru uvedeného na faktúrach vystavených žalobcom v mesiaci marec 2016 pre odberateľov v
Maďarsku nebolo potvrdené. Ani jeden zo žalobcom deklarovaných odberateľov (AUTO GLOBAL
TRADE Kft., GRÁNIT MOBIL Kft. a RÓZA COMPLEX Kft.) na výzvu príslušného maďarského správcu
dane nepredložil žiadané doklady preukazujúce nadobudnutie práva nakladať s tovarom ako vlastník.
Spoločnosti sú nekontaktné, resp. majú len virtuálnu adresu sídla a nepriznávali nadobudnutie tovaru
z iného členského štátu vo svojich daňových priznaniach, resp. ich vôbec nepodávali. Nemali vhodné
priestory, ani vybavenie na vykonávanie skutočnej ekonomickej činnosti. Nadobudnutie tovaru, ktorý
žalobca deklaroval faktúrami vystavenými v mesiaci marec 2016 pre uvedené spoločnosti, nebolo podľa
zistení maďarskej daňovej správy potvrdené ani jedným odberateľom v inom členskom štáte, čo je
jednou z podmienok uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty. Bolo teda na žalobcovi, aby
predložil dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, čo žalobca neurobil.

51. Rovnako tak nebola splnená ani ďalšia podmienka pre uplatnenie oslobodenia od dane, a to, že tovar
bol prepravený alebo prevezený do iného členského štátu. I súd je to názoru, že nemôže obstáť tvrdenie
žalobcu, že motorové vozidlá boli prepravené odberateľom do iného členského štátu po vlastnej osi,
pretože pri viacerých vozidlách, ktoré mali byť dodané v jeden deň, je uvedená tá istá osoba ako vodič.
Okrem toho, potvrdenia o prijatí tovaru nemôžu byť považované za hodnoverné doklady, ak neobsahujú
dátum skončenia prepravy a evidenčné čísla, resp. prenosné evidenčné čísla oprávňujúce na pohyb
motorových vozidiel po vlastnej osi na cestách.

52. Právo uplatniť si oslobodené dodanie z dôvodu dodania tovaru do iného členského štátu má len ten
daňovník, ktorý dodal tovar do iného členského štátu, čo preukazuje spôsobom podľa ust. § 43 ods. 5



zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Správca dane a tiež
žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedli konkrétne skutočnosti zistené z vykonaného dokazovania
a preverovania, z ktorých vyvodili dôvodný záver, že žalobca nepreukázal dodanie tovaru do iného
členského štátu, čím dôkazné bremeno, ktorým je zaťažený na preukázanie splnenia tejto podmienky,
nezvládol. Pokiaľ žalobca nedisponoval dôkazom o tom, že tovar dodal do iného členského štátu, a to
niektorou z listín a údajov uvedených v ust. § 43 ods. 5 vyššie citovaného zákona, nebol oprávnený si
oslobodenie od dane z pridanej hodnoty v daňovom priznaní uplatniť. Tak v odôvodnení prvostupňového
rozhodnutia ako aj napadnutom rozhodnutí žalovaného je uvedené, aké doklady žalobca predkladal a
tiež sú tieto vyhodnotené podľa ich obsahu. Správca dane aj žalovaný jasne a zrozumiteľne uviedli,
že žalobca nedisponoval žiadnymi medzinárodnými nákladnými listami a potvrdenia o prijatí tovaru
odberateľom alebo osobou ním poverenou obsahovali adresu miesta skončenia prepravy, ktoré bolo
zistené ako registrované sídlo spoločnosti, resp. ako prenajatá kancelária. Okrem toho na uvedených
potvrdeniach chýbajú povinné náležitosti, ako je dátum skončenia prepravy, resp. i meno vodiča na
potvrdení k faktúre č. 014/2016 pre spoločnosť GRÁNIT MOBIL Kft. Prehlásenia sú vystavené ku každej
spornej faktúre s uvedením dátumu, ktorý je totožný ako dátum vystavenia faktúry, pričom na niektorých
faktúrach je predmetom fakturácie viac vozidiel. Žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, ako jeden vodič
prepravil viac vozidiel po vlastnej osi v rovnaký deň.

53. K námietke o nesprávnom hodnotení získaných dôkazov správny súd uvádza, že sa s ňou
nestotožnil. Žalobca si v daňovom priznaní uplatnil oslobodené dodanie tovaru do iného členského
štátu, ktorý fakturoval pre odberateľov so sídlom v Maďarsku. V žalobe tvrdil, že k preukázaniu
intrakomunitárneho dodania tovaru (vozidiel) doložil všetky dôkazy, ktorými mohol disponovať, a to
faktúry, doklady o ich úhrade, potvrdenia o prevzatí tovaru odberateľom, alebo ním poverenou osobou.
K tomu správny súd uvádza, že nestačí predložiť len formálne doklady. Správca dane správne
vykonal dokazovanie za účelom zistenia reálneho dodania tovaru do Maďarska i formou žiadostí o
medzinárodnú výmenu daňových informácií, pričom maďarská daňová správa, nepotvrdila dodanie
tovaru deklarovaným odberateľom - spoločnostiam AUTO GLOBAL TRADE Kft., GRÁNIT MOBIL Kft. a
RÓZA COMPLEX Kft., pretože bolo zistené, že na udaných adresách sa nenachádza reálne sídlo týchto
spoločností, ktoré sú nekontaktné a so správcom dane nespolupracujú. Nebola teda splnená jedna z
podmienok na uplatnenie oslobodenie od dane z pridanej hodnoty, a to tá, že právo nakladať s tovarom
prešlo na nadobúdateľa - odberateľa. Potvrdenia o prevzatí tovaru potom nebolo možné považovať za
hodnoverný dôkaz, keďže údaje v ňom uvedené nekorešpondovali so zisteniami zahraničnej daňovej
správy, s ktorými bol žalobca preukázateľne oboznámený.

54. Žalobca bol povinný preukázať, že sú splnené podmienky na oslobodené dodanie tovaru tak, ako
mu to ukladá ust. § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších
predpisov účinnom do 31. 03. 2016, teda v kontrolovanom zdaňovacom období. Je povinnosťou žalobcu
ako platiteľa dane z pridanej hodnoty, aby v prípade, keď v daňovom priznaní uplatní oslobodené
dodanie tovaru z dôvodu jeho vývozu do iného členského štátu Európskej únie preukázať, že tovar bol
i skutočne dodaný do iného členského štátu niektorým z dokladov uvedených v ust. § 43 ods. 5 vyššie
citovaného zákona. Správca dane preveroval v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania
oprávnenosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty na základe faktúr vystavených žalobcom za
predaj motorových vozidiel trom odberateľom v Maďarsku. Dostatočne podrobne popísal svoje zistenia
z predkladaných dokladov a z vykonaného preverovania, pričom pri každom odberateľovi zvlášť dospel
k obdobným skutkovým záverom a to, že nebolo preukázané, že tovar bol vyvezený do iného členského
štátu deklarovaným odberateľom. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie potvrdil, pričom v odôvodnení
rozhodnutia uviedol, z ktorých skutočností vychádzal.

55. Žalobca v žalobe namietal, že si uplatnil právo na oslobodené dodanie od dane z pridanej hodnoty,
pričom tvrdil, že predložil všetky doklady, ktorými disponoval a ktorými mohol disponovať, aby preukázal
svoj nárok na oslobodenie od tejto dane pri vývoze ojazdených vozidiel špecifikovaných vo faktúrach.
K takto formulovaným žalobným námietkam je potrebné uviesť, že nestačí tvrdiť, že boli splnené
podmienky na oslobodené dodanie, ale v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty je
vyslovene daňovníkovi uložené ním tvrdené skutočnosti preukázať. Ako bolo uvedené vyššie, žalovaný
a správca dane sa zaoberali žalobcom predkladanými dokladmi, na ktoré i súd poukazuje a tieto boli
zo strany daňových orgánov riadne vyhodnotené. Žalobca v priebehu daňovej kontroly, vyrubovacieho
konania ako i v žalobných námietkach opakovane tvrdil, že podmienky na oslobodené dodanie do
iného členského štátu splnil. Zároveň poukazoval na také rozhodnutia Súdneho dvora EÚ, ku ktorým



tento dospel za skutkovej situácie, keď podmienky na oslobodené dodanie splnené boli. Žalobou
napadnuté rozhodnutia daňových orgánov však boli založené na tom, že žalobca nepreukázal vyvezenie
deklarovaného tovaru do iného členského štátu (Maďarsko), a teda neboli splnené podmienky na
oslobodenie od platenia dane z pridanej hodnoty. Za daného skutkového stavu žalobcom formulované
námietky sú len vyjadrením nesúhlasu so zisteniami a závermi, ku ktorým dospeli daňové orgány na
základe vykonaného dokazovania. Súd sa stotožňuje s vyjadrením žalovaného, že žalobcovi nebolo
kladené za vinu, že by bol svojim konaním prispel k podvodu na dani z pridanej hodnoty. Žalobcovi
nebolo uznané oslobodené dodanie tovaru do iného členského štátu z dôvodu, že nepreukázal reálne
dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľom uvedeným na faktúrach vystavených v marci 2016.
Uvedené zistenia maďarskej daňovej správy nemohli byť zvrátené ani žalobcom predloženými dokladmi
a jeho tvrdeniami, že vozidlá nie sú registrované na území Slovenskej republiky.

56. Takýto názor súdu je v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vyjadreným v rozsudku v
konaní pod sp. zn. 8Sžf/5/2010 zo dňa 09. 12. 2010, v ktorom bola riešená identická právna problematika
podľa Šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. 05. 1977 o zosúladení právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa daní z obratu - spoločný systém dane z pridanej hodnoty. Túto Smernicu súčinnosťou
od 01. 01. 2007 nahradila Smernica Rady 2006/112/ES z 28. 11. 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty, ktorá v zásade na rovnakých princípoch upravuje zdaniteľné transakcie vrátane
dodania tovaru a jeho nadobudnutia v rámci Spoločenstva. Z článku 138 tejto smernice vyplýva,
že „členské štáty oslobodia od dane dodanie tovaru odoslaného alebo prepraveného do miesta
určenia mimo ich územia, ale v rámci Spoločenstva predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet,
uskutočnené pre inú zdaniteľnú osobu alebo nezdaniteľnú právnickú osobu konajúcu ako takú v inom
členskom štáte, než je členský štát, v ktorom sa odoslanie lebo preprava tovaru začala“. I Smernica Rady
2006/112/ES z 28. 11. 2006 teda kladie dôraz na dodanie tovaru a na jeho nadobudnutie zdaniteľným
subjektom v inom členskom štáte, ku ktorému dôjde len vtedy, keď právo nakladať s tovarom ako
vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tovar bol odoslaný alebo prepravený do
iného členského štátu predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet a že v dôsledku tohto vývozu
alebo prepravy fyzicky opustil územie členského štátu dodania. Uvedené znamená, že žalobca ako
daňový subjekt, ktorý si uplatnil oslobodenie od dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach
vozidiel, bol povinný preukázať, že tovar skutočne fyzicky opustil územie Slovenskej republiky a bol
dodaný ním deklarovaným odberateľom, na ktorých prešlo právo nakladať s tovarom ako jeho vlastník.
Za takýto doklad v predmetnej veci možno považovať napr. daňové priznanie podané nadobúdateľom
tovaru v členskom štáte určenia alebo skladové listy nadobúdateľa, resp. i doklad CMR. Zo žalobcom
predložených dokladov nemožno vyvodiť jednoznačný záver o vývoze a dodaní tovaru do iného
členského štátu. Samotná existencia dokladov bez preukázania skutočnej fyzickej existencie dodania
tovaru nie je relevantným dokladom preukazujúcim uskutočnenie obchodu. Naviac, z čl. 138 Smernice
Rady č. 2006/112/ES jednoznačne vyplýva, že od dane je oslobodené len dodanie tovaru odoslaného
alebo prepraveného do miesta určenia mimo územia štátu odoslania, ale v rámci Spoločenstva, a to
predávajúcim, nadobúdateľom alebo na ich účet.

57. Dôraz na preukázanie skutočnej existencie dodávky tovaru (materiálne plnenie) deklarovanému
odberateľovi pri uplatňovaní oslobodenia od dane z pridanej hodnoty vyplýva i z rozsudku Súdneho
dvora vo veci C-146/05 „Albert Collé“ ako i z rozsudku vo veci C-409/04 vo veci „Teleos plc.“, v abstrakte
ktorého je výslovne uvedené, že k uplatneniu oslobodenia dodávky od dane dôjde len vtedy, keď právo
nakladať s tovarom ako vlastník prejde na nadobúdateľa a keď dodávateľ preukáže, že tento tovar bol
odoslaný alebo prepravený do iného členského štátu a že v dôsledku tohto vývozu alebo tejto prepravy
fyzicky opustil územie členského štátu dodania. V tejto súvislosti možno poukázať i na novšiu judikatúru
Najvyššieho súdu SR, napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR v konaní pod sp. zn. 8 Sžf 6-7/2014 zo
dňa 26. 03. 2015, sp. zn. 6Sžfk/27/2017 zo dňa 13. 12. 2018 alebo sp. zn. 2Sžf/71/2016 zo dňa
29. 05. 2019.

58. Dôležitou právnou otázkou v tomto konaní bolo posúdenie miery zaťaženia žalobcu dôkazným
bremenom vyplývajúcim z ust. § 24 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a
o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, keď z vykonaného dokazovania
správca dane vyvodil správny právny záver, že žalobca nepreukázal splnenie zákonom stanovených
podmienok na uplatnenie oslobodenia od dane pri deklarovaných intrakomunitárnych dodávkach
motorových vozidiel odberateľom do Maďarska. Dôkazné bremeno bolo jednoznačne na strane žalobcu,
nakoľko skutočnosti vymedzené v ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v



znení neskorších predpisov tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu. Z uvedených ustanovení však
nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho odberateľov. Tu je však
potrebné zdôrazniť, že žalobca bol priamo účastný ním deklarovaného zdaniteľného plnenia (dodávok
vozidiel) ako dodávateľ a takýto subjekt nemá možnosť obhajovať sa nemožnosťou dosahu a preverenia
zákonom vyžadovaných náležitostí, vyplývajúcich z danej obchodnej transakcie a bolo jeho povinnosťou
zachovať zákonnosť tohto postupu, ako aj zabezpečiť potrebné podklady na preukázanie oprávnenosti
uplatnenia oslobodenia od dane z pridanej hodnoty (rozsudok Najvyššieho súdu zo dňa 29. 02. 2016
v konaní pod sp. zn. 5Sžf/94/2014).

59. Vo vzťahu k argumentácii žalobcu ohľadne zaťaženia dôkazným bremenom správny súd zdôrazňuje,
že žalobca okrem faktúr, resp. ďalších listinných dôkazov nepredložil také relevantné dôkazy, ktorými
by odstránil pochybnosti o dodaní tovaru podľa predložených faktúr, a preto neboli splnené podmienky
na presun dôkazného bremena zo žalobcu na správcu dane. Prenos dôkaznej povinnosti z daňového
subjektu na správcu dane je výnimkou, ktorá je ustaľovaná judikatúrou vnútroštátnych súdov na základe
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na uznesenie
Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 269/2014-13 zo dňa 04. 06. 2014, v ktorom konštatoval, že dôkazné
bremeno pri dokazovaní v daňovom konaní vo väčšej miere spočíva na daňovom subjekte. Správca
dane preukazuje najmä existenciu skutočností rozhodujúcich pre určenie výšky dane, daňový subjekt
preukazuje pravdivosť údajov uvedených v daňovom priznaní a iných podaní, dokladov a výpovedí
ovplyvňujúcich priebeh daňového konania.

Je potrebné si uvedomiť, že pri dodaní a nadobudnutí tovaru v rámci Európskej únie, teda pri
intrakomunitárnom dodaní a nadobudnutí tovaru, nie je pohyb tovaru cez hranice jednotlivých štátov
monitorovaný, a preto nie je možné vylúčiť riziko vzniku daňových podvodov. Z tohto dôvodu potom
nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať od dodávateľa tovaru, aby sa pri dodávke tovaru
uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Súd je toho názoru,
že žalobca takéto opatrenia v potrebnej miere neprijal a dostatočne si nepreveril okolnosti týkajúce sa
jeho odberateľov. Je zásadne vecou žalobcu, s kým uzatvára obchodné kontrakty, ale v prípade, ak si
uplatňuje oslobodenie do dane z pridanej hodnoty pri tovare, ktorý mal byť odoslaný alebo prepravený z
tuzemska do iného členského štátu, musí vedieť relevantnými a nespochybniteľnými dôkazmi preukázať,
že tovar bol skutočne vyvezený (dodávateľom, odberateľom alebo na ich účet) do iného členského
štátu a že deklarovaný odberateľ skutočne nadobudol právo s týmto tovarom nakladať. V tomto smere
dôkazná povinnosť v daňovom konaní jednoznačne spočíva na daňovom subjekte - žalobcovi, ktorému
daňové orgány poskytli dostatok priestoru, aby svoje tvrdenie o vývoze tovaru do iného členského štátu
a dôvodnosť oslobodenia od dane z pridanej hodnoty i preukázal, čo žalobca neurobil.
V záverečnej časti žaloby označenej ako „ustálená súdna prax“ žalobca v súvislosti s dôkazným
bremenom dal do pozornosti súdu i niekoľko rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (sp. zn. 3 Sžf 1/2011, sp.
zn. 5Sžf/22/2009) a rozhodnutí Súdneho dvora EÚ (v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03
Optigen, v spojených veciach C-439/04 a C-440/04 Kittel). Správny súd je toho názoru, že pokiaľ
žalobca ako daňový subjekt nebol spôsobilý preukázať naplnenie zákonom stanovených podmienok na
uplatnenie oslobodenia od dane z pridanej hodnoty hore a zároveň naplnenie zákonných požiadaviek
obozretného podnikania, ktoré od neho možno vyžadovať, potom je irelevantné poukazovať na závery
uvedených rozsudkov, ktoré vychádzajú z inej skutkovej a právnej situácie.

60. Na základe vyššie uvedených zistení potom súd rovnako ako žalovaný musel konštatovať, že
žalobca dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného tovaru odberateľom do Maďarska, a teda
nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty. Úlohou správcu dane nie
je preukazovať existenciu daňovej transakcie, ale overovať, či ju daňový subjekt správne deklaroval
a preukázal. Daňové orgány si urobili správny záver, že žalobcom predložené listinné doklady sú z
hľadiska ich použiteľnosti pre účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty použiteľné vtedy, ak je
nepochybné, že údaje v nich uvedenú odrážajú skutočnosť, teda že tovar bol i reálne dodaný (materiálne
plnenie) odberateľom. Žalobca v predmetnej veci dostatočne nepreukázal dodanie ním deklarovaného
tovaru do Maďarska odberateľom, a teda nepreukázal splnenie podmienok na oslobodenie od dane
z pridanej hodnoty. Správne a v zmysle vyššie citovaného zákona potom postupoval správca dane,
keď vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie
marec 2016 v sume 19.583,33 eur. Správne postupoval i žalovaný, keď toto rozhodnutie správcu dane
potvrdil podľa ust. § 74 ods. 4 zák. č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z obsahu preloženého administratívneho



spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav správne a v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo
možné na jeho základe v zmysle zákona rozhodnúť.

61. Skutkový stav zistený správcom dane a žalovaným je dostatočný, vychádza nielen z daňových
dokladov predložených daňovým subjektom, ale predovšetkým zo zistení, že týmto dokladom absentuje
materiálny podklad. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa ku všetkým zisteniam správcu dane a zaujať
k nim stanovisko, čo i využil a na svojich procesných právach nebol žiadnym spôsobom poškodený.
Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá zásadám
logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov platnom v čase posudzovaného zdaňovacieho obdobia,
pričom súd nezistil ani žiadne procesné pochybenia daňových orgánov, ku ktorým by musel prihliadať.

62. Žalovaný riadne odôvodnil svoje rozhodnutie v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom
a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a
spravodlivého procesu (článok 46 a nasl. Ústavy SR a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd), ktoré vylučujú ľubovôľu pri rozhodovaní, lebo povinnosťou správneho orgánu
je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. V tejto súvislosti
súd dáva do pozornosti žalobcu, že v zmysle konštantnej judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva
(napr. rozsudok zo dňa 21. 01. 2009 vo veci veci García Ruiz proti Španielsku, rozsudok zo dňa 19.
04. 1994 vo veci Van de Hurk proti Holandsku) a Ústavného súdu SR (napr. vo veciach vedených pod sp.
zn. III. ÚS 209/04, III. ÚS 95/06, zn. III. ÚS 260/06) nie je potrebné, aby bola daná podrobná odpoveď na
každú vznesenú námietku, ale je vždy potrebné podľa povahy veci reagovať v odôvodnení rozhodnutia
na zásadnú a relevantnú námietku. Žalovaný pri odôvodňovaní svojho rozhodnutia takto postupoval
a jeho žalobou napadnuté rozhodnutie v dostatočnej miere uvádza dôvody, na ktorých sa výrok tohto
rozhodnutia zakladá, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia sa vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi
námietkami žalobcu. Taktiež i po hmotnoprávnej stránke vysvetlil podstatu podmienok uplatnenia práva
na oslobodenie dane z pridanej hodnoty podľa ust. § 43 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej
hodnoty v znení neskorších predpisov, pričom postupoval v súlade s ustálenou judikatúrou.

63. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného v intenciách podanej žaloby správny
súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, a preto ju rozsudkom zamietol podľa ust. § 190 SSP. S
dôvodmi rozhodnutia, ktorými žalovaný detailne, výstižne a presvedčivo reaguje na námietky žalobcu a
hodnotí dôkazy vo vzájomných súvislostiach sa správny súd stotožňuje a zároveň dodáva, že správca
dane a ani súd nie je povinný poučovať daňový subjekt o tom, ktoré konkrétne dôkazy má predkladať
správcovi dane, aby mu bolo možné oslobodenie od dane z pridanej hodnoty uznať. Bolo úlohou žalobcu,
aby dodanie tovaru deklarovaného na faktúrach aj skutočne preukázal, čo podľa názoru súdu neurobil
a v priebehu administratívneho konania neboli porušené ani žiadne jeho práva.

64. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalovanému, ktorý mal v konaní plný úspech (súd
žalobu zamietol) nepriznal náhradu trov konania, a to s poukazom na ust. § 168 SSP, nakoľko zo súdneho
spisu nevyplýva, že by žalovanému v súvislosti s predmetným konaním trovy konania vznikli.

65. Súd takto rozhodol v pomere hlasov 3:0, a to s poukazom na ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje
inak. (ust. § 133 ods. 2 SSP).

Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon
neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP.
Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného
mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je
ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského
súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.



Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej
sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len
"sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť
len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d)
a v prípade, ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.