Expresta s.r.o.


Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 11Cb/9/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119377985
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Albert
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2020:6119377985.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Malacky, sudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Projects, s.r.o., IČO: 43
954 782, Martina Granca 3615/15, 841 02 Bratislava, zast.: M., proti žalovanému: F., o zaplatenie 64,20
Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu
64,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.11.2018 do zaplatenia a sumu 40,00 Eur
ako paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica sa žalobca domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 64,20 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 01.11.2018 do
zaplatenia a s paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur.
Žalobu odôvodnil tým, že si žalovaný uňho dňa 06.10.2018 objednávkou č. XXXXXX vytvorenou
prostredníctvom objednávkového formulára objednal tam špecifikovaný tovar, pričom si zvolil osobný
odber ako spôsob dodania tovaru. Žalobca zhotovil individualizovaný tovar podľa osobitných požiadaviek
žalovaného a dňa 17.10.2018 tovar riadne a včas pripravil na osobný odber. Žalobca vystavil a zaslal
na e-mail žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu 64,20 Eur zo dňa 17.10.2018 splatnú dňa
31.10.2018, pričom túto faktúru mal žalovaný odvtedy nepretržite k dispozícií aj vo svojom klientskom
účte. Žalovaný tovar v určenom čase neprevzal. Dňa 22.10.2018 zaslal žalobcovi e-mail, ktorým potvrdil,
že si je vedomý svojho záväzku, ale požiadal žalobcu o doručenie tovaru poštou alebo kuriérom. Žalobca
súhlasil s doručením kuriérom zadarmo, avšak požiadal žalovaného o úhradu predmetnej faktúry
pred odoslaním tovaru. Žalovaný predmetnú faktúru neuhradil. Následne žalobca zaslal žalovanému
Pripomienku k faktúre č. XXXXXXXXXX s výzvou na zaplatenie dlžnej sumy, na ktorú už žalovaný
nereagoval. Žalovaný do dnešného dňa žalobcom riadne a včas dodaný tovar neprevzal a neuhradil ani
len čiastočne svoj záväzok voči žalobcovi. Na základe uvedeného si žalobca uplatňuje nárok na náhradu
škody v súlade s ust. § 371 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojitosti s ust. § 373 a nasl. Obchodného
zákonníka. Žalobca má za to, že v tomto prípade je daná príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného
spočívajúcim v porušení povinnosti žalovaného z tohto záväzkového vzťahu neprevzatím žalobcom
riadne a včas ponúknutého plnenia a vznikom škody na strane žalobcu spočívajúcej v kúpnej cene
tovaru, ktorý žalobca zhotovil podľa osobitných požiadaviek žalovaného, nakoľko ak by žalovaný riadne
a včas prevzal tovar a uhradil kúpnu cenu, žalobcovi by nebola vznikla škoda vo výške kúpnej ceny.
Na základe uvedeného žalobca zastáva právny názor, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi škodu
vo výške kúpnej ceny spôsobenú porušením povinnosti žalovaného zo záväzkového vzťahu. Žalobca
si okrem istiny pohľadávky uplatnil tiež príslušenstvo, a to úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po
splatnosti faktúry do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.



2. Upomínací súd vo veci rozhodol platobným rozkazom sp.zn. 35Up/1212/2019 zo dňa 10.10.2019,
proti ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. Platobný rozkaz sa tým v zmysle zákona o
upomínacom konaní zrušil a vec bola následne na návrh žalobcu postúpená na tunajší súd.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol, že je pravda, že objednávku v e-shope
exprestlač uskutočnil, ale písal žalobcovi, že nemá cestu do jeho obchodu, nech mu objednávku pošlú
poštou. Žiadna odpoveď od žalobcu mu však neprišla, nevie, kam to posielali. Nálepky potreboval na
trhy, pretože vyrába a predáva sviečky. Žalobcovi sa snažil aj dovolať, no neúspešne. Bol nútený nálepky
objednať inde. Odvtedy ho nikto nekontaktoval, preto svoju objednávku považoval za stornovanú. Podľa
žalovaného žalobca nedodržal termín doručenia. Nesúhlasí s tým, aby bol povinný platiť za niečo, čo
ani nemá. Žalobca ho mal keď tak kontaktovať neskôr, bol by si nálepky zobral.

4. Žalobca v replike poukázal na skutočnosť, že žalovaný sám potvrdil existenciu svojho záväzku, ako aj
vedomosť o ňom, keď v podanom odpore uviedol: „...je pravda že som objednávku uskutočnil v e-shope
exprestlač, ...“ Pokiaľ žalovaný tvrdí, že mu neprišla odpoveď na žiadosť od žalobcu, uviedol žalobca, že
odpovedal e-mailom predloženým súdu zo dňa 22.10.2018 označeným ako „#XXXXXX objednávka č.
XXXXXXXXX“, ku ktorému bol priložená tiež vystavená faktúra. Žalobca tak len pár hodín po obdržaní
e-mailu od žalovaného odpovedal priamo na e-mailovú adresu žalovaného, z ktorej písal žalovaný a
ktorá je okrem toho totožná s e-mailovou adresou žalovaného uvedenou v objednávkovom formulári
objednávky č. XXXXXX a s e-mailovou adresou žalovaného, uvedenou v podanom Odpore. Žalovaný
bol v rozpore s jeho tvrdeniami v odpore vyzývaný na úhradu dlžnej sumy aj následne, a to opakovane
e-mailom, telefonicky, SMS správami na mobilné telefónne číslo a osobnou návštevou, spolu celkovo
18-krát, a to žalobcom a spoločnosťou Intrum poverenou žalobcom. Žalobca je presvedčený, že využil
všetky dostupné prostriedky na to, aby vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy, a preto považuje
tvrdenia žalovaného o tom, že ho nikto nekontaktoval, za nepravdivé a účelové. Žalovaný v podanom
odpore zároveň uviedol, že ohľadom žalobcom uplatňovaného nároku mu nebola doručená faktúra a
že žalobcom uplatňovaný nárok nevedie v účtovníctve. Žalobca považuje aj toto tvrdenie žalovaného
za zavádzajúce, nakoľko mu faktúru vystavil a doručil dňa 17.10.2018 a následne ešte 22.10.2019,
21.11.2018, 06.12.2018 a 13.12.2018. Faktúru má navyše žalovaný nepretržite k dispozícii na svojom
klientskom účte.

5. Súd nariadil pojednávanie na 26.11.2020, na ktorom vec za prítomnosti oboch strán prejednal a
vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi: Objednávka XXXXXX, Komunikácia medzi
žalobcom a žalovaným označená ako XXXXXX objednávka č. XXXXXXXXX zo dňa 22.10.2018,
Faktúra č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2018, Pripomienka k faktúre, Upomienka k faktúre, Postúpenie
pohľadávky, Výpis postupu vymáhania. Na pojednávaní žalobca zotrval na svojich podaniach a podanej
žalobe a poukázal na skutočnosť, že vyjadrenia žalovaného k veci nijakým spôsobom nárok žalobcu
nevyvracajú ani nespochybňujú, žalovaný naopak priznáva, že objednávku uskutočnil. Žalovaný si
objednal tovar podľa jeho požiadaviek a zvolil si aj spôsob doručenia a spôsob platby. Následne požiadal
o zmenu spôsobu doručenia tovaru, na čo mu žalobca ešte v ten istý deň odpovedal na ten istý e-mail, z
ktorého žiadosť prišla a ktorý uviedol žalovaný aj v odpore. V tom čase si bol už žalovaný vedomý toho, že
žalobca tovar vyhotovil. Žalobca sa následne pokúšal kontaktovať žalovaného rôznymi spôsobmi, čo aj
žalovaný priamo na pojednávaní priznal. Žalobca prostredníctvom spoločnosti Intrum vyzval žalovaného
na úhradu spolu osemnásťkrát, a to e-mailom, telefonicky, sms aj osobnou návštevou. Žalovaný k veci
uviedol, že si nálepky od žalobcu skutočne objednal, ale následne ho požiadal, aby mu ich poslal poštou,
čo on neurobil. Nebol ochotný zaplatiť za niečo, čo vôbec nedostal. Kontaktoval ho Intrum ako zástupca
žalobcu, ale už namiesto 64,20 Eur chcel od neho zaplatiť asi 220,00 Eur, čo nebol ochotný akceptovať.
On v tej dobe navrhoval, že im to zaplatí a oni mu pošlú nálepky, ale neboli ochotní sa s ním dohodnúť.
Súd po vykonanom dokazovaní zistil nasledujúci skutkový a právny stav veci:

6. Súd za nesporné považoval, že žalovaný si u žalobcu objednávkou č. XXXXXX zo dňa 06.10.2018
objednal výrobu nálepiek na sviečky podľa žalovaným zadanej špecifikácie a v ním vybratom dizajne.
Zo vzájomnej komunikácie žalovaného so zamestnancom žalobcu vyplýva, že žalovaný dňa 13.10.2018
potvrdil objednávku po tom, čo mu bol zaslaný náhľad vyrábaných nálepiek a tento bol ešte na základe
jeho požiadavky upravený. Dňa 15.10.2018 bol dohodnutý vzhľad nálepiek potvrdený žalobcom a dňa



17.10.2018 boli nálepky vyrobené a pripravené na vyzdvihnutie. Žalovaný v objednávke zvolil spôsob
dopravy: osobný odber a spôsob platby: osobne kartou.

7. Z elektronickej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 22.10.2018 vyplýva, že žalovaný
žalobcovi napísal, že má uňho objednané nálepky na sviečky, ale potreboval by ich poslať poštou alebo
kuriérom, lebo nemá k žalobcovi cestu. Žalobca mu v ten istý deň odpovedal, že nie je problém zaslať
objednávku kuriérom zdarma, ale je potrebné najprv uhradiť vystavenú faktúru. Po zaslaní potvrdenia
o úhrade sa môžu nálepky expedovať.

8. Faktúrou č. XXXXXXXXXX k objednávke č. XXXXXXXXX zo dňa 17.10.2018, splatnou dňa
31.10.2018 vyfakturoval žalobca žalovanému cenu za nálepky vo výške 64,20 Eur vrátane DPH.
Medzi stranami nie je sporné, že žalovaný túto faktúru neuhradil. Žalobca následne zaslal žalovanému
pripomienku k faktúre č. XXXXXXXXXX, ktorou ho vyzval na úhradu a opätovne mu zaslal vystavenú
faktúru. Rovnako ho urgoval na úhradu Upomienkou k faktúre č. XXXXXXXXXX a následne žalovanému
oznámil, že jeho pohľadávku z faktúry č. XXXXXXXXXX, ktorá je 43 dní po splatnosti, postúpil na
spoločnosť Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá mala následne komunikovať so žalovaným v mene
žalobcu. Už týmto prípisom si žalobca uplatnil nárok na úroky z omeškania a paušálnu náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky. Z výpisu postupu vymáhania súd zistil, že spoločnosť Intrum
vyzývala žalovaného na úhradu dlhu voči žalobcovi v období marca až mája 2019 niekoľkokrát e-mailom,
písomne výzvou vloženou do poštovej schránky, SMS a telefonicky, ako aj osobnou návštevou, pri ktorej
sa však nepodarilo skontaktovať so žalovaným.

9. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

10. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

11. Podľa § 410 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, sa
považuje za kúpnu zmluvu, ibaže strana, ktorej sa má tovar dodať, sa zaviazala odovzdať druhej strane
podstatnú časť vecí, ktoré sú potrebné na výrobu tovaru.

12. Podľa § 412 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka, ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru
predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný z
určitých zásob alebo sa má vyrobiť, a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde
sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste. V
prípadoch, na ktoré sa nevzťahujú odseky 1 a 2, splní predávajúci povinnosť dodať tovar tým, že umožní
kupujúcemu nakladať s tovarom v mieste, kde má predávajúci svoje sídlo alebo miesto podnikania,
prípadne bydlisko alebo organizačnú zložku, ak predávajúci jej miesto včas kupujúcemu oznámi.

13. Podľa § 416 Obchodného zákonníka, ak nie je doba dodania tovaru dohodnutá, je predávajúci
povinný bez vyzvania kupujúceho dodať tovar v primeranej lehote s prihliadnutím na povahu tovaru a
na miesto dodania.

14. Podľa § 447 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný zaplatiť za tovar kúpnu cenu a prevziať
dodaný tovar v súlade so zmluvou.

15. Podľa § 449 Obchodného zákonníka, ak sa má kúpna cena platiť pri odovzdaní tovaru alebo
dokladov, je kupujúci povinný kúpnu cenu zaplatiť v mieste tohto odovzdania.

16. Podľa § 450 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy nevyplýva niečo iné, je kupujúci povinný
zaplatiť kúpnu cenu, keď predávajúci v súlade so zmluvou a týmto zákonom umožní kupujúcemu
nakladať s tovarom alebo s dokladmi umožňujúcimi kupujúcemu nakladať s tovarom. Predávajúci môže
robiť odovzdanie tovaru alebo dokladov závislým od zaplatenia kúpnej ceny.



17. Podľa § 451 Obchodného zákonníka, kupujúci je povinný urobiť úkony, ktoré sú potrebné podľa
zmluvy a tohto zákona na to, aby predávajúci mohol dodať tovar. Dodaný tovar je kupujúci povinný
prevziať, pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva, že jeho prevzatie môže odmietnuť.

18. Podľa § 453 Obchodného zákonníka, predávajúci môže požadovať, aby kupujúci zaplatil kúpnu
cenu, prevzal tovar a splnil iné svoje povinnosti, dokiaľ predávajúci neuplatnil právo z porušenia zmluvy,
ktoré je nezlučiteľné s touto požiadavkou.

19. Podľa § 340 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v
zmluve. Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď
po uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.

20. Podľa § 365 ods. 1 Obchodného zákonníka, Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj
záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným
spôsobom.

21. Podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka, Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo
požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby
osobitného upozornenia. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky
z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

22. Podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka, Omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky,
a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.

23. Podľa § 1 ods. 1 a 2 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré
ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej
o osem percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto
kalendárneho polroka omeškania. Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku
1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe
Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov;
takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.

24. Podľa § 2 nariadenia Vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa
§ 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.

25. Súd v konaní považoval za nesporné, že medzi stranami ako podnikateľmi bola pri výkone ich
podnikateľskej činnosti uzavretá zmluva, ktorou sa žalobca zaviazal pre žalovaného vyrobiť 1000 kusov
nálepiek na sviečky za cenu 64,20 Eur. Taká zmluva sa v súlade s ust. § 410 ods. 1 Obchodného
zákonníka ako zmluva o dodaní tovaru, ktorý sa má ešte len vyrobiť, považuje za kúpnu zmluvu.
Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, medzi stranami bolo dohodnuté, že žalovaný si tovar
vyzdvihne osobne u žalobcu a pri vyzdvihnutí tovaru zaň zaplatí dojednanú kúpnu cenu. Žalobca
tovar pre žalovaného nesporne vyrobil a pripravil ho na vyzdvihnutie dňa 17.10.2018. Toho istého
dňa vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX na sumu kúpnej ceny 64,20 Eur so splatnosťou
do 31.10.2018. Faktúra uvádzala dátum zdaniteľného plnenia 17.10.2018. Žalovaný dňa 22.10.2018
kontaktoval žalobcu s tým, že si je vedomý, že má uňho objednávku, ale potreboval by tovar poslať
poštou alebo kuriérom, lebo nemá cestu do prevádzky žalobcu. Žalobca mu na to odpovedal toho istého
dňa s tým, že po úhrade vystavenej faktúry mu je pripravený tovar odoslať kuriérom zdarma. Žalovaný
na uvedenú ponuku neodpovedal, dodnes faktúru neuhradil.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené súd uzavrel, že medzi stranami bola platne uzavretá kúpna zmluva,
ktorej predmetom bola dodávka individualizovaných nálepiek zo strany žalobcu žalovanému za kúpnu
cenu 64,20 Eur. Z uzavretej zmluvy vznikla žalobcovi povinnosť vyrobiť tovar podľa požiadaviek



žalovaného (splnenie tejto povinnosti nebolo sporné) a vyrobený tovar dodať žalovanému. V zmysle
ust. § 412 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže na zmluvu sa nevzťahoval ani ods. 1 ani ods. 2
cit. ust., splnil žalobca ako predávajúci svoju povinnosť dodať tovar tým, že umožnil žalovanému ako
kupujúcemu s tovarom nakladať v mieste, kde mal žalobca svoje sídlo, ktoré žalovanému aj oznámil.
Túto povinnosť žalobca splnil dňa 17.10.2018. Podľa § 447 Obchodného zákonníka vznikla z uzavretej
zmluvy žalovanému povinnosť zaplatiť za tovar kúpnu cenu a tovar prevziať. Podľa § 450 ods. 1
Obchodného zákonníka žalovanému povinnosť zaplatiť kúpnu cenu vznikla v momente, keď mu bolo
žalobcom umožnené nakladať s tovarom, teda dňa 17.10.2018. Žalobca bol pritom zo zákona oprávnený
robiť odovzdanie tovaru závislým od zaplatenia kúpnej ceny žalovaným.

27. Následne, dňa 22.10.2018, adresoval žalovaný žalobcovi požiadavku na odoslanie tovaru poštou
alebo kuriérom. Súd vyhodnotil túto žiadosť žalovaného ako návrh na zmenu zmluvy, t.j. uzavretie
dodatku k zmluve. Tento návrh však žalobca neprijal, žalovanému totiž adresoval protinávrh v tom
zmysle, že ak sa majú zmeniť podmienky dodania, musia sa zmeniť tiež platobné podmienky a žalobca
požaduje v takom prípade platbu vopred. Tento protinávrh žalovaný neprijal, ostal vo veci nečinný. Súd
preto uzavrel, že medzi stranami nedošlo k dohode o zmene uzavretej kúpnej zmluvy, a v platnosti a
účinnosti ostala ich dohoda pôvodná, popísaná v bode 26. odôvodnenia. Vzhľadom na uvedené súd
vyhodnotil, že žalobca splnil svoje povinnosti v zmysle platne uzavretej kúpnej zmluvy tým, že tovar
podľa požiadaviek žalovaného vyrobil a žalovanému umožnil s tovarom nakladať (vyzdvihnúť ho osobne)
v prevádzke žalobcu. Žalovaný si nesplnil povinnosť tovar vyzdvihnúť a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu
cenu, preto súd žalovaného zaviazal na úhradu kúpnej ceny vo výške 64,20 Eur.

28. Pre úplnosť súd považuje za potrebné reflektovať na skutočnosť, že žalobca si nárok voči
žalovanému uplatnil z titulu náhrady škody, ktorá mu mala vzniknúť tým, že mu žalovaný nezaplatil
dohodnutú kúpnu cenu, súd mu však nárok priznal titulom neuhradenej splatnej kúpnej ceny. Súd
uvádza, že právne posúdenie je vždy vecou súdu v zmysle zásady iura novit curia (práva pozná súd),
ktorou je občianske súdne konanie ovládané. Ako uviedol Najvyšší súd SR (uznesenie sp.zn. 5 Cdo
196/2009), ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo
obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný
právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený
a súdom zistený skutkový stav dopadajú. Nemožno preto uprieť súdu, aby v spojení so skutkovými
zisteniami urobil sám prípadne odlišné, právu zodpovedajúce hodnotenie žalobou uplatneného plnenia.
Súd je povinný zdôvodniť svoje rozhodnutie len z pohľadu tých hmotnoprávnych ustanovení, ktoré sa
na prejednávanú vec vzťahujú a nie z pohľadu ustanovení, ktoré sú pre danú vec irelevantné.

29. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s úhradou kúpnej ceny podľa uzavretej zmluvy, vzniklo
žalobcovi právo požadovať úroky z omeškania, a to v zákonom stanovenej výške, t.j. v sadzbe úrokov o
deväť percentuálnych bodov vyššej ako je úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi tak, ako si ich uplatnil, t.j. od 01.11.2018 do
zaplatenia, čo je deň nasledujúci po uplynutí lehoty splatnosti faktúry. Žalobcovi súd v súlade s ust.
§ 369c ods. 1 Obchodného zákonníka priznal tiež nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 Eur.

30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. V konaní bol žalobca plne úspešný, preto
mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.



V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a. neboli splnené procesné podmienky,
b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného
poriadku).