Prehľad o organizácii


Súdne rozhodnutia pod spisovou značkou 25Cb/239/2009 zo dňa 14.01.2016

Druh
Rozsudok
Dátum
14.01.2016
Oblasť
Obchodné právo
Podoblasť
Ostatné
Povaha rozhodnutia
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Navrhovateľ
43982441
Odporca
31333516


Text


Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 25Cb/239/2009
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1109223049
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Marková
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2016:1109223049.9

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Markovou v právnej veci navrhovateľa:
ONT, s r.o., Narcisova 796/4, Bratislava, IČO: 43 982 441, proti odporcovi: ELVIS, s.r.o., Obchodná
27, Bratislava, IČO: 31 333 516, právne zastúpenému: JUDr. Ladislav Jonáš, advokát, AK Bajzova 1,
Bratislava, o zaplatenie 17.442,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne zo sumy
17.176,36 € od 3.7.2008 do 7.12.2010, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 533,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške
14,25% ročne od 3.7.2008 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Vo zvyšnej časti sa návrh zamieta.

IV. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 1.046,50 € a trovy právneho
zastúpenia vo výške 3.005,41 € na účet právneho zástupcu odporcu, do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 23.6.2009 domáhal zaplatenia sumy 17.442,99
€ s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne od 2.7.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Navrhovateľ ako dôvod uviedol, že uzatvoril s odporcom ako prenajímateľom zmluvu o nájme
nebytových priestorov, predmetom ktorej bol prenájom nebytového priestoru na F. ulici č. XX v kat.
úz. Petržalka o celkovej výmere 1.620 m2 za účelom prevádzkovania veľkoskladu a predajne nábytku,
resp. iného obchodného tovaru. Prevádzková stavba sa nachádza na parc. č. XXXX/XX a je zapísaná
v LV č. XXX. Nájom bol medzi účastníkmi uzatvorený na obdobie od 15.4.2008 do 15.4.2009. Nájomná
zmluva bola vypracovaná odporcom a predložená na podpis nájomcovi, ktorý s jej podmienkami súhlasil.
Navrhovateľ sa v zmysle čl. V zmluvy zaviazal platiť odporcovi mesačné nájomné vo výške 202.500,-
Sk, spolu s DPH 240.975,-Sk. Zároveň sa zaviazal zložiť s prvým nájomným kauciu 405.000,-Sk, ktorá
mala byť po celý čas u prenajímateľa a mala byť započítaná ako nájomné za posledné mesiace nájmu.
Ak by ju nebolo možné, alebo jej časť započítať na nájomné, prenajímateľ ju mal vrátiť do 15 dní po
ukončení nájomného vzťahu.
Nájomca si svoje povinnosti riadne plnil. Dňa 16.6.2008 došlo v nočných hodinách v objekte závodu
Matador v budove č. XX v časti, ktorá bola predmetom nájmu, k vznieteniu požiaru, v dôsledku ktorého
došlo k vyhoreniu vnútorného priestoru predajne nábytku, k poškodeniu ostatných miestností predajne a
priľahlých priestorov budovy č. XX v dôsledku prepadnutia konštrukcie. Trestné stíhanie vo veci zločinu
všeobecného ohrozenia v súbehu so zločinom poškodzovania cudzej veci bolo prerušené, nakoľko sa
nezistil páchateľ. Dňom zániku predmetu nájmu došlo k zániku nájomného vzťahu. Podľa čl. V nájomnej



zmluvy bol odporca povinný vrátiť kauciu do 15 dní po ukončení nájmu. Uvedená lehota uplynula dňom
1.7.2008, pričom odporca nevrátil kauciu vo výške 405.000,-Sk (13.443,54 €) a pomernú časť nájomného
za jún 2008 vo výške 120.487,50,-Sk (3.999,45 €), t.j. spolu 17.442, 99 €. Dňom 2.7.2008 sa odporca
dostal do omeškania.

Súd dňa 23.9.2009 vydal platobný rozkaz pod č.k. 31Rob/127/2009-32, ktorým vyhovel návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu. Voči platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote odpor odporca,
v ktorom uviedol, že po požiari bolo potrebné realizovať jednak úkony smerujúce k vyprataniu
poškodeného nábytku a tiež úkony k uskladneniu upotrebiteľného nábytku tak, ako to vyplýva z
prípisu odporcu zo dňa 2.9.2008. Odporca sa priamo s konateľom navrhovateľa osobne dohodol na
určitom postupe, čo navrhovateľ porušil. Odporca za práce a skládku odpadu po navrhovateľovi uhradil
dodávateľom faktúry:
- č. 2008070 spoločnosti TO-KYO s.r.o. zo dňa 17.10.2008 na sumu 10.432,15 €,
- č. 2008071 spoločnosti TO-KYO s.r.o. zo dňa 17.10.2008 na sumu 19.213,30 €,
- 15/2009 podnikateľovi Danihelovi zo dňa 27.2.2009 na sumu 2.450 €,
= spolu 32.095,45 €.

Odporca uviedol, že dňa 27.4.2009 došlo k osobnému stretnutiu konateľa navrhovateľa aj odporcu v
kanceláriách odporcu, kde sa dohodli, že uvedené faktúry a ich opodstatnenosť navrhovateľ uznáva a
je ochotný ich preplatiť, pričom tak urobí oproti faktúre vystavenej odporcom, ktorá bude vyhotovená pri
prevzatí prostriedkov. Súčasne sa dohodli, že pri prevzatí prostriedkov bude vysporiadané aj vrátenie
kaucie. Namiesto plnenia dohody, navrhovateľ podal žalobu, pričom je dlžný odporcovi 14.652,46 € a to
ešte odporca neriešil náklady na skladovanie upotrebiteľného nábytku.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní dňa 26.5.2010 uviedol, že budova bola poistená a
poistenie sa vzťahuje aj na preplatenie nákladov za odvoz rumoviska. Navrhovateľ po príchode na miesto
požiaru si odniesol väčšie predmety a po jeho odchode tam ostali už iba zhorené veci. Navrhovateľ by bol
býval ochotný odviesť rumovisko, keby ho na to odporca vyzval. O odvezení rumoviska sa navrhovateľ
dozvedel až na stretnutí dňa 27.4.2009, kde mu odporca predložil faktúry za odvoz rumoviska, ktoré
ale neboli riadne vypracované. Suma bola neadekvátne veľká, vzhľadom na objem sute, ktorý ostal na
mieste požiaru a nebolo zrejmé, či je tam i DPH.

Právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 26.5.2007 uviedol, že navrhovateľ si odviezol len časť
materiálu, ako napr. kľučky, ktorý sa dal bez ďalšieho upotrebiť a nebolo ho treba čistiť. Odporca
skladoval poškodený materiál a hradil náklady na odpratávanie spálených vecí. Očakával od odporcu,
že na stretnutie dňa 27.4.2009 prinesie peniaze na preplatenie nákladov. Bolo pravdou, že išlo o faktúry
medzi odporcom a druhými osobami, ale išlo o snahu odporcu nezvyšovať náklady, kedy by musel z
faktúr zaplatiť DPH.

V priebehu konania dňa 25.3.2011 zmenila spoločnosť navrhovateľa obchodný názov i sídlo z NT, s.r.o.,
Hlavná 23, Šamorín, na ONT, s.r.o., Kováčska 13, Šamorín.

Podaním doručeným súdu dňa 31.5.2011 odporca upresnil vyúčtovanie nákladov voči navrhovateľovi
nasledovne:
- odporca refakturoval navrhovateľovi čiastku 14.123,61 € s odvolaním sa na priamu dohodu medzi
konateľmi účastníkov a faktúry, ktoré uhrádzal odporca,
- odporca dobropisom riešil nájom za obdobie od 18.6.2008 do 30.6.2008, čo tvorí čiastku 3.199,56 €,
- rozdiel vo výške 2.519,49 € odporca uhradil dňa 29.11.2010 bankovým prevodom.
Navrhovateľ síce faktúru odporcovi vrátil s tým, že nežiadal o fakturovanú službu a nesúhlasí s
dátumom daňovej povinnosti 23.10.2010, avšak odporca faktúru zaslal opätovne s poukazom na dohodu
konateľov, z dôvodu zápočtu pohľadávok, ako i z dôvodu odvodu DPH za danú faktúru. Následne sa
faktúra odporcovi nevrátila. V prípade ak by navrhovateľ s takýmto návrhom odporcu nesúhlasil, odporca
si zaplatenie čiastky uplatnil protinávrhom a žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa na započítanie čiastky
14.123,61 € voči svojim pohľadávkam v zmysle zápočtového listu odporcu zo dňa 26.11.2010.

Na pojednávaní dňa 31.7.2015 právny zástupca odporcu uviedol, že suma 14.123.61 € predstavuje
sumu, ktorá bola dohodnutá medzi konateľmi účastníkov a to H. X. a L. R.. Sumu vypočítavala ekonómka
s ohľadom na odvoz materiálu resp. zhorených vecí, ktoré patrili navrhovateľovi. Rozdiel po započítaní



pohľadávok vo výške 799,89 € odporca v liste zo dňa 26.10.2015 vysvetlil rozdielnym základom výpočtu
podielu na vrátenom nájomnom za nevyčerpané obdobie do 30.6.2008, kde navrhovateľ nesprávne
vypočítal 3.999,45 € a odporca 3.199,56 €, preto žaloba znie na 17.442,99 €.

Na pojednávaní dňa 15.1.2016 právny zástupca odporcu uviedol, že vykonal rôzne pokusy o stretnutie
sa s konateľom navrhovateľa, avšak na sídle spoločnosti nie je žiadna výveska ani schránka. Na adrese
trvalého bydliska konateľa, kde bol tiež pozrieť mu iné osoby oznámili, že asi od roku 1960 tam taká
osoba nežije. Zároveň uviedli, že už viacerí ľudia hľadali túto osobu a dávali oznámenie na evidenciu
obyvateľov ako i na políciu. Zástupca zašiel i na evidenciu obyvateľov, avšak neboli mu poskytnuté
informácie o konateľovi navrhovateľa, nakoľko takéto informácie podliehajú utajeniu.

Konateľ odporcu L. R. na pojednávaní uviedol, že požiar vznikol asi o 01.00 hod. v noci, kedy mu
telefonovali do Viedne. Prišiel na miesto aj s pánom M., ktorý chodí vždy s ním a videl požiarnikov
hasiť. Keď bol požiar uhasený, jedna miestnosť bola úplne zhorená a druhá miestnosť bola na 90 %
použiteľná. V obidvoch miestnostiach mal navrhovateľ umiestnený nábytok. Majiteľa (X.) videl až po 2-3
dňoch, keď prišiel s nejakou osobou. Oznámili mu, že nábytok ktorý nezhorel si majú odniesť. Následne
prišiel navrhovateľ opätovne aj s poisťovateľom, urobili si fotografie a uviedli, že si zhorený nábytok
odnesú. Potom sa s nimi dlho nedalo skontaktovať, až im volal pán M.. S poukazom na to, odpratali
zhorený nábytok, ktorý sa tam nachádzal, ako aj ostatné zhorené zvyšky prenajatého priestoru. Keď
prišiel p. X. spolu s jedným Slovákom do sídla odporcu a žiadali, aby všetko odpratal odporca, lebo má
poistenie, vtedy už bolo všetko odpratané. Na stretnutí teda p. X. s ďalšou osobu navrhli, aby odporca
vystavil faktúry za náklady za odpratávanie, že však poisťovňa všetko zaplatí. Odporca vystavil faktúru
na celkovú sumu a rozdiel medzi navrhovateľom zaplatenou kauciou a nákladmi na odpratanie, vrátil
bankovým prevodom. Po 7 rokoch si časový sled už presne nepamätal.

Svedok H. X. (bývalý konateľ navrhovateľa) uviedol, že v roku 2008 nastal požiar na prenajatej miestnosti
navrhovateľa, kde prevádzkoval predajňu nábytku. O požiari sa dozvedel o 2. hod v noci a prišiel na
miesto požiaru medzi 4-5 hod. Stretol sa tam s pánom R. a M.. Po požiari na mieste neostali vzácne
veci, iba smeti. Po požiari sa viackrát stretli s odporcom a musela byť skončená nájomná zmluva. V čase
požiaru sa v priestoroch nachádzalo všetko, aj nábytok. Čo sa dalo, to znamená čo sa dalo uchopiť rukou,
bolo odnesené preč. Po požiari tam ostal ešte zhorený nábytok, ktorý sa nedal odniesť, ako i nábytok
poškodený dymom, požiarom, či po hasení vodou. Svedok potvrdil, že tieto veci neboli navrhovateľom
odnesené, ale zostali na mieste požiaru. Svedok uviedol, že najprv sa s odporcom dohodol, že smeti
odnesie navrhovateľ a následne sa s ním ústne dohodol, že navrhovateľ zaplatí odporcovi za odvoz
smetí a že navrhovateľovi to potom preplatí poisťovňa. Svedok i na priamu otázku odporcu uviedol, že
sa s odporcom dohodol, že poškodený a zhorený majetok navrhovateľa odnesie spoločnosť odporcu.
Svedok nevedel uviesť či bolo zaplatené za odvoz, nakoľko účtovníčka mu o tom neposkytla informáciu.
Asi po týždni od požiaru sa stretlo 5 osôb (svedok, spoločník V., R., H. M. a Ľ. F.), kde bolo odporcovi
oznámené, že navrhovateľ má poistenie. Svedok potvrdil, že na poslednom stretnutí s odporcom sa
dohodlo započítanie zaplatenej kaucie a nájomného zo strany navrhovateľa voči nákladom odporcu za
odvoz zhorených vecí. O vrátení rozdielu po započítaní pohľadávok nemal vedomosť, nakoľko mu to
nedala účtovníčka vedieť.

Svedok H. M. uviedol, že je zamestnancom odporcu a že pozná prítomného svedka X.. V noci mu
volal iný nájomca ako navrhovateľ, že vznikol požiar. Keď okolo 2.00 hod v noci prišiel na miesto
požiaru, bol už rozsiahly a zasiahol nielen predajňu nábytku navrhovateľa ale aj iné predajne. 2 dni to
hasiči hasili, následne sa odpratávalo. Na miesto požiaru prišiel pán X. spolu s tlmočníkom a druhým
konateľom. 2 dni sa nič nedialo, a keď znova navrhovateľ spolu s ostatnými osobami prišiel, sa dohodli,
že čo nezhorelo odvezú, ale pokiaľ to neurobia, urobí to spoločnosť odporcu a vykoná aj vyúčtovanie.
Následne prišli ľudia zo strany navrhovateľa, odmontovali si kľučky, avšak ostatné veci tam nechali.
Ostali tam kuchynské linky, sedačky ako aj iný nábytok. Ostatné firmy si svoje veci odniesli a boli
im aj vrátené zaplatené kaucie. Asi po 2 rokoch sa stretli s navrhovateľom v sídle odporcu, kde sa
dohodlo, že navrhovateľ s poukazom na to, že je poistený, prinesie krycí list od poisťovne, a že odporca
vystaví faktúru, aby to poisťovňa zaplatila. V prípade, keď tak bude učinené, odporca vráti navrhovateľovi
zaplatenú kauciu. Na tomto sa jasne dohodlo i keď navrhovateľ najprv tvrdil, že poistený nie je a následne
že poistený je. Navrhovateľ mal vedomosť o tom, že kaucia je držaná kým nebude zaplatené poisťovňou
za odvoz zhorených vecí. Celé zhorenište odpratával odporca, avšak poisťovňa resp. navrhovateľ
nezaslal krycí list, preto bola odporcom vystavená faktúra a následne započítané vzájomné plnenia.



Nevedel o tom, že by navrhovateľ niečo namietal, ani že by faktúru poslal naspäť. Neboli vrátené ani
peniaze, ktoré boli navrhovateľovi po vyúčtovaní zaslané.

Podľa § 1 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

(2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky
nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno
riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad,
na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa § 14 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov účinného od
1.7.2004 ak nebolo dohodnuté inak, nájom zaniká zánikom predmetu nájmu.

Podľa § 13 zákona č. 116/1990 Zb. účinného od 1.7.2004 ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade
skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím
na obvyklé opotrebenie.

Podľa článku V ods. 1 Zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi spoločnosťou ELVIS,
s.r.o., Bratislava ako prenajímateľom a spoločnosťou NT, s.r.o., Dunajská Streda ako nájomcom, sa
nájomca zaviazal platiť prenajímateľovi za predmet nájmu opísaný v čl. I. a II. zmluvy mesačne nájomné
vo výške 202.500,-Sk + DPH = 240.975,-Sk. Prvé nájomné je alikvótna časť od 15.4.2008 do 30.4.2008
vo výške 101.250,-Sk + DPH. Zmluvné strany sa dohodli na nasledovnom spôsobe platby:
- Nájomca zloží s prvým nájomným kauciu vo výške 405.000,-Sk. Kaucia je bez DPH. Táto suma bude u
prenajímateľa po celú dobu nájmu a bude započítaná ako nájomné za posledné mesiace nájmu. Ak by
nebolo možné uvedenú sumu alebo jej časť započítať na nájomné, prenajímateľ sa zaväzuje nájomcovi
vrátiť ju do 15 dní po skončení nájomného vzťahu.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 365 Obchodného zákonníka dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenie alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník
však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného ku dňu 28.07.2007 ak je dlžník v omeškaní so
splnením peňažného záväzku alebo jej časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania
určené v zmluve, inak o 10 % vyššie než je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska
uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu.
Základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska platná v prvý kalendárny deň kalendárneho
polroka, v ktorom došlo k omeškaniu, sa použije počas celého tohto polroka.

Podľa § 358 Obchodného zákonníka na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na
súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď
sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je
rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.



Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že došlo k uzatvoreniu zmluvy o nájme nebytových priestorov,
predmetom ktorej bol nájom časti nebytového priestoru nachádzajúceho sa v prevádzkovej stavbe
na F.A. ulici XX, o výmere 1.620 m2, t.j. časti prevádzkovej stavby zapísanej na LV č. XXX k.ú.
Petržalka so súp.č. XXXX/XX, postavenej na pozemku parc.č. XXXX/XX k.ú. Petržalka, a pozemku parc.
KN č. XXXX/XXX, ktorá je vo výlučnom vlastníctve odporcu ako prenajímateľa. Vo veci ďalej nebolo
sporné, že navrhovateľ zložil na účet odporcu spolu s prvým nájomným kauciu vo výške 405.000,-Sk
a taktiež zaplatil vopred v zmysle nájomnej zmluvy nájomné za mesiac jún 2008 vo výške 202.500,-
Sk bez DPH. Sporným ostáva, či existuje vzájomná pohľadávka odporcu voči navrhovateľovi titulom
odvozu zhorených vecí navrhovateľa, v akom rozsahu, a či došlo k vzájomnému započítaniu odporcovej
pohľadávky oproti pohľadávke navrhovateľa. Súd zároveň poukazuje na skutočnosť, že argumenty
odporcu vyhodnotil ako obranu v konaní a nie ako protinávrh, nakoľko suma 14.123,61 neprevyšuje
pohľadávku navrhovateľa v tomto konaní.

Z vykonaného dokazovania, najmä z výsluchu konateľa odporcu, svedka X. a M., súd zistil, že v ranných
hodinách medzi 1-2 hodinou dňa 17.6.2008 vypukol požiar nielen na predajni nábytku navrhovateľa, t.j.
na predmete nájmu, ale aj na ostatných priľahlých priestoroch na F. N. Č.. XX v Bratislave. V zmysle
§ 14 písm. a) zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov tak dňom 17.6.2008
(nie 16.6.2008 v nočných hodinách ako tvrdil navrhovateľ) zanikol nájomný vzťah medzi účastníkmi
konania. V zmysle § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka bol odporca povinný vydať navrhovateľovi
časť zaplateného nájomného za obdobie od 17.6.2008 do 31.6.2008 vo výške 112.455,-Sk, t.j. 3.732,82
€, kedy nebolo možné predmet nájmu užívať, nakoľko právny dôvod na základe ktorého navrhovateľ
odporcovi plnil (nájomná zmluva) v zmysle § 451 ods. 2 OZ odpadol. V zmysle článku V. uzavretej zmluvy
bol odporca zároveň povinný vrátiť zaplatenú kauciu navrhovateľom vo výške 405.000,-Sk, t.j. 13.443,54
€ do 15 dní po ukončení nájomného vzťahu. Keďže nájomný vzťah zanikol dňa 17.6.2008, odporca bol
povinný vrátiť navrhovateľovi kauciu ako i časť zaplateného nájomného do 2.7.2008. Nasledujúcim dňom
3.7.2008 sa odporca dostal do omeškania s vrátení kaucie a časti nájomného navrhovateľovi, preto bol v
zmysle § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka účinného v čase omeškania povinný zaplatiť navrhovateľovi
úroky z omeškania vo výške 14,25% ročne (10% + 4,25% úrokovej sadzby NB SR platnej k prvému dňu
kalendárneho polroka, ktorý predchádza kalendárnemu polroku v ktorom došlo k omeškaniu - t.j. ku dňu
1.1.2008) z dlžnej sumy, t.j. zo sumy 17.176,36 €.

Z výsluchu konateľa odporcu, svedka H. M.Í., ako aj bývalého konateľa navrhovateľa Z. X. bolo
preukázané, že v čase požiaru sa v prenajatých priestoroch nachádzali veci navrhovateľa, t.j. nábytok
na predaj. Po požiari ostal v prenajatých priestoroch zhorený nábytok, resp. veci navrhovateľa, ktorý si
mal na požiadanie odporcu odniesť a vypratať navrhovateľ. Účastníci sa ústne dohodli, že v prípade, ak
si zhorené veci, resp. veci poškodené požiarom neodnesie navrhovateľ z predajne, odnesie ich, resp.
vyprace predajňu na náklady navrhovateľa odporca. Bývalý konateľ navrhovateľa potvrdil, že po požiari
si jeho spoločnosť odniesla len to čo sa dalo uchopiť rukou a ostatné veci tam nechali. Svedkovia zhodne
potvrdili, že najprv sa ústne dohodlo, že veci odnesie navrhovateľ a následne sa ústne dohodlo, že
navrhovateľ zaplatí odporcovi za odvoz smetí, resp. zhorených vecí navrhovateľa. Svedok X. uviedol, že
odvoz zabezpečený odporcom mala preplatiť poisťovňa navrhovateľa, avšak navrhovateľ v konaní túto
skutočnosť nepreukázal a ani netvrdil. V konaní taktiež nebolo preukázané, že by navrhovateľ za odvoz
sute odporcovi zaplatil. S poukazom na § 13 zákona č. 116/1990 Zb., resp. na ústne uzatvorenú dohodu
medzi účastníkmi konania v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, mal súd za preukázané,
že odporca bol povinný zaplatiť za odvoz zhorených vecí, ktoré mu patrili ku dňu požiaru. Odporca
dňa 23.11.2010 vyhotovil pre navrhovateľa faktúru č. 2010205 na sumu 14.123,61 € so splatnosťou
dňa 7.12.2010. Navrhovateľ faktúru nezaplatil, len namietal, že odporca nesprávne uviedol deň vzniku
daňovej povinnosti v zmysle zákona o DPH. Túto námietku súd vyhodnotil ako nedôvodnú a nemajúcu
vplyv na povinnosť navrhovateľa plniť odporcovi. Navrhovateľ by tak bol povinný i bez vystavenej faktúry,
na základe výzvy odporcu v zmysle § 340 Obchodného zákonníka, kedy deň splatnosti bol určený ako
lehota, resp. čas na plnenie. Navrhovateľ bol teda povinný zaplatiť odporcovi za odvoz odpadu v zmysle
dohody účastníkov sumu 14.123,61 € (ktorú sumu navrhovateľ nerozporoval) v lehote do 7.12.2010.

Dňa 26.11.2010 (č.l. 66 spisu) odporca vykonal zápočet záväzkov a pohľadávok účastníkov, v zmysle
ktorého pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi, t.j. záväzky odporcu voči navrhovateľovi pozostávali z:
- kaucia vo výške .......................................................405.000,-Sk = 13.443.54 €,
- dobropis č. 2010206 k faktúre č. 2008138...................96.390,-Sk = 3.199,56 €,
SPOLU..............................................................................................16.643,10 €,



a pohľadávky odporcu voči navrhovateľovi pozostávali z:
- faktúra č. 2010205..............................................................................- 14.123,61 €.

Rozdiel vo výške 2.519,49 € odporca, ako vyplýva z bankového výpisu č.l. 74 spisu, zaslal na účet
navrhovateľovi. Započítanie pohľadávok účastníkov vykonané odporcom bolo písomne oznámené
navrhovateľovi, čo vyplynulo z podacích lístkov adresovaných nielen navrhovateľovi, ale aj v tom čase
právnemu zástupcovi: Advokátskej kancelárii JUDr. I. Gyökeresovej. Oznámením odporcu o započítaní
došlo v zmysle § 580 OZ k zániku vzájomných pohľadávok účastníkov v celkovej výške 16.643,10 €
a to okamihom, keď sa ich vzájomné pohľadávky stretli. Pohľadávka navrhovateľa bola splatná dňa
2.7.2008 a pohľadávka odporcu dňa 7.12.2008, to znamená, že 7.12.2008 došlo k stretu splatných
pohľadávok a teda k ich zániku. Do tohto dňa ale trvalo omeškanie odporcu so zaplatením pohľadávky
navrhovateľa, súd ho preto zaviazal na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 14,25% ročne od
3.7.2008 až do zániku pohľadávok dňa 7.12.2010. Súd priznal úroky z omeškania zo sumy 17.176,36 €,
nakoľko sa nestotožnil s výpočtom alikvótnej časti nájomného navrhovateľom ani odporcom. V konaní
nebola sporná výška zloženej kaucie 405.000,-Sk (13.443,54 €), ale výška časti nájomného zaplateného
navrhovateľom, ktorú bol odporca po zániku predmetu nájmu povinný vrátiť. Navrhovateľ pri výpočte
zvyšného nájomného vychádzal z obdobia od 16.6.2008 do 31.6.2008 a odporca z obdobia od 18.6.2008
do 30.6.2008. Nakoľko z vykonaného dokazovania, ako už bolo uvedené vyššie, vyplynulo, že nájom
zanikol až dňa 17.6.2008 (k tomuto dátumu nadránom vypukol požiar), navrhovateľ mal právo na vrátenie
zaplateného nájomného za obdobie kedy predmet nájmu nemohol užívať a to od 17.6.2008 do 31.6.2008
vo výške 112.455,-Sk, t.j. 3.732,82 €. Po sčítaní kaucie a časti nájomného tak bol odporca povinný
zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania zo sumy 17.176,36 € od 3.7.2008 do 7.12.2010.

Nakoľko odporca v domnení, že správne vypočítal pohľadávku navrhovateľa a jej celú výšku vysporiadal,
zaplatil navrhovateľovi len rozdiel vo výške 2.519,49 €, súd ho v zmysle § 451 a nasl. OZ v spojení
s článkom V. nájomnej zmluvy zaviazal na zaplatenie rozdielu vzájomných pohľadávok (pohľadávka
navrhovateľa vo výške 17.176,36 € - pohľadávka odporcu vo výške 14.123,61 € - uhradená suma
odporcom vo výške 2.519,49 €) vo výške 533,26 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 14,25% ročne
od 3.7.2008 (omeškanie pri tejto sume pokračovalo aj po tomto dátume, nakoľko nedošlo k jej zániku)
do zaplatenia v súlade s § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka.

Vo zvyšnej časti zaplatenia či už istiny alebo úrokov z omeškania súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 3 O. s. p., a účastníkovi, ktorý mal vo veci neúspech
iba v nepatrnej časti, priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Odporca pri svojej obrane bol neúspešný iba v nepatrnej
časti zaplatenia istiny a úrokov z omeškania, preto súd zaviazal neúspešného navrhovateľa na náhradu
trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odpor vo výške 1.046,50
€ a z trov právneho zastúpenia za nasledovné úkony právnej služby:

1. Prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom - 2009
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004
účinnej vždy ku dňu úkonu právnej služby (ďalej len „Vyhláška“) z tarifnej hodnoty 17.442,99 € = 336,94 €
- režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 6,95 €

2. Odpor proti platobnému rozkazu - 14.10.2009
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. c) Vyhlášky 336,94 €,
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky - 6,95 €

3. Účasť na pojednávaní dňa 26.5.2010
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14a ods. 1 Vyhlášky 336,94 €, režijný
paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky 7,21 €

4. Vyjadrenie spolu s predložením dokladov - 31.5.2011
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 1 písm. b)
Vyhlášky 336,94 €, režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky = 7,41 €



5. Účasť na pojednávaní dňa 12.4.2013, ktoré bolo odročené bez prejednania veci
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 14 ods. 5 písm. b) Vyhlášky 84,24 €,
režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky = 7,81 €

6. Účasť na pojednávaní dňa 31.7.2015
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky 336,94
€, režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky 8,39 €

7. Vyjadrenie zo dňa 26.10.2015 na pokyn súdu
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 1 písm c) Vyhlášky 336,94
€, režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky 8,39 €

8. Účasť na pojednávaní dňa 15.1.2016
- odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny v zmysle § 13a ods. 1 písm. d) Vyhlášky 336,94
€, režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky 8,58 €

SPOLU: 2.504,51 €, z toho DPH vo výške 20% v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky predstavuje 500,90 €,
t.j. trovy právneho zastúpenia súd priznal vo výške 3.005,41 €.

Súd nepriznal odporcovi náhradu trov právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby a to:
nahliadanie do spisu, resp. hľadanie navrhovateľa, nakoľko sa nejdená o úkon právnej služby v zmysle
Vyhlášky a súd ho taktiež nepovažoval za účelne vynaložený s poukazom na doručovanie písomnosti
súdom v prípade ak sú druhou stranou doručené, resp. na fikcie doručovania v zmysle O.s.p., kedy súd
ani účastník konania nie je povinný pátrať po účastníkovi.

O trovách konania štátu rozhodne súd samostatným uznesením, po ich vyčíslení a priznaní jednotlivým
tlmočníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne,
v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.